Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 21, 2026

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 9C/56/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7725202694
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Šarišský

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2026:7725202694.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce sudcom JUDr. Tomášom Šarišským v právnom spore žalobkyne: A. B., nar.

X.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., právne zastúpená: JUDr. Jánom Farkašom, advokátom, so sídlom
Námestie slobody č. 7, 071 01 Michalovce proti žalovaným: 1/ D. E., A. F., na neznámom mieste, 2/
G. F., na neznámom mieste, žalovaní v 1. a 2. rade zo zákona zastúpení Slovenským pozemkovým
fondom, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 34, v konaní o zrušenie a vyporiadnie
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti prikázaním veci za náhradu, takto

r o z h o d o l :

I. Podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti v k.ú. C., obec C., okres Michalovce, na LV č.
XXX, parc. reg. E-KN č. 1301/44 – orná pôda v extraviláne o výmere 1815 m2 z r u š u j e.

II. P r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobkyne A. B., nar. X.X.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX podiely
k nehnuteľnosti v k.ú. C., obec C., H. I., zapísanej na LV č. XXX a to na parcele reg. E-KN č. 1301/44 –
orná pôda v extraviláne o výmere 1815 m2, nezisteného vlastníka v 1. rade D. E., s výškou podielu pod
B1 – 2/6 z celku a nezisteného vlastníka v 2. rade G. F., s výškou podielu pod B3 – 2/6 z celku.

III. Žalobkyňa je povinná vyplatiť žalovanej v 1. rade D. E. sumu vo výške 1.210,- EUR a žalovanému

v 2. rade G. F. sumu vo výške 1.210,- EUR, ako primeranú náhradu za ich spoluvlastnícke podiely, na
depozitný účet Slovenského pozemkového fondu, vedený v C. J., IBAN: K. XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX, VS: 9562025, to všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku súdu.

IV. Stranám sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.7.2025 domáhala zrušenia podielového
spoluvlastníctva strán sporu k nehnuteľnosti v k.ú. C., obec C., H. I., na LV č. XXX, parc. reg. E-KN č.
1301/44 – orná pôda o výmere 1815 m2 s tým, že predmetné nehnuteľnosti žiadala priznať do svojho

výlučného vlastníctva za primeranú náhradu, ktorú by vyplatila zvyšným podielovým spoluvlastníkom za
ich spoluvlastnícke podiely.

2. Žalobu odôvodnila tým, že na LV č. XXX, v k.ú. C., obec C., H. I. je vedená parc. reg. E-KN č. 1301/44
– orná pôda v extraviláne o výmere 1815 m2, v podielovom spoluvlastníctve:
- žalovanej v 1. rade D. E. s výškou podielu B1-2/6 z celku,
- žalobkyne A. B. s výškou podielu B2-2/6 z celku,

- žalovaného v 2. rade G. F. s výškou podielu B3-2/6 z celku.

3. Uviedol, že žalovaní sú na neznámom mieste, kedy sa jedná o neznámych vlastníkov nehnuteľností,
ku ktorým je vedená na súdenom LV správa SPF. Znaleckým posudkom zo dňa 30.6.2025 č. 19/2025L. M. B., súdneho znalca pre odbor Poľnohospodárstvo – odvetvie Odhad hodnoty poľnohospodárskej
pôdy, na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti znalec určil všeobecnú hodnotu u parcely reg.
E-KN č. 1301/44 na sumu 4.500 EUR/ha, t. j. 0,45 EUR/m2.

4. Podľa tvrdenia žalobkyne, táto nadobudla podiel na nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy zo dňa
7.9.2018 za kúpnu cenu 1.200 EUR za výmeru 605 m2 v sume 2 EUR/m2.

5. Z uvedených dôvodov žalobkyňa navrhla primeranú náhradu vo výške 1,25 EUR/m2, ktorú

predstavuje priemer medzi zisteným znaleckým posudkom a kúpnou cenou, ktorú hradila žalobkyňa na
základe kúpnej zmluvy.

