Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, May 6, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/91/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2323200720
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2323200720.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudcov:
Mgr. Jozef Mačej a Mgr. Matúš Staríček v právnej veci žalobkyne: A. B., narodená XX. XXXXXX
XXXX, bytom B. XXX/X, C., zastúpená: Mgr. Peter Magdálik, advokát, so sídlom Vajanského 1520,
Galanta, proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a. s., IČO 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48,
Bratislava, zastúpený: AK JUDr. Marek Hic, s. r. o., so sídlom P. O. Hviezdoslava 10625/23B, Martin, o

zaplatenie 1.600 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Galanta
č. k. 10C/17/2023-68 zo dňa 10. augusta 2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol, výrokom II. žalovanému

priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 420 ods. 1, 2, 3,
§ 415 Občianskeho zákonníka, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal z skutkových zistení, že žalobkyňa pri podaní žaloby zaslala súdu

Platobný príkaz na úhradu / D. X.X / E. /, z ktorého vyplýva popis transakcie - Platobný príkaz na úhradu /
D. X.X / E. / vo výške 1.600 eur s dátumom splatnosti 21. februára 2022 partnerovi F. G., IBAN H..
Žalobkyňa listom zo 16. septembra 2022 oznámila žalovanému, že bola podvedená, ktorú skutočnosť
oznámila žalovanému a žiadala stornovanie platby a jej vrátenie na jej účet. Žalovaný listom z 22.
februára 2022 oznámil žalobkyni, že na základe žiadosti žalobkyne požiadali príjemcu o vrátenie platby
a v prípade, ak príjemca žiadosť akceptuje, sumu prevodu jej pripíšu na jej účet. V opačnom prípade

má žalobkyňa žiadosť o vrátenie platby považovať za odmietnutú.

4. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že žalobkyňa neuniesla ani prvý predpoklad
zodpovednosti za škodu, a to porušenie právnej povinnosti. Žalobkyňa vymedzila porušenie právnej
povinnosti tak, že žalovaný napriek storno platby platbu vyplatil na účet tretej osobe. Vzhľadom
na popretie skutkového tvrdenia žalobkyne, že do hodiny kontaktovala pracovníka žalovaného na

storno platbu, žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadne tohto tvrdenia a súdu prvej inštancie
nepredložilažiadendôkaz.Ažlistomzo16.septembra2022žiadalažalobkyňažalovanéhooposkytnutie
informácie, v ktorom uviedla, že žalovaný listom z 22. februára 2022 oznámil, že požiada príjemcu danej
sumy o vrátenie platby vo výške 1.600 eur. Žalobkyňa v deň príkazu na prevedenie sumy vo výške 1.600
eur zistila, že sa jedná o podvod zo strany tretej osoby a kontaktovala žalovaného, ktorý údajne tvrdil, že
platba neodišla. Súd prvej inštancie nemal za preukázané tvrdenie žalobkyne, že pracovník žalovaného

jej povedal, že platba nebola ešte odoslaná a žalovaný mal stornovať platbu tretej osobe. Súd prvej
inštancie nemal ani za preukázané dohodnutie storno platby medzi stranami. Žalobkyňa v konanínepreukázala, že by žalovaný mohol uskutočniť storno platby z dôvodu dohody medzi stranami, alebo
že by žalovaný mal priestor na storno platby vzhľadom na automatický systém. Žalobkyňa neuviedla,
v ktorej pobočke žiadala vykonať storno platbu a ani nepredložila o tomto tvrdení dôkaz. Žalobkyňa

v konaní neuniesla dôkazné bremeno ohľadne porušenia prevenčnej činnosti žalovaného. Súd prvej
inštancienávrhprávnehozástupcužalobkynenadoplneniedokazovaniavýsluchomstránapredložením
komplexnej dokumentácie z účtu žalobkyne zamietol z dôvodu, že tieto dôkazy by nepriniesli v konaní
iný výsledok.

5. Súd prvej inštancie žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech, nepriznal náhradu trov konania
v rozsahu 100 % trov konania.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa ustanovenia § 365
ods. 1 písm. b), d), e), f), g), h) Civilného sporového poriadku. V odvolaní uviedla, že podaná žaloba
spĺňala všetky zákonné náležitosti podľa ustanovenia § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Ak by

tomu tak nebolo a súd prvej inštancie by považoval žalobu za neúplnú alebo za nezrozumiteľnú, mal
povinnosť postupovať podľa ustanovenia § 129 ods. 1 Civilného sporového poriadku, t. j. uznesením
vyzvať žalobkyňu, aby jej podanie (žalobu) doplnila alebo opravila v lehote nie kratšej ako 10 dní.
Rovnako mohol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 130 Civilného sporového poriadku za účelom
odstránenia vád žaloby predvolať žalobkyňu a jej právneho zástupcu na výsluch. V danom smere potom

