Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, January 16, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/217/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4125201818
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:4125201818.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov
JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Kristíny Srnkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A., nar.
X.X.XXXX a B., nar. X.X.XXXX C., obe bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88, deti matky B. D. C., nar. XX.XX.XXXX,
s trvalým pobytom E. XXX/X, F., toho času bytom G. H. X, I. J., zastúpenej advokátkou JUDr. Dianou

Bereseckou, so sídlom Farská 33, Nitra a otca B. J. C., nar. XX.X.XXXX, s trvalým pobytom E. XXX/X,
F., zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Ing. Vajliková, s.r.o., so sídlom ul. Biskupa
Királya 6, Komárno, za účasti starého otca maloletých detí J. K. C., nar. XX.X.XXXX, s trvalým pobytom
J. XXXX/XX, F. I., zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Ing. Vajliková, s.r.o., so
sídlom ul. Biskupa Királya 6, Komárno, v konaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia,
o odvolaní oboch rodičov proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č.k. 13P/22/2025-88 zo dňa 24.10.2025,

takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že do právoplatného skončenia konania
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom vedeného na Okresnom súde Nitra
pod sp. zn. 13P/22/2025 je otec oprávnený dočasne sa stretávať s oboma maloletými deťmi C.: A., nar.
X.X.XXXX a B., nar. X.X.XXXX každý nepárny týždeň v nedeľu od 10:00 hod. do 18:30 hod. v prítomnosti

J. K. C. s tým, že matka je p o v i n n á deti na styk riadne pripraviť a pripravené v stanovenom čase
odovzdať otcovi v mieste bydliska matky a otec je p o v i n n ý na rovnakom mieste deti matke vrátiť.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie v trvaní do právoplatného
skončenia konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom vedeného na
Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 13P/22/2025, na základe ktorého je otec oprávnený sa stretávať

s oboma maloletými deťmi A. a B. každý nepárny týždeň v sobotu od 10:00 hod. do 18:30 hod. s tým,
že otec maloletých detí si ich prevezme v prítomnosti J. K. C. v mieste bydliska maloletých detí a na tom
istom mieste ich matke včas a riadne po skončení styku v prítomnosti J. K. C. odovzdá. Matke maloletých
detí bola súčasne uložená povinnosť maloleté deti na stretnutia s otcom riadne pripraviť a otcovi včas
odovzdať.

2.
Rozhodol tak o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd upravil
jeho styk s maloletými deťmi na čas do právoplatného rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv
a povinností v konaní vo veci samej v rozsahu každého nepárneho týždňa od piatku od 17:00 hod. do
nedele do 10:00 hod. nepretržite ako aj počas zimných prázdnin a vianočných sviatkov každý rok od
26.12. od 10:00 hod. do 28.12. do 17:00 hod., od 2.1. od 10:00 hod. do 4.1. do 17:00 hod., počas letných

prázdnin od 1.7. od 10:00 hod. do 14.7. do 17:00 hod. a od 1.8. od 10:00 hod. do 14.8. do 17:00 hod.
s tým, že počas letných prázdnin a zimných prázdnin sa bežný styk nerealizuje. Žiadal, aby sa jeho styks maloletými deťmi realizoval v prítomnosti starého otca maloletých detí J. K. C., nar. XX.X.XXXX, ktorý
je povinný byť prítomný pri styku otca s maloletými deťmi. Súčasne navrhoval, aby matke bola uložená
povinnosť maloleté deti riadne pripraviť a včas odovzdať otcovi v mieste bydliska otca v stanovenom

čase a jemu ako otcovi by bola uložená povinnosť maloleté deti riadne a včas matke vrátiť v mieste
jej bydliska.

3.
Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 2 ods. 2 zák. č.

161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP) a ustanovením § 324 ods. 1, § 325 ods. 1
a 2, § 328 ods. 1, 2 veta druhá zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP).

