Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, September 17, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/213/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8706207316
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Július Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:8706207316.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajsky´ su´d v Kosˇiciach v sena´te zlozˇenom z predsedu sena´tu JUDr. Júliusa Tótha a sudcov JUDr.

Mareka Kotoru a JUDr. Lucie Baňackej PhD. v spore žalobcu: TATRASVIT SVIT-SOCKS, a. s., so sídlom
Mierová 1, 059 21 Svit, IČO: 31 707 289, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Miloš Čičmanec
s. r. o., so sídlom Petra Jilemnického 5778/43, 058 01 Poprad, IČO: 53 530 926, proti žalovaným: 1.
CHEMOSVIT, a. s., so sídlom Štúrova 101, 059 21 Svit, IČO: 31 671 047, právne zastúpený: BERNÍK
& Partners, s. r. o., so sídlom SNP 142, 059 21 Svit, IČO: 47 256 451, 2. “VAPEX, s. r. o. Ladmovce“,
so sídlom MHV, Ladmovce, IČO: 36 184 748, právne zastúpený: PUCHALLA, SLÁVIK & partners s. r.
o., so sídlom Thurzova 7, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 860 930, o zaplatenie

130.190,82 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti výroku I. rozsudku Okresného súdu Poprad č. k.:
16Cb/220/2006-1115 zo 7. októbra 2022 a odvolaní žalovaného v 1. a v 2. rade proti výroku II. rozsudku
Okresného súdu Poprad č. k.: 16Cb/220/2006-1115 zo 7. októbra 2022, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Poprad č. k.: 16Cb/220/2006-1115 zo 7. októbra 2022
v napadnutom I. výroku.

II. M e n í rozsudok Okresného súdu Poprad č. k.: 16Cb/220/2006-1115 zo 7. októbra 2022 v

napadnutom II. výroku tak, že žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade priznáva voči žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

III. Žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu.

IV. Žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov
dovolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalobu zamietol (výrok I.) a žiadnej zo
sporových strán nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok II.).

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu
súdu dňa 19.7.2006 domáhal, aby súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť mu spoločne
a nerozdielne sumu 130.190,82 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % zo sumy 129.088,78
eur od 7.1.2005 až do zaplatenia a zo sumy 1.102,04 eur od podania žaloby do zaplatenia a nahradiť

trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 20.11.2004 približne o 15 hod. došlo u žalobcu k výpadku
dodávky elektrickej energie v dôsledku poškodenia časti káblovej prípojky VN 22 kV, ktorý spôsobil
prerušenie výroby žalobcu, a to v dôsledku odstránenia stavby „komín 100/3,6 m“, ktorá sa nachádza
na pozemku parc. č. 435/133 kat. úz. A., ktorej vlastníkom bol žalovaný v 1. rade, pričom komín akostavbu odstraňoval dňa 20.11.2004 odstrelom žalovaný v 2. rade. Listom zo dňa 17.12.2004 si žalobca
uplatnil voči žalovanému v 1. rade náhradu škody v celkovej výške 129.088,78 eur, ktorú vyčíslil ako
súčet súm škôd, ktoré mu vznikli výpadkom produkcie v dňoch 20. až 22.11.2004 vo výške 101.333,76

eur, výpadkom produkcie z dlhodobejšieho poškodenia stroja vo výške 6.791,04 eur a inými nákladmi
vyvolanými výpadkom elektrickej energie vo výške 20.963,98 eur. Nakoľko zo strany žalovaného v 1.
rade nedošlo k dobrovoľnému plneniu, domáha sa žalobca úhrady fakturovanej sumy podanou žalobou.

3. Žalovaný v 1. rade vo svojich vyjadreniach v priebehu sporu nepoprel, že dňa 20.11.2004 o 14,50

hod. v súvislosti s odstránením stavby odsávacieho komína došlo k prerušeniu 22kV podzemného
elektrického vedenia, ktoré spôsobilo prerušenie výroby u žalobcu, pričom k obnoveniu dodávky
elektrickej energie po odstránení tejto závady došlo dňa 21.11.2004 o 17,30 hod.
Uviedol, že žalovaní pri príprave demolačných prác v plnom rozsahu rešpektovali požiadavku žalobcu,
aby pri demolačných prácach bolo 22kV vedenie chránené položením cestných panelov vo výške 0,6 m
nad káblovým vedením a zároveň bola ochrana zabezpečená štrkovým násypom do výšky cca 150 cm.

Opakovane poukazoval na to, že poškodená 22kV prípojka nebola uložená v súlade s platnou ČSN 34
1050, podľa ktorej mala byť uložená v hĺbke 118 cm, bola však uložená v hĺbke cca 50 – 60 cm.
Žalovaný v 1. rade zároveň poukázal na to, že nebola dodržaná ochrana káblovej prípojky pieskovým
lôžkom príslušnej hrúbky a bola porušená norma ČSN 34 1390 upravujúca súbeh a križovanie
elektrických vedení s hromozvodom, keď nebola dodržaná vzdialenosť 50 cm požadovaná touto normou

pri križovaní vysokonapäťového kábla s uzemňovacím vedením – pásovinou, ale uzemňovacie vedenie
prechádzalo bezprostredne ponad VN prípojku, čo mohlo byť hlavnou príčinou prerušenia elektrickej
prípojky – preseknutia VN prípojky uzemňovacou pásovinou.
Žalovaný v 1. rade uviedol, že komín K1 bol skolaudovaný v auguste 1971. Súčasťou stavby komína
bolo výstražné osvetlenie a hromozvod, ktorý bol vybudovaný pred dokončením stavby komína v r. 1971,

takže v roku 1981, keď montážna zložka VSE, a.s. budovala 22kV elektrickú prípojku pre žalobcu, pri
výstavbe prípojky križovala už jestvujúce podzemné vyústenie hromozvodnej pásoviny a zabezpečiť jej
križovanie s novoukladanou 22kV elektrickou prípojkou v súlade s platnou normou ČSN 34 1390 bolo
povinnosťou realizátora stavby. Porušenie tejto ČSN označil za jednu z hlavných príčin porušenia 22
kV prípojky žalobcu.

Žalovaný v 1. rade namietol, že žalobca nepreukázal jednotlivé časti uplatneného nároku.
Žalovaný v 1. rade tiež poukázal na obsah zmluvy o dielo uzavretej so žalovaným v 2. rade, § 537 ods. 1
OBZ a zákon o banskej činnosti, podľa ktorých bol za strhnutie komína zodpovedný žalovaný v 2. rade,
ktorý uvedenú činnosť vykonal na vlastné riziko a zodpovednosť.
V ďalších vyjadreniach sa žalovaný v 1. rade vyjadroval k vykonanému dokazovaniu a v priebehu sporu

zotrval na tvrdení, že nie je subjektom zodpovedným za škodu spôsobenú žalobcovi.

4. Žalovaný v 2. rade vo svojich vyjadreniach poukázal na to, že k zbúraniu komína došlo na pozemku
žalovaného v 1. rade a zdôraznil, že podľa § 542 ods. 3 OBZ na zhotoviteľa (žalovaného v 2. rade)
neprechádza nebezpečenstvo škody na veci – predmetu úpravy (demontáže). Nebezpečenstvo škody, a

teda aj škody touto vecou spôsobenej znáša objednávateľ (žalovaný v 1. rade), ktorý musel poznať stav
pozemku použitého ako stavenisko, najmä aké iné zariadenia sú zabudované pod povrchom pozemku,
v akej hĺbke, šírke, akú osobitnú ochranu je potrebné im poskytnúť, aby sa predišlo vzniku škody.
Eventuálnu škodu žalobcovi spôsobila vec (komín) vo vlastníctve žalovaného v 1. rade.
Žalovaný v 2. rade vykonal zbúranie komína K-1 podľa podkladov a dokumentácie doložených

objednávateľom, pri realizácii deštrukcie presne dodržal všetky podmienky určené v rozhodnutí
stavebného úradu, uvedené v citovaných stanoviskách dotknutých organizácii a rozhodnutí Obvodného
banského úradu Spišská Nová Ves, pričom vykonanie diela žalovaný v 1. rade od žalovaného v 2. rade
riadne prevzal a žalovanému v 2. rade zaplatil dohodnutú odmenu.
Žalovaný v 2. rade po oznámení o poškodení prípojky v snahe zabrániť pokračujúcemu vznikaniu škody

odstavením výroby žalobcu v súlade s ust. § 384 OBZ učinil nutné opatrenia na odvrátenie škody tým,
že na vlastné náklady zabezpečil náhradné prepojenie medzi časťami nepoškodenej, ale prerušenej
káblovej prípojky 22 kV vo výške 9.958,18 eur. Toto konanie však podľa žalovaného v 2. rade nemožno
hodnotiť ako faktické uznanie zodpovednosti za haváriu elektrickej prípojky.
Žalovaný v 2. rade poukázal na havarijný stav neudržiavaného káblového vedenia v období 1981-2004.

Podľa žalovaného v 2. rade je nepochybne preukázané, že káblová prípojka 22 kV je od počiatku
nesprávneosadenádovýkopovejryhylenvhĺbke35až40cmpodsúvislýmterénom,atoajnamiestach,
kde došlo ku kontaktu telesa padajúcich častí odstreleného komína. Žalobca nevyznačil ani neudal
presne polohové a výškové uloženie elektrickej prípojky 22 kV, čo malo za následok pravdepodobnývznik škody. Uviedol, že poškodený nemá nárok na náhradu škody v tej časti, ktorá bola spôsobená
neplnením jeho povinností podľa § 382 OBZ. Žalovaný v 2. rade si voči žalobcovi uplatnil vzájomným
návrhom 300.000,- Sk s príslušenstvom. V ďalších vyjadreniach sa žalovaný v 2. rade vyjadroval

k vykonanému dokazovaniu a v priebehu sporu zotrval na tvrdení, že nie je subjektom zodpovedným
za škodu spôsobenú žalobcovi.

5. Žalobca v ďalších vyjadrenia v priebehu sporu uviedol, že nie je odborne spôsobilou osobou, ktorá
by sa mohla odborne vyjadrovať k potrebným technickým opatreniam realizácii trhacích prác. Žalobca

poprel tvrdenia, že káblová prípojka žalobcu bola nesprávne osadená a že ju žalobca v rokoch 1981
až 2004 neudržiaval, nakoľko na káblovú prípojku bolo vydané právoplatné kolaudačné rozhodnutie a
táto bola v rámci odborných revízií elektrických zariadení pravidelne kontrolovaná a hodnotená. Nebolo
však jeho povinnosťou zabezpečiť prehliadku elektrických zariadení ich odkrytím a kontrolou hĺbky ich
uloženia. Žalobca poukázal na to, že po páde komína došlo k zmenám v podobe stlačenia zeminy
a k odvozu sute, ktoré mali vplyv na hĺbku uloženia kábla. Dôkazom je záver Ing. Slavkovského, ktorý

uviedol, že v ďalšej časti trasy od predpokladaného poškodenia káblovej prípojky už hĺbka uloženia
odpovedala STN. Žalobca poprel nárok žalovaného v 2. rade uplatneného vzájomnou žalobou, uviedol,
že zodpovednosť žalovaného v 2. rade je objektívna, nakoľko ide o zodpovednosť podľa § 428 OZ.
Žalovaný v 2. rade nepreukázal existenciu relevantného liberačného dôvodu. Žalobca tiež poukázal na
to, že káblové vedenie sa nachádza v ochrannom pásme, odstrel a pád komína o hmotnosti 1000 ton

križujúcim elektrické vedenie je zákonom zakázaný. Prípadné uloženie kábla v nedostatočnej hĺbke je
preto nerozhodné. Od žalobcu žiaden zo žalovaných nežiadal projektovú dokumentáciu o uložení kábla,
hĺbku uloženia kábla nezisťovali sondážou. Žalovaní mali zabezpečiť predlohu elektroenergetického
rozvodného zariadenia. Žalobca sa v priebehu sporu priebežne vyjadroval k vykonanému dokazovaniu
a zotrval na dôvodnosti svojho nároku.

6. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol skorším medzitýmnym rozsudkom č.k. 16Cb/220/2006-656 zo
dňa 7.4.2014, ktorým žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol, zamietol vzájomný návrh žalovaného
v 2. rade a určil, že nárok žalobcu voči žalovanému v 1. rade je opodstatnený.
Krajský súd v Prešove ako súd druhej inštancie rozsudkom č.k. 4Cob/79/2014-722 zo dňa 19.11.2015

potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o opodstatnenosti základu nároku žalobcu voči
žalovanému v 1. rade a zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch o zamietnutí žaloby proti
žalovanému v 2. rade a trovách konania.
Po dovolaní žalovaného v 1. rade Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 25.5.2017,
č.k. 5Obdo/36/2016-775, zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 4Cob/79/2014-722 zo dňa

19.11.2015 v jeho potvrdzujúcom výroku o opodstatnenosti základu nároku žalobcu voči žalovanému
v 1. rade a tiež rozsudok Okresného súdu Poprad zo dňa 7.4.2014, č.k. 16Cb/220/2006-656 vo výroku
o opodstatnenosti nároku žalobcu voči žalovanému v 1. rade a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.
Okrem nesprávne aplikovaných zákonných ustanovení dovolací súd konštatoval zmätočnosť rozhodnutí

v tom smere, že súd prvej a druhej inštancie sa dostatočne nevysporiadal s argumentáciou žalovaného
v 1. rade o príčinnej súvislosti vzniku škody a o zodpovednosti žalobcu na vzniku škody, ako aj
nepresvedčivé vysporiadanie sa so závermi znaleckého posudku č.1/2011 prof. Marchevského k otázke
poškodenia VN kábla zospodu vplyvom pôsobenia uzemňovacej pásoviny FeZn, ktorá bola namotaná
okolo VN kábla, čím došlo k povytiahnutiu kábla VN a následnej explózii ako dôsledku skratu vo vzťahu

kučinnostižalovanéhov1.rade,akoajskonštatáciouznalca,žeopatrenianaochranuVN22kVprípojky
neboli primerané, avšak na ďalšej strane posudku prevzal záver iného znalca, kde uvádza, že žalovaný
v 2. rade vykonal také opatrenia, ktoré poškodenie kábla pri dopade telesa vylučovali. Pokiaľ bolo
konštatované, že hlavnou príčinou vzniku škody kábla VN bola explózia v dôsledku skratu spôsobeného
povytiahnutím kábla, ktoré nastalo v dôsledku namotanej, uzemňovacej pásoviny (nie v dôsledku pádu

komína), treba podľa dovolacieho súdu ustáliť, kto túto príčinu spôsobil, príp. pri prevádzkovej činnosti
koho táto príčina vzniku škody nastala (resp. či vznikla v dôsledku prevádzkovej činnosti vykonávaním
príp. i povolených alebo zabezpečovacích prác žalovaných, alebo bola nimi inak spôsobená). Dôkazné
bremeno je na poškodenom.

7. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav:
Z rozhodnutia mesta Svit ako stavebného úradu č. 1263/2004 zo dňa 22.10.2004 súd prvej inštancie
zistil, že na základe žiadosti žalovaného v 1. rade o odstránenie stavby „Komín 100/3,6m“ stavebný
úrad povolil odstrániť túto stavbu pri splnení určitých podmienok, a to o.i. tak, že podľa 3. podmienkysa odstránenie stavby uskutoční dodávateľsky a zrealizuje ho žalovaný v 2. rade. Zároveň podľa 4.
podmienky odstraňovanie stavby sa musí uskutočňovať tak, aby sa neohrozila bezpečnosť a stabilita
iných stavieb, bezpečnosť osôb, aby sa okolie odstraňovanej stavby neobťažovalo nad prípustnú mieru.

Podľa 12. podmienky bolo stavebným úradom žalovanému v 1. rade uložené pri odstraňovaní stavby
zrealizovať také opatrenia, aby nedošlo k poškodeniu 22 kV elektrického vedenia pre žalobcu.
Z rozhodnutia Obvodného banského úradu v Spišskej Novej Vsi zo dňa 28.10.2004 vyplýva, že na
základe žiadosti žalovaného v 2. rade správny orgán povolil žalovanému v 2. rade trhacie práce veľkého
rozsahu pri demolácii komína K-1 a rozrušení komínov K-2 a K-3 v organizácii žalovaného v 1. rade

podľa technologického projektu odstrelu doloženého k žiadosti s platnosťou povolenia do 31.1.2005.
Zároveň správny orgán uložil žalovanému v 2. rade v tomto rozhodnutí vykonávať trhacie práce iba
v dennej dobe tak, aby neboli ohrozené práva a právom chránené záujmy zamestnancov, organizácií
ako aj nezúčastnených osôb pri zabezpečení bezpečnostného okruhu hliadkami spôsobom uvedeným v
technickomprojekteodstrelov.Zbodu3.návrhuopatrenínaochranuprávaprávomchránenýchzáujmov
organizácií a občanov vyplýva, že budú dodržané opatrenia v rozhodnutí mesta Svit, ako príslušného

úradu, ktorý povoľuje odstránenie stavby.
Žalovaný v 1. rade vyzval všetky organizácie a občanov, ktorých práva alebo právom chránené záujmy
by mohli byť ohrozené použitím výbušnín pri odstraňovaní komína K-1, na zaslanie stanoviska k tomuto
zámeru a k navrhnutiu prípadných opatrení na ochranu ich záujmov. Odpoveďou na túto výzvu bol list
zo dňa 10. 9.2004, v ktorom žalobca uviedol, že „spoločnosť Tatrasvit Svit-Socks, a.s. je napojená na

elektrickú energiu 22 kV vedením, ktoré je situované vo vzdialenosti cca 6 m od komína. Z uvedeného
dôvodu žiadala urobiť také opatrenia, aby v žiadnom prípade nedošlo k jeho poškodeniu. Návrhom
spoločnosti bolo zvýšiť krytie nad kábelovým vedením o 0,6 m a položením cestných panelov v mieste
pádu komína“.
Obvodný banský úrad v Spišskej Novej Vsi nariadil pred vydaním rozhodnutia o povolení trhacích prác

ústne pojednávanie spojené s miestnou obhliadkou na deň 21.10.2004, na ktorej sa zúčastnili osoby a
zástupcovia organizácií, ktorých práva alebo právom chránené záujmy by mohli byť dotknuté použitím
výbušnín.
Zo zápisu o vytýčení podzemných inžinierskych sietí v správe Východoslovenskej energetiky a.s.
Košice zo dňa 26.8.2004 súd zistil, že uvedeného dňa boli kolíkmi a farbou vytýčené miesta a trasa

demolovaného komínového telesa a podzemných inžinierskych sietí. Zápis uvádza, že v záujmovej
oblasti sa nachádza vedenie VN a dôjde ku križovaniu a styku s vedeniami. Zápis poukazuje na ust. §
19 zákona č. 70/1998 Z.z. s tým, že ochranné pásmo pre káblové vedenie do 110kV je 1m.
Zo stanoviska Východoslovenskej energetiky a.s. zo dňa 3.9.2004 súd zistil, že počas realizácie odstrelu
žiadal zabezpečiť vypnutie VN kábelových vedení uložených pozdĺž cyklistického chodníka a zabezpečiť

vypnutie a zakrytie káblových súborov a izolátorov na vzdušnej časti VN cca 200m východne od miesta
odstrelu. Súčasne žiadala o zabezpečenie písomného súhlasu odberateľov napojených z TS Hokejka
k obmedzeniu dodávky elektrickej energie v deň odstrelu.
Zo stanoviska SVP, š.p. zo dňa 6.9.2004 súd prvej inštancie zistil, že vodohospodársky podnik nemal
výhradykodstrelukomínaapožadovaloznámeniepresnéhočasuodstreluaodstránenieškôd,vprípade

ich vzniku.
Z predbežného stanoviska Štátnej ochrany prírody SR, Správy Tatranského národného parku zo
dňa 6.9.2004 súd prvej inštancie zistil, že dotknutá organizácia súhlasila s odstránením komína za
dodržania konkrétnych podmienok, a to: zvoliť lokalitu dopadu komína tak, aby nedošlo k poškodeniu
porastu, postupovať šetrným spôsobom a dbať na minimalizáciu negatívnych vplyvov a uviesť terén do

upraveného stavu, doplniť a upraviť zeleň.
Z vyjadrenia Slovak Telekom, a.s. zo dňa 9.9.2004 vo forme správy z elektronickej pošty súd prvej
inštancie zistil, že tento požadoval úpravu – vyvýšenie - terénu v mieste dopadu komína, vzhľadom
na uložené telekomunikačné vedenie v mieste dopadu. V prípade, že by toto riešenie nepostačovalo,
požadoval náhradné riešenie, a to výkop v hĺbke 1,5m s pieskovým lôžkom a betónovú chráničku,

uloženie káblových dĺžok kapacity 50XNO,8/0,6, 100XNO,8/0,6, 150XNO,8/0,6, ktoré nemali byť
spájané a zasypaný výkop čo najlepšie zhutniť.
Zo žiadosti o preloženie telekomunikačného kábla zo dňa 28.9.2004 súd zistil, že žalovaný v 2. rade
po miestnej obhliadke žiadal žalovaného o preloženie telekomunikačného kábla podľa požiadavky
zamestnancov Slovak Telekom, a.s. v dĺžke 150m vedľa cyklistického chodníka.

Zo zápisu z odovzdania a preberania staveniska zo dňa 10.11.2004 súd prvej inštancie zistil, že žalovaný
v 1/ rade žalovanému v 2/ rade odovzdal stavenisko k demolácii komína K-1 na parcele parc. č.
435/133, k.ú. A., stavenisko bolo ohraničené červenou páskou a podľa bodu 3. inžinierske siete, t.j. 22
kV kábel patriaci žalobcovi, telekomunikačné káble a VN káble patriace Východoslovenskej energetikea.s. boli vytýčené nabitím drevených kolíkov v trase uloženia. Podľa bodu 6. jestvujúce káble ostávajú
pod napätím, káble VN patriace Východoslovenskej energetike a.s. mali byť počas odstrelu vypnuté.
Podľa bodu 7. žalovaný v 1. rade ako objednávateľ prehlásil, že na stavenisku sa okrem vytýčených

inžinierskych sietí nenachádzali ďalšie nadzemné a podzemné inžinierske siete.
Žalovaný v 2. rade z dôvodu zvýšenia bezpečnostných opatrení zvýšil voľný násyp pre ochranu
káblového vedenia na úroveň od 2,6 m do 3,5 m v smere vyznačenej trasy vedenia kábla. Smer pádu
komína bol usmernený v trase predpokladanej výpočtami v technickom projekte.
Realizáciu odstrelu komína vykonal dňa 20.11.2004 žalovaný v 2. rade podľa schváleného

technologického projektu pre asanáciu pri dodržaní všetkých bezpečnostných opatrení. K 2. odstrelu
došlo o 14:50 hod.
Dňa 20.11.2004 cca o 15:00 hod. došlo k výpadku elektrickej energie v prevádzkach žalobcu.
Z listu žalobcu zo dňa 17.12.2004 súd zistil, že žalobca si u žalovaného v 1. rade uplatnil nárok na
náhradu škody v dôsledku - výpadu „produkcie 20. – 22.11.2004“ vo výške 3.052.780,94 Sk (101.333,76
eur), výpadu „produkcie z dlhodobejšieho poškodenia stroja“ vo výške 204.586,- Sk (6.791,03 eur), iných

nákladov vyvolaných výpadkom (mzdy a sociálne zabezpečenie, náhradné diely na opravu strojov a
penále z omeškania dodávok) vo výške 631.561,- Sk (20.963,98 eur). Celková škoda má predstavovať
sumu 3.888.928,70 Sk (129.088,78 eur). Žalobca dňa 23.12.2004 vystavil faktúru č. 14880585, splatnú
dňa 6.1.2005 na sumu 3.888.928,70 Sk, ktorú žalovanému v 1. rade vyúčtoval ako náhradu spôsobenej
škody.

Žalovaný v 1. rade faktúru žalobcovi vrátil a s nárokom na náhradu škody ho odkázal na žalovaného
v 2. rade, ktorý odstrel komína realizoval.
Žalovaný v 2. rade odmietol nárok žalobcu a uviedol, že vykonal na ochranu vedenia násyp na úroveň
od 2,5 do 3,5m od terénu vyznačenej trasy vedenia a poukázal na nesprávnu hĺbku uloženia kábla.
Z faktúry č. 7110500406 súd zistil, že Východoslovenská energetika a.s. žalovanému v 2. rade

vyúčtovala opravu VN kábla v meste Svit v celkovej sume 96.483,- Sk (3.202,65 eur).
Z faktúry č. 240059 súd zistil, že ENERGA TATRY, spol. s r.o. vyúčtoval žalovanému v 2/ rade opravu
22 kV káblov v celkovej sume 46.562,50 Sk (1.545,59 eur).
Zo zápisnice zo dňa 11.1.2005 spísanej pri príležitosti zisťovania príčiny poruchy 22 kV kábla súd prvej
inštancie zistil, že prítomné osoby, ktorými boli zástupcovia oboch žalovaných bez prítomnosti zástupcov

žalobcu mali po odstránení sutiny z deštruovaného komína v mieste trasy 22 kV kábla a vyhĺbení sondy
zistiť, že kábel je uložený v hĺbke 0,35 až 0,40 m od povrchu, a zároveň nie je uložený v pieskovom lôžku,
ani zakrytý vrchnou pieskovou vrstvou, ani v chráničke. Prítomní pri tomto zisťovaní skonštatovali, že
uloženie kábla je v rozpore s normou ČSN 341050, pričom zároveň navrhli zavolať zástupcov žalobcu
a žalovaného v 1. rade spolu s technickou inšpekciou na zaujatie stanoviska k zistenej skutočnosti.

Z fotodokumentácie k zápisnici zo dňa 11.1.2005 súd zistil, že obnažené káble neboli uložené v hĺbke
1m. Pri meraní bol použitý tzv. skladací meter a vzdialenosť uloženého kábla od povrchu nedosahuje
ani vzdialenosť dvoch skladacích dielov použitého metra, pričom jeden diel štandardne má dĺžku 20cm.
Uložené káble sú ovinuté kovovou páskou, pravdepodobne uzemňovacím pásom bleskozvodu.
Z technickej správy zo dňa 24.7.1969 súd prvej inštancie zistil, že pri riešení osvetlenia komína ako

leteckej prekážky správa obsahuje popis uzemnenia bleskozvodu komína a rozvádzača ro 1.1, pričom
uzemnenie komína malo byť prevedené dvomi zemniacimi doskami FeZn 2000x250x3mm, ktoré by mali
byť od najbližšieho objektu vzdialené minimálne 5m a horná hrana dosky minimálne 1m pod úrovňou
terénu.
Zo správy TERMOSTAV n.p. zo dňa 8.5.1970 súd prvej inštancie zistil, že národný podnik TERMOSTAV

ako zhotoviteľ bleskozvodu žalovaného v 1. rade informoval, že uzemnenie komína je prevedené
uzemňovacímidoskamiSP02,zakopanýmivhĺbke150cmpodterénom,5modokrajazákladovejdosky.
Zo súhrnnej technickej správy zo dňa 25.8.1969 súd zistil, že komín mal byť vybavený leteckým
prekážkovým osvetlením a bleskozvodom.
Zo správy o východiskovej revízii elektrického zariadenia vykonanej dňa 23.9.1981 objektu 22 kV

káblového vedenia pre žalobcu súd prvej inštancie zistil, že podklad tohto vedenia bol obyčajný hlinito-
pieskový a ochrana pred nebezpečným dotykom bola zabezpečená uzemnením. Správa konštatuje, že
„22 kV kábelové vedenie vyhovuje ČSN 343800 a je schopné trvalej a bezpečnej prevádzky“.
Zo správ o revízii elektrického zariadenia zo dňa 23.9.1982, júla 1989, 26.-31.8.1990 a 4.- 7.9.1990,
1.11.-30.11.1994, ako aj správy o periodickej odbornej prehliadke a odbornej skúške elektrického

zariadenia zo dňa 26.-31.7.1999, 4.1.2004, 23.10.2004 súd zistil, že elektrické zariadenie, trafostanica
22/0,4kV a jej vedenie boli prevádzkyschopné, avšak sústavne sa opakujúcim nedostatkom všetkých
skúšok a kontrol bolo nepredloženie platnej projektovej technickej dokumentácie.Z technickej správy Východoslovenských energetických závodov, koncernový podnik Košice zo dňa
7.11.1979 súd prvej inštancie zistil, že pri realizácii vedenia 22 kV mali byť káble uložené vo voľnom
teréne v kinete 65x120cm chránené betónovými doskami, prevedenie stavby aj použitý materiál mal

vyhovovať platným normám. Uvedená technická správa teda stanovuje pravidlá pre realizáciu 22 kV
prípojky.
Z kolaudačného rozhodnutia zo dňa 29.11.1983 vydaného Mestským národným výborom, odborom
výstavby, súd prvej inštancie zistil, že bolo povolené užívanie stavby „rekonštrukcia závodu 01“.
Súčasťou je tiež prípojka 22kV vedenia.

