Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, February 2, 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 18Ek/1835/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119431692
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Turzová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6119431692.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Mostová
2, 811 02 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 45 684 618, práv. zast.: Beňo & partners advokátska kancelária,
s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, proti povinnému: A.
B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., o vymoženie pohľadávky vo výške 366,77 Eur
s príslušenstvom, vedenej u súdnej exekútorky: A. D. E., so sídlom exekútorského úradu Jána Reka

1039/11, 010 01 Žilina pod sp. zn. 191EX 644/19, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 18Ek/1835/2019 zo dňa 23. 10. 2025, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 18Ek/1835/2019
zo dňa 23. 10. 2025 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 18Ek/1835/2019 zo dňa 23. 10. 2025 vyššia

súdna úradníčka zamietla námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie. Svoje
rozhodnutieodôvodnilatým,žepopreskúmanívyjadreniapredloženéhosúdnouexekútorkoupoverenou
na vykonanie tejto exekúcie zistila, že súdna exekútorka v priebehu tejto exekúcie zisťovala majetok,
resp. príjmy povinného podliehajúce exekúcii lustráciami účtov v bankách, v Sociálnej poisťovni a
vykonávala zisťovanie majetku, resp. príjmov postihnuteľných exekúciou. V priebehu tejto exekúcie
poverená súdna exekútorka zistila, že povinný má vedený účet v jednej banke s mínusovým zostatkom,

v súvislosti s ktorým bol aj vydaný príkaz a exekučný príkaz prikázaním pohľadávky z účtu v banke.
Ďalej súdna exekútorka súčinnosťou na kataster nehnuteľností a dopravný inšpektorát zistila, že povinný
nie je vlastníkom nehnuteľností ani motorových vozidiel. Súdna exekútorka vykonala šetrenie majetku
povinného a zistila, že povinný nemá žiadny majetok, ktorý by bol postihnuteľný v rámci exekučného
konania. Do vydania upovedomenia o zastavení exekúcie (29. 09. 2025) nedošlo ani k čiastočnej
úhrade, resp. splneniu vymáhaného nároku zo strany povinného v tejto konkrétnej exekúcii, pričom

poverená súdna exekútorka nemala vedomosť o existencii majetku, resp. príjmoch povinného, ktoré by
exekúcii podliehali. Z uvedeného teda vyplýva, že súdna exekútorka postupovala správne. V podaných
námietkach oprávnený neuviedol postačujúci dôvod, na základe ktorého by bolo možné čo i len
predpokladať nesprávne vydané upovedomenie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť fyzickej osoby.
V prípade, že oprávnený nebol spokojný s vedením exekúcie poverenou súdnou exekútorkou, mal
možnosť v zmysle § 34 ods. 2 Exekučného poriadku, podať návrh na zmenu súdneho exekútora. Na

základe uvedeného, vyššia súdna úradníčka musela konštatovať, že v čase vydania upovedomenia
o zastavení exekúcie boli splnené predpoklady ustanovené zákonom na vydanie upovedomenia o
zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Od začatia exekúcie, t. j.
doručenia poverenia na vykonanie exekúcie poverenému súdnemu exekútorovi (§ 57 ods. 1 druhá
veta Exekučného poriadku), dňa 27. 11. 2019 do dňa vydania napadnutého upovedomenia o zastavení
exekúcie, dňa 29. 09. 2025 uplynulo 5 rokov. Poverený súdny exekútor v priebehu tejto exekúcie

nevymohol ani len časť pohľadávky oprávneného z exekučného titulu a svojich trov exekučného
konania. Keďže súdny exekútor poverený vykonaním tejto exekúcie počas tejto exekúcie po dobuustanovenú zákonom (5 rokov od začatia exekúcie) nezistil majetok alebo príjmy povinného, ktoré by
mohli byť postihnuté exekúciou, a ktoré by postačovali aspoň na úhradu trov tohto exekučného konania
povereného súdneho exekútora, boli splnené všetky predpoklady ustanovené zákonom na vydanie

upovedomenia o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku pre nemajetnosť
povinného, ktorý je fyzickou osobou. Upovedomenie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného
vydané podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, je vecne správne a boli naplnené všetky
zákonné predpoklady na jeho vydanie. Preto námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení
exekúcie zamietla.

2. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky doručil oprávnený tunajšiemu súdu v zákonom stanovenej
lehote sťažnosť. Podľa oprávneného, konajúci súd nesprávne zhodnotil splnenie podmienok pre
zastavenie exekúcie exekútorom a nesprávne tak rozhodol, z nasledovných dôvodov. Ako to vyplýva z
upovedomenia o zastavení exekúcie exekútorom, ale aj odôvodnenia napadnutého uznesenia, vykonal
exekútor iba lustrácie elektronicky prístupných registrov, resp. dopyty na orgány a inštitúcie a to vrátane

dopravného inšpektorátu, ale nie fyzické zisťovanie na mieste samom a spísanie hnuteľného majetku
podliehajúceho exekúcii v súlade s § 114 a § 115 Exekučného poriadku. Súdny exekútor tak v rozpore
s odôvodnením napadnutého uznesenia nevykonal riadne zisťovanie všetkého majetku povinného
a skutočnosť splnenia podmienky pre zastavenie exekúcie exekútorom pre nedostatok majetku tak
nebola ani súdnym exekútorom ani súdom preukázaná a predmetné upovedomenie o zastavení

exekúcie je predčasné a napadnuté uznesenie nesprávne a v rozpore so zákonom. Práve zisťovanie
aj hnuteľného majetku povinného ako napr. televízny prijímač, mobilné telefóny, hotové peniaze nad
165 EUR, cennosti, nábytok, počítače a notebooky, lampy, nebežné odevy a iný textil a podobne a ich
speňaženie je odôvodnené za okolností, ak povinný nemá iný postihnuteľný majetok alebo príjmy a
práve pri výške pohľadávky oprávneného v predmetnom exekučnom konaní, pre ktorú nie je primerané

speňažovanie nehnuteľností alebo iného vysoko hodnotného majetku, ak by ho oprávnený aj vlastnil. Z
§ 59 odsek 1 Exekučného poriadku vyplýva, že exekútor je povinný vykonať úkony potrebné na zistenie
majetku povinného a to vrátane fyzickej návštevy povinného a s tým súvisiacich zisťovaní hnuteľného
majetku. Na pokyny oprávneného exekútor prihliada, resp. si ich žiada iba v prípadoch predpokladaných
zákonom. Nie je správne tvrdenie súdu uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého

mal oprávnený podávať návrhy exekútorovi. Exekútor vykonáva svoju právomoc samostatne a okrem
zákonom ustanovených prípadov nie je viazaný žiadnymi návrhmi oprávneného a oprávnený ani nemá
možnosti zisťovať skutočnosti rozhodné pre postup v exekúcií, ktoré možnosti má v plnej miere exekútor.
V prípade, ak by exekútor zistil hnuteľný majetok speňažiteľný v rámci exekúcie, čo by zistil iba na
základe fyzickej obhliadky obydlia povinného, mohol/mal vyzvať oprávneného na úhradu akýchkoľvek

preddavkov ktoré by v súlade so zákonom bol exekútor oprávnený od oprávneného požadovať.
Exekučný súd má v konaní o námietkach posúdiť, či boli splnené podmienky Exekučného poriadku pre
zastavenie exekúcie exekútorom. Do kompetencie súdu patrí na riadne podané námietky, zhodnotenia
exekútora preveriť a preskúmať minimálne v rozsahu, či exekútor sám deklaroval vykonanie zisťovanie
všetkého možného majetku povinného, nie len majetku evidovaného subjektami podľa § 2 vyhlášky

