Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11CoCsp/10/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123276988
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6123276988.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Romana Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v spore
žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov,
IČO: 35 724 803, právne zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava
– mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. B., t. č.
bytom XXX XX D. E. XXX, o zaplatenie 5.076,57 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č. k. 13Csp/28/2024 – 128 zo dňa 16.07.2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalovaná m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“, prípadne „okresný súd“) napadnutým rozsudkom
prvým výrokom žalobu zamietol a druhým výrokom žalovanej voči žalobcovi nepriznal nárok na náhradu
trov konania.

1.1. Okresný súd uviedol, že v konaní nebolo sporné, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok
uzavretej podľa § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zo dňa 13.11.2020

medzi postupcom F. G. B., a.s., Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 a žalobcom a na
základe Žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 02.06.2022 postúpil postupca na žalobcu pohľadávku
voči žalovanému. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že právny predchodca žalobcu - banka
uzatvoril so žalovanou dňa 16.02.2016 Zmluvu č. 1655411160216, na základe ktorej poskytol žalovanej
úver za nasledujúcich podmienok: Výška úveru: 5.420 Eur, Druh úveru: bezúčelový spotrebný úver
Typ a výška úrokovej sadzby: fixná, 15,90 % p.a., Spôsob poskytnutia úveru: jednorazovo na účet
dlžníka dňa 16.02.2016, Výška splátky a splatnosť: 100,11 Eur mesačne, k 16. dňu v kalendárnom

mesiaci, Splatnosť prvej splátky: 16.03.2016, Splatnosť úrokov a poplatkov: mesačne, ku dňu splatnosti
splátky v kalendárnom mesiaci, Počet splátok: 96, Konečná splatnosť úveru: 16.02.2024, RPMN:
17,85 %, Priemerná ročná percentuálna miera nákladov: 15,37 %, Celková čiastka spojená s úverom:
9.718,49 Eur. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že právny predchodca žalobcu k 16.07.2020
vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru tvrdiac, že boli splnené všetky zákonné podmienky na vyhlásenie
predčasnej splatnosti úveru.
1.2. Súd prvej inštancie konštatoval, že predmetná zmluva je spotrebiteľská zmluva a zároveň

zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka. Okresný súd sa primárne
zaoberal otázkou, či bolo zosplatnenie úveru v danej veci platné alebo neplatné, nakoľko zo
skutkovéhovymedzeniažalobyvyplývalo,ženárokjevymedzenýakonárokzpredčasnéhozosplatnenia
spotrebiteľského úveru. Uviedol, že z listu právneho predchodcu žalobcu označeného ako „Tretiaupomienka - pokus o zmier“ zo dňa 27.05.2020 vyplýva, že právny predchodca žalobcu v tomto liste
výzve uviedol, že žalovaná dlhuje sumu 305,59 Eur a vyzval ju na jej úhradu s upozornením, že ak
nedôjde bezodkladne k úhrade, bude požadovať splatenie celej nesplatenej časti úveru. Jednoznačne

teda v tejto výzve absentuje uvedenie konkrétnej splátky, s ktorou bola žalovaná v omeškaní. Navyše
právny predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 16.07.2020, t. j. mimo rámca
akýchkoľvek zákonných lehôt.
1.3. Okresný súd ďalej uviedol, že výzva prezumovaná § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je
jednostranným právnym úkonom, ktorý z hľadiska jeho určitosti musí obligatórne obsahovať špecifikáciu

(identifikáciu) splátky, s ktorou je spotrebiteľ (v prejednávanom spore žalovaná) v omeškaní, a ktorá
zakladá dôvod na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. Bez uvedenia tejto identifikácie nie je možné
následne preskúmať splnenie podmienok na uplatnenie práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru
a platnosť tohto úkonu. Okresný súd dospel k záveru, že z hľadiska obsahu list právneho predchodcu
žalobcu označeného ako „Tretia upomienka - pokus o zmier“ zo dňa 27.05.2020 nespĺňa náležitosti
kvalifikovanej výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka , nakoľko neobsahuje špecifikáciu

(identifikáciu) splátky, s ktorou bola žalovaná v omeškaní. Súd prvej inštancie tak prijal záver, že
predmetné zosplatnenie úveru v danej veci je neplatné. Pri tomto závere vychádzal z rozhodnutí
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/266/2000, 7Cdo/26/2017, 4Cdo/75/2020. Keďže
predmetné zosplatnenie úveru v danej veci je neplatné, žalobca nie je nositeľom uplatnenej pohľadávky,
a to preto, že v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách, môže banka postúpiť iba splatnú pohľadávku.

