Rozsudok – Život a zdravie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, May 5, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava I
Spisová značka: B4-2T/22/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1423010124
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Grendárová

ECLI: ECLI:SK:MSBA1:2025:1423010124.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava I, samosudkyňou JUDr. Janou Grendárovou, na hlavnom pojednávaní konanom

dňa 05.mája 2025 v Bratislave

r o z h o d o l :

obžalovaný E. O. A. J. T. X. W. S. Ý. : nar. XX.XX.XXXX v Kežmarku, trvalý pobyt Š.

u z n á v a s a z a v i n n é h o, že

obžalovaný E. O. dňa 24.marca 2019 v čase asi o 21:00 hod. v Bratislave - Devínska Nová Ves na

parkovisku v blízkosti adresy Jána Smreka č. 7, po tom, čo poškodený X. X. po predchádzajúcej
telefonickej komunikácii pristúpil k tam stojacemu vozidlu taxi služby EASY TAXI a cez otvorené dvere
vrátil vodičovi taxíka P. I. finančnú hotovosť vo výške 40 eur, pri odchode poškodeného z miesta
obžalovaný E.A. O. tohto udrel silnou intenzitou rukou zavretou v päsť dvakrát do tváre a to pravej
strany sánky a do nosa v dôsledku čoho poškodený spadol, čím mu spôsobil dvojitú zlomeninu
sánky vpravo a vľavo, zlomeninu nosových kostí a opuch tváre v oblasti celej sánky, vyznačujúce
sa zvýšenou bolestivosťou, otras mozgu s čiastočnou poruchou vedomia, ktoré si vyžiadali operačný

zákrok, extrakciu dvoch zubov a hospitalizáciu poškodeného od 25.marca 2019 do 01.apríla 2019, ako
aj práceneschopnosť do 14.apríla 2019, pričom počas jedného mesiaca nemohol poškodený prijímať
tuhú stravu, mal obmedzené otváranie úst po dobu viac ako jeden mesiac, nemohol riadne rozprávať,
pričom v dôsledku zranení prestal aktívne hrať futbal.

T e d a

obžalovaný E. O.

dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví

č í m s p á c h a l

obžalovaný E. O.

zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa §
14 ods. 1 Trestného zákona a za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 3, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona

účinného od 06.augusta 2024 na trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) roky.Podľa § 51 ods. 1, 2 Trestného zákona účinného od 06.augusta 2024 výkon trestu odňatia slobody
sa mu podmienečne odkladá a súčasne sa mu ukladá probačný dohľad nad jeho správaním s určením
v skúšobnej dobe v trvaní 5 (päť) rokov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku sa obžalovanému E. O. ukladá nahradiť poškodeným

-Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka
851 04, IČO: 35 937 874 škodu vo výške 2 544,47 eur (dvetisíc päťstoštyridsaťštyri eur štyridsaťsedem

centov) na účet Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. vedený v Štátnej pokladnici, číslo účtu: SK42
8180 0000 0070 0022 1411, VS: 2361054701, KS: 0058,

-poškodenému X. X.H., nar. XX.XX.XXXX v Bratislave, trvale bytom Bratislava, Ľ. Č.. XXXX/XX škodu
vo výške 6 210 eur (šesťtisícdvestodesať eur).

Podľa § 51 ods. 4 písm. d/ Trestného zákona účinného od 06.augusta 2024 sa obžalovanému E.S. O.
ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe škodu poškodeným.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedka a zároveň
poškodeného X. X., svedkyne S. X., svedka P. I..

Prečítal a oboznámil ostatné listinné dôkazy a po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo aj
v ich vzájomnom súhrne zistil a ustálil skutkový stav veci tak, ako ho uviedol vo výrokovej časti rozsudku.

Skutkový stav veci

Obžalovaný po celý čas dokazovania spáchanie skutku v celom rozsahu poprel a to v tom
smere, že on poškodeného nenapadol, neudrel ho, na mieste skutku nebol. O tom, že poškodený
dlžil peniaze svedkovi P. I. mal vedomosť.

On s osobou poškodeného nebol od roku 2008 - pretože sa s rodinou v predmetnom období odsťahoval

do Írska a keď bol na Slovensku po predmetnom období - tak s ním nebol v žiadnom kontakte. I
keď predmetnú osobu poznal od malička, pretože bývali v tom istom paneláku on nemal žiadny motív
poškodeného napadnúť. V minulosti on vykonával majetkovú trestnú činnosť a nie násilnú trestnú
činnosť.
O predmetnej udalosti, ktorá sa mala stať dňa 24.marca 2019 mal vedomosť len z počutia.

On v predmetnom čase - 24.marec 2019 v čase medzi 20:00 hod. - 21:00 hod. bol u svojej v tom
čase priateľky v mestskej časti Petržalka v podnájme, táto však už je zosnulá.

Pokiaľ išlo o svedka P. I. tohto tiež poznal pred predmetným skutkom niekoľko rokov pretože spolu
vyrastali na jednej ulici.