Zo stanoviska Východoslovenskej energetiky, a.s. zo dňa 7.11.2005 súd prvej inštancie zistil, že
dokumentáciu archivuje po dobu 5 rokov a v čase vydania stanoviska sa už dokumentácia v archíve
VSE, a.s. nenachádzala. Pri obhliadke sa konštatovalo: - krytie kábla miestami 80cm - železná páska v
blízkosti káblov - mechanické podopretie jednej spojky, pri pokládke káblov sa pred uložením preberá
výkop, ktorý má byť minimálne 120 cm. Keďže na daný kábel bola vydaná revízna správa, je veľmi
pravdepodobné, že v čase uloženia bolo krytie kábla v norme, avšak VSE, a.s. nevie zaručiť, či v

priebehu rokov neboli v danom mieste vykonané terénne úpravy ani posúdiť zníženie krytia vplyvom
pádu komína a následným odstránením sute. Podľa VSE, a.s. je veľmi pravdepodobné, že križovanie
FeZn pásky bolo urobené dodatočne ako uzemnenie komína. Uviedla tiež, že v montážnom návode k
spojkám SVN je doporučené podložiť spodný liatinový diel tehlami.
Zo stanoviska Východoslovenskej energetiky, a.s. zo dňa 7.3.2006 súd prvej inštancie zistil, že

porušené káble ukladala montážna zložka VSE, a.s. v súčasnosti Enerkos, pričom dokumentácia
ohľadom prívodného kábla sa v archíve tejto spoločnosti už nenachádza, nakoľko povinnosť uchovať
dokumentáciu má prevádzkovateľ kábla – žalobca. Súčasťou dokumentácie je aj východisková revízna
správa, ktorá potvrdzuje uloženie káblov v súlade s STN, pričom prevádzkovateľ je povinný zabezpečiť
pravidelné prehliadky a revízie, zároveň VSE, a.s. vo svojom stanovisku poukázalo na to, že súčasťou

právnych predpisov je aj zákaz vykonávať stavebné práce v ochrannom pásme.
Zo znaleckého posudku č. 16/2005 znalca Ing. Antona Slavkovského súd prvej inštancie zistil, že tento
k možnej príčine poškodenia VN káblov uviedol, že k nim mohlo dôjsť aj pod vplyvom otrasov zeminy
vytvorenej trhacími prácami pri odstraňovaní komína. Od tlakovej vlny vytvorenej výbuchom náloží a
po krátkodobom dosadnutí celého komínového telesa na betónový základ mohlo dôjsť k pohybu –

otrasom zeminy až do miest, v ktorých ležali káble. Pri otrasoch zeminy mohlo dôjsť k mechanickému
poškodeniu dielektrika – izolačnej hladiny medzi žilami – živými časťami VN káblov a tým pádom aj k
elektrickému prierezu minimálne medzi dvoma fázami. K poškodeniu VN 22 kV prípojky došlo podľa
znalca určite pri páde komínového telesa na zem v miestach káblovej trasy. Podľa znalca je dosť
možné, že došlo k dvojnásobnému poškodeniu VN prípojky, pričom k prvotnému poškodeniu došlo od

otrasov zeme spôsobených buď tlakovou vlnou alebo krátkodobým dosadnutím celého komína telesa na
betónový základ, keď káblová trasa viedla veľmi blízko od obvodu komína cca 5-5,5 m. K sekundárnemu
poškodeniu mohlo dôjsť od pádu komína na štrkový násyp a jeho dobré silo prenosné pôsobenie
jednak dynamického úderu komínového telesa a potom jeho tiažové pôsobenie až na dno, kde boli
uložené 2 ks káblových spojok a 2 ks 22 kV káblov. Znalec konštatoval, že hĺbka uloženia VN káblov

v okolí miesta poškodenia nezodpovedala čl. 191a ČSN 341050. Uzemňovacie vedenie, ktoré nie je
majetkom žalobcu a ktoré nesúvisí s VN káblovou prípojkou žalobcu v káblovej trase nie je uložené v
súlade s ČSN 341050 a ČSN 341390. Uzemňovacie vedenie FeZn 30/4 je pravdepodobne majetkom
žalovaného v 1. rade a súvisí s bleskozvodnou ochranou komína, pričom organizácia, ktorá ukladala
uzemňovacie vedenie do zeme mohla spôsobiť to, že hĺbka VN kábla uloženého v zemi nezodpovedá

ČSN 341050. Káblová prípojka na pravom kábli bola vypodložená betónovými tvárnicami, ktoré pod
káblovou spojkou ostali ešte z čias jej montáže. Betónové podkladové tvárnice mohli byť po ukončení
montáže odstránené a káblová spojka riadne vložená do pieskového lôžka, pričom hoci káblová spojka
na ľavom kábli bola riadne uložená v pieskovom lôžku, aj cez to všetko pri páde komínového telesa
došlo tiež k jej mechanickému poškodeniu. Podľa znalca ani to, že 22 kV prípojka je vyhotovená v súlade

s platnými ČSN nezaručí, aby pri páde komínového telesa nedošlo ku jej poškodeniu, keď elektrické
zariadenia – káblovej prípojky vloženej v zemi podľa platných ČSN nie sú odolné a nie sú chránené proti
poškodeniu pri páde telesa takej obrovskej hmotnosti ako je komínové teleso (cca 350-400 t). Normy
a predpisy pre kladenie silových elektrických vedení nie sú navrhované tak, aby elektrické vedenia
vložené v zemi v súlade s uvedenou normou odolávali pádom komínových telies na zem. Je potrebné

si všimnúť ako sa chránia elektrické vedenia pod cestami, na ktorých jazdia nákladné autá podstatnej
menšej hmotnosti ako je hmotnosť komínového telesa, pričom norma ČSN 341050 nikde neuvádza ako
chrániť VN káblové vedenia pred pádom, úderom takej veľkej hmotnosti ako je komínové teleso. Pritom
poukazoval na to, že tvrdenie, že VN káblová prípojka nebola vyhotovená v súlade s ČSN, a pretodošlo k jej poškodeniu je podľa znalca prinajmenšom neodborné a neseriózne. Pretože káblová trasa sa
nachádzala v tesnej blízkosti komína k poškodeniu VN 22 kV prípojky mohlo dôjsť aj pod vplyvov otrasov
zeminy vytvorenej trhacími prácami pri odstraňovaní komína. Od tlakovej vlny vytvorenej výbuchom

náložíaodkrátkodobéhodosadnutiaceléhokomínanabetónovýzákladmohlodôjsťkpohybu–otrasom
zeminy až do miest, v ktorých ležali káble. Pri otrasoch zeminy mohlo dôjsť k mechanickému poškodeniu
dielektrika – izolačnej hladiny medzi žilami – živými časťami VN káblov a tým pádom aj k elektrickému
prierezu minimálne medzi dvoma fázami. Záverom znalec skonštatoval, že k poškodeniu VN 22 kV
prípojky došlo určite pri páde komínového telesa na zem v miestach káblovej trasy. Keď navozený štrk

až do výšky 150 cm bol dobrou silo prenosnou vrstvou, pričom najskôr došlo k pôsobeniu dynamického
rázu – úderu a následne k pôsobeniu tiaže komínového telesa cez zeminu v káblovom lôžku až na jeho
dno, kde boli položené VN káble a káblové spojky. V miestach pádu komínového telesa bolo káblové
lôžko pri povrchu zeme široké 130-140 cm a za takýchto okolností silové pôsobenie dynamického úderu
a tiažové pôsobenie komínového telesa mohlo byť lepšie prenesené až na dno káblového lôžka. Tým, že
štrk bol navozený až do výšky 150 cm na káblovú trasu bol podľa znalca usmernený – prenesený pád a

tiaž komínového telesa až na 22 kV káblovú prípojku. Na káblovú trasu bol štrk navozený za tým účelom,
aby úder pri páde komínového telesa a jeho tiaž sa v hĺbke uloženia káblov rozložili na väčšiu plochu,
pričom aj cez to všetko sa nezabránilo poškodeniu VN prípojky. Za najväčšiu chybu pokladal znalec
to, že energia padajúceho komínového telesa bola zachytávaná na káblovej trase, pričom padajúce
komínové teleso malo byť takýmto spôsobom ako bolo zachytávané cez navozený štrk na káblovej trase

zachytené na zemi mimo káblovú trasu.
Zo znaleckého posudku znalca prof. Ing. Stanislava Marchevského, CSc. č. 1/2011 vyplýva, že znalec
v nálezovej časti posudku konštatoval, že VN káblovou prípojkou sa do podniku žalobcu privádza
elektrickáenergia,pričomjejtrasazačínavrozvodni110/22kVžalovanéhov1.rade,prechádzaareálom
žalovaného v 1. rade a aj areálom žalobcu a vyúsťuje v rozvodni žalobcu. K poškodeniu káblovej prípojky

a k výpadku dodávanej elektrickej energie u žalobcu došlo podľa znalca v dôsledku odstránenia stavby
„komín 100/3,6 m“, ktorej vlastníkom bol žalovaný v 1. rade, pričom komín odstraňoval dňa 20.11.2004
odstrelom žalovaný v 2. rade. Výpadok elektrickej energie trval od 20.11.2004 od cca 15.00 hod. do
21.11.2004 do 17.30 hod., v dôsledku čoho došlo u žalobcu k náhlemu zastaveniu chodu výrobných
strojov, čím vznikla žalobcovi škoda. Znalec Ing. Slavkovský vo svojom znaleckom posudku konštatuje,

že hĺbka uloženia káblov v okolí miest poškodenia a v čase ohliadky nezodpovedala norme a tak isto, že
uzemňovacie vedenie, ktoré bolo dodatočne inštalované ako súčasť bleskozvodu komína nie je uložené
v súlade s normou a za to zodpovedá organizácia, ktorá dodatočne k VN vedeniu uložila uzemňovacie
vedenie. Z toho podľa znalca prof. Marchevského vyplýva, že znalec Ing. Slavkovský jednoznačne
vychádzal z toho, že uzemňovacie vedenie bolo robené až po pokládke elektrického kábla. Zároveň

znalec Ing. Slavkovský konštatuje, že ani uloženie elektrickej prípojky v súlade s normami nezaručovalo,
aby pri páde komína nedošlo k jej poškodeniu, pričom znalec zaujal jednoznačný názor, že k poškodeniu
káblovej prípojky určite došlo pri páde komína na zem v miestach káblovej trasy. V posudkovej časti
znalec prof. Marchevský konštatoval, že opatrenia ktoré uskutočnili obaja žalovaní na ochranu VN 22 kV
káblovej prípojky pri odstraňovaní komína boli primerané pre jej prevádzkyschopnosť za predpokladu,

že VN prípojka by bola realizovaná v súlade s platnými ČSN normami, že jednotlivé právne subjekty
by boli disponovali technickou dokumentáciou. Na nedostatočných opatreniach, ktoré mali za následok
poškodenie 22 kV káblovej prípojky majú podľa znalca svoj podiel obaja žalovaní, keď žalovaný v 1.
rade nedodal žalovanému v 2. rade úplnú technickú dokumentáciu k stavbe komína, následkom čoho
sa žalovaný v 2. rade nedostal k informáciám týkajúcich sa uzemňovacích vedení a z toho dôvodu

nevykonal potrebné opatrenia na prerušenie uzemňovacej pásoviny s bleskozvodom komína. Znalec
zároveň konštatoval, že VSE sa dňa 3.9.2004 obrátila na žalovaného v 1. rade, aby počas realizácie
odstrelu zabezpečil vypnutie VN káblových vedení uložených pozdĺž cyklistického chodníka a vypnutie
a zakrytie káblových súborov a izolátorov na vzdušnej časti VN vedenia cca 200 m východne od miesta
odstrelu. A z uvedeného stanoviska VSE vyplýva, že nešpecifikovala, ktoré VN káble vedenia majú

byť vypnuté a ktoré majú byť zapnuté, z čoho podľa znalca jednoznačne vyplýva, že posudzovaná
VN 22 kV káblová prípojka mala byť v čase odstrelu vypnutá. Nezabezpečením žiadosti VSE mohla
byť v dôsledku možnej nehody na 22 kV káblovej prípojke ohrozená príslušná distribučná sieť VSE
a mohlo dôjsť k všeobecnému ohrozeniu osôb a majetku spojených s touto distribučnou sieťou. Na
túto skutočnosť, že o tomto nemal vedomosť upozorňuje aj žalobca vo svojom liste. Spoločnosť VSE

nedodala žalobcovi úplnú technickú dokumentáciu k realizovanej stavbe 22 kV káblovej prípojky, v ktorej
malo byť uvedené križovanie VN káblov s uzemňovacím vedením, ktoré bolo súčasťou bleskozvodu
stavby komína. Spoločnosť VSE podľa znalca pri stavbe tejto káblovej prípojky porušila normu čl. 115
ČSN 34 1390. Vzhľadom k tomu, že neboli predložené žiadne doklady svedčiace o tom, že na káblovejprípojke boli vykonávané akékoľvek zemné práce, nesúhlasil znalec prof. Marchevský so znalcom
Ing. Slavkovským nakoľko organizácia, ktoré ukladala zemniace vedenie do káblovej trasy v miestach,
kde došlo k poškodeniu VN prípojky mohla zmeniť aj výšku terénu nad káblami, ktoré konštatovanie

je podľa znalca prof. Marchevského nepodložené žiadnymi dokumentmi. Zároveň znalec konštatoval,
že žalovaný v 2. rade nezahrnul informáciu o skutočnom stave káblovej prípojky do technologického
projektu pre asanáciu a nemohol predpokladať, že uzemňovacie pásy bleskozvodu stavby komína sú
uložené v tesnej blízkosti VN káblovej prípojky. Podľa znalca k poškodeniu káblovej prípojky došlo
vplyvom pôsobenia uzemňovacej pásoviny FeZn 30/4, ktorá bola namotaná okolo VN kábla, v dôsledku