6. Zástupca žalovaných prevzal žalobu s prílohami dňa 16.9.2025. Písomným podaním doručeným
tunajšiemu súdu dňa 3.10.2025 uviedol, že súhlasí s podanou žalobou v tom, že súhlasí so zrušením
podielového spoluvlastníctva, ako aj so spôsobom vyporiadania predmetnej nehnuteľnosti. Nesúhlasil

s výškou primeranej náhrady za spoluvlastnícke podiely. Na preukázanie výšky primeranej náhrady pre
ustupujúcich spoluvlastníkov predložil zmluvu o prevode vlastníctva č. 00767/2018-PKZP-K40059/18.00
v k.ú. C., kde bola dohodnutá kúpna cena vo výške 3,37 EUR/m2. V zmysle uvedeného zástupca
žalovaných žiadal, aby bola výška vyrovnávajúceho podielu minimálne vo výške 2 EUR/m2.

7. Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.10.2025 žalobkyňa navrhla zmenu III. petitu
žaloby v časti výške vyrovnávajúceho podielu vo výške 2 EUR/m2.

8. Tunajší súd uznesením sp. zn. 9C/56/2025 zo dňa 25.11.2025 pripustil zmenu petitu žaloby v časti III.
navrhovaného výroku rozsudku v znení: Žalobkyňa je povinná vyplatiť žalovanej v 1. rade D. E. sumu

1.210,- EUR sumu a žalovanému v 2. rade G. F. sumu 1.210,- EUR, ako primeranú náhradu za ich
spoluvlastnícke podiely, na depozitný účet Slovenského pozemkového fondu, vedený v C. J., IBAN: K.
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: 9562025, to všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku súdu.

9. Súd na prejednanie veci nariadil termín pojednávania na deň 21.1.2026.

10. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:

11. Z výpisu LV č. XXX, k.ú. C., obec C., okres I., ktorý súd zabezpečil ex offo z internetového
portálu katastra nehnuteľností, je zrejmé, strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi predmetnej

nehnuteľnosti v pomere žalovanej v 1. rade D. E. s výškou podielu B1-2/6 z celku, žalobkyne A.
B. s výškou podielu B2-2/6 z celku, žalovaného v 2. rade G. F. s výškou podielu B3-2/6 z celku.
Žalovaní sú na predmetnom liste vlastníctva identifikovaní len prostredníctvom mena a priezviska bez
dátumu narodenia, alebo iných identifikačných znakov, pričom je pri nich zapísaná správa svedčiaca
Slovenskému pozemkovému fondu.

12. Z potvrdenia obce Šamudovce zo dňa 30.6.205 je zrejmé, že žalovaní sú na neznámom mieste a ich
pobyt obci nie je známi.

13. Zo znaleckého posudku zo dňa 30.6.2025 č. 19/2025 L. M. B., súdneho znalca pre odbor

Poľnohospodárstvo – odvetvie Odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy, na stanovenie všeobecnej
hodnoty nehnuteľnosti, je zrejmé, že znalec určil všeobecnú hodnotu u parcely reg. E-KN č. 1301/44 na
sumu 4.500 EUR/ha, t. j. 0,45 EUR/m2.

14. Z kúpnej zmluvy zo dňa 7.9.2018 uzavretou medzi predávajúcou N. K. a kupujúcou žalobkyňou je

zrejmé, že predmetom zmluvy bol prevod podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti zapísanej na LV
č. XXX, k.ú. C., obec C., okres Michalovce v časti 2/6 k celku za kúpnu cenu 1.200 EUR za výmeru
605 m2 v sume 2 EUR/m2.

15. Zo zmluvy o prevode vlastníctva č. 00767/2018-PKZP-K40059/18.00 uzavretou medzi Slovenským

pozemkovým fondom a spoločnosťou eustream, a.s. vyplýva, že predmetom zmluvy bol prevod
vlastníctva pozemku v k.ú. C., kde bola dohodnutá kúpna cena vo výške 3,37 EUR/m2.