Svedok a zároveň poškodený X. X. potvrdil počas dokazovania, že vo vzťahu ku svedkovi P. I. mal dlh
vo výške 40 eur, ktorý mu vrátil dňa 24.marca 2019. Pred predmetným stretnutím mu volal predmetný
svedok, ktorý upresnil miesto stretnutia - parkovisko na ulici Jána Smreka v Bratislave. Pred vrátením
predmetných peňazí požil alkohol - dve - tri malé pivá. Na predmetné stretnutie prišiel i samotný svedok

P. I. a odovzdal mu poškodený predmetných 40 eur. Na predmetné stretnutie svedok P. I. prišiel vo
vozidle taxislužby EASY Taxi - vo vozidle bol sám. Keď mu poškodený odovzdal predmetné peniaze ako
odchádzal poškodený okolo stojacich vozidiel dostal úder do oblasti pravej sánky zozadu, po čom padol
na kolená, vedomie nestratil a keď vstával dostal ďalší úder do hlavy - a to na nos a pravú stranu ako
bolo oko, pričom po predmetnom druhom údere padol na zem - vtedy videl ako obžalovaný utekal preč

a na chvíľu stratil vedomie. Mal za to, že útočníkom bol obžalovaný, ktorý po útoku ušiel. Pri druhej rane
sme boli od seba vzdialení cca dva metre, nebola úplná tma, ale videl som, že je to on. Boli tam lampy.
Medzi prvou a druhou ranou bolo 10-15 sekúnd max 20 sekúnd, aj menej. Nepamätám si, že by v okolí
boli iné osoby. Pri predmetnej druhej rane som jasne videl, že to bol obžalovaný. Tento nemal na hlave
žiadnu pokrývku. Videl som mu priamo do tváre.Prvýkrát padal tvárou k zemi a druhýkrát spadol bokom a vtedy videl obžalovaného, ktorého poznal z
minulosti (z jedného sídliska) - ja som O. videl rovno do tváre a naviac sa kamarátil s I.. Ako
som už uviedol dvakrát ma udrel O., utiekol. To, že boli kamaráti vedel každý - furt boli spolu.

V dôsledku predmetného útoku utrpel zranenie sánky - zlomeninu - práceneschopný bol od 25.marca
2019 do 14.apríla 2019. Asi dva mesiace nemohol jesť tvrdú stravu len tekutú (jogurty, kokteily cez
slamku) - v dôsledku čoho výrazne schudol (16 kg). Do predmetného úrazu hrával aktívne
futbal za Devínsku Novú Ves. Po skončení práceneschopnosti chodil do práce ako pracovník súkromnej

bezpečnostnej služby, avšak bol obmedzovaný tým, že ho bolela sánka, hlava a jedol iba tekuté jedlá.
Oba predmetné údery podľa výpovede poškodeného boli intenzívne. Tiež utrpel i zlomeninu
nosových kostí ako i opuch tváre v oblasti celej sánky.

V rámci konfrontácie, ktorá bola medzi obžalovaným a poškodeným v prípravnom konaní každý z nich
zotrval na svojej výpovedi.

Svedkyňa S. X. počas dokazovania vypovedala, že v predmetný deň bola v spoločnosti poškodeného
(manžela). Spoločne boli po futbalovom zápase i na oslave - kde jej manžel - poškodený povedal, že si
musí odskočiť - aby vrátil svedkovi P. I. peniaze. Bolo to asi po hodine, ako boli na predmetnej oslave.

Keď sa vrátil na predmetnú oslavu bol celý krvavý - z nosa, úst, celé oblečenie, bola som v šoku. Mala
vedomosť o tom, že so svedkom P. I. sa stretol na parkovisku. Zároveň na predmetnej oslave im povedal
- že vrátil tie peniaze a vlastne, že ako odchádzal od auta, tak vlastne, že mu išla jedna rana, padol a
vlastne ako vstával, išla druhá s tým, že sa otočil a zbadal pán O. a on ako zbadal, že
môj ho videl, tak I. odišiel s autom.

Pokiaľ išlo o predmetné zranenia - ona videla, že mal celé ústa krvavé, mal posunutú sánku, celú noc
mal bolesti. Na nasledujúci deň bolo zistené, na základe CT a RTG, že mal zlomenú sánku na dvoch
miestach, zlomený nos, otras mozgu. Bol aj operovaný. Jedol dva - tri týždne cez slamku, jedol mixované
jedlá - za dva týždne schudol 16 - 18 kg. Dva týždne mal zagumičkované ústa, všade mal klince, nevedel
rozprávať. Bol i práceneschopný.

Svedok P. I. vypovedal , že v predmetnom žalovanom období vykonával prácu taxikára. Obaja - on a
poškodený sa stretli na parkovisku v Devínskej Novej Vsi - na parkovisku. Svedok vypovedal, že sedel
v aute, keď otvoril dvere odovzdal mu peniaze poškodený, ktoré mu dlžil a on odišiel preč. Podľa jeho
výpovede mal byť poškodený drzý a opitý. Podľa výpovede svedka - on stále stál pri dverách,

ja som vravel - päť - šesťkrát, že X. ja musím ísť, ako som začal pohýňať, tak spoza neho prišiel nejaký
muž a dvakrát ho udrel, ja som pridal plyn a padal som preč. Keď som bol už pred tunelom Sitina, tak mi
X. volal, že kto bol ten človek, či som ho poznal. Povedal som, že nie. Potom sa ma pýtal, či bol to niekto
odo mňa, povedal som mu, že nemám dôvod, prečo by som to robil. On vôbec nevedel absolútne, kto to
bol. Mňa sa pýtal. Na meno O. prišiel až potom, čo išiel na byt k tej partii a oni mu povedali, že so mnou

behával O.. V tú noc mi telefonoval dvakrát a pýtal sa, či to bol O. a potom mi telefonoval asi
150 - 200 krát, kde sa mi vyhrážal zabitím a ohrozoval aj moju dvojročnú dcéru. V aute som bol sám.
Na otázku, či poznal osobu, ktorá mala udrieť poškodeného vypovedal - nie, bola zahalená.

