Uznesenie – Zmluvy ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, January 20, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/43/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124201454
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8124201454.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.
Mareka Kohúta a JUDr. Mareka Košča, v sporovej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
XX, XXX XX D., právne zastúpený: advokátska kancelária Iuiristico, s.r.o., so sídlom Cimborková 13,
040 01 Košice, IČO: 36 588 041, proti žalovanej: E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, XXX XX D.,
právne zastúpená: JUDr. Lukáš Skurka, advokát so sídlom Hlavná 71, 040 01 Košice, IČO: 45 005 206,

o určenie splatnosti dlhu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 7C/7/2024-203
z 28.04.2025 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia,
že dlh žalovanej voči nemu vo výške 19 916 Eur titulom vrátenia pôžičky je splatný do 30 dní od

právoplatnosti rozsudku. Určil, že žalovaná má vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%.

2. Vychádzal zo zistenia, že v tomto spore sa žalobca domáhal v žalobnom petite postupom podľa
§ 564 Občianskeho zákonníka určenia, že dlh žalovanej voči žalobcovi v celkovej výške 19.916 eur
titulom vrátenia pôžičky, ktorú žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej postupne po častiach v období od

septembra 2006 do 10.06.2013 bankovými prevodmi z účtu žalobcu na účet žalovanej, je splatný do
tridsiatich dní od právoplatnosti rozsudku. Súd je toho názoru, že žalobca v spore neuniesol dôkazné
bremeno svojich tvrdení. V tomto spore bolo dôkazné bremeno práve na žalobcovi, aby súdu preukázal,
že došlo medzi ním a žalovanou k uzatvoreniu ústnej zmluvy o pôžičke, pričom bolo na žalobcovi
preukázať kedy, akým spôsobom, v akom rozsahu došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, keďže na účet
žalovanej podľa jeho tvrdení boli pripisované finančné prostriedky vo výške žalovanej sumy. Žalobca

v spore neuniesol dôkazné bremeno o vzniku ústne uzatvorenej zmluvy o pôžičke so žalovanou.
Nepreukázal existenciu podstatných náležitostí dohody o pôžičke medzi ním a žalovanou, t.j. kedy došlo
k uzatvoreniu ústnej zmluvy o pôžičke, ako ani jej povinnosť vrátiť finančné prostriedky. Súd sa riadil pri
svojom rozhodnutí rozhodnutím najvyššej súdnej autority, a to Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
spisová značka 9Cdo/369/2021 zo dňa 30.11.2022, z ktorého súd cituje: „V prípade určenia splatnosti
dlhu podľa § 564 Občianskeho zákonníka sa síce súd nemusí zaoberať otázkou existencie a výšky dlhu,

avšak v niektorých prípadoch na to, aby vo veci mohol rozhodnúť tak, ako tomu bolo v tomto spore, keď
obrana žalovaného smerovala k spochybneniu samotnej existencie dlhu a bola založená na tvrdení, že
ide o dlh, ktorý vznikol na podklade písomnej zmluvy s určeným dátumom splatnosti, nebolo možné vo
veci rozhodnúť bez toho, aby súdy preskúmavali obranu a tvrdenia žalovaného aj vo vzťahu k existencii a
výške dlhu, ktorého splatnosť mala byť rozhodnutím určená. Ustanovenie § 564 Občianskeho zákonníka
výslovne nevylučuje, aby sa súd v tomto konaní nemohol za určitých okolností zaoberať aj otázkou

samotnej existencie pohľadávky a jej rozsahu, i keď teda súd môže vo veci rozhodnúť výlučne na
podklade preskúmavania okolnosti vo vzťahu k splatnosti dlhu, pričom sa nemusí ostatnými aspektmizáväzkového vzťahu zaoberať, pokiaľ obrana žalovaného smeruje práve k týmto aspektom, potom niet
žiadneho zákonného ustanovenia, ani iného právneho dôvodu, prečo by súd nemohol spor posúdiť
komplexne a prejudiciálne sa zaoberať aj existenciou dlhu a jeho výškou.“

