Rozsudok – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, January 8, 2025

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 7C/228/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4210202136
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2025:4210202136.35

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobkyne:

nesv. A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. D. X, zastúpenej E. F., ustanoveným opatrovníkom a
právnym zástupcom: JUDr. Ľudovít Didi, advokát so sídlom Hontianska cesta 4, Šahy, IČO: 37 868 250,
proti žalovanému: G. B., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XX, I., zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr.
Roman BLAŽEK, s.r.o. so sídlom Pohraničná 4, Komárno, IČO: 36 721 123, o zaplatenie 2.911,10 € s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa voči žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho
konania v rozsahu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobou doručenou súdu dňa 22.2.2010
domáhala uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť jej sumu 2.911,10 € s príslušenstvom na tom
skutkovom základe, že žalovaný si od nej v exekučnom konaní vymohol pohľadávku vo výške 2.911,10 €
titulom vyhotovenia pomníka pre jej neb. otca, vo vzťahu ku ktorej predložil v rámci dedičského konania
fiktívnu faktúru zo dňa 17.4.2006 bez toho, aby pomník vyhotovil. Uvedené konanie a prijaté plnenie
považovala za bezdôvodné obohatenie sa žalovaného na jej úkor a to plnením bez právneho dôvodu

a tiež za prospech získaný z nepoctivých zdrojov, pričom konanie žalovaného podľa jej názoru napĺňa
znaky trestného činu podvodu, avšak minimálne je v rozpore s dobrými mravmi. Keďže žalovaný na jej
výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia nereagoval, uplatnila si i úrok z omeškania zo žalovanej
sumy počnúc od 11.2.2010 do zaplatenia. Tiež si uplatnila nárok na náhradu trov konania.
2. Po preskúmaní podanej žaloby a jej príloh vydal vyšší súdny úradník Okresného súdu Komárno
v predmetnej veci dňa 27.4.2010 platobný rozkaz. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor,
v dôsledku čoho došlo k zrušeniu platobného rozkazu. Žalovaný v podanom odpore namietal dôvodnosť

uplatneného nároku, keď po vymožení pohľadávky od žalobkyne v exekučnom konaní vyhotovil pre neb.
otca žalobkyne nový pomník.

3. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo vyjadrení k podanému odporu uviedla, že
žalovaný v podanom odpore sám nepriamo potvrdil, že faktúru za vyhotovenie pomníka vystavil bez
toho, aby dielo – pomník skutočne vyhotovil. Namietala, že žalovaný v podanom odpore netvrdil a ani
nepreukázal, kedy pomník vyhotovil, pre koho a aké boli jeho skutočné náklady spojené s vyhotovením

pomníka. Tvrdila, že žalovaný mal v dome jej neb. otca rôzny stavebný materiál, z ktorého vyhotovoval
pomníky a náhrobné kamene. Tento materiál si žalovaný zobral k sebe domov a pravdepodobne tento
použil aj na vyhotovenie pomníka pre svojich rodičov neb. J. B. a neb. A. B., pričom na pomník svojichrodičovlendopísalmenosvojhobrata-jejneb.otca.Nakoľkožalovanýnepreukázal,ževyhotovilpomník
pre jej neb. otca, ním predloženú faktúru považovala za vystavenú so zámerom obohatiť sa na jej úkor.

4.Súdopodanejžaloberozhodolrozsudkomč.k.7C/228/2010-365zodňa27.4.2016tak,žežalovaného
zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 970,36 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 11.2.2010
do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku uplatnený nárok na
zaplatenie istiny s príslušenstvom zamietol. Zároveň vyslovil, že žiaden z účastníkov konania nemá
nárok na náhradu trov konania. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací na odvolanie oboch strán sporu

uznesením č.k. 12Co/39/2019-464 zo dňa 11.5.2021 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Po vrátení veci z odvolacieho súdu a po opätovnom prejednaní veci
na pojednávaní súd o podanej žalobe rozhodol rozsudkom č.k. 7C/228/2010-530 zo dňa 16.12.2022 tak,
že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 970,36 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od
11.2.2010 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku uplatnený nárok
na zaplatenie istiny s príslušenstvom zamietol. Zároveň vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na

náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obe strany sporu. Krajský súd v Nitre ako
súd odvolací o podaných odvolaniach rozhodol uznesením č.k. 12Co/58/2023-594 zo dňa 28.5.2024 tak,
že rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd
vo svojom zrušujúcom uznesení konštatoval, že súd v prvej inštancie v napadnutom rozsudku chaoticky
a zmätočne rekapituloval vyjadrenia sporových strán, svedkov, obsah listín, avšak nevysporiadal sa so

všetkými skutkovými okolnosťami, keďže úplne opomenul dôležitú skutočnosť, podstatnú pre posúdenie
predmetnej veci, ktorou je to, že cena za zhotovenie pomníka bola žalovanému priznaná v dedičskom
konaní po poručiteľovi (neb. otcovi žalobkyne), keďže opatrovníčka dedičky (žalobkyne) dlh poručiteľa
voči žalovanému uznala a v mene dedičky uzavrela dedičskú dohodu, ktorá bola schválená súdom.
Tiež konštatoval, že na základe právoplatného a vykonateľného dedičského rozhodnutia bola potom

pohľadávka žalovaného vymožená v exekučnom konaní. Súdu prvej inštancie uložil vysporiadať sa so
skutkovými okolnosťami týkajúcimi sa dedičského a exekučného konania, vo veci opätovne rozhodnúť
a rozhodnutie zdôvodniť v súlade s § 220 ods. 2 CSP.