MS SR č. 68/2017 Z.z. Aj z vyjadrenia exekútora je zrejmé, že exekútor nikdy povinného nenavštívil v
jeho obydlí a nezistil reálny stav hnuteľného majetku povinného a úvahy o nákladoch jeho speňaženia
sú tak hypotetické. Oprávnený nie je povinný zisťovať a oznamovať exekútorovi kde sa má nachádzať
hnuteľný majetok povinného. Súdny exekútor má dostatok oprávnení na to, aby zistil a spísal všetko
majetok povinného sám a z vlastnej iniciatívy. V podmienkach všeobecne známej nízkej vymožiteľnosti

práva v Slovenskej republiky by mali byť súdny exekútori tí poslední ktorí „od stola“ prístupom ešte
znižujú možnosti veriteľov domôcť sa svojho práva. Nie je pravdou, že by im Exekučný poriadok nedával
dostatok možností alebo im bránil v dôslednom výkone exekučnej činnosti neprimeraným dôrazom na
práva povinných. Oprávnený má za to, že je spravodlivé, aby v právnom štáte oprávnený, ktorému
bol nárok priznaný právoplatným exekučným titulom mohol očakávať riadne a dôkladné vykonávanie

exekúcie bez toho aby sám musel kontrolovať a dohliadať na činnosť exekútorov, ktorí majú na výkon
exekúcie monopol, exekučné veci sú im náhodne prideľované a sú štátom poverené ako osobitne
odborne spôsobilé a zmocnené osoby. Tiež sa nemá stať pravidlom spôsob vykonávanie exekúcie
formálnym spôsobom v rámci ktorého exekútor iba od stola dožiada orgány a inštitúcie a pri negatívnom
výsledku zastaví exekúcie a inkasuje náhrady podľa vyhlášky.

3. Súdna exekútorka k podanej sťažnosti uviedla, že povinný býva v nájomnom bytovom dome spoločne
s manželkou a dvomi deťmi, ktorý je vo vlastníctve obce Bešeňová a nevlastní žiaden majetok, ktorý by
sa dal speňažiť a bol postihnuteľný v rámci exekučného konania.4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho

súdneho úradníka.

5. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6. Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré
treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

7. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

8. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

9. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení
exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie
alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť

postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

10. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná
včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie
vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po

skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal
napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia
pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná
dôvodne, a preto ju zamietol.

11. V tomto smere treba konštatovať, že vyššia súdna úradníčka dostatočne a správne zistila skutkový
stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobila aj správny právny záver a svoje rozhodnutie
dostatočne a presvedčivo odôvodnila, pričom sa vysporiadala so všetkými pre rozhodnutie vo veci
relevantnými skutočnosťami. Napadnuté uznesenie tak súd prvej inštancie považuje za v celom
rozsahu vecne správne, v súvislosti s čím zároveň poukazuje na znenie ustanovenia § 202 ods. 2

Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť
proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje
s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako
aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny

základrozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmikonania.
Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka
konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a
podobne).Skutočnosť,žesúdnerozhodolpodľapredstávaočakávanísťažovateľa,nemožnopovažovať

za porušenie či nerešpektovanie jeho práv.

12. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššej súdnej úradníčky súd prvej inštancie len skutočne nad
rámec dopĺňa, že po oboznámení sa s obsahom správ, ktoré do spisu doložila súdna exekútorka,
musí aj súd prvej inštancie konštatovať, že nezistil žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali zrušenie

upovedomenia o zastavení exekúcie. V prvom rade možno pripomenúť, že dôvodom pre zastavenie
exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku je nezistenie majetku, ktorý je
možné zexekvovať v predmetnom exekučnom konaní, t.j. relatívna nemajetnosť, a nie neexistencia
akéhokoľvek majetku povinného, teda absolútna nemajetnosť. V konkrétnom exekučnom konaní sa
tak môže stať, že napriek tomu, že povinný disponuje majetkom podliehajúcim exekúcii, pôjde o

majetok, ktorý v predmetnom exekučnom konaní nie je možné zexekvovať. V prípade, ak súdny
exekútor po uplynutí doby 5 rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku
dospeje k záveru o tom, že u povinného nebol zistený majetok, ktorý by mohol byť postihnutý
exekúciou, nemá inú možnosť ako vydať upovedomenie o zastavení exekúcie. Možno ešte doplniť,že spôsob, ktorým sa vykoná exekúcia, určuje práve súdny exekútor, a to na základe preskúmania
majetkových pomerov povinného. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného, podloženie
zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania

exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného, patrí do kompetencie súdneho exekútora.
Súdny exekútor je pri tom povinný vykonávať túto činnosť podľa Exekučného poriadku s odbornou
starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností a odborných vedomostí. Výkon exekučnej
činnosti spadá do kompetencie súdneho exekútora. Spôsob vykonania exekúcie určí exekútor tak, aby
bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala

hodnote vymáhanej povinnosti. Exekučný súd nie je subjektom oprávneným na skúmanie majetkových
pomerov povinného, ktorého skúmanie má prebehnúť pred súdnym exekútorom. S poukazom na vyššie
uvedené bolo teda v predmetnej exekúcii úlohou súdnej exekútorky, aby vykonanou lustráciou zistila
majetkové pomery povinného a zvolila taký spôsob uspokojenia vymáhanej povinnosti, aby bol k nej
primeraný.Pokiaľsúdnaexekútorkavrámcizisťovaniamajetkovýchpomerovpovinnéhonezistilažiadny
exekvovateľný majetok a od začatia exekúcie uplynulo 5 rokov, bola povinná postupovať v zmysle § 61n

ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a vydať upovedomenie o zastavení exekúcie.

13. Vychádzajúc z vyššie uvedeného tak súd prvej inštancie nemôže s argumentáciou oprávneného
súhlasiť. Ďalšie vedenie exekúcie nemôže byť založené len na pravdepodobnej existencii majetku
povinného resp. na tom, že súdna exekútorka podľa oprávneného nevykonala všetky jej dostupné

možnosti vykonania exekúcie. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že súdna exekútorka nie je povinná
vykonať fyzické zisťovanie v mieste bydliska povinného. Tento spôsob vykonania exekúcie zvolí len
v prípade, ak predpokladá, že v mieste bydliska povinného sa budú nachádzať hnuteľné veci vyššej
hodnoty. Bolo by totiž v rozpore s princípom hospodárnosti, účelnosti a efektívnosti, ak by miestne
zisťovanie vykonávala vždy a spisovala by aj také hnuteľné veci, ktorých predajom by neuspokojila

ani len trovy exekúcie. Nie každý televízny prijímač, počítač, mobilný telefón či iné hnuteľné veci
sú totiž predajné tak, ako sa zrejme domnieva oprávnený. Tu totiž nemožno ignorovať ekonomickú
realitu života fyzických osôb v Slovenskej republike a predstavu oprávneného o nutnosti vykonania
mobiliárnej exekúcie možno označiť za iluzórnu. Treba tiež doplniť, že vedomosť o majetkových
pomeroch povinného súdna exekútorka v súčasnej dobe môže získať nielen fyzickým zisťovaním,

ale aj prostredníctvom internetu či sociálnych sietí. Súdna exekútorka si tak vie urobiť predstavu
o majetkových, príjmových a sociálnych pomeroch povinného aj bez zisťovania v mieste bydliska
povinného, pričom pri kreovaní tohto úsudku vychádza aj zo svojich dlhoročných skúseností. Následne,
exekučný súd sa na tento úsudok súdnej exekútorky spolieha, keďže ako už súd uviedol vyššie, súdny
exekútor je odborne spôsobilou osobou a do jeho činnosti súd zasiahne len v prípade vážnych zistení

a nezrovnalostí, ktoré sú založené na objektívnych skutočnostiach. Domnienka oprávneného, že by sa
v mieste bydliska povinného mohli nachádzať hodnotné hnuteľné veci, však nie je podložená žiadnymi
konkrétnymi skutočnosťami. Práve naopak, šablónovitosť a všeobecnosť podanej sťažnosti (oprávnený
sťažnosť s rovnakým obsahom totiž podal vo viacerých exekučných veciach) evokuje skôr snahu
oprávneného len zbaviť sa resp. oddialiť povinnosť úhrady trov exekučného konania.

