Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, July 22, 2025

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 11Csp/40/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1323203325
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Robert Droppa

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2025:1323203325.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudcom Mgr. Robertom Droppom, v spore žalobkyne A. B. B. C., nar.

XX. XX. XXXX, s hláseným pobytom v obci B., proti žalovanej DEMS, spol. s r. o., so sídlom Liptovský
Ján 2067, IČO: 36 464 881, zastúpenej Mgr. Samuelom Dorociakom, advokátom so sídlom 1. mája
697/26, Liptovský Mikuláš, o zaplatenie 35,- eur s príslušenstvom a o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalovanej u k l a d á povinnosť zaplatiť žalobkyni 35,- eur spolu s 5 % ročnými úrokmi z omeškania
zo sumy 35,- eur od 28. 04. 2022 do 21. 11. 2024, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. V zostávajúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaním doručeným Mestskému súdu Bratislava III dňa 13. 07. 2023 a doplneným 14. 07. 2023 sa
žalobkyňa proti žalovanej domáhala zaplatenia istiny vo výške 35,- eur spolu s 5 % ročným úrokom
z omeškania zo sumy 35,- eur od 09. 02. 2022 do zaplatenia a náhrady trov konania vo výške
456,50 eura, v rámci ktorých si uplatnila aj náhradu škody vo výške 40,- eur. Žalobu odôvodnila tým, že
v októbri 2020 si kúpila permanentnú vstupenku s 10 vstupmi do wellnessu v prevádzke Hotel

Strachanovka. Do podania žaloby využila iba päť vstupov, keďže jej nebolo umožnené všetky využiť v
covidovom období. Faktom je, že hotel bol určitý čas mimo prevádzky. Ihneď po otvorení prevádzky
sa usilovala využiť vstupy, čo je však nebolo umožnené, napriek tomu, že pri kúpe nebola informovaná
a ani z webového sídla hotela nevyplývajú žiadne obmedzenia využitia. Po pokuse o dohodu bola
odmietnutá s tým, že hotel preferuje ubytovaných hostí. Žalovaná nepristúpila ani na návrh využitia časti
permanentkyvrámcireštauráciehotela,resp.návrhnavráteniedlžnejčastivhotovosti.Žalobkyňasatak
domáha vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 35,- eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania

od 09. 02. 2022 do zaplatenia a náhradou trov konania vo výške 456,50 eura, ktoré špecifikovala ako
súdny poplatok vo výške 16,50 eura, stratu času v rozsahu 2,5 hodiny pri návrhu na vydanie platobného
rozkazu vo výške 125,- eur, stratu času v rozsahu 4 hodín s komunikáciou so žalovanou vo výške
200,- eur, stratu času v rozsahu 1,5 hodiny pri vytlačení podkladov a cesty na súd vo výške 75,- eur
a náhradu škody ako rozdiel hodnoty permanentky za jeden vstup v čase kúpy 7,- eur oproti hodnote
lístka v súčasnej dobe 15,- eur, spolu za päť vstupov 40,- eur.

2. Žalovaná vo vyjadrení uviedla, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu nepomenovanej zmluvy
podľa ustanovenia § 51 Občianskeho zákonníka, obsahom ktorej bol záväzok žalovanej umožniť
žalobkyni vstup do „Wellness Rusnácka Baňa“ v počte 10 vstupov v termíne najneskôr do 05. 10.
2021 a záväzok žalobkyne uhradiť za poskytnuté služby sumu 70,- eur. Nakoľko žalobkyňa nevyužilamožnosti predplatených vstupov v termíne do 05. 10. 2021, v zmysle dojednaných podmienok zmluvy
jej zanikli práva vyplývajúce zo zmluvy. Tvrdenia žalobkyne o tom, že žalovaná jej neumožnila vstup
do wellness sa nezakladajú na pravde. Žalovaná poukázala na to, že v čase od 01. 11. 2020 do 04.

