Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, December 18, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 8Svk/29/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6020200419
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anita Filová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:6020200419.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NajvyššísprávnysúdSlovenskejrepublikyvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.AnityFilovej,

zo sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a zo sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. (sudca spravodajca),
v právnej veci žalobcov: 1.) KORPOD, s. r. o., so sídlom Štúrova 2, 929 01 Dunajská Streda, IČO:
36 236 888, 2.) AGROGARANT, spol. s r. o., so sídlom Štúrova 2, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 35
683 058, obaja právne zastúpení: JUDr. Daniel Janšo, advokát so sídlom Horné záhrady 2, 974 01
Banská Bystrica, proti žalovanému: Okresný úrad Veľký Krtíš, pozemkový a lesný odbor, so sídlom
Imre Madácha 2, 990 01 Veľký Krtíš, za účasti ďalších účastníkov konania: 1.) J.. D. J., bytom S.
XXX, XXX XX S., 2.) N. N., bytom M. R. X, XXX XX T. X., 3.) H. O., bytom S. XXX, XXX XX S., 4.)

Poľovnícka organizácia Hunter Lesenice, so sídlom Lesenice 184, 990 08 Lesenice, ďalší účastníci
všetci právne zastúpení JUDr. Jozef Veselý, advokát so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, o
preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. OU-VK-PLO2-2020/006235-002 zo dňa 20.08.2020,
v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu 1.) proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k.
3S/37/2023-41 zo dňa 24.04.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

III. Ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Administratívne konanie
1. Zástupcovia vlastníkov poľovných pozemkov Poľovného revíru Trebušovce [ďalší účastníci 1.) až
3.)] doručili žalovanému dňa 14.08.2020 žiadosť o evidenciu zmluvy zo dňa 13.08.2020 o postúpení
práva užívania predmetného poľovného revíru v prospech Poľovníckej organizácie Hunter Lesenice,
so sídlom Lesenice 184, 991 08 Lesenice, IČO: 42 190 576. K žiadosti pripojili Notársku zápisnicu

Nz48667/2019 spísanú dňa 04.12.2019 notárom JUDr. Mariánom Jurinom, ktorou bol osvedčený
priebeh Zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v spoločnom Poľovnom revíri Trebušovce,
konaného dňa 23.11.2019 (ďalej len „Zhromaždenie vlastníkov“), Zmluvu o užívaní Poľovného revíru
Trebušovce zo dňa 13.08.2020, ako aj ďalšie listiny.
2. Žalovaný opatrením č. OU-VK-PLO2-2020/006235-002 zo dňa 20.08.2020 (ďalej aj ako
„preskúmavané opatrenie“ alebo „opatrenie žalovaného“) zaevidoval Zmluvu o užívaní poľovného
revíru uzatvorenú dňa 13.08.2020 medzi splnomocnenými zástupcami vlastníkov poľovných

pozemkov Poľovného revíru Trebušovce a Poľovníckou organizáciou Hunter Lesenice. V odôvodnení
preskúmavaného opatrenia uviedol, že- preskúmal doklady pripojené k žiadosti preukazujúce vlastníctvo jednotlivých vlastníkov poľovných
pozemkov, ktorí sa zúčastnili na Zhromaždení vlastníkov dňa 23.11.2019, resp. bolo za nich hlasované
na základe splnomocnení;

- preskúmal predloženú zmluvu o užívaní poľovného revíru spísanú dňa 13.08.2020, okrem iného
či zmluvu podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu
poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru;
- skonštatoval, že zmluva obsahuje náležitosti uvedené v ustanovení § 14 zákona č. 274/2009 Z. z. o
poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

č. 274/2009 Z. z.“ alebo „zákon o poľovníctve“).

II. Predchádzajúci súdny prieskum

3. Preskúmavané opatrenie napadli žalobcovia ako vlastníci niektorých poľovných pozemkov patriacich
do Poľovného revíru Trebušovce správnou žalobou. Postupu žalovaného a preskúmavanému opatreniu

vytkli vadu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a vadu nepreskúmateľnosti. Žalovaný
neskúmal dostatočne okolnosti týkajúce sa uzatvorenia Zmluvy o užívaní poľovného revíru Trebušovce
zo dňa 13.08.2020. Nezaoberal sa skutočným podielom zúčastnených vlastníkov na celkovej výmere
pozemkovpoľovnéhorevíru,nezisťovalaktuálnystavvlastníkovpoľovnýchpozemkov,anito,čisubjekty,
ktoré na Zhromaždení vlastníkov hlasovali, mali na takéto konanie oprávnenie. Nebolo tak dostatočne

