Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, July 31, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21CoCsp/11/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2224200304
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2224200304.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudkýň:
JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti
žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/XX, E. F., o zaplatenie 21.684,05 eur

s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k.
26Csp/8/2024-179 zo dňa 3. októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi

sumu 21.684,05 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 21.684,05 eur od
24.7.2022 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, II. výrokom priznal žalobcovi
voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 497 zákona č. 513/1991
Zb. Obchodný zákonník v znení ku dňu uzavretia zmluvy, § 20 ods. 1 a 2, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods.

9, § 524 ods. 1 a 2, § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení
ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej aj „Občiansky zákonník“), § 2 písm. a), b), d), § 17 ods. 1
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného ku dňu uzavretia zmluvy, § 3 Nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení ku dňu vzniku
omeškania, s poukazom aj na procesné ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).

3. Okresný súd vychádzal zo skutkových zistení, že právny predchodca žalobcu a žalovaný
dňa 13.3.2019 uzavreli zmluvu o splátkovom úvere, na základe žiadosti žalovaného. Právny predchodca
žalobcu pred uzatvorením zmluvy overil bonitu žalovaného na základe ním uvedených údajov, ako aj
na základe dopytu do Sociálnej poisťovne, a dospel k záveru, že žalovanému je možné žiadaný úver

poskytnúť. Predmetom zmluvy o splátkovom úvere bolo poskytnutie úveru vo výške 20.000,- eur. Zo
zmluvy vyplývajú celkové náklady spotrebiteľa vo výške 31.702,91 eur, mesačná splátka 330,26 eur k
20. dňu v mesiaci. Z mesačnej splátky suma 20,16 eur predstavovala poplatok za poistenie k
úveru. Termín konečnej splatnosti bol v zmluve uvedený ako 20.3.2027, počet splátok 96. V zmluve bola
uvedená ročná úroková sadzba 10,40 %, RPMN 13,13 %. Súčasťou zmluvy (podľa obsahu zmluvy) sú
Všeobecné obchodné podmienky a Produktové obchodné podmienky, pričom je k nim uvedený

aj odkaz, kde ich možno nájsť na webovej stránke právneho predchodcu žalobcu. Ďalej bolo v zmluve
uvedené,žesúčastizmluvysúprístupnénaobchodnommieste anaG.,pričombankaodovzdásúčastizmluvydlžníkovielektronickyprostredníctvomelektronickejslužbyInternetbankingalebonaelektronickú
adresu dlžníka. Banka na požiadanie poskytuje dlžníkovi súčasti zmluvy v listinnej podobe. V bode
5.4. Produktových podmienok je uvedené, že ak to právny predpis nezakazuje, splátka sa požije na

úhradu jednotlivých záväzkov dlžníka v poradí: a) úroky z najskôr splatnej splátky, b) istina z
najskôr splatnej splátky, c) úroky z nasledujúcej splatnej splátky, d) istina z nasledujúcej splatnej splátky,
a po ich úplnej úhrade poplatky od najskôr splatného. Na základe žiadosti žalovaného došlo k odkladu
splátok od 20.5.2020 do 20.2.2021, pričom sa zvýšila mesačná splátka na 356,37 eur, z ktorej suma
21,75 eur predstavoval poplatok za poistenie. Dátum konečnej splatnosti sa posunul na 20.12.2027.

Na základe ďalšej žiadosti žalovaného sa zmenila splatnosť mesačných splátok na 25. deň v mesiaci
a výška splátok na 357,53 eur. Z výpisu z úveru vyplýva, že žalovaný úver nesplácal
riadne a včas, a preto výzvou zo dňa 21.06.2022 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného, aby
zaplatil dlh vo výške 3.047,70 eur s tým, že ak svoj dlh neuhradí do 15 dní od doručenia výzvy,
banka bude oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Banka predmetnú výzvu vystavila v dvoch
vyhotoveniach, jednu pre vlastnú potrebu s číslom LC03-34511 a jednu pre klienta s číslom LC03-34512.

Verzia určená pre žalovaného s číslom LC03-34512 bola žalovanému odoslaná 22.6.2022 a doručená
dňa 24.6.2022. Právny predchodca žalobcu podaním zo dňa 24.7.2022 vyhlásil mimoriadnu platnosť
úveru, tento dokument vyhotovil v dvoch vyhotoveniach, pričom jedno pre vlastnú potrebu s číslom
LC04-27177 a druhé pre žalovaného s číslom LC04-27178. Verzia určená pre žalovaného s číslom
LC04-27178 bola žalovanému odoslaná, ten si ju však neprevzal a dňa 16.8.2024 sa vrátila právnemu

predchodcovi žalobcu. Listom zo dňa 1.4.2023 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že na
základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.3.2023, pohľadávku uplatňovanú v konaní
postúpil na žalobcu. V zmluve o postúpení pohľadávky je uvedené, že pohľadávka je každá jednotlivá
pohľadávka postupcu voči dlžníkovi, vrátane jej príslušenstva, uvedená a špecifikovaná v
Prílohe č. 1 k tejto Zmluve. Z prílohy zmluvy ďalej vyplýva, že pohľadávka uplatnená v

tomto konaní je vyšpecifikovaná ako 6. v poradí, kde sú uvedené osobné údaje žalovaného, právny titul
a výška postúpenej pohľadávky. Žalovaný si oznámenie prevzal dňa 11.4.2023. Z potvrdenia zo dňa
2.7.2024 ako aj z výpisu obchodného registra právneho predchodcu žalobcu vyplýva, že osoby, ktoré
podpisovali za právneho predchodcu žalobcu zmluvu o postúpení pohľadávok, mali jednak
postavenie prokuristov, a taktiež boli zamestnancami banky, funkčne zaradení ako riaditelia odborov,

pričom boli v rámci svojho pracovného a funkčného zaradenia oprávnení za právneho predchodcu
žalobcu uzatvoriť Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 0196/2023/CE zo dňa 24.3.2023.
Listom zo dňa 10.7.2023 vyzval žalobca žalovaného na úhradu pohľadávky.