10. 2021 boli na základe jednotlivých opatrení Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky
a regionálnych úradov verejného zdravotníctva v súvislosti s pandémiou COVID-19 úplne zakázané
alebo obmedzené služby hotelov spočívajúce v návšteve wellness. Žalovaná preto nie z vlastného
zavinenia, ale z objektívnych dôvodov nemohla poskytnúť žalobkyni služby v plnom rozsahu tak, ako to
bolo dojednané. Vzhľadom na uvedené žalovaná umožnila žalobkyni vstup do wellness aj po uplynutí

dojednaného času, čiže po 05. 10. 2021. Žalobkyni umožnila vstup do wellness dňa 31. 10. 2021 a 03.
11. 2021, žalovaná ďalšie termíny odmietla. Pandémia pritom trvala do 05. 05. 2023, do ktorého času
bola žalovaná taktiež objektívne obmedzená v poskytovaní predmetných služieb. Záverom žalovaná
uviedla, že je ochotná a pripravená kedykoľvek uhradiť žalovanú istinu s výnimkou príslušenstva, ktoré
považuje za nedôvodné.

3. Žalobkyňa na vyjadrenie žalovanej reagovala replikou, v ktorej poukázala na jej snahy o mimosúdne
vyriešenie sporu pred podaním žaloby, pričom uviedla, že zváži právne kroky vzhľadom na priamu
diskrimináciu zo strany žalovanej.

4. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 21. 11. 2024, sp. zn. 11Csp/40/2023 tak, že žalobu zamietol

s tým, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Proti rozsudku podala žalobkyňa
odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 28. 05. 2025, sp.
zn. 11CoCsp/8/2025 tak, že rozsudok zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolací
súd skonštatoval, že v konaní vyšli najavo okolnosti, ktoré sú nesporné, súd prvej inštancie sa nimi
vôbec nezaoberal a nevyhodnotil ich z hľadiska následkov, najmú či nemali za následok zánik záväzku

z dôvodu následnej nemožnosti plnenia. Súd nechal bez povšimnutia okolnosti, ktoré vyvolala pandémia
COVID-19, hoci tieto mohli zásadne ovplyvniť správne právne posúdenie veci. Ak by žalovaná totiž
nemohla objektívne poskytnúť žalobkyni dohodnuté služby, nastala by nemožnosť plnenia ako dôvod
pre zánik záväzku, kedy by vznikol záväzok dlžníka na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale nevznikol
by záväzok na náhradu škody. Okresný súd sa dostatočne nevysporiadal ani s pokusom žalovanej

o plnenie, keď sa v priebehu konania pokúsil spor urovnať zaplatením sumy 39,48 eura. Je potrebné
tiež vyhodnotiť omeškanie žalobkyne ako veriteľa.

5. Súd vo veci opätovne nariadil pojednávanie, ktoré vykonal aj v neprítomnosti ospravedlnenej
žalobkyne ako aj právneho zástupcu žalovanej a vychádzajúc z názoru odvolacieho súdu vo veci

opätovne rozhodol.
6. Z fotokópie permanentnej vstupenky na desať vstupov do Wellness Rusnácka Baňa vyplýva, že
strany sporu uzatvorili nepomenovanú spotrebiteľskú zmluvu, predmetom ktorej bol záväzok žalovanej
poskytnúť žalobkyni vstupy do wellness. Platnosť permanentnej vstupenky bola dojednaná do 05. 10.
2021. Z tohto listinného dôkazu mal súd preukázané, že žalobkyňa využila celkovo päť vstupov a to

dva vstupy dňa 06. 10. 2020, dva vstupy dňa 31. 10. 2021 a jeden vstup dňa 03. 11. 2021.
Doba platnosti permanentky bola dohodou strán sporu predĺžená, čo nakoniec preukazuje aj nesporná
návšteva wellnessu žalobkyňou v dňoch 31. 10. 2021 a 03. 11. 2021.

7. Podľa § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť

zanikne.

8. Zo zmluvy medzi stranami sporu vzniklo žalobkyni právo na poskytnutie desiatich vstupov do
wellnessu prevádzkovaného žalovanou a žalovanej povinnosť tieto žalobkyňou vopred zaplatené vstupy
umožniť. K uzatvoreniu zmluvy došlo v čase celosvetovej pandémie infekčného ochorenia COVID-19,

ktoré spôsobuje vírus SARS-CoV-2, v dôsledku ktorej bola na území Slovenskej republiky dňa 12.
03. 2020 od 6. hodiny vyhlásená mimoriadna situácia, ktorá bola odvolaná 15. 09. 2023 o 06.00
hod. Od 01. 10. 2020 bol vládou Slovenskej republiky opakovane vyhlásený núdzový stav, ktorý
trval až do 14. 05. 2021. Na území Slovenskej republiky prebehli celkovo tri vlny pandémie, druhá
vlna trvala od septembra 2020 do mája 2021, teda v čase, kedy sa žalobkyňa rozhodla zakúpiť si

