Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, August 21, 2024

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7C/161/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316207677
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2024:8316207677.25

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v spore veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX/XX, XXX XX E., zast. JUDr. Lukášom Polákom, advokátom, Hlavná
137, 080 01 Prešov, IČO: 50 170 759, proti žalovanej: TOZIDENT, s.r.o., Ul. 1. Mája 6205/25, 066 01
Humenné, IČO: 44 033 761, zast. JUDr. Štefanom Práznovským, Ul. 26 novembra 1, 066 01 Humenné,
IČO: 31 981 003, v konaní o zaplatenie majetkovej ujmy, o zaplatenie nemajetkovej ujmy, náhrady škody
za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 7 527,52 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 1 043,52 eur od 11.10.2016 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

Žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.

Žalobkyni voči žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu z prisúdenej
sumy s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

Štátu voči žalovanej p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov konania s tým, že o výške trov konania
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX domáhala vydania rozhodnutia,
ktorým by súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť jej sumu 10 000,- eur s úrokom z omeškania vo výške
5,15 % ročne od 21.08.2014 do zaplatenia titulom náhrady nemajetkovej ujmy, zaplatiť jej sumu 1 043,52
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne od 21.08.2014 do zaplatenia titulom náhrady
majetkovej ujmy. Zároveň žalobkyňa žiadala, pokiaľ sa jedná o uplatnený nárok na náhradu škody za

bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, aby súd medzitýmnym rozsudkom určil, že jej právo
na náhradu škody patrí.

2. Okresný súd Humenné medzitýmnym rozsudkom č.k. 7C/161/2016-238 zo dňa 09.09.2019 v spojení
s opravným uznesením zo dňa 10.12.2019 určil, že žalobkyni patrí právo na náhradu škody za bolestné
a sťaženie spoločenského uplatnenia spôsobenej poskytnutím zdravotnej starostlivosti non lege artis
žalovanou v období od 20.08.2011 do 02.09.2014. Vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté v

rozsudku, ktorým rozhodne súd o celom uplatnenom nároku.

Súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zhoršenie zdravotného stavu
žalobkyne nastalo ako dôsledok nesprávneho poskytnutia zdravotnej starostlivosti žalovanou. Zákonomstanovené predpoklady pre vznik objektívnej zodpovednosti za protiprávny zásah do osobnostných práv
žalobkyne boli naplnené. V konaní bol preukázaný neoprávnený zásah do chráneného osobnostného
práva fyzickej osoby - zdravia žalobkyne, bola taktiež preukázaná existencia ujmy v jej osobnostnej

integrite, majetkovej sfére a príčinná súvislosť medzi nimi. Napokon bolo preukázané aj protiprávne
konanie žalovanej, ktorá postupovala pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v rozpore s objektívnym
právom, teda lege non artis. Postup žalovanej pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti bol predmetom
prešetrenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a ten dospel k záveru, že žalobkyni
nebola poskytnutá zdravotná starostlivosť v stomatologickej ambulancii správne. Na návrh žalobkyne

súd vo veci nariadil aj znalecké dokazovanie a súdny znalec A. F. E., G. dospel k záveru, že spôsob
odstraňovania kovových koruniek dolných zubov, ale i odstraňovania koruniek horných zubov pomocou
kladiva, dláta a Beinovej páky, bol spôsob neprípustný a nie je to spôsob lege artis. Taktiež extrakcia
jednotlivých zubov v čeľusti a zubov v sánke metódou s odklopením mukoperiostálneho laloka nie
je v tomto prípade spôsob lege artis. Odstránenie uzdičky hornej pery, ako bola opísaná v lekárskej
správe, technicky bolo robené správne, ale bolo zle načasovaná, malo byť robené vtedy, keď boli

extrahované horné zuby. Súdny znalec tiež konštatoval, že zdravotná starostlivosť poskytnutá pacientke
bola poskytovaná na základe nedostatočného informovaného súhlasu žalobkyne. V dôsledku takto
poskytnutej zdravotnej starostlivosti došlo k zhoršeniu zdravotného stavu žalobkyne, čo si vyžadovalo
ďalšie ošetrenia u iných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, žalobkyni v súvislosti s následne
poskytnutou zdravotnou starostlivosťou vznikli ďalšie náklady. Medzi poškodením zdravia žalobkyne

a konaním žalovanej existuje príčinná súvislosť, nakoľko práve v dôsledku poskytnutia zdravotnej
starostlivostinonlegeartisžalovanou,žalobkyňanáslednemuselapostúpiťďalšievyšetreniaaošetrenia
a došlo k zhoršeniu jej zdravotného stavu. Súd preto návrhu žalobkyne vo veci najprv rozhodnúť
medzitýmným rozsudkom o existencii jej nároku na náhradu škody titulom bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia, vyhovel. Pre úplnosť súd uviedol, že samotné konkrétne, jednotlivé nároky

na náhradu či už majetkovej, resp. nemajetkovej ujmy, ich rozsah a výška budú predmetom ďalšieho
dokazovania a skúmania v konaní, a preto sa súd v tomto rozhodnutí jednotlivými nárokmi uplatnenými
zo strany žalobkyne nezaoberal.

3. V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku odvolanie žalovaná z dôvodov, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že žalobkyni žiadnu
zdravotnú starostlivosť v rokoch 2011- 2013 neposkytovala, táto nikdy nebola v stomatologickej
zdravotnej starostlivosti ambulancie žalovanej, ale ambulancie A. H.. Nie sú dané podmienky na vydanie

medzitýmneho rozsudku, pretože zatiaľ nie je skutkovo ustálené, či žalobkyňa utrpela nejakú ujmu alebo
či má trvalé následky z poskytnutia zdravotnej starostlivosti, tak ako to tvrdí. Od roku 2014 žalobkyňa
prešla zdravotnou starostlivosťou viacerých zdravotníckych zariadení, ktorých zdravotnícky výkon vo
vzťahu k nej z hľadiska úrovne kvality je úplne nejasný a ani nebol odborne skúmaný. Ide o A. I., ale
i nasl.. Znalec A. E., G.. V závere znaleckého posudku uviedol, že u žalobkyne sa medicínsky nedá

presne stanoviť, k akému poškodeniu extrakciou jej zubov došlo. Vzhľadom na uvedené, navrhla, aby
odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

4. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedla, že rozhodnutie súdu považuje za
správne. Tvrdenie žalovanej, že žalobkyni neposkytovala žiadnu zdravotnú starostlivosť, považuje za

absurdné, nakoľko sa v súdnom spise nachádzajú viaceré dôkazy, ktoré jednoznačne tieto tvrdenia
vyvracajú.Vkonaníbolojednoznačnepreukázané,žežalovanánevykonalasprávnevšetkydiagnostické
a terapeutické výkony, ktoré vykonať mohla, nakoľko už pri prvom vyšetrení neboli vykonané a
zaznamenané všetky diagnostické úkony, ktoré sú potrebné pre správne naplánovanie a prevedenie
terapeutických výkonov. Tvrdenia žalovanej, že nie sú dané podmienky na vydanie medzitýmneho

rozsudku, považuje za zavádzajúce. Súd prvej inštancie správne rozhodol o tom, že žalobkyni patrí
právo na náhradu škody za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia. Medzitýmnym rozsudkom
sa rozhodlo o právnom „fundamente“ sporného nároku, ako je existencia práva, t.j. deklarovanie
existencie zodpovednosti za škodu. Súd vychádzal zo skutočnosti, že správnosť poskytnutej zdravotnej
starostlivosti bola posudzovaná Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a súdnym znalcom

s výsledkom, že žalovaná nepostupovala správne. Tvrdenie žalovanej, že i pri riadnej liečbe a
opakovaných operáciách môže zostať stav rovnaký, považuje za absurdný, nakoľko na základe
znaleckého posudku bolo konštatované, že žalovaná preukázateľne zasiahla do zdravia žalobkynesvojím neodborným konaním, čím jej spôsobila pretrvávajúce vážne následky na zdraví. Vzhľadom na
vyššie uvedené navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

5. Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. 3Co/24/2020-291 zo dňa 25.09.2020 medzitýmny rozsudok
prvej inštancie v spojení s opravným uznesením potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že
sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že zo strany žalovanej bola zdravotná starostlivosť
poskytnutá nesprávne, t.j. v rozpore s povinnosťami poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. V dôsledku
takto poskytnutej zdravotnej starostlivosti došlo k zhoršeniu zdravotného stavu žalobkyne, čo si

vyžadovaloďalšieošetreniauinýchposkytovateľovzdravotnejstarostlivosti.Žalovanoudiagnostikované
terapeutické a časové postupy neboli u žalobkyne vykonané v súlade so štandardnými postupmi a
odbornými poznatkami, čím na strane žalobkyne v súvislosti s nesprávne poskytnutou zdravotnou
starostlivosťou vznikla škoda. Medzi poškodením zdravia žalobkyne a konaním žalovanej existuje
príčinná súvislosť, nakoľko práve v dôsledku poskytnutia zdravotnej starostlivosti non lege artis
žalovanou, žalobkyňa následne musela postúpiť ďalšie vyšetrenia a ošetrenia a došlo k zhoršeniu jej

zdravotného stavu.