Neplatné je tak aj predmetné postúpenie pohľadávky z banky na žalobcu. Okresný súd tak žalobu
zamietol so záverom o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v danej veci. Pre nadbytočnosť
sa už nezaoberal námietkou premlčania vznesenou žalovanou.
1.4. Pre úplnosť okresný súd uviedol, že viazanosť súdu žalobným návrhom (§ 216 CSP), t. j. nemožnosť
súdu prekročiť a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, resp. nesmie ísť nad rámec petitu tzv.

zásada „ne ultra petitum“, sa vzťahuje k žalobnému návrhu (petitu). V tejto súvislosti poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn 4Cdo/85/2021 zo dňa 12.02.2024.
1.5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu
trov konania nepriznal, nakoľko v súdenej veci mala žalovaná plný úspech, mala by tak proti žalobcovi
nárok ako neúspešnej strane nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, avšak žalovanej žiadne

trovy konania nevznikli, ani jej nevyplývajú zo súdneho spisu.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie z dôvodov prezumovaných § 365 ods. 1
písm. f) CSP, t. j. z dôvodu, že na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k nesprávnym
skutkovým zisteniam, z dôvodu prezumovaného § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t. j. z dôvodu, že súd prvej
inštancie vec nesprávne právne posúdil, ako aj z dôvodu prezumovaného § 365 ods. 1 písm. b) CSP, t.

j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
2.1. Žalobca v úvode odvolania zdôraznil, že postupca v posudzovanom prípade využil svoje právo
zosplatniť pohľadávku. Postupca podaním zo dňa 27.05.2020 upozornil žalovanú, že ak neuhradí
omeškané splátky, vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru. Zároveň žalovanú predmetným podaním vyzval

kdobrovoľnejúhradepohľadávky,t.j.upozornilžalovanúnamožnosťzosplatneniacelejpohľadávky,ato
vlehoteniekratšejako15dnípredzosplatnenímvsúlade§53ods.9Občianskehozákonníka.Následne
postupca toto svoje právo využil a podaním zo dňa 16.07.2020, doručené žalovanej dňa 24.07.2020
(podľa Čl. X bod 1 Všeobecných obchodných podmienok F., a.s., na poskytovanie spotrebiteľských
úverov fyzickým osobám – občanom sa v predmetnom prípade za deň doručenia výzvy na predčasné

splatenie zostatku úveru s príslušenstvom považuje deň podania zásielky, nakoľko predmetná výzva sa
pôvodnému veriteľovi vrátila ako zásielka neprevzatá v odbernej lehote), vyhlásil mimoriadnu splatnosť
úveru a to v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (t. j. po omeškaní s platením splátok po
dobu troch mesiacov a súčasne po upozornení žalovaného na možné uplatnenie tohto práva) a to
pre nesplnenie splátky, ktorá predchádzala zosplatneniu po dobu troch mesiacov (t. j. pre nesplnenie

splátky splatnej dňa 16.04.2020). Na základe vyššie uvedeného má žalobca za preukázané, že prišlo
k účinnému zosplatneniu úveru zo strany postupcu, v dôsledku ktorého sa všetky splátky úveru splatné
do budúcna stali splatnými.
2.2. Prihliadnuc k zásade iura novit curia nie je možné prenášať právne posúdenie veci zo strany súdu na
jednu zo strán sporu, s tým, že ak tak strana sporu neučiní, súd rezignuje na právne posudzovanie veci

a žalobu priamo zamietne (resp. posúdi úkon ako neplatný). Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je
v tomto smere absolútne nepreskúmateľné.2.3. Žalobca dodal, že so záverom, ktorý prezentuje súd, nie je možné sa stotožniť, nakoľko žalobca
splnil všetky povinnosti vychádzajúce mu z predmetného ustanovenia a pred samotným zosplatnením
pohľadávky žalovanej vopred na možnosť zosplatnenia upozornil a vyzval ho na dobrovoľné splatenie.

