Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 23, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 37P/119/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1225202720
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Lohnertová
ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2025:1225202720.1

Uznesenie

Mestský súd Bratislava II, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: P., naposledy bytom A., dieťa
rodičov - matka: P. trvale bytom I. zastúpená advokátskou kanceláriou: LEGAL POINT s.r.o., so sídlom
Nemocničná 979, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 47 253 495 a otec: Z., o návrhu navrhovateľky:
B. zastúpená splnomocneným právnym zástupcom: Mgr. Martin Antal, advokát, so sídlom Seberíniho
1, 821 03 Bratislava, IČO: 53 369 572, na nariadenie neodkladného opatrenia a návrhu na zverenie

maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd vyhlasuje, že n e m á p r á v o m o c konať v časti návrhu navrhovateľky na nariadenie
neodkladného opatrenia.

II. Súd konanie v časti návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, z a s t a v u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 01.09.2025 bol Mestskému súdu Bratislava II doručený návrh navrhovateľky na nariadenie
neodkladného opatrenia a návrh na zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti
navrhovateľky.

2. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa navrhovateľka domáhala zverenia maloletej do
náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky nasledovne: I. Maloleté dieťa P. naposledy bytom A.

sa zveruje do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky: B. do doby rozhodnutia vo veci samej.
Navrhovateľka zároveň v rámci doplňujúceho vyjadrenia doručeného tunajšiemu súdu 09.09.2025
doplnila petit návrhu vo veci samej v nasledovnom znení: Maloletá P. sa zveruje do náhradnej osobnej
starostlivosti starej matky B.. Stará matka je oprávnená maloletú zastupovať.

3. Navrhovateľka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že ako stará matka s

maloletou trávila čas, pravidelne do jej 11. roku veku. Podľa navrhovateľky sa rodičia riadne nevenovali
výchove maloletej, najmä plnenie si povinnej školskej dochádzky a disciplíny. V roku 2018 sa matka
maloletej spoznala s partnerom, s ktorým spoločne s maloletou vystriedali mnoho podnájmov Bratislave.
Navrhovateľka sa vyjadrila voči matke maloletej tak, že jej osobný vzťah neschvaľovala, nakoľko
sa domnievala, že partner matky sa správa násilne voči maloletej. Podľa navrhovateľky toho času
viedla dobrodružný život a riadne sa nevenovala starostlivosti o maloletú, ktorú niekoľkokrát nechala v

starostlivostinavrhovateľky/starejmatky.Vroku2021samatkaspolusmaloletouvysťahovalidoMexika.
Maloletá v danom štáte ukončila 6. ročník s následnou online výučbou v angličtine. Navrhovateľka
zároveň uviedla, že nedisponuje žiadnym dokladom o ukončení základnej školskej dochádzky. Podľa
navrhovateľky matka s maloletou žila v Mexiku do mája 2025. V januári si 2025 sa matka maloletej
spoznala s novým partnerom, ktorý žil vo Švajčiarsku a kde sa následne spolu s maloletou presťahovala.
Navrhovateľkaďalejuvádza,žetoho časujejmatkazačalaobmedzovaťkontaktsrodinu.Navrhovateľka

zdôrazňuje, že maloletá mala všetky sociálne kontakty v Mexiku. Maloletá sa od začiatku Augusta 2025
nachádza u navrhovateľky. Maloletá chce navštevovať strednú školu v Bratislave v prezenčnej forme.Maloletá sa údajne vyjadrila, že sa nechce vrátiť k matke, lebo má strach z partnera matky. Taktiež má
obavu, že by sa presťahovala spolu s matkou do Kostariky. Maloletá nemá žiadny kontakt s biologickým
otcom, ktorý žije v Bratislave. Podľa navrhovateľky sa otec maloletej odmietol stretávať s maloletou a

taktiež výživne platil iba sporadicky.