5. Po vrátení spisového materiálu z odvolacieho súdu a vykonaní procesných úkonov spojených

s doručovaním uznesenia Krajského súdu v Nitre č.k. 12Co/58/2023-594 zo dňa 28.5.2024 súd vec
opätovne prejednal na pojednávaní dňa 8.1.2025 za prítomnosti právnych zástupcov oboch strán sporu.
Povypočutísiprednesovprávnychzástupcovstránsporu,prihliadnucnaprednesžalovaného,výpovede
svedkov K. L. a E. F., a po vykonaní dokazovania oboznámením sa s obsahom listín tvoriacich súdny
spis a listín z pripojeného spisu Okresného súdu Komárno sp. zn. 12D/159/2006 a to rozsudku na č.l.

5, oznámenia o ukončení exekúcie na č.l. 6, výdavkového pokladničného dokladu na č.l. 7, vyúčtovania
na č.l. 9, návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia na č.l. 10, podacieho lístka na č.l. 11, faktúry
na č.l. 12, príjmového pokladničného dokladu na č.l. 13, fotografií na č.l. 14 a 15, fotografie na č.l. 25,
uznesenia OS Komárno sp. zn. 12D/159/2006 zo dňa 21.10.2008 na č.l. 26, upovedomenia o začatí
exekúcie na č.l. 28 a 29, návrhu na vykonanie exekúcie na č.l. 31, námietok proti exekúcii na č.l.

32 a 33, exekučného príkazu na č.l. 35, upovedomenia o spôsobe vykonanie exekúcie na č.l. 36,
uznesenia OS Levice č.k. 16Er/47/2009-64 zo dňa 13.11.2009 na č.l. 37 a 38, uznesenia OS Levice č.k.
4Ps/3/2013-10 zo dňa 15.11.2013 na č.l. 287, vrátenia poverenia na vykonanie exekúcie na č.l. 611,
poverenia na č.l. 612, z pripojeného spisu OS Komárno sp. zn. 12D/159/2006 zápisnice o predbežnom
vyšetrení na č.l. 7 a 8, zápisnice na č.l. 65 a 66, zápisnice na č.l. 73 a 74, rozsudku OS Levice č.k.

8P/306/2006-40 zo dňa 30.5.2008, uznesenia sp. zn. 12D/159/2006 zo dňa 21.10.2008 s doložkou
právoplatnosti a vykonateľnosti a ostatných ku spisu pripojených listín ustálil súd nasledovný skutkový
a právny stav veci:

6. Predmetom konania je nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 2.911,10 € s príslušenstvom titulom

bezdôvodného obohatenia sa žalovaného na jej úkor, ktoré spočívalo vo vymožení predmetnej sumy
priznanej žalovanému v rozhodnutí vydanom v rámci dedičského konania vedeného na Okresnom
súde Komárno pod sp. zn. 12D/159/2006 po poručiteľovi - neb. otcovi žalobkyne na základe uznania
pohľadávky žalovaného uplatnenej v dedičskom konaní podloženej faktúrou za vyhotovenie pomníka
pre neb. otca žalobkyne, ktorú žalobkyňa označila za fiktívnu a vystavenú bez toho, aby v tom čase

pomník bol vyhotovený.

7. Z nesporných skutkových tvrdení strán sporu, podporených listinnými dôkaznými prostriedkami (a
to uznesením OS Komárno sp. zn. 12D/159/2006 založeným na č.l. 26 spisu, oznámením o ukončeníexekúcie na č.l. 6, výdavkovým pokladničným dokladom na č.l. 7 spisu, vyúčtovaním na č.l. 9 spisu,
upovedomením o začatí exekúcie na č.l. 28 a 29 spisu, návrhom na vykonanie exekúcie na č.l. 31 spisu,
námietkami proti exekúcii na č.l. 32 a 33 spisu, exekučným príkazom na č.l. 35 spisu, upovedomením

o spôsobe vykonanie exekúcie na č.l. 36 spisu, uznesením OS Levice č.k. 16Er/47/2009-64 zo dňa
13.11.2009 na č.l. 37 a 38 spisu, vrátením poverenie na vykonanie exekúcie na č.l. 611 spisu, poverením
na č.l. 612 spisu) vyplynulo, že žalovaná ako jediný dedič v prvej dedičskej skupine nadobudla
momentom úmrtia jej otca - neb. J. B. dedičstvo pozostávajúce z majetku, ktorý poručiteľ vlastnil ku
dňu svojho úmrtia. Dedičské konanie po poručiteľovi (neb. otcovi žalobkyne) sa viedlo na Okresnom