3. V tomto spore vzniesla žalovaná námietku premlčania uplatneného nároku žalobcu. Súd s
poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisová značka 7Cdo/51/2020 zo dňa
28.09.2022 námietku premlčania považuje za nedôvodnú. Súd odkazuje na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky 5Cdo/254/2009, z ktorého vyplýva, že oprávnenie veriteľa požiadať súd o

určeniesplatnostidlhuupravenév§564Občianskehozákonníkapredstavujeprávnyprostriedok,ktorým
veriteľ môže dosiahnuť, aby sa jeho pohľadávka stala v súdom určenom čase splatnou, aby ju potom
mohol prípadne aj nútene v občianskom súdnom konaní vymáhať. Uvedené právo veriteľa nemožno
považovať za samostatné majetkové právo podliehajúce premlčaniu v zmysle ustanovenia § 100 ods.
2 Občianskeho zákonníka. Z tohto pohľadu je vznesená námietka premlčania zo strany žalovanej
nedôvodná. Súd je toho názoru, že v tomto spore žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne vzniku

zmluvy o pôžičke uzatvorenej so žalovanou. Preukázanie uvedených skutočností bolo na žalobcovi pre
prípadný úspech v jeho konaní. Žalobca v tomto spore tvrdil podanou žalobou a svoju argumentáciu
opieral o výpoveď svedkyne F. D., sestry žalobcu, ktorú súd ako svedka vypočul. Uviedol, že bola medzi
ním a žalovanou uzatvorená zmluva o pôžičke, pričom čas plnenia neurčil, ale bol ponechaný na vôli
žalovanej, a teda podľa § 564 Občianskeho zákonníka, ak je čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka,

určí ho na návrh veriteľa súd. Toto tvrdenie žalobcu v spore nebolo preukázané, čo pre súd vyplynulo
aj z pripojeného súdneho spisu spisová značka 13C/72/2023. Žalobca listom zo dňa 14.03.2023 vyzval
žalovanú na zaplatenie dlhu vo výške 27.550,30 eur v termíne do 27.03.2023. Následne po márnom
uplynutí lehoty podal návrh na vydanie platobného rozkazu v rámci upomínacieho konania na Okresnom
súde Banská Bystrica, pričom Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz 6Up/999/2023 dňa

17.07.2023, ktorým zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 19.916 eur spolu s úrokom z
omeškania vo v výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy od 06.04.2023 do zaplatenia. To znamená v spore
pod spisovou značkou 13C/72/2023 žalobca tvrdil, že čas plnenia nebol medzi ním a žalovanou vopred
dohodnutý. Preto žalobca týmto samostatným listom oznámil žalovanej splatnosť dlhu s poukazom na §
563 Občianskeho zákonníka. V tomto spore nebolo preukázané, aby medzi žalobcom a žalovanou bola

uzatvorená písomná a ústna zmluva o pôžičke. Uzatvorenie takejto dohody o pôžičke medzi žalobcom
a žalovanou, žalovaná vo svojej výpovedi priamo poprela. Podľa názoru súdu žalobca v tomto spore
nepreukázal, aby medzi ním a žalovanou došlo k uzatvoreniu akejkoľvek ústnej alebo písomnej zmluvy
o pôžičke bez dôvodných pochybností o jej obsahu a dátumu jej uzatvorenia. Súd vypočul svedkyňu D.,
ale rovnako aj svedkyňu C., ktoré uviedli, že žiadne rozhovory o týchto platbách neprebehli, aby účastná

o nich bola samotná žalovaná. Tieto rozhovory prebiehali len medzi žalobcom a mamou žalovanej, t.j. v
neprítomnosti žalovanej. Žalovaná teda v čase poukazovanie peňazí žalobcom na účet nebola účastná
týchto rozhovorov.
4. Žalovaná nebola účastná rozhovorov medzi žalobcom a matkou žalovanej, samotná svedkyňa
Pobjecká jasne vo svojej výpovedi uviedla, že žalovaná nebola účastná týchto rozhovorov. Rovnako

vypočutá svedkyňa G. C. povedala, že brat jej chcel pomôcť a rozhovory prebehli iba medzi ňou a jej
bratom, v tomto spore žalobcom, ktorý ju navštevoval na ulici H. v Prešove. Samotný žalobca tvrdí v
spore rozporné a vzájomne sa vylučujúce skutočnosti. Najskôr tvrdil to, že čas plnenia medzi ním a
žalovanou nebol dohodnutý vôbec, čo tvrdil v spore pod sp. zn. 13C/72/2023 a v tomto spore tvrdí, že
bol ponechaný na vôli žalovanej. Tvrdenia žalobcu o nepochybnom a určitom dojednaní o prípadnej

