Rozsudok – Dôchodky ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, December 18, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/119/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7022200302
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:7022200302.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy

Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Martina Tisa a JUDr. Michala Matulníka, PhD., v
právnej veci žalobkyne: U. S., narodená XX. U. XXXX, bytom v S., G. č. XX, proti žalovanej: Sociálna
poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti
postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej zo 04. apríla 2022, Číslo: XXX XXX XXXX X,
o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach z 10. apríla 2025, č. k.
KE-3Sa/11/2022-156, t a k t o

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne z a m i e t a .

Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom z 10. apríla 2025, č. k.
KE-3Sa/11/2022-156 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len
„SSP“) zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovanej zo 04. apríla 2022, Číslo: XXX XXX XXXX X, ktorým táto podľa § 218 ods. 2 zákona č.

461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“)
odvolanie žalobkyne zamietla a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie z 02. decembra 2021,
ktorýmbolžalobkynipodľa§82zákonač.461/2003Z.z.zvýšenýod01.januára2022starobnýdôchodok
na sumu 733,00 eur mesačne a vdovský dôchodok na sumu 148,50 eur mesačne.

2. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej preskúmal v intenciách § 82 ods.
1-9 a § 293dx ods. 1-6 zákona č. 461/2003 Z.z. a v režime stanovenom Správnym súdnym poriadkom

a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby.

3. Správny súd v prvom rade uviedol, že predmetným prvostupňovým správnym rozhodnutím (v
spojení s napadnutým rozhodnutím žalovanej) nebol žalobkyni priznaný starobný a vdovský dôchodok,
taktiež nešlo o rozhodnutie, ktorými bola výška týchto dávok prepočítaná, ale išlo iba tzv. valorizačné
rozhodnutie žalovanej o navýšení skôr priznaného starobného a vdovského dôchodku, ktoré v dôvodoch
rozhodnutia pre určenie sumy zvýšenia dôchodkových dávok žalobkyne od 01. januára 2022 vychádzalo

z vtedy platnej právnej úpravy ustanovenia § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. ustanovujúceho sumu
navýšenia dôchodkových dávok. Správny súd žiadne porušenie zákona pri zvyšovaní dôchodkov nezistil
a zvýšenie starobného a vdovského dôchodku zodpovedalo príslušnej zákonnej úprave. Námietky
žalobkyne smerujúce k základnej výške starobného a vdovského dôchodku vyhodnotil aj s ohľadomna predmet súdneho prieskumu ako nedôvodné. Na účely valorizácie dôchodkových dávok podľa §
82 zákona č. 461/2003 Z.z. vychádza žalovaná zo sumy dôchodkovej dávky, vyplácanej k 01. januáru
kalendárneho roka, v ktorom sa suma dôchodkovej dávky zvyšuje; suma starobného ani vdovského

dôchodku sa teda neprepočítava nanovo. Dodal, že rozhodnutia o základnej výške starobného, ako
aj vdovského dôchodku boli predmetom preskúmania zo strany krajského súdu, ako aj Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 10So/6/2017, sp. zn. 9So/84/2017), prípadne Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 10So/1/2021). Napadnuté rozhodnutie žalovanej považoval za riadne
odôvodnené.

4. Účastníkom konania nárok na náhradu trov konania nepriznal.

II.

5. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.

6. Namietala, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že v tej istej veci sa
už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie (§ 440 ods. 1 písm. d/
SSP), nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/

SSP) a tiež, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).

7. K namietanému porušeniu, že v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už
skôr začalo konanie žalobkyňa primárne vo vzťahu k starobnému dôchodku namietala nerešpektovanie
záverov plynúcich z právoplatných a vykonateľných rozsudkov Krajského súdu v Košiciach (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. 6Sd/44/2012 a sp. zn. 9Sd/49/2013, má za to, že od právoplatnosti rozsudku sp.
zn. 9Sd/49/2013 žalovaná doposiaľ nevydala žiadne rozhodnutie. Vo vzťahu k vdovskému dôchodku
namietala správnosť výpočtu výšky vdovského dôchodku opierajúc sa o novelu zákona č. 461/2003 Z.z.
účinnú od 01. augusta 2006 a ktorá sa dotkla (okrem iného) aj právnej úpravy vdovských dôchodkov.