súde Komárno pod sp. zn. 12D/159/2006 a bolo ukončené uznesením zo dňa 21.10.2008, v ktorom
boli špecifikované aktíva a pasíva dedičstva, pričom dedičstvo bolo potvrdené žalobkyni s povinnosťou
úhrady dlhov veriteľom: žalovanému v sume 235.460,- Sk do 31.12.2008 bezúročne a Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Komárno v sume 8.700,- Sk do 31.12.2008 bezúročne. Predmetné uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 13.12.2008 a vykonateľným sa stalo dňa 31.12.2008. Keďže žalobkyňa
žalovanému sumu vo výške 235.460,- Sk v lehote do 31.12.2008 neuhradila, žalovaný podal návrh

na vykonanie exekúcie, ktorý bol spísaný na Exekútorskom úrade v Komárne súdnym exekútorom
JUDr. Ladislavom Szabó dňa 29.1.2009. Týmto návrhom sa žalovaný (v procesnom postavení
oprávneného) domáhal vymoženia dlžnej sumy od žalobkyne (v procesnom postavení povinnej) na
základe exekučného titulu – právoplatného a vykonateľného uznesenia Okresného súdu Komárno sp.
zn. 12D/159/2006 zo dňa 21.10.2008. Súdny exekútor podal na Okresný súd Levice žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, pričom exekučné konanie sa viedlo pod sp. zn. 16Er/47/2009 (EX
38/2009), v rámci ktorého bola dlžná suma povereným súdnym exekútorom v plnej výške vymožená
a dňa 8.1.2010 v celkovej sume 7.845,55 € vyplatená v kancelárii súdneho exekútora do rúk žalovaného.

8. Ako vyplynulo z pripojeného spisu Okresného súdu Komárno sp. zn. 12D/159/2006, pohreb neb.

otca žalobkyne vybavoval a náklady zaň uhradil žalovaný, ktorý bol bratom neb. otca žalobkyne.
Žalovaný sa ako usporiadateľ pohrebu zúčastnil predbežného vyšetrenia u súdneho komisára (JUDr.
Frideriky Košinovej, ktorú súd poveril úkonmi súdneho komisára v predmetnej dedičskej veci) dňa
11.5.2006,vrámciktoréhooznámilvšetkyrelevantnéúdajetýkajúcesaporučiteľa,údajeojehoosobnom
stave, rodinných príslušníkoch, majetku a dlhoch. Tiež predložil listiny preukazujúce zostatok na účte

poručiteľa, dlh poručiteľa titulom pôžičky poskytnutej mu žalovaným na základe zmluvy o pôžičke zo dňa
16.1.2004 vo výške 130.000,- Sk, náklady na vyhotovenie znaleckého posudku na ocenenie rodinného
domu vo vlastníctve poručiteľa vo výške 3.808,- Sk, náklady na vyhotovenie pomníka pre poručiteľa
vo výške 87.700,- Sk (podložené faktúrou na č.l. 12 spisu a príjmovým pokladničným dokladom na
č.l. 13 spisu, z ktorých vyplynulo, že dňa 17.4.2006 vystavil žalovaný ako podnikateľ podnikajúci pod

obchodným menom GITA – Kamenosochárstvo, Štefan Nagy, IČO: 11 900 857 pre seba ako fyzickú
osobu – odberateľa faktúru za vyhotovenie pomníka pre 1 osobu (neb. Nagy Géza) a pomníkové
diely, základy betónové, písmená sekané (zlaté) znejúcu na sumu 87.700,- Sk, pričom ako dôkaz
o úhrade faktúry vystavil príjmový pokladničný doklad č. 000437 zo dňa 17.4.2006) a náklady na pohreb
poručiteľa celkove vo výške 13.9581,30 Sk (16.251,30 Sk po odpočítaní pohrebného vo výške 2.300,-

Sk = 13.951,30 Sk). Nakoľko žalobkyňa bola v čase dedičského konania pozbavená spôsobilosti na
právne úkony (a to rozsudkom Okresného súdu Levice č.k. 10 Ps 5/05-36 zo dňa 19.7.2005) a za
jej opatrovníka bola ustanovená jej matka K. L. (rozsudok OS Levice sp. zn. 10 Ps 5/05 založený
na č.l. 5 spisu), táto žalobkyňu zastupovala ako účastníka dedičského konania po neb. J. B.. Dňa
17.7.2006 sa uskutočnilo na notárskom úrade súdneho komisára za prítomnosti opatrovníčky žalobkyne

