Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 28CoP/114/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8825200060
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Biščáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8825200060.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Biščákovej členov

senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci starostlivosti súdu
o maloletého A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného v konaní kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou, pochádzajúceho z matky C. D. E., nar.
X.X.XXXX, trvale bytom B. XXX, právne zastúpenej JUDr. Kristiánom Príhodom, LL.M., advokátom so
sídlom Slovenská 15, Prešov a otca B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, právne zastúpeného
JUDr.Ing.AdriánomCupákom,advokátomsosídlomDr.Goldbergera249/1,Svidníkvkonaníozvýšenie
výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 6P/33/2025-94 zo

dňa 27.5.2025, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch I., II., IV.

II. O d m i e t a odvolanie vo výroku III.

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je návrh matky na zvýšenie výživného na maloletého syna.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Vranov nad Topľou, ako súd prvej inštancie ( ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým
rozsudkom rozhodol tak, že:

I. M e n í s a výživné určené rozsudkom Okresného súdu Svidník č. k. 5P/3/2023-52 zo dňa 20.12.2023
a to tak, že s a z v y š u j e výživné na mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 40,- eur na sumu 110,- eur
mesačne, ktoré výživné je otec p o v i n n ý platiť matke vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred
začínajúc dňom 14.01.2025.

II. Dlžné výživné za obdobie od 14.01.2025 do 31.05.2025 v sume 320,- eur súd p o v o ľ u j e otcovi
uhrádzať v mesačných splátkach po 30,- eur mesačne spolu s bežným výživným matke pod následkom

straty výhody splátok.

III. V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že návrh matky na zvýšenie

výživného je dôvodný. Konštatoval zmenu pomerov na strane otca ako aj zvýšenie odôvodnených
nákladov na starne maloletého dieťaťa.

4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 26 zákona č. 36/2005 o rodine
(„ďalej len zákon o rodine“), čl. 5 zákona o rodine, § 121 zákona č. 161/2015 Civilného mimosporového

poriadku („ďalej len CMP“), § 191 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
§ 217 CSP, čl 10 ods. 1 CMP, čl. 4 CMP, § 62 ods. 1, ods. 2 zákona o rodine, § 78 ods. 1, ods. 3 zákona
o rodine, § 121 CMP.

III. Odvolanie, vyjadrenie účastníkov konania

5. Proti napadnutému rozsudku vo výrokoch I., II. a III. podal v zákonnej lehote odvolanie otec. Poukázal
na to, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutkový stav veci ( § 62 ods. 1 CMP), na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ( § 365 ods. 1 písm. f) CSP),
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm.
h) CSP). Otec opätovne poukázal na to, že jeho zdravotný stav je vážne nepriaznivý – je invalidný

dôchodca s mierou schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenou Sociálnou poisťovňou na úrovni
75 %. V zmysle lekárskej správy trpí diagnózami: kompresia nervových koreňov a spletí pri poškodení
medzistavcových platničiek, kompletná lézia plexus brachialis I.dx., horný typ, posttraumatická, stav
po zlomenine hlavice humeru pravej hornej končatiny s dislokáciou, luxatio humeri I.dx. posterior,
chronická neuropatická bolesť. Uvedené diagnózy majú vplyv na jeho pracovnú schopnosť. Spôsobujú

trvalé funkčné postihnutie pravej hornej končatiny (dominantná ruka), čo zásadne limituje možnosť
vykonávať akúkoľvek činnosť vyžadujúcu koordináciu oboch rúk. Dlhodobé sedenie pri počítači alebo
inej kancelárskej práci vedie u pacienta k progresu bolesti chrbtice a dolných končatín. Chronické
bolesti významne znižujú koncentráciu, psychickú výkonnosť i celkovú toleranciu stresu. Pravidelná
potreba užívať silné analgetiká/antiepileptiká má vedľajšie účinky ako je ospalosť, únava, či spomalené

