Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 5, 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1Ek/1226/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119337571
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Mižák
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6119337571.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/
X, XXX XX E., zast. zák. zástupcom: A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/X, XXX XX E. proti
povinnému: G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. I. XX/XX, XXX XX J., vedenej u súdneho exekútora:
JUDr. Vojtech Markovič, so sídlom exekútorského úradu Bratislavská cesta 4303, 945 01 Komárno,
IČO: 42 211 077, IČO: 36 164 020, pod č. 12EX 267/23,o vymoženie zameškaného výživného 3.100,-

eur s príslušenstvom, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa
05.11.2025, sp. zn. 1Ek/1226/2019, takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť povinného proti výroku II. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 05.11.2025, sp.
zn. 1Ek/1226/2019, zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súdny úradník uznesením exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku v časti

zameškaného výživného vo výške 3.000,- eur zastavil (výrok I.) a vo zvyšku návrh povinného na
zastavenie exekúcie zamietol (II.).

2. Súdny úradník uviedol, že povinný tvrdil premlčanie jednotlivých mesačných splátok výživného, ktoré
sú predmetom exekúcie, a to za obdobie od 01.02.2014 do 15.02.2019 a tvrdil, že v rozhodnom čase
nebol povinný platiť výživné.

3. Súdny úradník vec právne posúdil podľa § 45 ods. 1, § 61k ods. 1, 2, 5, § 61l ods. 3 prvej vety
Exekučného poriadku, § 100 ods. 1, § 110 Občianskeho zákonníka, § 77 ods. 1 prvá veta, ods. 2 zákona
č. 36/2005 Z. z. o rodine a uviedol, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je čiastočne dôvodný.
Keďže návrh na vykonanie exekúcie bol doručený súdu dňa 31.07.2019 a v zmysle § 110 Občianskeho
zákonníka má oprávnený nárok na výživné za tri roky spätne, teda od 31.07.2016, sú zameškané

platby výživného od 01.02.2014 do 15.07.2016 premlčané. Celková suma premlčaného zameškaného
výživného teda predstavuje 3.000,- eur (t. j. 30 mesiacov x 100,- eur). V tejto časti bolo teda potrebné
exekúciu zastaviť. Ďalej súdny úradník skonštatoval, že nezistil žiadne iné skutočnosti odôvodňujúce
záver o zániku celého vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich
vymáhateľnostiexekučnéhotitulu,pričomneexistujeanidôvodnazastavenieexekúciepodľaosobitného
predpisu.

4. Proti výroku II. uznesenia súdneho úradníka podal sťažnosť povinný a žiadal jeho zmenu tak, že
aj vo zvyšnej časti bude jeho návrhu na zastavenie exekúcie vyhovené. Uviedol, že súdny úradník
sa síce vysporiadal s jeho námietkou premlčania, avšak nevysporiadal sa s ďalšími jeho námietkami.
Konkrétne sa súdny úradník nevysporadal s tým, že v rozhodnom období povinný nemusel plniť
vyživovaciu povinnosť voči oprávnenej, nakoľko zabezpečoval jej osobnú starostlivosť. Túto skutočnosť

mala potvrdiť aj matka oprávnenej vo svojej výpovedi na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Nitre
(ČVS: ORP – 164/1 – VYS – NR 2019).5. Zákonná zástupkyňa oprávnenej uviedla, že od začiatku roka 2016 nežila s povinným v spoločnej
domácnosti, bývala s oprávnenou v podnájme na Jedlíkovej 4. Všetku opateru o oprávnenú

zabezpečovalaona,niepovinný.Napokonuviedla,žeoprávnenáštudujenastrednejškoleazameškané
výživné by radi využili na štúdium a pomôcky, ktoré budú pre oprávnenú nevyhnutné.

6. Po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou – účastníkom exekučného
konania a rozhodnutie (výrok II.) bolo vydané v jeho neprospech (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti

ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom
predpísanénáležitosti(§127CSP,§243CSP),súdpreskúmalnapadnutéuznesenievmedziachdaných
rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného
poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.

7. Vlastnosťou právoplatných meritórnych súdnych rozhodnutí je ich zásadná nezmeniteľnosť.

Výnimočne zákon pripúšťa, aby sa o tej istej veci jednalo znova, napríklad ak sa zmenia pomery oproti
času, keď súd rozhodoval v pôvodnom konaní. Zmena výšky výživného alebo jeho úplné zrušenie
je možné, avšak musí o nej rozhodnúť súd v základnom (nie exekučnom) konaní. Zároveň odborná
literatúradodáva,žeanipodanienávrhu(nazačatiezákladnéhosúdnehokonania)nemávplyvnatrvanie
povinnosti uloženej pôvodným rozhodnutím (PAVELKOVÁ, B. Zákon o rodine a o zmene a doplnení

niektorých zákonov. 3. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2019, s. 500–501.). Preto povinnému zostáva
zachovaná povinnosť plniť výživné v celej súdnym rozhodnutím určenej výške, a to až do právoplatnosti
a vykonateľnosti (nového) rozhodnutia o zmene.

8. Exekučným titulom je rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 04.02.2014, č. k. 13P/354/2013 – 19,

ktorým bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej (okrem iného) sa povinný (ako otec) zaviazal
prispievať na výživu oprávnenej (maloletej dcéry) sumou 100,- eur mesačne od 01.02.2014, vždy do 15.
dna v mesiaci vopred k rukám matky. Žiadne nové súdne rozhodnutie, ktoré by reflektovalo potenciálnu
- povinným tvrdenú zmenu stavu v podobe obnovenej osobnej starostlivosti povinného o maloletú
oprávnenú - nebolo doložené. Predmetom exekúcie teda zostáva vymoženie povinnosti vyplývajúcej

z pôvodného (a jediného) exekučného titulu. Inak povedené, akákoľvek zmena pomerov, ktorá by mala
vplyv na trvanie vyživovacej povinnosti povinného voči oprávnenej, je dôvodom len a začatie základného
(súdneho) konania o zmenu vyživovacej povinnosti. Nie je však dôvodom na zastavenie exekúcie.

9. Súdny úradník tak rozhodol správne, ak nepovažoval za dôvodné námietky povinného týkajúce sa

jeho (ani nepreukázaných a oprávnenou spochybnených) tvrdení o dôvode pre zmenu vyživovacej
povinnosti (osobná starostlivosť povinného o maloletú). Návrh povinného tak bol vo zvyšnom jeho
obsahu skutočne nedôvodný a súdny úradník ho správne výrokom II. uznesenia zamietol. Súd preto
sťažnosť povinného, podľa § 250 ods. 1 CSP, ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).