Uznesenie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 30, 2026

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 30C/97/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2325204241
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Ľachová
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2026:2325204241.2

Uznesenie

Okresný súd Galanta v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/X, D., proti
povinnému z neodkladného opatrenia: E. E., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXXX/XX, G., o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol súdu doručený elektronickými prostriedkami
(cez eŽaloby) dňa 30.12.2025. Tento návrh autorizovala kvalifikovaným elektronickým podpisom iba
navrhovateľka, čo vyplýva z výsledku informatívneho overenia podpisov a pečatí v elektronickej správe
(č. l. 21), avšak v návrhu označila ako navrhovateľa i ďalšiu osobu (H. I.).

1.2. Týmto návrhom sa navrhovateľka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd

povinnému z neodkladného opatrenia uložil povinnosť vydať motorové vozidlo značky Škoda Octavia,
VIN: G., EČV:H., rok výroby 2018, farba čierna metalíza, do rúk navrhovateľov do 3 dní od doručenia
uznesenia súdu.

1.3. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že H. I. a povinný uzatvorili dňa 27.5.2025
Zámennú zmluvu o výmene motorových vozidiel: motorové vozidlo v pôvodnom vlastníctve H. I. (vozidlo

1) Škoda Octavia, VIN: G., EČV: H., rok výroby 2018, čierna metalíza, za motorové vozidlo v pôvodnom
vlastníctve povinného (vozidlo 2) VOLKSWAGEN GOLF 7, VIN: B., EČV: H., rok výroby 2017, šedá
metalíza. Následne H. I. darovacou zmluvou previedol nadobudnuté vozidlo na ňu (ako svoju družku).
Prehlásením vlastníctva na dopravnom inšpektoráte sa stala vlastníčkou vozidla 2. Nadobudnuté vozidlo
2 plánovali predať, a preto ho inzerovali na internete s tým, že po pár týždňoch na základe upozornenia
jedného zo záujemcov o kúpu, zistila, že na nadobudnutom vozidle 2 viazne záložné právo tretej

osoby (pod sp. zn. NCRzp: 34070/2023 v prospech Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147,
Piešťany). Uviedla, že povinný o tejto vade pri podpise zámennej zmluvy H. I. neinformoval, resp.
o tejto skutočnosti vedome klamal v úmysle podviesť H. I., nakoľko v čl. III., bod 3.1 Zámennej
zmluvy vedome podpísal nepravdivé prehlásenie, a to: "Obe strany vyhlasujú, že sú vlastníkmi vyššie
uvedených vozidiel a že na týchto vozidlách nie sú zriadené žiadne záložné práva, ťarchy, exekúcie
ani iné právne vady.". Keďže povinného nebolo možné na uvedenom telefonickom kontakte a ani

na uvedenom bydlisku nijakým spôsobom zastihnúť, ako nový vlastník vozidla 2 vyzvala povinného
výzvou zo dňa 16.10.2025 na okamžité zjednanie nápravy, a to zrušenie záložného práva. Povinný
výzvu prevzal (20.10.2025), no nijakým spôsobom na túto výzvu nereagoval. Z tohto dôvodu mu s H.
I. zaslali dňa 27.10.2025 odstúpenie od zmluvy a vyzvali ho na okamžité vrátenie vozidla. Povinný
toto odstúpenie a výzvu na vrátenie veci dňa 28.10.2025 prevzal, dodnes však nijakým spôsobom
nereagoval. Navrhovateľka dôvodila, že existencia záložného práva predstavuje podstatnú právnu vadu

vozidla a že došlo k podstatnému porušeniu zmluvy, čo zakladá právo na odstúpenie od zmluvy a
vrátenie do pôvodného stavu s tým, že bez nariadenia neodkladného opatrenia hrozí, že vozidlo budeodcudzené, prevedené na tretiu osobu alebo zaťažené, čím by bolo znemožnené vykonanie budúceho
rozhodnutia súdu.

2. Na osvedčenie svojich tvrdení predložila zámennú zmluva zo dňa 27.5.2025, darovaciu zmluvu zo
dňa 28.5.2025, technické preukazy po prepise vozidiel, úradný výpis z Notárskeho centrálneho registra
záložných práv, výzvu zo dňa 16.10.2025 (s doručenkou a potvrdením o prevzatí zásielky), odstúpenie
od zmluvy zo dňa 24.10.2025 (s potvrdením o prevzatí zásielky).

3. Podľa ust. § 123 ods. 2 C.s.p. podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby,
späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.