permanentku do wellnessu žalovanej. Na území Slovenskej republiky vydával opatrenia na ochranu
zdravia obyvateľov s platnosťou pre celé územie Slovenka Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej
republiky, ktorý opatrením zo dňa 14. 10. 2020, sp. zn. OLP/8326/2020 od 15. 10. 2020 od 06.00
hod. ráno uzatvoril okrem iného aj prevádzky poskytujúce služby wellness (sauny, vírivky, kúpelea zábaly). Epidemiologická situácia na Slovensku sa od 16. 08. 2021 riadila podľa tzv. Covid automatu,
ktorým došlo k prijímaniu opatrení proti šíreniu epidémie v závislosti od intenzity šírenia na okresnej
úrovni. Na základe tohto Covid automatu bola povolená návšteva wellnessu len v zelenom stupni

„monitoring“ a aj to v rozsahu maximálne 50 % kapacity zariadenia. K uvoľneniu opatrení v súvislosti
s prevádzkovaním wellness zariadení došlo čiastočne až od 25. 12. 2021, kedy boli otvorené wellness
pre ubytovaných hostí v tzv. režime OP (očkovaní a prekonaní). Z uvedeného stručného prehľadu
vyplýva, že žalovaná objektívne nemohla poskytovať služby wellnessu podľa uváženia žalobkyne, ale
bolo jej povinnosťou dodržiavať protipandemické opatrenia, ktoré sa neustále menili z dôvodu potreby

prispôsobiť sa aktuálnej pandemickej situácii. Súd má za to, že obmedzenia vyplývajúce z celosvetovej
pandémie COVID-19 na území Slovenskej republiky v čase od marca 2020 do marca 2022 sú notoriétou
a malo by byť tak nesporné, že neposkytnutie služieb žalobkyni súviselo s objektívnym stavom, čo
malo na strane žalovanej za následok nemožnosť plnenia a tým aj zánik záväzku. Nakoniec, žalobkyňa
túto skutočnosť ani nespochybňovala, keď v žalobe uviedla že jej nebolo umožnené v danom období
využiť všetky vstupy pre COVID-19. V čase pandémie, keď žalovaná neumožnila žalobkyni vstup do

wellnessu, nemohli strany sporu objektívne vedieť, či ide o trvale nemožné plnenie alebo o dočasnú
nemožnosť plnenia. Nakoľko však nebolo tvrdené, že by došlo k opätovnému predĺženiu platnosti
permanentkyaspoukazomnavyjadreniežalobkynevžalobe,podľaktoréhozažiadnychokolnostínemá
už v úmysle navštíviť predmetné zariadenie, možno konštatovať, že v danom spore ide o objektívnu
a trvalú nemožnosť plnenia.

9. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

10. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech

získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

11. Nemožnosť plnenia má následne vplyv aj na vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán. Nakoľko
odpadol právny dôvod, na základe ktorého žalobkyňa plnila, vznikla žalovanej povinnosť vrátiť žalobkyni

pomernú časť zaplateného vstupného. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa zaplatila za desať
vstupov do wellnessu sumu 70,- eur, pričom jej bolo umožnených päť vstupov, čomu zodpovedá cena
vstupov vo výške 35,- eur. Nesporným bola aj skutočnosť, že zvyšných päť vstupov už nebolo možných,
preto na strane žalovanej vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinná žalobkyni vydať. Tento záver
nakoniec prijala aj žalovaná, ktorá v priebehu konania mienila uhradiť žalobkyni istinu spolu s úrokom

z omeškania vo výške 39,48 eura, ktoré plnenie však žalobkyňa bezdôvodne odmietla prijať. Súd preto
vychádzajúc zo skutkových tvrdení žalobkyne, listinných dôkazov a v súlade s názorom odvolacieho
súdu uložil žalovanej povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie za päť neuskutočnených vstupov do
wellnessu vo výške 35,- eur.