16. Súd takto zistený skutkový stav posúdil podľa nasledujúcich právnych predpisov:17. Podľa ust. § 136 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, vec môže byť v
spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové

spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

18. Podľa ust. § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.

19. Podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a
vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a
na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu
jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť
a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo

spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

20. V zmysle ust. § 16 ods. 1 písm. b) a ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na
usporiadanie vlastníctva k pozemkom je Slovenský pozemkový fond oprávnený nakladať s pozemkami,
ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe, ako aj pozemkov,

ktorých vlastník nie je známy a boli zapísané do katastra nehnuteľností („pozemok s nezisteným
vlastníkom“) a zastupovať ich v konaní pred súdom.

21. Podľa ust. § 13 zák. č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k
pozemkom: „Fond nakladá s pozemkami uvedenými v § 8 ods. 1 písm. c) a d), ktoré sa na základe

registra zapíšu do katastra nehnuteľností (ďalej len „pozemok s nezisteným vlastníkom“), podľa tohto
zákona a podľa osobitných predpisov; obdobne postupuje správca, ak ide o lesné pozemky.“

22. Podľa ust. § 8 zák. č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k
pozemkom: (1) Register sa skladá z určeného operátu, zo súboru ďalších geodetických informácií a

zo súboru ďalších popisných informácií o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, najmä zo a)súpisu
pozemkov, ktoré boli predmetom konania, b)súpisu pozemkov, ktorých vlastník a jeho miesto trvalého
pobytu alebo sídlo sú známe, c)súpisu pozemkov, ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého
pobytu alebo sídlo nie je známe, d)súpisu pozemkov, ktorých vlastník nie je známy.

23. V zmysle ust. § 34 ods. 3 a ods. 18 zák. č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní
pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách
„Pozemkový fond spravuje poľnohospodárske nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným
predpisom a podiely spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom.
Pozemkový fond nakladá s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy okrem pozemkov, ktoré sú lesnými

pozemkami, ako aj s podielmi spoločnej nehnuteľnosti, ktorých vlastník nie je známy.„

24. Vo vzťahu k právnemu vzťahu žalovaných súd konštatuje, že vychádzal z domnienky, že sa jedná o
nehnuteľnosti, ktorých podielovým spoluvlastníkom je neznámy vlastník, ktorého zo zákona zastupuje
Slovenský pozemkový fond, ktorý v prípade zistenia vlastníka poskytne vlastníkovi náhradu. Súd vo

všeobecnostikonštatuje,ženemôžetrvaťnatom,abyžalobcabezpodmienečnepreukazovalexistenciu,
pobyt, či právnych nástupcov neznámych vlastníkov, keď takúto skutočnosť nedokázal zistiť a evidovať
štát, resp. samospráva. Súd preto ustálil, že na strane žalovaných sa jedná o neznámych vlastníkov.

25. Nezisteným vlastníkom, ako špecifickému (osobitému) subjektu procesnú spôsobilosť priznáva

zákon (uvedené špeciálne právne predpisy). Vzhľadom na uvedené v prípade žalovaných ide o
nezistených vlastníkov, ktorých v súdnom spore zo zákona zastupuje Slovenský pozemkový fond. Toto
zastúpenie je viazané na skutočnosť „nezistenia“, t.j. absencie identifikačných údajov, inak spojených s
osobou zisteného vlastníka. Ak by účelom uvedených osobitných právnych predpisov bolo zisťovanie,
resp. identifikácia nezistených vlastníkov, potom by uvedené právne predpisy nezaviedli osobitný

kategóriu subjektu práva označeného ako „nezistený vlastník“. V praxi, pri takom množstve pozemkov
nezistených vlastníkov takéto zisťovanie nie je ani možné. Navyše by sa tým skomplikoval a znefunkčnil
proces usporiadania vlastníctva, pričom účelom prijatia osobitných právnych predpisov upravujúcich
postavenie nezistených vlastníkov nebolo sťaženie postavenia nezistených vlastníkov, ale presný opak.Navyše vlastník alebo jeho právni nástupcovia majú možnosť sami sa prihlásiť o svoje vlastnícke právo
a preukázať ho, aby došlo k zidentifikovaniu nezisteného vlastníka a aby sa z tohto stal vlastník známy,
čo sa v danom prípade ani doteraz nestalo, lebo v katastri nehnuteľností sú stále na príslušnom liste

vlastníctva zapísaní žalovaní. Zákon č. 180/1995 Z. z. pritom v § 20 ods. 1 tieto práva priznáva SPF
až do okamihu doručenia výpisu z katastra nehnuteľností, ktorým vlastník preukáže vlastníctvo k týmto
pozemkom.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia súd konal so Slovenským pozemkovým fondom

ako zástupcom neznámych vlastníkov, ktorý nakladá s predmetným pozemkom podľa § 16 ods. 1 písm.
b/ zák. č. 180/1995 Z.z.