Uviedol, že z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa dňa 05.12.2014 žiadala o prešetrenie postupu
poskytovateľa zdravotnej starostlivosti Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý v
Oznámení o výsledku prešetrenia (č.l. 10-11) uviedol, že zdravotná starostlivosť v stomatologickej

ambulancii A. J. K. nebola žalobkyni poskytnutá správne. Diagnostické, terapeutické a časové
postupy neboli v súlade so štandardnými postupmi a súčasnými odbornými poznatkami. Uvedenými
nedostatkami bolo porušené ust. § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti v
znení neskorších predpisov, podľa ktorého je poskytovateľ povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť
správne. Že, zo znaleckého posudku (č.l. 131-185) znalca, A. F. E., G., vyplýva, že žalovaná nevykonala

správne všetky diagnostické a terapeutické výkony, ktoré vykonať mohla. Súdny znalec vo svojom
znaleckom posudku uviedol, že žalobkyňa zle znášala bolesť. Mala byť informovaná aj o možnosti
poskytnúť jej pri stomatologických výkonoch celkovú anestézu na pracoviskách, na ktorých je to možné
a nerobiť opakované bolestivé výkony za každú cenu. K operácii vlajúceho hrebeňa sa súdny znalec
nevedel vyjadriť, nakoľko jej opis bol medicínsky nezrozumiteľný. Uviedol však, že z medicínskeho

hľadiska nebolo vhodné túto operáciu vykonávať dva dni po extrakciách zubov, keďže pooperačné rany
ešte neboli zahojené. Navyše informovaný súhlas žalobkyne považoval za nedostatočný, keďže išlo len
o všeobecný a nekonkrétny text tzv. „informovaného súhlasu“ a iný záznam o informovanom súhlase
žalovaná nepredložila.

Uviedol,ževodvolaníniejeuvedenéničvýznamné,čobyspochybňovalovecnúsprávnosťnapadnutého
rozsudku. Žalovaná v odvolaní namietala svoju pasívnu vecnú legitimáciu. Tvrdila, že žalobkyni
nebola nikdy poskytnutá zdravotná starostlivosť v jej zdravotníckom zariadení. Výsledky vykonaného
dokazovania nepochybne preukazujú, že v zdravotníckom zariadení žalovanej žalobkyňa absolvovala
štyri zákroky, z toho tri boli so zásahom do kosti, v jednom išlo o operáciu v mäkkých tkanivách. Operácie

boli realizované v krátkych časových intervaloch (20.08.2014, 22.08.2014, 27.08.2014 a 02.09.2014).
Následne žalobkyňa absolvovala kontroly operačných rán, posledná bola dňa 18.09.2014. Ak žalovaná
spochybňuje tvrdenia žalobkyne o utrpenej bolesti a trvalých následkoch po poskytnutí zdravotnej
starostlivosti, zo samotného znaleckého posudku vyplýva, že žalobkyňa zle znášala bolesť, a preto mala
absolvovať predmetné operačné úkony u žalovanej v celkovej anestéze. Navyše konštatované bolo aj

nesprávne časové rozvrhnutie operačných výkonov vzhľadom na nedostatočné zahojenie operačných
rán, čo malo tiež vplyv na bolestivosť.

Poukázal, že z ustanovenia § 11 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti vyplýva právo
na informácie týkajúce sa jeho zdravotného stavu, informácie o účele, povahe, následkoch a

rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách
odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti, zmiernenie utrpenia, humánny, etický a dôstojný
prístup zdravotníckych pracovníkov. Vzhľadom na ich uvedený výpočet, je možné súhlasiť so záverom
súdu prvého stupňa, že žalovaná spoločnosť porušila svoje povinnosti pri poskytovaní zdravotnej
starostlivosti, čo zakladá jej zodpovednosť za spôsobenú škodu spôsobenú žalobkyni na zdraví.

6. Žalovaná podala proti rozsudku Krajského súdu v Prešove dovolanie. Najvyšší súd Slovenskej
republiky uznesením č. k. 4Cdo/352/2020-316 zo dňa 27.10.2022 dovolanie žalobkyne zamietol.
Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.12.2022.7. Žalovaná aj po vydaní medzitýmneho rozsudku s podanou žalobou nesúhlasila a žiadala ju v celom
rozsahu zamietnuť.

8. Po rozhodnutí vo veci medzitýmnym rozsudkom zo dňa 09.09.2019 a po vrátení veci dovolacím
súdom, predmetom konania bol už iba nárok žalobkyne na náhradu majetkovej ujmy titulom nákladov
spojených s následným liečením, ktoré musela žalobkyňa vynaložiť z vlastných prostriedkov. Ide o
nasledujúce náklady: výdavky na zdravotnícky materiál, poplatky platené v zdravotníckych zariadeniach

a to vo výške 939,62 eur, cestovné náklady z miesta svojho bydliska do Bratislavy a späť celkom za 12
ciest v čase od 19.08.2015 do 16.11.2015 vo výške 103,90 eur. Spolu 1 043,52 eur.

Ďalším nárokom bol nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 10 000,- eur, kde žalobkyňa
mala za to, že jej nárok na náhradu nemajetkovej ujmy je legitímny v dôsledku neoprávneného a
neprimeraného zásahu do jej telesnej integrity. Pri určení výšky tejto náhrady vychádzala najmä zo

závažnosti vzniknutej nemajetkovej ujmy na jej právach, ktorá je daná mierou intenzity a dobou trvania
nepriaznivého následku. S prihliadnutím ku všetkým okolnostiam, za ktorých k porušeniu práva došlo,
je podľa nej adekvátna peňažná náhrada vo výške 10 000,- eur, ktorá by mala aspoň čiastočne zmierniť
preukázanú nemajetkovú ujmu.

V ďalšom si v konaní uplatnila aj náhradu za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia a žiada súd,
aby rozhodol o jej občianskoprávnom nároku, jeho výšku ustálil na základe znaleckého dokazovania
a následne zaviazal po ustálení nároku žalovaného k vydaniu tohto nároku vo výške ustálenej súdom.
Návrhom na začatie konania sa domáha voči žalovanej uloženia povinnosti zaplatiť finančnú náhradu v
dôsledku spôsobenej škody - bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia - pri poskytnutí zdravotnej

starostlivosti non lege artis.

9. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami, listinnými dokladmi preloženými v konaní a
pokladničnými dokladmi, príjmovými dokladmi, cestovnými lístkami, znaleckým posudkom, písomnými
vyjadreniami strán sporu, výpoveďou svedkov, znalca, výpoveďou žalobkyne, prednesmi právnych

zástupcov strán sporu a zistil tento skutkový stav veci:

10. Súd na návrh žalobkyne v danej veci nariadil znalecké dokazovanie a vo veci bol ustanovený
znalec A. F. E., G., znalec v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a stomatológia,
ktorý podal vo veci znalecký posudok č. č. XXXXXXX/XXXX-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Uviedol

v ňom, že stav žalobkyne a jej liečenia bol ustálený dňa 24.01.2019. Pri hodnotení náhrady za
bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia vychádzal z podrobnej analýzy stavu chrupu poškodenej,
zdravotnej dokumentácie, vrátane rtg dokumentácie a na základe kontrolného vyšetrenia žalobkyne.
V závere znaleckého posudku uviedol, že pokiaľ sa jedná o náhradu za bolesť, tak žalobkyni patrí
náhrada v rozsahu 55 bodov za položku podľa časti A. I., č. 62c) sadzobníka tvoriaceho príloh č.

1 zákona č. 437/2004 Z.z. a to extrakcia 13 zubov nesprávnym traumatizujúcim spôsobom ( zuby
č. 13,12,11,21,22,23, 44,43,42, 41, 31,32,37) a v rozsahu 35 bodov za položku podľa časti A.I., č.
239 sadzobníka tvoriaceho príloh č. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. a to rozsiahlejšia incízia (nesprávne
prevedená operácia tzv. vlajúceho hrebeňa v sánke). Celkovo tak žalobkyni patrí náhrada za bolesť
v rozsahu 90 bodov, čo pri cene bodu 16,48 eur predstavuje sumu 1 484,- eur.

Pokiaľ sa jedná o nárok žalobkyne na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia znalec uviedol,
že žalobkyni tento nárok neprislúcha. Uviedol, že z medicínskeho hľadiska sa nedá stanoviť, k akému
poškodeniu nevhodným spôsobom extrakcie zubov došlo, je však možné uviesť, že pri ťažkej
paradontitíde, akú mala pacientka, by neboli u pacientky už nikdy ideálne podmienky pre kvalitnú

retenciu protézy a bolo by i tak nutné operačné prehlbovanie ústnej predsiene. Jednoznačne sa nedá
kvantitatívne určiť a ani percentuálne vyjadriť, ale je možné vo všeobecnosti uviesť, že pri riadnych
jednoduchých extrakciách, bez odklopenia mukoperiostálneho laloka, by pravdepodobne nebolo terba
viac chirurgických výkonov na úpravu alveolárneho hrebeňa a na prehĺbenie ústnej predsiene. V tomto
prípade nie je možné určiť sťaženie spoločenského uplatnenia ako následok nesprávnej liečby, pretože

pri ťažkej parodontitíde, akú mala pacientka, by neboli u pacientky už nikdy ideálne podmienky pre
kvalitnú retenciu protézy a bolo by i tak nutné operačné prehĺbenie ústnej predsiene.11. Žalobkyňa vo svojich písomných vyjadreniach uviedla, že znalec stanovenie rozsahu bodového
ohodnotenia v znaleckom posudku dostatočným spôsobom vysvetlil, avšak zo znaleckého posudku
nie je zrejmé, prečo nepostupoval aj v súlade s § 9 ods. 5 písm. c) zák. č.: 437/2004 Z. z., keď

sám v znaleckom posudku uvádza, že povaha poškodenia na zdraví žalobkyne, ktoré jej spôsobila
žalovaná si vyžiadala ďalšie operačné výkony. Podľa jej názoru, znalec mal zvýšiť bodové ohodnotenie
bolesti o polovicu práve z dôvodu, že následky na zdraví žalobkyne spôsobené hrubo neodborným
a nesprávnym postupom žalovanej si nevyhnutne vyžiadali ďalšie operačné výkony, ktoré žalobkyňa
musela absolvovať. Vzhľadom k tomu malo byť bodové ohodnotenie bolesti stanovené v rozsahu 135

bodov.