12. Okrem istiny si žalobkyňa uplatnila aj zákonné 5 % ročné úroky z omeškania z uvedenej sumy od
09. 02. 2022 do zaplatenia, pričom začiatok omeškania žalovanej odvodzovala od otvorenia wellness
po uvoľnení protipandemických opatrení a jej pokusu o využitie permanentky. Z časti e-mailovej správy
zo dňa 09. 02. 2022, ktorá je súčasťou odôvodnenia žaloby, vyplýva, že žalobkyňa vyzvala žalovanú
na vydanie bezdôvodného obohatenia za päť vstupov, čo žalovaná v konaní nespochybnila. Žalobkyňa

naposledy vyzvala žalovanú na „úhradu dlžnej sumy“ e-mailovou správou zo dňa 27. 04. 2022, v ktorej
zároveň oznámila, že ponuku žalovanej neprijíma. V zmysle ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka
ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník
povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Žalovaná je tak v omeškaní
so svojou povinnosťou vydať bezdôvodné obohatenie od 28. 04. 2022. Jej omeškanie však podľa

názoru súdu trvalo len do 21. 11. 2024. Žalobkyňa v písomnom podaní potvrdila, že ju dňa 18. 11.
2024 telefonicky kontaktoval právny zástupca žalovanej s tým, že žalovaná jej uhradí uplatnenú istinu.
Následne žalobkyni v e-mailovej správe zo dňa 18. 11. 2024 uviedol, že žalovaná poštovou poukážkou
na adresu trvalého pobytu uhradila sumu 39,48 eura, ktorá pozostáva z istiny vo výške 35,- eur a 5 %
ročného úroku z omeškania od 28. 04. 2022 do 18. 11. 2024 vo výške 4,48 eura. Žalovaná fotokópiou

poštovej poukážky preukázala, že žalobkyni na adresu jej evidovaného pobytu poukázala sumu 39,48
eura. Žalobkyňa má podľa údajov v registri obyvateľov evidovaný pobyt v obci B.. Žalovanej nič nebránilo
tomu, aby potom, ako žalobkyňa bezdôvodne odmietla uviesť svoje platobné údaj, mohla uhradiť svoj
dlh, resp. jeho časť na adresu evidovaného pobytu žalobkyne. Je síce pravdou, že žalobkyňa v konaníuviedla ako adresu na doručovanie P. O. Box 80, Bratislava, avšak podľa § 106 ods. 1 C. s. p. ide
o adresu na doručovanie, ktorou je viazaný súd, t. j. adresu na doručovanie súdnych písomností a nie
oadresu,ktorájezáväznáajprestranusporuvprípade,akmienivyriešiťčasťsporu.Nakoniec,to,žemá

žalobkyňa zriadený poštový priečinok neznamená, že nemá prijímať poštové zásielky na adrese, ktorú
máevidovanúvregistriobyvateľov.Sprihliadnutímnaobvyklúmaximálnudobupoštovnéhodoručovania
tri dni tak súd konštatuje, že omeškanie žalovanej trvalo do 21. 11. 2024 a následne je
podľa ustanovenia § 522 Občianskeho zákonníka v omeškaní žalobkyňa, ktorá neprijala ponúknutú časť
uplatneného nároku a ani neposkytla v čase plnenia súčinnosť potrebnú na splnenie dlhu, keď právnemu

zástupcovi žalovanej odmietla uviesť platobné údaje. Z ustanovenia § 523 Občianskeho zákonníka
pritom vyplýva, že za čas veriteľovho omeškania nie je dlžník povinný platiť úroky, to znamená aj úroky
z omeškania, čo bez potreby akéhokoľvek odôvodnenia vyplýva z logiky veci. Súd preto popri istine vo
výške 35,- eur priznal žalobkyni aj 5 % zákonné úroky z omeškania zo sumy 35,- eur od
28. 04. 2022 do 21. 11. 2024. V zostávajúcej časti uplatnených úrokov od 09. 02. 2022 do 27. 04. 2022
a od 22. 11. 2024 do zaplatenia súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

13. Žalobkyňa si okrem istiny a úrokov z omeškania uplatnila aj náhradu trov konania vo výške
456,50 eura, ktoré majú okrem iného pozostávať aj z náhrady škody spočívajúcej v rozdiele hodnoty
permanentky za jeden vstup v čase kúpy vo výške 7,- eur a ceny, za akú je možné kúpiť v čase
podania žaloby dvojhodinový vstup vo výške 15 eur. Za päť vstupov si tak uplatnila náhradu škody