4. Vecne okresný súd uzavrel, že medzi právnym predchodcom žalobcu a

žalovaným bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Nebolo sporné,
že žalovanému bola ako úver poskytnutá čiastka 20.000,- eur, ktorú nevrátil riadne a včas. Právny
predchodca žalobcu dňa 21.6.2022 vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy s tým, že v opačnom
prípade môže dôjsť k mimoriadnemu zosplatneniu úveru. Keďže žalovaný nezaplatil dlžné splátky
ani na základe výzvy, právny predchodca žalobcu sa rozhodol dňa 24.7.2022 vyhlásiť mimoriadnu

splatnosť úveru a vyzval žalovaného na zaplatenie celej dlžnej sumy. Žalovaný namietol doručenie
týchto dokumentov a tým pádom aj dodržanie postupu v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka,
okresný súd sa však s námietkou nestotožnil, a to s poukazom na predložené listinné
dôkazy, predovšetkým na samotnú výzvu pred zosplatnením zo dňa 21.6.2022, podacím hárkom, v
ktorom je uvedené číslo tejto výzvy a správou o jej doručení, ako aj oznámením o vyhlásení mimoriadnej

splatnosti úveru s pripojenou doručenkou. Žalobca jednoznačne preukázal, že jeho právny predchodca
predmetnélistinyodoslalžalovanému,zktorejvýzvupredzosplatnenímsižalovanýajprevzal.Žalobcav
priebehu konania odstránil aj rozpor medzi označením jednotlivých dokumentov a označením uvedeným
v podacom hárku, resp. na doručenke, kedy uviedol, že ide o bežnú prax jeho právneho predchodcu,
o ktorej nemal pred tým vedomosť. Právny predchodca žalobcu totiž predmetné dokumenty vyhotovuje

s dvoma číslami, pričom jedno slúži na jeho interné účely a druhé sa doručuje klientom. Žalovaný
ďalej poukazoval na rozdielny spôsob doručovania v prípade doručovania doporučene a doporučene
so službou doručenka, avšak uvedenú námietku považoval okresný súd za účelnú, keďže rovnako, ako
do podacieho hárku, tak teoreticky aj na doručenku si môže odosielateľ napísať čo len chce, avšak je
to v jeho prospech, ak označí obsah zásielky buď obsahom, alebo aspoň jeho identifikačným číslom,

keďže v tom prípade bude vedieť preukázať doručovanie tej-ktorej listiny. Z predložených dôkazov je
jednoznačné, že právny predchodca žalobcu označil odoslané dokumenty v podacom hárku, resp. na
doručenke ich identifikačným číslom, ktoré sa nachádza aj na týchto listinách a preto okresný súd
považoval odoslanie výzvy pred zosplatnením a oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveruza preukázanú. Na základe týchto skutočností konštatoval, že právny predchodca žalobcu dodržal
postup v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, teda úver mimoriadne
zosplatnil až po 15 dňoch potom, ako žalovaný nesplnil zameškané splátky ani na základe výzvy

zo dňa 21.6.2022, pričom bol upozornený, že v opačnom prípade môže banka vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť úveru a bol zároveň v omeškaní so splácaním splátok viac ako tri mesiace. Vzhľadom na
skutočnosť, že žalobca riadne preukázal odoslanie sporných dokumentov, pričom v prípade výzvy pred
zosplatnenímpreukázalajjejdoručenie,dôkaznébremenosapresunulonažalovaného,ktorémuvznikla
povinnosť, aby preukázal, že mu sporné dokumenty doručované neboli a obsahom zásielok bolo niečo

iné. Žalovaný však popri svojich všeobecných tvrdení o nedoručení sporných dokumentov neuviedol
ani žiadne konkrétne tvrdenia, že mu bolo doručené, pričom neuniesol v tomto smere ani dôkazné
bremeno. Preto okresný súd obranu žalovaného považoval za účelovú v snahe oddialiť toto konania a
splnenie svojej povinnosti. Keďže ide o úver, ktorý je po konečnej splatnosti, pričom právny predchodca
žalobcu v súlade s právnymi predpismi vyhlásil úver za predčasne splatným, boli splnené na postúpenie
pohľadávky aj podmienky uvedené v § 17 zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný tiež

namietal spôsob postúpenia pohľadávky s tým, že postúpená pohľadávka je len súčasťou prílohy, pričom
spochybnil aj oprávnenie osôb, konajúcich za právneho predchodcu žalobcu, uzatvoriť takýto právny
úkon. Čo sa týka zachovania písomnej formy zmluvy o postúpení pohľadávok a riadnej špecifikácie
pohľadávky,okresnýsúdodkázalnaustálenúsúdnuprax,kedyvprípadepostúpeniasúborupohľadávok
je dostačujúce na riadnu špecifikáciu pohľadávky, ak zmluvné strany odkážu na prílohu zmluvy, kde sú

jednotlivé postupované pohľadávky jednoznačne identifikované. Tak sa stalo aj v tomto prípade, keď
postupca a postupník jednoznačne odkázali na prílohu zmluvy, ktorá je okrem iného pevne zviazaná
aj so samotnou zmluvou o postúpení pohľadávok, pričom v tejto prílohe je pohľadávka uplatnená v
konaní jednoznačne identifikovaná jednak osobnými údajmi žalovaného, ako aj právnym dôvodom jej
vzniku a jej výškou. Žalobca tiež v priebehu konania odstránil pochybnosti ohľadom oprávnenosti osôb

konať za postupcu, keď jednak osoby podpisujúce zmluvu o postúpení pohľadávok boli oprávnený
konať za postupcu - banku ako prokuristi, pričom ich oprávnenie vyplývalo aj z
ich pracovného zaradenia, čo potvrdila samotná banka v podaní zo dňa 2.7.2024. Osoby, ktoré za
postupcu podpísali zmluvu o postúpení pohľadávok boli oprávnené konať za postupcu v zmysle § 14
Obchodného zákonníka, ale aj v zmysle § 20 Občianskeho zákonníka. Podľa okresného súdu došlo

k riadnemu a platnému postúpeniu pohľadávky uplatnenej v konaní na žalobcu. Tiež okresný súd
konštatoval ohľadom doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky, že je irelevantné, či toto oznámenie
bolo skutočne doručené žalovanému ešte pred podaním žaloby alebo sa o tom žalovaný dozvedel až po
doručení žaloby, keďže žalovaný vôbec nepreukázal, že by po vyhlásení okamžitej splatnosti úveru plnil
aspoň čiastočne právnemu predchodcovi žalobcu. Z toho dôvodu je žalovaný už povinný plniť výlučne

žalobcovi, keďže došlo k postúpeniu pohľadávky, čo bolo žalovanému oznámené najneskôr doručením
žaloby. Žalovaný tiež namietal, že žalobca nešpecifikoval riadne z čoho pozostával žalovaná suma,
avšak žalobca v podaniach viackrát uviedol, že ku dňu podania žaloby dlh žalovaného predstavoval
zostatok neuhradenej istiny vo výške 18.225,19 eur spolu so zmluvnými úrokmi vo výške 3.347,58 eur a
poplatkami vo výške 111,28 eur. Je všeobecne známe, že v prípade poskytnutia úveru a jeho následného

splácania sa časť splátky započítava na istinu, časť na úroky a časť na prípadné poplatky. Aj v tomto
prípade žalobca preukázal, že splátka sa započítavala takýmto spôsobom, pričom táto skutočnosť
vyplýva jednak z predloženého výpisu z úrokového účtu, ako aj z amortizačnej tabuľky. Okrem toho
takýto spôsob zápočtu bol dohodnutý aj v Produktových podmienkach banky, pričom žalovanému bolo
umožnené, aby sa s nimi riadne oboznámil, keďže v zmluve bolo jednoznačne uvedené, že tieto budú