reakcie. Jeho zdravotný stav si vyžaduje pravidelné lekárske kontroly a rehabilitácie – časté absencie
by boli nevyhnutné aj pri zamestnaní administratívneho charakteru. Vyššie uvedené diagnózy majú
zásadný dopad na možnosť vykonávať akúkoľvek sústavnú zárobkovú činnosť vrátane tzv. nefyzických
zamestnaní. Za podstatné považoval aj tú skutočnosť, že matka sa pred dvoma rokmi spolu s maloletým
presťahovala do obce Pavlovce, čo zásadne ovplyvnilo výkon jeho styku s maloletým synom a spôsobilo

mu pravidelné mesačné náklady vo výške 30 eur len na cestovnom, keďže mesačne najazdí 200 km za
účelom realizácie styku so synom. So synom má veľmi dobrý vzťah a má záujem mu zabezpečovať veci
aj mimo rámca určeného výživného, avšak pri zvýšení výživného mu neostáva dostatok prostriedkov
ani na tieto základné potreby, či aktivity so synom počas spoločných stretnutí. Jeho mesačný príjem
tvorí invalidný dôchodok vo výške 366,20 eur, príjem z dohody o pracovnej činnosti vo výške 174 eur

mesačne a príležitostný príjem poslanca obecného zastupiteľstva vo výške 7 eur mesačne. Jeho príjem
je totožný a určite nie taký, aby odôvodňoval trojnásobne zvýšenie výživného. Zo svojich príjmov si musí
hradiť nielen základné životné náklady, ako je strava, bývanie, ale aj zakupovanie liekov, ktoré nie vždy
plne hradí poisťovňa. Vysoké výdavky má spojené aj s častou návštevou lekárov – minimálne trikrát
do mesiaca cestuje do Svidníka alebo Hanušoviec nad Topľou kvôli kontrolám, či rehabilitáciám. Býva

spolu s rodičmi v rodinnom dome, pričom jeho otec je po infarkte myokardu i mozgových príhodách, je
odkázaný na pomoc iných osôb. Jeho nálady na dopravu do zamestnania sú vo výške 100 eur mesačne,
pričom túto prácu vykonáva najmä kvôli zachovaniu sociálnych väzieb a aspoň minimálnemu zárobku.
Zvýšenie výživného vplýva negatívne na jeho psychický stav, pretože ho obmedzuje v schopnosti
poskytnúť synovi čokoľvek nad rámec základných potrieb bez ohrozovania jeho vlastných základných

životných potrieb a zdravia. Namietal , že súd mal zvážiť primeranosť rozdelenia možností podieľať sa
na výživu ich maloletého syna u oboch rodičov vzhľadom k tomu, že matka disponuje čistým mesačným
príjmom 1 117 eur a jeho čistý mesačný príjem je vo výške 560 eur. Vo svojom odvolacom návrhu
žiadala, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že : I. Mení sa výživné určené rozsudkom
Okresného súdu Svidník č. k. 5P/3/2023-52 zo dňa 20.12.2023 a to tak, že sa zvyšuje výživné na mal.

A. B., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 40,- eur na sumu 60,- eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný
platiť matke vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred začínajúc dňom 14.01.2025. II. Dlžné výživné
za obdobie od 14.01.2025 do 31.05.2025 v sume 90,- eur súd povoľuje otcovi uhrádzať v mesačnýchsplátkach po 30,- eur mesačne spolu s bežným výživným matke pod následkom straty výhody splátok.
III. V prevyšujúcej časti návrh zamieta.

6. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že zákonník práce nezakazuje osobám so
zníženou pracovnou schopnosťou zamestnať sa a príjem zo zamestnania ani neovplyvňuje výšku
invalidného dôchodku. Poukázala na to, že otec v odvolaní predložil lekársku správu o jeho diagnózach,
avšak z tejto lekárskej správy nevyplýva či je, alebo nie je schopný vykonávať nejakú prácu a akú.
Matka ďalej uviedla, že má taktiež zdravotné problémy a komplikácie, ktorú ju obmedzujú v bežnom

živote. Trpí ochorením štítnej žľazy, tetániou a stratou pigmentu, pričom následkom tohto ochorenia
je nútená v zimno období 2 krát týždenne absolvovať fototerapiu v Prešove, čo má značný dopad tak
na pracovnú rovinu, časovú rovinu, ako aj finančnú stránku. Ďalej uviedla, že má celiakiu III. stupňa,
histamínovú intoleranciu, alergiu na bielkovinu kravského mlieka, čím je zásadným spôsobom limitovaná
v otázke stravovania a súčasne to má vplyv na finančnú stránku s nákladmi na potraviny, čo je zvýšenie
nákladov o 50 až 200% oproti bežným potravinám. Poukázala na to, že otec doposiaľ prispieval na

výživu maloletého syna sumou vo výške 40 eur mesačne, čo nepokrylo takmer žiadne náklady a celková
starostlivosť o syna bola na matke a jej rodine. Maloletý A. je v pubertálnom veku, kedy sú nálady
obzvlášť zvýšené vzhľadom na jeho rast a vývin, čo je matka napriek svojmu zdravotnému stavu
nútená zvládať sama. K zdravotným obmedzeniam chrbtice otca, matka uviedla, že prvú operáciu
podstúpil otec na jednodňovej chirurgii a za účelom sa vyhnutia ďalšej operácie mu boli zo strany

lekárov odporúčané cvičenia, ktoré bol otec ochotný praktizovať mesiac a trval na ďalšej operácii
a to aj napriek neodporúčaniam lekárov. V tom čase boli ešte s otcom maloletého manželia, teda vie
o tom, že tým chcel dosiahnuť invalidný dôchodok. Napriek všetkým zdravotným problémom, ktoré
otec maloletého opísal, matka upozornila na to, že bol videný priamo maloletým synom ako pracuje
s drevom, kosí trávnik, riadi traktor, počas vedenia motorového vozidla fajčí cigarety. Otec napriek jeho

vyjadreniam, že je obmedzený na výkon akéhokoľvek zamestnania sa na Úrade práce neuchádzal
o žiadny rekvalifikačný kurz, aby si mohol zmeniť profesionálne zameranie na výkon práce, ktorý by
mu jeho diagnózy umožňovali. Otec súčasne pracuje na pracovnej pozícii, kde tlakovou pištoľou umýva
motorové vozidlá, zametá priestor, umýva toalety a iné, pričom pri týchto činnostiach ho mal možnosť
vidieť aj maloletý A., ktorý bol niekoľkokrát s otcom v nočnej službe, čím matka poukázala na nepravdivé

tvrdenia otca, že pracuje len 2 hodiny denne. Otec pracuje na pozícii manažér vozového parku, čo
zahŕňa komplexné riadenie a organizáciu prevádzky parkoviska pre nákladné vozidlá. Z internetového
portálu profesia vyplýva nástupný plat na takúto pozíciu vo výške 1900 eur mesačne. K námietkam otca
na náklady na pohonné hmoty v súvislosti so stykom s maloletým synom matka uviedla, že v zmysle
právoplatného rozsudku si má otec prevziať a odovzdať maloletého v mieste bydliska matky. Otec si

túto povinnosť odmieta plniť, buď maloletého len prevezme v mieste bydliska matky a ona je nútená
ísť pre maloletého alebo je nútená pre účel realizácie styku maloletého k otcovi odviezť a následne ide
po syna k otcovi po skončení styku. Otcom uvádzané tvrdenie, že mesačne prejazdí 200 km z dôvodu
stretávania sa so synom nie je pravdivé. Matka ďalej uviedla, že za celé obdobie od rozvodu manželstva
sa otec nepodieľal na žiadnych nákladoch nad rámec výživného na maloletého syna, synovi dal spolu