preukázané, že vlastníci poľovných pozemkov potrebnou väčšinou určili užívateľa poľovného revíru.
Podstata žalobných námietok smerovala proti priebehu Zhromaždenia vlastníkov dňa 23.11.2019 a
konaniu jeho zvolávateľov:
- Zvolávatelia odmietli do Listiny prítomných zapísať vlastníkov, ktorých zastupoval žalobca 2.);
- Zvolávatelia zapisovali duplicity, aby znížili hlasovacie práva žalobcov;

- Zvolávatelia započítali do hlasovacích práv aj výmeru za vlastníkov, ktorí zomreli pred konaním
zhromaždenia. Išlo o S. F., Z. A. a S. X.;
- Zvolávatelia do predtlačených plných mocí dopísali rukou ďalšie katastrálne územia, čím si prisvojili
hlasovacie práva niektorých vlastníkov. Išlo o prinajmenšom 30 vlastníkov konkretizovaných v správnej
žalobe menom a priezviskom;

- Zvolávatelia neuznali hlasovacie práva na základe plných mocí, ktoré predložil JUDr. D. za svojho
klienta R. J.;
- Hoci sa na Zhromaždení vlastníkov zúčastnili aj zástupcovia niektorých obcí, ani v jednom prípade
nepredchádzalo účasti zástupcu obce uznesenie obecného zastupiteľstva schvaľujúce splnomocnenie
na takúto účasť a na hlasovanie za príslušnú obec, čím došlo k porušeniu zákona č. 138/1991 Zb. o

majetku obcí v znení neskorších predpisov.
4. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj ako „krajský súd“) rozsudkom č. k. 74S/21/2020-70 zo
dňa 10.11.2021 správnu žalobu zamietol. Skonštatoval dostatočnosť podkladov na vecné preskúmanie
všetkých podmienok pre vykonanie evidencie zmluvy. Podľa správneho súdu mali žalobné námietky
len všeobecný charakter. Bez konkretizácie námietok na skutkové okolnosti nie je možné posúdiť

zákonnosť preskúmavaného opatrenia, resp. vysloviť jeho nezákonnosť. Žalobcovia podľa správneho
súdu neuviedli, čo konkrétne mal žalovaný zanedbať pri posudzovaní predložených listín.
5. Na podklade kasačnej sťažnosti žalobcov Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako
„Najvyšší správny súd“ alebo „NSS SR“ alebo „kasačný súd“) rozsudkom sp. zn. 3Svk/29/2022 zo dňa
27.10.2023 zrušil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 74S/21/2020-70 zo dňa 10.11.2021

a vec vrátil na ďalšie konanie Správnemu súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“), na ktorý
v zmysle čl. I § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z. z. prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu
v Banskej Bystrici vo veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov.
6. Kasačný súd vytkol krajskému súdu jeho prístup k žalobným námietkam, keď ich krajský súd

vyhodnotil ako všeobecné nepreukázané tvrdenia, prameniace z nespokojnosti žalobcov s výsledkom
hlasovania na Zhromaždení vlastníkov a následne so zaevidovaním Zmluvy o užívaní poľovného revíru
Trebušovce zo dňa 13.08.2020. Správnemu súdu uložil (bod 23. rozsudku NSS SR sp. zn. 3Svk/29/2022
zo dňa 27.10.2023) v ďalšom konaní v prípade potreby zabezpečiť ďalšie s vecou súvisiace dôkazy,
následne v kontexte so žalobnými námietkami, vyjadrením žalovaného a vyjadrením ďalších účastníkov

preskúmať splnenie podmienok na evidenciu Zmluvy o užívaní Poľovného revíru Trebušovce zo dňa
13.08.2020, t. j. najmä či túto zmluvu podpísali vlastníci vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu
poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Ďalej preskúmať, či sa tak stalo postupom podľa
§ 5 zákona o poľovníctve (§ 16 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 1 zákona o poľovníctve), t. j. naZhromaždení vlastníkov (§ 5 ods. 1 zákona o poľovníctve), či bolo náležite zvolané (§ 5 ods. 2 zákona
o poľovníctve), či na ňom rozhodla nadpolovičná väčšina (§ 5 ods. 4, 5 a 6 zákona o poľovníctve) a
či bola zmluva podpísaná splnomocnencami vlastníkov, ktorí boli zvolení na Zhromaždení vlastníkov, v

určenom rozsahu zastupovania (§ 5 ods. 7 zákona o poľovníctve).