splatnosti dlhu opakovane poprela aj samotná žalovaná. Matka žalovanej G. C. na pojednávaní súdu
uviedla, že dohoda ohľadne zasielaných peňazí na účet žalovanej bola výlučne medzi ňou a žalobcom,
pričom žalovaná nikdy nebola účastná týchto rozhovorov. Samotná sestra žalobcu F. D., ktorú v spore
navrhol vypočuť žalobca, uviedla, že žalovaná nikdy nebola na týchto stretnutiach, boli prítomní iba
súrodenci a ich mama, t.j. bez účasti žalovanej. Rozhovory ohľadne žalobcom posielaných súm na

účet žalovanej prebehli len medzi žalobcom a matkou žalovanej, pričom akési rodinné rozhovory, na
ktorých sa údajne mala riešiť výpomoc pre matku žalovanej, prebiehali bez účasti žalovanej a jej matky.
Samotná svedkyňa F. D. uviedla, že bolo dohodnuté, ak financie nebude mať sestra, vrátia jej deti. Teda
nie je jasné medzi kým sa malo takto dohodnúť, keď matka žalovanej vo svojej výpovedi potvrdila, že
na žiadnych rodinných stretnutiach prítomná nebola. Z vykonaného dokazovania vyplynulo a žalovaná

to aj sama priznala, že síce od začiatku o posielaní peňazí na jej účet vedela, načo sú tieto peniaze
určené, a to na vyplatenie jej otca v rámci vyporiadania BSM jej rodičov, ale nemala a dodnes nemá
vedomosť o tom, aká bola dohoda medzi jej matkou a žalobcom ohľadne charakteru a ďalšieho osudu
poskytovania týchto peňazí. Zároveň uviedla, že so žalobcom žiadnu dohodu ani ústnu ani písomnúneuzatvorila. Je potrebné zdôrazniť, že ustanovenie § 563 a 564 Občianskeho zákonníka upravujú
celkom odlišné prípady, vychádzajú z odlišných hypotéz právnej normy a nemôžu sa uplatniť súčasne.
Absencia dohodnutia času splnenia dlhu a dohodnutie, že čas plnenia je ponechaný na vôli dlžníka,

sú dva diametrálne odlišné a vzájomne sa vylučujúce hypotézy právnej normy, ktoré je potrebné v
praxi dôsledne odlišovať a nie je možné ich uplatniť spoločne. Súd sa domnieva, že najskôr platby,
ktoré poukazoval za rozhodné obdobie žalobca na účet žalovanej by bolo možné posudzovať ako
bezdôvodné obohatenie, na ktoré však § 563 a 564 Občianskeho zákonníka v žiadnom prípade nie je
možné aplikovať.

5. V tomto prípade právny vzťah vzniknutý z bezdôvodného obohatenia nie je zmluvným právnym
vzťahom, ale zodpovednostným právnym vzťahom, ako naznačuje Občiansky zákonník, a preto pri
bezdôvodnom obohatení nemožno hovoriť o nedohodnutí času splnenia, ani o ponechaní času plnenia
na vôli dlžníka, ako to predpokladá § 563 a 564 Občianskeho zákonníka. Žalobca súdu nepreukázal,
aký právny dôvod týchto platieb bol titulom poukazovania na účet žalovanej, teda aká bola uzatvorená

dohoda medzi stranami, či bola platne uzatvorená dohoda ohľadne termínu splatnosti, respektíve
spôsobu určenia splatnosti, ak by malo ísť o pôžičku, či išlo o darovanie alebo napríklad o bezdôvodné
obohatenie na strane žalovanej. Žalobca opiera svoje tvrdenie o výpoveď svedkyne Pobjeckej, ktorá
pri žiadnych rozhovoroch ohľadne týchto platieb medzi žalobcom a matkou žalovanej osobne prítomná
nebola. Preto bez dôvodných pochybností nevie potvrdiť uvedené skutočnosti. Uvedená svedkyňa

nemohla ani neosvedčila obsah rozhovorov v tejto veci medzi žalobcom a žalovanou, pretože takéto
rozhovory medzi žalobcom a žalovanou nikdy neprebehli. Spornou a doposiaľ nepreukázanou ostala
tak otázka uzatvorenia platnej dohody o prípadnej splatnosti dlhu s poukazom, že samotný žalobca
totiž tvrdí rozporne navzájom sa vylučujúce skutočnosti. Najskôr čas plnenia nebol dohodnutý vôbec a
neskôr, že bol ponechaný na vôli žalovanej. Už za absolútne nedôvodnú považuje súd argumentáciu