4. K návrhu navrhovateľka priložila nasledovné dôkazy preukazujúce relevantnosť jej tvrdení: 1. Rodný
list maloletej; 2. Rodný list navrhovateľky; 3. Výpis z rakúskeho katastra nehnuteľností; 4. Nahlásenie
o pobyte v Rakúsku; 5. Potvrdenie o výkone pracovnej činnosti navrhovateľky; 6. Úradný záznam z

Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej
kurately zo dňa 27.08.2025; 7. Plnomocenstvo matky; 8. Plnomocenstvo navrhovateľky; 9. Vyjadrenie
navrhovateľky doručené dňa 09.09.2025.

5. Súd má za preukázane z pripojeného spisu vedenom pod sp. zn. 39/29/2019, že Okresný súd
Bratislava III Rozsudkom č. k. 39/29/2019 - 55 zo dňa 13.09.2019, právoplatným 21.06.2019, rozhodol

tak, že súd manželstvo Z. a P., uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného
úradu Mestská časť I. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX, rozvádza.
Súd schvaľuje rodičovskú dohodu v nasledovnom znení: maloletá P. sa na čas po rozvode manželstva
zveruje do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej P. sumou 150,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci

vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode manželstva. Styk otca s
maloletou sa neupravuje. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

6. Obsahom návrhu bola príloha Úradného záznamu Úradu prace, sociálnych vecí a rodiny, oddelenia
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v Bratislave (ďalej len „orgán SPODaSK“) zo dňa

27.08.2025 o 16:01 hod. Na orgán SPODaSK sa ustanovila navrhovateľka spolu s maloletou aktuálne
pobytom u starej matky. Maloletá uviedla, že na orgán SPODaSK sa dostavila na vlastnú žiadosť v
sprievode starej matky. Maloletá uviedla, že žije v zahraničí v Mexiku. Momentálne žije v Zürichu, vo
Švajčiarsku, kde sa presťahovala spolu s matkou. Maloletá sa bojí partnera matky. Maloletá uviedla,
že je nespokojná so správaním matky a jej výkonu rodičovských povinností. Maloletá uviedla, že

v Bratislave žije jej otec, s ktorým sa nevidela od roku 2018. Otec však neprejavoval o stretnutia s
maloletou žiadny záujem. Maloletá uviedla, že matka sa s otcom rozviedli asi v roku 2018. Následne sa
matka s maloletou presťahovala do Mexika, kde zotrvali do roku 2024 až začiatku roku 2025 v spoločnej
domácnosti partnera matky. Maloletá ďalej uviedla, že si matka po rozchode s terajším partnerom, našla
novú známosť, partnera v Švajčiarsku, ktorý podľa slov maloletej je pastorom náboženskej sekty „Your

Churche.“ Maloletá uviedla, že vzhľadom na vyššie uvedené sa bojí o svoje bezpečie a zdravie. Maloletá
sa bojí, že matka ju zoberie násilím od starej matky. Maloletá na záver uviedla, že by rada ostala so
starou matkou.

7. Dňa 09.09.2025 bolo tunajšiemu súdu doručené doplňujúce vyjadrenie navrhovateľky k návrhu na

naradenie neodkladného opatrenia a návrhu na zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej
starostlivosti. Navrhovateľka uviedla, že žije a býva v Rakúsku, konkrétne v obci M.. Navrhovateľka
uviedla, že jej záujmy sa z veľkej časti nachádzajú na území Slovenska, kde má rodinu a priateľov.
Navrhovateľka uviedla, že maloletá strávila u nej letné prázdniny. Navrhovateľka uviedla, že vzhľadom
k blížiacemu sa začiatku školského roku priviedla maloletú k tomu, aby sa začala priebežne pripravovať