III. Konanie pred správnym súdom a jeho rozhodnutie

7. Správny súd vec opätovne prejednal na pojednávaní a rozsudkom č. k. 3S/37/2023-41 zo dňa

24.04.2024 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) správnu žalobu zamietol (výrok I.), žalobcom 1.) a 2.) a
ani ďalším účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal (výroky II. a III.).
8. V odôvodnení napadnutého rozsudku správny súd skonštatoval dostatok podkladov na to, aby
v rámci súdneho prieskumu vedel a mohol objektívne posúdiť relevantné skutočnosti zisťované a
vyhodnocované v procese evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru. Pri námietke neplatnosti
hlasovania starostami obcí, ktorí nemali mať dostatočný mandát na hlasovanie na Zhromaždení

vlastníkov pre absenciu príslušných špeciálnych uznesení obecných zastupiteľstiev splnomocňujúcich
ich na tento úkon, správny súd poukázal na v administratívnom spise sa nachádzajúce osvedčenia
starostov obcí. Žalobcovia pritom neuviedli žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že
starostovia jednotlivých obcí prekročili svoje kompetencie pri zastupovaní svojich obcí na Zhromaždení
vlastníkov a s tým spojeným výkonom hlasovacích práv. Skutočnosti potenciálne spochybňujúce

platnosť hlasovania starostov pritom nevyplývali ani z obsahu samotnej notárskej zápisnice. Zo zákona
SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom
zriadení“)podľasprávnehosúduvyplýva,žestarostajevýkonnýmorgánomobceaštatutárnymorgánom
obce (§ 13 ods. 1 a 5 zákona o obecnom zriadení), pričom určovanie (príp. limitovanie) kompetencií
starostuobce,jevýsledkominternéhovzťahumedziobecnýmzastupiteľstvomastarostom.Niejemožné

poprieť, že v konkrétnych prípadoch obecné zastupiteľstvá v zásadách nakladania a hospodárenia s
majetkom obce mohli konkretizovať kritériá konania starostu obce. Preto bolo na mieste, aby žalobca v
konkrétnostiach uviedol, prečo má za to, že uvedení starostovia obcí prekročili svoje kompetencie.
9. K námietke neuznania substitučnej plnej moci pre JUDr. D. udelenej R. J., splnomocneného
13 vlastníkmi poľovných pozemkov k právnemu zastupovaniu na Zhromaždení vlastníkov, správny

súd uviedol, že z obsahu plnomocenstiev nevyplýva vôľa splnomocniteľov na udelenie ďalšieho
(substitučného) plnomocenstva inej (tretej) osobe. Keďže v danom prípade sa jedná o hmotnoprávne
plnomocenstvo v zmysle § 33a ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka, nebol splnomocniteľ oprávnený
udeliť plnomocenstvo inej osobe, teda JUDr. D.. Vzhľadom na uvedené bol postup zvolávateľa,
ktorým neuznal substitučnú plnú moc udelenú JUDr. D., ktorá ho mala podľa žalobcov oprávňovať na

zastupovanie vlastníkov poľovných pozemkov, v súlade so zákonom, preto táto námietka nebola podľa
správneho súdu dôvodná.
10. Podľa správneho súdu neobstojí ani námietka týkajúca sa neúčinného odvolania plných mocí
pätnástimi vlastníkmi poľovných pozemkov, udelených žalobcovi 2.), ktoré boli inkorporované do zmlúv
o nájme poľnohospodárskej pôdy, nakoľko k ich odvolaniu môže dôjsť len písomným dodatkom

podpísaným oboma zmluvnými stranami. Vlastníci poľovných pozemkov boli oprávnení jednostrannými
právnymi úkonmi tieto plné moci odvolať. Na tomto ich oprávnení majúcom oporu v ustanoveniach
Občianskeho zákonníka podľa názoru správneho súdu nič nemení ani znenie predmetných nájomných
zmlúv. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že uvedení vlastníci učinili odvolanie plných mocí
najneskôr v deň konania Zhromaždenia vlastníkov (23.11.2019), preto zvolávatelia vzhľadom na to, že