čoho došlo v káblovej spojke k explózii ako dôsledok skratu, ktorý vznikol medzi fázovými vodičmi.
Žalovaný v 2. rade mal z dôvodu zvýšenia bezpečnostných opatrení zvýšiť násyp pre ochranu káblového
vedenia na úroveň od 2,6 m do 3,5 m a je evidentné, že k poškodeniu došlo následkom povytiahnutia
VN kábla ťahom uzemňovacieho pásika pri páde komína a teda nie deštrukciou káblovej spojky zhora
hmotnosťou časti odstreleného komína, cca 1/3 hmotnosti komína. Znalec zároveň vo svojom posudku
konštatoval,žehĺbka,vktorejbolauloženáVNkáblováprípojkanebolavtomtoprípadepodstatná.Hĺbka

uloženia VN káblov v okolí miesta poškodenia nezodpovedala ČSN norme, ale táto by pri vykonaných
opatreniach na zabezpečenie prevádzky, schopností VN káblovej prípojky nemala vplyv na jej bezpečné
prežitie pri dopade časti zostreleného komína. V závere posudku znalec konštatoval, že opatrenia
uskutočnené na ochranu VN 22 kV káblovej prípojky neboli primerané, keď VSE ako realizátor stavby
nedodal žalobcovi úplnú technickú dokumentáciu k realizovanej stavbe káblovej prípojky, v ktorej malo

byť uvedené križovanie VN káblovej s uzemňovacím vedením, ktoré bolo súčasťou bleskozvodu stavby
komína. Spoločnosť VSE pri stavbe 22 kV káblovej prípojky porušila normu ČSN 34 1390, z ktorej
vyplýva, že pri križovaní VN káblov s uzemňovacím vedením má byť vzdialenosť minimálne 50 cm.
Žalovaný v 1. rade nezabezpečil, aby VN káble uložené v blízkosti cyklistického chodníka boli v čase
odstrelu stavby komína odpojené od napätia. Žalovaný v 1. rade nedodal žalovanému v 2. rade úplnú

technickú dokumentáciu k stavbe komína, súčasťou ktorej mal byť projekt realizácie bleskozvodu a
rovnako ani žalobca nedodal žalovanému v 1. rade úplnú technickú dokumentáciu káblovej prípojky,
v ktorej malo byť uvedené križovanie káblov s uzemňovacím vedením. Žalovaný v 2. rade nevykonal
potrebné opatrenia na úplné prerušenie uzemňovacej pásoviny s bleskozvodom komína.
Zo znaleckého posudku Ing. Michala Hrica č. 40/2021 súd zistil, že ako možnú príčinu poškodenia VN

kábla I a II (kábel na pravej strane je označený ako I a kábel na ľavej strane je označený ako II) označil
výkopové práce po odstrele komína pri obnažovaní kábla a zemniacej pásoviny po predchádzajúcich
výkopových prácach. Ako možnú príčinu vzniku poškodení káblovej spojky VN kábla I a II znalec označil
tlak zeminy vyvolaný silou pôsobiacou zhora na kábelovú ryhu VN káblového vedenia a vzhľadom na
časovú súvislosť medzi prerušením dodávky elektrickej energie do závodu žalobcu a pádom komína je

možné predpokladať, že silu pôsobiacu zhora na kábelovú ryhu vyvolal pád komína. Rovnako znalec
popísal možnú príčinu poškodenia liatinovej spojky kábla I a II a ďalej uviedol, že zemina a betónové
dosky majú chrániť káblové spojky a VN káble pred mechanickým poškodením. Projektant pri návrhu
spôsobu uloženia VN káblového vedenia nepočíta s takým tlakom a dynamickým zaťažením, aké by
mohol vyvolať pád komína s priemerom 3,6 m a výškou 100 m v blízkosti VN káblového vedenia, v jeho

ochrannom pásme. K vytečeniu asfaltu z liatinových spojok nachádzajúcich sa na VN kábli I a II došlo
podľa znalca v dôsledku rozbitia krytu liatinovej spojky tlakom zeminy vyvolaný silou pôsobiacou zhora
na kábelovú ryhu VN kábelového vedenia. Pri rozbití krytu liatinovej spojky došlo k porušeniu izolačných
vlastností elektrickej pevnosti spojky a tým k nárastu intenzity elektrického poľa medzi fázovými vodičmi
navzájom a fázovými vodičmi a liatinovým krytom spojky vodivo spojeným so zemou (mohol nastať

prieraz izolácie jadra) a následne mohlo dôjsť k vzniku elektrického oblúka, ktorý spôsobil zvýšenie
teploty v káblovej spojke. Zvýšenou teplotou sa zmenila viskozita zalievacej hmoty v káblovej spojke a
cez rozbitý kryt spojky začala zalievacia hmota vytekať von. VN kábel I aj II by podľa znalca mohol byť
spôsobilý viesť elektrický prúd, poškodené spojky nie sú spôsobilé viesť elektrický prúd. Kábel označený
ako I má poškodený vrchný obal v mieste, kde uzemňovacia pásovina prechádza popod tento kábel.

KábeloznačenýakoIImápoškodenývrchnýobalvmieste,kdeuzemňovaciapásovinaprechádzapopod
kábel I. Z priloženej fotodokumentácie znalec konštatuje, že zemniaca pásovina prechádza ponad kábel
a potom popod kábel II. Znalec nedokázal zodpovedať otázku, či mohla zemniaca pásovina spôsobiť
porušenie spojok alebo niektorého kábla VN prípojky. V prípade dostupnosti projektu skutočného
bleskozvodukomína,východiskovejsprávyoodbornejprehliadkeaodbornejskúškebleskozvodu,akoaj

odbornej skúške a geodetickom zameraní trasy zemniacej pásoviny by zrejme statik dokázal vypočítať,
či mohla v zemniacej pásovine pri páde komína vzniknúť ťahová sila schopná vyvolať mechanické
namáhanie VN káblového vedenia, ktoré by sa prejavilo napr. povytiahnutím VN kábla z káblovej
spojky, čím by došlo k elektrickému znefunkčneniu káblových spojok. Poukázal na skutočnosť, že nableskozvode je cca 1,8 až 2 m nad zemou umiestnený rozpojiteľný skrutkový spoj, ktorý slúži na meranie
zemného odporu uzemňovača bleskozvodu a predpokladá, že sila vyvolaná v uzemňovacej pásovine
pádom komínového telesa by tento spoj prerušila, ako aj iné skrutkové spojenia uzemňovacej pásoviny.

Z vlastných zistení a fotografií znalec uviedol, že nič nenasvedčuje tomu, že zemniaca pásovina bola
z pôvodného komínového telesa. Vzhľadom na časovú súvislosť medzi prerušením dodávky elektrickej
energie a pádom odstreleného komína znalec konštatuje, že je možné predpokladať, že prerušenie
dodávky elektrickej energie cez prípojku VN prevedenú káblami typu ANKTOYPV 2x3x240mm2 spôsobil
odstrel 100m vysokého komína a jeho následný pád na kábelovú ryhu VN káblového vedenia, čo

spôsobilo poškodenie dvoch káblových spojok typu 22-SVN 240/3PB 22 kV.
Z notárskej zápisnice zo dňa 9.6.2021 sp. zn. N 81/2021 Nz 16920/2021 NCRIs 15744/2021 spísanej
JUDr. Tomášom Petrom, notárom v Poprade, súd zistil, že dňa 3.6.2021 sa dostavil spolu so
zástupcami žalobcu a znalcom Ing. Michalom Hricom na pozemok parc. č. 768 zapísaný na LV
č. XXXX k.ú. A., kde členovia predstavenstva žalobcu požiadali o osvedčenie právne významnej
skutočnosti – zdokumentovanie priebehu výkopových prác realizovaných žalobcom na predmetnej

parcele. Zástupcovia žalobcu zároveň prehlásili, že dňa 19.7.2006 podal žalobca žalobu o zaplatenie
sumy3.922.128,70Skvočižalovanýmv1/a2/rade.Porealizáciivýkopuzamestnancižalobcupostupne
obnažili VN káble, káblové spojky a zemniacu pásovinu, káble so spojkami oddelili a označili zelenými
pásmi I a II. Prítomný znalec vykonal vizuálnu ohliadku odkrytých káblov, liatinových spojok a tiež
zemniacej pásoviny. Bola vyhotovená fotodokumentácia a prílohou notárskej zápisnice je geodetické

zameranie deaktivovaných káblov VN s vyznačením pásov uzemňovacej pásoviny a oboch káblov VN.
Zo znaleckého posudku Ing. Jána Štrbu, PhD. č. 12/2021 súd prvej inštancie zistil, že podľa znalca,
ak by bolo uloženie káblov káblovej spojky 22 kV vykonané podľa platných noriem, v hĺbke 100
cm a neomotané uzemňovacou páskou hromozvodu, vplyvy od výbuchu trhavín a samotného pádu
komína nemali dostatočné tlakové, tiažové alebo seizmické účinky v takom rozsahu, aby spôsobili

porušenie káblovej prípojky 22kV. Použité množstvo trhaviny a spôsob, akým bolo miesto výbuchu
pri použitej trhavine zabezpečené pri deštrukcii komína nevyvolali pri jej detonácii takú tlakovú vlnu
alebo seizmické účinky, ktoré by spôsobili porušenie káblovej prípojky a rovnako vplyv samotného pádu
komína spôsobeného vplyvom trhavín nevyvolal také tiažové sily, ktoré by spôsobili porušenie káblovej
prípojky 22 kV.

Zo stanoviska B. C. k havárii 22 kV káblov súd prvej inštancie zistil, že skutočná hĺbka uloženého
káblového vedenia približne 50 cm, pričom prekrytie káblov ochrannou betónovou doskou v mieste
poškodenia nebolo možné zistiť, pretože trasa bola odkrytá a rovnako preto nebolo možné posúdiť
hrúbku káblového lôžka nad káblami. Ako ďalší faktor nehody B. C. uviedol zle uložený uzemňovací pás.
Z odborného stanoviska Technicko-informačného centra, D. E. F., súd prvej inštancie zistil, že v

prípade ak by uloženie kábla bolo urobené v zmysle príslušnej normy čo do hĺbky a ochrany a
spätný zásyp by bol rovnomerne zhutnený bez jeho ďalšieho následného narušovania výkopovými
prácami čo sa pravdepodobne stalo pri pokládke bleskozvodu, nebola by narušená kompatibilnosť
terénu v mieste uloženia kábla, keď stmelená podkladová vrstva má oveľa väčšiu hodnotu modulu
pružnosti ako nestmelená vrstva a umožňuje redukovať napätie vznikajúce na povrchu. Skutkový stav

z miesta obhliadky z miesta uloženia kábla, ktorý bol konštatovaný znalcom Ing. Slavkovským je ten,
že kábel bol uložený v maximálnej hĺbke 40 cm pod úrovňou stavajúceho terénu, pričom kinetická
energia, ktorá vznikla pri dopade komínového telesa sa v prípade pôsobenia na homogénne teleso
zásypu rozkladá lineárne, to znamená, že pri dodržaní hĺbky kábla podľa normy je rozklad kinetickej
energie dva a pol násobne väčší ako rozklad tejto energie pri hĺbke uloženia kábla 40 cm. Podľa

prepočtu tejto organizácie by pri uložení kábla zodpovedajúceho ČSN norme k jeho mechanickému
poškodeniu nedošlo. Stanovisko konštatuje, že na posúdenie príčinnej súvislosti medzi pádom komína
a narušením kábelovej prípojky je potrebné doložiť kompletnú projektovú a rozpočtovú dokumentáciu
stavby 22 kV prípojky a všetky východzie a opakované revízne správy v zmysle príslušnej STN, vykonať
odkop uloženia káblovej prípojky a na tvári miesta posúdiť jej skutočný stav v teréne a na základe

týchto podkladov vykonať odborný výpočet z odboru stavebná fyzika s určením pôsobenia kinetickej
energie vzniknutej pri páde komínového telesa s prihliadnutím na skutočné prevedenie káblovej prípojky.
Stanoviskouvádza,žejepotrebnépresnedefinovaťčasovúsúvislosťmedzistavboukomína,realizáciou
elektrickej prípojky a následnou realizáciou bleskozvodu komína.
Štatutárny zástupca žalovaného v 2. rade B. G. vypracoval technický projekt na deštrukciu