Vo vzťahu k bodovému ohodnoteniu sťaženia spoločenského uplatnenia poukázala, že výlučne z
dôvodov na strane žalovanej znalec nemal možnosť urobiť si komplexný pohľad na stav chrupu
žalobkyne v čase pred výkonom, ktorý poskytla žalovaná non lege artis. Žalovaná úmyselne ignorovala
viaceré žiadosti a urgencie znalca A. F. E., G. o zaslanie zápisu z prvotného vyšetrenia a až

po opakovanom dožadovaní zaslala znalcovi 26 fotografií z intraorálnej kamery, avšak bez popisu
jednotlivých fotografií, ktoré boli navyše nekvalitné a prakticky z nich nebolo možné nič určiť. Podľa
jej názoru žalovaná takýto postup zvolila úmyselne, s cieľom priamo ovplyvniť možnosť stanovenia
bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia podľa zák. č.: 437/2004 Z. z. Práve v
príčinnej súvislosti s nezaslaním zápisu z prvotného vyšetrenia znalec nedokázal medicínsky presne

stanoviťkakémupoškodeniunevhodnýmspôsobomextrakciezubovzostranyžalovanejdošlo.Nakoľko
žalovaná neposkytla záznam z prvotného vyšetrenia, znalec nevedel presne určiť do akej miery bol
neprávnym medicínskym postupom zo strany žalovanej znehodnotený alveolárny hrebeň a hĺbka ústnej
predsiene žalobkyne. Výlučne z týchto dôvodov znalec nebol schopný objektívne stanoviť bodového
ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia, čo však nemôže byť za žiadnych okolností dané na

ťarchu žalobkyne.

Poukázala, že páve s prihliadnutím na skutočnosť, že znalec nebol schopný, z dôvodov výlučne na
strane žalovanej, stanoviť bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia je pre naplnenie
spravodlivosti žiaduce, aby sa súd zaoberal náhradou nemajetkovej ujmy tak, ako to sama navrhla

v podanej žalobe. V súvislosti s náhradou nemajetkovej ujmy v peniazoch uviedla, že je dôležité
poukázať aj na to, že jej zmyslom je dosiahnuť vyváženosť miery ujmy na hodnotách ľudskej dôstojnosti
konkrétnym finančným vyjadrením s prihliadnutím na všetky okolnosti konkrétneho prípadu, a tým
účinne vyvážiť a zmierniť nepriaznivý následok neoprávneného zásahu a poskytnúť, čo najúplnejšiu a
najúčinnejšiuobčianskoprávnuochranuosobnostifyzickejosoby.Vychádzajúczoskutočnosti,žejednou

z prvoradých hodnôt osobnosti každej fyzickej osoby ako celku je život, zdravie, telo, t. j. telesná integrita
ajejnedotknuteľnosť,jevpredmetnejvecinevyhnutné,ajsprihliadnutímnazáveryznaleckéhoposudku,
pristúpiť ku kompenzácii spôsobených následkov žalobkyni prostredníctvom náhrady nemajetkovej ujmy
v peniazoch. Je presvedčená, že pri poškodení zdravia možno uplatňovať popri sebe nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy spôsobenej zásahom do osobnostných práv podľa § 11 a nasl. OZ a nárok na

náhradu škody podľa § 420 a nasl. OZ, resp. § 444 OZ, pretože uplatnením každého z týchto nárokov
sa odškodňuje (zmierňuje) obsahovo iná ujma na strane dotknutej osoby. Navyše, pokiaľ znalec nie je
objektívne schopný určiť bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia z dôvodov výlučne
na strane žalovanej, čo ju neoprávnene zvýhodňuje v porovnaní s postavením žalobkyne, je určenie
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch nevyhnutné.

12. Žalovaná vo svojich písomných vyjadreniach uviedla, že od 02.09.2014 žalobkyni už žiadnu
zdravotnú starostlivosť neposkytovala, túto jej preto mohli poskytnúť aj iné zdravotnícke zariadenia.
Pokiaľ ide o žalobkyňou uplatnený nárok na náhradu majetkovej ujmy podľa pripojených kópií listín
k žalobe zistila, že údajnú škodu v tejto časti predstavujú poplatky za zdravotnícke výkony, ktoré

absolvovala v ambulancii žalovanej i v ambulanciu A. I., ktoré výkony by aj tak podstúpila za účelom
liečebnej i estetickej úpravy chrupu, a ktoré výkony v konečnom dôsledku aj dostala. To sa týka
aj údajných výdavkov na žalobkyňou zakúpené liečivá i výdavkov na cestovné za celkom až 12
neidentifikovanýchciestvlakomzHumennéhodoBratislavyaspäť,ktoréniesúaniakonákladyžiadnym
spôsobom dôkazne predložené. Vzhľadom na to uviedla, žiada, aby súd žalobu v celom rozsahu

zamietol.

13. Znalec A. F. E., G.. Vo svojej výpovedi uviedol, že na podanom znaleckom posudku v celom rozsahu
trvá. Podanie znaleckého posudku nebolo vôbec jednoduché. Charakter zákroku, ktorý bol u žalobkynevykonaný, nespôsobil to, žeby boli nutné ďalšie chirurgické zákroky. Aj v prípade poškodenia paradontu
alebo chýbania paradontu, že pri prirodzenom vývine chrupu, by došlo k takémuto poškodeniu a i v
takomto prípade by bol nutný chirurgický zákrok bez ohľadu na to, k akému poškodeniu u žalobkyne

došlo. Poukazuje na to, že v prípade podaného znaleckého posudku teda nemohol ohodnotiť a priznať
žalobkyni to, čo by nastalo aj prirodzenou cestou pri zdravotnom stave žalobkyne taký, ako mala. V
znaleckom posudku hodnotil bolesť žalobkyne, a to vzhľadom na vykonaný chirurgický zákrok a takisto
na následný zákrok, odstránenie vlajúceho hrebeňa a toto v tomto znaleckom posudku posudzoval a
ohodnotil. Bolestné ohodnotil podľa položiek, ktoré sa v zmysle zoznamu položiek, ktoré sa ohodnocujú

a priznávajú, dali najbližšie podradiť pod poškodenie zdravia alebo zásah do zdravia žalobkyne. Aj pri
bežnom behu veci by v prípade odstránenia týchto poškodených zubov bol takýto operačný zákrok
nevyhnutný bez ohľadu na to, či nejaké iné operačné zákroky boli alebo neboli u žalobkyne vykonané.

V ďalšom uviedol, že aj pri takomto stave, aký bol u žalobkyne, nastáva taká situácia, že sú následne
vzhľadom na pokročilú paradontózu nutné operácie a následne aj po vykonaní týchto operácií pri

pacientoch vo vyššom veku je takýto stav, že bežne tieto protézy, ktoré sú nasadené, vypadávajú a
sú nevyhnutné potom ďalšie zákroky. Teda aj v prípade žalobkyne pri bežnom behu bez ohľadu na
zákrok, ktorý bol vykonaný neodborne, tak ako uviedol v znaleckom posudku, takýto stav by nastal,
a to znamená, že na strane žalobkyne teda nedošlo k takým skutočnostiam, ktoré by mu umožňovali
priznať sťaženie spoločenského uplatnenia vzhľadom na to, že u nej nejaké tie trvalé následky nastali.

On vykonal vyšetrenie žalobkyne a z neho bolo zrejmé, že došlo k veľkej strate kostí u žalobkyne. Jedná
sa takisto o ústnu predsieň, kde aj pri bežnom behu veci by následne boli takéto operačné zákroky
nutné a poukazuje na to, že v prípade desiatich takýchto zákrokov, tak osem až sedem prípadov by bolo
takých, kde by tá protéza takisto nedržala a boli by nutné aj ďalšie operačné úkony.

Poukázal, že paradentóza je chronické zápalové ochorenie tkanív okolo zuba vrátane kostí, v dôsledku
čoho dochádza k strate závesného aparátu okolo zubov a takisto kostí. Je to stav nezvratný, ktorý vedie
k vykývaniu zubov a následne potrebným zákrokom operačným.

Uviedol, že on práve hodnotil bolesť nesprávneho zvoleného postupu extrakcie, čiže operačného

zákroku, ktorý žalovaná zvolila. Tieto zákroky by takisto boli potrebné, ale bolesť by pri nich bola
minimálnaalebovôbecžiadna,akbydošlokbežnémuvytrhnutiuzububezpostupu,akýzvolilažalovaná,
teda zvolila postup dlátom, ktorý práve na strane žalobkyne spôsobil zvýšenú bolesť, ktorú práve v tomto
znaleckom posudku ohodnotil. Jedná sa o rozsiahlu incíziu, kde v danom prípade bolesť je zvýšená a
práve toto on ohodnocoval. Vzhľadom na to, že také bežné zákroky ako extrakcia zuba nie sú uvedené

v položkách, ktoré sa ohodnocujú pri bolesti, ale vzhľadom na stav žalobkyne on tak, ako zákon ukladá,
tieto úkony podriadil alebo tieto nároky podriadil pod najbližšie podobné nároky a na základe toho aj
žalobkyni priznal bolestné.