mali o zániku oprávnenia žalobcu 2.) na zastupovanie na Zhromaždení vlastníkov vedomosť, museli na
túto skutočnosť prihliadať. Vzhľadom k tomu postup zvolávateľov spočívajúci v nezapísaní vlastníkov,
ktorých mal zastupovať žalobca 2.), do listiny prítomných v dôsledku zániku udelených plných mocí,
správny súd vyhodnotil ako zákonný.
11. Námietku, obsahom ktorej bolo neoprávnené započítanie do hlasovacích práv výmery troch

vlastníkov poľovných pozemkov, ktorí zomreli pred konaním zhromaždenia (S. F., Z. A., S. X.), správny
súd vyhodnotil ako dôvodnú. V dôsledku ich smrti ako splnomocniteľov zanikli právne účinky plných
mocí udelených splnomocnencovi Ing. Jánovi Cellengovi na zastupovanie na Zhromaždení vlastníkov,
nakoľko z obsahu plných mocí nie je zrejmé, že trvajú aj po smrti splnomocniteľov (§ 33b ods. 2
Občianskehozákonníka).Správnysúdnahliadnutímdolistinyprítomnýchpripojenejknotárskejzápisnici

zistil, že dotknutí (pred konaním zhromaždenia zosnulí) vlastníci vlastnili v súhrne 0,13% hlasov z
celkovej výmery poľovných pozemkov. Preto vzhľadom na veľkosť podielu ich hlasov nie je táto námietka
schopná privodiť zrušenie opatrenia žalovaného. Žalovaný síce podľa správneho súdu pochybil, ak túto
skutočnosť nezistil a neprihliadal na ňu, avšak neprihliadnutie na nedostatok kontraktačného procesu,ktorý sa týkal 0,13 % hlasov, by sám o sebe nemohol byť prekážkou spôsobilou zabrániť zaevidovaniu
zmluvy.
12. Správny súd posudzoval aj dôvodnosť námietky žalobcov, podľa ktorej si zvolávatelia mali prisvojiť

hlasovacie práva minimálne 30 vlastníkov poľovných pozemkov (uvedených menovite v napadnutom
rozsudku) tým, že do predtlačených plných mocí rukou dopísali ďalšie katastrálne územia. Nakoľko
právny zástupca žalobcov na pojednávaní nespresnil svoju žalobnú námietku v tom smere, že by
uviedol, akého percenta hlasov vlastníkov poľovných pozemkov sa malo týkať prisvojenie zo strany
zvolávateľa tým, že mali byť pozmenené plné moci dopísaním katastrálnych území, správny súd pre

existujúce pochybnosti o rozsahu oprávnení vyplývajúcich z uvedených plných mocí preskúmal, aké
percentohlasovpripadalovlastníkompredmetnýchpoľovnýchpozemkovačiváhatýchtohlasovbymala
eventuálny dopad na uznášaniaschopnosť Zhromaždenia vlastníkov a prípadné zákonom požadované
kvórum na prijatie uznesení. Správny súd nahliadnutím do listiny prítomných pripojenej k notárskej
zápisnici zistil, že v sumárnom vyjadrení menovaní vlastníci, ktorých sa uvedená námietka týkala,
vlastnili 1 151 006 m2 z celkovej výmery poľovných pozemkov, čo predstavovalo 4,50 % hlasov. Keďže

prípadné pochybnosti o rozsahu oprávnení vyplývajúcich z plných mocí by sa týkali 4,50 % hlasov, samo
o sebe by neprihliadnutie na takúto vadu kontraktačného procesu nemalo za následok nezákonnosť
preskúmavaného opatrenia, pretože podmienky pre evidenciu zmluvy by boli aj tak splnené.
13. Správny súd finalizoval, že napriek tomu, že dve žalobné námietky boli vyhodnotené ako dôvodné,
tak aj v prípade, ak by zvolávatelia neprihliadali na plné moci udelené vlastníkmi, ktorí zomreli pred

konaním Zhromaždenia vlastníkov, ani na plné moci udelené vlastníkmi, ktorých plné moci žalobcovia
spochybnili a nezohľadnili by tak hlasy týchto vlastníkov zodpovedajúce ich výmere, išlo by z hľadiska
celkovej výmery poľovných pozemkov o takú váhu hlasov, v percentuálnom vyjadrení 4,63 % (0,13
% + 4,50 %), ktorej nezohľadnenie by nemalo podstatný vplyv na uznášaniaschopnosť zhromaždenia
(66,46%), ani na platnosť prijatých uznesení, keďže za prijatie jednotlivých uznesení hlasovalo 58,60%