V súvislosti s uvedením označenia konkrétnej splátky, pre ktorú si veriteľ uplatnil právo podľa § 565
Občianskeho zákonníka (vo výzve na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa
16.07.2020, doručená dňa 24.07.2020) žalobca uviedol, že rovnako ani v tomto prípade zo žiadneho
ustanovenia nevyplýva, že by bolo pre platné uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka v
tejtovýzvepotrebné špecifikovaťprenesplneniektorejsplátkysiveriteľtotoprávouplatňuje.Preúplnosť

žalobca v tomto smere uviedol, že žalovaná bola s úhradou splátok v omeškaní viac ako tri mesiace,
čo bolo v konaní preukázané. Vo výzve pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti zo dňa 27.05.2020
bola žalovaná upozornená na omeškanie so splácaním pohľadávky postupcu, pričom dlžná suma k
27.05.2020 činila 305,59 Eur. Rovnako bolo preukázané, že žalovaná bola zároveň v súlade s § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka upozornená na možnosť uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho
zákonníka v prípade, ak sa jeho platobná disciplína neobnoví.

2.4. V zmysle vyššie uvedeného mal žalobca zato, že je zrejmé, že v prípade, ak postupca vyhlásil
mimoriadnusplatnosťúverupodanímdoručenýmžalovanémudňa 24.07.2020–totosvojeprávouplatnil
v súlade s § 565 Občianskeho zákonníka a v súlade s aktuálnou rozhodovacou praxou Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky.

2.5. Žalobca zastával názor, že zo strany veriteľa nedošlo pri uplatnení práva podľa § 565 Občianskeho
zákonníka k porušeniu žiadnej zákonnej povinnosti. V konaní bolo riadne preukázané, že možnosť
zosplatnenia úveru bola medzi postupcom a žalovanou dohodnutá, čo napokon nemal za sporné ani
samotný súd. Žalovaná bola preukázane v omeškaní so zaplatením splátok aspoň tri mesiace, pričom
bolo zároveň preukázané, že postupca upozornil žalovanú v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie

práva v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka.
2.6. Žalobca ďalej v nadväznosti na rozhodnutie súdu prvej inštancie uviedol, že určenie, pre
nezaplatenie ktorej konkrétne určenej splátky nastalo zosplatnenie dlhu, je právnym posúdením, t.
j. výhradne na posúdení súdu a žalobca nemá povinnosť vec právne kvalifikovať, ale len skutkovo
vymedziť, čo napokon aj bezpochyby urobil. Závery súdu sú tak v priamom rozpore s procesným

kódexom a napokon aj vykonaným dokazovaním v konaní.
2.7. Žalobca mal zato, že postup súdu, ktorým si súd „upravil“ zákonné ustanovenie § 565 Občianskeho
zákonníka a nad rámec zákona „upravuje“, že výzva v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a
oznámenie o zosplatnení musia obsahovať presnú špecifikáciu omeškanej splátky, s ktorou sa dlžník
dostal do omeškania, a teda ktorá vyvolala zosplatnenie, je v priamom rozpore s ústavným princípom

trojdelenia moci, na základe ktorého právomoc meniť zákony prináleží moci zákonodarnej (nie moci
súdnej).
2.8. Záverom žalobca uviedol, že považuje predmetné rozhodnutie za nepreskúmateľné, nakoľko
žalobcovi nie je vôbec zrejmé, mimo akého rámca zákonných lehôt mal právny predchodca vyhlásiť
predčasnú splatnosť úveru. Zákon predsa veriteľovi ukladá podmienky na vyhlásenie mimoriadnej

splatnosti úveru, a to aby bol dlžník v omeškaní aspoň tri mesačné splátky – čo preukázane žalovaný
v čase doručenia vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru bol, a aby bol na možnosť vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní pred uplatnením tohto práva – pričom
aj táto podmienka bola splnená, keďže žalovaný bol na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
upozornený výzvou zo dňa 27.05.2020 a k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti došlo až doručením

podania zo dňa 16.07.2020, a to dňa 24.07.2020.
2.9. Žalobca v odvolaní poukázal na viaceré rozhodnutia odvolacích súdov Slovenskej republiky,
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky.