27. Súd tak konštatuje, že aktívnu a pasívnu legitimáciu strán sporu mal v konaní za preukázanú.

28. Po ustálení procesných podmienok, a to najmä pasívnej legitimácie na strane žalovaných, sa súd

zaoberal predmetom sporu, t.j. zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k predmetnej
nehnuteľnosti. Spoluvlastníctvo sa neodlišuje od vlastníctva ničím iným než pluralitou subjektov.
Okrem absolútneho a relatívneho zániku podielového spoluvlastníctva obsahuje zákon ustanovenia o
zrušení spoluvlastníctva, ktorými sa rozumie likvidácia doterajších spoluvlastníckych vzťahov v rámci
vyporiadania, odstránenia alebo výnimočne obmedzenia plurality subjektov. Pri relatívnom zániku

podielového spoluvlastníctva sa menia subjekty spoluvlastníckeho vzťahu bez toho, aby sa to týkalo
veci samej. Spoluvlastníci sa teda kedykoľvek počas trvania spoluvlastníckeho vzťahu môžu dohodnúť
o zrušení spoluvlastníctva, a to dokonca aj vtedy, keď už prebieha súdne konanie o jeho rozdelenie, a
to aj po vydaní rozhodnutia v tomto konaní dovtedy, kým toto rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť.
Dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní je základnou formou zrušenia tohto

právneho vzťahu.

29. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať
súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže

byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov
nevyhovuje. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá
vecpatriacadopodielovéhospoluvlastníctva.Stranamisporuozrušenieavyporiadaniespoluvlastníctva
k veci musia byť všetci spoluvlastníci, lebo právoplatný výrok súdu zaväzuje len účastníkov konania.

30. Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí
pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania
zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. Preto ani súhlas všetkých účastníkov konania s
navrhovaným vyporiadaním ešte neodôvodňuje, aby súd svojím rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo
v rozpore so spôsobmi a poradím uvedeným v zákone.

31. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania
spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú
náhradu. Vychádzajúc najmä zo slov "prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci",
možno vyvodiť, že to nie sú jediné hľadiská, podľa ktorých sa vo veci musí rozhodnúť, ale sú jediné,

ktoré zákon výslovne uvádza, a teda aj prioritné, na ktoré súd musí prihliadnuť v takom poradí, v akom
sú uvedené v zákone. Predmetom zrušenia a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je vždy celá
vec (nie jej podiel). Do vlastníctva sa preto vec prikazuje vždy ako celok, a to niektorému (niektorým)
zo spoluvlastníkov.

32. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobkyňa a žalovaní v 1. a v
2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností špecifikovaných vo výroku rozhodnutia. Pričom
žalovaní sú na predmetnom liste vlastníctva identifikovaní len prostredníctvom mena a priezviska bez
dátumu narodenia, alebo iných identifikačných znakov, pričom je pri nich na konci LV zapísaná správa
svedčiaca Slovenskému pozemkovému fondu, čo nepochybne vyplýva z výpisu LV č. XXX, k.ú. C., obec

C., H. I.. Súd mal taktiež za preukázané z potvrdenia obce Šamudovce, že pobyt žalovaných nie je obci
známi.33. Žalobca žalobou žiadal zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo strán sporu prikázaním
nehnuteľnosti do vlastníctva žalobkyne za náhradu vo forme vyrovnávajúceho podielu, ktorú má zaplatiť
žalobkyňa žalovaným.

34. Súd konštatuje, že v konaní nebolo sporné, že sa strany sporu zhodli na zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, pričom sa strany zhodli aj na spôsobe vyporiadania, ako
aj na výške vyrovnávajúceho podielu.

