Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, January 22, 2026

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 4Svk/53/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8020200653
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašiková

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2026:8020200653.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky

Valašikovej, PhD., LL.M. a členov senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a JUDr. Vlastimila
Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: (sťažovateľa): B.. F. I., nar. XX.XX.XXXX, PO R. XX, XXX XX
D., právne zastúpený: Mgr. et. Mgr. Dušan Straka, advokát so sídlom: Námestie legionárov 5, 080 01
Prešov, proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Kancelária Bratislava, so sídlom: Račianska 71, 810
05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KT/20148/2020, ČRZ: 97324/2020
zo dňa 27.08.2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach
č. k. PO-1S/73/2020 - 221 zo dňa 12. júna 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.
II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred správnym súdom

1. Správny súd v Košiciach (ďalej ako „správny súd“) rozsudkom č. k. PO-1S/73/2020 - 221 zo dňa
12. júna 2025 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) podľa ust. § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca
domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. KT/20148/2020, ČRZ: 97324/2020 zo dňa 27.08.2020

(ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým potvrdil rozhodnutie Centra právnej pomoci, Kancelárie
Prešov ako správneho orgánu prvého stupňa č. KaPO/7175/2020 zo dňa 13.05.2020, ktorým tento
zastavil správne konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci žalobcovi v rámci súdneho konania,
konkrétne podania dovolania proti rozsudku Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 3Co/50/2019-186 zo dňa
05.09.2019. O nároku na náhradu trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že
účastníkom konania nepriznal náhradu trov konania.
2. Správny súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že na základe zistení z administratívneho

spisu mal za preukázané, že správny orgán prvého stupňa starostlivo skúmal splnenie zákonom
uvedených podmienok žalobcom na poskytnutie právnej pomoci, a to ako vylúčenie zrejmej
bezúspešnosti sporu, tak aj posúdenie stavu materiálnej núdze, pričom tento v čase rozhodovania
o žiadosti žalobcu nedisponoval dokladmi potrebnými na rozhodnutie o nej, a preto bol žalobca v
rámci správneho konania dokonca dvakrát vyzvaný, aby ich správnemu orgánu predložil. Napriek tomu
žalobca požadované doklady správnemu orgánu nepredložil, a preto tento správne rozhodol o zastavení
konania z uvedeného dôvodu, a žalovaný toto rozhodnutie správne potvrdil.

3. Podľa správneho súdu správny orgán neporušil práva žalobcu, naopak, voči nemu konal ústretovo
a urobil nadprácu, keď ho opakovane vyzval na predloženie požadovaných dokladov namiesto
toho, aby predmetné konanie oprávnene zastavil hneď po prvom nedoložení potrebných dokladov.
Zároveň konštatoval, že správny orgán žalobcovi dostatočne vysvetlil, dokonca aj citáciou príslušnéhoustanovenia, z akého dôvodu je potrebné preukazovať nielen jeho pomery, ale aj pomery jeho
manželky a dcéry. Žalobca namiesto toho, aby požadované doklady predložil, spochybňoval dôvodnosť
vyžadovania požadovaných dokladov a navrhoval, aby správne orgány konali priamo s jeho rodinnými

príslušníkmi. Títo však nie sú účastníkmi konania, preto od nich nemožno priamo vyžadovať doklady,
o čom bol žalobca riadne poučený.
4. Správny súd rovnako poukázal na to, že je rozsahom tvrdení uvedených v žalobe viazaný, a nemôže
hoprekročiť.Žalobcatakmôžežalobnédôvodysícemeniť,norozširovaťichmôželendokoncalehotyna
podanie žaloby. Preto správny súd námietky žalobcu, ktoré namietal až v rámci pojednávania, konkrétne

že si správny orgán prvého stupňa mal požadované doklady zabezpečiť sám, nebral do úvahy.
5. Záverom správny súd uviedol, že preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj
konanie ktoré mu predchádzalo, a nezistil žiadne nedostatky napadnutého rozhodnutia, ktoré by
odôvodňovali jeho zrušenie, keďže v čase vydania rozhodnutia žalobca po dvoch riadne doručených
výzvach konajúceho správneho orgánu nedoložil potrebné doklady, a tým nesplnil podmienky potrebné
na priznanie právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v

materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení
zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov
v znení zákona č. 8/2005 Z. z. (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z. z.“).