3.Žalovanásakodvolaniužalobcuvyjadrilatak,žesaplnestotožňujesrozhodnutímsúduprvejinštancie

a s odvolaním žalobcu nesúhlasí v celom rozsahu.

4. K výzve krajského súdu zo dňa 07.05.2025 sa vyjadril žalobca. Žalobca poukázal na to, že Občiansky
zákonník nestanovil ako podmienku platnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dlhu podmienku
uvedenia splátky, pre ktorú veriteľ pristúpil k zosplatneniu.

4.1. Žalobca zároveň poukázal na skutočnosť, že predmetné znenie Občianskeho zákonníka bolo
s účinnosťou od 01.11.2024 novelizované. V zmysle novelizovaných ustanovení § 53 ods. 9 a 10
Občianskeho zákonníka je zrejmé, že ani po ich novelizácii nebude „obligatórnou“ náležitosťou výzvy
uvedenie konkrétnej splátky, resp. jej špecifikácia, ale postačujúcim údajom na platné zosplatneniebude uvedenie sumy, s ktorou je dlžník v omeškaní. Veriteľ je aj podľa úpravy účinnej od 01.11.2024
(podľa názoru žalobcu obdobne ako aj pri úprave účinnej pred 01.11.2024) povinný vo výzve upozorniť
spotrebiteľa na následok zosplatnenia a uviesť sumu splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní

- obligatórnou náležitosťou takejto výzvy, dokonca pod sankciou neurčitosti teda ani po účinnosti
novelizácie nebude špecifikácia konkrétnej splátky, pre ktorú sa veriteľ chystá úver zosplatniť, resp. pre
ktorú úver zosplatňuje.
4.2. Žalobca zastával názor, že právny predchodca žalobcu dodržal všetky podmienky, ktoré mu
ustanovenie§92ods.8ZoBukladá.Vtejtosúvislostižalobcapoukázalnato,žežalovanýbolvomeškaní

so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní a zároveň bolo preukázané, že žalovaný bol právnym predchodcom žalobcu vyzvaný na úhradu
omeškaných splátok, a to – tretia upomienka - pokus o zmier zo dňa 27.05.2020, výzva na predčasné
splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 16.07.2020.
4.3. Žalobca podotkol, že zmluva o postúpení pohľadávky má písomnú formu a dlžník bol výzvou zo
dňa 27.05.2020 a výzvou zo dňa 16.07.2020 vyzvaný na splnenie pohľadávky. Zároveň je z predloženej

platobnejhistóriezrejmé,žežalovanýtútosumuneuhradil.Nemožnomaťtedapochybnostio90dňovom
nepretržitom omeškaní dlžníka, pričom toto omeškanie trvalo aj po odoslaní tejto výzvy na úhradu.
4.4. Žalobca poukázal na viaceré rozhodnutia odvolacích súdov Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky.

5. K výzve krajského súdu zo dňa 07.05.2025 sa vyjadrila žalovaná. Uviedla, že sa plne stotožňuje
s rozhodnutím okresného súdu, pričom poukázala na bod 13. odôvodnenia napadnutého rozsudku.
6. Strany sporu ďalšie podania v odvolacom konaní neprodukovali.

7. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané

oprávneným subjektom (§ 359 CSP), t. j žalobcom, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté, keďže súd
prvej inštancie jeho žalobu zamietol, včas (§ 362 ods. 1 CSP) a proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento
opravný prostriedok prípustný [§ 355 ods. 1 a 2 v spojení s § 357 písm. m) CSP], preskúmal rozsudok
súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi
podľa ustanovenia

§ 380 CSP a bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s §
219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP vo výroku I., ako aj
v závislom výroku II., t.j. výroku o práve na náhradu trov konania ako vecne správny potvrdil.
8. Odvolací súd podrobne preskúmal rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v zásade
sa stotožnil s podstatnými skutkovými a právnymi závermi, na ktorých svoje rozhodnutie súd prvej

inštancie založil. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre rozhodnutie
o žalobe žalobcu, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 CSP.
Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd
v odvolacom konaní obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387
ods. 2 CSP).

9. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle ustanovenia § 380 CSP je
viazaný odvolacími dôvodmi (odsek 1) s výnimkou vád týkajúcich sa podmienok konania, na ktoré je
povinný prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (odsek 2). Z toho vyplýva, že na iné
pochybenia súdu prvej inštancie mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by inak

mohli byť odvolacím dôvodom v zmysle ustanovenia § 365 CSP, prihliadať nemôže, aj keď by takéto
pochybenia zistil. Odvolací súd konštatuje, že nevzhliadol žiaden nedostatok naplnenia podmienok
konania.

10. V ďalšom odvolací súd posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, teda či súd prvej inštancie svoje rozhodnutie
odôvodnil, a to s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na všetky
námietky (argumenty) uvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam
pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05),
pričom konštatuje, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220

ods. 2 CSP, keď uviedol rozhodujúci skutkový stav a primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného
dokazovania, svoje závery náležite vysvetlil a dostatočne uspokojivo objasnil, z akých úvah vychádzal.
I keď nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok jej riadneho odôvodnenia je takým nesprávnym
procesným postupom, ktorý je spôsobilý znemožniť sporovej strane, aby uskutočňovala svoje procesnépráva v takej miere, že to má za následok porušenie práva na spravodlivý proces, podľa názoru
odvolacieho súdu v prejednávanej veci o taký prípad nešlo, keď súd prvej inštancie síce stručne avšak
dostatočne zrozumiteľným spôsobom prezentoval svoje skutkové a právne závery, z ktorých pri svojom

rozhodnutí vychádzal. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia preto nemožno in globo považovať za
rozporné s požiadavkou vyplývajúcou z práva na spravodlivý proces, keďže je z neho zreteľné, z akého
skutkového stavu súd prvej inštancie pri rozhodnutí vychádzal, ako aj to, o aké ustanovenia právnych
predpisov sa jeho rozhodnutie opieralo a ako boli tieto relevantné ustanovenia ním interpretované.
11. Odvolací súd pre úplnosť podotýka, že predmetná výzva označená ako ,,Výzva na predčasné

splatenie zostatku úveru s príslušenstvom“ zo dňa 16.07.2020 (č.l. 17 súdneho spisu) je svojím obsahom
oznámením o zosplatnení úveru a obsahuje v tomto kontexte výzvu na zaplatenie celého zostatku dlhu.

12. Účelom právnej úpravy ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je zamedziť
„zosplatňovaniu“ záväzkov spotrebiteľov zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorých plnenie je dojednané
v splátkach z dôvodu len krátko trvajúceho omeškania spotrebiteľa so zaplatením splátky (len pár eur)

a súčasne dať spotrebiteľovi ešte poslednú možnosť k splateniu dlžnej splátky predtým, ako dodávateľ
využije svoje právo na zosplatnenie celého dlhu. K uvedenému však musí byť nepochybne spotrebiteľ
informovaný, pre nezaplatenie ktorej splátky mu hrozí uplatnenie práva veriteľa podľa ustanovenia
§ 565 Občianskeho zákonníka. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase
uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy, „ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má

vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky, a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva“. Uvedené ustanovenie je potrebné vykladať v kontexte ustanovenia § 565
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celejpohľadávkyprinesplneníniektorejsplátky,lenaktobolodohodnutéalebovrozhodnutíurčené.Toto

právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky“. Odvolací súd
zastáva názor, že výzva prezumovaná § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je jednostranným právnym
úkonom, ktorý z hľadiska jeho určitosti musí obligatórne obsahovať (identifikáciu) splátky, s ktorou
je spotrebiteľ (v prejednávanom spore žalovaný) v omeškaní, a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie
mimoriadnejsplatnostiúveru.Bezuvedeniatejtoidentifikácieniejemožnénáslednepreskúmaťsplnenie