Tiež poukázal, že v žiadnom prípade sa nejednalo iba o kozmetický zákrok, jednalo sa o medicínsky

zákrok, pretože paradentóza je ochorenie. U žalobkyne bola redukcia počtu zubov, a teda nemohlo ani
dochádzať k dobrému rozžúvaniu potravy, a teda by mohlo dôjsť aj k tráviacim problémom a práve takýto
zákrok mal u pacientky ju uviesť do takého stavu, aby nadobudla požadované žuvacie schopnosti a
následne s tým, aby tie tráviace problémy u takýchto pacientov nevznikali, pretože to sú dôsledkom
toho stavu paradentózy, aký u žalobkyne bol. Kozmetický zákrok môže byť však následný s tým, že

následne ten kozmetický zákrok u žalobkyne by mohol byť ten, že všetky zuby by sa následne urobili
formou protézy.

14. Svedkyňa L. M. vo svojej výpovedi uviedla, že žalobkyňa, jej mama, bola spoločenská, vzhľadom
nato, že bývajú v Bratislave, často absolvovala aj výlety do Bratislavy za rodinou s tým, že tam bola

takisto aktívna. Chodili na výlety, chodili do mesta. Aj v okruhu svojho bydliska mala veľa priateľov,
s ktorými tak isto absolvovala rôzne spoločenské aktivity. Potom ako sa to stalo, tak u jej mamky sú
permanentné bolesti, a to v ústnej dutine, tak isto prestala pred nimi jesť, pred svojimi blízkymi a pred
ostatnými už vôbec na verejnosti neje. Pokiaľ sú aj v reštaurácii, tak odmieta pred ľuďmi jesť. Jej mama
už nie je teraz ani taká výrečná, je utiahnutá, je väčšinou ticho. Pokiaľ sa jedná o bežný život uviedla,

že jej mamka si musí variť špeciálne jedlá, pretože nemôže hocičo zjesť, a tak isto keď prídu k nej na
návštevu, tak má protézu vonku a pre rodinných príslušníkov je to taký zlý a veľmi ťažký pocit, keď sa
na ňu v takomto stave pozerajú. Pokiaľ sa jedná o zdravotný stav, tak sa jej mama nesťažovala, avšak
teraz posledných desať rokov je to ťažké, pretože stále sa na tento zlý zdravotný stav im sťažuje.V ďalšom uviedla, že po zákroku sa mame veľmi ťažko rozprávalo a rozpráva veľmi pomaly, mala
neustále bolesti, musela byť aj dva krát na reoperácií v Bratislave. Predtým mama mala porcelánové

zuby, vtedy bola jej mamka veľmi zábavná, veľmi spoločenská. Teraz vlastne rečová sféra je
obmedzená, aj teraz rozpráva pomalšie, tichšie a pri rozprávaní aj šušle. Teraz mama odmieta cestovať
do Bratislavy, pričom pred tým to absolvovala. Bojí sa cestovať vlakom a to vzhľadom aj nato, že musí
mať protézu, aj vzhľadom nato, že jej nie je dobré vo vlaku. Tak isto pokiaľ sa jedná o vnúčatá, tak tieto
vidí už iba teraz sporadicky, čiže aj kontakt s vnúčatami sa potom obmedzil. Jej mama je teraz viac aj

nervózna.

15. Svedkyňa N. B. vo svojej výpovedi uviedla, že jej mama-žalobkyňa pred zákrokom žalovanej bola
veselá, spoločenská, chodila k ním pravidelne na návštevy, zapájala sa do rodinných aktivít, doma si
spievala, potom sa to všetko zmenilo, dokonca keď k ním príde, ani vody sa nechce pred nimi napiť.
Mala kamarátky, s ktorými sa bežne stretávala, chodila do mesta, teraz je to však iné. Mama sa uzavrela,

keď ide do mesta, ide iba sama na prechádzku. Svoj svet zmenila na svet, v ktorom len upratuje, čiže
doma umýva okná, také bežné veci robí, dokonca aj vnúčatá, ktoré sú v zahraničí, tak odmieta navštíviť,
hanbí aj vody napiť pred inými ľuďmi. Je tiež viacej podráždená. Teraz hocikedy aj na nich vyletí, pričom
pred tým to takto nebolo.

V ďalšom uviedla, že ona pracuje v zahraničí a nemôže s mamou ani telefonovať, pretože nič cez telefón
nerozumie. Pokiaľ s mamou sa rozpráva, tak je lepšie keď sa na ňu pozerá a vtedy jej rozumie. Mama
sa nemôže ani zasmiať, pretože viac krát sa stalo, že keď sa zasmiala, jej protéza vypadla. Toto vlastne
veľmi zle vplýva na jej mamu, a preto to už teraz ani nerobí.

Pokiaľ sa jedná o stravu uviedla, že mama nemôže jesť jablká, ani také tvrdšie veci, všetko si musí
strúhať alebo podusiť, nemôže jesť orechy, ani zákusky a to ju tak isto veľmi obmedzuje. Aj v súčasnosti
je stav u jej mamy taký, že stále má ďasná bolestivé a v dôsledku toho ani poriadne do ničoho zahryznúť
nemôže. Tiež mame spadla sánka, tak isto celkový vzhľad sa vzhľadom na uvedené u nej zmenil a badá,
že vlastne aj samotná žalobkyňa za tento svoj vonkajší vzhľad sa hanbí.

Poukázala, že po zákroku žalovanej sa všetko zmenilo. Jej mama odmieta vôbec k nim chodiť domov.
Odmieta zúčastňovať sa aktivít, ktoré ona realizuje. Tak isto, keď prídu vnúčatá, odmieta sa s nimi
stretnúť. Napríklad teraz boli pivné dni v E. a jej mama odmietla s nimi na tieto pivné dni ísť, pretože
nechce chodiť na verejnosť. Vzhľadom na uvedené došlo aj k narušeniu vzájomných väzieb aj v rámci

rodinných príslušníkov so samotnou žalobkyňou.

16. Svedok H. M. vo svojej výpovedi uviedol, že jeho babka-žalobkyňa bola aktívna, aj fyzicky vyzerala
oveľa lepšie. Po zákroku však už to tak nebolo, ale myslel si, že fyzicky vzhľad sa postupom času upraví
a bude to lepšie, ale aby sa to nejako rapídne zlepšovalo, tak to nebadať. On pravidelne a vo väčšom

kontakte s babkou nie je. S babkou je v kontakte iba niekoľko krát do roka. Uviedol, že predtým bola
babka, tak ako už povedal, aktívnejšia, keď prišiel alebo boli spolu, tak sa zúčastňovala rodinných aktivít.
Teraz pôjde iba na prechádzku, menej toho zvláda, ako keby tá kondícia u nej nebola dobrá. Odmieta
dokonca chodiť aj do reštaurácie a odmieta už vôbec jesť aj s nimi, keď niekde sú. Maximálne si dá niečo
na pitie. Pokiaľ sa tiež jedná o rečovú stránku, tak pred tým s ňou často telefonoval, teraz vlastne v tých

telefonátoch jej nerozumie, a preto sa aj v tejto oblasti kontakt zúžil. Vo vzťahu k svojej babke postrehol
ešte jednu vec, že pred tým k ním zašla vlakom, teraz vlastne už odmieta vôbec cestovať vlakom.

17. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že neodborné poskytnutie zdravotnej starostlivosti žalovanou
má vplyv na jej osobnú sféru. Nemôže sa ani najesť, ani napiť a to už vôbec nie na verejnosti. Veľmi

ťažko sa jej to vykonáva. Vzhľadom na tento stav sa jej aj zle rozpráva a dokonca sa hanbí vôbec
rozprávať a na verejnosti jesť a piť. Protéza jej vypadáva a vzhľadom nato všetko nechodí ani medzi
ľudí. Chodí vonku iba v okruhu svojich známych, ale aj tam vlastne odmieta v takomto okruhu blízkych
známych vôbec jesť, pretože sa celkovo hanbí. Pokiaľ sa jedná o podujatia, ktoré sú usporiadavané,
napríklad aj teraz bolo jedno v E., tak na takéto vôbec nechodí. Takisto sa vyčlenila aj zo svojho okruhu

kamarátov, predtým bola spoločenská, chodila na podujatia, chodila do divadla, do kina, vonku so svojimi
kamarátkami. Po tom všetkom však už toto nerobí, pretože je naozaj ťažko s nimi komunikovať, a preto
aj tieto aktivity obmedzila, resp. ich nevykonáva vôbec. Zmenil sa jej vzťah vo vzťahu k jej trom dcéram a
šiestim vnúčatám, ktoré má. Predtým bola tak isto vo vzťahu k nim spoločenská, zapájala sa do všetkýchaktivít. Teraz je rada, že ich vôbec vidí, že môžu k nej prísť, ale už iba ticho sedí a do takýchto aktivít
sa vôbec nezapája. Predtým bola taká veselá kopa, rada sa bavila, čo sa prenášalo aj do jej rodinného
života, kde sa tak isto bavila so svojimi vnúčatami i deťmi, bola optimistická. Po tom všetkom sa to

zmenilo, je taká uzavretá a radšej tak, ako už povedala, iba sedí.

V ďalšom uviedla, že iný spôsob života sa prejavuje aj v jej bežnom živote. Býva sama, a preto
samozrejme všetky veci si musí doma urobiť sama, ale je to sťažené, pretože stále má závraty, stále jej
prichádza zle, a preto je aj obmedzená. Doma sa môže najesť, ale to tak, že si protézu vyberie, pretože aj

v Bratislave jej tam dali nejakú výplň, ktorá jej pomáha v tom, aby to aspoň takto bežne robila, pričom na
verejnosti si tú protézu dať vonku nemôže. Podľa nej, v dôsledku tohto celého stavu aj dostala porážku
s tým, že keď bola v nemocnici s touto diagnózou, tak vlastne musela mať celý čas protézu, pretože
nevedela kto, kedy ku nej príde a nechcela si ju vybrať, pretože sa za tento stav v akom je veľmi hanbila.
Tak isto poukázala, že veľmi kruté bolo pre ňu aj nájsť spôsob ako sa medzi pacientami, s ktorými bola
na izbe, vôbec najesť.

