Rozsudok – Rodina a mládež ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, February 12, 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/113/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6424010520
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6424010520.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a sudcov

JUDr. Petra Hunáka, PhD. a Mgr. Jána Bednára, v trestnej veci obžalovaného A. B., stíhaného pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, na verejnom zasadnutí konanom dňa
12. februára 2026, konajúc o odvolaní obžalovaného voči rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom,
sp. zn. 4T/68/2024 zo dňa 05.11.2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) ods. 3 Tr. por. z r u š u j e sa rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom,
sp.zn. 4T/68/2024 zo dňa 05.11.2025.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodujúc sám podľa § 285 písm. f) Tr. por.

o s l o b o d z u j e

obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX vo C., trvale bytom D. XXX,
spod obžaloby Okresného prokurátora v Žiari nad Hronom, sp.zn. 1Pv/223/24/6613-6 zo 26.9.2024,
ktorou bolo obžalovanému kladené za vinu spáchanie prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207

ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

hoci mu z ustanovenia § 62 a nasledujúcich Zákona o rodine číslo 36/2005 Z. z. v znení neskorších
predpisov vyplýva povinnosť vyživovať svoje dieťa mal. E. B. B., nar. XXXX, pričom táto povinnosť mu
boladeklarovanározsudkomOkresnéhosúduŽiarnadHronomsp.zn.27P10/2020,zodňa19.05.2020,
právoplatným dňa 02.06.2020, na základe ktorého bol zaviazaný prispievať na výživu mal. E. B. B., nar.
XXXX, výživným vo výške 150,- € mesačne, z ktorého 50,- € predstavujú náklady na škôlku, splatným
vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám matky F. A., nar. XXXX, avšak obvinený si túto povinnosť

v mieste bydliska a na miestach kde sa zdržiaval riadne a včas neplnil od mesiaca február 2023 do
mesiaca február 2024, čím mu vznikol dlh na výživnom vo výške 1.950,- €,

pretože zanikla trestnosť činu.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp. zn. 4T/68/2024 zo dňa 05.11.2025 bol obžalovaný
A. B. uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. a to za skutok,
ktorého sa mal dopustiť tak, že

hoci mu z ustanovenia § 62 a nasledujúcich Zákona o rodine číslo 36/2005 Z. z. v znení neskorších
predpisov vyplýva povinnosť vyživovať svoje dieťa mal. E. B. B., nar. XXXX, pričom táto povinnosť mu
boladeklarovanározsudkomOkresnéhosúduŽiarnadHronomsp.zn.27P10/2020,zodňa19.05.2020,právoplatným dňa 02.06.2020, na základe ktorého bol zaviazaný prispievať na výživu mal. E. B. B., nar.
XXXX, výživným vo výške 150,- € mesačne, z ktorého 50,- € predstavujú náklady na škôlku, splatným
vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám matky F. A., nar. XXXX, avšak obvinený si túto povinnosť

v mieste bydliska a na miestach kde sa zdržiaval riadne a včas neplnil od mesiaca február 2023 do
18.2.2024, čím mu vznikol dlh na výživnom vo výške 1.387,- €,

Za toto konanie ho okresný súd odsúdil a to

podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 36 písm. j/ Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody
vo výmere 4 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu na 18 mesiacov.

Podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. súd obžalovanému uložil povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe podľa svojich
schopností zameškané výživné v sume 1.387,-Eur k rukám matky mal. dieťaťa F. A., nar. XX.X.XXXX,

bytom G. H. I., H. A. J. XX/XXX.

Uvedený rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonom stanovenej lehote ako osoba na
to oprávnená cestou svojho zvoleného obhajcu napadol obžalovaný A. B..

Vdôvodochsvojhoodvolaniaobžalovanýprostredníctvomobhajcuuviedol,žeodobnoveniaspoločného
spolužitia s matkou maloletého dieťaťa prestal paušálne platiť matke dieťaťa F. A. každý mesiac po
150,- eur, pretože od tejto doby sa na priamej finančnej účasti podieľal svojou osobnou starostlivosťou o
rodinný dom, v ktorom žili, o rodinu a podľa jeho názoru bolo dostatočne preukázané, že tým pádom si
plnil vyživovaciu povinnosť a to aj nad rámec toho, čo mu bolo stanovené platiť výživné. V tomto období

prispieval na výchovu maloletého syna rôznymi finančnými čiastkami k rukám matky, ako aj nákupmi
do domácnosti a taktiež aj kúpou rôznych vecí osobnej spotreby maloletého dieťaťa, o čom predložil
okresnému súdu aj rad listinných dôkazov.

Taktiež sa osobne staral o maloletého tak, že ho každý deň vozil do školy, poobede zo školy domov,

čo ho stálo nemalé finančné prostriedky na pohonných hmotách , zároveň sa staral aj o dcéru matky
maloletého, ktorú mala z predchádzajúceho vzťahu, ďalej keďže bývali v rodinnom dome, sám sa staral
o údržbu rodinného domu, záhradu, kosenie, nákup palivového dreva a podobne. Jeho náklady na
výchovu a výživu maloletého potom ďaleko prevýšili jeho vyživovaciu povinnosť, ktorú mal určenú, nikdy
si o takýchto čiastkach nerobil osobitnú evidenciu, lebo nepredpokladal, že to bude niekedy potrebovať.