podmienok na uplatnenie práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a splatnosť tohto úkonu. Je
potrebné si uvedomiť, že sa nejedná iba o formálnu podmienku, ale sa jedná o notifikačnú povinnosť
dodávateľa voči spotrebiteľovi, ktorá má umožniť spotrebiteľovi „dozvedieť sa“ o hroziacom následku
spočívajúcom vo vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, a tento následok odvrátiť. Práve uvedenie
konkrétnej splátky je tou rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá musí byť voči spotrebiteľovi určito vyjadrená,

nakoľko uvedenie „iba“ výšky dlhu, s ktorým je spotrebiteľ v omeškaní, vykazuje podstatnú mieru
abstrakcie a spotrebiteľ z takto vyjadreného údaja nemôže bez ďalšieho určiť, ktorá splátka môže
v budúcnosti založiť dôvodnosť predčasného zosplatnenia, resp. ktorú splátku považuje dodávateľ za
splátku rozhodnú. Z uvedeného potom v konečnom dôsledku nie je objektívne vopred možné určiť,
kedy si dodávateľ uplatní svoje právo pristúpiť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Navyše je

potrebné poukázať na to, že veriteľovi v spotrebiteľských sporoch vzniká právo na vyhlásenie predčasnej
splatnosti úveru iba v prípade, ak je dlžník v omeškaní s niektorou splátkou aspoň tri mesiace a súčasne
upozorní dlžníka – spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Táto 15-dňová
lehota (na upozornenie a uplatnenie tohto práva) musí uplynúť do splatnosti splátky, ktorá sa stane
najskôr splatnou po uplynutí troch mesiacov od splatnosti splátky, ktorá zakladá právo na vyhlásenie

predčasnej splatnosti úveru. Právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru založené omeškaním
z úhrady splátky (s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní aspoň tri mesiace), potom môže veriteľ uplatniť
výlučne do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky (t. j. v poradí prvej splátky, ktorá sa stala splatnou
po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky zakladajúcej právo zosplatnenia), inak
právo na zosplatnenie na základe splátky, ktorá zakladá právo na zosplatnenie, zanikne. Z uvedeného

potom možno vyvodiť, že aj z právneho úkonu veriteľa podľa ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka
by malo byť zrejmé naplnenie podmienok podľa tohto ustanovenia a súčasne ustanovenia § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka. Len takýto výklad je spôsobilý korešpondovať s vyššie uvedeným zmyslom
účelu ustanovenia § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka. V nadväznosti na uvedené
odvolací súd zdôrazňuje, že procesný súd nie je povinný ex offo vyhľadávať dôvod oprávnenosti úkonov

veriteľa podľa § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, keďže by mohlo dôjsť aj k dôvodom, na ktoré
účastníci právneho vzťahu ani nepomysleli. V kontexte s takto formulovaným právnym názorom odvolací
súd poukazuje aj na relevantnú odbornú literatúru, a to Občiansky zákonník I. § 1 – 450 – Komentár odŠtevček, M., Dulák, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M., a kol., z vydavateľstva C.
H. Beck, Praha, 2015 (strana 576 a nasl.), ktorá dospela k rovnakému právnemu záveru.

13. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že zákon prísne stanovuje kritéria, za
akýchpodmienokmôžeprísťkvyhláseniupredčasnejsplatnostiúveru,pričomtietopodmienkymusiabyť
splnené kumulatívne. Z uvedeného tiež vyplýva, že aj keď vymedzenie konkrétnej splátky pre omeškanie
dlžníka s ktorou veriteľ zvažuje uplatnenia práva zosplatniť úver, v upozornení (výzve) na zosplatnenie
dlhu neukladá zákonné ustanovenie § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka expressis verbis, ide

o bezpodmienečnú náležitosť takejto výzvy. Odvolací súd zastáva právny názor, že požiadavka na také
vymedzenie vyplýva z účelu predmetného upozornenia (výzvy), ktorým je informovať spotrebiteľa o tom,
s ktorou je v omeškaní a zároveň pre omeškanie s ktorou splátkou veriteľ zvažuje uplatnenia práva na
predčasne zosplatniť úver/dlh.
14. Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že žalobca podaním zo dňa 27.05.2020
označeným ako: „Tretia upomienka – pokus o zmier“ oznámil žalovanej, že ku dňu 27.05.2020 je