komína, zohľadňujúc povinnosť predchádzať škodám na majetku. Po predložení tohto projektu
stavebnému aj banskému úradu tieto zvolali miestne šetrenia a dali sa vyjadriť všetkým dotknutým
osobám. Za príčinu nehody označil hĺbku uloženia kábla a neexistenciu pieskového lôžka. Uviedol,
že nemá k dispozícii technickú dokumentáciu o uložení 22 kV kábla, predpokladali, že kábel budeuložený podľa noriem. Žalovaný v 2. rade nemal dôvod robiť sondu, pretože zástupca žalobcu, ktorý
bol na miestnom šetrení nepovedal, že kábel je v havarijnom stave a že je nesprávne uložený, preto
predpokladal, že kábel je uložený správne. Žalovaný v 2. rade od žalovaného v 1. rade vyžadoval

vytýčenie všetkých inžinierskych sieti, projektovú dokumentáciu k prípojke nepožadoval.
Z výpovede svedka D. E. F., ktorý sa zúčastnil odstrelu komína K-1 súd zistil, že sa splnil predpoklad
smeru pádu komína načo bol požiadaný žalovaný v 2. rade, aby zaujal stanovisko k príčinám výpadku
elektrickej energie s tým, že za jedinú jednoznačnú vec svedok pokladal to, že kábel nebol uložený podľa
normy, pričom z výpočtu, ktorý zistil svedok vyplynulo, že uloženie kábla malo obrovský vplyv na príčinu

nehody. Pri páde sa komín K-1 rozpadol na tri časti, ktoré dopadli separátne s tým, že keby bol kábel
uložený v hĺbke 1 m k porušeniu by nedošlo.
Z výsluchu znalca prof. Ing. Stanislava Marchevského, PhD. na pojednávaní konanom dňa 18.4.2012
súd zistil, že pokiaľ vo svojom znaleckom posudku hovorí o káblovej prípojke, tak má na mysli v podstate
22 kV káblovú prípojku, ktorá je realizovaná dvoma káblami 22 kV, pričom mal vedomosť aj o tomto
druhom kábli. Miestne šetrenie znalec nevykonal vzhľadom na veľký časový odstup a nezabezpečenie

uloženia tejto prevádzky, keď výsledky ohliadky by mohli byť už nevierohodné. Uviedol, že je pravdou, že
sa ohľadom podkladov k vypracovaniu znaleckého posudku obrátil len na žalovaných a nie na žalobcu.
Fotodokumentáciu z ohliadky predloženú žalovaným v 2. rade považoval znalec za vierohodnú, nakoľko
fotodokumentácia, ktorá je v posudku Ing. Slavkovského bola slabo viditeľná. K svojmu záveru, že
VN kábel bol uložený skôr ako pásovina bleskozvodu znalec dospel na základe technickej správy k

stavbe komína a z revíznej správy 22 kV káblovej prípojky, keď komín bol postavený v roku 1971 a
káblová prípojka bola daná do užívania v roku 1982, pričom vychádzal z časovej následnosti. Znalec sa
nezaoberal úpravou ochranného pásma, nakoľko vo veci prebehlo správne konanie a banský úrad vydal
povolenienaodstrelkomína,pričomvsprávnomkonaníbolauloženápovinnosťzabezpečiťopatreniana
ochranu VN káblovej prípojky. Znalec zároveň zmenil svoje vyjadrenie uvedené v znaleckom posudku v

tom, že Východoslovenská energetika mohla odporučiť odpojiť len tie VN káble, ktoré sú v jej vlastníctve
a pokiaľ je VN káblová prípojka vo vlastníctve žalobcu, tak si mal žalobca zvážiť možný výpadok dodávky
elektrickejenergiestým,žezodpovednouosobouzavypnutiekáblabolhlavnýenergetikžalobcu.Znalec
prof. Marchevský súdu uviedol, že nevykonal faktickú analýzu poškodeného kábla v mieste poškodenia
a na mieste samom, pretože to nebolo potrebné vzhľadom na deštrukciu, ktorá nastala po havárii,

kedy by takáto analýza nepriniesla nič nového. K samotnej otázke primeranosti vykonaných opatrení
na ochranu prevádzky káblovej prípojky znalec súdu uviedol, že sa jednalo o ich súčin. Konkrétne
neodovzdal žalobca žalovanému v 2. rade presnú technickú dokumentáciu, ktorý nedostal aktuálne
informácie o stave 22 kV prípojky a rovnako žalovaný v 1. rade nedodal žalovanému v 2. rade technickú
dokumentáciu, ktorá by zachytávala polohu a stav zemnej pásoviny v súvislosti s bleskozvodom, ktorú

znalec nemal k dispozícii ani pri spracovaní znaleckého posudku s tým, že mu bola oznámená skartácia
technickej dokumentácie, pričom v dostupnej technickej dokumentácii nebolo zachytené križovanie 22
kVprípojkysozemniacoupásovinou.Zpredloženejadostupnejfotodokumentácieznaleczistilobtočenie
pásoviny okolo VN kábla, avšak nepodarilo sa mu zistiť, či sa jednalo o 360 stupňové obtočenie, nakoľko
táto pásovina bola rozhádzaná, pričom s konzultantom dospeli k záveru, že pásovina bola obtočená a

nielenže míňala tento kábel v tesnej blízkosti.
Z výsluchu svedka E. G. súd prvej inštancie zistil, že tento ako zamestnanec Energo Svit, a.s. sledoval
odstrel komína ako aj následný výpadok elektrickej energie pre žalobcu. Po tomto výpadku zabezpečil
pracovníkov za účelom odmerania izolačného stavu káblov, pričom zamestnanec, ktorý toto meranie
vykonával svedkovi potvrdil, že stav jedného kábla je nevyhovujúci a druhého je vyhovujúci. Podľa

svedka sa dala cez druhý funkčný kábel zabezpečiť dodávka elektrickej energie pre žalobcu, keď bolo
potrebné požiadať žalobcu, aby dcérska spoločnosť žalovaného v 1. rade mohla týmto káblom pustiť
elektrinu. Z dôvodu, že mohli byť poškodené oba káble, nemohla táto dcérska spoločnosť žalovaného
v 1/ rade sama od seba spustiť dodávku cez druhý kábel, ale len na požiadanie žalobcu, ktorého však
neupozornili na túto možnosť z toho dôvodu, že podľa svedka o nej žalobca vedel.

Z výsluchu svedka E. H. súd prvej inštancie zistil, že tento ako zamestnanec žalovaného v 1. rade v
pozícii revízneho technika sa podieľal na revíziách elektrických zariadení v celom areáli žalovaného v 1.
rade, pod ktoré spadal aj odstreľovaný komín. Podľa svedka bol bleskozvod na tomto komíne urobený
od jeho kolaudácie a robili sa jeho revízie.
Z výsluchu svedka E. G. súd prvej inštancie zistil, že tento bol v čase odstrelu komína zamestnanec VSE,

a.s. Košice ako merací technik káblového voza pre pracovisko Poprad. Svedkovi zavolali z dispečingu,
že je porucha na káblovom zariadení pre žalobcu spočívajúca v prerušení dodávky elektrickej energie.
Po príchode do areálu žalobcu konkrétne elektrickej trafostanice, kde už boli prítomní zamestnanci
žalovaného v 1. rade aj žalobcu, sa svedok presvedčil, či je zariadenie bez napätia a následne začalzameriavať poruchu na káblovom vedení, ktoré napája žalobcu. Po zameraní svedok zistil, že miesto
poruchy sa nachádza pod zrúteným komínom, pričom z dôvodu veľkého množstva sute prítomní
konštatovali, že najlepšie pre rýchle obnovenie dodávky elektrickej energie bude urobenie obchvatu z

druhej strany trasy vedenia káblov. Po tomto konštatovaní boli zabezpečení pracovníci na výkopové
prácestým,žedonasledujúcehoránasaurobízemnývýkoppretrasunáhradnéhouloženiaelektrického
kábla a následne zabezpečia zamestnanci VSE, a.s. samotnú realizáciu prekládky kábla. Po príchode
svedka na tvár miesta v nedeľu ráno tento zistil, že ryha na uloženie kábla je vykopaná spolu s
pripraveným káblom a následne začal svedok spolu s ďalšími zamestnancami VSE, a.s. realizovať jeho

prekládku a montáž káblových spojov. Svedok nevedel uviesť, v akej hĺbke bol uložený pôvodný kábel,
pričom však uviedol, že nový kábel sa napojil na pôvodný kábel v tej istej vodorovnej výške na vstupe aj
na výstupe. Spomenul si, že na jednom mieste napojenia bola betónová chránička s príklopom, v ktorej
bol uložený pôvodný kábel s tým, že dodávka elektrickej energie žalobcovi sa obnovila približne okolo
17:00 hod. v nedeľu. Podľa svedka izolačné stavy pôvodného kábla neboli celkom v poriadku, pričom
meranímsazistilo,ževmiestepoškodeniakáblamôžebyťnarušenáajizoláciajednotlivýchžílkábla,ale

keďsvedokrobilnapojenienainýkábel,takvrámcimeranízistil,žeizoláciakáblamôžeísťdoprevádzky,
to znamená, že spĺňa podmienky na prevádzkovanie 22 kV napájania. Svedok si spomenul, že sa spísal
protokol o napäťových skúškach, podľa ktorého celá trasa kábla po jeho oprave bola vyhovujúca.
Z výsluchu svedka A. F. súd zistil, že tento ako zamestnanec žalobcu v pozícii mechanik merania
regulácií – elektrikár mal v čase odstrelu komína pohotovosť. Po príchode do práce svedok zistil, že

v rozvodni žalobcu nie je vysoké napätie, pričom následne im bolo zamestnancom žalovaného v 1.
rade uvedené, že u nich je všetko v poriadku. Po príchode meracieho technika zo spoločnosti VSE, a.s.
svedok spolu s týmto technikom zmeral dĺžku kábla od vysokonapäťovej rozvodne žalobcu do miesta
jeho napojenia, keď merací technik VSE, a.s. uviedol, že sa jedná o dĺžku 500 m, ale svedok mu oznámil,
že dĺžka tohto kábla je niekoľkonásobne dlhšia. Pri zisťovaní trasy vedenia kábla došli obaja k sutinám

komína, pričom usúdili, že kábel je prerušený práve pod týmito sutinami a nakoľko v čase havárie
hrozilo z dôvodu mrazu zamrznutie vody v kotolni, hľadali rýchlo náhradné riešenie napojenia dodávky
elektriny z iného miesta. Okolo 22,00 hod. poslal žalovaný v 1. rade žalobcovi elektrinu v nízkom napätí
pre spustenie kotolne, na čo svedok odišiel domov. Podľa svedka poslal žalovaný v 1. rade žalobcovi
elektrinu iným vedením ako bolo poškodené, ktoré však bolo len náhradným riešením, nakoľko takto sa

nedala spustiť prevádzka podniku žalobcu, lebo toto napätie nemalo dostatočnú kapacitu a slúžilo len
pre kotolňu. Podľa svedka bol žalobca napojený na kábel č. 2 vychádzajúci z kobky č. 9 a prichádzajúci
do kobky žalobcu č. 2. Druhý kábel mal označenie č. 1, vychádzal z kobky žalovaného v 1. rade, č. 2 a
končil u žalobcu v kobke č. 1. Napriek tomu, že žalovaný v 1. rade oznámil žalobcovi, že púšťa elektrinu
cez tento druhý kábel, žiadna elektrina podľa svedka žalobcovi neprišla. Uvedené sa podľa svedka dá

vysvetliť tak, že aj keď boli merania tohto druhého kábla v poriadku, elektrina nebola dodaná, nakoľko
kábel bol roztrhnutý tak, že nevznikol skrat.
Z výsluchu svedka B. H. súd zistil, že bol v minulosti 20 rokov zamestnanom spoločnosti CHEMOSVIT
ENERGOCHEM, a.s., ktorá bola dcérskou spoločnosťou žalovaného v 1. rade. V roku 2004 pracoval na
pozícii elektrikár - manipulant. V deň odstrelu komína bol v práci, bol informovaný o odstrele komína. Bol

telefonicky informovaný o potrebe kontroly stavu siete vo vstupnej rozvodni pre Chemosvit a dcérske
spoločnosti. Došlo k odstrelu komína, začal vykazovať závadu spínač pre žalobcu čo znamenalo, že
bola prerušená dodávka prúdu. Informoval o tom pána G., pána F. - technického riaditeľa a volal aj na
VSE – dispečing a oznámil výpadok prúdu. Následne prišli aj pán F., pán G. a pán F. od žalobcu, spínač
bol vypnutý, svedok vypol odpojovače. Pán G. zavolal pána I., ktorý je ochranár. Žalovaný v 1. rade

si nemohol dovoliť zapnúť druhý vývod pred vykonaním meraní, ktoré mal zabezpečiť pán I.. Nakoľko
nevedeli, či môžu zapnúť dodávku cez druhý kábel, dodávka prúdu bola obnovená po urobení novej
spojky. Uviedol, že počas týždňa bol odber energie pre žalobcu vyšší ako počas víkendov, kedy tam
možno boli zapnuté svetlá a fungovalo len niekoľko strojov, počas týždňa to bolo 1 500-1 700 Kwh a
počas víkendu to bolo 170 Kwh.

Z výsluchu svedka C. I. súd zistil, že je zamestnancom spoločnosti CHEMOSVIT ENERGOCHEM, a.s. a
bol aj v roku 2004 na pozícii elektrikár, údržbár elektrických zariadení. Bol zavolaný pánom G. za účelom
merania izolačných stavov, prívodov –Tatrasvit 1, 2. Merania vykonal s kolegom E. E. po tom, čo boli
privolaní po výpadku dodávky elektrického prúdu cez vývod Tatrasvit 2. Na základe merania zistili, že
Tatrasvit 2 mal dobré izolačné stavy, tzn. nebol poškodený a vývod Tatrasvit 1 mal nízke hodnoty, čo

znamená, že bol poškodený. Vo vzťahu k Tatrasvit 1 nebol zapnutý prívod, vykazoval poškodenie pri
meraní. Izolačné stavy na vývode Tatrasvit 2 vykazovali, že by mali byť v poriadku, avšak ani tento vývod
zapnutý nebol. K skratu došlo na vývode Tatrasvit 1 a to spôsobilo, že sa vypla prúdová ochrana Tatrasvit2. Podľa svedka kábel označený ako Tatrasvit 2 vykázal správne hodnoty, mohol byť aj poškodený,
avšak meracie zariadenie poškodenie nezaregistrovalo.