vo výške 40,- eur. V uvedenej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, nakoľko nemal preukázaný
vznik škody ako ani protiprávne konanie žalovanej, ktoré by ku škode na majetku žalobkyne viedlo. Ako
konštatovalajodvolacísúd,vprípadeobjektívnejnemožnostiplneniavznikázáväzokdlžníka–žalovanej
na vydanie bezdôvodného obohatenia a nie povinnosť nahradiť škodu, ktorá by vznikla len v prípade, ak
by nemožnosť plnenia bola zapríčinená konaním žalovanej. Žalobkyňa mohla vstup do wellnessu využiť

podľadohodystránod05.10.2020najneskôrdo05.10.2021.Takžalobkyňa,akoajžalovanávšakvtom
čase nemohli absolútne predpokladať to, že žalobkyňa nebude môcť kedykoľvek podľa svojho uváženia
využiť vstup do wellnessu, čomu bránili postupne prijímané nevyhnutné opatrenia spočívajúce v zákaze
vychádzania, zatvárania prevádzok, obmedzenia prevádzok a podobne. Skutočnosť, že po postupnom
uvoľňovaní opatrení zo strany štátu, predovšetkým v dvoch fázach vo februári 2022, žalovaná upravila

svoje vlastné podmienky poskytovania služieb, ktorými prakticky prioritne zabezpečovala služby pre
ubytovaných hostí, neznamená, že porušovala svoju právnu povinnosť. Žalovanej nič nebránilo upraviť
vlastné podmienky poskytovania služieb tak, aby to bolo v súlade s jej podnikateľským plánom. Zároveň,
zvýšenie ceny vstupov do wellnessu nie je škodou žalobkyne, nejde o ujmu, ktorá nastala v jej
majetkovejsfére,zvýšenímcenyvstupovnijakýmspôsobomnemohlodôjsťkzmenšeniujejmajetkového

stavu oproti stavu, keď so žalovanou uzatvárala zmluvu. Škodou nie je ani nesplnenie zmluvného
záväzku, pretože samotná existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, v danom prípade na vydanie
bezdôvodného obohatenia, nie je skutočnou škodou a ani prípadným ušlým ziskom. Nakoľko nebol
preukázaný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, to znamená protiprávne konanie žalovanej,
vznikškodyapríčinnásúvislosťmedzikonaním,resp.opomenutímžalovanejavznikomprípadnejškody,

súd v časti o zaplatenie sumy 40,- eur žalobu zamietol ako nedôvodnú.

14. O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na ich náhradu nárok. Žalobkyňa
si uplatnila nárok vo výške 75,- eur (istinu vo výške 35,- eur a náhradu škody vo výške 40,- eur),
pričom súd jej priznal sumu 35,- eur. Jej úspech v spore tak predstavuje 47 % a v rozsahu 53 % bola

neúspešná. Vzhľadom k tomu, že úspech strán sporu je takmer rovnaký, súd o náhrade rozhodol tak,
že každá si bude svoje trovy znášať sama. Žalobkyňa bola plne úspešná v odvolacom konaní, za čo by
jej prináležala náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Odvolací súd v ods. 15 odôvodnenia
zrušujúceho uznesenia konštatoval, že napriek úspešnosti žalobkyne v odvolacom konaní nemôže ostať
bez povšimnutia jej postoj k snahe žalovanej splniť podstatnú časť požadovaného plnenia, čo môže byť

dôvodom na aplikáciu ustanovenia § 257 C. s. p.

15. Podľa § 257 C. s. p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

16. Žalovaná už vo vyjadrení k žalobe dňa 08. 08. 2024 uviedla, že je pripravená kedykoľvek uhradiť
žalovanú istinu s výnimkou príslušenstva (vo výške 456,50 eura), na čo žalovaná nereflektovala, naviac
odmietla právnemu zástupcovi žalovanej uviesť potrebné platobné údaje. Ide tak o neštandardný postup
žalobkyne (ktorú otázku položila aj v podaní zo dňa 14. 07. 2025), keď prakticky bezdôvodne odmietlaprijaťpodstatnúčasťplnenia,ktoréhosadomáhavsúdnomkonaní.Predmetomnáslednéhoodvolacieho
konania, v ktorom bola úspešná, tak bola neprijatá istina a prevažujúca časť uplatnených úrokov
z omeškania. Takýto postoj žalobkyne tak podľa názoru súdu zakladá dôvod hodný osobitného zreteľa,

prektorýnepriznalžalobkyninároknanáhradutrovodvolaciehokonania.Rozhodnutiesúduonepriznaní
nároku na náhradu trov odvolacieho konania je súčasťou výroku III. tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená osoba môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.