Uznesenie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, October 23, 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Obdo/32/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119213966
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Janečková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:7119213966.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy
Janečkovej a členiek senátu JUDr. Jany Hullovej a JUDr. Eriky Čanádyovej v spore žalobcu JUDr. Jána
Bodnára, so sídlom Žriedlová 3, Košice - správcu majetku úpadcu SH TRADE, s.r.o. Košice v konkurze,
Rhodyho 14, Bardejov, IČO: 31 712 673, zastúpeného advokátskou kanceláriou FiguraLegal s.r.o., so
sídlom Žriedlová 3, Košice, IČO: 52 824 918, proti žalovaným 1/ JUDr. G. J., notár, so sídlom Alžbetínske

námestie 6, Dunajská Streda, 2/ SlovZink, a.s., so sídlom Dúbravská cesta 2, Bratislava, IČO: 35 772
204, právne zastúpenému spoločnosťou Taylor Wessing e/n/w/c/ advokáti s.r.o., so sídlom Panenská 6,
Bratislava, IČO: 35 905 832, o vydanie predmetu úschovy, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského
súdu v Trnave č. k. 32Cob/61/2021-319 z 31. januára 2023, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie žalobcu o d m i e t a.

Žalovanému 1/ náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

Žalovaný 2/ má voči žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Dunajská Streda (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 17Cb/10/2020-204 zo
4. decembra 2020 výrokom I. žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, výrokom II. rozhodol, že má

žalovaný2/nároknanáhradutrovkonaniaprotižalobcovivrozsahu100%stým,žeovýškenáhradytrov
konaniarozhodnesúdpoprávoplatnostirozhodnutia,ktorýmsakonaniekončí,samostatnýmuznesením
a výrokom III. rozhodol, že žalovaný 1/ nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou pôvodne domáhal proti
žalovanému 1/, aby bol súdom zaviazaný na vydanie predmetu úschovy - peňažných prostriedkov vo

výške 31.973,15 eur zložených do notárskej úschovy u žalovaného 1/ na základe zápisnice zo dňa
14. februára 2017 N11/2017, U3/2017 (ďalej len „predmet úschovy“), a proti žalovanému 2/, aby bol
súdom zaviazaný strpieť vydanie uvedeného predmetu úschovy a udeliť súhlas s jeho vydaním. Svoju
žalobu odôvodnil tým, že v zmysle reštrukturalizačného plánu žalovaného 2/ potvrdeného uznesením
Okresného súdu Trenčín zo dňa 17. septembra 2013 (zverejnené v OV 184/13 dňa 24. septembra 2013)
sp. zn. 28Er/3/2012 (ďalej len „reštrukturalizačný plán“) mal žalovaný 2/ zložiť do notárskej úschovy

notárskeho úradu Mgr. Tatiany Vršanskej plnenie vo výške 31.973,15 € titulom reštrukturalizačného
plánu v prospech veriteľa WARMWELL, S. A., Via Espaňa 122, City of Panama, Panama čiastočne
ako nezabezpečeného nepodmieneného veriteľa a čiastočne ako nezabezpečeného podmieneného
veriteľa. Išlo o plnenie v súvislosti s pôvodne prihlásenou pohľadávkou veriteľa WARMWELL, S. A.
(pohľadávka veriteľa bola v celkovej výške 1.065.771,82 €), ktorá vyplývala z vlastnej zmenky na
rad WARMWELL, S. A. vystavenej zmenkovým dlžníkom - spoločnosťou K & M, s.r.o. a avalovanej

žalovaným 2/, ktorá bola indosovaná dňa 26. júla 2012 na spoločnosť SH TRADE, s.r.o., Košice
a následne bola právoplatným uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 16. mája 2016 sp. zn.15UL/1/2015 vyhlásená za umorenú. Pohľadávka veriteľa WARMWELL, S. A. voči žalovanému 2/ ako
zmenkovému ručiteľovi bola zapísaná v rámci jeho reštrukturalizácie v konečnom zozname pohľadávok
pod č. 133 vo výške 1.065.771,82 eur ako pohľadávka WARMWELL, S. A. podmienená s podmienkou

vznikuvprípadenesplneniahlavnéhozáväzkuzozmenkyzmenkovýmdlžníkom.Žalobcavžalobetvrdil,
že medzičasom došlo k naplneniu podmienky vzniku predmetnej pohľadávky, keďže dňa 13. marca
2018 nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 1. decembra 2017 sp. zn.
30Cbzm/6/2016, ktorým súd zaviazal zmenkového dlžníka - spoločnosť Pinne, s.r.o. (pôvodne K & M,
s.r.o.) na úhradu sumy 1.065.771,82 eur s príslušenstvom indosatárovi - úpadcovi SH TRADE, s.r.o.

Košice titulom predmetnej zmenky, pričom zmenkový dlžník svoj záväzok nesplnil, v dôsledku čoho je
existencia nároku žalobcu - úpadcu ako indosatára voči žalovanému 2/ nepochybná. Na základe vyššie
uvedenéhosažalobcanazdával,žejezrejmé,ktojeveriteľomžalovaného2/akozmenkovéhoručiteľaaj
titulom vyššie uvedeného reštrukturalizačného plánu. Žalobca ako správca majetku úpadcu SH TRADE,
s.r.o. Košice vyzval listom zo dňa 13. januára 2017 žalovaného 2/ v zmysle prílohy 5 záväznej časti
jeho reštrukturalizačného plánu na plnenie úpadcovi SH TRADE, s.r.o., a to titulom splátok splatných v

prospech veriteľa WARMWELL, S. A. v zmysle reštrukturalizačného plánu v celkovej výške 31.973,15
eur po naplnení podmienky vzniku pohľadávky a po indosovaní zmenky z pôvodného veriteľa na úpadcu
SH TRADE, s.r.o. Na túto výzvu však bolo žalovaným 2/ oznámené, že peňažné prostriedky boli zložené
do notárskej úschovy na notárskom úrade u žalovaného 1/ a to na podklade zápisnice zo dňa 14.
februára2017N11/2017,U3/2017,keďžežalovaný2/podľasvojhovyjadreniamápochybnostiotom,kto

je veriteľom. Následne správca majetku úpadcu SH TRADE, s.r.o. požiadal listom zo dňa 15. februára
2017 žalovaného 1/ ako notára o plnenie z notárskej úschovy, žalovaný 2/ však proti vydaniu plnenia
z úschovy podal námietky, o ktorých následne rozhodol Okresný súd Dunajská Streda uznesením zo
dňa 18. júna 2017 č. k. 11U/1/2017-52 tak, že súd konanie zastavil, čo odôvodnil tým, že žalobca nebol
výslovne žalovaným označený v notárskej zápisnici ako príjemca skladaného plnenia a preto nie je ani

oprávnený domáhať sa jeho vydania. V predmetnom uznesení súd tiež uviedol, že otázka, či notár môže
vydať predmet úschovy takejto osobe, sa môže riešiť len v sporovom konaní mimo konania o námietkach
podľa CMP, a to žalobou, ktorou sa bude táto tretia osoba domáhať voči notárovi vydania predmetu
úschovy a domáhať voči zložiteľovi aj príjemcovi toho, aby takéto vydanie trpeli resp., aby s ním súhlasili.
Na základe uvedeného preto žalobca podal predmetnú žalobu proti žalovanému 1/ ako notárovi a proti