8. Vo vzťahu k namietanému porušeniu práva na spravodlivý proces uviedla, že na pojednávaní
konanom dňa 08. februára 2024 správny súd pojednávanie odročil z dôvodu, že žalobkyňa v
predchádzajúci deň doložila do konania doplnenie správnej žaloby a považoval za potrebné, aby sa
žalovaná oboznámila s obsahom predmetného podania a tiež mala možnosť sa k podaniu žalobkyne
vyjadriť. Vzhľadom na to, že žalovaná žiadne vyjadrenie nezaslala, považovala žalobkyňa odročenie

pojednávania za neúčelné. Namietala tiež nedostatočné zdôvodnenie rozsudku správneho súdu, keďže
z neho nebolo zrejmé, na základe čoho dospel k záveru, že preskúmavaným rozhodnutím nedošlo k
porušeniu zákona. Správny súd ani na jednom nariadenom pojednávaní explicitne nestanovil predmet
konania, tento neustálil ani v napadnutom rozsudku. Neakceptoval tiež žalobkyňou uplatnené žalobné
dôvody.

9. Vo vzťahu k namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci namietala nesprávny postup
žalovanej pri výpočte samotného základu pre výpočet starobného dôchodku, od ktorého sa následne
odvíjali jednotlivé valorizácie za príslušné roky. Uviedla, že správny súd riadne a meritórne nepreskúmal
zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovanej. Opakovane nebol rešpektovaný rozsudok krajského

súdu z 20. júna 2013, sp. zn. 6Sd/44/2012 a z 22. augusta 2014, sp. zn. 9Sd/49/2013, pričom správny
súd sa o ich existencii v odôvodnení napadnutého rozsudku ani len nezmienil. Následne žalobkyňa
v kasačnej sťažnosti komplexne opísala priebeh a postup žalovanej a jej rozhodovací proces týkajúci
sa nároku žalobkyne na starobný dôchodok a jeho výšku vrátane na to nadväzujúcich rozhodnutí tak
žalovanej, ako aj súdov preskúmavajúcich zákonnosť žalovanou vydaných rozhodnutí. V tomto smere

zvýraznila, že krajský súd rozsudkom z 22. augusta 2014, č. k. 9Sd/49/2013-75 zrušil rozhodnutia
odporkyne (t.č. žalovanej) z 13. septembra 2013 evidované pod číslami I, II, III, IV, V, VI, VII, VIII,
IX a rozhodnutie z 05. decembra 2013 vo výroku o zvýšení starobného dôchodku od 01. januára
2014. Žalovaná tak mala povinnosť na základe uvedeného rozsudku prepočítať sumu starobného
dôchodku k 11. januáru 2005 na základe žalobkyňou podaných opravných prostriedkov z 28. októbra

2007 v spojení s jej doplnením z 10. januára 2008. Rovnako žalovaná nerešpektovala predchádzajúci
zrušovací rozsudok krajského súdu z 20. júna 2013, č. k. 6Sd/44/2012-58. Trvala na tom, aby žalovaná
tiež rešpektovala právny názor krajského súdu vyjadrený v rozsudku sp. zn. 9Sd/49/2013, a aby sa
vykonal prepočet sumy starobného dôchodku so spätnou platnosťou k 11. januáru 2005. Dodala, že ztu napadnutého rozhodnutia žalovanej z 10. novembra 2023 nie je zrejmé, ako sa vysporiadala práve
s uvedenými rozsudkami krajského súdu a ako ich realizovala. Ako kľúčový argument správnej žaloby
vo vzťahu k starobnému dôchodku označila nerešpektovanie právoplatných a vykonateľných rozsudkov