vreckové vo výške 30 eur. Matka taktiež poprela otcove tvrdenie, že býva s rodičmi, v skutočnosti je
rodinný dom vo vlastníctve otca a rodičia žijú s ním. Na chode domácnosti otca sa finančne podieľajú tri
dospelé osoby s príjmami. Otec taktiež nepreukázal, či vzhľadom na zdravotný stav jeho otca požiadal
o opatrovateľský príspevok na otca, čím by došlo k zvýšeniu jeho príjmu. Ona na rozdiel od otca reálne
býva u rodičov a nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti. Za nelogické považuje tvrdenie odporu, že

jeho príjem z dohody o pracovnej činnosti je 174 eur a na pohonné hmoty minie sumu 100 eur. Matka
poznamenal, že otec maloletého je fajčiar, teda mesačne minie 60 eur na cigarety, za predpokladu, že
jedna krabička cigariet mu vystačí na dva dni. Matka vo svojom odvolacom návrhu žiadala, aby odvolací
súd odvolanie otca zamietol, alternatívne napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žiadala, aby jej bola priznaná náhrada trov konania vo výške 100%.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

7.KrajskýsúdvPrešove(ďalejlen„odvolacísúd“)akosúdodvolacípozistení,žeodvolanie bolopodané
včas (§ 362 ods. 1 CSP ), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/,g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody,
preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66
CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol

zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke
súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre
potvrdenie rozsudku vo výrokoch I., II., IV. podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP a odmietnutia odvolania
vo výroku III. podľa ustanovenia § 386 písm. b) CSP.

8. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa čl. 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

10. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom

sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d)
okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e)
ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej,
telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity
dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality

a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi,
súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného
prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

11. Predmetom prieskumu odvolacieho konania je napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku

I., ktorým bolo zvýšené výživné zo sumy 40 eur na sumu 110 eur mesačne, výrok II. o určené dlžného
výživného za obdobie od 14.1.2025 do 31.5.2025 vo výške 320 eur, ktorú súd povolil otcovi splácať
v splátkach po 30 eur mesačne, výrok II., ktorým súd v prevyšujúcej časti návrh zamietol a súvisiaci
výrok IV. o trovách konania.

12. Otec svoju odvolaciu argumentáciu postavil na svojom presvedčení, že súd prvej inštancie
nesprávne vyhodnotil jej príjmy a výdavky a jeho zdravotný stav, ktorý ho výrazne limituje vo výkone
akejkoľvek práce.

13. Posúdením otcom produkovaných odvolacích námietok vo svetle skutočností z obsahu spisového

materiálu plynúcich, tieto odvolací súd nevyhodnotil ako opodstatnené k odlišnému rozhodnutiu ako súd
prvej inštancie.

14. Odvolací súd predovšetkým pripomína, že Zákon o rodine (§ 62 ods. 2 a § 75 ods. 1, § 78 ods.1
veta prvá) zakotvuje povinnosť rodičov prispievať na výživu detí podľa svojich schopností, možností

a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom pri
určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti súd prihliada k odôvodneným potrebám oprávneného, ako
aj k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného a pri hodnotení týchto schopností,
možností a majetkových pomerov povinného teda skúma komplexne jeho majetkové pomery, ako i to či
sa povinný bez dôležitého dôvodu nevzdal východnejšieho zamestnania, zárobku, alebo majetkového

prospechu, prípadne, či nevzal na seba neprimerané majetkové riziká.