a žalovaného pojednávanie. Zo zápisnice o pojednávaní vyplynulo, že opatrovníčka žalobkyne po
poučenívzmyslepríslušnýchustanoveníObčianskehosúdnehoporiadkuvyhlásila,žededičstvoponeb.
otcovi žalobkyne v mene žalobkyne neodmieta, je spôsobilá dediť a že započítanie na dedičský podiel
neprichádza do úvahy. Zároveň boli oznámené výsledky predbežného vyšetrenia, v zmysle ktorých bol
vyhotovený súpis aktív a pasív dedičstva, keď do pasív bola zahrnutá pohľadávka žalovaného podľa

predložených dokladov a aj za vyhotovenie pomníka a pôžičku celkove vo výške 235.460,- Sk, ktorú
opatrovníčka žalobkyne v celom rozsahu čo do základu i výšky uznala s povinnosťou úhrady zo strany
dedičky (žalobkyne) bezúročne do 31.12.2006. V rámci pojednávania bolo vyhlásené uznesenie, ktorým
bola určená všeobecná cena majetku vo výške 1.000.582,50 Sk, výška dlhov v sume 247.134,- Sk
(pohľadávka žalovaného v sume 235.460,- Sk a odmena notára v sume 11.674,- Sk) a čistá hodnota

dedičstva vo výške 753.448,50 Sk s návrhom dedičskej dohody, podľa ktorej celé dedičstvo aktíva
aj pasíva prevezme pozostalá dcéra poručiteľa (žalobkyňa) s povinnosťou úhrady dlhov veriteľovi
(žalovanému) v sume 247.134,- Sk do 31.12.2006 bezúročne s tým, že vec bude predložená Okresnému
súdu Levice na schválenie právneho úkonu v mene nesv. dedičky (keďže právny úkon vykonanýv mene nesvojprávnej osoby podliehal schváleniu súdom). Okresný súd Levice v konaní vedenom pod
sp. zn. 8P/306/2006 uznesením č.k. 8P/306/2006-40 zo dňa 30.5.2008 (založeným na č.l. 86 a 87
pripojeného spisu OS Komárno sp. zn. 12D/159/2006) schválil právny úkon opatrovníčky žalobkyne za

nesv. žalobkyňu a to uzavretie dedičskej dohody po poručiteľovi J. B., zomr. X.X.XXXX. Dňa 21.10.2008
vydal Okresný súd Komárno uznesenie sp. zn. 12D/159/2006, v ktorom boli špecifikované aktíva
a pasíva dedičstva (pasívom dedičstva bola pohľadávka žalovaného podľa predložených dokladov
a aj za vyhotovenie pomníka a pôžičku celkove vo výške 235.460,- Sk a pohľadávka Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Komárno vo výške 8.700,- Sk), pričom celé dedičstvo, aktíva aj pasíva,

bolo potvrdené žalobkyni s povinnosťou úhrady dlhov veriteľom: žalovanému v sume 235.460,- Sk
do 31.12.2008 bezúročne a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno v sume 8.700,- Sk do
31.12.2008bezúročne.Predmetnéuznesenienadobudloprávoplatnosťdňa13.12.2008avykonateľným
sa stalo dňa 31.12.2008.

9. Ako vyplynulo z návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia založeného na č.l. 10 spisu, žalobkyňa

si prostredníctvom svojho právneho zástupcu nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške
2.911,10 € uplatnila od žalovaného výzvou zo dňa 20.1.2010, ktorú odoslala žalovanému dňa 29.1.2010
(podací lístok na č.l. 11 spisu).

10. Z predloženej fotodokumentácie založenej na č.l. 14, 15 a 25 spisu súd zistil existenciu pôvodného

pomníkaajehonahradenienovýmpomníkomakoajvizuálnustránkujehovyhotovenia,keďstranysporu
existenciu a vyhotovenie nového pomníka nepopierali a nespochybňovali.

11. Ako vyplynulo z písomných vyjadrení a prednesov žalovaného prezentovaných na pojednávaniach,
dňa 21.2.2012 žalovaný uviedol, že v priebehu dedičského konania opatrovníčka žalobkyne – dedičky

súhlasila s tým, aby bola jeho pohľadávka zahrnutá do dedičstva. Potvrdil, že pomník vyhotovil nielen
pre neb. otca žalobkyne, ale aj pre ich neb. rodičov, avšak meno neb. otca žalobkyne je vyryté na
pomníku na prvom mieste. Uviedol, že na pohrebe neb. otca žalobkyne sa zúčastnila žalobkyňa
a muž s menom Ivan, s ktorým v tom čase spolunažívala. V písomnom vyjadrení doručenom súdu
dňa 21.5.2012 žalovaný doplnil, že pomník pre neb. otca žalobkyne vyhotovil v mesiaci február 2010