V predmetnej veci bol vypracovaný znalecký posudok znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia,

odvetvie chirurgia, ktorý vypracoval znalecký posudok vo vzťahu k poškodenému.

Pravdivosť tvrdení predmetných svedkov, ktorí boli vo veci vypočutí - bolo potrebné posudzovať i z
hľadiska a zistení, či títo majú motív uvádzať nepravdu a obžalovanému škodiť.

Toto súd vo vzťahu k predmetným svedkom - poškodenému X. X. a S. X. nezistil.

Poškodený počas celého dokazovania (ako v prípravnom konaní, v rámci konfrontácie v prípravnom
konaní, ale i na hlavnom pojednávaní - za osobnej prítomnosti i obžalovaného) v celom rozsahu zotrval
na svojej výpovedi, že bol to obžalovaný, ktorý ho fyzicky v predmetný večer napadol.Akobolovrámcivýpovedípredmetnéhopoškodenéhokonštatované-žepridruhomfyzickomnapadnutí,
ktorý nasledoval po prvom - maximálne - 15 až do 20 sekúnd opoznal riadne obžalovaného, ktorému
videl priamo do tváre. Od seba boli vzdialení maximálne do dvoch metrov.

Samotný svedok P. I. vypovedal (potvrdil to i samotný poškodený) - že v motorovom vozidle,
ktoré viedol a na ktorom prišiel bol sám - iná osoba s ním vo vozidle nebolo. Skutok mal byť dokonaný
vo večerných hodinách okolo 21:00 hod.

Poškodený vypovedal, že iná osoba okrem ich troch na predmetnom mieste sa v tomto
čase nenachádzala.
Ani samotný svedok P. I. tiež nevypovedal, že by tu mala byť prítomná iná osoba - okrem neho,
poškodeného a podľa výpovede svedka neznámej osoby.

Obaja zhodne - teda ako poškodený, tak i samotný svedok - (len s tým, rozdielom, že predmetný svedok

vypovedal, že osobu, ktorá mala napadnúť poškodeného nepoznal) - potvrdili rovnaký priebeh skutku -
rovnaký spôsob fyzického útoku na osobu poškodeného.

I keď svedkyňa S. X. nebola osobne prítomná na mieste skutku - vypovedala, že po tom, čo prišiel -
resp. sa vrátil na oslavu poškodený - tento nielen jej, ale i osobám, ktoré boli na predmetnej

oslave uviedol, že bol napadnutý práve obžalovaným a neuvádzal im žiadnu inú osobu,
resp., že by predmetnú osobu nepoznal.

Sám obžalovaný nepoprel, že v predmetnom žalovanom období bol na území Slovenskej republiky
- konkrétne v Bratislave - i keď v mestskej časti Petržalka - (pretože ako vypovedal od roku 2008

nepravidelne mal bývať i v Írsku).

Pokiaľ išlo o osobu obžalovaného - tohto pred spáchaním skutku poznal poškodený a
obžalovaný toto nevyvrátil a to z dôvodu - že sa poznali od malička - pretože bývali v tom istom paneláku.
I z predmetného je zrejmé, že zo strany poškodeného nemohlo ísť o omyl v osobe obžalovaného

- naviac ako vypovedal, že mu videl priamo do tváre.
Naviac i na hlavnom pojednávaní (kde bol obžalovaný osobne prítomný) na otázku obhajcu: Popíšte
ako vyzeral útočník - poškodený vypovedal - Sedí vedľa Vás pán obhajca.

Výpoveď poškodeného v smere - identifikácie osoby obžalovaného, ktorá mala na jeho osobu fyzicky

zaútočiť súd nemal dôvod spochybňovať. Na predmetnom nič nemení ani skutočnosť, že poškodený
pred predmetným fyzickým útokom mal požité alkoholické nápoje - podľa jeho výpovede - dve - tri pivá.
Jeho výpoveď bola konzistentná, nemeniaca sa a v súlade s i s dôkazmi (výpoveďami
vyššie rozvedených svedkov - P. I. ako i S. X., mechanizmus spôsobu zranenia - vypracovaný
znalcom).

Výpoveď poškodeného tak súd hodnotil nielen vo vzťahu k obžalovanému, ale i vo vzťahu k
predmetnému útoku (opätovne korešpondovala i s výpoveďou svedka P. I.) ako logickú, zrozumiteľnú,
presvedčivú, vierohodnú, nemeniacu sa - pretože predmetné bolo potvrdené i mechanizmom a
spôsobom zranení - na základe znaleckého posudku.

Súd preto výpovedi poškodeného prisúdil rozhodujúcu dôkaznú silu, dostatočnú na preukázanie viny
obžalovaného práve s predmetnými vyššie rozvedenými podpornými dôkazmi.