a učiť sa do školy. Za týmto účelom potvrdila, že tak trávia aktuálne prevažnú väčšinu času v Bratislave
u brata navrhovateľky, kde sa maloletá pripravuje a učí sa spoločne s dcérou brata navrhovateľky.
Navrhovateľka uviedla, že ma osobný záujem na tom, aby maloletá pokračovala v kontinuálnej školskej
dochádzke a to predovšetkým, podľa želania maloletej v dennej forme na niektorej z bratislavských
škôl. Navrhovateľka, však nemôže formálne komunikovať so školami a zastupovať maloletú za účelom

zápisu maloletej do jednej z bratislavských škôl. Navrhovateľka uviedla, že maloletá je zapísaná na
plnenie školskej dochádzky v Katolíckej škole sv. K.. Navrhovateľka uviedla, že doteraz nie je zrejmé,
akým spôsobom a či vôbec ukončila 9. ročník, keďže sa maloletá na uvedenej škole v skutočnosti nikdy
nezúčastňovala povinnej školskej dochádzky. Navrhovateľka uviedla, že maloletá navštevovala školu v
Mexiku, kde neskôr absolvovala už len online výučbu, na ktorú ju prihlásila matka. Vzhľadom na vyššie

uvedené by navrhovateľka chcela maloletú riadne zapísať do deviateho ročníka základnej školy alebo
na strednú školu na Slovensku. Navrhovateľka uvádza, že maloletá aktívne komunikuje v slovenskom a
anglickom jazyku, avšak vôbec v nemeckom jazyku. Táto skutočnosť podľa navrhovateľky predstavuje
jazykovú bariéru pre riadnu komunikáciu maloletej v Švajčiarsku. Navrhovateľka ďalej uvádza, že matkanemá záujem o výkon riadnej starostlivosti o maloletú, ktorá údajne dáva prednosť svojmu osobnému
životu pred záujmami maloletej. Navrhovateľka uvádza, že matke vytýkala jej spôsob vedenia osobného
života a údajne nepriaznivého vplyvu matky a jej partnera na maloletú. Navrhovateľka uvádza, že

vzhľadom na vyššie uvedené konfrontovala matku v starostlivosti o maloletú. Podľa navrhovateľky
matka, následne po konfrontácii začala obmedzovať kontakt maloletej s navrhovateľkou. Maloletá
uviedla, že bola v spoločnej domácnosti v Mexiku vystavovaná verbálnym a fyzickým atakom. Podľa
navrhovateľky bola maloletá aj sociálne selektovaná, kvôli jazykovej bariére, nakoľko oficiálne jazyky
Švajčiarskej konfederácie sú francúzština a nemčina, ktoré maloletá neovláda. Navrhovateľka uvádza,

že maloletá prišla do konfliktu s matkou a jej partnerom, kedy matke vyjadrila svoju nespokojnosť so
starostlivosťou matky. Tieto negatívne interakcie vyústili do bodu kedy matka povedala, že maloletú
prihlási na internát do Anglicka pre jej zlé správanie. Matka napokon poslala maloletú do letnej jazykovej
školy do Viedne s tým, že víkendy môže tráviť maloletá u navrhovateľky. Navrhovateľka uvádza, že
jej matka maloletej po dvoch týždňoch povedala, že maloletá môže stráviť s ňou aj zvyšok letných
prázdnin. Tento čas navrhovateľka strávila s maloletou s časti aj na spoločnom výlete v Chorvátsku. Po

návrate z výletu sa maloletá vyjadrila matke, že by chcela po skončení letných prázdnin nastúpiť na
internát v Anglicku. Matka nato oznámila malolej, že sa zmenili pomery a plánuje s ňou a jej priateľom
vytvoriťzázemievKostarike.Maloletázásadnenesúhlasila,načomatkazačalanaliehať,abysamaloletá
vrátila k nej do Švajčiarska, čo maloletá odmieta s odôvodnením, že chce viesť stabilnejší spôsob života.
Navrhovateľka poukázala nato, že je pripravená vytvoriť pre maloletú zázemie, aby mohla maloletá

navštevovať školu v Bratislave. Na záver navrhovateľka doložila petit v návrhu vo veci samej.