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia

6. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej ako
„sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa v § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP
a navrhol, aby kasačný súd v zmysle § 462 ods. 1 SSP napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie.

7. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uviedol, že zotrváva na svojich dôvodoch, konkrétne, že všetky
povinnosti voči žalovanému splnil. Namietal, že žalovaný nebol oprávnený požadovať príjem od jeho
manželky ( t. č. nebohej ) a to práve z dôvodu, že mali rozhodnutím súdu zrušené bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov za trvania manželstva. Ďalej poukázal na skutočnosť, že nemá žiadnu adresu
trvalého pobytu a disponuje len poštovým priečinkom.

8. Záverom dodal, že správny orgán a ani súd nevysvetlili na základe akého dôvodu boli od neho
požadované informácie ohľadne nebohej manželky a jeho dcér. Správny orgán si mal uvedené
informácie vyžiadať priamo od nich alebo od úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, kde je
sťažovateľ vedený ako nezamestnaný.
9. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 08.10.2025 uviedol, že z kasačnej sťažnosti

sťažovateľa nie je zrejmé, o ktorý zo sťažnostných dôvodov podľa § 440 SSP sa sťažovateľ opiera,
teda z akých dôvodov kasačnú sťažnosť podáva. Ďalej mal žalovaný za to, že sťažovateľom uvádzané
skutočnosti v kasačnej sťažnosti sú len vyjadrením jeho nespokojnosti s rozsudkom správneho súdu.
Správny súd sa v rozsudku vysporiadal so všetkými tvrdeniami sťažovateľa produkovanými v priebehu
konania, sťažovateľ opäť uviedol svoje závery a predstavy o tom, ako by mal žalovaný a správny súd

v jeho veci postupovať. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby kasačný súd podanú kasačnú
sťažnosť v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú; alternatívne aby bola priamo odmietnutá pre
nesplnenie zákonných náležitostí podľa § 459 písm. e) SSP.

III. Konanie na kasačnom súde

10. Prejednávaná vec bola dňa 06.11.2025 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej
republiky (ďalej ako „kasačný súd“ alebo „Najvyšší správny súd“) ako súdu príslušnému na konanie a
rozhodnutie, podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na kasačnom súde bola vec pridelená na
rozhodnutie senátu 4S pod sp. zn.: 4Svk/53/2025.

11. Z obsahu pripojeného administratívneho a súdneho spisu kasačný súd zistil, že dňa 13.11.2019
bola Centru právnej pomoci, Kancelárii Prešov ako správnemu orgánu prvého stupňa doručená „Žiadosť
o poskytnutie právnej pomoci", ktorou sťažovateľ požiadal o právnu pomoc a zastupovanie v rámci
súdneho konania, a to rozsudku Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 3Co/50/2019. Zároveň požiadal
o predbežné poskytnutie právnej pomoci z dôvodu hroziaceho nebezpečenstva zmeškania lehoty na

podanie dovolania, ktorá mala uplynúť dňa 12.12.2019.
12. Prvostupňový správny orgán následne dňa 18.11.2019 vydal rozhodnutie, ktorým sťažovateľovi
podľa § 11 zákona č. 327/2005 Z. z. predbežne priznal nárok na poskytovanie právnej pomoci a naspísanie a podanie dovolania proti rozsudku Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 3Co/50/2019-186 zo
dňa 05.09.2019.
13. Z dôvodu, že sťažovateľom podaná žiadosť o poskytnutie právnej pomoci neobsahovala všetky

doklady potrebné na zaistenie skutkového stavu a skutočností, na základe ktorých tento o poskytnutie
právnej pomoci žiadal, správny orgán prvého stupňa vydal dňa 17.12.2019 rozhodnutie, ktorým ako
príslušný správny orgán podľa ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „správny poriadok"), podľa § 10 ods. 1, § 6,
§ 8 a § 25 zákona č. 327/2005 Z. z. a podľa § 29 správneho poriadku prerušil správne konanie o nároku