V súvislosti s výpoveďou predmetného poškodeného nemožno neopomenúť, že svedok na rozdiel od
obžalovaného má zákonnú povinnosť vypovedať pravdu a preto logicky

a právne vždy musí platiť prezumpcia pravdivosti tvrdenia svedka, a to až do okamihu kým nie je
preukázaný opak.

V predmetnej veci obhajoba a výpoveď obžalovaného ani pri výraznej snahe, nepreukázal, že by
poškodený počas dokazovania vypovedal nepravdu o podstatných okolnostiach a nezistil ani relevantný

motív poškodeného na krivé obvinenie obžalovaného.

Je pochopiteľné, že obžalovaný popiera spáchanie skutku a využíva tak svoje zákonné právo, hoci aj
beztrestne klamať. Výpoveď obžalovaného musí súd vždy posudzovať s rešpektom a s ohľadom aj na to,že môže uvádzať nepravdu a tú prezentovať ako jedinú pravdu - svoju. Preto je vždy v prioritnom záujme
obžalovaného predložiť súdu svoje alibi a tak dodať svojimi vyjadreniam „punc“ úplnej pravdivosti.

Pokiaľ obhajoba dávala súdu za to, že tento má aplikovať zásadu „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach
v prospech obžalovaného) - súd predmetné nezdieľal.

Súd poukazuje, že vo vzťahu k obžalovanému - jeho výpovedi - je táto výpoveď osamotená - pretože
vo vzťahu k obžalovanému - z jeho strany neboli produkované žiadne dôkazy, ktoré by potvrdili jeho

tvrdenia, ktoré vypovedal.

V tomto smere neobstojí - ani výpoveď svedka P. I. - ktorý sa o útočníkovi
vyjadroval ako o osobe neznámej.

Súd hodnotí dôkazy z hľadiska ich zákonnosti, závažnosti, pravdivosti a vierohodnosti a to každý

jednotlivo, ale zároveň v ich súhrne. Pri hodnotení výpovedí svedka súd skúma, či je logická, či
sa svedok neodchyľuje od svojej predchádzajúcej výpovede, pričom v prípade odchýlok musí zisťovať,
prečo k nim vo výpovedi svedka dochádza.

Len v prípade, že výpoveď svedka má slúžiť ako jediný priamy dôkaz, preukazujúci vinu obžalovaného,

bez ďalších podporných dôkazov (odborné vyjadrenie, znalecký posudok, výpovede svedkov, listinné
dôkazy), musí byť tento dôkazný prostriedok jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a
zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný či dokonca vyvrátený.

V danom prípade tomu však tak nebolo (k dispozícii boli i iné zabezpečené dôkazy, ktoré vyššie

rozviedol) a nevznikla tzv. „dôkazná núdza“ - a preto nemusela sa aplikovať zásada „in dubio pro reo“ -
vyplývajúca z ustanovenia § 2 ods. 4 Tr.por. - použitie ktorej prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti,
ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých
dostupných dôkazov, ktoré môžu
reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu

veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie.

Preukázanie takto zisteného skutkového stavu veci a okolnosti, ktoré predchádzali spáchaniu tohto
trestného činu, i jeho konkrétne následné spáchanie boli teda na hlavnom pojednávaní jednoznačne
preukázané vyššie uvedenými dôkazmi. Na základe vykonania a zhodnotenia týchto dôkazov týkajúcich

sa skutkového zistenia predmetného trestného činu dospel súd k záveru, že skutok sa stal a že ho
spáchal obžalovaný a to tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

K právnej kvalifikácii

Pri právnom hodnotení súd dospel k záveru, že obžalovaný svojím protiprávnym konaním naplnil
zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu - zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr.zák.
v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr.zák. - pretože obžalovaný napadol poškodeného a zároveň sa
dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo ku spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví vo vzťahu k
predmetnému poškodenému.

Zo strany obžalovaného išlo naviac o fyzický útok, ktorý bol kvalifikovaný ako ublíženie na zdraví podľa
§ 155 ods. 1 Tr.zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr.zák.

Objektom žalovaného trestného činu bolo ľudské zdravie a predmetom útoku bol živý človek -

poškodený. Obžalovaný poškodeného napadol spôsobom, že mu ublížil na zdraví.
Tým, že tohto bezdôvodne udrel dvakrát rukou zovretou v päsť do tváre - a to do pravej strany sánky
a do nosa - spôsobil mu dvojitú zlomeninu sánky vpravo a vľavo, zlomeninu nosových kostí a opuch
tváre v oblasti celej sánky.

Predmetné zranenie, ktoré mu bolo spôsobené zodpovedalo spôsobe mechanizmu o ktorom vypovedal
poškodený a to ako vyplynulo i zo záverov znaleckého posudku - išlo o údery tupo hranatým predmetom
- veľmi pravdepodobne zavretou rukou - v päsť do pravej strany sánky a do nosa veľkou silou, pričom(tiež vyplynulo zo záverov znaleckého posudku) poškodený po úderoch spadol na zem a krátko stratil
vedomie.