8. Dňa 11.09.2025 bola do spisu doručená správa o „doplnení dokladov“ od orgánu SPODaSK, ktorého
prílohou boli nasledovné dokumenty: 1. Rozhodnutie o prijatí do 6. ročníka do ZŠ W.; 2. Katalógový list
žiaka; 3. Oznámenie o neevidovaní maloletého dieťaťa v ich evidencii ZŠ W.; 4. Oznámenie o evidencii

maloletého dieťaťa ZŠ W.; 5. Požiadanie o vystavenie certifikátu; 6. Oznámenie o podmienečnom
prijatí a žiadosť navrhovateľky; 7. Rozhodnutie o podmienečnom prijatí na štúdium na základe žiadosti
navrhovateľky.

9. Súd musí vždy vziať do úvahy, že prijatie navrhovaného neodkladného opatrenia v súdnom konaní

o starostlivosti o maloletých si vyžaduje nielen bezodkladnú úpravu pomerov na strane
účastníkov konania, ale predovšetkým samotný záujem maloletého dieťaťa na jeho nariadení. Súd preto
môže nariadiť len také neodkladné opatrenie, ktoré postačuj na dosiahnutie tohto účelu, nesmie voliť
neodkladné opatrenie, ktorým by sa zbytočne, nevhodne a dokonca nezvratne zasahovalo do práv
účastníkov konania.

10. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov
konania. V konaní o starostlivosti o mal. deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme
maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné
podmienky.

11. Podľa § 9 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak spor alebo
vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

12. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada

na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

13. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

14. Civilný sporový poriadok ukladá súdu prihliadať z úradnej povinnosti na to, či sú splnené všetky
podmienky konania, a to nielen na jeho začiatku, ale po celú dobu jeho ďalšieho priebehu. Nedostatok
niektorej z podmienok alebo jej zánik v priebehu konania má procesné následky, ktoré sú závislé na tom,
či ide o nedostatok podmienky odstrániteľný alebo neodstrániteľný. Medzi tieto podmienky nesporne
patrí aj podmienka právomoci slovenského súdu.

15. Podľa čl. 7 ods. 2 a 5 zákona č. 460/1992 Zb. (ďalej len „Ústava Slovenskej republiky“), Slovenská
republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným
zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstváa Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť
pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu,
sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2. Medzinárodné zmluvy o ľudských

právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a
medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických
osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred
zákonmi.

16. Podľa § 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, Ustanovenia
tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská
republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.

17. Podľa čl. 5 ods. 1 a 2 Dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci
v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa Haag, 19. októbra 1996, ozn.

Č. 344/2002 Z. z. a ozn. Č. 67/2019 Z. z. (ďalej len „Haag 1996“), právomoc prijímať opatrenia na
ochranu dieťaťa alebo jeho majetku majú justičné alebo správne orgány zmluvného štátu, kde má dieťa
svoj obvyklý pobyt. Ak dôjde k zmene obvyklého pobytu dieťaťa na územie iného zmluvného štátu,
nadobudnú s výnimkou ustanovenia článku 7 právomoc orgány štátu nového obvyklého pobytu dieťaťa.

18. Podľa čl. 11 ods. 1 Haag 1996, v každom naliehavom prípade majú orgány ktoréhokoľvek zmluvného
štátu, na ktorého území sa nachádza dieťa alebo jeho majetok, právomoc na prijatie potrebných
ochranných opatrení.