žalobcu, že medzi žalobcom, matkou žalovanej a žalovanou malo dôjsť k uzatvoreniu zmluvy v prospech
tretej osoby podľa § 50 Občianskeho zákonníka. Táto argumentácia je absolútne neudržateľná. Žalobca
navyšeopomenul,žeustanovenie§50Občianskehozákonníkaupravujezmluvuvprospechtretejosoby
a nie v jej neprospech. Preto takáto právna konštrukcia je v tomto spore neprípustná. Rovnako nebolo
v spore preukázané, aby sa jednalo o inštitút prevzatia dlhu podľa § 539 Občianskeho zákonníka alebo

pristúpenia k záväzku podľa § 533 Občianskeho zákonníka. V prípade by musel žalobca preukázať,
že bez dôvodných pochybností došlo k uzatvoreniu platnej dohody medzi žalovanou a jej matkou o
tom, že žalovaná preberá dlh jej matky a musel by tu vyjadriť súhlas aj samotného žalobcu. Pokiaľ ide
o pristúpenie k záväzku podľa § 533 Občianskeho zákonníka, tu sa vyžaduje písomná dohoda medzi
žalobcom a žalovanou, čo obdobne v spore nebolo preukázané.

6. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu považoval za nedôvodnú a v celom rozsahu ju
zamietol.

7. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP.

8. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil
a žalobe vyhovel.

9. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. b) CSP, t. j. že súd nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniam práva na spravodlivý proces, ustanovením § 365 ods. 1 písm. d) CSP, t. j. že konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ustanovením § 365 ods. 1 písm.
f) CSP, t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a ustanovením § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t. j. že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.

10. Poukázal na to, že v konaní bolo preukázané, že zmluva o pôžičke so žalovanou vyvstala z potreby
vyporiadania bezpodielového vlastníctva rodičov žalovanej. Sestra žalobcu a matka žalovanej G. C. sa
v tom čase ocitla v nepriaznivej finančnej situácií, nakoľko jej bývalý manžel od nej v rámci vyporiadania

BSM požadoval vyplatenie podielu na ich spoločnom rodinnom dome. Záverom opakovaných rodinných
stretnutí a telefonických konzultácií aj so samotnou žalovanou bol návrh žalobcu, aby bolo vysporiadanie
bývalého manžela jeho sestry G. financované úverom poskytnutým žalovanej, so splácaním ktorého
bol ochotný a spôsobilý návratne pomôcť do času, kým sa finančná situácia jeho sestry a jej dcérynezlepší natoľko, že jeho pomoc už nebudú potrebovať. Žalovaná požiadala o úver v I. C., otvorila si v nej
účet slúžiaci na splácanie splátok úveru, oznámila mu jeho číslo a výšku mesačných splátok, ktoré jej
následne pravidelne poukazoval až do leta 2013, kedy žalovaná telefonicky oznámila, že jeho finančná

pomoc už ďalej nie je potrebná. Návratná finančná pomoc bola v rodine žalobcu bežnou praxou vždy,
keď vyvstala potreba finančne pomôcť niektorému členovi rodiny.

11. Druhá sestra žalobcu – F. D. svojou výpoveďou túto zaužívanú rodinnú prax potvrdila, ako aj
skutkové okolnosti zmluvy o pôžičke so žalovanou – opakované rodinné stretnutia, predmetom ktorých

bolo riešenie situácie vyporiadania BSM sestry G.. Skutkového pozadia pôžičky boli aktívne účastné
obe sestry žalobcu, matka žalobcu, ako aj žalovaná. V rodine k tejto téme prebehli viaceré stretnutia,
konzultácie, diskusie a to tak osobného, ako aj telefonického charakteru. Je bezpredmetné, že žalovaná
sa rodinných stretnutí nezúčastnila, pretože ako vyplýva zo svedeckej výpovede sestry G., všetky
relevantné informácie jej boli zakaždým následne sprostredkované matkou. Táto svedkyňa potvrdila, že
vzhľadom na zmenu pôvodného plánu vyporiadania BSM (predaj rodinného domu a kúpa 5 izbového

bytu na C. ulici v Prešove) musela dcéru o všetkom informovať. So žalovanou žalobca viackrát
komunikoval priamo, pretože to bola práve ona, ktorá si brala z banky úver a splátky ktorého jej následne
mal každý mesiac požičiavať.