Poukázala, že nemôže jesť napríklad jablká, hrušky, hrozno, teda vôbec skoro žiadnu zeleninu, ani
ovocie. Tak isto zemiaky môže jesť iba zmixované alebo iba podusené na kašu. Počas ošetrení v
Bratislave jej boli nasadené silné lieky, tieto lieky jej zdevastovali žalúdok, má aj žalúdočné ochorenie,
ktoréhonázovterazneviepopísať,aleajnáslednekeďbolaliečenávHagoch,taktotoochoreniežalúdka

v dôsledku užívania liekov jej tam bolo potvrdené. V súčasnosti chodí aj na gastro vyšetrenie, avšak
nemôže ani klasické vyšetrenie hadičkou absolvovať, a to vzhľadom nato, že má v dôsledku zlomeného
nosa úzku priepažku, čiže cez nos to nejde a tak isto cez hrdlo to nejde, pretože hrdlo je zúžené.

18.Vdanejprávnejvecisúdvychádzalzozáveruuvedenéhovmedzitýmnomrozsudkuato,žežalobkyni

patrí právo na náhradu škody za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia spôsobenej poskytnutím
zdravotnej starostlivosti non lege artis žalovanou v období od 20.08.2011 do 02.09.2014. V konaní
tak bolo preukázané, že žalovaná zodpovedá za škodu spôsobenú žalovanej nesprávne poskytnutou
zdravotnou starostlivosťou z jej strany.

Sú sa preto v ďalšom v konaní zaoberal tým, či uplatnené nároky na náhradu škody žalobkyne sú
dôvodné, preukázané a aká je ich výška.

19. Ako prvý nárok si žalobkyňa voči žalovanému uplatnila nárok na náhradu bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia, pričom v žalobe výšku týchto nárokov neuviedla, avšak navrhla vo veci

vykonať znalecké dokazovanie za účelom určenia výšky týchto nárokov.

20. Podľa § 444 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“),
pri škode na zdraví sa jednorazové odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského
uplatnenia.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia (ďalej len ,,Zákon“), bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo
odstraňovaním jeho následkov.

Podľa § 2 ods. 2 Zákona, sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví,
ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho
životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len „následok“).

Podľa § 3 ods. 1 Zákona, náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému

poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.

Podľa § 3 ods. 2 Zákona, náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§7 a §8).
Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1. v I. a III. časti.

Podľa § 4 ods. 1 a 2 Zákona, náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo;
musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom
sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Náhrada za sťaženiespoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového
hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II .a IV. časti.

Podľa § 7 ods. 6 Zákona, ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného alebo o
správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, môžu osoby uvedené
v odsekoch 3 a 4 (poškodený, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá za poškodenie na zdraví
zodpovedá, alebo poskytovateľ náhrady) požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného
predpisu.

Podľa § 8 ods. 1 Zákona, lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno
považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného
roka od poškodenia na zdraví.
Podľa § 9 ods. 7 Zákona, ak poškodený utrpel súčasne viac poškodení na zdraví, hodnotí sa bolesť za
každé poškodenie na zdraví osobitne a bodové hodnotenia sa sčítavajú. Ak sa však viac poškodení na

zdraví vzťahuje na ten istý orgán alebo končatinu, nesmie súčet bodového hodnotenia prekročiť bodové
hodnotenie za anatomickú alebo funkčnú stratu orgánu alebo končatiny.

Podľa § 10 ods. 4 Zákona, bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia môže posudzujúci
lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného

uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví. V prípadoch
ustanovených v odseku 3 posudzujúci lekár prihliada aj na stanovisko poškodeného k odporúčanému
zákroku.

21. Podľa § 1 opatrenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 14. mája 2014 č. 15/2014

o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok
2014, výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2014 za
jeden bod je 16,48 eur.

22. Škody (ujmy) spôsobené na zdraví predstavujú ďalší druh škôd, ktoré sú vyjadrené v súkromnom

práve a na náhradu ktorých Občiansky zákonník priznáva poškodeným právo. Pre tieto škody je
príznačné, že následky konania škodcu sa zvyčajne prejavia po dlhšom čase.

Zásada, že ujmy možno reparovať, neplatí pre ujmy na zdraví či živote, pretože náprava pri týchto
nemajetkových ujmach nie je možná reparáciou. Poskytnutím peňažného ekvivalentu alebo uvedením

do predošlého stavu nemožno dosiahnuť stav, aký tu bol pred spôsobením ujmy na zdraví, pretože
túto ujmu nie je možné vyjadriť peňažným ekvivalentom, podobne nie je možné ani uvedenie do
predošlého stavu, ktoré je fakticky nemožné. Ujma na zdraví je nenapraviteľná, nemožno poškodené
zdravie uviesť do predošlého stavu. Cieľom nápravy nemajetkovej ujmy na zdraví nie je reparácia, ale
aspoň poskytnutie dostatočného primeraného zadosťučinenia (satisfakčný princíp pri náhrade škody).

Platné právo priznáva pri niektorých náhradách škody na zdraví peňažné sumy, ktorých výška je
striktne limitovaná zákonom (ako je to pri jednotlivých náhradách podľa § 444 až 449 Občianskeho
zákonníka) alebo zákon výslovne ustanovuje, že pri náhrade za vytrpené bolesti a náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia patrí poškodenému peňažné zadosťučinenie (satisfakcia). V iných prípadoch
ujmy na zdraví však tieto náhrady občianske právo výslovne neupravuje a za ujmu (škodu) nepovažuje

ujmu na psychickom (duševnom) živote jednotlivca.

Pri škode na zdraví sa poškodenému uhrádzajú: a) bolesti, b) sťaženie spoločenského uplatnenia,
c) strata na zárobku, d) strata na dôchodku, e) účelne vynaložené náklady spojené s liečením a f)
jednorazové odškodné.

V prípadoch uvedených v písmenách a) a b) sa hradí ideálna ujma, ktorej odškodnenie sa vypočíta
na základe osobitného právneho predpisu, ktorý určuje spôsob určenia a rozsah náhrady nemajetkovej
ujmy spôsobenej na zdraví poškodenej osoby. V ostatných prípadoch ide o náhradu majetkovej ujmy,
ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, ktorý v dôsledku škodovej udalosti jednak stratil doterajší

príjem a jednak musel vynaložiť vlastné prostriedky, aby sa mu obnovil pôvodný zdravotný stav. Väčšina
týchto majetkových strát sa hradí vo forme renty (dôchodku).23. Žalobkyňa v konaní pri uplatnení nároku na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia
postupovala v zmysle platnej právnej úpravy a za účelom preukázania týchto nárokov a ich výšky
v konaní navrhla znalecké dokazovanie.

24. Súdom ustanovený znalec A. F. E., G.. Vo veci podal znalecký posudok č. XXXXXXX/XXXX-XXXX zo
dňaXX.XX.XXXXaviedolvňom,stavžalobkyneajejliečeniabolustálenýdňa24.01.2019.Prihodnotení
náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia vychádzal z podrobnej analýzy stavu chrupu
poškodenej, zdravotnej dokumentácie, vrátane rtg dokumentácie a na základe kontrolného vyšetrenia

žalobkyne.

V závere znaleckého posudku uviedol, že pokiaľ sa jedná o náhradu za bolesť, tak žalobkyni patrí
náhrada v rozsahu 55 bodov za položku podľa časti A. I., č. 62c) sadzobníka tvoriaceho príloh č.
1 zákona č. 437/2004 Z.z. a to extrakcia 13 zubov nesprávnym traumatizujúcim spôsobom ( zuby
č. 13,12,11,21,22,23, 44,43,42, 41, 31,32,37) a v rozsahu 35 bodov za položku podľa časti A.I., č.

239 sadzobníka tvoriaceho príloh č. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. a to rozsiahlejšia incízia ( nesprávne
prevedená operácia tzv. vlajúceho hrebeňa v sánke). Celkovo tak žalobkyni patrí náhrada za bolesť
v rozsahu 90 bodov, čo pri cene bodu 16,48 eur predstavuje sumu 1 484,- eur.

Pokiaľ sa jedná o nárok žalobkyne na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia znalec uviedol,

že žalobkyni tento nárok neprislúcha.

25. Žalobkyňa a ani žalovaná uvedený znalecký posudok nerozporovali, nemali k nemu výhrady.
Žalobkyňa iba namietala, že bodové ohodnotenie bolesti mal znalec zvýšiť o polovicu z dôvodu, že
následky na jej zdraví spôsobené hrubo neodborným a nesprávnym postupom žalovanej si nevyhnutne

vyžiadali ďalšie operačné zákroky, ktoré musela absolvovať.