žalovanému doručené elektronicky, pričom žalovaný si ich mohol vyžiadať aj v listinnej podobe. Žalobca
tiež uviedol, že žalovaný na istinu zaplatil sumu 1.774,81 eur, teda dlžná suma istine predstavuje
18.225,19 eur a na úroky zaplatil 4.818,84 eur, pričom mal dokopy zaplatiť za úroky 8.166,42 eur, čiže
dlh žalovaného na úrokoch predstavuje 3.347,58 eur. Poplatky mal žalovaný zaplatiť v sume 727,35
eur, pričom zaplatil 616,07 eur, čiže dlžná suma predstavuje 111,28 eur. Okresný súd poukázal na to,

že najnovšia judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na základe ktorého má veriteľ nárok na
zaplatenie úrokov v takom rozsahu, ako to bolo dohodnuté v úverovej zmluve, ako cenu
peňazí za takto poskytnutý úver. Aj z toho dôvodu námietku žalovaného, že splátky mali byť zaplatené v
celom rozsahu na istinu považoval za bezpredmetnú, keďže ak by aj bolo plnenie zo strany žalovaného
započítané v celom rozsahu na istinu, bol by povinný zaplatiť túto sumu vo forme úrokov a poplatkov,

keďže sa na ich zaplatenie zaviazal v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Z dôvodu, že žalovaný nevrátil
poskytnutý úver aj s úrokmi a poplatkami riadne a včas, zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej
sumy, pričom žalovaného zároveň zaviazal na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške5 % ročne z dlžnej sumy 21.684,05 eur od 24.7.2022 (dňom nasledujúcim po mimoriadnom zosplatnení
úveru).

5. Podľa § 255 ods. 1 CSP prvoinštančný súd priznal žalobcovi právo na plnú náhradu trov konania
potrebných na účelné uplatnenie svojho nároku voči žalovanému. O výške náhrady trov
konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

6. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, s návrhom na zmenu zamietnutím žaloby a

priznaním nároku na náhradu trov odvolacieho konania s poukazom na § 365 ods. 1 písm. b), d), f),
h) CSP. Argumentoval tým, že súd prvej inštancie rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, myšlienkový
postup nahradil stručnými konštatovaniami svojich názorov, zároveň sa vôbec nevysporiadal s obsahom
procesnej obrany žalovaného. V odôvodnení napadnutého rozsudku, v rozpore
s požiadavkami zákonodarcu na kvalitu odôvodnenia v § 220 ods. 2 CSP, v odseku 32 okresný súd
konštatoval, že žalobca jednoznačne preukázal, že jeho právny predchodca predmetné listiny (výzva

pred zosplatnením a vyhlásenie okamžitej splatnosti) odoslal žalovanému. V tomto smere okresný súd
len odkázal na listinné dôkazy predložené žalobcom, ktoré zároveň vymenoval. Na procesnú obranu
žalovaného, v zmysle ktorej označenie jednotlivých dokumentov sa ani nezhodovalo s označením na
podacom hárku a doručenke okresný súd v odseku 32 len v stručnosti prezentoval stotožnenie
sa s tvrdeniami žalobcu o údajnej bežnej praxi jeho právneho predchodcu, ktorý označuje dokumenty

dvojako. Na argumentáciu žalovaného, v zmysle ktorej spotrebiteľ by mal mat' objektívnu
možnosť byt' oboznámený s tým, aké listiny sa mu doručujú, okresný súd nereagoval. Jadrom procesnej
obrany žalovaného však bol poukaz na rozdiel medzi zasielaním písomnosti doporučene so službou
doručenka a bez využitia tejto služby. Výzvu pred zosplatnením mal právny predchodca žalobcu zasielať
bez doručenky a tým pádom žalobca nepreukázal doručenie výzvy pred zosplatnením, resp.

zásielka s akým obsahom mala byt' žalovanému zasielaná. Okresný súd procesnú obranu žalovaného v
tomto smere považoval za účelnú s odôvodnením v odseku 33. Žalovaný v konaní práve poukazoval na
tú skutočnosť,že ak odosielateľ využije službu doručenka, vie preukázať obsah zásielky, pretože adresát
v čase doručenia má z doručenky informáciu o tomto obsahu a vie si deklarovaný obsah zásielky reálne
porovnať so skutočným obsahom zásielky (odosielateľ teda nemôže na doručenku napísať' čokoľvek).

Ak odosielateľ nevyužije službu doručenka, nevie preukázať obsah zásielky samotným poukazom na
podací hárok alebo lístok, pretože ten slúži len na osobnú potrebu odosielateľa a môže si naň napísať
čokoľvek a adresát nemá možnosť v čase doručenia porovnať si obsah zásielky s obsahom podacieho
hárku či lístku odosielateľa. Práve z uvedeného dôvodu odosielatelia, ktorí majú záujem disponovať
dôkazom o obsahu zásielky využívajú službu doručenka, pričom do kategórie týchto subjektov možno

zaradiť aj okresný súdy. Nie je zrejmé, prečo sa v tomto smere okresný súd stotožnil s tvrdeniami
žalobcu a celkom arbitrárne označil procesnú obranu žalovaného za účelovú. Za účelový možno posúdiť
postup žalobcu, ktorého právny predchodca z neznámych dôvodov raz využil službu doručenka, inokedy
nie a absenciu dôkazu o obsahu zásielky, ktorá mala údajne obsahovať výzvu pred zosplatnením,
nahradzuje len samotnou vierou v to, že právny predchodca žalobcu do obálky vložil listinu, ktorá je

v jeho procesnom záujme. Žalovaný opätovne zdôrazňuje, že text na podacom hárku nemá žiadnu
dôkaznú relevanciu, pretože je na ľubovôli odosielateľa. Keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno
ohľadne obsahu zásielky, ktorá údajne mala obsahovať výzvu pred zosplatnením, nemohlo dôjsť k
presunu dôkazného bremena na žalovaného. Nemožno ani spravodlivo očakávať od spotrebiteľa, že
bude spôsobilý uviesť a preukázať po približne dvoch rokoch aká konkrétna listina mu bola doručená,

pokiaľ to nebola výzva pred zosplatnením alebo iná listina obdobného významu. Ak by žalovanému
bola doručená listina, z ktorej by pre neho vyplývali nejaké vážne následky (napríklad výzva pred
zosplatnením), určite by si na túto listinu pamätal a podnikol by potrebné kroky v reakcii na takúto listinu.
Neurčitosť odôvodnenia možno vzhliadnuť aj v odseku 36, kde okresný súd odkazuje na ustálenú súdnu
prax,podľaktorejjedostačujúcenariadnušpecifikáciupohľadávky, akzmluvnéstranyodkážu

na prílohu zmluvy, kde sú jednotlivé postupované pohľadávky jednoznačne identifikované. Okresný súd
však neuvádza žiadne konkrétne súdne rozhodnutie, preto je jeho právny názor úplne nepreskúmateľný
a procesná obrana žalovaného, že nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky, tak nie je žiadnym
spôsobom vyvrátená. Predmetná pohľadávka nebola identifikovaná v zmluve o postúpení pohľadávok a
taknemohlodôjsť kjejpostúpeniu.Ďalšídôvodneplatnéhopostúpeniajeviazanýnaskutočnosť,