15. Povinnosť vyživovať dieťa patrí medzi základné povinnosti rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej
povinnosti sa vychádza zo schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča a prihliada
sa aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými

výdavkami rodiča a súd neberie do úvahy pri skúmaní možností a schopností, ako aj majetkových
pomerov povinného rodiča výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Otec teda v podstate vytýkal
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, že sa nestotožnil s jeho predkladaným hodnotením skutkového stavu
a jeho právnym hodnotením. V rámci celého prvoinštančného konania mali účastníci konania vytvorenýdostatočný priestor pre produkovanie tvrdení a dôkazov v prospech ich tvrdení. To, že v konečnom
dôsledku súd prvej inštancie dospel k i iným záverom, nie je možné interpretovať ako porušenie práva
na spravodlivý súdny proces.

16. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu otca na zvýšenie výživného porovnal pomery na strane
maloletého dieťaťa, matky a otca. Na strane maloletého dieťaťa došlo k výraznej zmene pomerov,
keď v čase posledného rozhodnutia súdu o výživnom (rozsudkom Okresného súdu Bardejov č. k.
SK-5P/3/2023-52zodňa21.12.2023)bolmaloletýžiakomprvéhostupňazákladnejškoly.Vsúčasnostije

maloletý žiakom druhého stupňa základnej školy – športovej triedy, zameranej sezónne na futbal a hokej.

17. Podľa názoru odvolacieho súdu bol v preskúmavanej veci dostatočne a správne zistený skutočný
stav a vec bola správne právne posúdená. Maloletý syn je vo veku 12 rokov. Svojou výživou je
stále prirodzene odkázaný na svojich rodičov, u ktorých vyživovacia povinnosť má mať prednosť pred
ostatnými ich výdavkami. Osobne sa o maloletého syna stará matka, s otcom sa maloletý syn stretáva

každý druhý víkend v sobotu, u otca neprespáva.

18. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca, odvolací súd poukazuje na to, že zákonná vyživovacia
povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Odvolací súd reflektuje príjem matky a
otca, je však zrejmé, že matka poskytuje maloletému osobnú starostlivosť, vedie spoločnú domácnosť,

obstaráva činnosti dennej potreby, čím si de facto plní vyživovaciu povinnosť voči maloletému aj touto
formou a vyživovaciu povinnosť si plní dobrovoľne. Matka poskytuje maloletému osobnú starostlivosť,
ktorú možno stavať na roveň peňažného plnenia a zároveň uhrádza výdavky spojené s chodom
domácnosti, členom ktorej je aj maloletý A.. Je pravdou, že maloletý A. už nie je vo veku, kedy by
potreboval zvýšenú osobnú starostlivosť zo strany matky, tak ako deti v útlom veku, stále však pretrváva

potreba zo strany matky financovať všetky potreby maloletého, a to nielen vo vzťahu ku jeho vzdelaniu,
ale aj kultúrnemu, športovému a spoločenskému vyžitiu s čím sú samozrejme spojené výdavky na
stravu, primerané a čisté oblečenie, hygien, drogériu, platenie cestovných nákladov, nákladov spojených
so spoločenským vyžitím. Zároveň boli preukázané zvýšené náklady spojené so športovou činnosťou
maloletého, keďže je žiakom športovej triedy, čo sa samozrejme odráža aj vo finančnej záťaži. Všetky

tieto skutočnosti je potrebné zarátať do plnenia si vyživovacej povinnosti k maloletému zo strany matky,
čo sa prejaví nielen vo zvýšených finančných nákladoch, ale aj čase, ktorý matka maloletému venuje.

19. Na základe vyššie uvedených záverov považuje odvolací súd za nedôvodnú aj námietku otca, že
súdomurčenévýživnénezodpovedájejmožnostiam,schopnostiamamajetkovýmpomerom.Vsúčasnej

spoločenskej situácii, charakteristickej výraznou infláciou a významným nárastom cien základných
potravín, je dôvodné očakávať, že výživné bude z veľkej časti spotrebované práve na stravné. Opomínať
nemožno ani ošatenie či obuv, ktoré vyžadujú častú obmenu pre rýchly fyzický vývin mal. detí, typický
pre ich vek. Z uvedených skutočností nie sú odôvodnené potreby maloletého tým kritériom, ktoré by
malo dôvodiť znížiť vyživovaciu povinnosť matky. Otec argumentoval tým, že mu jeho príjmové pomery