4.
Vo veci samej prebieha na súde prvej inštancie konanie pod sp. zn. 13P/22/2025, v ktorom sa matka
podaným návrhom domáha úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do

rozvodu, teda, aby súd zveril obe maloleté deti do jej osobnej starostlivosti, otcovi určil povinnosť platiť
výživné na maloletú A. vo výške 450 eur mesačne a na maloletú B. vo výške 300 eur mesačne a aby
o úprave styku otca s maloletými deťmi rozhodol tak, že tento zakázal. V rámci konania na súde prvej
inštancie pod sp. zn. 13P/22/2025 už bolo rozhodované o návrhu matky na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým matka žiadala zveriť obe maloleté deti do jej osobnej starostlivosti, otcovi určiť výživné

a zakázať mu styk s maloletými deťmi. Uznesením súdu prvej inštancie sp. zn. 13P/22/2025-46 zo
dňa 18.3.2025 bol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý. Súd prvej inštancie
v rozhodnutí konštatoval, že maloleté deti sa po rozchode rodičov nachádzajú v osobnej starostlivosti
matky, pričom dôvodom rozchodu rodičov sú ich partnerské problémy s podozrením na užívanie
návykových látok na strane otca. Bolo zistené, že matka maloletých detí s nimi odišla zo spoločnej

domácnosti, zabezpečuje ich starostlivosť, s čím otec maloletých detí súhlasí, avšak žiada, aby mal
s nimi upravený styk, nakoľko nie je s nimi v osobnom kontakte od marca 2025, pričom styk sa realizuje
niekoľkokrát do týždňa len prostredníctvom videohovorov. Matka maloletých detí spočiatku súhlasila
so stykom otca s deťmi v prítomnosti starých rodičov (naposledy v lete 2025), aktuálne však s touto
formou styku nesúhlasí. V konaní vo veci samej bolo nariadené znalecké dokazovanie, a to za účelom

vylúčenia možnosti ohrozenia maloletých detí konaním otca spočívajúcom v konzume návykových látok
ako marihuany a kokaínu.

5.
Pokiaľ ide o odôvodnenie rodičmi napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že otec

maloletých detí sa v súčasnosti s nimi nestretáva, je potrebné tieto stretnutia obnoviť, ale bez
vystavovania maloletých detí stresovým situáciám, ktoré vytvárali rodičia v poslednom období (napr.
matkou tvrdené neprimerané vyjadrovanie sa otca na jej osobu počas videohovorov s maloletými
deťmi, neoznámenie zmeny bydliska detí ako aj školského a predškolského zariadenia otcovi zo strany
matky). Mal za to, že je potrebné dočasne upraviť styk otca s maloletými deťmi osobnými kontaktami

v prítomnosti tretej osoby, starého otca, a to s poukazom na to, že nie je vylúčené riziko ohrozenia
maloletých detí prípadným užívaním návykových látok zo strany otca. V tejto súvislosti ďalej konštatoval,
ženeupraveniekontaktovotcasdeťmibyvtomtočasemohlospôsobiťdeformáciuichvzťahuaprípadná
možná ujma v dôsledku odcudzenia by bola neskôr len ťažko napraviteľná. Za tohto stavu bolo potrebné
nastaviť kontakty tak, aby mohol styk prebiehať za jasne stanovených pravidiel, aby bolo zabezpečené

bezpečné prostredie pre maloleté deti. Bolo zistené, že deti majú vytvorený k otcovi vzťah a pokiaľ matka
deti na styk s otcom riadne pripraví, otec sa zdrží akýchkoľvek invektív na osobu matky a styk sa bude
realizovať v prítomnosti starého otca, súd ohrozenie maloletých detí nevzhliada. Bolo poukázané aj na
stanovisko kolízneho opatrovníka, ktorý vyhodnotil, že otcom navrhovaná forma styku je akceptovateľná
s cieľom zachovania citového puta otca s deťmi bez ohrozenia stability maloletých detí. Súd prvej

inštancie ďalej uviedol, že styk otca s maloletými deťmi sa bude realizovať za prítomnosti starého otca
(počas leta 2025 matka maloletých detí dala súhlasné stanovisko s osobnými kontaktmi otca a detí
v prítomnosti starých rodičov). Skutočnosť, že starý otec nepotvrdil matkou uvádzané tvrdenia súvisiace
s užívaním návykových látok otca a vyplývajúce z predložených nahrávok, súd nevyhodnotil ako riziko
ohrozenia maloletých detí počas realizácie dočasného styku v prítomnosti starého otca. Súd osobu