žalovanému 2/ ako zmenkovému ručiteľovi a zároveň zložiteľovi predmetu úschovy s vyššie uvedeným
petitom rozhodnutia súdu.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku ďalej odcitoval ustanovenia §§ 1 ods. 1, 2, 261 ods. 1,
7 Obchodného zákonníka, § § 132 ods. 1 a 2, 136 ods. 1 a 2, 153 ods. 1, 155 ods. 1 až 3 Zákona

č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“) a § 568 Občianskeho zákonníka. Súd
prvej inštancie na základe výsledkov vykonaného dokazovania konštatoval, že pri skutkových tvrdeniach
nebolimedzistranamižiadnerozporyaskutkovýstavbolvpodstatezisťovanýadoplňovanýpriebežnými
vyjadreniami strán, ktoré na seba nadväzovali a obsahovali relevantné podrobnosti prejednávanej veci.
Strany sa však podstatne rozchádzali v názoroch ohľadom právneho posúdenia vyššie opísaného

nesporného skutkového stavu, z ktorého žalobca vyvodzoval danosť svojho nároku ako indosatára
na zaplatenie uplatnenej sumy 31.973,15 eur voči zmenkovému ručiteľovi - žalovanému 2/ a zároveň
právnu možnosť získania tejto sumy titulom plnenia žalovaného 2/ v rámci jeho reštrukturalizačného
plánu potvrdeného súdom. Súd prvej inštancie zhodne so žalovaným 2/ bol toho názoru, že záväzok
žalovaného 2/ zo zmenkového ručenia za zaplatenie zmenky vystavenej zmenkovým dlžníkom -

spoločnosťou K & M, s.r.o. v prospech spoločnosti WARMWELL, S. A. bol v súlade s článkom 3.3 body
(a), (b) a (c) (a prípadne aj čl. 3.2) záväznej časti reštrukturalizačného plánu žalovaného 2/ vrátane jeho
prílohy č. 5 (splátkové kalendáre) ku dňu jeho účinnosti 25. septembra 2013 (viď čl. 1 odsek 3 záväznej
časti plánu) nahradený novým záväzkom, ktorého právny titul vzniku je priamo reštrukturalizačný plán
žalovaného 2/ s tým, že každý nezabezpečený (ne)podmienečný veriteľ sa uvedeným dňom zároveň

výslovne vzdal nároku na úhradu svojej nezabezpečenej (ne)podmienenej zistenej pohľadávky, t. j.
pôvodne prihlásenej pohľadávky. Zdôraznil, že žiadna zo strán v konaní nespochybnila autenticitu
predmetných častí plánu a taktiež nenamietali, že by sa na daný prípad mali vzťahovať iné časti
reštrukturalizačného plánu.

4. Účastníkom tohto reštrukturalizačného plánu pri predmetnom záväzku bol veriteľ WARMWELL, S. A.,
pričom žalobca netvrdil a ani nepreukazoval v konaní žiadne skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že by
SHTRADEs.r.o.účinnenadobudlaodspoločnostiWARMWELL,S.A.právozodpovedajúceuvedenému
novému záväzku žalovaného 2/, t. j. právo dožadovať sa voči žalovanému 2/ plnenia uvedenéhonového záväzku. Žalobca sa nestal účastníkom reštrukturalizačného konania a ani účastníkom
reštrukturalizačného plánu žalovaného 2/ z dôvodov uvedených v uznesení Okresného súdu Trenčín č.
k. 28R/3/2012-1235 z 19. júna 2013, v dôsledku čoho podľa názoru súdu nemá ani nárok na uspokojenie

pôvodnej zmenkovej pohľadávky voči žalovanému 2/ ako zmenkovému ručiteľovi v jej v tomto konaní
uplatnenej časti 31.973,15 eur, a to v rámci zmenenej povinnosti žalovaného 2/ plniť už len nový záväzok
podľa reštrukturalizačného plánu. Rovnako tak žalobca nemôže byť príjemcom predmetu notárskej
úschovy, do ktorej bolo vložené peňažné plnenie práve z už uvedeného nového záväzku žalovaného
2/, ktorého titulom vzniku je priamo reštrukturalizačný plán. Súd prvej inštancie vyslovil názor, že na

tento záver pritom nemajú vplyv ani žalobcom v konaní popisované dôvody, pre ktoré sa úpadcovi SH
TRADE s.r.o. do potvrdenia reštrukturalizačného plánu žalovaného 2/ súdom nepodarilo vstúpiť do tohto
reštrukturalizačného konania pri predmetnej pohľadávke (namiesto spoločnosti WARMWELL, S. A.),
ako ani následné potvrdenie reštrukturalizačného plánu pri predmetnom záväzku s pôvodným veriteľom
WARMWELL, S. A., keďže uvedené skutočnosti majú právnu relevanciu len vo vzájomnom vzťahu
spoločností WARMWELL, S. A. a SH TRADE s.r.o., nie však vo vzťahu k novému titulu plnenia záväzku

v rámci reštrukturalizácie, t. j. vo vzťahu k súdom potvrdenému reštrukturalizačnému plánu. Taktiež
nemôžu v daných súvislostiach ovplyvniť predmet tohto konania ani neskoršie skutočnosti a udalosti,
ktorésatýkajúhlavnéhozáväzkovéhovzťahuzozmenky,atedanieakcesorickéhoručiteľskéhozáväzku
(napr. vydanie rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 1. decembra 2017 sp. zn. 30Cbzm/6/2016 ).

5. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že (len) samotný prevod zmenky jej rubopisom
v prospech SH TRADE s.r.o. ešte pred potvrdením reštrukturalizačného plánu žalovaného 2/ ako
zmenkového ručiteľa nemohol spôsobiť aj zmenu v osobe veriteľa v súvislosti s až neskôr vzniknutým
novým nárokom (z pohľadu žalovaného 2/ záväzkom) podľa reštrukturalizačného plánu, ktorého
účastníkom pri predmetnej pohľadávke nebola spoločnosť SH TRADE s.r.o.

6. Záverom súd poznamenal, že všetky ostatné návrhy strán sporu na doplnenie dokazovania
predostreté najmä na nariadenom pojednávaní, ale aj skôr počas celého konania, súd už nepripustil,
pretože buď na ich vykonaní už strany sporu netrvali alebo ich vykonanie nepovažoval za potrebné
pre zistenie rozhodujúcich skutočností pre rozhodnutie vo veci a mal za to, že v konečnom dôsledku

by len spôsobili predlžovanie konania a spôsobili by len oddialenie meritórneho rozhodnutia. Súd
taktiež považoval vo vzťahu k predmetu konania v prejednávanej veci za bezpredmetné a nespôsobilé
ovplyvniť vyššie uvedený záver súdu aj úvahy žalobcu o tom, že plnenie do notárskej úschovy nemalo
mať hmotnoprávne účinky splnenia dlhu, pričom žalobca toto svoje tvrdenie zároveň ani nepodložil
relevantnými dôkazmi o takom vývoji reštrukturalizačného konania žalovaného 2/, resp. nasledujúcej

dozornej správy, z ktorého by bolo možné prijať taký záver.

7. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd žalobu žalobcu zamietol, a to v celom rozsahu, nakoľko
pokiaľ žalobca nemá nárok na vydanie predmetu úschovy, tak sa tohto vydania neúspešne domáhal aj
u žalovaného 1/ ako notára, kde bola predmetná úschova zriadená.

8. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1
CSP, pričom dospel k záveru, že žalovaný 1/ by mal nárok na náhradu trov konania podľa jeho plného
úspechu vo veci, avšak nakoľko žalovanému 1/ preukázateľne žiadne trovy v konaní nevznikli, súd mu
z dôvodu hospodárnosti konania nárok na náhradu trov konania podľa uvedených ustanovení nepriznal

(výrok III). Na základe rovnakých zákonných ustanovení však súd priznal plnú náhradu trov konania
druhému plne úspešnému žalovanému, a to žalovanému 2/ voči v spore neúspešnému žalobcovi (výrok
II).

9. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. 32Cob/61/2021-319 z 30. januára

2023 rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 17Cb/10/2020-204 zo dňa 4. decembra 2020
napadnutý rozsudok výrokom I. vo výroku I. a II. potvrdil, výrokom II. odvolanie žalobcu voči výroku III.
napadnutého rozsudku odmietol a výrokom III. žalovanému 2/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu
100% trov odvolacieho konania.

10. Odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP),
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie aj z hľadiska
vád týkajúcich sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP) bez nariadenia pojednávania, pretoženeboli splnené podmienky § 385 ods. 1 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu proti výrokom I a
II napadnutého rozsudku je nedôvodné a vo zvyšku ho treba odmietnuť.

11. Čo sa týka odvolania žalobcu vo vzťahu k výrokom I a II napadnutého rozsudku, odvolací súd
konštatoval, že dôvody napadnutého rozsudku sú správne, a preto sa v celom rozsahu stotožňuje s
jeho odôvodnením (§ 387 ods. 2 CSP). Pokiaľ ide o podstatné vyjadrenia a podstatné tvrdenia žalobcu
uvedené v odvolaní (§ 387 ods. 3 CSP), odvolací súd k nim doplnil tieto úvahy:

12. K prvej odvolacej námietke odvolací súd uviedol, že žalobca súdu prvej inštancie v podstate
vyčítal, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nevyhovuje kvalitatívnym požiadavkám stanoveným
zákonom. Odvolací súd žalobcovu prvú odvolaciu námietku označil za vyznievajúcu nepresvedčivo.
Konštatoval, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí celkom jasne uviedol, aký skutkový stav zistil
a z akých dôkazov vychádzal. Riadne zdôvodnil, z čoho dospel k záveru, že žalobca nemá právo
na vydanie úschovy. Upriamil pozornosť na to, že napokon aj sám žalobca bol schopný argumentáciu

prvoinštančného súdu zrozumiteľne zhrnúť a aj spochybniť po vecnej stránke, čo len potvrdzuje, že
napadnutý rozsudok je preskúmateľný. Konštatoval, že odôvodnenie napadnutého rozsudku ako celok
vyhovuje požiadavkám § 220 ods. 2 CSP, keďže z neho možno zistiť tak skutkové, ako aj právne závery
súdu prvej inštancie, ktoré ho viedli k tomu, že žalobu zamietol. To, že žalobca so závermi súdu prvej
inštancie nesúhlasí, ale ani to, keby boli aj nesprávne, neznamená arbitrárnosť napadnutého rozsudku,

ktorá by mala predstavovať porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces.

13. Svojou druhou odvolacou námietkou žalobca namieta nesprávne právne posúdenie veci v otázke
svojej aktívnej vecnej legitimácie. Na účely vyhodnotenia tejto námietky odvolací súd rekapituloval, že
žalobca svoju žalobu opieral v podstate o tvrdenie, že má právo na vydanie peňazí z úschovy z titulu

reštrukturalizačného plánu žalovaného 2/, pretože v dôsledku indosácie zmenky sa stal novým veriteľom
zmenečného dlžníka, ktorý nesplnil svoj dlh, čo spôsobilo vznik jeho práva na plnenie voči avalistovi
zmenky - žalovanému 2/. Podľa názoru žalobcu na jeho nárok nemá vplyv, že jeho návrh na vstup do
reštrukturalizačného konania namiesto pôvodného veriteľa bol zamietnutý, pretože z hľadiska hmotného
práva sa stal novým veriteľom pohľadávky.

14. V súvislosti s uvedeným názorom odvolací súd zdôraznil, že reštrukturalizačné konanie je osobitný
druh civilného konania, ktorého cieľom je nielen ozdravenie podnikania dlžníka, ale aj kolektívne
vymáhanie pohľadávok jeho veriteľov. Z tohto dôvodu zákon určuje aj odlišný spôsob uplatňovania
pohľadávok veriteľov voči dlžníkovi. Tie sa neuplatňujú osobitne žalobami v civilnom sporovom konaní,

ani v rámci exekúcie, ale v zásade prihláškou pohľadávky do reštrukturalizácie. Platí základné
pravidlo, že právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom
ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky a ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii
riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia
reštrukturalizačnéhoplánusúdomzaniká(§120ods.1ZKR).Cieľomreštrukturalizácie,akmádosiahnuť

svoj účel, je schváliť a potvrdiť reštrukturalizačný plán. Reštrukturalizačný plán je listina upravujúca
vznik, zmenu alebo zánik práv a záväzkov osôb v nej uvedených (ďalej len „účastník plánu“), ako
aj rozsah a spôsob uspokojenia tých účastníkov plánu, ktorí sú veriteľmi prihlásených pohľadávok,
prípadne akcionármi dlžníka (§ 132 ods. 1 prvá veta ZKR). Po potvrdení plánu súdom je plán záväzný
pre všetkých účastníkov plánu (§ 132 ods. 1 druhá veta ZKR). Zverejnením uznesenia o potvrdení plánu

v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje
pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie
práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka; to platí rovnako aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť
uplatnené prihláškou (§ 155 ods. 2 ZKR).

15. Veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným ZKR prihlásili svoje pohľadávky, sa stávajú účastníkmi
reštrukturalizačného konania (§ 119 ods. 1 ZKR). Zákon počíta aj so zmenou v osobe veriteľa prihlásenej
pohľadávky počas reštrukturalizačného konania a novému veriteľovi poskytuje možnosť uplatňovať
práva spojené s pohľadávkou, ktoré inak v konaní prináležia pôvodnému veriteľovi. Deje sa tak na
návrh veriteľa povolením vstupu veriteľa do reštrukturalizačného konania alebo potvrdením prevodu

alebo prechodu pohľadávky z jedného účastníka reštrukturalizačného konania na iného účastníka
reštrukturalizačného konania (§ 25 až § 27 v spojení s § 119 ods. 4 ZKR).16. Osud prihlásenej pohľadávky je teda nerozlučne spätý s reštrukturalizačným konaním. ZKR síce
rešpektuje právo veriteľa nakladať s prihlásenou pohľadávkou, no keďže jej uspokojenie závisí od
výsledkov reštrukturalizácie, vyžaduje, aby bola osoba oprávnená uplatňovať práva s ňou spojené na