neumožňujú uhrádzať súdom určené výživné a pri takto zvýšenom výživnom už nebude môcť synovi
nič kúpiť nad rámec výživného, ani s ním tráviť aktívne voľný čas. Súdom prvej inštancie bolo zistené,
že príjem otca je mesačne spolu vo výške 560 eur. Súd prvej inštancie tu vychádzal aj z podporného
materiálu a to Metodiky Ministerstva spravodlivosti SR pre výpočte výživného, kde výživné pre rodičia,
ktorý má dve vyživovacej povinnosti pri dochádzke dieťaťa do druhého stupňa základnej školy by malo

byť vo výške 22 % z čistého príjmu rodičia, čo zodpovedá sume 123 eur mesačne.

20. Odvolací súd k odvolacím námietkam otca ďalej uvádza, že rešpektuje jeho aktuálny zdravotný
stav, avšak doposiaľ určené výživné bolo na hranici minimálneho výživného a v žiadnom prípade
nezodpovedalo potrebám 12 ročného chlapca. V čase poslednej úpravy výživného (rozvodovým

rozsudkom) bol otec práceneschopný a jeho príjem bol vo výške 330 eur mesačne, maloletý syn bol
na prvom stupni základnej školy. Odvtedy uplynula doba dvoch rokov. Syn nastúpil do športovej triedy,
kde ho matka podporuje nielen jej osobnou starostlivosťou, ale aj zakupovaním potrebného športového
oblečenia, úhradou poplatkov a potrieb do školy a podobne. Otec si musí byť vedomý toho, že aj pri
svojom zdravotnom stave je povinný vyvinúť všetko úsilie k tomu, aby bol matke nápomocný pri výchove

ich spoločného syna, keďže jeho podiel na osobnej starostlivosti o syna je minimálny. Matka aj napriek
svojmu zdravotnému stavu riadne pracuje, o syna sa osobne stará.21. Zvýšenie výživného napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie plne zodpovedá kritériám v zmysle
zákona o rodine o určení výživného na maloleté dieťa, zohľadňuje zmenu pomerov na strane maloletého
dieťa ako aj na strane oboch rodičov, vývoju životných nákladov, ako aj rozsahu osobnej starostlivosti

o syna zo strany otca a matky.

22. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok vo výrokoch I., II. a súvisiaceho
výroku IV. ako vecne správny potvrdil postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP v spojení s
ustanovením § 2 ods. 1 CMP.

23. Odvolací súd odmietol odvolanie otca proti výroku III. napadnutého rozsudku, ktorým súd
v prevyšujúcej časti návrh zamietol.

24. Zákonodarca v ustanovení § 359 CSP výslovne obmedzuje právo strany podať odvolanie, a toto
právo jej priznáva, len ak bolo rozhodnutie vydané v jej neprospech. Rozhodujúcim meradlom na

posúdenie toho, či bolo rozhodnuté v neprospech žalobcu je porovnanie petitu jeho posledného
procesného úkonu s rozhodnutím vo veci samej. Matka žiadala o zvýšenie výživného zo strany otca na
maloletého syna zo sumy 40 eur na sumu 1502 eur. Napadnutým rozsudkom bolo výživné zvýšené na
sumu 110 eur mesačne. Súd vo výroku III. v prevyšujúcej časti návrh zamietol, pričom z odôvodnenia
napadnutého rozsudku je zrejmé, že ide o zamietnutie návrhu na určenie výživného v prevyšujúcej časti,

vychádzajúc z návrhu matky. Z uvedeného je zrejmé, že sa nejedná o rozhodnutie v neprospech otca,
preto v tejto časti odvolanie otca odmietol.

25. Odvolací súd žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v súlade
s ustanovením § 52 CMP.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).