starého otca pri dočasnej úprave styku otca s maloletými deťmi považoval za potrebnú, aby bol za
súčasného stavu (neuskutočnenie osobného kontaktu viac ako polroka a stále nevyvrátené podozrenia
otca týkajúce sa konzumu, či závislosti od návykových látok) styk otca s maloletými deťmi realizovateľný.
Tvrdenia matky o tom, že kontakty s otcom majú na prežívanie maloletých detí negatívny dopad nebolipreukázané, čo potvrdil aj kolízny opatrovník. Súd prvej inštancie v závere svojho rozhodnutia zdôraznil,
že rodičia sú plne zodpovední za úroveň ich komunikácie ako aj vzájomné vzťahy, ktoré jednoznačne
ovplyvňujú i maloleté dieťa a preto povinní dbať o to, aby tieto skutočnosti nepoznačili život, zdravie

a priaznivý vývoj ich detí. Konštatoval, že v predmetnej veci je potreba dočasnej úpravy pomerov
účastníkov konania formou neodkladného opatrenia nutná, je v záujme maloletých detí a aj v záujme
stabilizácie vzťahov medzi rodičmi.

6.

Uznesenie napadla riadnym a včasným odvolaním matka s návrhom na jeho zmenu tak, že odvolací
súd návrh zamietne a v prípade, že by dospel k právnemu názoru, že je potrebné upraviť styk otca
s maloletými deťmi za prítomnosti tretej osoby žiadala, aby bol styk detí s otcom upravený každý nepárny
týždeň v nedeľu od 14:00 hod. do 17:00 hod., pretože maloleté deti pravidelne každú sobotu absolvujú
z dôvodu ich zdravotných problémov psychologickú intervenciu – terapiu hrou v Občianskom združení
Harmonické dieťa, o. z. a okrem toho navštevujú každú sobotu v doobedňajších hodinách jazdeckú

školu v Alekšinciach. Odvolanie odôvodnila s poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP
ako aj ustanovenia § 62 ods. 1 CMP. Namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a tiež z dôvodu, že prvoinštančný súd nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci.
Poukázala na to, že súd prvej inštancie neprihliadol na skutočnosti, ktoré tvrdila a ktoré preukázala vo

svojom vyjadrení zo dňa 23.10.2025, kedy sa otec iracionálne správal počas videohovorov s maloletými
deťmi, kedy im tvrdil, že ju zabije, prípadne, že ju nechá zavrieť do väzenia. Na základe tohto jeho
správania sa, sa deti boja stretnutia s otcom. V tejto súvislosti poukázala na to, že maloletá A. má
ľahkú formu epilepsie a narušenú komunikačnú schopnosť, pričom správanie otca jej spôsobilo výrazné
zhoršenie jej psychického stavu, ktorý si všimli i učiteľky. Uviedla, že bez zmeny prístupu otca, nemôže

byť v súlade so zdravým vývojom detí, aby sa začal realizovať jeho styk s deťmi. V tejto súvislosti
uviedla, že otcovo iracionálne a agresívne správanie, ktoré v deťoch vyvoláva strach, nemôže žiadnym
spôsobom ovplyvniť ani prítomnosť tretej osoby. Ďalej uviedla, že starého otca maloletých detí J. K.
C. nemožno považovať za hodnovernú, zodpovednú osobu, ktorá by vedela zabezpečiť bezpečný styk
otca s maloletými deťmi, nakoľko tento v minulosti robil všetko preto, aby chránil svojho syna – otca

maloletých de od spravodlivého zákonného postihu. Uviedla, že ak by aj zistil, že otec je počas styku pod
vplyvom drog, nedokázal by potrebne zasiahnuť a ani ochrániť deti pred agresívnym správaním ich otca.