účely reštrukturalizačného konania jasne určená. Touto osobou je v dôsledku prihlásenia pohľadávky
v zásade veriteľ, ktorý prihlášku podal. Pokiaľ má dôjsť k zmene tejto osoby, musí sa tak udiať na
základe súdneho rozhodnutia podľa § 25 alebo § 26 ZKR. Zdôraznil, že takéto rozhodnutie nie je len
jednoduchou formalitou, ako sa to snaží navodiť žalobca. Kým totiž súd o zmene osoby veriteľa ako
účastníka reštrukturalizácie nerozhodne, práva spojené s prihlásenou pohľadávkou vykonáva pôvodný

veriteľ. V súvislosti s tým poukázal aj na žalobcom citované uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky z 5. novembra 2019, sp. zn. IV. ÚS 86/2019-18, kde ústavný súd v súvislosti s § 25 ZKR
konštatuje, že do času, kým nadobúdateľ nadobudne práva spojené s nadobudnutou pohľadávkou
v konkurznom konaní, je tieto práva v konkurznom konaní oprávnený vykonávať pôvodný veriteľ
pohľadávky. Keďže ustanovenia § 25 a 26 ZKR sa primerane použijú aj v reštrukturalizačnom konaní (§
119 ods. 4 ZKR), odvolací súd zdôraznil, že tento záver ústavného súdu práveže potvrdzuje správnosť

napadnutého rozsudku, a nie naopak, ako argumentuje žalobca. Aj odvolací súd totiž zastával názor,
že nadobúdateľ pohľadávky nemá právo uplatňovať práva v reštrukturalizačnom konaní, kým súd
nerozhodne o jeho vstupe do konania alebo o potvrdení nadobudnutia pohľadávky. Na nadobúdateľa
teda zjavne neprechádzajú všetky práva spojené s prihlásenou pohľadávkou. Práva, ktoré sa uplatňujú
v reštrukturalizačnom konaní, patria naďalej pôvodnému veriteľovi. Jeho postavenie ako účastníka

reštrukturalizačného konania nezaniká prevodom pohľadávky, pretože takýto následok zo zákona
nevyplýva. Pôvodný veriteľ má najmä prostredníctvom veriteľského výboru (§ 144 ZKR), či schvaľovacej
schôdze (§ 146 ZKR) naďalej zachované právo podieľať sa na schvaľovaní reštrukturalizačného plánu,
ktorý má priamy vplyv na existenciu pohľadávky (§ 132 ods. 1 prvá veta ZKR). Inak povedané, aj po
prevode prihlásenej pohľadávky na nového veriteľa sú úkony pôvodného veriteľa v reštrukturalizačnom

konaní priamo späté s prihlásenou pohľadávkou. Postavenie pôvodného veriteľa, ktoré vyplýva z
analyzovanýchúčinkov§25a§26ZKRvspojenís§119ods.4ZKR,možnoprirovnaťpostaveniuosoby,
ktorá koná vo vlastnom mene, ale na cudzí účet, teda podobne, ako v prípade, keď postupca vymáha
postúpený nárok sám vo svojom mene na účet postupníka (§ 530 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Uzavrel, že bagatelizovanie účinkov rozhodnutia podľa § 25 a § 26 ZKR zo strany žalobcu treba preto

rázne odmietnuť.

17. Poukázal ďalej na ustanovenie § 155 ods. 1 ZKR, podľa ktorého sa ustanovenia plánu stávajú
účinnými voči všetkým účastníkom plánu zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom
vestníku. Uznesenie Okresného súdu Trenčín č. k. 28R/3/2012-1380 o potvrdení reštrukturalizačného

plánu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 184/2013 dňa 24. septembra 2013 pod značkou
K016873, takže ustanovenia plánu sa stali účinnými 25. septembra 2013 (§ 199 ods. 9 druhá veta
ZKR). Reštrukturalizačný plán potvrdený súdom sa pritom považuje za právny úkon urobený vo forme a
spôsobom, ktorý je vyžadovaný osobitnými predpismi pre vznik, zmenu alebo zánik práv alebo záväzkov
obsiahnutých v pláne (§ 155 ods. 3 ZKR).

18. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd potvrdil správnosť názoru prvoinštančného súdu a uzatvára,
že účinnosťou reštrukturalizačného plánu došlo k zániku (pôvodnej) pohľadávky zo zmenečného ručenia
za zaplatenie zmenky. Pôvodná pohľadávka zo zmenečného ručenia za zaplatenie zmenky, od ktorej
si žalobca odvodzuje nárok na vydanie predmetu úschovy, zanikla v súlade s vyššie uvedenými

ustanoveniami potvrdením reštrukturalizačného plánu ku dňu účinnosti reštrukturalizačného plánu (25.
septembra 2013). K tomuto okamihu sa pôvodná pohľadávka zo zmenečného ručenia za zaplatenie
zmenky zároveň nahradila novou pohľadávkou vyplývajúcou z dohody (novácie) uzavretej s veriteľmi
ako účastníkmi reštrukturalizačného plánu. Žalobca nebol účastníkom plánu v tejto časti, pretože chýba
rozhodnutie súdu o potvrdení prevodu pohľadávky na žalobcu podľa § 26 ZKR. Žalobca preto nemá voči

žalovanému 2/ právo na plnenie splatného záväzku titulom reštrukturalizačného plánu, a teda nemá ani
právo voči žalovanému 1/ na vydanie predmetu úschovy.

19. Na vyššie uvedenom závere nič nemení ani umorenie zmenky po potvrdení reštrukturalizačného
plánu uznesením Okresného súdu Košice I zo 16. mája 2016 č. k. 15Ul/1/2015-45. Hoci k žalobcom

tvrdenej indosácii malo dôjsť už 26. júla 2012, úpadca do potvrdenia reštrukturalizačného plánu,
teda približne v priebehu 1 roka (ale ani neskôr) nevedel predložiť reštrukturalizačnému súdu listiny
požadované zákonom, ktoré sú podmienkou na potvrdenie nadobudnutia pohľadávky súdom (§ 26 ods.
2 , ale aj § 25 ods. 2 ZKR). Podstatou umorenia zmenky je zbaviť stratenú alebo zničenú listinu jejúčinnosti. Rozhodnutie o umorení zmenky teda môže síce nahrádzať umorenú listinu, ale neobnovuje
pôvodný záväzok zo zmenečného ručenia. V prejednávanej veci tento záväzok medzičasom zanikol v
dôsledku účinkov reštrukturalizačného plánu. Keďže pohľadávka zodpovedajúca zmenečnému ručeniu

bola riadne prihlásená do reštrukturalizačného konania, predsa ani predloženie originálu zmenky s
indosamentom z roku 2012 po potvrdení reštrukturalizačného plánu, pokiaľ by k umoreniu zmenky vôbec
nedošlo, by logicky nemohlo mať vplyv na účinky reštrukturalizačného plánu, ktoré nastali v roku 2013.

20. Odvolací súd ešte dodal, že účinnosťou reštrukturalizačného plánu došlo k novácii, teda z právneho

hľadiska k vzniku novej pohľadávky. S takouto pohľadávkou môže účastník plánu, ktorý do potvrdenia
plánu vykonával práva s ňou spojené, bezpochyby nakladať aj bez rozhodnutia reštrukturalizačného
súdu, ktorého právomoc v tejto súvislosti zanikla skončením reštrukturalizácie.

21. Za zavádzajúce označil žalobcovo prirovnanie posudzovanej situácie k prípadu, keď by veriteľom
prihlásenej pohľadávky bola fyzická osoba, ktorá by pred potvrdením reštrukturalizačného plánu

zomrela. Veriteľ - fyzická osoba po svojej smrti prirodzene objektívne nemôže vykonávať práva spojené
s pohľadávkou do rozhodnutia súdu podľa § 25 alebo § 26 ZKR, na rozdiel od prevodcu pohľadávky,
ktorý je až do rozhodnutia súdu podľa cit. ustanovení ZKR účastníkom reštrukturalizačného konania a
môže (aj podľa žalobcom citovaného uznesenia ÚS SR, sp. zn. IV. 86/2019) vykonávať práva spojené
s prevedenou pohľadávkou.

22. Keďže všetky odvolacie námietky žalobcu považoval za neopodstatnené, odvolací súd napadnutý
rozsudok vo výrokoch I a II podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil (výrok I).