19. Podľa ods. 11 Nariadenia Rady Európskej únie 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a

uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností
a o medzinárodných únosoch detí (ďalej len nariadenie „Brusel IIb“), do rozsahu pôsobnosti tohto
nariadeniabymalpatriťakýkoľvekdruhumiestneniadieťaťadopestúnskejstarostlivosti,t.j.umiestnenie
do starostlivosti jednej alebo viacerých fyzických osôb podľa vnútroštátneho práva a vnútroštátnych
postupov alebo do ústavnej starostlivosti, napríklad sirotinca alebo detského domova, v inom členskom

štáte, s výnimkou výslovne vylúčených prípadov, ako je napríklad umiestnenie na účely osvojenia,
umiestnenie do starostlivosti rodiča alebo prípadne akéhokoľvek iného blízkeho príbuzného v závislosti
od vyhlásenia prijímacieho členského štátu. Malo by to teda zahŕňať aj „umiestnenie do výchovnej
starostlivosti“ nariadené súdom alebo zabezpečené príslušným orgánom so súhlasom rodičov alebo
dieťaťa, alebo na ich žiadosť po deviantnom správaní dieťaťa. Vylúčené by malo byť len umiestnenie -

či už výchovné alebo sankčné - nariadené v dôsledku skutku spáchaného dieťaťom, ktorý by mohol byť
trestným činom podľa vnútroštátneho práva, ak by ho spáchala dospelá osoba, a to bez ohľadu na to,
či by v danom konkrétnom prípade mohol viesť k odsúdeniu.

20. Podľa ods. 20 a 21 Brusel IIb, s cieľom zaručiť najlepší záujem dieťaťa by sa právomoc mala v prvom

rade určovať podľa kritéria blízkosti. Z toho vyplýva, že právomoc by mal mať v prvom rade členský štát
obvyklého pobytu dieťaťa, s výnimkou určitých situácií uvedených v tomto nariadení, napríklad v prípade
zmeny miesta pobytu dieťaťa alebo v dôsledku dohody medzi nositeľmi rodičovských práv a povinností.
Ak ešte neprebieha konanie vo veci rodičovských práv a povinností a obvyklý pobyt dieťaťa sa zmení
po oprávnenom premiestnení, právomoc by mala nasledovať dieťa v záujme zachovania blízkosti. Ak

už konanie prebieha, právna istota a efektívne vykonávanie spravodlivosti odôvodňujú zachovanie tejto
právomoci, až kým toto konanie vyústi do prijatia konečného rozhodnutia alebo skončí iným spôsobom.
Súd, na ktorom prebieha konanie, by však mal byť oprávnený za určitých okolností postúpiť právomoc
členskému štátu, v ktorom dieťa žije po oprávnenom premiestnení.

21. Podľa odseku 30 a 31 Brusel IIb, toto nariadenie nemá brániť súdom členského štátu, ktorý
nemá právomoc rozhodnúť vo veci samej, v naliehavých prípadoch prijať predbežné opatrenia vrátane
ochranných opatrení, ktoré sa týkajú osôb alebo majetku dieťaťa nachádzajúcich sa v danom členskom
štáte. Uvedené opatrenia by sa nemali uznať ani vykonať v žiadnom v inom členskom štáte podľa
tohto nariadenia s výnimkou opatrení prijatých s cieľom ochrániť dieťa pred vážnym nebezpečenstvom

uvedeným v článku 13 ods. 1 písm. b) Haagskeho dohovoru z roku 1980. Opatrenia na ochranu dieťaťa
pred týmto nebezpečenstvom by mali zostať účinné dovtedy, kým súd členského štátu obvyklého pobytu
dieťaťa prijme opatrenia, ktoré považuje za vhodné. Ak si to vyžaduje najlepší záujem dieťaťa, súd by
malpriamoaleboprostredníctvomústrednýchorgánovinformovaťoprijatýchopatreniachsúdčlenskéhoštátu, ktorý má právomoc rozhodnúť vo veci samej podľa tohto nariadenia. Neposkytnutie takýchto
informácií by však nemalo byť dôvodom na neuznanie opatrenia. Ak súd, ktorý má právomoc iba na
predbežné opatrenia vrátane ochranných opatrení, dostane návrh na začatie konania vo veci samej,

mal by z vlastného podnetu vyhlásiť, že nemá právomoc, ak má podľa tohto nariadenia právomoc vo
veci samej súd iného členského štátu.