Za účelom ozrejmenia postupu ustanoveného znalca pri znaleckom dokazovaní, prijatého záveru
znalcom a za účelom vyjadrenia sa k navýšeniu bodového hodnotenia za bolesť žalobkyne, bol vo veci
vypočutýsúdomustanovenýznalecatenvosvojevýpovediuviedol,ženapodanomznaleckomposudku

a záveroch trvá. Uviedol, že žalobkyni nemohol priznať bodové ohodnotenie aj za to, čo by nastalo
prirodzenou cestou pri zdravotnom stave žalobkyne. Pokiaľ sa jedná o ďalší operačný zákrok vykonaný
žalobkyni uviedol, že u žalobkyne vykonal prehliadku a zistil, vzhľadom na pokročilú paradentózu
žalobkyne, že aj v prípade odstránenia poškodených zubov žalobkyne postupom lege artis, by bol
nevyhnutný ďalší operačný zákrok. Teda bez ohľadu na to, k akému poškodeniu zdravia postupom

žalovanej u žalobkyne došlo, ďalší chirurgický zákrok by bol nevyhnutný.

Po podaní vysvetlenia ustanoveným znalcom už ani žalobkyňa voči záverom znaleckého dokazovania
nemala námietky a vo veci nebol navrhnutý ohľadom tohto uplatneného nároku na vykonnie žiadny
dôkaz.

26. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že žalobkyni patrí náhrada za bolesť
vo výške 1 484,- eur a nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia jej nepatrí.

27. Ako ďalší nárok si žalobkyňa v konaní uplatnila nárok na náhradu majetkovej škody pozostávajúci

s nákladov účelne vynaložených na jej liečbu a to v celkovej výške 1 043,52 eur pozostávajúci
s výdavkov na zdravotnícky materiál, poplatky platené v zdravotníckych zariadeniach vo výške 939,62
eur, cestovných nákladov z miesta svojho bydliska do Bratislavy a späť celkom za 12 ciest v čase od
19.08.2015 do 16.11.2015 vo výške 103,90 eur.

28. Podľa § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady
spojené s liečením.

Podľa § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka, náklady liečenia a náklady pohrebu sa uhradzujú tomu,
kto ich vynaložil.

29. V súvislosti so škodou na zdraví sa uhrádzajú aj náklady skutočne a účelne vynaložené na liečenie
poškodeného. Poškodený nemá právo na náhradu fiktívnych nákladov na liečenie, ktoré v skutočnostinevynaložil, pretože odmietol lekárske ošetrenie, taktiež mu nepatrí náhrada nákladov za liečenie, ktoré
mu bolo poskytnuté bezplatne.

Súdna prax sa už dávnejšie priklonila k záveru, že pod nákladmi liečenia treba podradiť nielen výdavky,
ktoré nie sú hradené z prostriedkov verejného zdravotného poistenia a ktoré sú spojené s vlastným
liečebným procesom, ale aj obdobné náklady vynaložené v čase, keď už vlastné liečenie skončilo
(zdravotnýstavjestabilizovaný),avšakniektoréproblémypretrvávajúavznikajúvsúvislostisnimiďalšie
výdavky. Ustanovenie § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka je preto potrebné vyložiť trochu obšírnejšie

tak, že zakladá nárok na náhradu nákladov liečenia, ktorých účelom je v prvom rade obnovenie zdravia
alebo aspoň zlepšenie zdravotného stavu poškodeného po škodovej udalosti, ďalej však tiež udržanie
viac či menej stabilizovaného zdravotného stavu aj v situácii, keď sa ďalšie zlepšenie nepredpokladá,
a v tejto súvislosti tiež nárok na skutočne vynaložené náklady na zabezpečenie pomoci pri základných
životných úkonoch poškodeného či zabezpečenie chodu jeho domácnosti, ktoré poškodený vzhľadom
na trvalé následky poškodenia zdravia už nemôže sám vykonávať.

30. Z dokladov predložených žalobkyňou ( čl. 17. až 25. spisu) a to pokladničných dokladov, príjmových
dokladov, cestovných lístkov vyplýva, že v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou poskytnutou
žalovanou no lege artis, na strane žalobkyne boli vynaložené náklady na lieky vo výške 75,12 eur,
nákladyspojenésliečenímvovýške864,50euranákladynacestovnévovýške103,90eur,tedacelkovo

náklady vo výške 1 043,52 eur.

Pokiaľ sa jedná o tieto náklady žalobkyne, súd dospel k záveru, že sa jedná o náklady žalobkyňou účelne
vynaložené na liečenie, pričom tieto náklady vznikli v súvislosti s potrebou ďalšej liečby žalobkyne po
poskytnutí zdravotnej starostlivosti žalovanou. Preto súd aj v tejto časti považoval nárok žalobkyne za

dôvodný a preukázaný.

Súd len pre úplnosť uvádza, že ani žalovaná konkrétne žalobkyňou uplatnené nároky na náhradu
nákladov na liečenie nespochybnila, nerozporovala, iba všeobecne namietala, že nárok žalobkyne
neuznáva.

31. Ako posledný nárok v konaní si žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške
10 000,- eur.

32. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä

života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
odneoprávnenýchzásahovdoprávanaochranujejosobnosti,abysaodstránilinásledkytýchtozásahov

a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 16 Občianskeho zákonníka, kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti

spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

Podľa § 3 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi.

Podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti,
osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.Podľa článku 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života.

Podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má právo na rešpektovanie svojho
súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

33. Odškodňovaním nemajetkovej ujmy sa odstraňujú niektoré následky ujmy spôsobenej na zdraví a
živote. Vzhľadom na ich nemajetkovú povahu býva problematickým, akým spôsobom určiť peňažnú

čiastku, ktorá má byť pre poškodeného satisfakciou za vytrpené bolesti a sťaženie spoločenského
uplatnenia.

Ochranu života a zdravia sledujú predovšetkým ustanovenia o ochrane osobnosti (§ 11 a nasl. OZ).
Osobitné nároky pri škode na zdraví vo forme bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia (§
444 OZ) zasa možno nájsť v ustanoveniach o zodpovednosti za škodu. Obidva inštitúty majú síce

spoločný cieľ (ochranu života a zdravia), avšak líšia sa spôsobom nápravy chráneného stavu. Podľa
ustanovenie § 11 Občianskeho zákonníka sa za primárny prostriedok považuje morálne zadosťučinenie
a len výnimočne sa priznáva právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch ( § 13 ods. 2 OZ).
Výška nemajetkovej ujmy nie je určená zákonom, jej výška sa odvíja od žaloby a jej prípadnú
modifikáciu vykoná súd. V prípade bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia poškodenému

zásadne prislúcha majetková satisfakcia, jej opodstatnenie a výška závisí od lekárskeho posudku,
zisteného bodového ocenenia, hodnoty bodov, no aj od možností jej zvýšenia lekárom a súdom.

34. Najvyšší súd SR v rozhodnutí zo dňa 28.05.2014 sp. zn. 7Cdo/65/2013 uviedol: ,,Nemajetkovou
ujmou v zmysle ustanovenia § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka je ujma v nemajetkovej sfére života

fyzickej osoby, ktorá sa bezprostredne nepremieta do fyzickej integrity ani do majetkovej sféry fyzickej
osoby a treba ju dôsledne odlišovať od majetkovej ujmy, vrátane ujmy na zdraví s majetkovými
dôsledkami (pozri § 16 Občianskeho zákonníka) a inej nemajetkovej ujmy vzniknutej ako priamy
dôsledok zásahu do telesnej integrity fyzickej osoby, za ktorú sa náhrada poskytuje podľa iných
predpisov (pozri § 444 Občianskeho zákonníka). Zmyslom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch

podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka je dosiahnuť vyváženosť medzi ujmou na hodnotách
ľudskej dôstojnosti a jej konkrétnym finančným vyjadrením. Cieľom je zmierniť nepriaznivý následok
neoprávneného zásahu a poskytnúť čo najúplnejšiu a najúčinnejšiu občianskoprávnu ochranu osobnosti
fyzickej osoby. Na rozdiel od toho, zmyslom náhrady ujmy vzniknutej ako priamy dôsledok zásahu do
telesnej (fyzickej) integrity fyzickej osoby (§ 444 Občianskeho zákonníka) je poskytnúť relutárnu náhradu

za ujmu spôsobenú poškodením zdravia, jeho liečenia alebo odstraňovania jeho následkov (bolestné),
resp. za ujmu na zdraví, ktorá má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného,
pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh
(sťaženie spoločenského uplatnenia).

Odvolací súd, hoci vo svojich všeobecných úvahách správne ustálil, že žalobou uplatnené nároky sú
„úplne samostatné“, pri konkrétnych záveroch, na ktorých založil svoje rozhodnutie, nebol v tomto
rozlišovaní dôsledný. Dospel totiž k záveru, že „v rámci odškodnenia vo forme bolestného sa zohľadňujú
všetky zdravotné špecifiká poškodenia zdravia poškodeného, v rámci posudzovania výšky náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia sa posudzuje celý široký komplex následkov poškodenia zdravia,

pričom takto široko vymedzený rámec špeciálnej úpravy právnej ochrany nepochybne v sebe zahŕňa
i ochranu dôstojnosti osoby dotknutej neoprávneným zásahom i práva na súkromný a rodinný život“.
Vychádzajúc z toho a hodnotiac odškodnenie žalobkyne 1/ za bolesť a sťaženie spoločenského
uplatnenia ako „dostatočné, dôstojné a adekvátne“ uzavrel, že žalobkyňa 1/ vo vzťahu k zásahu do jej
osobnostných práv neuviedla žiadne také skutkové tvrdenia, ktoré by neboli zohľadnené pri uspokojení

jej nároku na náhradu škody na zdraví, preto už neprichádza do úvahy ďalšia náhrada z titulu zásahu
do jej osobnostných práv, a to či už práva na zdravie alebo práva na súkromie a rodinný život.