s tým, že vyhotovenie pomníka za sumu 87.700,- Sk opatrovníčka žalobkyne uznala. Na vyhotovený
pomník vyryl ako prvé meno neb. otca žalobkyne a tiež tam vyryl mená svojich neb. rodičov a to už na
vlastné náklady. Konštatoval, že s neb. otcom žalobkyne nepodnikal, pričom materiál na vyhotovenie
pomníka nemal u neho uložený. Na pojednávaní dňa 11.6.2013 žalovaný uviedol, že v čase vystavenia
faktúry bol materiál na vyhotovenie pomníka už zakúpený, avšak samotný pomník v tom čase ešte

vyhotovený nebol, tento bol vyhotovený až vo februári 2009. Konštatoval, že suma vo výške 87.700,-
Sk predstavuje cenu za materiál, pričom za prácu si nič neúčtoval. Poukázal i na rozhodnutie vydané
v rámci dedičského konania, v rámci ktorého bola jeho pohľadávka zo strany opatrovníčky žalobkyne
v plnom rozsahu uznaná. Čas vyhotovenia pomníka datoval na február 2009, keď v písomnom vyjadrení
zo dňa 17.5.2012, doručenom súdu dňa 21.5.2012, bol nesprávne uvedený dátum február 2010, pričom

išlo o pochybenie jeho syna pri písaní vyjadrenia. Tiež uviedol, že neb. otca žalobkyne pochoval v hrobe
svojich neb. rodičov. Tiež uviedol, že nakoľko žalobkyňa a ani jej opatrovníčka nemali peniaze, všetko
ohľadne nákupu materiálu na vyhotovenie pomníka financoval z vlastných prostriedkov. Na pojednávaní
dňa 7.3.2014 žalovaný uviedol, že žalobkyňa ešte pred pohrebom súhlasila s tým, aby pre jej neb.
otca vyhotovil pomník, keďže na to nemala peniaze. Uviedol tiež, že uhrádzal všetky náklady spojené

s pohrebom svojho brata – neb. otca žalobkyne, tiež uhrádzal náklady na ubytovanie žalobkyne a jej
opatrovníkaakoajnákladydedičskéhokonania.Malzato,žejehorodičiasizaslúžia,abyvmalispoločný
hrob s ich synom – jeho bratom. Konštatoval, že faktúru a príjmový pokladničný doklad vyhotovil v roku
2006 z dôvodu, že v tom čase už materiál na vyhotovenie pomníka mal zakúpený a tieto doklady vystavil
na účely ich predloženia v rámci dedičského konania po neb. otcovi žalobkyne. Na pojednávaní dňa

27.4.2016 žalovaný potvrdil, že vyhotovil dvojhrob, v ktorom sú pochovaní jeho neb. rodičia a brat (neb.
otec žalobkyne), pričom dvojhrob vyhotovil sám, pričom pomník vyhotovil v roku 2010. Zopakoval, že
materiál na pomník zakúpil už v roku 2006, štyri roky mu v tom stáli peniaze a tieto mu boli uhradené
až po ich vymožení v rámci exekúcie.

12. Ako vyplynulo z výpovede svedkyne K. L., ani ona a ani žalobkyňa ako jej dcéra so žalovaným žiadny
vzťah neudržiavali, stretli sa len na pohrebe neb. otca žalobkyne a tam sa rozprávali aj o nákladoch na
pohreb, keď všetko ohľadne pohrebu vybavoval žalovaný. Poprela, že by sa boli rozprávali o náhrobnom
kameni,tiežpoprela,žebysižalovanýuplatnilnejakénárokyztitulupostaveniahrobu,resp.náhrobnéhokameňa v dedičskom konaní, o tom nebola reč. Neskôr, po rozhovore so žalovaným počas prerušenia
pojednávania, uviedla, že sa so žalovaným chce dohodnúť, keď žalobu zoberie späť v celom rozsahu,
ak žalovaný vyhotoví náhrobný kameň pre jej druhého neb. manžela.

13. Svedok E. F. (aktuálny opatrovník žalobkyne) na pojednávaní dňa 7.3.2014 potvrdil tvrdenie
žalovaného o tom, že sa so žalobkyňou rozprávali o tom, kto vyhotoví náhrobný kameň a že nakoľko
na to žalobkyňa nemala peniaze, žalovaný povedal, že náhrobný kameň vyhotoví on. Tiež potvrdil
tvrdenie žalovaného o tom, že zabezpečil ubytovanie žalobkyne a jeho v súvislosti s pohrebom neb.

otca žalobkyne, pričom žalobkyni poslal aj peniaze vo výške asi 1.000,- Sk.