krajského súdu sp. zn. 6Sd/44/2012 a sp. zn. 9Sd/49/2013. Rovnako uviedla, že poukaz krajského
súdu na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 10So/6/2017) a Ústavného súdu
Slovenskej republiky (sp. zn. I. ÚS 429/2018) v kontexte na žalobkyňou uplatnené námietky nesúvisia s
prejednávanou vecou a pokiaľ na ne správny súd odkazoval, zaťažil predmetné konanie vadou majúcou
za následok nezákonnosť svojho rozsudku.

10. Žalobkyňa ďalej namietala základnú výšku vdovského dôchodku kladúc primárne dôraz na fakt,
že žalovaná od 20. januára 2004 doposiaľ žalobkyni vypláca vdovský dôchodok v sume určenej
z invalidného dôchodku zomretého manžela, avšak žalovaná po dovŕšení dôchodkového veku
manžela mala žalobkyni priznať nový nárok na vdovský dôchodok. Žalovaná žiadosť o prehodnotenie
sumy vdovského dôchodku, na ktorý žalobkyni vznikol nárok od 19. januára 2007, t.j. po dovŕšení

dôchodkového veku manžela žalobkyne, zamietla, čo považovala žalobkyňa za nezákonné. Ďalej
vyjadrila nesúhlas s poukazom správneho súdu na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 9So/84/2017, ktorý sa vecne týkal práve vdovského dôchodku, keď podľa žalobkyne rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je nezákonný, porušujúci jej základné právo na primerané
hmotné zabezpečenie v starobe a pri strate živiteľa, právo domáhať sa svojho práva na nezávislom súde

a práva, aby bola jej záležitosť spravodlivo a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným
súdom.

11. Tiež namietala nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovanej zo 04. apríla 2022, ktoré
opakovane obchádza meritum sporu, ktorým je nezákonné priznanie sumy starobného dôchodku a

vdovského dôchodku, rovnako v prvostupňovom správnom rozhodnutí z 02. decembra 2021 absentovali
údaje o vyplácaných sumách starobného a vdovského dôchodku k 31. decembru 2021.

12. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (po nariadení pojednávania) rozsudok
správneho súdu zmenil tak, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej zruší a vec vráti na

ďalšie konanie.

III.

13. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobkyne vyjadrila podaním z 23. júla 2025 s tým, že

námietky žalobkyne uvádzané v kasačnej sťažnosti nepovažovala za opodstatnené, žalovaná pri
zvýšení starobného dôchodku pri súbehu s vdovským dôchodkom postupovala v súlade s platnými
právnymi predpismi o sociálnom poistení. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
kasačnú sťažnosť žalobkyne ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol.
IV.

14. Vyjadrenie žalovanej bolo doručené žalobkyni dňa 15. augusta 2025 na vedomie.

V.

15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11
písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a
po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

16. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom

chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,

nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.18.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

19. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

20. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

21. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd zamietol
správnu žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo 04.
apríla 2022, Číslo: XXX XXX XXXX X., ktorým táto podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. odvolanie

žalobkyne zamietla a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie z 02. decembra 2021, ktorým bol
žalobkyni podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. zvýšený od 01. januára 2022 starobný dôchodok na sumu
733,00 eur mesačne a vdovský dôchodok na sumu 148,50 eur mesačne.

22. Podľa § 82 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru príslušného

kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného
kalendárneho roka sa zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti
dôchodcov vykázaného štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza
príslušnému kalendárnemu roku.

23. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ako aj podrobne ustáleného skutkového stavu vecne
vymedzeného už v rozsudku z 27. júna 2024, sp. zn. 6Ssk/104/2023 (bod 26) mal preukázané, že
- žalobkyni bol rozhodnutím z 08. marca 2002 podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení
v znení neskorších predpisov priznaný od 29. januára 2002 vdovský dôchodok v sume 4.072,-Sk
mesačne,

-rozhodnutímz23.marca2004bolažalobkynipodľazákonač.461/2003Z.z.upravenásumavdovského
dôchodku na sumu 4.533,-Sk mesačne od 20. januára 2004,
- žalobkyni bol rozhodnutím z 09. apríla 2005 od 11. januára 2005 priznaný starobný dôchodok v sume
12.584,-Sk mesačne,
- rozhodnutím z 20. apríla 2005 žalovaná rozhodla, že žalobkyni sa od 11. januára 2005 vypláca starobný

dôchodok v sume 12.584,-Sk mesačne a vdovský dôchodok z dôvodu súbehu dvoch dávok v sume
jednej polovice, t.j. v sume 2.438,-Sk mesačne,
- krajský súd rozsudkom z 10. novembra 2005, sp. zn. 3Sd/187/2005 potvrdil predmetné rozhodnutia
z 09. apríla 2005 a z 20. apríla 2005; následne Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 21.
augusta 2007, sp. zn. 5So/5/2006 potvrdil rozsudok krajského súdu,

- následne žalovaná rozhodovala o žiadosti žalobkyne o zvýšenie sumy starobného dôchodku z 28.
októbra 2007 a z 10. januára 2008,
- žalovaná rozhodnutiami z 28. januára 2015 vydanými pod číslami I. až X. opätovne rozhodla o
starobnom dôchodku, o jeho zvýšení vrátane na to nadväzujúcich zákonných valorizácií za nasledujúce
roky a končiac rokom 2014,

- na odvolanie žalobkyne krajský súd rozsudkom z 09. septembra 2020, sp. zn. 6Sd/15/2015 tieto
rozhodnutia ako vecne správne potvrdil,
- najvyšší správny súd rozsudkom z 23. februára 2022, sp. zn. 10So/1/2021 rozsudok krajského súdu
potvrdil,
- medzitým žalobkyňa vo vzťahu k vdovskému dôchodku žiadala o jeho prepočet z titulu dovŕšenia

dôchodkového veku jej nebohého manžela,
- žalovaná žiadosť žalobkyne o prepočet vdovského dôchodku zamietla,
- krajský súd rozsudkom z 12. júla 2017, č. k. 6Sd/45/2014-255 (okrem iného) zrušil rozhodnutie z 22.
apríla 2014,
- Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 30. januára 2019, sp. zn. 9So/84/2017 zmenil rozsudok

krajského súdu tak, že rozhodnutie odporkyne z 22. apríla 2014 potvrdil,
- následne v priebehu ďalších období sa každoročne k 01. januáru príslušného kalendárneho roka
realizovala zákonná valorizácia starobného a vdovského dôchodku,- prvostupňový správny orgán rozhodnutím z 02. decembra 2021 zvýšil žalobkyni od 01. januára 2022
starobný dôchodok na sumu 733,00 eur mesačne a vdovský dôchodok na sumu 148,50 eur mesačne,
- na odvolanie žalobkyne žalovaná tu preskúmavaným rozhodnutím zo 04. apríla 2022 odvolanie

žalobkyne zamietla a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie z 02. decembra 2021.
24. Najvyšší správny súd vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu a vo vzťahu k obsahu
súdneho spisu, skutkových okolností, ktoré sú mu známe už z predchádzajúcich konaní a s prihliadnutím
na predmet súdneho prieskumu (výlučne zákonná valorizácia) dospel k záveru o správnosti postupu a
rozhodnutia správneho súdu, keď tento súd správnu žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.