Podľa právneho názoru dovolacieho súdu záver odvolacieho súdu, že rámec špeciálnej úpravy
odškodnenia ujmy na zdraví fyzickej osoby zahŕňa v sebe aj ochranu dôstojnosti osoby dotknutej

neoprávneným zásahom i práva na súkromný a rodinný život, nemá oporu v platnej právnej úprave
odškodnenia ujmy na zdraví.Z ustanovení § 2 ods. 1, § 3 ods. 1 a 2 a § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 437/2004 Z.z. treba vyvodiť, že
zmyslom náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia je poskytnúť peňažnú náhradu
za ujmu spôsobenú zásahom do telesnej integrity fyzickej osoby. Z nich, ani zo zásad na hodnotenie

bolesti (§ 9 zákona č. 437/2004 Z. z.), zásad na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia (§ 10
zákona č. 437/2004 Z. z.), ale ani zo sadzieb bodového ohodnotenia (príloha 1. zákona č. 437/2004 Z.
z.) nevyplýva, že by sa náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia poskytovali za ujmu,
ktorá sa premieta do osobnostnej sféry fyzickej osoby a do jej postavenia v spoločnosti. S prihliadnutím
na to nie je opodstatnený záver odvolacieho súdu, v zmysle ktorého v preskúmavanej veci bolo potrebné

uplatniť zásahu non bis in idem.“

35. Krajský súd v Bratislave v rozsudku z 18.10.2022, sp. zn. 14Co/207/2019, 14Co/215/2019,
uviedol: ,, ... že v súvislosti s nemožnosťou súčasného uplatňovania nárokov na ochranu osobnosti v
podobe náhrady nemajetkovej ujmy a nároku za SSU sa na rozdiel od súdu prvej inštancie prikláňa k
názoru vyslovenému Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 7Cdo/65/2013, podľa

ktorého ten istý skutkový dej môže v niektorom prípade zakladať tak nárok na náhradu za bolesť a SSU,
ako aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej fyzickej osobe na jej osobnostných právach.
Tento názor považoval za spravodlivejší, nakoľko záver, že rámec špeciálnej úpravy odškodnenia ujmy
na zdraví fyzickej osoby zahŕňa v sebe aj ochranu dôstojnosti osoby dotknutej neoprávneným zásahom
i práva na súkromný a rodinný život, nemá oporu v platnej právnej úprave odškodnenia ujmy na zdraví.

Vzhľadom na to potom odvolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa sa mohla v konaní (popri nároku na
bolestné a SSU) domáhať i nárokov z titulu ochrany osobnostných práv.“

36. Daným nastoleným problémom sa okrajovo zaoberal NS SR vo svojom rozhodnutí sp. zn.
4Cdo/34/2023 zo dňa 31.01.2024, v ktorom uviedol: ,, V prejednávanej veci bolo preukázané,

že neoprávneným konaním žalovanej bolo jedným činom (nesprávne poskytnutou zdravotnou
starostlivosťou pri pôrode) zasiahnuté do osobnostných práv žalobkyne (do práva na súkromie a rodinný
život), ktorý nastal momentom (okamihom) nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti (non lege
artis), t. j. dňom 4. novembra 2004, a ktorého následky v podobe rôznej formy citovej ujmy (šoku,
traumy, smútku a obmedzenia rodinného a súkromného života) u žalobkyne stále pretrvávajú. Žalobkyňa

vzhľadom na vyššie uvedené právne závery mohla svoje právo na uplatnenie náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch vykonať prvýkrát 5. novembra 2004. Od tohto dňa začala plynúť všeobecná trojročná
premlčacia doba, ktorá skončila 5. novembra 2007. Keďže žalobkyňa svoju žalobu podala na súde až 17.
decembra 2012, učinila tak až po uplynutí premlčacej doby. Dovolací súd sa v tejto súvislosti stotožňuje
s ustálenou rozhodovacou praxou a argumentáciu žalobkyne, podľa ktorej až ustálením zdravotného

stavu (vzniku škody na zdraví) by mala začať plynúť premlčacia doba na uplatnenie nemajetkovej ujmy,
považuje za nenáležitú a priečiacu sa účelu inštitútu premlčania v prípadoch zásahu do osobnostných
práv.“

37. Súd v danej právnej veci dospel k záveru, že je možné súčasne uplatniť nárokov na ochranu

osobnosti v podobe náhrady nemajetkovej ujmy, ako aj nárok na bolestné a sťaženie spoločenského
uplatnenia. Jedná sa o dva samostatné nároky založené na tom istom skutkovom základe. Zo žiadneho
ustanovenia zákona č. 437/2004 Z.z. a ani zo zákona o zdravotnom poistení nemožno vyvodiť záver,
žeby v rámci odškodňovania bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, mal zohľadniť aj zásah do
dôstojnosti, súkromia alebo rodinného života poškodené.

Z koncepcie právnej úpravy, ktorá rozlišuje medzi inštitútom ochrany osobnosti a náhrady škody vyplýva,
že nároky majúce základ v týchto inštitútoch sú samostatné a vzájomne nezávislé – zároveň je potrebné
podotknúť, že každý z týchto inštitútov poskytuje ochranu iným zložkám v rámci duševnej integrity
jednotlivca. Právo na ochranu osobnosti primárne poskytuje ochranu pred zásahmi do psychicko-

morálnej integrity osoby, pričom právo na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia poskytuje
prevažne ochranu pri zásahoch do fyzickej integrity jednotlivca. Tieto nároky sledujúc ochranu rôznych
záujmov je preto potrebné považovať za rovnocenné a samostatné. Nie je možné vylúčiť, že jedným
konaním budú súčasne naplnené predpoklady zodpovednosti za zásah do osobnostných práv ako aj
podmienky na náhradu škody.

38. Občiansky zákonník v ustanovení § 11 priznáva každej fyzickej osobe právo na ochranu osobnosti,
najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov
osobnej povahy. Zákon nepodáva výpočet konkrétnych foriem zásahov, ktorými môžu byť dotknuté jejosobnostné práva, stanovuje ale znaky, za prítomnosti ktorých treba určité správanie považovať za
zásah do osobnosti (objektívna spôsobilosť zásahu negatívne dopadnúť na osobnosť fyzickej osoby,
neoprávnenosť zásahu a príčinná súvislosť medzi určitým konaním a porušením alebo ohrozením

osobnostných práv).

Mnohorakosti prejavov jednotlivých stránok a zložiek osobnosti fyzickej osoby zodpovedá aj široké
spektrum možných zásahov do jednotlivých z týchto stránok a zložiek osobnosti. Právo na ochranu
zdravia ako také nepochybne patrí medzi osobnostné atribúty každého človeka a je pre každú fyzickú

osobu jedným z najvýznamnejších stránok a zložiek ochrany jej osobnosti (čo je výslovne naostatok
uvedené aj v zákonnom výpočte v § 11 O.z.), pretože má bezprostredný dopad na kvalitu jej života.

39. Vo všeobecnosti pod nemajetkovou ujmou je možné s prihliadnutím na rozhodovaciu prax
súdov rozumieť psychické útrapy, poníženie alebo inú citovú ujmu, ktorú poškodená osoba utrpela
v protizákonného konania. Právo domáhať sa takejto náhrady sa priznáva každému, komu škoda alebo

ujma vznikla ako dôsledok takéhoto nezákonného postupu.

Kritériá, na základe ktorých sa určí výška náhrady nemajetkovej ujmy, je súd povinný zisťovať
z vykonaného dokazovania. Pri hodnotení okolností spadajúcich pod tretie kritérium je možné vychádzať
z toho, že relevantnými skutočnosťami sú všetky tie, ktoré sa inak podraďujú pri uplatnení práva na

ochranu osobnosti podľa § 11 a nasl. Obč. zák., najmä občianskej cti a ľudskej dôstojnosti a vážnosti,
súkromného a rodinného života, osobnej slobody, slobody pohybu i pobytu.

40. Súčasťou práva na ochranu osobnosti je i právo na súkromie a rodinný život, ktoré v sebe
zahrnuje tiež právo na spolužitie s ďalšími osobami, predovšetkým s členmi rodiny. Občianskoprávne

sankcie za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej osoby upravuje ustanovenie
§ 13 Občianskeho zákonníka. Určenie subjektov, na ktoré dopadajú sankcie podľa tohto zákonného
ustanovenia, zákonná úprava vymedzuje vzťahom medzi osobou, do ktorej práv na ochranu osobnosti
bolo neoprávnene zasiahnuté (môžu ňou byť len fyzické osoby) a osobou, ktorá neoprávnený zásah
spôsobila (môžu ňou byť aj právnické osoby). Pri neoprávnenom zásahu do osobnostných práv fyzickej

osoby vzniká osobná väzba medzi oprávnenou osobou na jednej strane a povinnou osobou na strane
druhej. Práva a povinnosti vyplývajúce z tohto právneho vzťahu sa viažu na určitú osobu.

Rešpektovanie súkromného života, zahŕňa aj právo na vytváranie a rozvíjanie vzťahov s ďalšími
ľudskými bytosťami. Súčasťou súkromného života je rodinný život zahŕňajúci aj vzťahy medzi blízkymi

príbuznými, s osobami v úzkom citovom, priateľskom alebo obdobnom vzťahu. Ide o vzťahy medzi
príbuznými, bez ohľadu na skutočnosť, že žijú alebo nežijú v spoločnej domácnosti. Predpokladom
zodpovednosti a vzniku občianskoprávnych sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do
osobnosti fyzickej osoby je existencia neoprávneného zásahu spôsobilému ujmu vyvolať a príčinnej
súvislosti medzi zásahom a jeho protiprávnosťou.