že nedošlo k platnému zosplatneniu úveru. Okresný súd nedal odpoveď na námietku žalovaného
v súvislosti so započítaním splátky, t.j. že splátka sa má započítať najprv na istinu. Poukaz na výpis z
úrokového účtu a na amortizačnú tabuľku je irelevantný, pretože v tomto smere ide o svojvôľu
veriteľa pri koncipovaní týchto listín. Okresný súd poukazuje v odseku 39 aj na produktové podmienkybanky, avšak žalovaný nebol oboznámený so žiadnymi obchodnými podmienkami banky, čo namietal
už v odpore proti platobnému rozkazu. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by jeho právny
predchodca žalovaného oboznámil s takýmto dokumentom, preto nie je známe z akého dôkazu má

okresný súd za preukázané, že žalovaný bol oboznámený, resp. z čoho odvodzuje, že mu boli doručené
elektronicky alebo z čoho odvodzuje povinnosť žalovaného ako spotrebiteľa iniciatívne si vyžadovať
tieto produktové podmienky v listinnej podobe. Nie je zrejmé z čoho konkrétne okresný súd odvodzuje,
že má byť „všeobecne známe”, že v prípade poskytnutia úveru a jeho následného splácania sa časť
splátky započítava na istinu, časť na úroky a časť na prípadné poplatky. V odseku 40 prvoinštančný súd

poukazuje na „najnovšiu judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky”, ktorú žiadnym spôsobom
nešpecifikuje, pričom žiadnym spôsobom nebola vyvrátená procesná obrana žalovaného, v zmysle
ktorej nie je možná kumulácia zmluvných úrokov a úrokov z omeškania po zosplatnení úveru. Aj pri
vyhovení žalobe mal okresný súd podľa § 256 ods. 2 CSP priznať žalovanému nárok na náhradu trov
konania za účasť na pojednávaní dňa 3.9.2024, ktoré muselo byť odročené z dôvodu, že žalobca v
rozpore s predpokladom zákonodarcu produkoval ďalšie, v poradí tretie písomné podanie

(po návrhu na vydanie platobného rozkazu a replike), pričom to bolo doručené právnemu zástupcovi
žalovanéhorelatívnekrátkopredpojednávaním,keďžeokresnýsúdneaplikovalsudcovskúkoncentráciu
konania a prihliadal na uvedené tretie písomné podanie a doložené dôkazy, muselo byť pojednávanie
odročené na nový termín, aby mal žalovaný čas oboznámiť sa s touto procesnou
aktivitou žalobcu.

7. Žalobca odvolanie nepodal k odvolaniu žalovaného uviedol, že napadnutý rozsudok navrhuje ako
vecne správny potvrdiť a priznať žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %. Námietka žalovaného v zmysle § 220 ods. 2 CSP sa má týkať aj doručovania výzvy
pred zosplatnením (podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka) a oznámenia o mimoriadnej splatnosti.

Tvrdenia žalovaného uvádzané v konaní boli nielen neurčité a v zmysle CSP nespôsobilé spochybniť
predkladané listiny, ale boli v priebehu konania preukázateľne vyvrátené ako nedôvodné. Žalovaný
najskôr v konaní tvrdil, že mu nebolo zaslané upozornenie pred zosplatnením (t.j. upozornenie na
uplatnenie práva požadovať úhradu všetkých záväzkov), ani oznámenie o zosplatnení a
oznámenie o postúpení pohľadávky. Potom ako bolo v konaní preukázané ich odoslanie na adresu

žalovaného a v prípade dvoch zásielok aj reálne prevzatie, začal tvrdiť, že predložené listiny
nepreukazujú, že boli obsahom zásielok. V prípade výzvy zo dňa 21.6.2022 upozorňujúcej na možnosť
zosplatnenia - označenej číslom LC03-34512 (interné označenie toho istého dokumentu v banke 34511)
bola predložená aj kópia podacieho hárok o odoslaní zásielky na adresu žalovaného aj s uvedením
označenia LC03-34512. Teda obsah zásielky podľa označenia v podacom hárku bol rovnaký ako

označenie príslušnej výzvy. Ďalej bolo preukázané, že zásielka bola odoslaná dňa 22.6.2022. Túto
zásielku žalovaný reálne prevzal (čo bolo tiež preukázané v konaní, a to konkrétne dňa 24.6.2022).
Žalovaný v konaní neuviedol žiadne tvrdenie o tom, že by obsahom ním prevzatej zásielky bolo niečo
iné, iná písomnosť, a ani nepreukázal takýto iný obsah zásielky. V prípade oznámenia zo dňa 24.7.2022
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, označená číslom LC04-27178 (interné označenie toho istého

dokumentu v banke LC04-27177) bola predložená aj kópia vrátenej zásielky s uvedením označenia
LC04-27178, ktorú si žalovaný neprevzal. Ďalej bolo preukázané, že zásielka bola odoslaná dňa
25.7.2022. Žalovaný v konaní neuviedol žiadne tvrdenie o tom, že by obsahom ním prevzatej zásielky
bolo niečo iné, iná písomnosť, a ani nepreukázal takýto iný obsah zásielky. V prípade oznámenia zo
dňa 1.4.2023 o postúpení pohľadávky, označená číslom LC09-39336 bola predložená kópia podacieho

hárok o odoslaní zásielky aj s uvedením označenia LC09-39336. Bolo preukázané, že zásielka bola
odoslaná na adresu žalovaného dňa 14.4.2023. Túto zásielku žalovaný reálne prevzal (čo bolo tiež
preukázané v konaní, a to konkrétne dňa 4.4.2023). Žalovaný v konaní neuviedol žiadne tvrdenie o tom,
že by obsahom ním prevzatej zásielky bolo niečo iné - iná písomnosť, a ani nepreukázal takýto iný obsah
zásielky. Žalovaný netvrdil a nepreukázal, že by mu v čase odoslania jednotlivých listín bolo z banky vo

veci jeho záväzkov zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 13.3.2019 vôbec bolo odosielané niečo iné.
Súd prvej inštancie sa správne a dostatočne vyporiadal s námietkami žalovaného a posúdil
ich ako nedôvodné s ohľadom na obsah predložených listín. V prospech žalovaného pritom súd prvej
inštancie dokonca neprihliadal na to, že žalovaný okrem vecne nedôvodných tvrdení ani neuviedol, že by
obsahom vyššie označených zásielok (ktoré prevzal) bola iná písomnosť ako tá, ktorá bola predložená

v konaní. S poukazom na § 151 CSP v pomeroch prejednávanej veci by to znamenalo vysvetliť teda,
čo bolo obsahom jednotlivých prevzatých zásielok, ktoré žalovaný reálne prevzal. Ustanovenie § 151
ods. 2 CSP nie je modifikované úpravou v § 290 až § 300 CSP pre spotrebiteľské spory. Žalovaný mal
možnosť a procesnú povinnosť tvrdiť a preukázať opak, čo nespravil, pretookresný súd po procesnej stránke správne konštatoval nedôvodnosť tvrdení žalovaného. Za nedôvodné
považuje žalobca aj ostatné tvrdenia žalovaného v odvolaní. Napr. pokiaľ ide o tvrdenie o započítavaní
jednotlivých platieb žalovaného, tak súd prvej inštancie správne poukázal, že zo splátkového kalendára