35. Zo zákonného ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka vyplýva zásada, že nikoho nemožno nútiť
zotrvávať v podielovom spoluvlastníctve, pričom v konaniach o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam prednostne navrhuje zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva reálnym rozdelením pozemkov medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov v súlade
s ustanovením § 142 Občianskeho zákonníka.

36. Pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súd prihliada aj na to, aby sa vec mohla
účelne využiť, pričom vyporiadanie pozemkov nie je len čo do výmery, pripadajúcej na spoluvlastnícky
podiel jednotlivých spoluvlastníkov, ale aj čo do hodnoty a kvality pozemkov.

37. Súd konštatuje, že v prvom rade bolo potrebné sa vysporiadať s možnosťou a účelnosťou

reálneho rozdelenia parcely, ktorá je predmetom sporu, avšak reálna deľba pozemku v danom
prípade podľa názoru súdu nie je možná, nakoľko sa jedná o parcelu umiestnenú mimo zastavaného
územia obce Šamudovce a vzhľadom na zákonný zákaz drobenia poľnohospodárskych pozemkov
v extraviláne podľa ust. § 23 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie
vlastníctva k pozemkom, kedy nemôžu vzniknúť na základe rozhodnutia súdu pri zrušení a vyporiadaní

podielového spoluvlastníctva také časti, ktoré by mali menej ako 3.000 m2 reálne rozdelenie na
časti zodpovedajúce spoluvlastníckym podielom spoluvlastníkov nie je možné. Z dôvodu funkčnosti
a účelnosti ďalšieho využívania pozemku sa javí vhodnejším druhý zákonný spôsob vyporiadania
podielového spoluvlastníctva, a to prikázanie veci za náhradu žalobkyni do jej vlastníctva.

38. V prejednávanej veci dospel súd k záveru, že boli naplnené všetky zákonné podmienky pre zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu k predmetnej nehnuteľnosti a prikázaním do
vlastníctva žalobkyne.

39. V zmysle vykonaného dokazovania tak bolo v konaní preukázané, že v prejednávanej veci ide o

podielové spoluvlastníctvo, ktorého predmetom je pozemok v extraviláne obce Šamudovce a existencia,
pobyt, či právni nástupcovia žalovaných nie sú známi. Splnomocnený zástupca žalovaných zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a jeho prikázanie do výlučného vlastníctva žalobkyne
s vyplatením primeranej náhrady žalovaným nenamietal, so zrušením a vyporiadaním podielového
spoluvlastníctva k spornej nehnuteľnosti, súhlasil. Súd z vykonaného dokazovania nezistil ani dôvody

hodné osobitného zreteľa podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka spočívajúce v okolnostiach takej
povahy, že ponechá spoluvlastnícky stav nezmenený, keď v konaní zostalo nesporné, že žalobkyňa má
záujem na majetkovom vysporiadaní pozemku z dôvodu jeho účelného využívania.

40. S poukazom na uvedené nesporné zistenia súd rozhodol tak, že zrušil podielové spoluvlastníctvo

strán sporu k predmetnej nehnuteľnosti a prikázal ju do výlučného vlastníctva žalobkyne v podiele 1/1-
ina, ako žiadala v žalobe.

41. Následne sa v konaní zaoberal primeranou náhradou za spoluvlastnícke podiely.

42. „Primeranú náhradu treba chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, ekvivalent
umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie obdobnej veci, akú predstavoval podiel
spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom.“ (NS ČR , sp.zn. 22 Cdo 1640/2006)

43. Primeranou náhradou je príslušný podiel všeobecnej ceny veci. Všeobecná cena veci má

zodpovedať trhovému princípu ocenenia na základe ktorého by nemalo dôjsť k znevýhodneniu
jedného spoluvlastníka na úkor druhého. Musí ísť o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu cenu,
za ktorú by vec bolo možné predať. Informáciami potrebnými k dosiahnutiu sumy primeranosti
všeobecnej ceny veci sú informácie miestneho orgánu štátnej správy, informácie spoločností, ktoré sazaoberajú sprostredkovaním kúpy a predaja nehnuteľnosti, vrátane takých poznatkov o kúpe a predaji
porovnateľných nehnuteľností v časovo približne rovnakom období.