Predpokladanádĺžkaobmedzeniaboladošesťtýždňovsobmedzenímprijímaniatuhejstravy,poranenie
si vyžiadalo šesť dní ústavnej hospitalizácie, operáciu, extrakciu dvoch zubov, antibiotickú liečbu,
užívanie liekov proti opuchu a bolesti, obmedzené otváranie úst po dobu viac ako jeden mesiac - pričom
bolesti sánky boli i dňa 29.októbra 2019 - ktoré si vyžiadali stomatochirgický zákrok - extrakciu zuba č.
38, ako neskorého následku úrazu. Minimálne do 29.apríla 2019 mal poškodený výrazne obmedzené

otváranieúst,bolestisánky,nútenéprijímanietekutejstravy-predmetnébolovydokladované i
lekárskymi správami.
Predmetné obmedzenia v bežnom živote boli v priamom súvise so spôsobeným poranením, navyše sa
pridružili predmetné komplikácie (zápal rany, nutnosť oneskorenej extrakcie jedného zuba o pol roka po
úraze, výrazné obmedzenie trvalo štyri týždne intenzívne a neskôr v menšej miere s obmedzím väčšej
telesnej aktivity, obmedzeným otváraním úst, opuchom tváre, lúpaním v sánke.

Predmetné zdravotné následky boli vysokej intenzity, bolestivé. Následky, ktoré boli predmetným útokom
obžalovaného spôsobené boli síce liečiteľné, ale komplikované a dlhodobejšie. Predmetná doba liečby
a práceneschopnosti bola stanovená na obdobie 25.marec 2019 do 14.apríla 2019 - čo bola i adekvátna
doba liečby a práceneschopnosti pre vzniknuté zranenie. Znamenalo to tak výrazné obmedzenie v

obvyklom spôsobe života. Išlo o poruchu zdravia trvajúcu dlhší čas.

Z hľadiska subjektívnej stránky sa obžalovaný dopustil skutku ako plne trestne zodpovedný subjekt,
konajúci minimálne v nepriamom úmysle (eventuálny úmysel) v súlade s ustanovením § 15 písm. b/
Tr.zák. - obžalovaný si totiž musel byť vedomý, že miesto kde zasiahol poškodeného (tvárová časť tela)

- išlo o miesto, kde sa nachádzajú významné orgány človeka - a teda musel si byť vedomý toho, že
môže spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví a bol s tým uzrozumený. Naviac predmetný útok dokonal päsťou.

Obžalovaný uskutočnil konanie opísané tak ako je uvedené v skutkovej vete žalovaného trestného
činu (subjektívna stránka), ktoré však neviedol k spôsobenému následku, ktorý táto skutková podstata

trestného činu predpokladá, avšak úmysel obžalova
ného (subjektívna stránka) smeroval k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví poškodeného. Z hľadiska
úmyslu ako to súd vyššie konštatoval - spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví stačilo zistenie, že obžalovaný
vedel, že svojím konaním môže spôsobiť ťažší následok a bol s tým uzrozumený. Takéto uzrozumenie
bolo možné vyvodiť zo spôsobu vykonania útoku, jeho intenzity, ktorá bola vysoká (pretože predmetné

zranenia poškodenému boli spôsobené dvoma údermi) ako i z toho, aké nebezpečenstvo pre
poškodeného z útoku hrozilo - § 14 Tr.zák. - trestný čin bol tak dokonaný v štádiu
pokusu (Najvyšší súd ČSSR č. R II/1965).

K druhu trestu a výroku o treste a náhrade škody

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 2 Tr.zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to
ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu
odňatia slobody.

Podľa § 34 ods. 3 Tr.zák. trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv

na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a
na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného

činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na
úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania
trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného
činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech, ak tomu nebránia majetkovéalebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenie škodlivého
následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest,
ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži

najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy poškodených trestným činom ako aj osôb, ktoré
boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.

Ustanovenie § 34 ods. 1 Tr.zák. o účele trestu je spolu s ustanovením § 34 ods. 4 Tr.zák. základným

vodidlom pri určovaní druhu testu a jeho výmery. Z hľadiska týchto ustanovení - uložený trest má
zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti
a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania
trestných činov a zároveň trest vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Pri posudzovaní trestnosti a právnej kvalifikácie konania obžalovaného prihliadol na ustanovenie § 2

ods. 1 Tr.zák. účinného od 06.augusta 2024, v ktorom je ustanovená časová

pôsobnosť Trestného zákona. Ustanovenia o časovej pôsobnosti sa použijú tak na skoršie zákony
obsahujúcetrestnéhmotnoprávnenormy,akoajnaneskoršiezákony,meniacealebodoplňujúceTrestný
zákon a rovnako aj zákony samostatné, ako obsahujú trestnú hmotnoprávnu normu.

Súd teda vzal do úvahy to, že pri posudzovaní trestnosti činu páchateľa, sa konkrétny trestný čin musí
najskôr podriadiť pod súhrn všetkých do úvahy prichádzajúcich trestnoprávnych noriem účinných v čase
spáchania trestného činu, lebo trestnosť činu sa posudzuje podľa času jeho spáchania. Až následne súd
posudzuje použitie neskôr účinnej právnej úpravy, ktorá je pre páchateľa (obžalovaného) priaznivejšia

vtedy, ak jej ustanovenia posudzované ako celok poskytujú obžalovanému priaznivejší výsledok než
skorší zákon.

Trestný zákon účinný od 06.augusta 2024 je pre obžalovaného priaznivejší ako Trestný zákon účinný
do 05.augusta 2024 a to z pohľadu zmeny zákonom stanovej trestnej sadzby za stíhaný zločin ako

i z pohľadu ďalších možných trestnoprávnych následkov vyplývajúcich z ustanovení všeobecnej časti
zákona.