7.
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie aj otec, ktorý úpravu styku nariadenú

prvoinštančným súdom považoval za nedostatočnú. Žiadal, aby neodkladným opatrením bol upravený
jeho styk s maloletými deťmi každý nepárny týždeň od piatka od 17:00 hod. do nedele do 10:00 hod.
nepretržite a tiež počas letných prázdnin, zimných prázdnin a vianočných sviatkov, vždy za prítomnosti
starého otca maloletých detí. Poukázal na to, že jeho styk s maloletými deťmi sa naďalej nerealizuje
z dôvodov na strane matky. Mal snahu s matkou maloletých detí uzavrieť rodičovskú dohodu, ktorú

matka sama navrhla a preferovala na ostatnom pojednávaní, avšak odmietla ju nielen vypracovať, ale
doručenú vypracovanú dohodu ani len neokomentovala. Poukázal tiež na to, že matka maloletých detí
sa s nimi odsťahovala, pričom bydlisko detí zistil až po doručení uznesenia o nariadení neodkladného
opatrenia. Okrem toho matka bez toho, aby požadovala jeho súhlas dala maloleté deti zapísať do
škôlky, resp. školy do I. J. (5.5.2025). Ďalej uviedol, že zo strany maloletých detí cíti odstup, nakoľko

sú matkou výrazne ovplyvnené. Taktiež jeho telefonáty sú iba sporadické, nakoľko matka nezdvíha
telefón, sú iba pár minútové, pričom počas telefonátu sa deti pozerajú na matku predtým ako majú
otcovi odpovedať. Okrem toho matka detí trestá aj neumožnením kontaktu so starými rodičmi zo strany
otca, keď od pojednávania dňa 8.7.2025, na ktorom boli starí rodičia vypočutí, sa matke nedovolali.
Predtým ako maloleté deti žili v domácnosti otca boli starí rodičia s vnúčencami v pravidelnom kontakte,

deti u nich často prespávali. Ďalej poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
13CoP/72/2015 zo dňa 17.11.2015, v ktorom bolo konštatované, že v prípade rozhodovania o návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia, ktoré sa týka starostlivosti o maloletých, musí súd vždy brať na zreteľ
najlepší záujem maloletého dieťaťa, tak ako to vyplýva z článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý dňa
20.11.1989 prijalo Valné zhromaždenie OSN a ktorým je Slovenská republika viazaná. Tiež z uznesenia

Okresného súdu Košice II č.k. 14P/21/2018 zo dňa 6.12.2018 vyplýva účel neodkladného opatrenia,
ktorým je predbežná, rýchla i keď len dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov.
Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby
neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Zdôraznil, že matka v konaní ani raz nespochybnila jehostarostlivosť a už vôbec nespochybnila starostlivosť starých rodičov o maloleté deti. V tejto súvislosti
uviedol, že deti mali až do momentu, kým sa matka nerozhodla odísť zo spoločnej domácnosti, láskyplný
vzťah s otcom ako aj so starými rodičmi. V závere svojho odvolania uviedol, že je v záujme maloletých

detí, aby sa s nimi stretával vo väčšom rozsahu ako stretávanie upravil súd prvej inštancie, pričom nie
je možné čakať až na rozhodnutie vo veci samej, nakoľko toto môže trvať ešte niekoľko mesiacov, resp.
rokov.

8.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací podľa § 3 ods. 5 písm. b) CMP preskúmal vec, v ktorej nie je
viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 378 ods. 1 CSP a po oboznámení sa s obsahom spisu a odvolacom prieskume odvolaniami
napadnutého rozhodnutia, dospel k záveru o splnení podmienok pre zmenu rozhodnutia súdu prvej
inštancie.

9.
Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak .

Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh

nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa
je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a

posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b)
bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana
dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so
zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity

osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj
schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému
pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a
s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa,
ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

10.
Vo vzťahu k odvolaniu matky odvolací súd zdôrazňuje, že účelom neodkladných opatrení vo veciach
maloletých detí je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením

či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na
konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí
a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri
nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú
pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a

vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, resp. osobami blízkymi,
pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča,
resp. osobou blízkou a neumožňuje vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj
dieťaťa. Neodkladné opatrenie však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov a súd
môže pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia v závislosti od konkrétnych okolností, pričom musí

starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie
môže byť teda nariadené vtedy, ak má za preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie
odklad. Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť situácie, keď je potrebný okamžitý
zásah súdu. U maloletých pôjde v zásade o zásah do stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ichvýživa,výchova,prípadneinédôležitézáujmy.Vkonaniachvoveciachstarostlivostisúduomaloletých(§
111CMP)jeneodkladnéopatrenieprocesnýmprostriedkomochranyzjavneohrozenýchprávmaloletého
dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine.

11.
Cieľom neodkladných opatrení je provizórna (dočasná) okamžitá úprava pomerov účastníkov konania
s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. To však neznamená, že ho súd môže
vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré

by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.
Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený.
Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí
dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom
na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd

poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho
postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo
ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme
neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho
vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný

a môže rozhodnúť inak.

12.
Kontakt rodičov s ich maloletým dieťaťom je takým významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý vývoj
dieťaťa, ktorý sa zákonodarca rozhodol riešiť právnou úpravou styku rodičov s ich maloletými deťmi;

považuje ho za neoddeliteľnú súčasť rodičovských práv a práv dieťaťa upravených v Zákone o rodine.
Zákon zasahuje do úpravy styku rodičov s dieťaťom len v špecifických, neštandardných situáciách, a to
najmä v prípadoch, keď rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú; ide najmä o prípad rozvodu manželov s
maloletými deťmi. Právna úprava v § 25 ods. 1 Zákona o rodine pripúšťa, že rodičia sa môžu dohodnúť
o úprave styku s maloletým dieťaťom, zákon tak preferuje dohodu rodičov o úprave styku s maloletým

dieťaťom. Až keď nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv, rozhodne o ich výkone súd,
vždy však s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa. Právo na styk rodiča s maloletým dieťaťom
vyplýva z článku 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky ale z ustanovenia Dohovoru o právach dieťaťa,
kde v článku 7 je upravené ako právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť. Právo
stykuazásadyjehosprávnehovýkonusapremietajúajdojudikatúryEurópskehosúdupreľudsképráva,

ktorý opakovane konštatoval:“ je v záujme dieťaťa aby udržiavalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom
a aby nebolo odtrhnuté od svojich rodičov (Gorgula vs. Nemecko - č. 744969/ 01) dieťa má právo na to,
aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne,
bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča“ (Hansenová vs. Turecko - č. 36141/97).

13.
Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie (nielen v zmysle obsahu
a dôvodov tak odvolania matky ako aj otca) a nezistil také skutočnosti, pre ktoré by nemal súhlasiť
s napadnutým uznesením ako aj jeho odôvodnením a tiež s podstatou argumentácie uvedenej súdom
prvej inštancie. Dospel k záveru o potrebe neodkladnej a dočasnej úpravy styku otca s maloletými deťmi,

a to i napriek odvolacím námietkam matky. Z obsahu spisu má odvolací súd osvedčené, že doposiaľ
bol styk realizovaný len prostredníctvom videohovorov, pretože je otec maloletých detí podozrivý
z konzumácie návykových látok ako je marihauna a kokaín. Práve z tohto dôvodu súd prvej inštancie
nariadil úpravu styku otca s maloletými deťmi vo forme asistovaného styku, ktorý bude realizovaný vždy
za prítomnosti starého otca maloletých detí J. K. C., s čím v odvolacom návrhu vyjadrila súhlas aj matka

maloletých detí, avšak len v rozsahu každého nepárneho týždňa v čase od 14:00 hod. do 17:00 hod..