na poskytnutie právnej pomoci vo veci sťažovateľa a vyzval ho, aby v lehote 20 dní odo dňa doručenia
daného rozhodnutia odstránil nedostatky podania, a k žiadosti o poskytnutie právnej pomoci doplnil
potrebné, bližšie v predmetnom rozhodnutí uvedené doklady, údaje a vyjadrenia. Zároveň bol sťažovateľ
poučený o tom, že ak v určenej lehote neodstráni nedostatky svojho podania, konajúci správny orgán
podľa § 30 ods. 1 písm. d) správneho poriadku konanie zastaví.

14. Následne, keďže dňa 05.02.2020 a 07.02.2020 bola správnemu orgánu prvého stupňa doručená
len časť požadovaných dokladov, v poradí druhou výzvou na doplnenie údajov správny orgán opätovne
vyzval sťažovateľa, aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy predložil zvyšné potrebné doklady.
Výzva na doplnenie dokladov bola sťažovateľovi doručená do vlastných rúk dňa 30.03.2020. Lehota
učená vo výzve na doplnenie požadovaných údajov uplynula dňa 09.04.2020. K uvedenému dňu

sťažovateľ nedoplnil k svojej žiadosti potrebné doklady a preto správny orgán prvého stupňa zastavil
správne konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci v predmetnej veci.
15.Vočipredmetnémurozhodnutiupodalsťažovateľodvolanie,oktoromžalovanýrozhodolnapadnutým
rozhodnutím č. KT/20148/2020 ČRZ: 97324/2020 zo dňa 27.08.2020 tak, že prvostupňové rozhodnutie
v celom rozsahu potvrdil.

IV. Právne predpisy a právne názory kasačného súdu

16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný podľa § 21 písm. a) SSP v spojení s §
438 ods. 2 SSP, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444

SSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v
rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP a postupom
podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie
je dôvodná.

17. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené
záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu
verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa

môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
18.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

19. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z. v rozhodnom znení, do príjmu fyzickej osoby, ktorá žiada o
poskytnutie právnej pomoci (ďalej len „žiadateľ“), sa započítavajú príjmy obdobne ako pri výpočte príjmu
fyzickej osoby na účely určenia súm životného minima; to neplatí, ak sú spoločne posudzované fyzické
osoby účastníkmi sporu v súdnom konaní s protichodným postavením.
20. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci

bez finančnej účasti, ak
a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a
nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,
b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a
c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu

sporu vyčísliť v peniazoch.

21. Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 327/2005 Z. z., príjem na účely tohto zákona sa zisťuje za kalendárny
mesiac, v ktorom bola podaná žiadosť o poskytnutie právnej pomoci, pritom sa prihliada na príjemza posledných šesť kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti, a prehodnocuje sa každých šesť
mesiacov.
22. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 327/2005, konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci (ďalej

len „konanie") sa začína podaním písomnej žiadosti doloženej dokladmi preukazujúcimi skutočnosti
uvedené v žiadosti, ktorú podáva žiadateľ na tlačive. Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ nachádza v
stave materiálnej núdze, nesmú byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko
žiadateľa, jeho trvalý alebo prechodný pobyt a rodné číslo. Na výzvu centra žiadateľ doplní v primeranej
lehote určenej centrom ďalšie údaje a doklady týkajúce sa skutočností rozhodujúcich na posúdenie

nároku na poskytnutie právnej pomoci, ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní, centrum podľa možnosti
zabezpečí doklady a iné potrebné údaje, ktorými disponujú štátne orgány, obce, notári a iné právnické
osoby a fyzické osoby povinné poskytovať súčinnosť podľa tohto zákona.
23. Podľa § 30 ods. 1 písm. d) správneho poriadku, správny orgán konanie zastaví, ak účastník konania
na výzvu správneho orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky svojho podania a bol o možnosti
zastavenia konania poučený.