To vyplýva i z judikatúry, podľa ktorej je potrebné hodnotiť starý a nový Trestný zákon tak z ustanovení
osobnej časti, ako aj so zreteľom na ustanovenie všeobecnej časti Trestného zákona (R 11/1991).

Závery na primeranosť a najmä zákonnosť postihu páchateľa trestného činu sa musia opierať o skutočný
stav veci a musia z neho vyplývať.

Súd vo veci musel prihliadať na značnú spoločenskú nebezpečnosť. V poslednom období ide o vysoko

rozvinutú trestnú činnosť, a práve na potrebu riešiť predmetnú trestnú činnosť, kde páchatelia sa
dopúšťajú fyzických útokov - teda napadnutí osôb, ktoré nedali k útoku žiadnu zámienku a pri
predmetných fyzických útokoch dochádza často k ublíženiam na zdraví. Preto je potrebné v takýchto
prípadoch, že súd mal za to, že skutok bol tým, ktorý bol obžalovaným dokonaný takéto protiprávne
konanie riadne sankcionovať.

Súd vo vzťahu k obžalovanému nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť - ako to ukladá § 36 Tr.zák.

Naopak vo vzťahu k obžalovanému bola priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr.zák. - ktorá vyplýva
z odpisu registra trestov ako i pripojeného odpisu registra trestov.

Do spáchania teraz žalovaného trestného činu (24.marec 2019) - bol obžalovaný uznaný vinným a
odsúdeným celkove päťkrát - po dokonaní predmetného trestnému činu - ešte naviac jedenkrát - súd
Maďarsku.

Naviac vychádzajúc z odsúdenia Okresného súdu Bratislava V, pod sp.zn. 7T/43/2017, rozsudok zo dňa

02.marca 2018 - právoplatný dňa 31.januára 2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava,
pod sp.zn. 2To/49/2018, zo dňa 31.januára 2019 - bol obžalovaný uznaný vinným podľa § 212 ods.
4 Tr.zák. (v tom čase zločin) na trest odňatia slobody vo výmere dva roky so zaradením do ústavu s
minimálnym stupňom stráženia. Predmetný trest vykonal dňa 27.septembra 2021. I keď obžalovaný nasvoju obranu vypovedal, že v jeho osobe nejde o osobu, ktorá sa dopúšťala násilnej trestnej činnosti -
pretože on pokiaľ bol odsúdený bolo to za majetkovú trestnú činnosť - súd však poukazuje na priestupok
proti občianskemu spolunažívaniu, kde mu bola uložená v rozkazom konaní pokuta vo výške 30 eur a

to za vulgárne nadávky a vyhrážky zabitím poškodenému. Ostatné obžalovaným
vykonané priestupky boli priestupky na úseku cestnej premávky (časové obdobie od 21.augusta 2017
do 20.februára 2023 - celkove 16 priestupkov).

Základná trestná sadzba pri žalovanom trestnom čine - zločine je štyri roky až desať rokov.

Podľa § 38 ods. 3 Tr.zák. (účinný od 06.augusta 2024) - pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje
dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Pod § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr.zák. (účinný od 06.augusta 2024) - ak súd vzhľadom na okolnosti
prípadualebovzhľadomnapomerypáchateľamázato,žebypoužitietrestnejsadzbyustanovenejtýmto

zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj
trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto
zákonom s tým, že pri ukladaní trestu pod zákonom stanovenú trestnú sadzbu však súd nesmie uložiť
trest odňatia slobody kratší ako päť rokov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej
sadzby trestu odňatia slobody aspoň päť rokov.

Taktiež s prihliadnutím však na ostatnú novelu Trestného zákona účinnú od 06.augusta 2024
zákonodarca zdôraznil prevahu záujmu spoločnosti na restoratívnej justícii a na nahradení škody
poškodeným - a práve i s prihliadnutím, že súd podľa § 51 ods. 1, veta prvá Tr.zák. mohol podmienečne
odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúci štyri roky- ak páchateľovi zároveň uloží probačný

dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe - neukladal trest odňatia slobody nepodmienečný.

Práve z vyššie uvedeného predmetného mal súd za to, že vo vzťahu k obžalovanému bolo možné
takýmto spôsobom postupovať.

Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona a je ním určená aj jeho funkcia
v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti jednak pred páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie trestnej činnosti) a prvok individuálnej
prevencie (výchova k riadnemu životu), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti - potencionálnym
páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na

ostatných členov spoločnosti).

Súd je povinný vo výmere uloženého trestu zohľadniť všetky okolnosti uvedené §
34 ods. 4 Tr.zák. osobu páchateľa je potrebné hodnotiť vo všetkých súvislostiach - pričom nemožno
opomenúť možnosť jeho nápravy.

Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a
závažnosti spáchaného trestného činu pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa.

Možnosť nápravy páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach, pričom z

hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života.

Ako už súd vo veci uviedol posledný výkon trestu odňatia slobody na území Slovenskej republiky vykonal
dňa 27.septembra 2021.

Obžalovaný počas dokazovania predložil doklady, ktoré sa týkali jeho osoby - jeho osobných, rodinných
a majetkových pomerov.