nie je namieste, aby súd prvej inštancie až na pojednávaní žalobkyni vytýkal, že v žalobe neuviedla
všetky rozhodujúce skutočnosti. Súd prvej inštancie nemal rozhodovať ohľadom prípustnosti zmeny
žaloby, keďže v danom smere na pojednávaní nedošlo k žiadnej zmene žaloby a na pojednávaní
neboli zo strany žalobkyne tvrdené, zmenené alebo doplnené žiadne nové rozhodujúce skutočnosti.
Žalobkyňa v žalobe riadne označila dôkazy na preukázanie jej tvrdení, ktoré ale súd prvej inštancie

na pojednávaní dňa 20.7.2023 zamietol a v konaní ich bezdôvodne nevykonal. Žalobkyňa v konaní
navrhovala vykonať najmä výsluch strán konania a aby si od žalovaného vyžiadal kompletnú spisovú
dokumentáciu o účte žalobkyne, vrátane pohybov na tomto účte, hláseniach týkajúcich sa tohto účtu.
Tieto dôkazy však v konaní vykonané neboli, hoci ich vykonanie je rozhodujúce pre riadne preukázanie
skutkového stavu veci tvrdeného žalobkyňou v podanej žalobe, ako aj pre riadne právne posúdenie

veci. V prípade, že by súd prvej inštancie vykonal ako dôkaz listinné dôkazy obsiahnuté v spisovej
dokumentácii žalovanej týkajúce sa účtu žalobkyne u žalovaného, preukázali by sa tvrdenia žalobkyne
ohľadom jej bezodkladného telefonátu žalovanému po tom, ako bol zadaný príkaz na vykonanie platby,
ohľadomjejpožiadavkynastornovaniedanejplatby,ohľadommožnostižalovanejstornovaťdanúplatbu.
Na základe uvedeného potom súd prvej inštancie bezdôvodne, arbitrárne, nesprávne a nezákonne

odňal žalobkyni možnosť konať pred súdom (odoprel jej spravodlivosť), keď svojim postupom priamo
znemožnil vykonanie riadne navrhnutého a označeného dôkazu. Žalobkyňa riadne požiadala žalovanú
prostredníctvom oficiálnej linky žalovanej na nahlasovanie rozhodujúcich skutočností ohľadom účtov
vedených u žalovaného o stornovanie platby zadanej na prevod peňažných prostriedkov v sume 1.600
eur z jej účtu na zahraničný účet. Žalobkyňa tak konala bezodkladne (maximálne v priebehu 1 hodiny) po

tom, ako sa o zadaní tejto platby dozvedela, pričom zo strany žalovaného jej bolo prisľúbené stornovanie
tejto platby a vrátenie peňažných prostriedkov na jej účet. Žalobkyňa nemá a nemôže mať vedomosť o
tom, s ktorým pracovníkom žalovaného tento telefonický rozhovor na oficiálnej linke vykonala. Je síce
pravdou, že platby sú v rámci bankového styku realizované automatizovane, avšak nie je pravdou, že
by žalovaný nemal možnosť zásahu do tohto automatizovaného systému v situácii, keď platba ešte

neodišla z účtu vedeného v rámci banky (žalovaného). Realizácia medzinárodného bankového prevodu
trvá minimálne 24 hodín, pričom žalobkyňa žiadosť o zrušenie dotknutej platby podala u žalovanej v
priebehu cca 1 hodiny odkedy sa o zadaní tejto platby dozvedela. Žalovaný porušil minimálne právnu
povinnosť podľa ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka, t. j. počínať si tak, aby nedochádzalo ku
škode na cudzom majetku, a teda zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti (§

420 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Žalovaný svoj záväzok nahradiť žalobkyni škodu nesplnil ani do
dnešného dňa, a to napriek tomu, že ho na to žalobkyňa písomne vyzvala žiadosťou zo dňa 16.9.2022.
Žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a rozhodnutie.