14. Ešte k poukazu oprávneného na rozhodnutia exekučného súdu v iných konaniach musí sťažnostný
súd doplniť, že pri svojom rozhodovaní sú všeobecné súdy povinné v zmysle čl. 2 ods. 2 CSP postupovať
podľa ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít, pričom nie každé jednotlivé rozhodnutie najvyššej
súdne autority (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR) je možné považovať za ustálenú judikatúru. Za

ustálenú judikatúru možno považovať len také rozhodnutia, ktoré najvyššie súdne autority publikovali
a tým vyhlásili, že sa vo svojej rozhodovacej praxi budú nimi riadiť. V zmysle uvedeného tak
oprávneným uvedené rozhodnutia nepredstavujú ustálenú rozhodovaciu prax a tento sťažnostný súd
nie je postupom v inom exekučnom konaní viazaný. Zároveň, treba uviesť, že citované rozhodnutia
sú rozhodnutiami vyšších súdnych úradníkov, ktoré neprešli sudcovskou kontrolou a sú založené na

skutkových okolnostiach tej-ktorej exekučnej veci, ktoré môžu byť odlišné od skutkových okolností
v predmetnej exekúcii, a teda závery tam prijaté nemožno paušálne aplikovať vo všetkých exekučných
veciach vedených v prospech oprávneného.

15. Súd prvej inštancie má jednoznačne za to, že pokračovať v exekúcii má význam len pri existencii

reálneho majetku, ktorý možno reálne speňažiť a za súčasného splnenia podmienky, že výťažok z
tohto speňaženia postačí aspoň na trovy exekúcie. V opačnom prípade je nutné konštatovať, že hoci
povinný môže vlastniť (resp. vlastnil) nejaký majetok, za stavu, že tento majetok je nespeňažiteľný alebo
speňažiteľný len za veľmi malú hodnotu, treba nevyhnutne dospieť k záveru o nemajetnosti povinného.Napokon, treba opätovne zdôrazniť, že súdna exekútorka nemá pri postupe podľa § 61n ods. 1 písm. d)
Exekučného poriadku na výber, ale naopak je povinná vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, ak sú
splnené zákonom normované podmienky. Vydanie upovedomenia teda nespočíva na jej vôli. Veď aj pre

súdnu exekútorku by bolo výhodnejšie, pokiaľ by povinný nejaký majetok mal, tento majetok speňažiť,
pretožeztohtovýťažkujejvznikánárokajnaodmenuvovýške20% zvymoženého,pričomprizastavení
exekúcie má nárok len na náhradu paušálnych výdavkov vo výške 60,-Eur (+ DPH), ktorá náhrada v
zásade nepokryje v celom rozsahu skutočné náklady súdnej exekútorky, ktoré jej vznikajú v súvislosti
s vedením exekúcie. Súdna exekútorka, ani súd, však nie je garantom existencie majetku povinnej

osoby a súčasťou práva na súdnu ochranu nie je aj právo na skutočné, reálne vymoženie pohľadávky.
Pokiaľ povinný nedisponuje zodpovedajúcim majetkom umožňujúcim vymoženie pohľadávky, súdna
exekútorka, ani súd za uvedený objektívny stav zodpovednosť nenesú.

16. Na základe zisteného skutkového stavu v predmetnej veci tak možno konštatovať, že súdna
exekútorkapredvydanímupovedomeniaozastaveníexekúciemajetkovépomerypovinnéhodostatočne

preskúmala a rovnako neopomenula vykonať lustrácie v dostupných registroch. Keďže v čase vydania
upovedomenia o zastavení exekúcie všetky skutkové zistenia indikovali neexekvovateľnosť majetku
povinného, vydané upovedomenie nemožno považovať za predčasné, ale naopak za vydané plne
v súlade s Exekučným poriadkom.

17. Súd prvej inštancie preto sťažnosť oprávneného proti uzneseniu vyššej súdny úradníčky ako
nedôvodnú v celom rozsahu zamietol, keď napadnuté uznesenie ako aj nadväzujúce upovedomenie
o zastavení exekúcie vyhodnotil ako vecne správne a vydané v súlade so zákonom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).