23. Pokiaľ ide o odvolanie žalobcu proti výroku III napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie

rozhodol o tom, že žalovaný 1/ nemá nárok na náhradu trov konania, neboli splnené podmienky,
aby odvolací súd preskúmaval vecnú správnosť napadnutého výroku, pretože odvolanie v tejto časti
nemožno považovať za podané oprávneným subjektom. Rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým
vyslovil, že žalovaný 1/ nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko sa nijako netýka práv a povinností
žalobcu, preto ho nemožno považovať za rozhodnutie, ktoré bolo vydané v neprospech žalobcu.

Subjektom oprávneným podať odvolanie je však len ten, v koho neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP). Keďže žalobcovi nesvedčí právo podať voči výroku III napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie odvolanie, odvolací súd odvolanie žalobcu v tomto rozsahu podľa § 386 písm. b) CSP odmietol
(výrok II).

24. V danom prípade žalobca so svojím odvolaním neuspel a žalovaný 1/ sa de facto odvolacieho
konania nezúčastnil, takže odvolací súd podľa § 255 ods. 1 CSP a v súlade s judikatúrou (R 72/2018)
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania len žalovanému 2/, a to voči žalobcovi (výrok III).

25. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca (ďalej aj „dovolateľ“), vyvodzujúc

prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ CSP v spojení s ustanovením § 432 CSP,
ako aj z ustanovenia § 420 písm. f) CSP v spojení s § 431 CSP. Navrhol rozsudok odvolacieho súdu,
ako aj súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Dovolateľ uviedol, že obidva vo
veci konajúce súdy založili svoje rozhodnutia na právnom posúdení, podľa ktorého ak si subjekt - veriteľ
pohľadávky riadne uplatní voči dlžníkovi v prebiehajúce reštrukturalizácii svoju pohľadávku prihláškou a

túto pohľadávku počas reštrukturalizácie, teda pred schválením a potvrdením plánu prevedie (v danom
prípade indosuje, keďže išlo o zmenku) na tretí subjekt, avšak v tejto súvislosti nedôjde k rozhodnutiu
súdu o zmene účastníka reštrukturalizačného konania (z pôvodného veriteľa, ktorý pohľadávku prihlásil
na nového, ktorý ju hmotnoprávne nadobudol), nemá takýto nový veriteľ právo na plnenie, vyplývajúce
z neskôr schváleného a potvrdeného reštrukturalizačného plánu. Namietal, že súdy nesprávne posúdili

právnu otázku a to, ak si subjekt - veriteľ pohľadávky riadne uplatní voči dlžníkovi v prebiehajúcej
reštrukturalizácii svoju pohľadávku prihláškou a túto pohľadávku počas reštrukturalizácie, teda pred
schválením a potvrdením plánu prevedie (v danom prípade indosuje, keďže išlo o zmenku) na tretí
subjekt, avšak v tejto súvislosti nedôjde k rozhodnutiu súdu o zmene účastníka reštrukturalizačného
konania z pôvodného veriteľa, ktorý pohľadávku prihlásil na nového, ktorý ju hmotnoprávne nadobudol,

či má alebo nemá takýto nový veriteľ právo na plnenie, vyplývajúce z neskôr schváleného a potvrdeného
reštrukturalizačného plánu. Dovolateľ mal za to, že rozhodnutie záviselo od otázky, ktorá v rozhodovacej
praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, čím je daný dôvod prípustnosti dovolania podľa § 421
ods. 1 písm. b) CSP. Dovolateľ uviedol, že úpadca - spoločnosť SH TRADE s.r.o. sa nestala účastníkom,pretože nevedela preukázať, že predmetná zmenka bola prevedená zo spoločnosti WARMWELL
na SH TRADE, čo však nič nemení na skutočnosti, že SH TRADE riadne preukázala indosovanie
zmenky, teda prevod zmenky z pohľadu hmotného práva. Pre účely procesu reštrukturalizácie zákon

č. 7/2005 Z. z. predpisuje náležitosť kvalifikovaného návrhu na zmenu účastníka, navyše podmienku
overeného podpisu a teda, aby sa indosácia realizovala overeným podpisom. Namietal, že napriek
tomu absencia normálnych náležitostí kvalifikovaného návrhu na zmenu účastníka reštrukturalizačného
konanianenegujehmotnoprávneúčinkyindosácieakotakej,atedajepotrebnérozlišovaťhmotnoprávnu
(indosácia) a procesnoprávnu stránku (vstup do reštrukturalizačného konania) veci. Žalobca má teda

v celom rozsahu aktívnu vecnú legitimáciu na uplatňovanie nárokov pôvodne svedčiacich spoločnosti
WARMWELL uplatnených v reštrukturalizácii, nakoľko ich riadne nadobudol indosáciou a to aj keď
formálne, po riadnom prihlásení pohľadávky a jej zaradení do zoznamu pohľadávok nenadobudol
procesné postavenie za účelom uplatňovania práv v reštrukturalizácii. Vyslovil názor, že uvedené
predstavuje len procesnoprávny aspekt k veci, ale nemá vplyv na existenciu hmotnoprávneho záväzku.
Len skutočnosť, že sa v reštrukturalizačnom konaní nerozhodlo o vstupe do konania (§ 25 ZKR) alebo o

potvrdení nadobudnutia pohľadávky (§ 26 ZKR) nemôže spôsobovať zánik hmotnoprávneho oprávnenia
skutočného veriteľa domáhať sa zaplatenie svojej pohľadávky. Predmetná pohľadávka naďalej zostala
spojená s predmetnou zmenkou a sledovala jej osud. Za absolútne neprijateľný označil záver o tom,
že nárok na plnenie zo zmenky, ktorej zmenkovým veriteľom je po indosácii SH TRADE vznikne, po
nesplnení záväzku zmenkovým dlžníkom (podmienka vzniku pohľadávky) voči avalistovi pôvodného

subjektu (WARMWELL), ktorý už nie je zo zmenky žiadnym spôsobom oprávnený a nemá žiadny právny
dôvod na plnenie titulom zmenky. Dovolateľ konštatoval, že nepopiera, že bez formálne potvrdeného
účastníctva by nemohol realizovať svoje procesné práva počas prebiehajúcej reštrukturalizácie ako
napr. aktívne sa zapájať do tvorby reštrukturalizačného plánu, zúčastniť sa schvaľovacej schôdze
veriteľov, napádať jej prípadný priebeh, či uznesenia na nej prijaté, avšak nič z uvedeného nespôsobuje

hmotnoprávny zánik pohľadávky ako takej. Tvrdil, že nespôsobilosť realizovať procesné práva počas
reštrukturalizácie neznamená súčasný zánik pohľadávky, nakoľko to nevyplýva zo žiadneho právneho
predpisu. Ak už má byť spojený hmotnoprávny zánik pohľadávky s formálnym nepotvrdením účastníka
počas reštrukturalizácie, je potrebné to dôkladne zdôvodniť, nakoľko podľa názoru dovolateľa právny
základ pre takýto záver nie je daný.

26. V súvislosti s obranou žalovaného 2/, že malo dôjsť k úhrade zmenkovej sumy započítaním
vzájomných pohľadávok medzi spoločnosťou K & M a SH TRADE, pričom podľa názoru žalovaného
2/ vyššie uvedeným započítaním došlo k riadnej solúcii pohľadávky SH TRADE zo zmenky v celom jej
rozsahu, považoval za potrebné uviesť, že žalovaný 2/ tým vlastne potvrdil právne účinné nadobudnutie

(indosáciu zmenky) pohľadávky na SH TRADE, keďže na listine o započítaní je uvedená ako adresa
táto spoločnosť a nie WARMWELL S.A. ako pôvodný vlastník zmenky a to časovo po skončení
reštrukturalizácie. Vzhľadom na uvedené konštatoval, že aj samotný žalovaný 2/ potvrdzuje svojim
konaní, že za veriteľa považoval aj po skončení reštrukturalizácie úpadcu a jeho pohľadávku, ktorú
aktuálne odmieta plniť.