(s výnimkou uznesenia č. 3, za prijatie ktorého hlasovalo 57,70%) prítomných vlastníkov poľovných
pozemkov, resp. ich zástupcov. Kvórum nadpolovičnej väčšiny prítomných vlastníkov poľovných
pozemkov, resp. ich zástupcov potrebné na uznášaniaschopnosť zhromaždenia, aj na prijatie uznesení,
by bolo splnené aj po odpočítaní týchto hlasov (uznášaniaschopnosť zhromaždenia by predstavovala
61,83 % a za prijatie uznesení by hlasovalo 53,97 %, resp. 53,07 % v prípade prijatia uznesenia č.

3). Správny súd upozornil, že nepreveroval skutočnosti týkajúce sa žalobcami tvrdenej úpravy plných
mocí. Preskúmal však, či v prípade, že žalovaný nevyhodnocoval túto úpravu plnomocenstiev, by jeho
pochybenie mohlo mať za následok nezákonnosť opatrenia žalovaného. Správny súd dospel k záveru,
že nevyhodnotenie plných mocí sa týka takej časti hlasov vlastníkov poľovných pozemkov, ktorá by
nebola spôsobilá zvrátiť výsledok hlasovania, preto mal za to, že nejde o takú vadu, ktorá by mohla mať

za následok nezákonnosť opatrenia žalovaného.
14. Správny súd napokon uzavrel, že obsah administratívneho spisu umožňoval identifikovať dôvody,
pre ktoré sú argumenty žalobcov nedôvodné. V časti, v ktorej boli žalobné námietky vyhodnotené ako
dôvodné, správny súd mal za to, že tieto nemali žiadny dopad na zákonnosť preskúmavaného opatrenia.
Správny súd pre úplnosť uviedol, že v prípade absencie listín identifikujúcich úkony žalovaného

(napríklad v prípade úmrtia troch vlastníkov pred konaním zhromaždenia) vychádzal z predpokladu, že
žalovaný považoval podmienky zaevidovania zmluvy podľa § 16 ods. 1 a 2 zákona o poľovníctve za
splnené, čo sa prejavilo vydaním opatrenia o zaevidovaní zmluvy (Rozsudok Najvyššieho správneho
súdu sp. zn. 10Sžk/27/2021 zo dňa 31.05.2023, bod 35.).

IV. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia k nej

15. Proti výroku I. a II. napadnutého rozsudku podali žalobcovia (ďalej aj ako „sťažovatelia“) kasačnú
sťažnosť, a to z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g), písm. h), písm. i) zákona č. 162/2015 Z. z.
Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Petitom kasačnej sťažnosti

požadovali zmenu napadnutého rozsudku tak, že preskúmavané opatrenie žalovaného bude zrušené a
vec žalovanému vrátená na ďalšie konanie, alternatívne požadovali zrušenie napadnutého rozsudku a
vrátenie veci správnemu súdu na ďalšie konanie.
16. Sťažovatelia zotrvali na presvedčení o dôvodnosti správnej žaloby, majúc za to, že z podkladov,
ktoré mal žalovaný k dispozícii a z jeho činnosti nepochybne nevyplýva záver, ku ktorému dospel a preto

správny súd v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nesprávne rozhodol.
17. Správnemu súdu sťažovatelia vytkli, že napadnutým rozsudkom prelomil kasačný princíp, a to tým,
že opravoval opatrenie žalovaného, čím na seba prevzal postavenie odvolacieho orgánu. Správny súd
nie je orgánom, ktorý by mal dopĺňať alebo opravovať preskúmavané opatrenie.18. Správny súd tým, že aktívne prešetroval jednotlivé žalobné body, tým, že skúmal a overoval
pravdivosť tvrdení uvádzaných sťažovateľmi, nahrádzal prácu, zákonné oprávnenia a povinnosti
žalovaného. Sťažovatelia vyjadrili presvedčenie, že správny súd mal a musel, už v momente keď zistil,

že preskúmavanému opatreniu chýba odôvodnenie, toto opatrenie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na
ďalšie konanie.
19. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadrili ďalší účastníci konania, ktorí sa stotožnili s argumentáciou
správneho súdu. Uplatnili si náhradu trov kasačného konania.
20. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti písomne nevyjadril.