4. Podľa ust. § 125 ods. 1 C.s.p. podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v
elektronickej podobe.

5. Podľa ust. § 125 ods. 2 C.s.p. podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie
podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe
autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie
sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

6. Podľa ust. § 127 ods. 1 C.s.p. ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa
uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

7. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení v civilnom sporovom konaní možno podanie urobiť

písomne, a to buď v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Ustanovenie § 127 C.s.p. zakotvuje
všeobecné náležitosti každého podania, ktoré je adresované súdu, a jednou z takých všeobecných
náležitostí je aj podpis. Pri podaní v listinnej podobe sa podpisom rozumie vlastnoručný podpis strany,
príp. jej zástupcu, a pri podaní v elektronickej podobe sa podpisom rozumie kvalifikovaný elektronický
podpis alebo kvalifikovaná elektronická pečať v zmysle ust. § 23 ods. 1 zákona o e-Governmente, ktoré

upravuje autorizáciu elektronického podania.
8. Ak je podanie vo veci samej (napr. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia) urobené
v elektronickej podobe bez autorizácie podľa zákona o e-Governmente, je potrebné takéto podanie
dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa zákona o e-
Governmente, a to do 10 dní. Ak sa v 10-dňovej lehote podanie dodatočne nedoručí, na podanie sa

neprihliada, pričom súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

9. Ústavný súd SR v tejto súvislosti konštatoval, že pri elektronickej forme podania vo veci samej
platí, že ak toto nie je autorizované podľa § 23 ods. 1 zákona o e-Governmente, súd naň od počiatku
neprihliada ako na podanie písomné a to, aby ho súd začal za takéto považovať, môže dosiahnuť ten,

kto ho podáva, jedine tým, že ho v lehote do 10 dní od odoslania neautorizovaného elektronického
podania podá znova ako autorizované elektronické podanie, alebo ho dodatočne doručí v 10-dňovej
lehote v písomnej podobe. Ak k dodatočnému doplneniu nedôjde, podanie nemá účinky písomného
podania a súd naň neprihliada. Súčasne platí, že ten, kto podáva podanie vo veci samej elektronicky
bez autorizácie, má povinnosť sám odstrániť tento nedostatok, a to bez ďalšej výzvy súdu, teda na

strane súdu nie je zákonom daná povinnosť vyzvať na dodatočné doručenie podania (por. uznesenie
Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 223/2021-15 zo dňa 25.5.2021).

10. Podľa Nálezu Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 442/2021-41 zo dňa 3.2.2022 v prípade, ak absentuje
platná autorizácia podľa § 23 ods. 1 zákona o e-Governmente, ktorá je podmienkou samotného vzniku

podania, hľadí sa naň, akoby nikdy nevzniklo. Zákonodarca tak ustanovil z dôvodu, aby chýbajúca
autorizácia elektronického podania nebola „len“ chýbajúcou náležitosťou podania, ktorú je možné
dodatočne odstrániť, ale aby bez nej podanie ani nevzniklo. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ elektronické
podanie nebolo úplné alebo bolo v zmysle platných osobitných predpisov nekorektné, má orgán verejnejmoci právo odmietnuť takéto podanie, ako aj v danej veci nekonať či konanie zastaviť (podľa § 125 ods.
2 C.s.p. v spojení s § 23 ods. 1 a § 25 zákona o e-Governmente).

11. V predmetnej veci je zrejmé, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol urobený v
elektronickej podobe. Podľa výsledku informatívneho overenia podpisov a pečatí v elektronickej
správe tento návrh bol elektronicky podpísaný navrhovateľkou, no nebol elektronicky podpísaný H. I.
(neobsahujejehokvalifikovanýelektronickýpodpisaaniinýspôsobautorizáciepodľa§23ods.1zákona
o e-Governmente). Z obsahu spisu je nepochybné, že H. I. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia

v zákonnej lehote 10 dní od podania predmetného návrhu v elektronickej podobe bez jeho autorizácie
dodatočne nedoručil. Uvedená skutočnosť tak bránila tomu, aby súd na jeho návrh prihliadal. V danej
veci má preto procesné postavenie výlučne navrhovateľka.

12. Podľa ust. § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže
na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

13. Podľa ust. § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby

niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

15. Podľa ust. § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

16. Podľa ust. § 326 ods. 2 C.s.p. k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

17. Podľa § 328 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

18.Podľaust.§329ods.2C.s.p.preneodkladnéopatreniejerozhodujúcistavvčasevydaniauznesenia
súdu prvej inštancie.

19. Neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej
ochrany smerujúcim k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán, predovšetkým však k ochrane
pred takým konaním toho, voči komu návrh smeruje, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má
za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej ako aj nemateriálnej) na strane navrhovateľa

neodkladnéhoopatrenia.Neodkladnéopatreniesapovažujezavýnimočnýprostriedoknajmäpreto,lebo
pri jeho nariadení súd zásadne nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti strán konania,
strany nemusia byť pred jeho nariadením vypočuté a napokon uznesenie o nariadení neodkladného
opatrenia je vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť.