25.Naúvodnajvyššísprávnysúdpovažujezapotrebnézdôrazniť,žepredmettohtokonaniapredstavuje
výlučne rozhodnutie vecne upravujúce zákonnú valorizáciu starobného a vdovského dôchodku od
01. januára 2022 v súlade s § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. V tomto konaní nemožno posudzovať
a vyhodnocovať zákonnosť iných rozhodnutí vydaných žalovanou a primárne upravujúcich samotnú
(základnú) výšku tak starobného, ako aj vdovského dôchodku. Žalobkyňa vo vzťahu k napadnutému

rozhodnutiu žalovanej žiadne konkrétne námietky neuvádzala, preto najvyšší správny súd len zopakuje,
že starobný dôchodok sa od 01. januára 2022 zvýšil o percento medziročného rastu spotrebiteľských
cienzadomácnostidôchodcovurčenéŠtatistickýchúradomSlovenskejrepubliky,tedao1,3%mesačnej
sumy dôchodku, a teda starobný dôchodok vyplácaný k 31. decembru 2021 v sume 723,50 eur mesačne
sa od 01. januára 2022 zvýšil o 9,50 eur na sumu 733,00 eur mesačne. Obdobným spôsobom došlo k

zákonnému zvýšeniu vdovského dôchodku vyplácanému žalobkyni k 31. decembru 2021 v sume 146,50
eur mesačne o sumu 2,00 eur, teda od 01. januára 2022 na sumu 148,50 eur mesačne.

26. Odhliadnuc od predmetu konania jasne vymedzeného správnou žalobou napadnutým rozhodnutím
žalovanej zo 17. apríla 2023 v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím z 01. decembra 2022

vecne upravujúceho zákonnú valorizáciu starobného dôchodku a vdovského dôchodku od 01. januára
2023 žalobkyňa v podstatnej časti kasačnej sťažnosti v časti vecne zaoberajúcej sa výškou starobného
dôchodku namietala nerešpektovanie rozsudku krajského súdu z 20. júna 2013, č. k. 6Sd/44/2012-58 v
spojení s opravným uznesením z 15. júla 2013, č. k. 6Sd/44/2012-63 a tiež rozsudku krajského súdu z
22. augusta 2014, č. k. 9Sd/49/2013-75 ohľadom žalobkyňou žiadaného vykonania prepočtu starobného

dôchodku od 11. januára 2005. V tomto smere najvyšší správny súd nad rámec súdneho prieskumu
uvádza, že žalovaná (toho času odporkyňa) rozhodnutím z 03. apríla 2012 v spojení so zmenovým
rozhodnutím zo 14. júna 2013 zvýšila žalobkyni (toho času navrhovateľke) starobný dôchodok od 22.
marca 2009 na sumu 575,60 eur mesačne; zároveň na to nadväzovali zákonné valorizácie za roky
2010, 2011, 2012, 2013. Krajský súd rozsudkom z 20. júna 2013, č. k. 6Sd/44/2012-58 (v spojení s

opravným uznesením) zrušil rozhodnutia žalovanej a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Nadväzne na
menovaný rozsudok krajského súdu žalovaná rozhodnutím z 13. septembra 2013 evidovaným pod
číslom I žalobkyni zvýšila starobný dôchodok od 11. januára 2005 na sumu 12.601,-Sk a ďalšími
rozhodnutiami II. až IX. žalobkyni opätovne valorizovala starobný dôchodok až k januáru 2013 na
sumu 635,30 eur mesačne. Rozhodnutím z 05. decembra 2013 zvýšila žalobkyni od 01. januára 2014

starobnýdôchodoknasumu644,10eurmesačneavdovskýdôchodoknasumu128,20eurmesačne.Na
odvolanie žalobkyne voči vyššie uvedeným rozhodnutiam krajský súd rozsudkom z 22. augusta 2014, č.
k. 9Sd/49/2013-75 zrušil tieto rozhodnutia a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Následne žalovaná
vychádzajúc z menovaného rozsudku krajského súdu rozhodnutiami z 28. januára 2015 vydanými pod
číslami I. až X. opätovne rozhodla o starobnom dôchodku, o jeho zvýšení vrátane na to nadväzujúcich

zákonných valorizácií za nasledujúce roky a končiac rokom 2014. Na odvolanie žalobkyne krajský súd
rozsudkom z 09. septembra 2020, sp. zn. 6Sd/15/2015 tieto rozhodnutia ako vecne správne potvrdil.
Na to najvyšší správny súd rozsudkom z 23. februára 2022, sp. zn. 10So/1/2021 rozsudok krajského
súdu potvrdil.