14. Právny zástupca žalobkyne v priebehu sporu vo svojich písomných i ústnych vyjadreniach
prezentovaných na pojednávaní zotrval na podanej žalobe, pričom uplatnený nárok odvodzoval z titulu
bezdôvodného obohatenia sa žalovaného na úkor žalobkyne. Tvrdil, že medzi neb. otcom žalobkyne
ažalovanýmaanimedzižalobkyňouažalovanýmkuzavretiužiadnejzmluvyodielonedošlo.Žalovaným

vystavenú faktúru, predloženú súdnemu komisárovi v rámci dedičského konania, označil za fiktívnu,
pričom zo strany žalovaného išlo o jasný úmysel získať finančné prostriedky, ktoré si uplatnil v rámci
dedičského konania po neb. otcovi žalobkyne za vyhotovenie náhrobného kameňa pre svojich rodičov.
Konanie žalovaného spočívajúce vo vystavení faktúry a jej predložení v rámci dedičského konania
po neb. otcovi žalobkyne označil za podvod. V súvislosti s týmto jeho konaním podala žalobkyňa

aj trestné oznámenie, ktoré však bolo odmietnuté. Uznanie pohľadávky zo strany matky žalobkyne,
ktorá bola v tom čase opatrovníčkou žalobkyne, bolo učinené len z jej nevedomosti. Dôvodnosť
uplatneného nároku na zaplatenie žalovanej sumy odvodzoval aj od skutočnosti, že k vyhotoveniu
pomníka došlo až po vymožení predmetnej čiastky od žalobkyne v exekučnom konaní, pričom za
nemorálne označil aj dohodu matky žalobkyne ako opatrovníčky žalobkyne a žalovaného ohľadne

vyhotovenia pomníka pre druhého manžela matky žalobkyne. Na pojednávaní dňa 8.1.2025 tiež uviedol,
že s námietkou žalovaného vznesenou jeho právnym zástupcom v písomnom vyjadrení k predmetu
sporu, poukazujúcou na prekážku res iudicata nesúhlasí. Nakoľko žalobkyňu v pôvodnom konaní
(dedičské konanie) nezastupoval, vyhovenie tejto námietke by bolo nemorálne. Uviedol, že nakoľko je
aj majiteľom realitnej kancelárie, prostredníctvom ktorej bol rodinný dom zdedený žalobkyňou po jej

neb. otcovi predaný, so žalovaným bol v kontakte a mal snahu dohodnúť sa s ním. Žalovaný však s jeho
návrhom na vyplatenie jeho pohľadávky, okrem žalovanej sumy, po vyplatení kúpnej ceny za predaj
zdedenej nehnuteľnosti nesúhlasil. Mal za to, že predmetná pohľadávka nemala byť zahrnutá do pasív
dedičstva, pričom rozhodnutie vydané v rámci dedičského konania považuje za nesprávne. Poukázal
i na to, že žalovaný vo vystavenej faktúre vystupoval ako dodávateľ aj ako odberateľ. Podanej žalobe

žiadal v celom rozsahu vyhovieť, keď na strane žalovaného konštatoval vznik bezdôvodného obohatenia
plnením bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka), pričom prijatím plnenia došlo
na strane žalovaného k prospechu získanému z nepoctivých zdrojov, keďže pomník v čase dedičského
konania vyhotovený nebol a tento bol vyhotovený až po 4 rokoch, v roku 2010, a to pre neb. rodičov
žalovaného, pričom na pomník bolo vygravírované aj meno neb. otca žalobkyne. Doplnil, že písomné

uznanie dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka predpokladá, že dlh v čase jeho uznania trvá, čo
v danom prípade splnené nebolo, keďže v čase dedičského konania tento dlh ešte neexistoval. Poukázal
na judikát R 136/1988, v zmysle ktorého sa dlžník uznaním dlhu nezbavuje možnosti namietať v súdnom
konaní existenciu, prípadne výšku tohto dlhu. Mal za to, že rozhodnutie vydané v rámci dedičského
konania by nemalo mať vplyv na spravodlivosť rozhodnutia v žalovanej veci. Vyslovil tiež domnienku,

že medzi žalovaným a notárkou došlo k nejakej dohode, čo však už s ohľadom na uplynutý čas nie je
možné preukázať. Pre prípad úspechu v spore si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

15. Právny zástupca žalovaného vo svojich vyjadreniach prezentovaných v priebehu sporu poukázal
na existenciu prekážky res iudicata, keď v rámci dedičského konania bola žalovanému právoplatne

priznaná pohľadávka a táto bola následne aj vymožená, teda zo strany žalobkyne už nie je možné
požadovať od žalovaného zaplatenie tejto istej sumy v tomto konaní. Mal za to, že žalobkyňa si
od žalovaného vyhotovenie pomníka objednala, pričom tento tvorí jej vlastníctvo. Na pojednávaní
dňa 8.1.2025 žiadal právny zástupca žalovaného podanú žalobu v celom rozsahu zamietnuť, a to
s poukazom na rozhodnutie odvolacieho súdu (uznesenie č.k. 12Co/58/2023-594 zo dňa 28.5.2024),

s ktorým sa plne stotožnil. Pokiaľ právny zástupca žalobkyne poukazoval na konanie matky žalobkyne
ako jej opatrovníčky, resp. notárky prejednávajúcej dotknutú dedičskú vec s tým, že tieto osoby mali
konaťprotizáujmomžalobkyne,malzato,ženastranežalovanéhoniejedanápasívnavecnálegitimácia
v spore. Konštatoval, že podľa jeho názoru sa odvolací súd s týmito námietkami žalobkyne opakovanevysporiadal, preto žiadal podanú žalobu v celom rozsahu zamietnuť a žalovanému priznať nárok na
náhradu trov konania.

16. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu,
na úkor koho sa získal.

17. Právna úprava bezdôvodného obohatenia upravená v Občianskom zákonníku vychádza zo zásady,

že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. To, komu je povinný
bezdôvodné obohatenie vydať vyplýva z konkrétneho právneho dôvodu, na základe ktorého záväzok
vydať bezdôvodné obohatenie vzniká. Povinnosť vydať postihuje to, čo predstavuje obohatenie a to za
súčasného určenia povinnej osoby, ktorou je ten, kto sa bezdôvodne obohatil. Z uvedeného je zrejmé,
že musí byť daná príčinná súvislosť medzi majetkovým prospechom jednej strany a majetkovou ujmou

druhej strany.

Bezdôvodným obohatením sa v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka rozumie majetkový
prospech získaný plnením:
- bez právneho dôvodu,

- z neplatného právneho úkonu,
- z právneho dôvodu, ktorý odpadol,
- z nepoctivých zdrojov,
- tým, že sa za neho plnilo hoci podľa práva mal plniť sám.

Charakteristickým znakom pre plnenie bez právneho dôvodu je skutočnosť, že niekomu bolo niečo
dané, alebo bolo v prospech niekoho konané, pričom touto činnosťou došlo k nadobudnutiu majetkových
hodnôt, prípadne nedošlo k zníženiu majetkových hodnôt obohateného, ku ktorému by inak došlo,
pričom išlo napr. o plnenie v omyle, alebo o plnenie neexistujúceho dlhu.

18. Podľa § 194 ods. 1, 2 CSP, otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako
orgán podľa § 193, môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť.
Ak bolo o otázke podľa odseku 1 rozhodnuté, súd na také rozhodnutie prihliadne a vysporiada sa s ním
v odôvodnení rozhodnutia.

19. Prejudicialita je kauzálny vzťah medzi dvoma rozhodnutiami orgánov verejnej moci. Môže ísť o dve
súdnerozhodnutiaaleboosúdnerozhodnutiearozhodnutieorgánuverejnejsprávyaviceversa.Skoršie
rozhodnutie má prejudiciálny účinok, ak je ním orgán verejnej moci pri vydaní ďalšieho (neskoršieho)
rozhodnutia viazaný. Pre meritórne posúdenie veci v konaní o vydanie ďalšieho (neskoršieho)
rozhodnutia má skoršie rozhodnutie význam ako otázka predbežná (prejudiciálna otázka).

Prejudicialita v civilnom procese existuje vtedy, ak je súd prejednávajúci spor alebo mimospor viazaný
iným rozhodnutím orgánu verejnej moci (rozhodnutím iného súdu alebo orgánu verejnej moci). Táto
môže byť založená aj na tom, že právoplatný (skorší) rozsudok (rovnako uznesenie) je pre určitý okruh
subjektov záväzný. Súd je potom v prebiehajúcom spore viazaný výrokom právoplatného rozhodnutia
súdu, ktoré je záväzné pre všetky strany prebiehajúceho sporu. Subjektívna záväznosť právoplatného

rozsudku (respektíve uznesenia) znamená, že ním ustálený súkromnoprávny vzťah nemôže byť v inom
spore medzi totožnými stranami vyriešený odlišne (res iudicata).

20. Podľa § 175b OSP v znení účinnom do 30.6.2016, účastníkmi konania sú tí, o ktorých sa možno
dôvodne domnievať, že sú poručiteľovými dedičmi, a ak takých osôb niet, štát. Poručiteľov veriteľ je

účastníkom konania v prípade § 175p, v prípade, keď sa vyporiadava jeho pohľadávka, a pri likvidácii
dedičstva. V konaní podľa § 175h ods. 2 je účastníkom konania iba ten, kto sa postaral o pohreb.21. Podľa§150ods.1,2CSP,stranymajúpovinnosťpravdivoaúplneuvádzaťpodstatnéarozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany sporu požiadať o ďalšie skutkové

tvrdenia.

Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové
tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom
protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.
Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia
o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

Podľa§153ods.1CSP,stranysúpovinnéuplatniťprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnej
obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich
strana mohla predložiť skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť

najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

22. Vykonaným dokazovaním z nepopretých skutkových tvrdení strán sporu podporených obsahom

predložených listinných dôkazných prostriedkov týkajúcich sa konania vedeného na Okresnom súde
Komárno pod sp. zn. 12D/159/2006 a konania vedeného na Okresnom súde Levice pod sp. zn.
16Er/47/2009 mal súd preukázané, že od žalobkyne ako povinnej bola v prospech žalovaného ako
oprávneného v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 16Er/47/2009 (EX
38/2009) vymožená pohľadávka vo výške 7.845,55 € (7.815,84 € (235.460,- Sk) a trovy exekúcie

vo výške 29,71 €) a to na podklade exekučného titulu, ktorým bolo uznesenie Okresného súdu
Komárno sp. zn. 12D/159/2006 zo dňa 21.10.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.12.2008
a vykonateľným sa stalo dňa 31.12.2008. Súčasťou vymoženej pohľadávky bola i suma vo výške
2.911,10 €, ktorej zaplatenia sa domáha žalobkyňa podanou žalobou. Nakoľko táto suma predstavuje
časť pohľadávky uznanej opatrovníčkou žalobkyne v rámci dedičského konania a táto pohľadávka bola

v rámci dedičského konania vysporiadaná, teda vo vzťahu k tejto pohľadávke existuje právoplatné
rozhodnutie súdu, ktorým bol usporiadaný súkromnoprávny vzťah medzi účastníkmi dedičského konania
– dedičom a veriteľom (ktorého účastníctvo vyplývalo z ustanovenie § 175b OSP), súd už v tomto
spore nebol oprávnený tento skorším rozhodnutím súdu (uznesením Okresného súdu Komárno sp.
zn. 12D/159/2006 zo dňa 21.10.2008) právoplatne usporiadaný súkromnoprávny vzťah žalobkyne

a žalovaného vyriešiť odlišne. Preto, keďže rozhodnutie vydané v rámci dedičského konania, v rámci
ktorého došlo k vyporiadaniu pohľadávky žalovaného ako veriteľa, nadobudlo charakter exekučného
titulu (nadobudlo právoplatnosť a stalo sa vykonateľným) a na jeho základe bola v rámci exekúcie
vymožená od žalobkyne žalovaná suma v prospech žalovaného, súd dospel k záveru, že prijatím tohto
vymoženého plnenia nemohlo dôjsť a ani nedošlo k bezdôvodnému obohateniu sa žalovaného na úkor

žalobkyne, nakoľko plnenie na základe exekučného titulu nie je plnením bez právneho dôvodu a nejde
ani o plnenie získané z nepoctivých zdrojov. Z uvedeného dôvodu súd podanú žalobu ako nedôvodnú
zamietol, keď žalobkyňa nepreukázala, že žalovaný sa prijatím plnenia vymoženého v exekučnom
konaní na základe exekučného titulu (ktorým bolo právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu) na jej
úkor bezdôvodne obohatil.

23. Súd poukazujúc na subjektívnu záväznosť právoplatného rozhodnutia súdu (v danom prípade
uznesenia Okresného súdu Komárno sp. zn. 12D/159/2006 zo dňa 21.10.2008) už nebol oprávnený
opakovane posudzovať otázku platnosti právneho úkonu uznania dlhu učineného v rámci dedičského
konania vedeného na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 12D/159/2006 opatrovníčkou žalobkyne

(dedičky), otázku existencie dlhu v čase jeho uznania, ani otázku existencie zmluvy o dielo a moment
jeho vyhotovenia. Z uvedeného dôvodu súd vyjadrenia žalovaného a výpovede svedkov K. L. a E.
F., týkajúce sa priebehu pohrebu neb. otca žalobkyne, úhrady nákladov za pohreb a nákladov na
vyhotovenie pomníka, existencie dohody o vyhotovení pomníka, momentu vyhotovenia tohto pomníkaako aj jeho prevedenia a listinné dôkazné prostriedky predložené v súvislosti s vyššie uvedeným
(fotodokumentácia na č.l. 14, 15 a 25 spisu, faktúra na č.l. 12 spisu a príjmový pokladničný doklad na č.l.
13 spisu) na účely rozhodnutia vo veci nevyhodnocoval, keďže tieto sú s ohľadom na ustálené právne

posúdenie veci bez právneho významu.

24. K námietkam žalobkyne prezentovaným jej právnym zástupcom smerujúcim k morálnosti, resp.
nemorálnosti konania žalovaného súd uvádza, že prioritným poslaním súdu je nastolenie zákonnosti
a spravodlivosti do vzťahu strán sporu a nie posudzovanie morálnosti, či nemorálnosti konania niektorej

zo strán sporu. Uhol pohľadu na morálnosť, či nemorálnosť konania alebo správania sa druhého je
vždy závislý od osoby hodnotiaceho a jeho subjektívneho postoja, a preto v právnom štáte nemôže byť
relevantným podkladom pre posúdenie právneho vzťahu súdnou mocou.

25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.

26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP. Keďže
žalovaný bol s ohľadom na výsledok konania v spore plne úspešnou stranou, súd mu priznal nárok na
náhradu trov konania (prvoinštančného i odvolacieho) vo výške 100 %. O výške trov konania rozhodne
po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník osobitným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou Okresného súdu Komárno na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).