20. Účelom neodkladného opatrenia je úprava pomerov strán a podmienkou pre jeho nariadenie je
osvedčenie, že bez okamžitej úpravy pomerov by bolo právo navrhovateľa ohrozené. Neodkladné
opatreniemáopodstatnenietam,kdevkonkrétnomprípadejeodôvodnenáobava,žejehonenariadením
by sa podstatne zhoršila právna pozícia navrhovateľa v danom právnom vzťahu. Navrhovateľ
domáhajúcisanariadenianeodkladnéhoopatreniamusíosvedčiťdôvodynajehonariadenie,t.j.potrebu

neodkladnej úpravy pomerov strán alebo obavu, že prípadná exekúcia bude ohrozená. Predpokladom
na nariadenie neodkladného opatrenia nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku, ale postačuje,
ak je hodnoverne osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku. Pred jeho nariadením súd zisťuje, či
sú hodnoverne osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou
ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce

skutočnosti), t. j. postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako
hodnoverná.21. Krajský súd v Trnave v uznesení sp. zn. 10Co/31/2022 zo dňa 31.3.2022 uviedol, že procesné
zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku, bez ohľadu na
druh neodkladného opatrenia, keďže zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno

poskytnúť ani ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Jeho podstatou je totiž obmedzenie
určitých práv a ukladanie subjektívnych povinností rozhodnutím súdu, a to vo vzťahu k slobodným
a autonómnym právnym subjektom. Posúdenie úspešnosti tohto osvedčenia podlieha špecifickým
kritériám typickým pre inštitút neodkladného opatrenia. Bez osvedčenia dôvodnosti chráneného
nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Dosiahnutie náležitej miery

pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska hmotného a procesného práva legitimizuje
vyhovujúci výrok, a teda nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia (porov. Števček, M., Ficová,
S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok.
Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016).

22.Procesnúzodpovednosťzavýsledokkonania(dôkaznébremeno)vtomtosmeremálennavrhovateľ.

Z uvedeného vyplýva, že pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí ísť o
osvedčenie takého stavu právnych (nie len faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý vyžaduje rýchlu
úpravu pomerov medzi nimi súdom, t. j. naliehavosť situácie i po právnej stránke, a taktiež o osvedčenie
ohrozenia nároku, keď jeho ohrozenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami. Navrhovateľ
musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme

dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí
navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť.

23.Naúčelyneodkladnéhoopatreniajevprvomradenevyhnutnéustáliť,akémunárokusamáposkytnúť
ochrana a aká je skutočná hrozba, ktorej navrhovateľka v tejto súvislosti čelí. Navrhovateľka v návrhu

neuviedla akému jej nároku (ako obdarovanej vozidlom 2) sa má poskytnúť ochrana, pričom podľa jej
vlastných tvrdení hrozbu videla v tom, že vozidlo 1 bude odcudzené, prevedené na tretiu osobu alebo
zaťažené, čím by bolo znemožnené vykonanie budúceho rozhodnutia súdu.

24. Navrhovateľkou tvrdené skutočnosti tak ako sú popísané v bode 1.3 tohto odôvodnenia, v zmysle

ktorých je vlastníčkou vozidla 2 (na základe darovacej zmluvy), a ktoré bolo predmetom zámennej
zmluvy (uzatvorenej dňa 27.5.2025 medzi jej druhom H. I. a povinným, keď vlastníkom vozidla 1 je
povinný), v súvislosti s ktorým vozidlom 2 bolo následne zistené, že na ňom viazne záložné právo,
pričom povinný v zámennej zmluve podpísal nepravdivé vyhlásenie prehlásenie, že na vozidlách nie
sú zriadené žiadne záložné práva, ťarchy, exekúcie ani iné právne vady, a od ktorej zámennej zmluvy

H. I. (i navrhovateľka ako nie zmluvná strana) odstúpil, neosvedčujú existenciu právneho vzťahu
medzi sporovými stranami (navrhovateľkou a povinným), ani neodôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie. Súd zdôrazňuje, že procesné zabezpečenie má vždy
nevyhnutnevzťahkukonkrétnemuhmotnoprávnemunároku,rovnakoto,žesúdnemázákonnúmožnosť
z vlastnej iniciatívy aktívne dotvárať podanie procesnej strany, teda navrhovateľky.

25. S poukazom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že v danej veci nedošlo k osvedčeniu
dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa mala poskytnúť predbežná ochrana, ďalšími predpokladmi
pre nariadenie neodkladného opatrenia sa už preto nezaoberal, a návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia ako nedôvodný zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a
to v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Vodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(označeniesúdu,ktorémujeurčené,ktohorobí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.