24. Kasačný súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho spisu k námietkam
sťažovateľa konštatuje, že správny orgán prvého stupňa konanie o priznanie právnej pomoci
sťažovateľovi podľa ustanovení správneho poriadku zastavil z dôvodu, že sťažovateľ v určenej lehote
nedoplnil požadované podklady nevyhnutné na to, aby správny orgán prvého stupňa mohol posúdiť
splnenie podmienok na priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci sťažovateľovi. Doklady

požadované prvostupňovým správnym orgánom boli vyžadované dôvodne, keďže mali preukázať
naplnenie nevyhnutnej podmienky pre priznanie právnej pomoci sťažovateľovi, a to stav jeho materiálnej
núdze prostredníctvom preukázania jeho príjmu a príjmu spoločne posudzovanej osoby a to jeho
manželky.Akoužžalovanýaleajsprávnysúduviedli,potrebaskúmaniapríjmuspoločneposudzovaných
osôb vyplývala priamo z ustanovení § 4 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z. a zákona č. 601/2003 Z. z., o

čom bol sťažovateľ v jasne a zrozumiteľne informovaný aj v rozhodnutí o prerušení konania v spojení
s výzvou na odstránenie nedostatkov. To isté podľa kasačného súdu platilo aj pre možnosť stanovenia
okruhu ďalších spoločne posudzovaných osôb, medzi ktoré mohla patriť aj dcéra sťažovateľa.
25. Kasačný súd zároveň uvádza, že ani zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na ktoré
sťažovateľopakovanepoukazoval,nezakladázapredpokladutrvaniamanželstvasituáciu,priktorejbolo

možné manželku sťažovateľa z okruhu spoločne posudzovaných osôb vylúčiť. V uvedenej situácií tak
možno konštatovať, že prvostupňový správny orgán bol v konaní aktívny, keď si za účelom doplnenia
podania a podkladov pre rozhodnutie obstaral z iných administratívnych spisov tie údaje, ktoré mohol
v konaní použiť a zároveň, ako správne podotkol aj správny súd, opakovane vyzval sťažovateľa na
odstránenie nedostatkov pod hrozbou zastavenia konania.

26. Správny orgán tak podľa kasačného súdu pri posudzovaní predmetnej veci postupoval striktne podľa
zákona, keď požadoval od sťažovateľa doklady potrebné na rozhodnutie vo veci samej. Zároveň je nutné
zdôrazniť, že manželka a dcéra sťažovateľa neboli účastníkmi konania a preto neboli voči správnemu
orgánu prvého stupňa povinné poskytovať súčinnosť a teda nebol daný zákonný dôvod, aby ich správny
orgán prvého stupňa vyzýval na predloženie požadovaných dokladov. Uvedené sťažovateľovi jasne

ozrejmil žalovaný ako aj správny súd.
27. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 6Sžk/32/2019 z 21. apríla 2020 v obdobnej veci uviedol:
„22. Zákonodarca ustanovuje kritériá, podľa ktorých sa posudzuje oprávnenosť žiadateľov o právnu
pomoc, aby sa predišlo jej zneužívaniu neoprávnenými osobami. Kladie základy inštitucionálneho
zabezpečenia posudzovania žiadostí a samotného poskytovania právnej pomoci, zakotvuje postup pri

žiadaní o poskytnutie právnej pomoci, rozhodovanie o jej poskytnutí a možnosť jeho preskúmania
súdom. Materiálnu núdzu ustanovuje ako jednu z podmienok práva na poskytnutie právnej pomoci tak,
že hranicu materiálnej núdze ustanovuje na úrovni 1,4 násobku sumy životného minima ustanoveného
osobitným predpisom a jej ďalšiu podmienku, že žiadateľ si využívanie právnych služieb nemôže
zabezpečiť svojim majetkom. Zákonodarca týmto zákonom súčasne splnil povinnosť transpozície

smernice Rady č. 2003/8/ES z 27.1.2003 na zlepšenie prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných
sporoch ustanovením minimálnych spoločných pravidiel týkajúcich sa právnej pomoci pri takýchto
sporoch (ďalej len „smernica“), a teda harmonizácie s právom Európskeho spoločenstva a Európskej
únie.
23. Štát žiadnym spôsobom negatívne nezasahuje do práva na súdnu a inú právnu ochranu. Práve