(amortizačnej tabuľky), na ktorý odkazuje zmluva o splátkovom úvere v článku I. Základné podmienky,
odsek 1, je jasné, že splátka splatná v ten-ktorý deň pozostáva zo splátky úroku a splátky istiny. Toto
zdôvodnil v odseku 39. odôvodnenia rozsudku. Žalovaný si z odôvodnenia rozsudku
vybral len určitú časť, ktorú podrobuje kritike, avšak celý obsah príslušného odôvodnenia neberie do
úvahy. V konaní bolo preukázané splátkovým kalendárom, že príslušná časť splátky istiny a príslušná

časť splátky úrokov s príslušnou platbou poplatku tvorili splátku 330,26 eur. Tá bola splatná v konkrétny
deň, čiže logicky aj všetky tieto časti zahrnuté do splátky mali takúto splatnosť. Ak splátka zahrňuje
časť určenú na splátku istiny, časť na úrok, poistné, potom každá platba sa započítava na splátky podľa
ich splatnosti a v rámci každej splátky na istinu (zahrnuté v splátke), na úrok (zahrnutý v splátke) a
pod. Žiadne ustanovenie Občianskeho zákonníka (ani § 566 ods. 2) neupravuje a ani sa nedá vykladať
takým spôsobom, že v prípade splácania úročenej pôžičky/úveru sa akékoľvek plnenie dlžníka vždy

započítava prednostne na istinu celého úveru a úroky sa hradia až po zániku istiny. Pri plnení v splátkach
sakaždájednotlivásplátkapovažujezarelatívnesamostatnýzáväzok,ktorýmáindividuálnevymedzenú
splatnosť. O čiastočné plnenie v zmysle § 566 ods. 2 pôjde teda iba v prípade, ak
dlžník veriteľovi poukáže platbu, ktorá nedosahuje stanovenú výšku splátky a ktorá môže byť z tohto
dôvodu považovaná za čiastočné plnenie. V rámci danej splátky sa potom čiastočné plnenie započítava

prednostne na istinu a vo zvyšku na úroky, avšak bez priameho dopadu na uspokojenie iných splátok,
aj pokiaľ je ich vnútorná štruktúra diferencovaná na istinu a úroky. Odvolacie tvrdenie žalovaného o
tom, že okresný súd sa nevyporiadal s nejakou kumuláciou zmluvných úrokov a úrokov z omeškania
nemá oporu v dokazovaní a ani v priebehu konania. V konaní nešlo o uplatňovanie
nárokov tak, aby sa dalo hovoriť o kumulácii zmluvných úrokov a úroku z omeškania po

vyhlásení mimoriadnej splatnosti. Predmetom konania bolo zaplatenie dlžnej istiny, dlžných úrokov ku
dňu mimoriadnej splatnosti a dlžnej sumy poplatkov. Po mimoriadnej splatnosti sa uplatňoval len úrok z
omeškania. V prejednávanom prípade sa neuplatňovala celá suma zmluvných úrokov, na ktoré by veriteľ
mal legitímny nárok, ale len suma úrokov do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti. To jednoznačne vyplýva
z toho, že aj v žalobe sa uplatňuje len suma 3.347,58 eur. Celková suma zmluvných úrokov za

celú dohodnutú dobu splácania bola až 9.767,88 eur (podľa výpočtu celková suma na úhradu 31.702,91
eur mínus istina úveru 20.000,- eur mínus poplatky poistného za celé obdobie 1.935,36 eur). Súd prvej
inštancie nebol povinný označovať konkrétne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, pretože na samotnom
rozhodnutí by to nič nezmenilo keďže v konaní nešlo o uplatňovanie nárokov tak, aby sa vôbec dalo
hovoriť o kumulácii všetkých zmluvných úrokov vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník

zaplatil ako cenu peňazí a úroku z omeškania po vyhlásení mimoriadnej splatnosti. Za
nedôvodné považuje žalobca aj námietku o nepriznaní nároku na náhradu trov konania podľa § 256 ods.
2 CSP v súvislosti s pojednávaním zo dňa 3.9.2024. Pojednávanie zo dňa 3.9.2024 nebolo odročené
z dôvodu na strane žalobcu, bolo odročené na základe toho, že podanie žalobcu zo dňa 4.7.2024
(t.j. doručené okresnému súdu dva mesiace pred pojednávaním) bolo žalovanému doručené v

krátkej lehote zo strany okresného súdu. Tvrdenie žalovaného, že zákonodarca predpokladá len dve
podania: žaloba, replika je mylné a nemá oporu v CSP. Je dôležité uviesť, že obsahom podania žalobcu
zo dňa 4.7.2024 bolo vyjadrenie k podaniu žalovaného zo dňa 13.5.2024, ktoré obsahovalo nedôvodné a
tiež nové tvrdenia, ktoré neboli dovtedy uplatňované. Napádaný rozsudok je zdôvodnený preskúmateľne
a vecne takým spôsobom, že spĺňa všetky zákonné požiadavky.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania
pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a

§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380
ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil
(§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania

(§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, v dôsledku
čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu inštancie (vrátane výroku o náhrade trov) zrušiť a vec mu
vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného
bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak I. výrokom vyhovel žalobe
(v sume 21.684,05 eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 21.684,05 eur od 24.07.2022

do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku), II. výrokom priznal žalobcovi voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu a žalovaný dňa 13.03.2019 uzavreli
Zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej bol dlžníkovi (žalovanému) poskytnutý spotrebný úver

na čokoľvek vo výške 20.000,- eur za fixnú úrokovú sadzbu do splatnosti vo výške 12,40 % ročne a
výsledná výška úrokovej sadzby po zohľadnení zľavy bola 10,40 % ročne v deň uzatvorenia zmluvy
najviac do výšky stanovenej právnymi predpismi. V zmluve bola dohodnutá výška splátky 330,26
eur mesačne, splatná v 20. deň v kalendárnom mesiaci, splatnosť prvej splátky
20.4.2019, konečná splatnosť 20.3.2027, počte splátok 96, RPMN 13,13 %, celková čiastka spojená
s úverom 31.702,91 eur, poplatok za poistenie k úveru 20,16 eur mesačne. Súčasťou

zmluvy (podľa obsahu zmluvy) sú Všeobecné obchodné podmienky a Produktové obchodné podmienky,
pričom je k nim uvedený aj odkaz, kde ich možno nájsť na webovej stránke právneho predchodcu
žalobcu. Ďalej bolo v zmluve uvedené, že súčasti zmluvy sú prístupné na obchodnom mieste a na
G., pričom banka odovzdá súčasti zmluvy dlžníkovi elektronicky prostredníctvom elektronickej služby
Internetbanking alebo na elektronickú adresu dlžníka. Banka na požiadanie poskytuje dlžníkovi súčasti

zmluvy v listinnej podobe. Podľa bodu 5.4. Produktových obchodných podmienok, ak to právny predpis
nezakazuje, splátka sa požije na úhradu jednotlivých záväzkov dlžníka v poradí: a) úroky z najskôr
splatnej splátky, b) istina z najskôr splatnej splátky, c) úroky z nasledujúcej splatnej splátky, d) istina
z nasledujúcej splatnej splátky, a po ich úplnej úhrade poplatky od najskôr splatného. Listom zo dňa
1.5.2020 (čl. 51) právny predchodca žalobcu povolil žalovanému odklad splátok od 20.05.2020 do

20.02.2021, pričom sa zvýšila mesačná splátka na 356,37 eur (od 20.2.2021), z ktorej suma 21,75 eur
predstavovala poplatok za poistenie a dátum konečnej splatnosti sa posunul na 20.12.2027. Listom zo
dňa 22.2.2021 (čl. 53) právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému súhlas so zmenou splatnosti
mesačných splátok na 25. deň v mesiaci a výšku splátok na 357,53 eur (deň konečnej
splatnosti 25.12.2027). Výzvou zo dňa 21.06.2022 označená LC03-34511 (čl. 162) právny predchodca

žalobcu vyzval žalovaného, aby zaplatil dlh vo výške 3.047,70 eur s tým, že ak svoj dlh neuhradí
do 15 dní od doručenia výzvy, banka bude oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Výzvou
zo dňa 21.06.2022 označená LC03-34512 (čl. 163) právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného,
aby zaplatil dlh vo výške 3.047,70 eur s tým, že ak svoj dlh neuhradí do 15 dní od doručenia výzvy,
banka bude oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Výzva zo dňa 21.6.2022 LC03-34512

bola žalovanému odoslaná 22.6.2022 (ePotvrdenka RF43670303506SK na čl. 149) a doručená dňa
24.6.2022 (sledovanie zásielok RF43670303506SK na čl. 148). Právny predchodca žalobcu listom zo
dňa 24.07.2022 vyhlásil mimoriadnu platnosť úveru (LC04-27177) na čl. 164 ku dňu 23.7.2022. Právny
predchodca žalobcu listom zo dňa 24.7.2022 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru (LC04-27178) na
čl. 165 ku dňu 23.7.2022. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti LC04-27178 si žalovaný

neprevzal a dňa 16.8.2024 sa zásielka vrátila právnemu predchodcovi žalobcu (čl. 103). Listom zo
dňa 1.4.2023 č. LC09-39336 (čl. 100) právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že na základe
zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0196/2023/CE zo dňa 24.3.2023, pohľadávku uplatňovanú
v konaní postúpil na žalobcu. Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 1.4.2023 bolo žalovanému
odoslané 4.4.2023 (odpis z podacieho hárku na čl. 101) a doručené dňa 11.4.2023 (čl. 101). Zmluvou

o postúpení pohľadávok č. 0196/2023/CE 24.3.2023 sa postupca a postupník dohodli, že
pohľadávka je každá jednotlivá pohľadávka postupcu voči dlžníkovi, vrátane jej príslušenstva, uvedená
a špecifikovaná v Prílohe č. 1 k tejto Zmluve. Z prílohy zmluvy (čl. 18) vyplýva, že pohľadávka uplatnená
v tomto konaní je vyšpecifikovaná ako 6. v poradí, obsahujúca osobné údaje žalovaného,
právny titul a výšku postúpenej pohľadávky. Podľa potvrdenia právneho predchodcu žalobcu zo dňa

2.7.2024 (čl. 145) H. C. a I. J. ako zamestnanci, funkčne zaradení ako riaditelia odborov, boli v rámci
svojhopracovnéhoafunkčnéhozaradeniaoprávnenízaprávnehopredchodcužalobcuuzatvoriťZmluvu
o postúpení pohľadávok č. 0196/2023/CE zo dňa 24.03.2023. Podľa výpisu z obchodného registra
právneho predchodcu žalobcu zo dňa 19.4.2024 (čl. 115) je I. H. C. C. prokuristom od
27.3.2009 právneho predchodcu žalobcu, K. I. J. od 22.5.2018. Listom zo dňa 10.07.2023 (čl. 62) vyzval

žalobca žalovaného na úhradu pohľadávky.

11. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omylsúdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide
vtedy,aksúdnepoužilsprávnyprávnypredpisaleboaksíceaplikovalsprávnyprávnypredpis,nesprávne
ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

12. V preskúmavanej veci založil okresný súd svoje rozhodnutie na právnom názore, podľa ktorého
právny predchodca dodržal postup v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, právny predchodca
vyhlásil úver v súlade s právnymi predpismi za predčasne splatný, boli splnené aj podmienky podľa §
17 zákona o spotrebiteľských úveroch na postúpenie pohľadávky. S uvedeným právnym záverom sa

odvolací súd nestotožnil a vyhovenie žalobe (I. výrokom napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie) považuje (prinajmenšom) za predčasné s ohľadom na obsah odôvodnenia napadnutého
rozsudku.

13. Súd prvej inštancie správne posúdil predmetnú úverovú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu v
zmysle § 52 ods. 1 (a nasl.) Občianskeho zákonníka, keď v zmysle § 1 ods.

2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky,
úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Ide
o štandardnú formulárovú zmluvu, uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a
právnym predchodcom žalovaného ako spotrebiteľom, pričom predmetná zmluva je zároveň zmluvou

o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
v čase jej uzavretia, čo nespochybnil ani žalobca. Slovenská sporiteľňa, a. s. ako právnická osoba
poskytla v rámci svojho podnikania úver právnemu predchodcovi žalovaného, ktorý nekonal v rámci
predmetu svojho povolania alebo podnikania. Predmetom zmluvného vzťahu bolo poskytnutie úveru,
teda poskytnutie finančných prostriedkov formou spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľská zmluva nesmie

obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú
neplatné. Okrem tohto v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší. Z uvedeného potom vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy ňou
založený je nevyhnutné posudzovať podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. A to bez ohľadu na to, že

zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka). S poukazom
na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna
právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon o spotrebiteľských úveroch, ako aj § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, je
nevyhnutné predmetný právny vzťah posudzovať podľa citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka

a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.

14. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o
plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa
§ 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil

spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

15. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

16. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

17. Podľa § 525 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká
najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani
pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by
postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

18. Podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnouzmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta;
týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa
osobitného predpisu 87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie

podľa osobitného predpisu. 87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť,
ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný
peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní
klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej
banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná

odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

19. Podľa § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom

úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa
postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z
veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu18b)
na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru

alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

20. V prejednávanej veci súd prvej inštancie dôvodne najprv pristúpil k
posudzovaniu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Jednou z prvých otázok, ktoré rieši súd v civilnom
sporovomkonaní,jeotázka,čiten,ktopodalžalobu,jevsporeaktívnelegitimovaný.Vecnoulegitimáciou

sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, v rámci ktorého je jedna zo strán sporu nositeľkou
určitého hmotnoprávneho oprávnenia (je aktívne legitimovaná) a na druhej strane sporu spočíva
určitá hmotnoprávna povinnosť (je pasívne legitimovaná). Nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo
pasívnej) vedie vždy k zamietnutiu žaloby meritórnym rozhodnutím. Otázku, kto je
v tom-ktorom prípade aktívne a pasívne vecne legitimovaný, musí súd riešiť vždy skôr než pristúpi k

riešeniu otázky existencie alebo neexistencie nároku. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu
a aj v prípade, že ju žiadna zo strán sporu nenamieta.

21. Vecná legitimácia vyplýva z hmotného práva a má ju ten, kto je podľa hmotného práva nositeľom
uplatneného práva alebo povinnosti. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne

postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si
tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existencie
tvrdeného práva na strane žalobcu alebo pasívnej existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného,
je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo/205/2009).

22. V danom prípade žalobca žiada od žalovaného zaplatiť pohľadávku, ktorej pôvodným veriteľom
bola banka, ktorá svoju pohľadávku voči žalovanému ako spotrebiteľovi (vzniknutú zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, ktorý zosplatnila) bez jeho súhlasu postúpila na žalobcu, t. j. na nebankový
subjekt.

23. Postup súdu prvej inštancie, v rámci ktorého preveroval, či banka bola oprávnená vyhlásiť predčasnú
splatnosť úveru, bol dôvodný a zároveň nevyhnutný pre ustálenie konečného záveru, či zmluva o
postúpení pohľadávky je platná a či je žalobca v konaní aktívne vecne legitimovaný (pričom žalovaný
už v odpore na čl. 83 namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu ako aj skutočnosť, že veriteľ nedodržal
postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka).

24.Vpriebehuprvoinštančnéhokonaniasaokresnýsúdvenovalzosplatneniuúveru,pričomvodseku33
odôvodnenia napadnutého rozsudku uzavrel, že právny predchodca dodržal postup v zmysle § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka, keď výzvu zo dňa 21.6.2022 pred zosplatnením si žalovaný prevzal (odsek
32 odôvodnenia napadnutého rozsudku), pričom aj oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti

žalovanému odoslal, čo žalovaný namietal v odvolaní (ako aj pred súdom prvej inštancie). Podľa
odvolacieho súdu napriek uvedenému prvoinštančný súd však bližšie nezohľadnil obsah dôkazov,
konkrétne výzvy podľa § 53 ods. 9, ale ani právny úkon vyplývajúci z ust. § 565 Občianskeho zákonníka,
ktoré sú opísané v odseku 10.25. Vo vzťahu k plneniu zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
je ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka o strate výhody splátok modifikované ustanovením § 53

ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy,
ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej
ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. V citovanom ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
sa spresňujú (a aj sprísňujú) podmienky zosplatnenia záväzkov zo spotrebiteľských zmlúv (akou je v

zmysle ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka aj predmetná zmluva o úvere) a podľa tejto úpravy
dodávateľmôžeuplatniťprávovyplývajúcezust.§565Občianskehozákonníka,t.j.žiadať ozaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky zo strany spotrebiteľa. Toto právo možno uplatniť iba za podmienky, že spotrebiteľ
bol naň upozornený aspoň v lehote 15 dní.

26. Presné špecifikovanie splátky, s ktorou je dlžník v omeškaní a pre nezaplatenie ktorej plánuje
veriteľ pristúpiť k zosplatneniu úveru vo výzve pred zosplatnením, má pre spotrebiteľa veľký význam,
pretože zaplatením tejto splátky (a žiadnej inej) v stanovenej lehote odvráti spotrebiteľ zosplatnenie
úveru.Zožiadnehozákonnéhoustanovenianevyplýva,ževprípadeneoznačeniatejtosplátkyveriteľom,
je spotrebiteľ povinný sám si vyvodiť, resp. vypočítať, pre nezaplatenie ktorej splátky chce alebo

môže veriteľ úver zosplatniť, najmä ak je spotrebiteľ v omeškaní s väčším počtom splátok (ako v tu
prejednávanom prípade).

27. K uvedenému v odseku 26 odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5Cdo/197/2022 zo dňa 26.6.2024 z odôvodnenia ktorého vyplýva, že „Identifikácia splátky je potrebná

z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o
tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru (porovnaj rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn.
2Cdo/149/2021). Je to podstatná informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému
plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky,
kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť

zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť
poškodený.“. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25.1.2024 ustálil, že „v prípade,
ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565
Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pre platný právny úkon zosplatnenia je
zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú

jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh.“ Aj v rozhodnutí sp. zn. 6Cdo/15/2023 z 25.9.2024 Najvyšší
súd SR dospel k záveru, že: „V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne
splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pre platný právny úkon
zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu
splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh.“ Obdobný názor vyjadril Najvyšší súd

SR aj v rozhodnutiach sp. zn. 5Cdo/188/2023 z 31.7.2024 a 5Cdo/197/2022 zo dňa
26.6.2024. Kolégium Najvyššieho súdu rozhodnutím č. 21 prijalo z Uznesenia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 13. februára 2025 sp. zn. 6Cdo/152/2022 právnu vetu (ktorá je publikovaná v
ZbierkestanovískNajvyššiehosúdu arozhodnutísúdovSR)vznení:Bezkonkretizáciesplátky,
pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia

preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
v znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku preto je nedostatočne
určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1 OZ.)“. Pre úplnosť odvolací súd poukazuje na
odsek 12 odôvodnenia citovaného uznesenia, v ktorom Najvyšší súd SR uviedol: „Vo vzťahu k prvému
z uvádzaných aspektov (a k prvej trojici otázok z dovolania, ktoré boli v skutočnosti otázkou