Okrem priamej finančnej účasti na chode spoločnej domácnosti, kupoval malému E. rôzne veci, taktiež
tieto veci kupoval aj dcére matky maloletého, lebo ju tiež považoval za svoju a nerobil medzi deťmi
rozdiely. Nepredpokladal, že raz bude musieť vydokladovať tieto výdavky.

Po odchode matky maloletého F. A. zo spoločnej domácnosti vo februári 2024, táto hneď podala
návrh na zvýšenie výživného na sumu 250,- eur mesačne, ktorú aj až do dnešného dňa riadne plní.
Nechápe potom, prečo F. A. po odchode zo spoločnej domácnosti podala na neho trestné oznámenie,
kde požaduje spätne zaplatiť výživné za dobu ich vzájomného spolužitia za 13 mesiacov po 150,- eur
mesačne. Toto trestné oznámenie vníma ako pomstu zo strany F. A..

V konečnom dôsledku preto navrhol, aby krajský súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých
výrokov napadnutého rozsudku, tak aby dospel k záveru, že jeho konanie nie je trestným činom a potom
ho oslobodil spod obžaloby v zmysle ustanovenia § 285 písm. b) Trestného poriadku.

Na základe podaného odvolania krajský súd vo veci určil termín verejného zasadnutia o odvolaní
obžalovaného, na ktoré zasadnutie sa riadne a včas dostavil obžalovaný so svojím obhajcom, ako
aj krajský prokurátor. Pred začatím tohto verejného zasadnutia dňa 29.01.2026 predstúpil obhajca
obžalovaného a v mene obžalovaného požiadal o odročenie verejného zasadnutia s tým, že obžalovaný
je ochotný do najbližšieho pojednávania uhradiť zameškané výživné.

Krajský súd na základe uvedenej žiadosti potom odročil verejné zasadnutie na deň 12.02.2026.Na to toto verejné zasadnutie sa riadne a včas dostavil obhajca obžalovaného, ktorý predložil
súhlas obžalovaného s vykonaním verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti, prítomný bol aj krajský
prokurátor.

Obhajca obžalovaného potom predložil za obžalovaného doklad o tom, že obžalovaný A. B. dňa
04.02.2026 zložil v banke sumu 1 387,- eur ako doplatok výživného za maloletého syna E..

V tejto súvislosti potom krajský súd oboznámil procesné strany aj s podaním matky maloletého dieťaťa

F. A. o tom, že skutočne dňa 04.02.2026 na jej účet zložil dlžné výživné v sume 1 387,- eur obžalovaný
A. B..

Krajský prokurátor potom v konečnom návrhu navrhol, vzhľadom na uvedené skutočnosti, pokiaľ ich
považuje krajský súd za hodnoverné, aby obžalovaného spod obžaloby oslobodil postupom podľa § 285
písm. f) Tr. por.

Obhajca obžalovaného sa k tomuto návrhu krajského prokurátora pripojil.

Krajský súd potom preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj podané odvolanie a v zmysle § 317 ods. 1
Tr. por. dospel k záveru, že je potrebné konštatovať, že u obžalovaného A. B. zanikla trestnosť činu a

preto je potrebné ho za konanie v zmysle podanej obžaloby oslobodiť.

Krajský súd sa oboznámil s podaním matky maloletého dieťaťa o tom, že obžalovaný dňa 04. 02. 2026
na jej účet zložil sumu 1 387,- eur tak, ako to vyplývalo aj z napadnutého rozsudku okresného súdu,
oboznámil sa aj s dokladom z výpisu z banky predložený obhajcom o tom, že skutočne obžalovaný na

účet F. J. J. Žiar nad Hronom zložil sumu 1 387,- eur ako doplatok výživného za syna E..

Keďžeajsamotnýkrajskýprokurátornaverejnomzasadnutívkonečnomnávrhunavrholpostupvzmysle
§ 285 písm. f) Tr. por., teda oslobodiť obžalovaného spod obžaloby, keďže zanikla trestnosť činu, potom
musel krajský súd konštatovať, že pre takéto konanie sú splnené všetky dôvody.

Z uvedeného dôvodu preto krajský súd svojím rozsudkom zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu
Žiar nad Hronom, sp. zn. 4T/68/2024 zo dňa 05.11.2025, keďže obžalovaný sám dobrovoľne, ešte
predtým, ako sa odvolací súd odobral na záverečnú poradu, uhradil dlžnú sumu na výživnom podľa
odsudzujúcehorozsudkuokresnéhosúduvsume1387,-eur,čímuhradilcelúdlžnúsumuzameškaného

výživného, aj keď ide o nižšiu sumu ako v obžalobe uvádzal okresný prokurátor, keďže dlžnú sumu v
tomto smere potom svojím rozsudkom upravil prvostupňový súd.

Podľa § 285 písm. f) Trestného poriadku súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak trestnosť činu
zanikla.

Podľa § 86 ods. 1 písm. a) Trestného zákona trestnosť trestného činu zaniká vtedy, ak ide o trestný čin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ak trestný čin nemal dlhodobo trvalo nepriaznivé následky a
páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.

Z uvedeného dôvodu preto krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Tr. por.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.