8. Súd prvej inštancie spor právne posúdil podľa § 89 ods. 2, § 135 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb.
Stavebného zákona, § 19 ods. 1, 6, 7 zák. č. 70/1998 Z.z. o energetike, § 415, § 420 ods. 1, 2, 3, § 442
ods. 1 a 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), čl. 6, čl. 8 a § 470 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP).

9. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že medzi sporovými stranami bolo nesporné,
že žalovaný v 1. rade uzavrel zmluvu o dielo so žalovaným v 2. rade, na základe ktorej žalovaný v 2. rade
realizoval odstrel komínového telesa K1 100/3,6 m, pričom po dopade komínového telesa na zem došlo
k prerušeniu dodávky elektrickej energie do prevádzky žalobcu. Spornou ostala otázka, či žalobcovi
vznikla škoda, či ku vzniku škody došlo v príčinnej súvislosti s konaním žalovaných a koho zavinením
škoda vznikla.

10. Súd prvej inštancie posudzoval zodpovednosť žalovaných za škodu podľa § 415 a § 420 OZ ako
subjektívnu zodpovednosť, predpokladmi ktorej sú a) porušenie právnej povinnosti, b) existencia škody,
c) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, d) zavinenie.

11. Súd prvej inštancie uzavrel, že napriek rozsiahlemu dokazovaniu nemožno v konaní jednoznačne
konštatovať, že zo strany žalovaného v 1. rade či žalovaného v 2. rade došlo ku konaniu v rozpore s
ust. § 415 Občianskeho zákonníka, ktoré by odôvodnili nárok na náhradu škody.

12. Súd prvej inštancie tiež nemal z vykonaného dokazovania za preukázané, že došlo k vzniku škody.

Žalobca síce predložil faktúru 14880585 zo dňa 23.12.2004, avšak ani z predloženej faktúry ani z popisu
škody, ktorá mala byť výpadkom dodávky elektrickej energie spôsobená nemožno konštatovať, že sa
jedná o skutočnú škodu podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Faktúru za spoľahlivý dôkaz o
vzniku škody považovať nemožno a dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje žalobcu. Súd v sporovom
konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy, prípadne chýbajúce

dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia ich tvrdenia.

13. Súd prvej inštancie tiež uzavrel, že zo žiadneho z vykonaných dôkazov nemožno jednoznačne a
bez pochybností určiť, koho konanie malo škodu spôsobiť, a tak nemožno ani vyvodiť zodpovednosť
jedného či oboch žalovaných, či dokonca spoluzodpovednosť žalobcu.

V mieste výkopu – uloženia káblov VN 22 kV bola zistená uzemňovacia pásovina, ktorá mohla, ale
aj nemusela, byť súčasťou pôvodného komínového telesa komína K1 100/3,6 m. Tento záver vyslovil
znalec Ing. Hric, pričom však pri výkopových prácach nebolo zistené kedy a ako sa kusy pásoviny
používanej na uzemnenie bleskozvodu na miesto uloženia káblových prípojok dostali. V konaní bolo
preukázané, že uzemňovacia pásovina bola obtočená okolo káblov VN 22 kV aj v mieste ich poškodenia

a poškodenia káblových spojok a podľa znalcov nemožno vylúčiť, že uzemňovacia pásovina k vzniku
škody prispela. Podstatnou v tomto smere je skutočnosť, že komín K1 100/3,6 m bol postavený a
skolaudovaný v roku 1970 resp. 1971 vrátane bleskozvodu, pričom jeho zhotoviteľ TERMOSTAV, n.p.
žalovaného v 1. rade informoval, že uzemnenie komína je prevedené uzemňovacími doskami SP 02,
zakopanými v hĺbke 150 cm pod terénom, 5 m od okraja základovej dosky. Pokiaľ teda bolo káblové

vedenie 22kV realizované až v roku 1982, bolo to v čase, kedy bleskozvod komína a uzemňovacie
pásoviny už boli na svojom mieste a káblové vedenie bolo realizované v totožnom mieste a zrejme aj
výške, neskôr. Uvedenú skutočnosť znalci nevzali do úvahy (Ing. Slavkovský jednoznačne vychádzal z
toho, že uzemňovacie vedenie bolo robené až po pokládke elektrického kábla), a to napriek tomu, že
dokladykstavbekomínaableskozvodubolidospisuzaloženépredvypracovanímznaleckýchposudkov.

Ak teda došlo k ovinutiu uzemňovacej pásoviny okolo káblov VN, zrejme k tomu došlo v čase realizácie
VN vedenia. Táto skutočnosť však nemohla byť známa žalovanému v 1. rade, a teda o nej nemohol
ani informovať žalovaného v 2. rade. Ovinutie káblového vedenia znalec prof. Marchevský označil za
pravdepodobnú príčinu vzniku škody na spojkách, kedy uviedol, že vplyvom pôsobenia uzemňovacej
pásoviny FeZn 30/4, ktorá bola namotaná okolo VN kábla došlo v káblovej spojke k explózii ako dôsledok

skratu, ktorý vznikol medzi fázovými vodičmi. Rovnako mal súd prvej inštancie za preukázané, že
vedenie 22 kV, ale ani uzemňovacia pásovina neboli uložené v súlade s ČSN 341050, i keď v konaní
bola vyslovená možnosť vykonaní terénnych úprav nad uloženým vedením. Súd označil tento záver za
vysoko pravdepodobný.14. Súd prvej inštancie uzavrel, že ani jedna zo sporových strán si nepočínala s potrebnou mierou
opatrnosti a preto zrejme každá zo strán v určitom rozsahu porušila prevenčnú povinnosť uloženú

im v § 415 Občianskeho zákonníka. Žalobca prevádzkoval VN vedenie uložené v rozpore s ČSN
341050, nedodal potrebnú dokumentáciu k uloženiu VN káblového vedenia žalovanému v 1. rade
a nevykonal všetky potrebné úkony na predchádzanie škodám (napr. preloženie vedenia). Žalovaný
v 1. rade nepredložil žalovanému v 2. rade potrebnú dokumentáciu k uloženiu VN káblového vedenia
(nakoľko ju nemal od žalobcu doloženú) a nezabezpečil odpojenie elektrického vedenia po dobu odstrelu

komína. Žalovaný v 2. rade netrval pred začatím demolácie na predložení dokumentácie k uloženiu VN
káblového vedenia, avšak podľa znalca Ing. Jána Štrbu PhD. jeho aktivity, t.j. trhacie práce by nijako
neovplyvnili káblové prípojky, ak by boli uložené v súlade s predpísanou normou.

15. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca nepreukázal nielen vznik škody, ale aj príčinnú súvislosť
medzi porušením prevenčnej povinnosti (protiprávnym konaním) žalovanými a vzniknutou škodou.

Zároveň obaja žalovaní preukázali, že škode vzniknutej porušením právnej povinnosti nebolo možné
zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré od nich bolo objektívne možné za daných okolností
požadovať. Preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

16. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 257 CSP a žiadnej zo strán sporu

náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie odôvodnil dĺžkou trvania a charakterom sporu, ako aj
skutočnosťou, že určitý podiel zodpovednosti za spor nesie každá zo strán, pričom nemožno spravodlivo
určiť podiel žiadnej strany.

17. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací

súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil
tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods.
1 písm. b) CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie

prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365
ods. 1 písm. g) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

18. Žalobca v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie sa v rozsudku nedostatočne vysporiadal

s vykonaným dokazovaním a nepredložil riadne odôvodnenie, akou úvahou sa spravoval pri hodnotení
dôkazov. Rozsudok súdu prvej inštancie je neurčitý a nezrozumiteľný. Podľa žalobcu bola základnou
otázkou v konaní otázka príčinnej súvislosti medzi odstrelením komína vo vlastníctve žalovaného v 1.
rade, ktorý vykonal žalovaný v 2. rade a prerušením dodávky elektrickej energie u žalobcu. Nestotožnil
sa so záverom súdu prvej inštancie o porušení jeho prevenčnej povinnosti. Ide výlučne o predpoklad

súdu, nie o preukázanú skutočnosť. Žalobca hoci bol účastníkom stavebného konania, nedisponuje
odbornými vedomosťami a skúsenosťami, preto v stavebnom konaní predkladal len svoje odporúčania
a návrhy. Žalobca nebol zodpovedný za odbornú stránku odstraňovania komína, jeho návrhy neboli
záväznými pokynmi. Žalobca poskytol dostatočnú súčinnosť, predložil všetky písomnosti a uviedol
všetky skutočnosti, ktorými v danom čase disponoval. Odstrel komína nebol v réžii ani v záujme žalobcu,

alevzáujmežalovanéhov1.rade,ktorýmalpovinnosťpočínaťsitak,abynedošlokuškodámnamajetku
iných osôb. Žalovaní konali v rozpore s § 89 ods. 2 a § 135 ods. 2 Stavebného zákona a v rozpore s
rozhodnutiami štátnych orgánov, ktoré boli v procese deštrukcie komína právoplatne vydané. Ani jeden
zo žalovaných, hoci mali vedomosť o prítomnosti elektrických vedení vedených v blízkosti komína, tomu
nevenovali náležitú pozornosť a s tým spojenú starostlivosť. Opätovne poukázal na to, že komín sa

nachádzal v ochrannom pásme.
Žalobca tiež poukázal na obsah znaleckého posudku prof. Ing. Marchevského, z ktorého vyplýva
nedostatočnosť opatrení prijatých žalovanými ako aj irelevantnosť hĺbky uloženia kábla. Poukázal tiež na
závery geodeta D. J. zo dňa 3.6.2021, podľa ktorých pásovina nevedie ku komínu. Uzemnenie komína
podľa predložených dôkazov bolo prevedené uzemňovacími doskami v hĺbke 150 cm pod povrchom,

žalovaní sú povinní preukázať opak.
Najpravdepodobnejším záverom je podľa žalobcu poškodenie kábla zhora, tlakom zeminy pri dopade
komínového telesa na miesto uloženia káblov. Súd prvej inštancie sa nezaoberal výsledkami znaleckej
činnosti vykonanej v rámci konania, ktoré vyvracali argument Ing. Marchevského ohľadne ovinutiauzemňovacej pásoviny okolo káblových spojok a nepoňal ich ani do odôvodnenia napadnutého
rozsudku. Žalobca k hĺbke uloženia elektrických káblov zopakoval, že na iných miestach trasy kábla bola
hĺbka jeho uloženia v poriadku, poukázal na to, že žalovaní opakovane vykonávali zásahy a manipulovali

s miestom škody mimo vedomia a súčinnosti žalobcu, odvážali sutiny a následne 11.01.2005 samotní
žalovaní bez účasti žalobcu urobili výkop pri spojkách. Nie je preto dôvod predpokladať, že na tomto
jedinom mieste bol kábel uložený plytko, najmä keď toto miesto bolo ovplyvnené toľkými činnosťami
žalovaných. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že vedenie 22 kV kábla ako aj uzemňovacia
pásovina neboli uložené v súlade s platnými technickými normami. Tvrdenie, že by ku poškodeniu

podzemného elektrického vedenia malo dôjsť z dôvodu nesprávneho uloženia takého vedenia (napr.
obtočením uzemňovacej pásoviny dotknutého komína a následným povytiahnutím pásoviny pri odstrele
komína) označil za nepreukázané.
Vo vzťahu k záveru súdu o nepreukázaní výšky škody žalobca uviedol, že ani jeden zo žalovaných
vystavenú faktúru č. 14880585 zo dňa 23.12.2004 v priebehu celého súdneho konania nerozporoval.
Zo strany žalovaných nikdy nebola výška škody namietaná ani nebol z ich strany vznesený návrh na

vykonanie ďalšieho dokazovania v otázke výšky škody, preto sú vznik a výška škody v konaní nesporné.

19. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca síce vymenoval viaceré
odvolacie dôvody, avšak bez ich bližšieho odôvodnenia. Zdôraznil, že žalobca je nositeľom dôkazného
bremena predpokladov zodpovednosti za škodu. Za nepravdivé označil tvrdenie žalobcu, že súd

nevysvetlil, v čom vidí porušenie prevenčnej povinnosti žalobcu a poukázal na body 102. a 103.
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Uviedol, že žalovaní urobili všetky opatrenia na predídenie
vzniku škody, ktoré od nich bolo možné objektívne za daných okolností požadovať. Žalovaný v 1. rade
nemohol predpokladať nesprávnu realizáciu prípojky. Od žalovaného v 1. rade nemožno spravodlivo
požadovať, aby pri každej svojej činnosti predpokladal, že existujúci stav nie je v súlade s platnými

predpismi, ani to, aby zodpovedal za porušenie právnych predpisov zo strany inej osoby - žalobcu.
Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku dostatočným spôsobom vysporiadal s touto otázkou v
bodoch 96., 99., 101., 102. a 103. Nie je pravdivé ani tvrdenie žalobcu, že v konaní zo žiadneho dôkazu
nevyplýva, uloženie 22kV kábla a uzemňovacej pásoviny v rozpore s platnými technickými normami.
Tieto skutočnosti vyplývajú zo znaleckého dokazovania, zo svedeckých výpovedí ako aj z fotografií

z miesta výkopu, poukázal na body 41., 68. a 100. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Poprel tvrdenie,
že by z notárskej zápisnice JUDr. Tomáša Petra vyplynulo, že pásovina nevedie ku komínu. Poukázal
na to, že v blízkosti komína sa nenachádzala žiadna iná stavba, ku ktorej by mohla táto uzemňovacia
pásovina viesť. Z tohto dôvodu je aj nelogické pripúšťať hypotézu, že uzemňovacia pásovina nepatrila
k odstrelenému komínu. Aj keď žalobca zotrváva na názore, že k poškodeniu káblovej prípojky došlo

zhora - tlakom zeminy pri páde komína a nie napnutím a povytiahnutím uzemňovacej pásoviny s
následnou explóziou zdola, do dnešného dňa nepredložil relevantný dôkaz založený na odbornom/
vedeckom posúdení, ktorý preukazuje jeho tvrdenia o príčine poškodenia predmetnej káblovej prípojky
elektrického vedenia 22 kV. Odborné názory a konštatovania, o ktoré sa žalobca opiera, boli založené
na predpokladaných záveroch, keďže boli poskytnuté osobami, ktorých odborná kvalifikácia bola z iného

odboru.ŽalobcanapodporusvojichtvrdenípredložilvkonaníZnaleckýposudokč.40/2021vypracovaný
znalcom z odboru elektrotechnika Ing. Michalom Hricom, ktorý však nie je odborne spôsobilý sa
vyjadrovať k tlakovým, tiažovým alebo seizmickým účinkom vyvolaným pádom telesa komína. Navyše,
aj samotný znalec Ing. Michal Hric pripustil ako príčinu poškodenia káblovej prípojky napnutie a
povytiahnutie uzemňovacej pásoviny s následnou explóziou zdola (str. 11 a 12 Znaleckého posudku

č. 40/2021). Každopádne zo Znaleckého posudku vypracovaného Ing. Michalom Hricom nevyplýva
(a z odborného hľadiska ani nemôže) jednoznačný záver, že príčinou poškodenia káblovej prípojky
elektrického vedenia 22 kV bol tlak zeminy pôsobiaci zhora pri páde telesa komína. Nakoniec aj žalobca
vo svojom odvolaní tvrdí, že ide o predpokladaný záver. Žalovaný v 1. rade poukázal na to, že príčinná
súvislosť medzi konaním a následkom musí byť nielen tvrdená, ale musí byť bezpečne preukázaná.

Tvrdenia žalobcu o príčine poškodenia káblovej prípojky elektrického vedenia 22 kV vyvracia Znalecký
posudok č. 12/2021 vypracovaný znalcom Ing. Jánom Štrbom, PhD., podľa ktorého pád komína a tým
spôsobený tlak zhora za situácie, v akej sa nachádzalo miesto dopadu v čase odstrelu komína (t.j. s
navozenou chrániacou vrstvou), má nulový deformačný účinok na uložené káblové vedenie a teda, že
tlakové, tiažové alebo seizmické účinky vyvolané týmto pádom nespôsobili porušenie káblovej prípojky

22 kV. Práve znalecký posudok Ing. Jána Štrbu dáva odpovede na tie otázky, kde znalec Ing. Michal
Hric uvádza svoje stanoviská v hypotetickej rovine.Žalovaný v 1. rade napokon označil tvrdenia žalobcu o chýbajúcom popretí skutkových tvrdení zo strany
žalovaných týkajúcich sa škody a výšky škody za nepravdivé a poukázal už na obsah svojho prvého
procesného úkonu.

20. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
považuje za jasné a zrozumiteľné, konzistentné, bez vnútorných rozporov a ako také spĺňa atribúty
prijateľnosti,racionality,presvedčivostiaspravodlivosti.Súdprvejinštancienekonalprocesnenesprávne
a neznemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k

porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Žalovaný v 2. rade sa stotožňuje so záverom súdu prvej
inštancie, že zo žiadneho dôkazu nemožno jednoznačne a bez pochybností určiť, v dôsledku koho a
akého protiprávneho konania došlo k vzniku škody (bod 99. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia).
Žalovaný v 2. rade zotrváva na svojom tvrdení, že demolačné práce vykonal v súlade s právoplatnými
rozhodnutiami príslušných orgánov verejnej moci, rešpektujúc pripomienky a stanoviská všetkých
účastníkov konania, vrátane žalobcu. Zo strany žalovaných v 1. a 2. rade nedošlo k porušeniu § 89

ods. 2 a § 135 ods. 2 Stavebného zákona, keďže k vzniku škody došlo v dôsledku závadného stavu
káblovej prípojky spočívajúceho v jej uložení v rozpore s príslušnými technickými normami. Žalovaní
neporušili ani podmienky v zmysle bodu 12. rozhodnutia stavebného úradu č. 2163/2004, keďže z ich
strany boli vykonané všetky opatrenia, ktoré bolo možné od nich v tom čase rozumne a objektívne
predvídať, vrátane požiadaviek výslovne stanovených žalobcom.

Žalovaný v 2. rade uviedol, že v konaní bolo relevantným spôsobom preukázané, že k vzniku škody
došlo v dôsledku iných udalostí (okolností), ktoré nemali pôvod v prevádzkovej činnosti žalovaného v 2.
rade a zároveň aj v dôsledku konania žalobcu – poškodeného, a to najmä v dôsledku:
· porušenia povinností žalobcu ako vlastníka káblovej/elektrickej prípojky na úseku energetiky
spočívajúcej v nesprávnom uložení kábla, ktorého prevádzkovateľom bol žalobca a ktorý neupozornil

žalovaných na jeho havarijný stav a uloženie, ktoré je v rozpore s príslušnými technickými normami,
· porušenia povinností žalobcu ako prevádzkovateľa elektrickej prípojky spočívajúcej najmä v nevypnutí
elektrickej energie počas výkonu demolačných prác, za ktoré bol, podľa výpovede znalca prof. Ing.
Stanislava Marchevského PhD. na pojednávaní dňa 18.04.2012 zodpovedný hlavný energetik žalobcu,
· porušenia povinností žalobcu ohlásiť prevádzkovú nehodu (haváriu) za účelom jej vyšetrenia

príslušnými orgánmi vykonávajúcich dozor na úseku technických zariadení,
· porušenia prevenčnej povinnosti žalobcom, neobnovenia dodávky elektrickej energie prostredníctvom
iného VN kábla napriek tomu, že žalobca takúto možnosť mohol a mal využiť (výpoveď svedka p. G.
na pojednávaní dňa 23.09.2013) a pod.
Podľa žalovaného v 2. rade neobstojí tvrdenie žalobcu, že jeho požiadavka, aby pri demolačných

prácach bolo 22kV vedenie chránené položením cestných panelov vo výške 0,6 m nad káblovým
vedením a zároveň bola zabezpečená ochrana štrkovým násypom do výšky 150 cm, mala požiadavku
odporúčania, keďže žalobca nie je odborne znalou osobou, a teda nemôže niesť zodpovednosť za
vzniknutú škodu. Možno dôvodne predpokladať, že táto požiadavka bola žalobcom stanovená po
konzultácii s odborne spôsobilými osobami a po zvážení všetkých rizík spojených s demolačnými

prácami. Žalovaný v 2. rade opätovne zdôraznil, že v záujme žalobcu aktívne zakročil na odvrátenie
škody, keď na vlastné náklady zabezpečil náhradné prepojenie medzi časťami nepoškodenej, ale
prerušenej káblovej prípojky 22kV.
Časová súvislosť medzi odstránením komína a výpadkom elektriny nebola v konaní rozporovaná.
Vzhľadomnarozdielnosťzáverovznaleckýchposudkovžalovanýv2.radezastávanázor,ževykonaným

dokazovaním nebola do dnešného dňa bez akýchkoľvek pochybností preukázaná kvalifikovaná
skutočnosť, ktorá bola hlavnou príčinou škody. Žalovaný v 2. rade zdôraznil, že atribútom príčinnej
súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne)
predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný,
nerušený, nestačí, ak sa jedná o vzťah sprostredkovaný. Žalovaný v 2. rade poukázal na to, že dôkazné

bremeno znáša v celom rozsahu žalobca.
Keďže na základe vykonaného dokazovania nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností
preukázané, čo bolo hlavnou (kvalifikovanou) príčinou vzniku škody, žalobca neuniesol dôkazné
bremeno a nepreukázal splnenie zákonných predpokladov pre vznik zodpovednosti žalovaného v 2.
rade za vzniknutú škodu.

Žalovaný v 2. rade zdôraznil, že nesprávne uloženie vedenia vyplýva zo zápisnice zo dňa
11.01.2005 (bod 37. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia), zo znaleckého posudku č. 16/2005
vyhotoveného znalcom Ing. Antonom Slavkovským (bod 41. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia),
z fotodokumentácie k zápisnici zo dňa 11.01.2005 (bod 58. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia),z odborného stanoviska Technicko-informačného centra, D. E. F. (bod 61. odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia), zo znaleckého posudku znalca prof. Ing. Stanislava Marchevského, CSc. č. 1/2011 (bod
68. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia) a pod. Závadný stav vyvolaný nesprávnym uložením kábla

(za ktoré nezodpovedajú žalovaní, ale žalobca), ktorý je jednou z hlavných možných príčin vzniku škody,
vylučuje akúkoľvek zodpovednosť žalovaných za vzniknutú škodu.
Za nepravdivé označil tvrdenie žalobcu, že výška škody nebola žalovanými spochybnená. Žalovaný
v 2. rade poukázal napr. na zápisnicu o pojednávaní zo dňa 07.04.2014, podanie žalovaného zo dňa
15.07.2014, podanie žalovaného v 2. rade zo dňa 02.10.2018, podanie žalovaného v 2. rade zo dňa

15.10.2018. Z týchto dôkazov jednoznačne vyplýva, že nielen otázka protiprávneho konania/škodovej
udalosti alebo príčinnej súvislosti, ale aj výška škody bola medzi stranami sporná. Keďže žalovaný v 2.
rade spochybnil výšku uplatneného nároku žalobcu na náhradu škody, bolo povinnosťou žalobcu, aby
predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov preukázal výšku ním uplatneného nároku na náhradu
škody. Žalobca však ďalšie dokazovanie ohľadom výšky vzniknutej škody nenavrhol. Z tohto dôvodu
žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani vo vzťahu k výške škody uplatňovanej v tomto konaní.

21. Žalovaný v 1. rade v odvolacej duplike zopakoval svoju argumentáciu v odvolacom konaní a zotrval
na tvrdení, že neporušil žiadnu právnu povinnosť, v dôsledku ktorej by došlo k poškodeniu káblovej
prípojky. Zdôraznil, že príčinná súvislosť musí byť priama a bezprostredná, žalobca v konaní nepredložil
relevantný dôkaz založený na odbornom (vedeckom) posúdení, ktorý preukazuje jeho tvrdenia o príčine

poškodenia káblovej prípojky. Žalovaný v 1. rade tiež uviedol, že v konaní spochybnil výšku škody
opakovane, samotná faktúra na jej preukázanie nepostačuje. Súd prvej inštancie preto správne uzavrel,
že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno svojich skutkových tvrdení.

22. Proti výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 1.

rade a žalovaný v 2. rade. Zhodne navrhli, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku II.
zmenil za žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalovaný v 1. rade
odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), resp. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP ) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Žalovaný v 2. rade odvolanie
odôvodnil tým, že konanie pred súdom prvej inštancie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP), súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a rozhodnutie

súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

23. Žalovaný v 1. rade v odvolaní uviedol, že použitie ustanovenia § 257 CSP o nepriznaní náhrady
trov konania predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok, pričom vždy musí ísť o
celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Konštatovanie, že

spor trval dlho a každá zo strán nesie nejaký podiel zodpovednosti zaň, nemôže spĺňať požiadavku
precízneho odôvodnenia a javí sa skôr ako všeobecný hodnotiaci názor súdu na spor. Rozhodnutie súdu
prvej inštancie o aplikácii § 257 CSP nemožno považovať za riadne a presvedčivo odôvodnené, súd
postupoval v rozpore so zákonom, čím porušil základné právo žalovaného v 1.rade na súdnu ochranu
a právo na spravodlivé súdne konanie. Žalovaný v 1. rade poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax

najvyšších súdnych autorít a uviedol, že dĺžka konania, charakter sporu, ani všeobecný hodnotiaci záver
súdu nemôžu byť dôvodom pre aplikáciu § 257 CSP. Žalovaný v 1. rade zdôraznil, že počas konania
nerobil žiadne obštrukcie či úkony, ktorými by predlžoval dĺžku súdneho konania. Na celkové trvanie
sporu mala podľa názoru žalovaného v 1. rade najväčší vplyv práve zložitosť prejednávanej veci, a
to tak po skutkovej ako aj odbornej stránke, za čo však nemôže niesť zodpovednosť žalovaný v 1.

rade. Prejednávaný spor je štandardným sporom o náhradu škody, z tohto dôvodu neexistuje dôvod pre
aplikáciu § 257 CSP. Aplikácia § 257 CSP musí byť odôvodnená konkrétnymi okolnosťami prípadu a má
byť výnimočná. Z uvedeného dôvodu žalovaný v 1. rade označil odôvodnenie napadnutého II. výroku
za arbitrárne a zjavne neodôvodnené.
Žalovaný v 1. rade poukázal tiež na to, že súd je v prípade použitia ustanovenia § 257 CSP povinný

umožniť stranám sporu vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému použitiu tohto ustanovenia [rozsudok
ESĽP Čepek proti Českej republike (sťažnosť č. 9815/10), ako aj nálezy Ústavného súdu ČR sp. zn.
PL. ÚS 46/13 a sp. zn. I. ÚS 1593/15]. Súd prvej inštancie však žalovaného v 1. rade na vyjadrenie
stanoviska v tejto otázke nevyzval a žalovaný v 1. rade sa o nepriznaní náhrady trov konania dozvedelaž z napadnutého rozsudku. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania je preto prekvapivé
anepredvídateľné,jeporušenímzásadyprávnejistotyapožiadavky legitímnychočakávaní.Neunesenie
dôkazného bremena žalobcom v spore bolo bezprostredne spojené s jeho procesným neúspechom,

t.j. zamietnutím žaloby v celom rozsahu, čo malo za následok, že v konaní bol úspešný žalovaný v 1.
rade. Nepriznanie náhrady trov konania žalovanému v 1. rade by bolo v rozpore s ústavným právom
žalovaného v 1. rade na súdnu a inú právnu ochranu, na ktorú nadväzuje právo na náhradu trov konania
podľa CSP v prípade úspechu vo veci. Bolo by zjavne nespravodlivé, ak by mal žalovaný v 1. rade
znášať náklady spojené s úspešnou obranou proti žalobe.