jedinou a ktorých/-ej/ podstatou s výnimkou naviazania na jednotlivé úkony v procese zosplatňovania
úveru je, či žiadosť o jednorazové splatenie a/alebo upozornenie musí obsahovať aj identifikáciu splátky,
pre omeškanie s ktorou má dôjsť k strate zodpovedajúcej výhody) totiž platí, že ak právo veriteľa žiadať
o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky môže zmluvný partner spotrebiteľa využiť
najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky (kde inak špeciálna úprava

z ustanovenia § 53 ods. 9 OZ spôsobuje v drvivej väčšine prípadov vrátane všetkých dojednaní o
splátkach s mesačnou a kratšou frekvenciou nepoužiteľnosť všeobecnej úpravy z § 565 vety druhej OZ
o možnosti použitia práva veriteľom najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky) a takému
využitiu má (musí) predchádzať upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie práva v lehote nie kratšej ako15 dní; bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či
k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch v zákone
ustanovených lehôt). Na právny úkon nekonkretizujúci splátku preto je dôvod nazerať ako na úkon

zákon obchádzajúci (nakoľko napriek nezakotveniu výslovnej zákonnej požiadavky na takúto náležitosť
jej absencia spôsobuje nedodržanie účelu úpravy, ktorým je možnosť overenia si splnenia požiadaviek
slúžiacich zvýšenej ochrane spotrebiteľa) a i nedostatočne určitý, v oboch prípadoch sankcionovaný
neplatnosťou (či už podľa § 39 alebo § 37 ods. 1 OZ).“.

28. Odvolacia námietka žalovaného o nepreukázaní platného predčasného zosplatnenia dlhu, s
ohľadom na vyššie uvedené, bola dôvodná, keď k postúpeniu pohľadávky (24.3.2023) malo dôjsť skôr,
ako mala nastať konečná splatnosť úveru (dňa 25.12.2027) v zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere
zo dňa 13.3.2019.

29. Súd prvej inštancie pochybil, keď predčasne zjavne vychádzal z toho, že žalobca má aktívnu vecnú

legitimáciu, a teda vec nesprávne právne posúdil a následkom tohto pochybenia nevyhodnotil listinné
dôkazy označené v odseku 24 s dôrazom na ne/platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok.

30. Procesné dokazovanie je objektívnym právom upravený postup občianskoprávneho súdu, ktorého
cieľom je získanie skutkových a niekedy i právnych poznatkov významných pre rozhodnutie vo veci. Súd

ani nevyložil právne aplikačné úvahy, ktoré by ho viedli k podradeniu skutkovej podstaty pod príslušnú
právnu normu. Pričom práve konkrétna norma hmotného práva určuje základný rozsah dôkazného
bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Posúdiť
splnenie dôkaznej povinnosti v zmysle 132 a nasl. CSP možno práve iba v kontexte konkrétneho
predpisu hmotného práva s ohľadom na vyššie uvedené, čo však súd prvej inštancie podľa obsahu

odôvodnenia napadnutého rozsudku nevykonal.

31. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

32. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a
v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne
o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

33. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby
určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou
zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/1994).

34. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal

a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania. Stručne,
jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal, a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

35. Odôvodnenie rozsudku súdu musí mať náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP. Súd sa v odôvodnení
svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový
postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného
dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery.
V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných

protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov
aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo
vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené
v § 220 ods. 2, je nepreskúmateľné.

36. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami
strany; porušením uvedeného práva strany na jednej strane a povinnosti súdu
na druhej strane sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčináchrozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať
proti rozhodnutiu súdu (i v rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadne riadnych alebo
mimoriadnych opravných prostriedkov.

37. Spravodlivým prejednaním veci je také súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady
a princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa nálezu Ústavného
súdu I.ÚS 26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v
tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho

uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu,
ktoré je v rozpore so zákonom, je potom porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod
odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým sa
účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za
účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

38. Odvolací súd poukazuje i na to, že obsah práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR
nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho
uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu,
ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS 26/94).
K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods.1 ústavy preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto

domáha svojho práva na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôže byť
priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore so zákonom (porovnaj III. ÚS 7/08).

39. S poukazom na uvedené potom možno uzavrieť, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo

k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred
odvolacím súdom. Prvoinštančný súd nevykonal, ohľadom zvyšku nároku žalobcu na zaplatenie
žalovanej sumy, dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Potom je neúčelné, aby celé
dokazovanie v danom smere od počiatku vykonával odvolací súd a tým nahrádzal činnosť súdu
prvej inštancie. Tu potom nemôže byť žiadnej pochybnosti o tom, že nahrádzanie faktickej pasivity

súdu prvej inštancie v uvedenom smere činnosťou odvolacieho súdu neprichádza do úvahy, nakoľko
úlohou odvolacieho súdu je len prieskum správnosti rozhodnutí súdu prvej inštancie s prípadným
menej náročným doplnením alebo zopakovaním dokazovania a nie vykonávanie celého ťažiskového
dokazovania až na odvolacom súde, čo vylučovalo prípadné rozhodnutie odvolacieho súdu s konečnou
platnosťou. Navyše v prípade, že žalovaný je spotrebiteľ a teda slabšou stranou v spore, prichádza do

úvahy § 295 CSP. Súd prvej inštancie sa pritom musí vysporiadať s celým predmetom konania t. j. so
žalovanou sumou i s príslušenstvom a to ako s poukazom na jeho dôvodnosť čo do výšky, tak i čo do
dňa vzniku omeškania priznanej sumy.

40. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť o nároku žalobcu, súc pritom viazaný

právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku), opätovne skúmať
predovšetkým aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a za tým účelom splnenie podmienok platného
postúpenia pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu, a to s prihliadnutím na § 53 ods. 9 v spojení s
§ 565 Občianskeho zákonníka, § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch (§ 92 ods.
8 zákona o bankách), po zohľadnení a riadnom vyhodnotení založených listinných dôkazov, výsledky

vykonanéhodokazovaniavyhodnotiťvsúladesustanovením§191ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku.
Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí bude dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé
s uvedením skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť
rozhodnutie je odrazom práva strany konania na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu

rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán konania, prezentovanými aj v
priebehu odvolacieho konania. Svoj právny záver súd zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci
prichádzali do úvahy a stranám konania dá odpoveď na podstatné a relevantné aj odvolacie argumenty,
aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (porov. rozhodnutia Ústavného
súdu napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).

41.Vzhľadomnauvádzanébolotedapotrebné,abyodvolacísúd,tuužpotombezpotrebyzaoberaniasa
ostatnouiodvolacouargumentáciou,preposúdenieveciužnepodstatnou,rozsudoksúduprvejinštancie
v napadnutom I. výroku vrátane napadnutého II. výroku o náhrade trov konania, s použitím §389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

42. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je

však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na
ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie v
napadnutej časti, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

43. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 396

ods. 3 CSP), nakoľko nesprávne rozhodnutie s nutnosťou jeho zrušenia zakladá povinnosť súdu prvej
inštancie rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania.

44. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).