27. Prípustnosť dovolania vyvodil dovolateľ aj z ustanovenia § 420 písm. f) CSP. Poukazoval na to, že
jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je aj právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej
súčasťou je aj právo sporovej strany na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odvolaciemu
súdu vytýkal, že neuviedol odpovede na otázky zásadné pre rozhodnutie vo veci samej, čím znemožnil

žalovanému náležitým spôsobom argumentovať vo vzťahu k skutkovým a právnym otázkam v rámci
využitia riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. Odvolací súd si osvojil právne závery
žalovaného 2/ a na námietky žalobcu nepredložil dostatočné zdôvodnenie a to v súvislosti s odopretím
priznania plnenia sumy v prípade prevodu riadne prihlásenej pohľadávky v reštrukturalizácii bez
formálnej (súdom potvrdenej) zmeny účastníctva, na základe reštrukturalizačného plánu. Uviedol, že z

jeho pohľadu odvolací súd stroho a z jeho pohľadu formálne vyhodnotil podmienenosť priznanie práva
na plnenie z reštrukturalizačného plánu s formálnym potvrdením účastníctva v reštrukturalizácii.

28. Záverom dovolateľ navrhol odklad vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozsudku podľa § 444
ods. 1 CSP, nakoľko podľa dovolateľa existuje u neho hrozba ťažko napraviteľnej ujmy, žalovanému

2/ žiadna hrozba nehrozí, nakoľko plnenie zložené do notárskej úschovy bude ponechané v tejto
úschove, pričom v opačnom prípade bude plnenie z úschovy uvoľnené a žalobca stratí reálnu možnosť
uspokojenia svojho nároku a uvedené by tak vyvolalo potrebu ďalšieho konania, opätovne sa domáhajúc
plnenia.29. Žalovaný 1/ vo vyjadrení žiadal, aby dovolací súd nepriznal žalobcovi vo vzťahu k nemu náhradu
trov dovolacieho konania, keďže sa v danej veci peniaze nachádzajú v notárskej úschove peňazí u neho

ako notára práve z titulu výkonu notárskej činnosti.

30. Žalovaný 2/ navrhol dovolanie žalobcu ako neprípustné odmietnuť. Vo vzťahu k návrhu na odklad
výkonu dovolaním napadnutého rozhodnutia uviedol, že odloženie vykonateľnosti sa týka len tých
rozhodnutí, kde môže byť nariadený výkon rozhodnutia, teda len pri rozsudkoch na plnenie, pričom

žalobcovi vo veci vydané rozsudky žiadnu povinnosť plniť neukladajú. Žalovaný 2/ ďalej vyslovil názor,
že súdy založili svoje rozhodnutia na riešení iných právnych otázok, ako tej, ktorú žalobca vymedzil
v dovolaní. Právnu otázku, ktorú žalobca vymedzil v dovolaní totiž odvolací súd neriešil a ani nemal
dôvod riešiť, vzhľadom na to, že bolo ustálené, že v danom prípade bola uzavretá platná hmotnoprávna
dohoda, na základe ktorej pôvodná pohľadávka zanikla - z čoho prirodzene vyplýva, že po platnosti a
účinnosti tejto dohody sa ďalej nie je možné domáhať nárokov z pôvodnej pohľadávky. Dovolateľ ďalej

podľa jeho názoru v dovolaní nekonkretizoval riadne právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne
a tiež to, v čom má spočívať táto nesprávnosť. Vzhľadom na podstatu predmetného sporu a na právne
otázky, ktorými sa inštančne podriadené súdy zaoberali pri vyhlasovaní a vyhotovovaní rozsudkov
označil úvahy uvedené v bode 15 dovolania o (ne)možných hmotnoprávnych implikáciách procesného
rozhodnutia reštrukturalizačného súdu o zamietnutí návrhu na vstup do konania za nadbytočné a bez

relevancie. Vyslovil názor, že žalobca ignoruje relevantné hmotnoprávne následky dohôd uvedených v
reštrukturalizačnom pláne a dezinterpretuje odôvodnenie rozsudkov tvrdeniami, že podľa nich mal byť
zánik pôvodnej pohľadávky zo zmenečného ručenia zapríčinenej, resp. spojený so zamietnutím návrhu
žalobcu na vstup do reštrukturalizačného konania. Uviedol, že podľa neho bod 15 dovolania neobsahuje
žiadne zmysluplné vymedzenie nesprávneho právneho posúdenia prejednávanej právnej veci.

31. V súvislosti s druhým žalobcom uplatneným dovolacím dôvodom podľa § 420 písm. f) CSP poukázal
na to, že sa žalobca pod dovolací dôvod „vady zmätočnosti“ snaží podradiť aj to, že podľa jeho
názoru odvolací súd pri jeho rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo
však nepredstavuje uvedený dovolací dôvod. Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutie krajského súdu

poskytuje ešte detailnejší náhľad do úvah, z ktorých súdy vychádzali a prehľad odpovedí na otázky,
ktoré súdy pri rozhodovaní v predmetnej veci zohľadnili (zodpovedali), že uplatnený dovolací dôvod
údajných „vád zmätočnosti“ odvolacieho konania nemá oporu v realite a jeho uplatnenie predstavuje
iba formalizovaný výkon práva zo strany žalobcu. Poukázal na základ argumentácie žalobcu, že
krajský súd údajne stroho vyhodnotil „podmienenosť priznania práva na plnenie z reštrukturalizačného

plánu s formálnym podaním účastníka v reštrukturalizácii“. Žalovaný 2/ konštatoval, že sa mu však
nepodarilo v rozsudku žiadneho z vec prejednávajúcich súdov takýto záver identifikovať a vyslovil
domnienku, že takýto záver pochádza z nesprávneho pochopenia právnych otázok, ktoré boli podstatné
pre rozhodnutia súdov. Poukázal na rozhodovaciu prax najvyššieho súdu, ktorý má tendenciu zaraďovať
pod nepreskúmateľnosť rozhodnutí len také vážne nedostatky, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia

neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu. Podľa judikatúry ÚS
SR a ESĽP je nevyhnutné, aby spravodlivé súdne rozhodnutie reagovalo na podstatné a relevantné
argumenty. Žalovaný 2/ uzavrel, že rozsudok odvolacieho súdu spĺňa atribúty požadované právnou
praxou a doktrínou.

32. Žalobca vo vyjadrení k podaniam žalovaných, z dôvodov už skôr uvádzaných, vyslovil presvedčenie,
že právo odvodené od pôvodne prihláseného a zisteného veriteľa riadne zaradeného do plánu
indosovaním zmenky nadobudol a plnenie mu v zmysle plánu patrí.

33. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie bolo

podané včas, na to oprávnenou osobou, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424
CSP), zastúpenou v súlade so zákonom (429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP
a contrario) pred samotným vecným prejednaním dovolania najskôr skúmal, či dovolanie je procesne
prípustné.