14.
Odvolacísúdvpredmetnejvecinezistilskutočnosti,prektorébyboldôvodzmeniťrozhodnutiesúduprvej
inštancie z hľadiska určeného rozsahu úpravy styku otca s maloletými deťmi, ale pristúpi len ku korekcii

rozhodnutia súdu prvej inštancie pokiaľ ide o deň, kedy sa má styk otca s deťmi realizovať (namiesto
soboty bola určená nedeľa v nepárnom týždni), z dôvodu, že maloleté deti majú v sobotu iné povinnosti,
resp. záujmy, ktoré majú takto nastavené, a preto nie je vhodné v tomto smere narúšať ich režim. Pokiaľ
matka maloletých detí navrhovala, aby sa otec s nimi stretával každý nepárny týždeň od 14:00 hod. do17:00 hod., takýto rozsah úpravy styku sa odvolaciemu súdu javil ako nedostatočný, a to aj s poukazom
na rozdielnosť bydlísk rodičov maloletých detí ako aj ich vzdialenosť (I. J. – F.). Možno konštatovať,
že prvoinštančný súd sa dostatočne zaoberal všetkými predpokladmi, ktoré musia byť splnené na

nariadenieneodkladnéhoopatreniaavnapadnutomuzneseníriadnezdôvodnil,zakýchdôvodovnávrhu
otca na nariadenie neodkladného opatrenia čiastočne vyhovel. V tejto súvislosti odvolací považuje za
potrebné k veci uviesť, že pokiaľ sa maloleté deti nachádzajú v osobnej starostlivosti jedného z rodičov,
musí byť deťom umožnené stretávať sa s druhým rodičom v takej miere, aby zásada podieľať sa
na ich výchove bola rovnomerná, vychádzajúc z ústavne zaručeného práva a rodiča a dieťaťa podľa

článku 32 ods. 4 listiny a konceptu najlepšieho záujmu dieťaťa podľa článku 3 Dohovoru o právach
dieťaťa, bola čo najviac naplnená. Pritom je potrebné komplexne zisťovať a posudzovať najlepší záujem
konkrétneho dieťaťa, pretože trávenie spoločného času znamená pre rodiča a jeho dieťa jeden zo
základných prvkov rodinného života, a to i napriek problémom vo vzťahoch medzi rodičmi ako i rodičmi
a deťmi. Znamená to, že dieťa má právo udržiavať pravidelne osobné kontakty s oboma rodičmi
a obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa (článok 9 ods. 3 a článok

18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa). Odvolací súd si je vedomý toho, že už samotný asistovaný
styk všeobecne predstavuje výraznejší zásah do rodičovských práv ako bežný, avšak v predmetnej
veci, vzhľadom na komplikované správanie sa rodičov maloletých detí ako aj vzhľadom na existujúce
podozrenie otca z užívania návykových látok, je potrebný. V tomto štádiu konania nie je dôvod ho
upravovať v širšom rozsahu, nakoľko ide o dočasnú úpravu pomerov, pričom prípadná širšia úprava

rozsahu styku otca s maloletými deťmi bude závisieť od vykonaného dokazovania v konaní o úprave
práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu, ktoré prebieha na súde prvej inštancie
pod č.k. 13P/22/2025. Preukázanie opodstatnenosti tvrdení účastníkov konania a vysporiadanie sa so
všetkými ich argumentmi bude predmetom dokazovania v konaní vo veci samej, v ktorom súd prvej
inštancie posúdi prípadné rozšírenie, resp. obmedzenie rozsahu styku otca s maloletými deťmi.

15.
Záverom odvolací súd apeluje na rodičov, aby pri výkone rodičovských práv a povinností v prvom rade
chránili záujmy svojich maloletých detí. Akékoľvek konfrontačné správanie rodičov nie je na prospech
maloletých detí, a preto dôrazne apeluje na rodičov, aby nadradili záujem a prospech svojich maloletých

detí nad vlastné záujmy a nad negatívne postoje voči druhému rodičovi a taktiež považuje za potrebné
vo vzťahu k obom rodičom uviesť, že vyhrocovanie ich vzájomného vzťahu a gradovanie napätia medzi
nimi nie je v záujme maloletých detí, a preto je žiadúce, aby obaja rodičia vzájomne rešpektovali svoje
rodičovské práva a aj v záujme svojich maloletých detí boli k sebe ústretovejší.

16.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil
v znení ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

17.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, §
393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).