12. Žalovaná a jej matka v tomto konaní sa snažia navodiť dojem, že celá finančná výpomoc bola vlastne

dohodnutá úplne neurčito a ani jedna z nich netušili aká je povaha tejto pomoci, teda či majú ju niekedy
vrátiť a ak áno, kedy. Žalovaná sa snaží od celej veci alibisticky dištancovať tvrdiac, že uvedené sa
jej nijako netýka, nebol a nie je to jej záväzok, nakoľko išlo výlučne o dohodu medzi žalobcom a jeho
sestrou, pričom žalovaná len ako najstaršie dieťa žiadosti matky vyhovela a vymyslený plán bez ďalšieho
zrealizovala. Javia sa však nehodnoverné tvrdenia, že žalovaná v tak závažnej otázke postupovala

patrične neinformovaná.

13. Súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevyporiadal s námietkou hodnovernosti svedkyne G. C.,
ktorá na začiatku výsluchu priznala, že si prečítala zápisnicu o predošlom pojednávaní. Je evidentné, že
svedkyňa G. C. sa vopred oboznámila so skutočnosťami uvedenými v súdnom spise a svoju svedeckú

výpoveď v spolupráci so žalovanou pripravila tak, aby bola v prospech žalovanej. Svedkyňa G. C. bola
priamo zainteresovaná v celej spornej záležitosti, je matkou žalovanej a preto ide o faktory, ktoré
ovplyvňujú jej hodnovernosť a to špecifický motív – osobný, alebo aj finančný záujem na výsledku
konania v prospech žalovanej.

14. V konaní žalobca tvrdil poskytnutie návratnej finančnej výpomoci žalovanej na účel vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva jej rodičov po rozvode ich manželstva a to na čas, dokiaľ ju bude
spôsobilá vrátiť. Poskytovanie týchto finančných prostriedkov na mesačnej báze preukázal a to vo výške
zodpovedajúcej mesačným splátkam úveru žalovanej.

15. Svedkyňa F. D. potvrdila, že neformálna návratná finančná pomoc bola v rodine žalobcu zaužívanou
praxou, pričom nikdy sa žiadnym spôsobom neurčovali presné termíny splatnosti poskytnutých pôžičiek
a tieto sa vracali v čase, keď dlžný člen rodiny nadobudol prostriedky na ich vrátenie, uskutočnili sa
opakované rodinné stretnutia, predmetom ktorých bolo riešenie situácie vyporiadania BSM sestry G.
C. a výsledkom stretnutí bola dohoda o finančnej pomoci spočívajúca v tom, že dcéra sestry G. C. si

zoberie úver, vyplatí svojmu otcovi požadovaný podiel, so splácaním tohto úveru jej pomôže žalobca
a požičané prostriedky mu sestra vráti, ak ich bude mať a ak ich mať nebude, vráti ich žalovaná.

16. Bez ohľadu na iné okolnosti treba konštatovať, že výsluchom svedkyne F. D. bolo preukázané,
že rodinných stretnutí, na ktorých sa riešila majetková situácia sestry G. boli účastní všetci súrodenci.

Svedkyňa G. C. túto okolnosť poprela tvrdiac, že pri žiadnych stretnutiach nikdy nebola. Išlo teda
o tvrdenie proti tvrdeniu, avšak súd prvej inštancie sa priklonil na stranu žalovanej. Tým sa súd prvej
inštancie stotožnil s nemysliteľným záverom, že sa rodina schádzala za účelom riešiť problémy sestry
G. C., analyzovala rôzne možnosti riešenia celej záležitosti a to bez jej účasti.