22. Podľa ods. 37 Brusel IIb, súd členského štátu, na ktorom sa začalo konanie vo veci, v ktorej podľa
tohto nariadenia nemá právomoc konať vo veci samej a ktorá podľa tohto nariadenia patrí do právomoci

súdu iného členského štátu, bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc. Súd členského štátu, ktorý má
osobitnú väzbu s dieťaťom podľa tohto nariadenia, by mal mať možnosť, nie však povinnosť, požiadať
o postúpenie právomoci podľa tohto nariadenia.

23. Podľa čl. 7 ods. 1 Brusel IIb, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a
povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.

24. Podľa čl. 15 ods. 1 písm. a) a b) Brusel IIb, aj v situáciách, keď má právomoc vo veci samej súd
iného členského štátu, majú v naliehavých prípadoch súdy členského štátu právomoc prijať predbežné
opatrenia vrátane ochranných opatrení, ktoré sú dostupné podľa právneho poriadku daného členského
štátu,sohľadomnadieťa,ktorésanachádzavdanomčlenskomštáte,alebomajetok,ktorýpatrídieťaťu,

a ktorý sa nachádza v danom členskom štáte.

25. Podľa čl. 18 Brusel IIb, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto
nariadenia nemá právomoc konať vo veci samej a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu
iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

26. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor
vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto

zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

27. Slovenská republika nemá so Spojenými štátmi mexickými bilaterálnu medzinárodnú zmluvu a
Mexiko nie je ani len signatárskym štátom multilaterálnej medzinárodnej zmluvy pojednávajúcej o
medzinárodnej spolupráci, rozhodnom práve v kolíznych ustanoveniach v rodinnoprávnej agende,

ktorou by bola viazaná aj Slovenská republika. V zmysle článku 7 odseku 2 a 5 Ústavy Slovenskej
republiky, Nariadenie Rady (EÚ) 2019/1111 z júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí
v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí
(ďalej len „Brussel IIb“), ktorou je Slovenská republika viazaná ako členský štát Európskej únie, má
vzhľadom na vyššie uvedené prednosť pred ustanoveniami zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom

práve súkromnom a procesnom a inými vnútroštátnymi normatívnymi aktmi. Vzhľadom na vyššie
uvedené by bolo nevyhnutné ako právo rozhodné aplikovať ustanovenia Brussel IIb.

28. V naliehavom prípade ohrozenie života a zdravia maloletého dieťa podľa čl. 11 ods. 1 Haag 1996
nezávisle na čase a priestore môže súd, ako orgán zmluvného štátu, na ktorého území sa nachádza

dieťa alebo jeho majetok, právomoc lex necissitas na prijatie potrebných ochranných opatrení.

29. Z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SD EÚ“) vyplýva, že obvyklý pobyt dieťaťa
musí byť určený na základe súhrnu osobitných skutkových okolností každého jednotlivého prípadu.
Okrem fyzickej prítomnosti dieťaťa v členskom štáte musia byť zohľadnené ďalšie faktory, z ktorých je

možné vyvodiť, že táto prítomnosť nemá dočasný alebo príležitostný charakter a to, že pobyt dieťaťa
odzrkadľuje istú mieru začlenenia do sociálneho a rodinného prostredia. Do úvahy treba vziať najmä
trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu, štátnu príslušnosť a
presťahovanierodinydotohtoštátu,miestoapodmienkyškolskejdochádzky,jazykovéznalostiarodinné
a sociálne väzby dieťaťa v danom štáte (rozhodnutie SD EÚ_C - 523/07, bod 37- 39). Z judikatúry