V. Právne posúdenie veci kasačným súdom

21. Najvyšší správny súd po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP),
oprávnenými osobami (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§
439 SSP) a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako

aj konanie, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), pričom dospel k záveru,
že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
22. Kasačný súd pripomína, že s prejednávanou vecou je v rámci kasačného konania konfrontovaný
opakovane potom, čo predchádzajúci rozsudok krajského súdu bol rozsudkom Najvyššieho správneho
súdu sp. zn. 3Svk/29/2022 zo dňa 27.10.2023 zrušený a vec vrátená správnemu súdu na ďalšie konanie.

Kasačný súd v plnom rozsahu zotrváva na záveroch a názoroch, ktoré uviedol k problematike evidencie
zmlúv o užívaní poľovného revíru, vrátane početnej judikatúry, z ktorej citoval (body 14. až 19. rozsudku
sp. zn. 3Svk/29/2022 zo dňa 27.10.2023), pričom slovami rozsudku Najvyššieho správneho súdu sp.
zn. 10Sžk/27/2021 zo dňa 31. mája 2023, bod 24) zhrňujúco dodáva: „Pokiaľ pri evidenčnom úkone
správny orgán musí náležite zistiť, či zmluvu o užívaní poľovného revíru podpísali vlastníci najmenej

nadpolovičnej väčšiny poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru, musí overiť tiež, či sa tak stalo
postupom podľa § 5 zákona o poľovníctve (§ 16 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 1 zákona o poľovníctve), a
teda (i) či sa tak stalo na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov predmetného revíru (§ 5 ods. 1
zákona o poľovníctve), (ii) či toto zhromaždenie bolo náležite zvolané (§ 5 ods. 2 zákona o poľovníctve),
(iii) či na zhromaždení vlastníkov rozhodla nadpolovičná väčšina (§ 5 ods. 4, 5 a 6 zákona o poľovníctve)

a (iv) či bola zmluva podpísaná splnomocnencami vlastníkov, ktorí boli zvolení na zhromaždení, v
určenom rozsahu zastupovania (§ 5 ods. 7 zákona o poľovníctve).“
23. Kasačný súd po vyhodnotení obsahu pomerne stručnej a argumentačne značne vágnej kasačnej
sťažnosti, v konkrétnostiach iba čiastočne reagujúcej na právne závery správneho súdu, keď
sťažovatelia v podstate nenamietali žiadne zo zistení správneho súdu, ktoré prezentoval v napadnutom

rozsudku, konštatuje, že správny súd sa v ďalšom konaní riadil pokynmi kasačného súdu vyslovenými
v predchádzajúcom zrušujúcom rozsudku a v intenciách žalobných námietok vykonal dôsledný súdny
prieskum vo vzťahu k tomu, či boli alebo neboli splnené všetky zákonné podmienky na evidenciu Zmluvy
o užívaní poľovného revíru zo dňa 13.08.2020. Žiadna z relevantných žalobných námietok nezostala
nezodpovedaná.

24. Námietka nedostatočného odôvodnenia preskúmavaného opatrenia, ktorú vadu si mal správny súd
nevšimnúť a čo následne malo podľa sťažovateľa zakladať nesprávnosť jeho právneho posúdenia veci,
podľa kasačného súdu neobstojí, pretože v čase, kedy bola žalovanému predložená na zaevidovanie
Zmluva o užívaní poľovného revíru zo dňa 13.08.2020, nebol žalovaný zatiaľ konfrontovaný so žiadnou

„kontraargumentáciou“, ktorá by proti evidencii tejto zmluvy brojila a bola podporovaná niektorými z
dôvodov, ktoré neskôr žalobcovia uplatnili v správnej žalobe. Za takejto situácie možno odôvodnenie
preskúmavaného opatrenia, konštatujúceho splnenie podmienok na zaevidovanie Zmluvy o užívaní
poľovného revíru zo dňa 13.08.2020 v rozsahu zvolenom žalovaným (viď bod 2. tohto rozsudku),
považovať za postačujúce, ak navyše proces evidencie zmlúv o užívaní poľovného revíru nepodlieha