17. Napriek tomu, že celkový obraz predložených dôkazov nepochybne svedčí v prospech neformálne
uzatvorenej zmluvy o pôžičke s časom ponechaným na vôli dlžníka, súd dospel na základe
vykonaného dokazovania k presne opačným záverom, teda že nemá preukázaný právny dôvod platieb
poukazovaných na bankový účet žalovanej a ani to, že čas plnenia bol ponechaný na vôli žalovanej.18. Faktom je, že žalovaná bola priamo účastná dohody o návratnej finančnej výpomoci jej matke,
pričom konkrétne podmienky dohody so žalovanou dojednával priamo aj sprostredkovane žalobca cez

jej matku. Žalovaná v konaní potvrdila, že vedela, kto je poskytoval finančné prostriedky a na aký účel
a z akého dôvodu boli tieto finančné prostriedky poskytnuté. Ide teda o účelovú obranu žalovanej majúcu
za cieľ vyhnúť sa povinnosti plniť svoje záväzky, čo je úplne zrejmé.

19. Pokiaľ ide o unesenie dôkazného bremena ohľadne dohody podľa § 564 Občianskeho zákonníka,

že čas plnenia bol ponechaný na vôli žalovanej ako dlžníka, treba konštatovať, že žalobca ako právnicky
nevzdelaná osoba si nebol vedomý právne relevantného rozdielu medzi absenciou dohody o splatnosti
pôžičky a dohodou o ponechaní času plnenia na vôli dlžníka. Pri konzultovaní skutkových okolností
prípadu s právnym zástupcom uviedol, že takáto finančná pomoc bola v rodine bežná a nikdy sa
k nej nespisovali žiadne písomné zmluvy. Ako laik ustálil, že čas platnosti poskytnutých pôžičiek
nebol dohodnutý a z týchto informácií právny zástupca vychádzal, až následne v rámci opakovaných

analytických konzultácií sporu žalobca právnemu zástupcovi spomenul, že čas splatnosti záväzku nebol
vopred stanovený, pretože v zmysle dohody mu jeho sestra so žalovanou mali pôžičky vrátiť, až im to
bude ich finančná situácia dovoľovať.

20. V pôvodnom konaní pod sp. zn. 13C/72/2023 zobral žalobu späť preto, aby v skutočnosti opravil

právno-formálne chyby s cieľom dosiahnuť správne a spravodlivé rozhodnutie.

21. Súd prvej inštancie však namiesto toho, aby vzal na zreteľ, že právny zástupca žalobcu po
preskúmaní podrobnosti prípadu s cieľom napraviť omyl v právnom posúdení prejednávanej veci zahájil
nové konanie s riadne podanou žalobou, pričom jasne formuloval právnu otázku o splatnosti dlhu podľa

§ 564 Občianskeho zákonníka, zaujal opačný prístup a uvedené mu vytkol ako rozpor v jeho tvrdeniach
s dopadom na presvedčivosť jeho procesného útoku.

22. Súd prvej inštancie sa nevyporiadal ani s tvrdením, že by mohlo ísť o zmluvu v prospech tretej osoby
v zmysle § 50 Občianskeho zákonníka, a to vrátane zmluvy o pôžičke. Treba konštatovať, že väčšina

záväzkových vzťahov má synalagmatickú povahu. Tá sa vyznačuje vzájomnou povinnosťou strán –
každá strana sa zaväzuje plniť určitú povinnosť, pričom plnenie jednej strany je podmienené plnením
druhej strany. Aj zmluva o pôžičke je typ synalagmatického záväzku, nakoľko veriteľ má povinnosť
poskytovať požičané prostriedky a dlžník povinnosť tieto prostriedky vrátiť v dohodnutom termíne.

23. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynula dohoda medzi žalobcom a matkou žalovanej
o tom, že pôžičky, ktoré poskytol na splácanie úveru použitého na vyporiadanie BSM mu vráti ona sama,
keď jej to finančná situácia bude umožňovať a v prípade, že taká situácia nenastane, pôžičky mu vráti
žalovaná, keď bude môcť. Zároveň matka žalovanej potvrdila, že obsah ich spoločných rozhovorov
o dojednanej finančnej výpomoci ďalej sprostredkovala žalovanej, pričom vykonala všetky úkony, ktoré

súviseli s dohodnutými podmienkami pôžičky, čím celý dohodnutý proces realizovala a zavŕšila.

24. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

25. V následných vzájomných vyjadreniach (§ 374 ods. 2, 3 CSP) zotrvali strany na svojich doterajších

stanoviskách.

26. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl. a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že nie sú podmienky pre potvrdenie, ani pre zmenu
rozsudku, nakoľko tento bol vydaný na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a naviac je aj

nepreskúmateľný, pričom táto nepreskúmateľnosť dosahuje intenzitu nesprávneho procesného postupu
znemožňujúceho strane (v danom prípade žalobcovi), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno
napraviť v odvolacom konaní.

27. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.28. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

29. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym

predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

30. Podľa § 564 Občianskeho zákonníka, ak je čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, určí ho na návrh
veriteľa súd podľa okolností prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi.

31. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že žalobca poskytoval žalovanej zo svojho účtu
v J. C. finančné prostriedky počnúc mesiacom september 2006 až do mesiaca jún 2013, pričom išlo
o sumu 7 500 Sk a po prechode štátu na menu Euro vo výške 248,95 Eur mesačne. Tieto finančné
prostriedky žalovaná preukázateľne dostala a preto sa javí neudržateľný postoj žalovanej, ktorý si osvojil
aj súd prvej inštancie, spočívajúci v tom, že nebola preukázaná riadne uzavretá zmluva o pôžičke medzi

žalobcom a žalovanou. Tento záver je neudržateľný jednak z dôvodu dlhodobého poskytovania týchto
finančných prostriedkov žalobcom, ktoré prichádzali na účet žalovanej, pričom zodpovedali splátkam
úveru, ktorý žalovaná zobrala za účelom pomoci pri vyporiadaní BSM svojich rodičov, pričom táto pomoc
bola adresovaná jej matke, ktorá mala v danom čase povinnosť vyplatiť jej bývalého manžela, teda otca
žalovanej.

32. Rozhodujúce okolnosti spočívajúce v tom, že finančná výpomoc členov rodiny bola bežná
boli potvrdené predovšetkým výpoveďou svedkyne F. D., ktorá existenciu dohody medzi rodinnými
príslušníkmi potvrdila a z ktorej vyplýva, že o všetkých okolnostiach bola žalovaná náležite informovaná
jej matkou. Preto je v zmysle vyššie uvedeného neudržateľný záver o tom, že žalobca nepreukázal

dohodu medzi ním a žalovanou o pôžičke, nakoľko z dokazovania vykonaného na súde prvej inštancie
jednoznačne vyplýva, že takáto dohoda existovala a bola sprostredkovaná sestrou žalobcu a matkou
žalovanej, s čím obe strany súhlasili a je nepochybným dôkazom plnenie žalobcu v prospech žalovanej
na jej bankový účet, ktoré vyplývajú z predložených výpisov z účtu.

33. Všetky zistené okolnosti na súde prvej inštancie teda nepochybne preukazujú jasnú a zrozumiteľnú
dohodu o pôžičke medzi žalobcom a žalovanou spočívajúcu v poskytovaní finančných prostriedkov
z účtu žalobcu na účet žalovanej za účelom výpomoci pri splácaní úveru, ktorý bol žalovanej poskytnutý
bankovou inštitúciou a ktorý si zobrala za účelom pomoci svojej matke v súvislosti s vyporiadaním jej
BSM.

34. Pokiaľ ide o otázku, akým spôsobom bola dohodnutá splatnosť tohto dlhu je pravdou, že žalobca
v pôvodnom konaní pod sp. zn. 13C/72/2023 Okresného súdu Prešov tvrdil, že čas plnenia medzi ním
a žalovanou nebol dohodnutý vôbec, pričom v súčasnosti opiera svoju žalobu o tvrdenie, že čas plnenia
bol ponechaný na vôľu žalovanej v závislosti od jej finančných možnstí.

35. Okolnosti, akými žalobca na súde prvej inštancie i v odvolacom konaní vysvetľuje túto rozdielnosť
v argumentácií ohľadom času splatenia dlhu nejavia sa celkom nehodnoverné, nakoľko v mysli laika
môže byť rozdiel medzi časom plnenia dlhu, ktorý nebol dohodnutý vôbec a časom plnenia, ktorý je
ponechaný na vôli dlžníka značne nejasný, nezreteľný a môže tieto okolnosti dokonca vnímať ako

totožné. V súčasnosti žalobca na takéto vnímanie celej záležitosti (ako laik) poukazuje, pričom aj v tomto
smere sa súd prvej inštancie s jeho argumentáciou náležite nevyporiadal, čo taktiež robí napadnuté
rozhodnutie nepreskúmateľným.