Z predmetných listinných dôkazov bolo preukázané, že tento žije, býva a pracuje v Írsku.
Má tu nielen svoju vlastnú pokrvnú rodinu, ale i priateľku - ktorá je cudzia štátna príslušníčka a s ktorou

mieni si založiť vlastnú rodinu. Pracuje v Lidl ako manažér a od 07.mája 2025 by
mal začínať otvárať ďalšiu akadémiu po prvej úspešne vykonanej. Pred necelými dvoma rokmi otvoril
boxerskú akadémiu - registrovaný klub pod Írskou asociáciou boxerov, ktorá je riadne licencovaná.
Predmetný klub vedie so svojou priateľkou a účelom predmetnej akadémie je starať sa o deti zo sociálneproblémových a nestabilných rodín a predmetné deti viesť na správnu cestu životom -
ide o komunitu írskych Rómov. Jeho mesačný príjem v zamestnaní je okolo 2 600 - 2 700 eur. Na území
Slovenskej republiky nemá tak už žiadne sociálne a rodinné väzby. Keďže celá rodina je v Írsku - mama

obžalovaného má značné zdravotné problémy - pohybuje sa len prostredníctvom invalidného vozíka
- pretože pred dvoma rokmi sa nakazila Covidom a predtým mala tiež zdravotné problémy (cukrovka,
vysoký krvný tlak). Keďže bola i v kóme - nevie preto chodiť a potrebné je s ňou
vykonávať trikrát do týždňa dialýzu. O zdravotnom stave svojej mamy predložil doklady. O mamu sa tak
stará ako on i jeho sestra - a mama je tak na nich naviazaná po citovej stránke. Tu súd poukazuje na

ustanovenie § 34 ods. 3 Tr.zák.

Teraz žalovaný skutok bol dokonaný dňa 24.marca 2019.

Rozsudok v predmetnej veci bol vyhlásený dňa 05.mája 2025. Skutok tak bol dokonaný pred viac ako
šiestimi rokmi - i keď tu je potrebné konštatovať, že na takejto dĺžke konania mal svoj negatívny vplyv

i samotný obžalovaný.

Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uložením
trestu poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných činov a
výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Pri ukladaní trestu treba zároveň vychádzať

zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov a to princípu zákonnosti trestu a z princípu
individualizácie trestu.
Trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu), pričom
úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy.

Pri vyhodnocovaní možnosti nápravy páchateľa, od ktorej sa odvíja záver, či pri ukladaní trestu má
prevládať represívna zložka trestu, ktorá sa pri ukladaní nepodmienečného trestu odňatia slobody
prejavuje dlhšou izoláciou páchateľa od spoločnosti, alebo má byť zvýraznená výchovná zložka trestu,
ktorej prejavom je ukladanie miernejšieho trestu, je nutné brať do úvahy i vplyv na prevýchovu páchateľa
ako i spôsob spáchania skutku.

I keď na jednej strane súd musel vyjadriť negatívne - charakter predmetnej trestnej činnosti, ktorý
bol obžalovaným dokonaný, trestná minulosť obžalovaného, na druhej strane osoba samotného
obžalovaného minimálne od posledného vykonaného trestu odňatia slobody dávajú záruku k tomu, že
v danom prípade bolo možné i napriek následku, ktorý bol obžalovaným spôsobený ukladanie trestu

odňatia slobody podmienečného s probačným dohľadom na skúšobnú dobu a to i pri uplatnení, že
trest by mal byť vždy dostatočne spôsobilý pôsobiť i preventívne a odradiť iných od páchania obdobnej
trestnej činnosti.

Obžalovanému súd uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere štyri roky s podmienečným odkladom

probačného dohľadu na skúšobnú dobu v trvaní päť rokov.

Vdanomprípademalsúdzato,žekeďžemalzato,ževinaobžalovanémubolapreukázaná,jenamieste,
aby poškodenému, ktorý si uplatnil škodu vo vzťahu k obžalovanému bola
ním uhradená. Ako vyplynulo z majetkových pomerov obžalovaného (pravidelný príjem v zamestnaní)

predmetné majetkové vyrovnanie obžalovaného tak nebude mu na ujmu náhrady škody. I nahradením
škody, ktorú poškodeným spôsobil tak čiastočne odstráni škodlivý následok trestného činu - vo forme
finančnej kompenzácie. Práve i táto okolnosť zo strany súdu zohrala tú skutočnosť prečo obžalovanému
neukladal trest odňatia slobody nepodmienečného charakteru (i keď obžalovaný si musí uvedomiť- že
v prípade jeho uloženia - tento by bol v súlade s ustanoveniami Trestného zákona).

Súd opätovne práve s prihliadnutím na novelu Trestného zákona účinnú od 06.augusta 2025 prihliadal
pri ukladaní trestu vo vzťahu k obžalovanému práve na právom chránené záujmy poškodených trestných
činov (nielen poškodeného ako fyzickej osoby, ale i nákladov, ktoré vynaložila v súvislosti so zraneniami
poškodeného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.) , ktoré boli práve škodlivým následkom trestného
činu dotknuté.