34. Podľa ust. § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa.35. Podľa ustanovenia § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo, alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej

rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola
vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

36. Podľa ustanovenia § 432 ods. 1 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť tým, že
rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

37. Podľa ustanovenia § 432 ods. 2 CSP, dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

38. Úspešné uplatnenie dovolania je vždy nevyhnutne podmienené primárnym záverom dovolacieho

súdu o prípustnosti dovolania a až následným sekundárnym záverom týkajúcim sa jeho dôvodnosti. Z
vyššie citovaných zákonných ustanovení upravujúcich otázku prípustnosti dovolania je zrejmé, že na
to, aby sa dovolací súd mohol zaoberať vecným prejednaním dovolania, musia byť splnené podmienky
prípustnosti dovolania vyplývajúce z ust. § 420 alebo § 421 CSP a tiež podmienky dovolacieho konania,
t. j. aby (okrem iného) dovolanie bolo odôvodnené dovolacími dôvodmi, aby išlo o prípustné dovolacie

dôvody a aby tieto dôvody boli vymedzené spôsobom uvedeným v ust. § 431 až § 435 CSP.

39. Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie.
Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorý možno - iba v prípadoch Civilným sporovým poriadkom
výslovne stanovených - napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré už nadobudlo právoplatnosť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach túto osobitosť dovolania často vysvetľuje
konštatovaním, že dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a odvolací súd nie je treťou inštanciou, v ktorej
by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie (viď napr. rozhodnutia NS SR sp. zn. 1Cdo 113/2012,
sp. zn. 2Cdo 132/2013, sp. zn. 3Cdo 18/2013, sp. zn. 4Cdo 280/2013, sp. zn. 5Cdo 275/2013, sp. zn.
6Cdo 107/2012 a sp. zn. 7Cdo 92/2012).

40. Pri uplatnení tézy, vyplývajúcej z rozhodnutí ESĽP, podľa ktorej rozhodnutia súdov predstavujúce res
iudicata „majú zostať nedotknuté“, treba na prípady možnosti prelomenia záväznosti a nezmeniteľnosti
právoplatných rozhodnutí hľadieť ako na výnimky z tejto zásady. Aj Civilný sporový poriadok so
zreteľomnauvedenéupravujepodmienkyprípustnostidovolaniaaprípady,vktorýchmožnoprávoplatné

rozhodnutianapadnúťdovolaním,považujelenzavýnimkuzozásadyjehozáväznostianezmeniteľnosti.
Právnu úpravu, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých sa môže táto výnimka uplatniť, nemožno v
žiadnom prípade vykladať rozširujúco; na mieste je skôr reštriktívny výklad.

41. Ak dovolací súd má riešiť právnu otázku, ktorou sa dovolací súd ešte nezaoberal, tak v zmysle vyššie

citovaných zákonných ustanovení je povinnosťou dovolateľa ako procesnej strany a/ konkretizovať
právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť ako ju riešil odvolací súd a b/ uviesť, ako mala byť
táto otázka správne riešená (viď napr. uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/146/2017 z 22. februára 2018).
Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť teda riešená odvolacím súdom, pričom odvolací
súd na jej riešení musel založiť svoje rozhodnutie.

42. Žalobca vyvodil prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ CP, pričom
za dovolacím súdom dosiaľ nevyriešené, vychádzajúc z obsahu jeho dovolania (§ 124 CSP), označil
žalobcaakoprávnuotázkuvzmysle§421ods.1písm.b/CSP,čiaksisubjekt-veriteľpohľadávkyriadne
uplatní voči dlžníkovi v prebiehajúcej reštrukturalizácii svoju pohľadávku prihláškou a túto pohľadávku

počas reštrukturalizácie, teda pred schválením a potvrdením plánu prevedie (v danom prípade indosuje,
keďže išlo o zmenku) na tretí subjekt, avšak v tejto súvislosti nedôjde k rozhodnutiu súdu o zmene
účastníka reštrukturalizačného konania z pôvodného veriteľa, ktorý pohľadávku prihlásil na nového,
ktorý ju hmotnoprávne nadobudol, má alebo nemá takýto veriteľ právo na plnenie vyplývajúce z neskôr
schváleného a potvrdeného reštrukturalizačného plánu (čl. V odsek 14 dovolania).

43. Ako už bolo uvedené vyššie, otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť riešená
odvolacím súdom a navyše odvolací súd musel na jej riešení založiť svoje rozhodnutie. Vychádzajúc
z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu (odsek 19 odôvodnenia rozsudku), ktorým odvolací súdpotvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý žalobu žalobcu zamietol, odvolací súd sa stotožnil s
názorom prvoinštančného súdu, že účinnosťou reštrukturalizačného plánu došlo k zániku (pôvodnej)
pohľadávky zo zmenečného ručenia za zaplatenie zmenky. Pôvodná pohľadávka, od ktorej si žalobca

odvodzuje nárok na vydanie predmetu úschovy, zanikla potvrdením reštrukturalizačného plánu ku
dňu účinnosti reštrukturalizačného plánu dňa 25. septembra 2013. Odvolací súd zhodne so súdom
prvej inštancie konštatoval, že k tomuto okamihu sa pôvodná pohľadávka zo zmenečného ručenia za
zaplatenie zmenky zároveň nahradila novou pohľadávkou vyplývajúcou z dohody (novácie) uzavretej
s veriteľmi ako účastníkmi reštrukturalizačného plánu. Nakoľko žalobca nebol účastníkom plánu v

tejto časti, pretože chýba rozhodnutie súdu o potvrdení prevodu pohľadávky na žalobcu podľa §
26 ZKR, súd uzavrel, že žalobca nemá voči žalovanému 2/ právo na plnenie splatného záväzku
titulom reštrukturalizačného plánu a ani právo na vydanie predmetu úschovy voči žalovanému 1/. Súdy
totiž na základe zisteného skutkového stavu a vykonaného dokazovania ustálili, že podľa dohody
medzi žalovaným 2/ a jeho veriteľmi, uvedenej v čl. 3.3 záväzného reštrukturalizačného plánu, došlo
hmotnoprávne k zániku pôvodnej pohľadávky veriteľa WARMWELL z titulu zmenečného ručenia (právny

titul,nazákladektoréhosažalobcadomáhavydaniapredmetuúschovyzanikol)akjejnahradeniunovou
pohľadávkou (novým záväzkom).

44. So zreteľom na uvedené a žalobcom sformulovanú právnu otázku sa dovolací súd stotožnil s
názorom žalovaného 2/, že rozsudky vo veci konajúcich súdov boli založené na riešení právnej otázky,

či potvrdením reštrukturalizačného plánu žalovaného 2/ došlo k platnej novácii pôvodnej pohľadávky zo
zmenečného ručenia a nie na riešení otázky vplyvu zamietnutia návrhu na vstup do reštrukturalizačného
konania na neskoršie domáhanie sa plnenia z reštrukturalizačného plánu, ktorú žalobca vymedzil v
dovolaní.

45. Vychádzajúc z uvedeného sa ani jeden zo súdov žalobcom v dovolaní nastolenými otázkami
nezaoberal. So zreteľom na uvedené dospel dovolací súd k záveru, že odvolací súd nezaložil svoje
rozhodnutie na už vyššie uvedenej právnej otázke.