27.Vsúvislostisvdovskýmdôchodkomžalobkyňanamietala,žesumavdovskéhodôchodkubolaurčená
z invalidného dôchodku nebohého manžela, avšak tým, že manžel žalobkyne dňa 18. januára 2007
dovŕšil dôchodkový vek, jej nárok na vdovský dôchodok zanikol a dňom nasledujúcim po dovŕšení
dôchodkového veku nebohého manžela jej vznikol nový nárok na vdovský dôchodok, z ktorého dôvodu
potom žiadosťou z 12. februára 2014 požiadala o prepočet vdovského dôchodku. Žalovaná rozhodnutím

z 22. apríla 2014 zamietla žiadosť žalobkyne o prehodnotenie vdovského dôchodku z 12. februára 2014.
Krajský súd rozsudkom z 12. júla 2017, č. k. 6Sd/45/2014-255 (okrem iného) zrušil rozhodnutie z 22.
apríla 2014. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 30. januára 2019, sp. zn. 9So/84/2017
zmenilrozsudokkrajskéhosúdutak,žerozhodnutiežalovanejz22.apríla2014potvrdil.Dospelkzáveru,že rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá zakladá vznik nároku na vdovský dôchodok, je deň smrti občana,
po ktorom vzniká nárok na túto dávku. V prejednávanej veci nastala táto rozhodujúca skutočnosť dňa 29.
januára 2002, t.j. za účinnosti zákona č. 100/1988 Zb. Zákon č. 461/2003 Z.z. vo svojich prechodných

ustanoveniach upravuje nároky na dávky vzniknuté pred 01. januárom 2004, respektíve pri opätovnom
vzniku nároku na dávku, ak nárok na ňu zanikol (§ 293dm zákona č. 461/2003 Z.z.), avšak v žiadnom
ustanovení neumožňoval opätovný vznik nároku na vdovský dôchodok podľa predpisov účinných po
01. januári 2004, čo bol aj prípad žalobkyne. Nie je možné prehodnotiť nárok žalobkyne na vdovský
dôchodok po manželovi zomrelom dňa XX. X. XXXX podľa podmienok uvedených v § 74 ods. 3 zákona

č. 461/2003 Z.z. ku dňu 19. januára 2007. Možno len dodať, že žalobkyňa následne voči rozsudku sp.
zn. 9So/84/2017 podala ústavnú sťažnosť, ktorá bola uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky
z 13. októbra 2020, sp. zn. IV. ÚS 130/2020 odmietnutá.

28. Možno uzavrieť, že súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v § 139 ods.

2 SSP. Vzhľadom na osobitosti súdneho preskúmavacieho konania, je postačujúce stručné uvedenie
dôvodov so záverom, že postup žalovaného správneho orgánu bol zákonný a napadnuté rozhodnutie
bolo vydané v súlade so zákonom, čím sa správny súd stotožnil s vecnými dôvodmi žalovaného
správneho orgánu, uvedenými v odôvodneniach rozhodnutí oboch stupňov v danej veci, ktoré ho
viedli k rozhodnutiu ohľadom zákonnej valorizácie dôchodkových dávok. Z rozsudku ako celku je

zrejmý dôvod, pre ktorý správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby a tým
k jej zamietnutiu. Obdobne vo vzťahu k odôvodneniu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia zo
04. apríla 2022 najvyšší správny súd uvádza, že rozhodnutie žalovanej je v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, obsahuje tiež predpísané náležitosti. Výrok obsahuje rozhodnutie vo
veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu; odôvodnenie rozhodnutia žalovanej možno považovať

aj s ohľadom na charakter danej veci (zákonná valorizácia) za dostačujúce.