naopak, preberá na seba pozitívny záväzok vo vzťahu k občanom v núdzi, a to v rozsahu, ktorý je
prijateľný z hľadiska dlhodobej udržateľnosti, keďže by bolo neúnosné poskytovať právnu pomoc tohto
druhu v absolútne všetkých prípadoch, t.j. bez stanovenia hranice odkázanosti a bez stanovenia rozsahu
oblastí, v ktorých sa právna pomoc poskytuje (t.j. systémom „každému a vo všetkom“), pozitívny záväzokštátu, ktorý tento na seba dobrovoľne preberá, sa však vzťahuje na zabezpečenie uplatnenia práva na
súde prostredníctvom priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci v obmedzených prípadoch“.
28. Kasačný súd ďalej konštatuje, že konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci je uskutočňované

na základe návrhu účastníka konania, t. j. nejde o konanie vedené z úradnej povinnosti (ex offo). Toto
konanie sa síce riadi zásadou materiálnej pravdy, avšak je potrebné prihliadať aj na to, že je ovládané
prejednacou zásadou, a nie zásadou vyhľadávacou. V praxi to znamená, že aj s poukazom na § 34 ods.
3 a § 4 ods. 1 Správneho poriadku sa od účastníka konania oprávnene očakáva vlastná procesná aktivita
na preukázanie skutočností podstatných pre rozhodnutie o jeho nároku (bližšie pozri napr. rozhodnutie

kasačného súdu sp. zn. 8Svk/3/2023 zo dňa 27.10.2023).
29.Kasačnýsúdopakovanezdôrazňuje,žezobsahuadministratívnehospisujednoznačnevyplynulo,že
sťažovateľ v stanovenej lehote nepredložil podklady oprávnene požadované prvostupňovým správnym
orgánom a tieto nepredložil ani v rámci odvolacieho konania, čím bola vytvorená prekážka pre
rozhodnutie o nároku sťažovateľa na právnu pomoc a zároveň došlo k naplneniu obligatórneho dôvodu
pre zastavenie konania podľa § 30 ods. 1 písm. d) Správneho poriadku. Prvostupňový správny orgán

teda nemal inú zákonnú možnosť, než konanie zastaviť. Totožne kasačný súd rozhodol aj v obdobnej
veci sťažovateľa, kde kasačný súd rozsudkom sp. zn. 3Svk/25/2021 zo dňa zo dňa 23.2.2022 kasačnú
sťažnosť sťažovateľa zamietol.
30. Navyše je potrebné zdôrazniť, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal porušenie § 440 ods.
1 písm. a g) SSP, pričom neuviedol v čom konkrétne vidí porušenie týchto ustanovení. Nemožno

pritom prehliadnuť, že § 440 ods. 2 výslovne uvádza, že dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v
odseku 1 písm. g) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia, čo však sťažovateľ
neurobil. Len prostý nesúhlas sťažovateľa so závermi správneho súdu a opakovanie žalobných bodov
týmto náležitostiam nezodpovedajú (napríklad rozhodnutia kasačného súdu sp. zn. 7Sžsk/55/2020,

5Sžk/18/2021, 4Sžk/24/2021). Uvedené platí aj pri sťažnostnom bode podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP,
keď sťažovateľ nešpecifikoval v čom spočívalo porušenie jeho procesných práv do takej miery, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces.
31. Do práva na spravodlivý súdny proces pritom nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý súdny

proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda
aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Do obsahu základného práva
podľa č. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním
navrhnutýchdôkazovsúdom,prípadnesadožadovaťnímnavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonaných

dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý
predkladá účastník konania (Správny súdny poriadok, Komentár, 1. vydanie, 2018, s. 1602 - 1632: J.
Bajánková, J. Baricová, K. Gešková, S. Mesiarkinová).
32. Kasačný súd nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych
záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem uvedených v odôvodnení napadnutého

rozsudku správneho súdu, preto podľa § 461 SSP zamietol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú.
33. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods.
1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania
prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených
podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali, preto súd

žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal.
34. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.