zákonu č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len
„správny poriadok“), a preto sa pri rezultáte tohto evidenčného procesu nevyžaduje dodržiavanie tak
striktných požiadaviek na formu a obsah ako je to v prípade rozhodnutí vydávaných v zmysle správneho
poriadku (k tomu rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 7Svk/6/2021 zo dňa 19.12.2022).
Okrem toho kasačný súd pre úplnosť pripomína, že vecnú nedôvodnosť námietky nepreskúmateľnosti

preskúmavaného opatrenia konštatoval už v rozsudku sp. zn. 3Svk/29/2022 zo dňa 27.10.2023, bod 21.
25. Kasačný súd zdôrazňuje, že prvým subjektom, ktorý mal možnosť oboznámiť sa s námietkami
žalobcov proti evidencii Zmluvy o užívaní poľovného revíru, bol krajský súd a následne kasačný
súd, keďže tieto námietky boli zhmotnené až v správnej žalobe. Ak sa správnemu súdu vytýka istánadpráca, spočívajúca v tom, že aktívne prešetroval jednotlivé žalobné body tým, že skúmal a overoval
pravdivosť tvrdení uvádzaných sťažovateľmi, ide z pohľadu kasačného súdu o neobvyklú námietku,
ktoráakobypopieralasamotnúesenciuexistenciesprávnehosúdnictva,ktoroujeochranaprávfyzických

a právnických osôb prostredníctvom súdneho prieskumu rozhodnutí alebo opatrení orgánov verejnej
správy. Kasačnému súdu chýba v kasačnej sťažnosti argumentačná koncovka na natískajúcu sa otázku,
čo iné ako posúdenie dôvodnosti (vecnej relevancie) žalobných bodov mal so zreteľom na obsah
administratívneho spisu správny súd vykonať.
26. Znakom dôslednosti súdneho prieskumu realizovaného správnym súdom je aj to, že dve zo

žalobných námietok vyhodnotil ako dôvodné. Avšak aj v prípade, ak by zvolávatelia Zhromaždenia
vlastníkov neprihliadali na plné moci udelené vlastníkmi, ktorí zomreli pred konaním Zhromaždenia
vlastníkov, ani na plné moci udelené vlastníkmi, ktorých plné moci žalobcovia spochybnili a nezohľadnili
by tak hlasy týchto vlastníkov zodpovedajúce ich výmere poľovných pozemkov, išlo by z hľadiska
celkovejvýmerypoľovnýchpozemkovotakúváhuhlasov(vpercentuálnomvyjadrení),ktorýchvylúčenie
z množiny hlasujúcich by nemalo podstatný vplyv ani na uznášaniaschopnosť zhromaždenia, ani na

platnosť prijatých uznesení, čomu sa podrobne, aj s uvedením konkrétnych percent takto vylúčených
hlasov, venoval v napadnutom rozsudku správny súd. So záverom, že ani tieto vady by neboli spôsobilé
zvrátiť výsledok hlasovania, sa kasačný súd stotožňuje, keďže závažnosťou nejde o také vady, ktoré by
boli spôsobilé založiť nezákonnosť preskúmavaného opatrenia žalovaného.
27. Kasačný súd tak nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od zrozumiteľne a vyčerpávajúco

prezentovaných záverov vyjadrených správnym súdom v napadnutom rozsudku, spolu s poukazom
na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku
správnehosúdu,ktorévytvárajúdostatočnéprávnevýchodiskáprejehoenunciát.Kasačnýsúdpovažuje
právne posúdenie preskúmavanej veci správnym súdom za súladné so zákonom a stabilnou judikatúrou
kasačného súdu vo veciach týkajúcich sa evidencie zmlúv o užívaní poľovného revíru, a preto kasačnú

sťažnosť ako nedôvodnú v zmysle § 461 SSP zamietol.
28. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že ju žiadnemu z účastníkov nepriznal,
keďže sťažovatelia nemali úspech v kasačnom konaní a u procesne úspešného žalovaného nezistil
výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 v
spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP). Ďalším účastníkom konania nebola v kasačnom konaní uložená

žiadna povinnosť, v príčinnej súvislosti s ktorou by im eventuálne mohli vzniknúť trovy konania (§ 169
SSP). V podaní, ktorým im bola doručená kasačná sťažnosť na vedomie, boli výslovne upozornení na
to, že vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti je ich právom, nie povinnosťou.
29. Tento rozsudok prijal senát Najvyššieho správneho súdu pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.