41. Ku vzniku občianskoprávnej sankcie za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti
fyzickejosobymusíbyťakopredpokladzodpovednostisplnenápodmienkaexistenciazásahuobjektívne
spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v porušení alebo v ohrození osobnosti
fyzickej osoby v jeho fyzickej alebo morálnej integrite. Tento zásah musí byť neoprávnený a musí byť

zistená existencia príčinnej súvislosti medzi týmto zásahom a protiprávnosťou zásahu. Nenaplnenie
ktoréhokoľvek z týchto predpokladov vylučuje možnosť sankcií podľa citovaného ustanovenia.

42. Posúdenie výšky nemateriálnej ujmy je závislé od úvahy súdu. Súd vo svojom rozhodnutí musí
uviesť dôvody, pre ktoré bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy v konkrétnej výške. Aj keď výška

nemateriálnej ujmy je predmetom voľnej úvahy súdu, táto úvaha sa musí opierať o preskúmateľné
hľadiská. Výška náhrady nemajetkovej ujmy je určovaná základnými zákonnými kritériami, a to
predovšetkým závažnosťou vzniknutej ujmy a okolnosťami za ktorých k porušeniu práva došlo. Za
závažnú ujmu treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu
práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú, pritom

nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, te dato, či by predmetnú ujmu takto
v danom mieste a čase vnímala aj každá iná fyzická osoba. Samotná závažnosť ujmy v dôsledku
neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti nie je jediným a výlučným kritériom pre určenievýšky nemajetkovej ujmy v peniazoch, súd musí prihliadnuť aj na okolnosti za ktorých k porušeniu práva
došlo.

43. Vychádzajúc z okolností tohto prípadu i účelu, ktorý plní inštitút náhrady nemajetkovej ujmy, súd
dospel k názoru, že sú splnené zákonné predpoklady pre jej priznanie aj v zmysle čl. 5 ods. 5 dohovoru
i § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Preto súd dospel k záveru, že je dôvodný aj nárok žalobkyne na
náhradu nemajetkove ujmy vo výške 5 000,- eur.

V dôsledku poskytnutia zdravotnej starostlivosti non lege artis žalobkyni zo strany žalovanej bolo
zasiahnuté do osobnostných práv žalobkyne, do práva na zdravie, ktoré v dôsledku nesprávne
poskytnutej zdravotnej starostlivosti zo strany žalovanej bolo poškodené, do práva na jej rodinný
a súkromný život. Pre určenie výšky primeraného zadosťučinenia v peniazoch sú stanovené dve kritéria,
z ktorých súd musí vychádzať a to závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a okolnosti, za ktorých došlo
k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby.

Právonaochranuzdraviaakotakénepochybnepatrímedziosobnostnéatribútykaždéhočlovekaajepre
každú fyzickú osobu jedným z najvýznamnejších stránok a zložiek ochrany jej osobnosti (čo je výslovne
uvedené aj v zákonnom výpočte v § 11 OZ), pretože má bezprostredný dopad na kvalitu jej života

Žalovaná aj v súčasnej dobe, teda 10 rokov po poskytnutí posledného zdravotného ošetrenia zo
strany žalovanej, trpí bolesťami, zubná protéza jej z ústnej dutiny vypadáva, v dôsledku čoho
sa zmenila kvalita jej bežného života. Z osoby spoločenskej, veselej, rodinne založenej, sa stala
osoba uzavretá. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že predtým sa žalobkyňa rada zúčastňovala
rodinných a spoločenských podujatí, cestovala. V súčasnej dobe sa spoločenských podujatí skoro vôbec

nezúčastňuje a obmedzila aj stretnutia s rodinnými príslušníkmi. Stráni sa svojich priateľov a spoločných
aktivít, ktoré predtým s nimi bežne absolvovala, sa už nezúčastňuje. Na takýchto podujatiach sa necíti
konfortne, má problém s rozprávaním a požívaním potravy. Má pocit hanby, čo sa prejavuje aj na jej
horšom psychickom rozpoložení a cíti sa byť menejcennou. Má ostych v spoločnosti. Svoj stav ťažko
nesie a ja napriek uplynutiu dlhej doby sa s touto situáciou ešte nevyporiadala. Nemôže tiež požívať

potravu v bežnej forme, väčšinu potravy môže požívať iba v mixovanej forme, teda aj v tejto sfére musela
svoj život značne zmeniť a prispôsobiť svojmu zdravotnému stavu.

44. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že dôvodný
je nárok žalobkyne na zaplatenie ujmy vo výške 7 527,52 eur – 1 484,- eur titulom bolestného, 1 043,52

eur titulom účelne vynaložených nákladov na liečenie, 5 000,- eur titulom nemajetkovej ujmy a preto
uložil žalovanej povinnosť uhradiť žalobkyni sumu 7 524,52 eur a žalobu vo zvyšnej časti ako nedôvodnú
zamietol.

45. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

46. Žalobkyňa si z uplatneného peňažného nároku voči žalovanej uplatnila aj nárok na zaplatenie
zákonné úroku z omeškania. Súd v konaní nemal za preukázané, aby žalobkyňa pre podaním žaloby

kvalifikovaným spôsobom žalovanú vyzvala na zaplatenie peňažného nároku, preto za kvalifikovanú
výzvu na zaplatenie dlžnej sumy považoval žalobu v danej právnej veci, ktorá bola žalovanej doručená
dňa 10.10.2016, a teda žalovaná sa s plnením peňažného záväzku – nákladov spojených s liečením,
dostala do omeškania dňom 11.10.2016.

Pokiaľ sa jedná o nárok žalobkyne na náhradu bolestného a na náhradu nemajetkovej ujmy, tak súd
je toho názoru, že nakoľko jeho rozhodnutie o týchto nárokoch bola viazané na vykonanie znaleckého
dokazovania a ohľadom nemajetkovej ujmy záviselo iba od úvahy súdu, žalovaná sa nedostala doomeškania s plnením týchto nárokov, do omeškania sa dostane až dňom nasledujúcim po dni, kedy
v zmysle právoplatného rozhodnutia súdu jej uplynie lehota na plnenie.

Súd preto žalovanej uložil povinnosť zaplatiť úrok z omeškania v zákonnej výške iba zo sumy 1 043,52
eur a to odo dňa 11.10.2016 do jej zaplatenia, a nárok žalobkyne na úrok z omeškania vo zvyšnej časti
ako nedôvodný zamietol.

47. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), súd

prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

V danom prípade súd žalobe v časti nároku na náhradu majetkovej ujmy vyhovel. Rozhodnutie
o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia záviselo od znaleckého posudku a ohľadom
nemajetkovej ujmy od úvahy súdu, teda čo do základu, bol žaloba zo strany žalobkyne podaná dôvodne.

Súd žalobu zamietol iba v nepatrnej časti a to pokiaľ sa jednalo o žalobkyňou uplatnený nárok na
úrok z omeškania. Preto súd žalobkyni voči žalovanej priznal nárok na plnú náhradu trov konania
z prisúdenej sumy s tým, že o výške trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.

48. Podľa § 259 CSP, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má
táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

Podľa čl. 4. ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré

upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

Podľa čl. 4. ods. 2 CSP, ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy,
ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti
a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných

vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych
autorít.

Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 4Obo/3/2018 zo dňa 31.07.2018 uviedol: ,,Vzhľadom k
uvedenému, súd prvej inštancie rozhodol správne, keď uložil žalobcovi povinnosť náhrady trov konania

štátu aplikujúc článok 4 ods. 2 základných princípov Civilného sporového poriadku. Odvolací súd však
má za to, že sa na vec vzťahujú ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré pri
doterajšom rozhodovaní veci neboli použité a sú pre rozhodnutie veci rozhodujúce. V podmienkach
konkrétneho prípadu (pri absencii právnej úpravy inštitútu náhrady trov štátu a aplikácii čl. 4 ods. 2
základných princípov Civilného sporového poriadku) sú takýmito ustanoveniami § 253 ods. 1 C. s.

p., ktoré ustanovenie upravuje trovy dôkazu, o ktorých náhradu sa v predmetnom konaní jedná a
ustanovenie § 470 ods. 2 C. s. p., ktoré ponecháva zachované právne účinky úkonov, ktoré nastali
predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku. Uvedené ustanovenia odvolací súd
aplikoval v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 C. s. p. (rovnako ako súd prvej inštancie), pričom
uvedenou aplikáciou predmetných ustanovení dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, a to

že štát má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. Vzhľadom k tomu, že postup odvolacieho súdu
podľa § 382 C. s. p. (predtým ustanovenia § 213 ods. 2 O. s. p.) neprichádza do úvahy pri rozhodovaní
o trovách konania, odvolací súd nevyzýval strany, aby sa k možnému použitiu uvedených ustanovení
vyjadrili (R 134/2014).“

V danej právnej veci vznikli štátu trovy konania titulom úhrady nákladov znaleckého dokazovania, ktoré
v konaní neboli kryté preddavkami na trovy dôkazov. V zmysle uznesení č.k. 7C/161/2016-337 zo dňa
20.02.2023, č.k. 7C/161/2016-420 zo dňa 15.12.2023, č.k. 7C/161/2016-442 zo dňa 11.03.2024, bolorozhodnuté o tom, že trovy vykonaného znaleckého dokazovania znalcom A. F. E., G., v celkovej výške
no výške 1 378,79 eur, budú hradené zo štátnych prostriedkov.

Nakoľko v súvislosti s týmto súdnym konaním štátu vznikli trovy konania, súd podľa pomeru úspechu
strán v spore, štátu voči žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že
o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.