29. K námietke žalobkyne, že správny súd na nariadenom pojednávaní neurčil predmet konania, pričom
ani z rozsudku nie je zrejmý predmet konania, najvyšší správny súd uvádza, že správny súd mal
jasne ustálený predmet súdneho prieskumu spočívajúci v súdnom prieskume rozhodnutia žalovanej zo

04. apríla 2022, ktoré sama žalobkyňa napadla správnou žalobou. Konanie v správnom súdnictve je
založené na dispozičnej zásade, v zmysle ktorej súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného
správneho orgánu je možné začať len na základe žaloby, a súčasne je na samotnom žalobcovi, aby
ten určil predmet súdneho prieskumu. Namietané odročenie pojednávania, ku ktorému došlo dňa 08.
februára 2024, najvyšší správny súd nepovažuje za procesné pochybenie zo strany správneho súdu

a takýto postup nepredstavuje ani dôvod pre zrušenie rozsudku správneho súdu. Správny súd odročil
pojednávaniezdôvodu,žežalobkyňavpredchádzajúcideň,t.j.dňa07.februára2024doručiladoplnenie
správnej žaloby, a teda správny súd pristúpil k odročeniu pojednávania za účelom, aby sa žalovaná
riadne oboznámila s obsahom dodatočne zaslaného podania a tiež mala možnosť vyjadriť sa k tomuto
doplneniu. Vyjadriť sa k takémuto podaniu žalobkyne však bolo právom, nie povinnosťou žalovanej. K

námietke, že správny súd neakceptoval žalobkyňou uplatnené žalobné dôvody, najvyšší správny súd
uvádza, že správny súd nie je povinný sa zaoberať každou jednou otázkou predloženou účastníkom
konania zvlášť za predpokladu, že takáto otázka vecne nesúvisí s prejednávanou vecou. Platí pravidlo,
že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia

bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Správny súd
potom správne postupoval, keď v rozsudku jasne uviedol, že na účely valorizácie dôchodkových dávok
podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. vychádza žalovaná zo sumy dôchodkovej dávky vyplácanej k 01.
januáru kalendárneho roka, v ktorom sa suma dôchodkovej dávky zvyšuje s tým, že suma starobného
ani vdovského dôchodku sa neprepočítava nanovo. K námietke žalobkyne, že v prvostupňovom

správnom rozhodnutí z 02. decembra 2021 absentovali údaje o vyplácaných sumách starobného a
vdovského dôchodku k 31. decembru 2021 možno len dodať, že tieto údaje o sumách boli obsiahnuté v
správnou žalobou napadnutom rozhodnutí žalovanej zo 04. apríla 2022, ktoré bolo predmetom súdneho
prieskumu. Možno len dodať, že aj v tomto type konanie vedeného podľa zákona č. 461/2003 Z.z. platí
pravidlo, podľa ktorého prvostupňové správne konanie a druhostupňové správne konanie tvoria jeden

celok, ktorú skutočnosť potvrdzuje napríklad § 218 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., v zmysle ktorého
odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, a ak je to nevyhnutné, doterajšie
konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.30. V zmysle § 455 SSP kasačný súd rozhodne o kasačnej sťažnosti spravidla bez pojednávania, pričom
pojednávanie môže nariadiť, ak to považuje za potrebné. S ohľadom na právny charakter sporných
otázok potreba nariadenia pojednávania v tejto veci nevyvstala i napriek tomu, že sa tejto možnosti

žalobkyňa v podanej kasačnej sťažnosti domáhala.

31. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd nepovažoval kasačnú sťažnosť žalobkyne za
dôvodnú, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol.

32. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobkyni, ktorá v tomto
konaní úspech nemala, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a
žalovanej ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168
veta prvá SSP).

33. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá

SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.