7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne proti rozsudku súdu prvej inštancie nevyjadril.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), stranou, v ktorej neprospech bolorozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľka v odvolaní použila

zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g), h) Civilného sporového
poriadku), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného
sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), súc pritom
viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť
dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania

(§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že je nevyhnutné napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku) a vec mu
vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

9. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala uloženia
povinnosti žalovanému zaplatiť jej sumu 1.600 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody na tom

skutkovom základe, že dňa 21.2.2022 po odoslaní platby v sume 1.600 eur na zahraničný účet
uskutočnila v priebehu maximálne 1 hodiny stornovanie tejto platby, avšak žalovaný prevod peňažných
prostriedkov nestornoval. Súd prvej inštancie žalobu žalobkyne zamietol dôvodiac, že žalobkyňa
nepreukázala, že by platbu stornovala. Žalobkyňa nesúhlasila so zamietajúcim rozsudkom súdu
prvej inštancie, v odvolaní namietala najmä arbitrárnosť a nezákonnosť postupu súdu prvej inštancie

a nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku.

10. Jednou z odvolacích námietok žalobkyne, pritom však zásadnou bolo namietanie, že v konaní
pred súdom prvej inštancie došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, a to nedostatočným
zistením skutkového stavu, zamietnutím nevykonania dôkazov, nesprávnym právnym posúdením

a nedostatočným odôvodnením rozhodnutia.

11. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho rozhodnutia, ktoré súd zavinil svojím procesným postupom,
spravidla vždy strane odnímajú možnosť konať pred súdom. Tieto vady zakladajú nepreskúmateľnosť
rozhodnutiaakocelku,ktorámôžebyťdôsledkomobsahovejagramatickejnezrozumiteľnosti,neurčitosti

alebo neodôvodnenosti rozhodnutia. V prípade, keď je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, jedná sa
o zmätočné rozhodnutie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo strany na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové otázky. Samotné rozhodnutie musí
byť logickým a právnym vyústením priebehu konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a

obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti a určitosti jeho skutkových a
právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia.

12. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa
žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil,

ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

13. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek
diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a
rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav

a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery
nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel
a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka
konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov
(IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby

sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka
konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať
ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).14. „Aj keď má strana sporu procesné oprávnenie navrhovať dôkazy, súd nemusí vykonať každý
ňou navrhnutý dôkaz, musí však v rozhodnutí vysvetliť, prečo ho nevykonal. Súd môže nevyhovieť

návrhu strany na vykonanie dokazovania len z dôvodu, že navrhnutý dôkaz: a) sa týka skutočnosti,
ktorá je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania, b) nie je spôsobilý overiť alebo vyvrátiť
tvrdenú skutočnosť a c) je vzhľadom na nepochybné výsledky dokazovania vykonaného inými dôkazmi
nadbytočný (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Cdo 205/2019 z 1.12.2021)“.

15. „Ak všeobecný súd nevykoná dôkaz navrhovaný stranou konania, hoci tento má preukazovať
takú, medzi stranami konania spornú skutkovú okolnosť, ktorá je pre meritórne posúdenie žalobného
nároku významná, či dokonca rozhodujúca, znemožní tým strane konania uskutočňovať jej patriace
procesné práva v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Znamená to vo svojich
dôsledkoch aj porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 168/2019 z 21. novembra 2019)“.

16.Dokazovanieječasťcivilnéhosporovéhokonania,vrámciktorejsisúdvytvárapoznatky,potrebnéna
rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa žaloba týka, v sebe obsahuje i právomoc posúdiť
to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na
jeho vykonanie. Súd v civilnom sporovom konaní nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania

a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a
rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (§ 185 Civilného
sporového poriadku), a nie strán sporu. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok neúplnosť
skutkových zistení, vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia. Rozhodnutie o zamietnutí
návrhu na dokazovanie má charakter rozhodnutia, ktorým sa upravuje vedenie konania a nemusí

obsahovať odôvodnenie (§ 237 ods. 2 Civilného sporového poriadku) Povinnosťou súdu je (mimo iného)
tiež v odôvodnení rozsudku uviesť, ktoré dôkazy neboli vykonané a z akého dôvodu. Týmto sa však súd
prvej inštancie dôsledne neriadil, čím došlo k porušeniu procesných práv dotknutej strany, t. j. žalobkyne.

17. Ako už bolo uvedené vyššie, obsahom hodnotenia dôkazov je taktiež opísanie úvahy súdu prvej

inštancie o tom, ktorý z vykonaných dôkazov považuje za hodnoverný a ktorý nie a aké skutkové zistenia
vyvodil z dôkazov, ktoré si odporujú alebo sa vylučujú. Súd ďalej uvedie, ktoré dôkazy neboli vykonané
a z akého dôvodu. Vo vzťahu k zamietnutiu návrhu žalobkyne na dokazovanie, a to výsluchom strán
a predložením komplexnej dokumentácie z účtu žalovanej, súd prvej inštancie bez ďalšieho uviedol,
že by nepriniesli v konaní iný výsledok. Žalobkyňa už v žalobe navrhovala vykonať tieto dôkazy na