Súd tak nevidel žiadnu relevantnú skutočnosť, pre ktoré by bolo nevyhnutné obžalovanému ukladať
trest odňatia slobody bez podmienečného odkladu jeho výkonu (s probačným dohľadom)
na primeranú skúšobnú dobu.Hoci typová závažnosť spáchaného trestného činu vyjadrená už samotnou skutkovou podstatou je
pomerne vysoká a určitá vyššia miera konkrétnej závažnosti spáchaného zločinu sa odvíja od zistených

skutkových okolností popísaných v skutkovej vete rozsudku, kritériá pre spravodlivé potrestanie
páchateľa Trestným zákonom sú vymedzené širšie a neobmedzujú sa len na spôsob spáchania činu,
jeho následok, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, zavinenie a pohnútku, ale je nevyhnutné dôsledne
posudzovať aj osobu páchateľa, jeho pomery a mož-

nosti jeho nápravy, jeho správanie po spáchaní trestného činu a i spôsob jeho života vedený.

Predmetné podmienečné odsúdenie s probačným dohľadom tak výrazným spôsobom prehĺbi výchovné
pôsobenietrestuuobžalovaného-pretožetentojeprávepodporenýpredmetnýmprobačnýmdohľadom.
Predmetnú kontrolu, pomoc či usmernenie v priebehu skúšobnej doby mu práve poskytne probačný
a mediačný úradník, ktorý bude vykonávať predmetný probačný dohľad nad obžalovaným počas

predmetnej skúšobnej doby probačného dohľadu.

Súd mal za to, že predmetné podmienečné odsúdenie s probačným dohľadom vo vzťahu k
obžalovanému vychádza z predpokladu, že už samo trestné stíhanie páchateľa (obžalovaného)
negatívne zhodnotenie jeho osoby a činu rozsudkom, hrozba budúceho eventuálneho výkonu trestu,

obmedzenia a podmienky týkajúce sa správania odsúdeného i prípadné výchovné pôsobenie toho, kto
vykonáva dohľad, môžu mať samy osebe z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie účinky, ktoré
má inak len výkon uloženého trestu.

Dĺžka skúšobnej doby probačného dohľadu bola súdom zohľadnená i skutočnosťou, že obžalovanému

súd uložil povinnosť nahradiť škodu poškodeným, ktorí si túto škodu riadne a včas uplatnili a ktorého
výška bola riadne dôkazmi poškodenými predložená.

Na posilnenie - práve nahradenia škody (viď i ustanovenie § 34 ods. 4 Tr.zák. - vyššie rozvedené)
obžalovanému uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze (§ 51 ods. 4 písm. d/ Tr.zák.) predmetnú škodu

poškodeným nahradiť.

Súd podľa § 287 ods. 1 Tr.por. uložil obžalovanému nahradiť poškodenému Všeobecná zdravotná
poisťovňa, a.s. škodu vo výške 2 544,47 eur. Výška predmetnej škody bola riadne preukázaná ako i
uplatnená.

Pokiaľ išlo o poškodeného X. X. - tomuto bola škoda priznaná na základe bodového hodnotenia - ktorý
vyplýval zo znaleckého posudku - 225 bodov + 80 bodov - založené na č. l. 258.

Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve v roku 2018 bola vo výške 1 013 eur.

Podľa § 5 zákona č. 437/2004 Z.z. v znení neskorších právnych predpisov
-ods. 1/ pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa
vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnila ohodnotilo
v lekárskom posudku,

-ods. 2/ výška náhrady za bolesť sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v
hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej
republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1 -
za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.,
-priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca hospodárstva SR bola v roku 2018 - 1 013 eur -

2 % - 20,36 eur - jeden bod.

305 bodov x 20,36 eur = 6 209,80 eur - zaokrúhlene 6 210,-- eur.

Súd si je vedomý, že obžalovaný i keď je štátnym občanom Slovenskej republiky žije v Írsku -

predmetnú povinnosť je však možné zisťovať a kontrolovať i cez sociálne siete - prostredníctvom
mailovej komunikácie a to, že obžalovaný predloží jednotlivé doklady ohľadom uhradenia predmetnej
škody - probačnému a mediačnému a úradníkovi a jednotlivým poškodeným tiež na účet( účet - viď Všeobecná zdravotná poisťovňa uvedený v rozsudku) - takže osobná účasť obžalovaného
sa tak nevyžaduje neustále s probačným a mediačným úradníkov.

Dosiahnutie tak predmetného účelu trestu možno s ohľadom na vyššie rozvedené zistenia očakávať
aj podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody, ktorý na ochranu spoločnosti a nápravu
páchateľa možno považovať za adekvátny reflektujúci všetky funkcie trestu a súčasne zohľadňuje
záujem poškodených na náhradu škody spôsobenej trestným činom.

Vzhľadom na závažnosť spáchaného zločinu súd ustanovil skúšobnú dobu v trvaní päť rokov -
v maximálne prípustnom rozsahu, počas ktorého na jednej strane bude súd povinný sledovať a
posudzovať správanie obžalovaného z hľadiska plnenia podmienok vedenia riadneho života a na druhej
strane bude mať obžalovaný možnosť preukázať, že k jeho náprave reálne i došlo a na priamom výkone
trestu odňatia slobody nie je potrebné trvať. Preto pre posilnenie účelu trestu súd obžalovanému v rámci
výroku o treste uložiť povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.

V prípade, že obžalovaný počas skúšobnej doby nebude viesť riadny život alebo zavinene nesplní
uloženú povinnosť vystaví sa hrozbe nariadenia výkonu trestu v určenej výmere.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní dní odo dňa jeho oznámenia

na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom tunajšieho súdu.