36. Treba totiž vziať do úvahy predovšetkým výpoveď svedkyne F. D., ktorá na súde prvej inštancie

potvrdila, že v rodine bol zvyk pri iných výpomociach aj pri situácii, ktorá je v súčasnosti predmetom
konania, že dlh mal byť vrátený vtedy, keď dlžník, teda osoba, ktorá by mala finančné prostriedky
vrátiť, ich bude mať. To znamená, že táto výpoveď svedkyne D. skôr nasvedčuje záveru pre to, že
čas plnenia bol ponechaný na vôli dlžníka, ale v tomto kontexte predovšetkým na jeho finančných
možnostiach. Nešlo teda s najväčšou pravdepodobnosťou o úplnú absenciu dohody o tom, kedy sa

bude dlh splácať, ale zistené okolnosti nasvedčujú tomu, že tu existovala ústretovosť zo strany žalobcu
vo vzťahu k žalovanej v tom zmysle, že táto bude povinná finančné prostriedky vrátiť, keď jej to finančná
situácia umožní.37. Súd prvej inštancie nevzal do úvahy ani to, že žalovaná v priebehu konania neposkytla skutočne
hodnoverné a racionálne (ľudsky pochopiteľné) stanovisko a vysvetlenie, prečo počas celého obdobia
tieto finančné prostriedky prijímala. Vo svojich vyjadreniach v priebehu konania (najmä vyjadrenie na č.l.

106spisuač.l.140spisu)saobmedzilanapopretieskutkovýchtvrdenížalobcuanapoukázanienato,že
žalobca by mal preukázať, z akého dôvodu by mala žalovaná peniaze vrátiť, pričom vyjadrila stanovisko,
že sa domnieva, že by mohlo ísť o dar, alebo o bezdôvodné obohatenie. Vo vyjadrení na č.l. 106 spisu
preferovala žalovaná domnienku, že išlo o dar. Vo vyjadrení na č.l. 140 sa priklonila skôr k záveru,
že ide o bezdôvodné obohatenie. Takéto vyjadrenia žalovanej nemožno považovať za konštruktívne

a racionálne stanovisko k vysvetleniu, k čomu vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou došlo, pretože
ide len o strohú právnickú obranu bez toho, aby bolo zároveň predostreté racionálne a vysvetľujúce
jadro celého problému, pričom takáto argumentácia nepomáha hodnovernosti tvrdení žalovanej v tomto
konaní.

38. Všetky tieto okolnosti vedú k záveru, že vysvetlenia žalobcu, ktoré ohľadom splatnosti poskytol

a podporne svedecká výpoveď F. D. naznačujú, že zmena stanoviska žalobcu vo vzťahu k splatnosti
predmetného dlhu oproti dôvodom uvedených v konaní pod sp. zn. 13C/72/2023 nemusí mať len
špekulatívnu povahu.

39. Ako však bolo vyššie naznačené súd prvej inštancie sa podrobne s týmito podstatnými okolnosťami

nezaoberal a zaťažil tak konanie a predovšetkým rozhodnutie vo veci vadou nepreskúmateľnosti, ktorá
je dôvodom na zrušenie tohto rozhodnutia v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP.

40. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvej inštancie opätovne vypočuť žalobcu a prípadne
aj svedkyňu F. D. za účelom podrobného zistenia, aké okolnosti boli prezentované vo vzťahu

k splatnosti predmetného dlhu, pričom predovšetkým žalobca sa bude musieť vyjadriť vo veci podrobne
a náležite vysvetliť zmenu svojho stanoviska oproti konaniu pod sp. zn. 13C/72/2023 Okresného súdu
Prešov. Ako však bolo vyššie naznačené, nemožno vylúčiť aktuálne prezentované vysvetlenie žalobcu
v prejednávanej veci týkajúce sa toho, že v skutočnosti bol čas splnenia dlhu ponechaný na vôľu, lepšie
povedané finančné možnosti dlžníka – žalovanej. Skutočný záver o tejto okolnosti môže preukázať len

doplnené dokazovanie na súde prvej inštancie.

41. Preto postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP).

42. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§
396 ods. 3 CSP).

43. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).