preukázanie jej tvrdenia, že uskutočnila storno platby, keď súd prvej inštancie žalobu zamietol práve
z dôvodu, že storno platby nepreukázala, avšak jej návrhy na dokazovanie majúce preukázať, že storno
platby uskutočnila, zamietol. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku tak nevyplýva, prečo by vykonanie
navrhnutých dôkazov nemalo priniesť iný výsledok konania, úvaha súdu prvej inštancie v tomto smere
je nedostatočná a neodôvodnene tak vzdaľuje súd prvej inštancie od možnej miery zistenia skutkového

stavu v nadväznosti na dôkazy navrhnuté žalobkyňou – výsluch žalobkyne a dokumentácia k účtu
žalobkyne, pričom nepredloženie takejto dokumentácie žalobkyňa zdôvodňuje nemožnosťou ich pripojiť
k žalobe. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je tak zmätočné a nedáva odpoveď, prečo súd prvej
inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy. Potom je potrebné prijať záver, že takéto rozhodnutie je zaťažené
vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

18. Súd prvej inštancie sa odmietol zaoberať dôkazmi navrhnutými žalobkyňou, ktoré podľa jej
presvedčenia smerovali k preukázaniu pravdivosti sporného tvrdenia o uskutočnení storno platby a tým
rezignoval na svoju funkciu objektívneho arbitra sporu. Súd prvej inštancie vo vzťahu k posudzovaniu
pravdivosti sporného tvrdenia žalobkyne nepripustil dôkazný útok žalobkyne, čím došlo k zásadnému

procesnoprávnemu pochybeniu súdu prvej inštancie.

19. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie neodôvodnil ústavne prijateľným spôsobom, keďže
odôvodnenie rozsudku nezodpovedá požiadavke preskúmateľnosti a presvedčivosti súdnych
rozhodnutí. Súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom porušil právo žalobkyne na

spravodlivý proces.20. S poukazom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil (§ 389 ods.
1 písm. b) Civilného sporového poriadku) a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391
ods. 1 Civilného sporového poriadku).

21. Vychádzajúc zo základného práva na prístup k súdnej ochrane je potrebné zdôrazniť, že arbitrárnosť
súdnehorozhodnutia,musíbyťvopravnomkonanínapravená,pretožebránijehovecnémupreskúmaniu
(§ 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku); konvalidácia tohto nedostatku (zmätočného
rozhodnutia) súdom vyššej inštancie neprichádza z logických a systematických dôvodov do úvahy tiež

pre zachovanie princípu dvojinštančnosti. Tomu zodpovedá aj znenie ustanovenia § 388 Civilného
sporového poriadku, ktoré odvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie len
za predpokladu, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového
poriadku), ani na jeho zrušenie (§ 389 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Pokiaľ existujú dôvody pre
zrušenie (kasáciu) rozhodnutia, čo zároveň vylučuje, aby mohlo byť rozhodnutie potvrdené, nemožno ho
anizmeniť.Nemôžebyťžiadnejpochybnostiotom,ženahrádzaniefaktickejpasivitysúduprvejinštancie

v uvedenom smere činnosťou odvolacieho súdu neprichádza do úvahy, nakoľko úlohou odvolacieho
súdu je prieskum správnosti rozhodnutí súdu prvej inštancie s prípadným menej náročným doplnením
alebo zopakovaním dokazovania, čo vylučovalo prípadné rozhodnutie odvolacieho súdu s konečnou
platnosťou.

22. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa
ustanovenia§391ods.2Civilnéhosporovéhoporiadku,budeopätovneposúdiťžalobouuplatnenýnárok
v nadväznosti na splnenie podmienok pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu. Súd prvej inštancie
sa bude dôsledne zaoberať každým dôkazom navrhnutým stranami a v odôvodnení rozhodnutia
uvedie aj jasné a zrozumiteľné úvahy o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykonal a ktorý nie, aké

zistenia vyvodil z dôkazov a ak niektoré dôkazy nevykonal, z akého dôvodu neboli vykonané. Výsledky
vykonaného dokazovania je nevyhnutné potom vyhodnotiť vychádzajúc zo základného princípu voľného
hodnotenia dôkazov zakotveného v Článku 15 Základných princípov Civilného sporového poriadku
a v ustanovení § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, a to najmä so sústredením sa na sporné
otázky, ako aj odvolacie argumenty žalobykne, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa

zákonných ustanovení a potom vo veci znova rozhodnúť. Nové rozhodnutie je potrebné náležite v súlade
s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporého poriadku odôvodniť.

23. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej
inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

24. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).