väčšiny členských štátov vyplýva, že obvyklý pobyt dieťaťa vzniká v krajine po šiestich mesiacoch pobytu
na jednom mieste. Napríklad Najvyšší súd Rakúska (8 Ob 121/03g Oberster Gerichtshof 30/10/2003,
HC/E/AT 548) rozhodol, že za obvyklý pobyt sa bude považovať doba pobytu dlhšia ako 6 mesiacov v
inom štáte, a to i v prípade, že sa koná proti vôli osoby, ktorá má právo starostlivosti o dieťa, pričomsa vychádza zo skutkových tvrdení, že pre dieťa je taká krajina centrom jeho života. Pri posudzovaní
obvyklého pobytu je potrebné zobrať do úvahy aj vek dieťaťa, nakoľko iné faktory sa zohľadňujú v
prípade dojčaťa, ako v prípade dieťaťa v školskom veku alebo v prípade neplnoletého, ktorý ukončil

svoje štúdia (rozhodnutie SD EÚ_C - 497/10, bod 52- 53). V prípade dojčaťa, ktoré je opatrované jedným
z rodičov, je potrebné vziať do úvahy integráciu rodiča do jeho sociálneho a rodinného prostredia a
zohľadniť faktory, ako sú dôvody presťahovania rodiča do iného členského štátu, jazykové znalosti, ako
aj geografický a rodinný pôvod rodiča (rozhodnutie SD EÚ_C - 497/10, bod 55). Nakoľko nariadenie
neupravuje minimálnu dĺžku pobytu, trvanie pobytu môže slúžiť len ako indícia v rámci posúdenia

stability pobytu, pričom toto posúdenie sa musí uskutočniť vo svetle všetkých osobitných skutkových
okolností každého jednotlivého prípadu. Na zmenu obvyklého pobytu sa berie do úvahy najmä vôľa
dotknutej osoby vytvoriť v ňom stále a obvyklé centrum svojich záujmov s úmyslom dať mu stabilnú
povahu (rozhodnutie SD EÚ_C - 497/10, bod 51). Zámer rodičov usadiť sa s dieťaťom v inom členskom
štáte, sa môže prejaviť určitými krokmi, ako sú kúpa alebo nájom bytu alebo aj podaním žiadosti
o pridelenie sociálneho ubytovania na príslušných orgánoch členského štátu (rozhodnutie SD EÚ_C

- 523/07, bod 40). Vzhľadom na vyššie uvedené za obvyklý pobyt maloletého dieťaťa nemožno
považovať trvalý pobyt maloletého dieťaťa. Obvyklý pobyt maloletého dieťaťa je to miesto, kde má dieťa
vskutočnosticentrumsvojhoživota,určenénazákladeposúdeniavšetkýchfaktickýchokolnostíprípadu.
Pri určovaní obvyklého pobytu sa zohľadňuje trvanie, pravidelnosť a účel fyzickej prítomnosti dieťaťa,
ako aj jeho rodinné, sociálne väzby, resp. jeho zžitia sa s prostredím, nie iba úmysel pobývať na danom

mieste. Úmysel dlhodobo žiť na určitom mieste, či samotný fyzický pobyt v krajine, napríklad za účelom
dovolenky/prázdnin alebo za účelom dočasnej hospitalizácie, nezakladá obvyklý pobyt.

30. Súd po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a pripojenými listinnými
dôkazmi, dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na rozhodovanie o neodkladnom opatrení,

ktoré spočívajú v nedostatku právomoci tunajšieho súdu na konanie a rozhodnutie. Slovenská republika
a Švajčiarska konfederácia ratifikovali multilaterálnu medzinárodnú zmluvu č. 344/2002 Z. z. ktorá
upravuje,predmetprávomocizmluvnýchštátov,rozhodnompráve,kolíznymustanoveniamazostatkovej
právomoci. Vzhľadom na Haag 1996, ktorého zmluvným štátom je Slovenská republika a Švajčiarska
konfederácia, je v čl. 5 ods. 2 určené, že ak dôjde k zmene obvyklého pobytu dieťaťa na územie