44.Súdvzmyslekonsenzustránsporurozhodoluznesenímsp.zn.9C/56/2025zodňa25.11.2025,kedy
pripustil zmenu petitu žaloby v časti III. navrhovaného výroku rozsudku v znení: Žalobkyňa je povinná
vyplatiť žalovanej v 1. rade D. E. sumu 1.210,- EUR a žalovanému v 2. rade G. F. sumu 1.210,- EUR,
ako primeranú náhradu za ich spoluvlastnícke podiely, na depozitný účet Slovenského pozemkového
fondu, vedený v C. J., IBAN: K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: 9562025, to všetko do 30 dní od

právoplatnosti rozsudku súdu.

45. V zmysle vyššie uvedeného, keďže medzi stranami sporu došlo k dohode o výške vyrovnávajúceho
podielu, ktorý vyplatí žalobkyňa žalovaným a súd danú sumu považoval za primeranú s poukazom
na predložený znalecký posudok a kúpne zmluvy rozhodol tak, že primeraná náhrada za podiely
ustupujúcich spoluvlastníkov bude vo výške 2 EUR/m2, z ktorého dôvodu uložil žalobkyni povinnosť

vyplatiť žalovanej v 1. rade D. E. sumu vo výške 1.210,- EURa žalovanému v 2. rade G. F. sumu vo výške
1.210,- EUR, ako primeranú náhradu za ich spoluvlastnícke podiely, na depozitný účet Slovenského
pozemkového fondu, vedený v C. J., IBAN: K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: 9562025, to všetko
do 30 dní od právoplatnosti rozsudku súdu.

46. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 37.

48. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

49. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

50. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 257 CSP,
podľa ktorého, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, súd výnimočne nemusí priznať náhradu
trov konania. Súd konštatuje, že v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva ide
o špecifickú situáciu a je potrebné prihliadať predovšetkým na to, že v tomto konaní majú účastníci

na oboch stranách tak postavenie žalobcu, ako aj postavenie žalovaného (iudicium duplex). Táto
skutočnosť sa prejavuje najmä tým, že podaním návrhu žalobcu na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva je uplatnené aj rovnaké právo žalovaného, a taktiež jeho právo na súdnu ochranu
v tejto veci. V tomto smere súd nie je viazaný návrhmi účastníkov, pretože spôsob vyporiadania
sa týka obidvoch strán sporu. Zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podľa § 142

Občianskeho zákonníka nemožno nazvať úspechom žalobcu, neúspechom žalovaných, ale práve
naopak, žalobca získal do vlastníctva spoluvlastnícky podiel žalovaných, ale oproti výplate hodnoty toho,
ktorého spoluvlastníckeho podielu. Teda úspech a neúspech je na obidvoch stranách v zásade rovnaký.
Súd zdôrazňuje, že predmetné rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je v
záujme oboch strán sporu (žalobca aj žalovaní), pretože na základe tohto rozhodnutia sa vyporiadali

vzájomné vzťahy medzi nimi a táto povaha predmetu konania bola pre súd určujúca pri použití vyššie
zmieneného procesného ustanovenia (§ 257 CSP). Súd zároveň uvádza, že konečné rozhodnutie o
zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa týka a je v prospech všetkých účastníkov a preto
je aj spravodlivé, aby každý z nich znášal trovy konania, ktoré mu v súvislosti s takýmto konaním
vznikli. Zároveň súd uvádza, že žalovaní sú neznámi vlastníci, v mene ktorých vystupuje a zastupuje

ich Slovenský pozemkový fond, ktorý je zo zákona povinný zastupovať jeho záujmy. Prípadné uloženie
náhrady trov konania by bolo vo vzťahu k neznámemu vlastníkovi nevykonateľné, čo je rovnako
dôvodomprenepriznanienáhradytrovkonania.Zároveňsúduvádza,žežalobcasináhradutrovkonania
ani neuplatnil. Zo všetkých uvedených dôvodov súd rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok
na náhradu trov konania.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v dvoch písomných vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu

smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ
domáha (ust. § 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na

rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (ust. § 365 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.