24. Žalovaný v 2. rade v odvolaní uviedol, že zásada úspechu v spore predstavuje esenciálne kritérium
pre rozhodnutie o náhrade trov konania. Nakoľko bola žaloba žalobcu súdom prvej inštancie zamietnutá,
zdôvodu,žežalobcanepreukázalvznikškody(bod98.napadnutéhorozhodnutia),anipríčinnúsúvislosť
medzi vznikom škody a konaním žalovaných, t.j. z dôvodu, že žalobca v prejednávanej veci neuniesol
dôkazné bremeno (bod 109. napadnutého rozhodnutia), žalovaní boli v konaní plne úspešní. Súd prvej

inštancie na rozhodnutie o náhrade trov konania nesprávne aplikoval § 257 CSP, zákon vyžaduje pre
realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti
a dôvody hodné osobitného zreteľa. Výnimočnosť okolností (dôvody hodné osobitného zreteľa) sa
posudzuje s prihliadnutím najmä na okolnosti danej veci (stav veci pred začatím sporu, okolnosti
uplatnenia nároku a pod.) ako aj na okolnosti na strane účastníkov konania (majetkové, sociálne a

rodinné pomery, správanie sa strán sporu v priebehu súdneho konania a pod.). Žalovaný v 2. rade svoje
procesné práva uplatňoval riadne a včas, včas sa vyjadroval k skutkovým a právnym okolnostiam sporu,
zúčastňoval sa pojednávaní a včas uplatňoval prostriedky procesnej obrany na ochranu svojich práv. S
prihliadnutím na tieto skutočnosti je žalovaný v 2. rade toho názoru, že nenesie žiadnu zodpovednosť
za dĺžku a charakter sporu a teda na jeho strane neexistujú žiadne dôvody, pre ktoré by mu nemal

byť priznaný nárok na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie preto dospel k nesprávnym zisteniam
ohľadom existencie výnimočných okolností a dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie
nároku na náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu. Vec zároveň nesprávne právne posúdil, keď
namiesto ustanovenia § 255 CSP aplikoval ustanovenie § 257 CSP bez toho, aby boli kumulatívne
splnené zákonom stanovené podmienky. Konanie je tiež postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, pretože súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil a toto
sa preto stalo nepreskúmateľným.

25. Žalovaný v 1. rade sa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 2. rade a v odvolacej replike stotožnil
s argumentáciou žalovaného v 2. rade. Zotrval na ním uvádzaných dôvodoch odvolania. Zdôraznil,

že súd prvej inštancie postupoval procesne nesprávne, keď stranám neumožnil sa vyjadriť k možnej
aplikácii § 257 CSP pri rozhodovaní o trovách konania a zároveň riadne a presvedčivo neodôvodnil
existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, čo zakladá nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej
inštancie o náhrade trov konania. Žalovaný v 1. rade uviedol, že neexistuje dôvod poskytnúť súdnu
ochranu žalobcovi na úkor žalovaných.

26. Žalovaný v 2. rade sa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 1. rade rovnako stotožnil
s argumentáciou žalovaného v 1. rade. Poukázal na prekvapivosť rozhodnutia súdu prvej inštancie pre
absenciu výzvy súdu na vyjadrenie k možnej aplikácii § 257 CSP. Zotrval na ním uvádzaných dôvodoch
odvolania.

27. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolania sporových strán, ktoré boli podané
v zákonnej lehote, oprávnenými osobami, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolania proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorých je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP Odvolania prejednal podľa § 379 - §

385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a odvolania žalovaných dôvodné sú.

28. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

29. Žalobca podanie odvolania proti rozsudku odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), g)
a h) CSP, t.j. tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

30. Žalovaný v 1. rade podanie odvolania proti výroku II. napadnutého rozsudku odôvodnil dôvodmi
podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), h) CSP, t.j. tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

31. Žalovaný v 2. rade podanie odvolania proti výroku II. napadnutého rozsudku odôvodnil dôvodmi
podľa § 365 ods. 1 písm. d), f), h) CSP tým, že konanie pred súdom prvej inštancie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci.

32. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť odvolacích dôvodov, s prihliadnutím na to, že
v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd

Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

33. Po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozsudku odvolací súd uzavrel, že súd prvej
inštancie vo výroku I. napadnutého rozsudku neznemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nedospel k nesprávnym

skutkovým zisteniam, pretože nie sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie nevychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd vo vzťahu k výroku I. napadnutého rozsudku
odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP). Na doplnenie
a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v tejto časti, k odvolaniu žalobcu a k podstatným

tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:

34. Žalobca sa podanou žalobou domáhal priznania nároku na náhradu škody, ktorá mu mala byť
spôsobená porušením povinností žalovaných pri odstrele komínového telesa K1 100/3,6 m, pri ktorom
došlo k poškodeniu časti káblovej prípojky VN 22 kV, výpadku dodávky elektrickej energie žalobcovi

a k následnému prerušeniu výroby žalobcu.

35. Súd prvej inštancie vo výroku I. napadnutého rozsudku uzavrel, že žalobca nepreukázal vznik
škody ani existenciu príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti žalovanými a vznikom škody
a konštatoval, že k porušeniu preventívnej povinnosti došlo v určitom rozsahu u všetkých strán sporu.

Žalobcavodvolanínamietalneurčitosťanezrozumiteľnosťrozhodnutiasúduprvejinštancie,ktorýsamal
nedostatočne vysporiadať s vykonaným dokazovaním a nepredložil riadne odôvodnenie, akou úvahou
sa spravoval pri hodnotení dôkazov.

36. Odvolací súd zdôrazňuje, že civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, úlohou

súdu nie je aktívne vyhľadávať skutkové zistenia ani zisťovať objektívnu pravdu. Súd zisťuje skutkový
stav len na základe procesnej aktivity sporových strán. Žalobca, ktorý iniciuje sporové konanie, musí
tvrdiť skutočnosti, ktoré individualizujú jeho požiadavku tak, aby bol petit dostatočne určitý a vykonateľný
a zároveň nesie dôkazné bremeno naplnenia znakov skutkovej podstaty právnej normy, podľa ktorej
sa svojho nároku domáha. V prejednávanom spore to bol preto žalobca ako poškodený, ktorý bol

nositeľom dôkazného bremena predpokladov zodpovednosti žalovaných za škodu. Bolo jeho procesnou
povinnosťou jednoznačne a bez pochybností preukázať, že mu žalovaní porušením svojej právnej
povinnosti spôsobili škodu.

37. Aj keď v konaní nebolo sporné, že k poškodeniu káblovej prípojky žalobcu došlo bezprostredne

po páde komína, súd prvej inštancie správne skúmal vecnú súvislosť príčiny a následku, pretože
samotná existencia časovej súvislosti nedokazuje aj existenciu príčinnej súvislosti (R 21/1992). Súd
prvej inštancie k otázke naplnenia predpokladov zodpovednosti za škodu vykonal na návrh sporových
strán rozsiahle dokazovanie, ani po jeho vykonaní však nebolo možné bez pochybností určiť príčinupoškodenia káblovej prípojky, v dôsledku ktorej vznikla žalovaná škoda. Zatiaľ čo žalobca v konaní tvrdil
a preukazoval, že k poškodeniu káblovej prípojky došlo v dôsledku tlakových účinkov vyvolaných pádom
telesa komína do káblovej trasy, žalovaní v konaní argumentovali a dokazovali, že dôvodom poškodenia

bolo uloženie káblovej prípojky v rozpore s technickými normami.

38. Nakoľko nositeľom dôkazného bremena v konaní je žalobca, žalovaným pre úspech v konaní
postačovalo relevantne spochybniť žalobcove skutkové tvrdenia a vytvoriť dôkaznú situáciu non liquet.
Rozhodujúce preto v konaní boli žalovanými predložené dôkazy (osobitne znalecký posudok znalca

prof. Ing. Stanislava Marchevského, CSc.), ktoré žalobcom tvrdenú deštrukciu káblovej prípojky zhora
hmotnosťou časti odstreleného komína vylučovali a ako možnú príčinu vzniku škody označili namotanie
uzemňovacej pásoviny okolo VN kábla, v dôsledku ktorého došlo k povytiahnutiu VN kábla ťahom
uzemňovacieho pásika pri páde komína. Podľa pravidiel regulujúcich objektívne dôkazné bremeno
v situácii, keď súd z predložených dôkazov nemôže urobiť záver o pravdivosti alebo nepravdivosti
skutkových tvrdení sporových strán, t.j. keď nie je jednoznačne preukázané ani vyvrátené, čo bolo

príčinou poškodenia káblovej prípojky, musí rozhodnúť v neprospech strany nesúcej dôkazné bremeno.
A keďže nositeľom rizika dôkaznej núdze bol v prejednávanom spore žalobca, súd prvej inštancie
rozhodol správne, keď takto zistený skutkový stav vyhodnotil v jeho neprospech.

39. Rovnako správne súd vyhodnotil ako nepreukázaný aj vznik škody. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu,

že vznik a výška škody nie sú v konaní sporné. Naopak žalovaní v konaní rozporovali skutkové tvrdenia
žalobcu o vzniku škody, a preto táto otázka nebola nesporná, žalobca k nej však nenavrhol žiadne
dokazovanie.

40. Odvolací súd pre úplnosť považuje za potrebné prisvedčiť žalovaným, že od nich nemožno

spravodlivo žiadať, aby pri svojej činnosti predpokladali možné porušenie platných technických noriem
a tomu prispôsobovali prijaté opatrenia, resp. aby niesli zodpovednosť za následky porušenia právnych
povinností tretími osobami.

41. Na základe vyššie uvedených záverov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil napadnutý

výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie ako vecne správny, nakoľko nebol naplnený ani jeden z odvolacích
dôvodov uvádzaných žalobcom.

42. Po oboznámení sa s odôvodnením výroku II. napadnutého rozsudku odvolací súd uzavrel, že
odvolanie žalovaných je dôvodné, pretože boli naplnené odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b)

a h) CSP, t.j. súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jejpatriaceprocesnéprávavtakejmiere,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýprocesarozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

43. Vo výroku II. napadnutého rozsudku súd prvej inštancie aplikujúc § 257 CSP rozhodol tak, že žiadnej

zo sporových strán nepriznal nárok na náhradu trov konania, rozhodnutie stručne odôvodnil dĺžkou a
charakterom sporu, ako aj skutočnosťou, že určitý podiel zodpovednosti za spor nesie každá zo strán,
pričom nemožno spravodlivo určiť podiel žiadnej strany.

44. Výrok II. rozsudku odvolaním napadli obaja žalovaní. Rozhodnutiu v tejto časti vyčítali arbitrárnosť,

prekvapivosť a nesprávnosť právneho posúdenia.

45. Je potrebné prisvedčiť žalovaným, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku II. v rozpore
s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít (rozsudok ESĽP Čepek proti Českej
republike, nález Ústavného súdu ČR sp. zn. PL. ÚS 46/13 a sp. zn. I. ÚS 1593/15), je nepredvídateľné

a prekvapivé, pretože súd prvej inštancie rozhodol o nepriznaní trov konania úspešnej strane aplikujúc
§ 257 CSP bez zistenia stanoviska sporových strán.

46. Odvolací súd udáva, že v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít
dĺžka konania a charakter sporu nie sú dôvodmi, ktoré odôvodňujú aplikáciu § 257 CSP. Zložitosť sporu

nesmie byť dôvodom pre akýkoľvek zásah do procesných práv strany sporu. Rovnako nesprávna je
aj argumentácia súdu prvej inštancie, podľa ktorej určitý podiel zodpovednosti za spor nesie každá zo
strán, pričom nemožno spravodlivo určiť podiel žiadnej z nich.47. Základnou zásadou aplikovanou pri rozhodovaní o trovách konania je zásada zodpovednosti
za výsledok úspechu. V kontradiktórnom sporovom konaní súd zisťuje výlučne formálnu pravdu
a na základe zistených skutkových okolností rozhoduje o úspechu sporovej strany. Preto ak súd

prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu s tým, že neuniesol dôkazné bremeno skutkových tvrdení
prednesených v spore, bol žalobca v spore neúspešný a podľa zásad vyjadrených v § 255 CSP mu mala
byť uložená povinnosť nahradiť trovy konania úspešným stranám sporu.

48. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania musí vždy prihliadať na individuálne okolnosti

konkrétneho prípadu. Z obsahu spisu nemožno dôvodiť také okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali
nepriznanie trov konania úspešnej strane.

49. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

50. Na základe vyššie uvedených záverov odvolací súd uzavrel, že boli naplnené odvolacie dôvody
podľa § 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom II. výroku
zmenil podľa § 388 CSP tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

51. Podľa § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

52. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

53. Podľa § 453 ods. 3 CSP ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách
dovolacieho konania.

54. Odvolací súd zároveň rozhodol o trovách odvolacieho a dovolacieho konania podľa § 396 ods.
1, 2 CSP a podľa § 453 ods. 3 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd

prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Odvolací súd priznal úspešným
žalovaným plnú náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania, ktoré je povinný
nahradiť neúspešný žalobca. O ich výške rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie
samostatným uznesením.

55.Totorozhodnutie prijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto

rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1
C.s.p.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).