iného zmluvného štátu, nadobudnú, s výnimkou ustanovenia článku 7, právomoc orgány štátu nového
obvyklého pobytu dieťaťa. Súd má za preukázane, že obvyklý pobyt dieťaťa bol založený od roku 2021
do mája 2025 na území Mexika, kde bol prevažný záujem a stredobod života maloletej. Súd má za
preukázane, že posledné oprávnené premiestnenie a pobyt maloletej bol v Švajčiarsku. Súd má za
preukázané, že maloletá sa aktuálne zdržiava od 05.08.2025 na území Rakúskej republiky a Slovenskej

republiky u navrhovateľky/starej matky počas letných prázdnin s povolením zákonného zástupcu/matky.
Tento súhlas bol, však udelený len počas doby letných prázdnin u starej matky v Rakúsku, keďže matka
oznámila maloletej, aby sa k nej vrátila do Švajčiarska. Súd má za preukázané, že maloletá je zverená do
osobnej starostlivosti matky, ktorá vykoná rodičovská práva a povinnosti voči maloletej. Život a zdravie
malolej neboli nijakým preukázateľným spôsobom ohrozené.

31. Súd na záver konštatuje, že na základe vyššie uvedených skutočností je súd povinný z úradnej
moci kedykoľvek počas konania prihliadať na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže
konať. Súd má za preukázané, že maloletá má obvyklý pobyt v Mexiku, a s ohľadom na zostatkovú
právomoc a kolízne ustanovenie podľa Haag 1996, ak sa preukážu všetky skutočnosti založenia nového
obvyklého pobytu v Švajčiarsku. Na základe vyššie uvedených skutočností najmä s prihliadnutím nato,

že domicil maloletej nie je na území Slovenskej republiky, maloletá, ktorá je zverená rozhodnutím súdu
do osobnej starostlivosti matke, mala posledný oprávnený pobyt v Zürichu, vo Švajčiarsku. Maloletá
ukončila posledný ročník v Mexiku, kde žila s matkou. Maloletá sa so súhlasom matky naposledy
zúčastnila jazykového kurzu vo Viedni, a kedy matka udelila súhlas len s pobytom maloletej počas
letnýchprázdninustarejmatky/navrhovateľkyžijúcejnaadreseMF.ktorábezsúhlasumatkyvycestovala

s maloletou na výlet do Chorvátska. Maloletá je formálne evidovaná na základnej škole W. v P., ktorá
potvrdila, že od roku 2021 neeviduje návštevu školy maloletou ani komunikáciu maloletej, či matky.
Maloletá na území Slovenskej republiky nemá vybudované stále sociálne kontakty, súd nezistil evidenciu
maloletej u pediatra ani iného odborného lekára v Slovenskej republiky. Súd taktiež nezistil mimoškolské
aktivity maloletej na území Slovenskej republiky. Maloletá sa aktuálne zdržiava v Slovenskej republike

od konca augusta a začiatku septembra 2025 na adrese vzdialeného príbuzného,- brata starej matky.
Matka nalieha na maloletú, aby sa vrátila k nej späť do Švajčiarska, z čoho je možné vyvodiť záver, že
obvyklý pobyt a bydlisko maloletej nie je na území Slovenskej republiky a dieťa nie je ohrozené na živote
a zdraví. Len čisto fyzická prítomnosť dieťaťa v členskom štáte nemôže stačiť na určenie obvykléhopobytu dieťaťa, s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto uznesenia a návrh navrhovateľky v časti návrhu na neodkladne opatrenie zastavil
pre nedostatok právomoci.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku - ďalej len „CSP“ v spojení s § 357 písm. d) CSP).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie len
proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Rozhodnutie je vykonateľné vyhotovením (§ 367 ods. 3 zákona č, 161/2015 Z. z. Civilného

mimosporového zákona - ďalej len „CMP“).