46.Lenzáveromdovolacísúdkveciuvádza,žezákladomžalobcomsformulovanejotázkyjeskutočnosť,

že pôvodný veriteľ pohľadávky previedol (v danom prípade indosoval, keďže išlo o zmenku) na tretí
subjekt. Dovolací súd v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na obsah uznesenia Okresného súdu
Trenčín č. k. 28Er/3/2012-1235 z 19. júna 2013, založeného na č. l. 194 až 195 spisu, v odôvodnení
ktorého okresný súd uvádza, že spoločnosť SH TRADE s.r.o. Košice na preukázanie svojej aktívnej
legitiámcie predložila neosvedčené fotokópie troch zmeniek vystavených spoločnosťou K & M spol. s

r.o. so sídlom v Bratislave na rad spoločnosti WARMWELL S.A., Panama, indosované dňa 26. júla
2012 na spoločnosť SH TRADE s.r.o. Košice. Podobne aj z uznesenia Okresného súdu Košice I č. k.
15UL/1/2015-45 zo 16. mája 2016, založeného na č. l. 10-11 spisu vyplýva, že dôvodom podania návrhu
na umorenie zmeniek bola skutočnosť, že predmetné zmenky tvorili obsah správcovského spisu len
vo forme fotokópie predloženej úpadcom, a že sa správca majetku úpadcu SH TRADE s.r.o. Košice

v priebehu konkurzného konania pokúša získať originál predmetných zmeniek, avšak napriek jeho
snahe sa mu nepodarilo zistiť, kde sa originály zmeniek, ktoré sú potrebné na uplatnenia práva z
nich, nachádzajú. Uvedené vyvoláva určité pochybnosti o prevode pohľadávky zo zmenky indosáciou
na úpadcu. Aj odvolací súd v odseku 20 odôvodnenia rozsudku konštatoval, že ak by aj nedošlo
k umoreniu zmenky, ani predloženie originálu zmenky s indosamentom z roku 2012 po potvrdení

reštrukturalizačného plánu by nemohlo mať vplyv na účinky reštrukturalizačného plánu, ktoré nastali v
roku 2013.

47. Dovolateľ vyvodil prípustnosť aj dôvodnosť dovolania aj z ustanovenia § 420 písm. f) CSP.

48. Podľa § 420 písm. f) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

49. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá
povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta,poskytnutáochranavmedziachzákonov,ktorútentočlánokústavyozákladnomprávenasúdnuochranu
vykonáva. (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ústavy)

50. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo strany
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnením
nárokovaobranouprotitakémuuplatneniu.Pritomvšeobecnýsúdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázky
nastolené stranou konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne

objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných stranami konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne
objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo strany konania na súdnu ochranu, resp. spravodlivý proces. (IV. ÚS 115/03,
III. ÚS 204/04)

51. Podľa § 393 ods. 2 CSP v odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uvedie stručný obsah napadnutého
rozhodnutia, podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní,
prípadne ďalších subjektov, ktoré dôkazy v odvolacom konaní vykonal a ako ich vyhodnotil, zistený
skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax; ustanovenia §
387 ods. 2 a 3 tým nie sú dotknuté. Odôvodnenie rozhodnutia senátu obsahuje aj pomer hlasov, akým

bolo rozhodnutie prijaté.

52. Z uvedeného vyplýva, že súd nie je povinný dať odpoveď na každú nastolenú otázku, je
ale nevyhnutné, aby sa vysporiadal aspoň so základnými a pre rozhodnutie podstatnými právnymi
argumentmi oboch strán sporu. Dovolací súd sa nestotožnil s názorom dovolateľa, že odôvodnenie

rozsudku odvolacieho súdu, v časti týkajúcej sa posúdenia otázky majúcej pre rozhodnutie podstatný
význam, je nedostatočné, nepresvedčivé do takej miery, že by táto skutočnosť v konečnom dôsledku
zakladala jeho nepreskúmateľnosť.

53. Dovolateľ vytýkal odvolaciemu súdu, že neuviedol odpovede na otázky zásadné pre rozhodnutie

vo veci samej, čím znemožnil žalobcovi náležitým spôsobom argumentovať vo vzťahu k skutkovým
a právnym otázkam v rámci využitia riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. Podľa názoru
dovolacieho súdu odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, opierajúce sa v podstatnej časti o
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie
súdnych rozhodnutí. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,

ktorý bol zistený súdom prvej inštancie, vyjadrenia strán sporu, výsledky vykonaného dokazovania a
právne predpisy aplikované na posudzovaný prípad, z ktorých vyvodil svoj právny záver a zrozumiteľne
vysvetlil, z akého dôvodu potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým súd žalobu zamietol.
Neobmedzil sa iba na stotožnenie sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v zmysle § 387 ods. 2
CSP, hoci tak urobiť mohol, odôvodnenie súdu prvej inštancie ešte doplnil, na zdôraznenie správnosti

napadnutého rozhodnutia uviedol ďalšie dôvody a vyjadril sa k jednotlivým odvolacím námietkam.
Rozhodujúca(kľúčová)argumentáciaodvolaciehosúdujeobsiahnutávodsekoch12až22odôvodnenia
jeho rozsudku. Dovolací súd sa nestotožnil s tvrdením dovolateľa, že odvolací súd neuviedol odpovede
na otázky zásadné pre rozhodnutie vo veci samej, čím mu znemožnil argumentovať vo vzťahu k
skutkovým a právnym otázkam v rámci využitia riadnych a ani mimoriadnych opravných prostriedkov.

Žalobcavyužilmožnosťpodaťprotirozsudkusúduprvejinštancieriadnyopravnýprostriedok(odvolanie)
a podal aj mimoriadny opravný prostriedok (dovolanie) proti rozsudku odvolacieho súdu a obsah týchto
podanípotvrdzuje,žeodôvodnenierozhodnutívovecikonajúcichsúdovobsahovalizásadnévysvetlenie
dôvodov pre rozhodnutie veci a je zrejmé, že im dovolateľ aj porozumel, keď na závery, ku ktorým súdy
dospeli a s ktorými sa nestotožnil, v ním podaných opravných prostriedkoch vedel konkrétne reagovať.

54. Dovolací súd sa stotožnil a názorom žalovaného 2/, že sa žalobca pod „vady zmätočnosti“ snaží
podradiť aj, že podľa jeho názoru odvolací súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci,
čo však nepredstavuje tento dovolací dôvod (odsek 19 čl. V dovolania). Podľa názoru dovolacieho
súdu skutkové a právny závery vo veci konajúcich súdov nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté

v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.
Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnymi názormi, hodnotením dôkazov a ani právo na to, aby strana sporu bola pred všeobecným
súdomúspešná,teda,abysarozhodlovsúladesjejpožiadavkami(viďnapr.rozhodnutieÚSSRsp.zn.I.ÚS 50/04, IV. ÚS 22/04). Dovolateľom namietaná nesprávnosť skutkových zistení a právneho posúdenia
zisteného skutkového stavu nezakladá tzv. vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP. Nesprávne
právne posúdenie veci by mohlo založiť prípustnosť dovolania len podľa § 421 CSP.

55. Z dôvodov vyššie uvedených dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalobcu neumožňuje, aby
bol na jeho základe uskutočnený meritórny prieskum. So zreteľom na uvedené dovolací súd uzatvára,
že dovolanie žalobcu je procesne neprípustné a preto ho podľa § 447 písm. f/ CSP odmietol.

56. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá
CSP, § 453 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP). O výške náhrady trov dovolacieho konania rozhodne
súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP). V dovolacom konaní úspešnému žalovanému 1/ vznikol voči
žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania (§ 255 ods. 1 CSP v spojení s § 453 ods. 1
CSP). Keďže však podľa obsahu spisu žalovanému 1/ preukázateľne trovy v tomto konaní nevznikli,
dovolací súd v súlade s čl. 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim

procesnú ekonómiu, žalovanému 1/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznal (k uvedenému porovnaj
uznesenie NS SR z 28. februára 2018 sp. zn. 7Cdo/14/2018).

57. Vzhľadom na to, že dovolanie žalobcu bolo odmietnuté, dovolací súd už nerozhodoval o návrhu
dovolateľa na odklad vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia podľa § 444 ods. 1 CSP.

58. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.