v omeškaní so splácaním pohľadávky banky celom 305,59 eur. Týmto podaním ju banka vyzvala na
okamžite zaplatenie dlžnej sumy.
15. Z konštrukcie(formulácie) predmetnej výzvy je zrejmé, že táto neobsahuje identifikáciu splátky,
s ktorou je spotrebiteľ (v prejednávanom spore žalovaná) v omeškaní, a ktorá zakladá dôvod na
vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. Z uvedeného potom v konečnom dôsledku nie je vopred

možné posúdiť, kedy si dodávateľ uplatní svoje právo pristúpiť k vyhláseniu predčasnej splatnosti (túto
vyhlásil dňa 16.07.2020), a táto pôsobí vo vzťahu k spotrebiteľovi neurčito. Na základe uvedeného
nemožno výzvu zo dňa 27.05.2020 považovať za kvalifikovanú výzvu v zmysle požiadaviek vyslovených
v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
16. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že z dôvodu neurčitosti (výzvy) ako právneho úkonu, v dôsledku

ktorej je tento jednostranný právny úkon veriteľa neplatný, nemožno vyhlásenie o mimoriadnej splatnosti
úveru – označené ako ,,Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom“ zo dňa
16.07.2020 považovať za platné a účinné.
17. Vzhľadom na uvedené (absencia kvalifikovanej výzvy v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka) krajský súd zastáva názor, že neboli splnené podmienky v zmysle § 53 ods. 9 a § 565

Občianskeho zákonníka pre mimoriadne vyhlásenie splatnosti úveru, čo má za následok neplatnosť
zmluvy o postúpení pohľadávky a s tým spojený nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore.

18. Pokiaľ žalobca poukazoval na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1Cdo/123/2022 zo dňa 30.01.2024, odvolací súd primárne poukazuje na to, že

v predmetnom uznesení sa dovolací súd (iba okrajovo) vyjadruje k otázke náležitostí mimoriadneho/
predčasného zosplatnenia úveru v tom zmysle, či predmetný úkon má obsahovať vymedzenie/určenie
splátky zakladajúcej právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru ako (esenciálnej) náležitosti
tohto právneho úkonu, pričom dospel k záveru, že „...žiadnu takúto povinnosť (uviesť v zosplatnení
konkrétnu splátku) zákon veriteľovi neukladá...“. Z uvedeného možno vyvodiť, že Najvyšší súd sa

v dotknutom rozhodnutí vyjadril výlučne k otázke platnosti tohto právneho úkonu v kontexte ustanovenia
§ 39 Občianskeho zákonníka. Navyše vyslovený záver sa týka výlučne posúdenia náležitostí právneho
úkonu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru (netýka sa výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka). V kontexte uvedeného odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie učinil
prieskum predmetného právneho úkonu podľa § 37 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru

o neurčitosti predmetných právnych úkonov (výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, prípadne
vyhlásenia mimoriadnej/predčasnej splatnosti úveru). Aj v prípade akceptovania argumentácie žalobcu,
že vyhlásenie mimoriadnej/predčasnej splatnosti úveru obligatórne nemusí obsahovať označenie
splátky, ktorá založila právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, tak uvedené nič nemení na
správnosti záveru súdu prvej inštancie o potrebe uvedenia konkrétnej splátky, s ktorou je dlžník

v omeškaní, vo výzve podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pričom s týmto záverom súdu prvej
inštancie sa odvolací súd v kontexte posúdenia uvedeného odôvodnenia tohto rozsudku plne stotožňuje.

19. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že zákonné ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
bolo novelizované zákonom č. 254/2024 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky

zákonník v znení neskorších predpisov. Podľa prechodného ustanovenia § 879y ods. 1 Občianskeho
zákonníka: ,,Ustanoveniami tohto zákona v znení účinnom do 31. októbra 2024 sa spravujú právne
vzťahy vzniknuté do 31. októbra 2024; vznik týchto právnych vzťahov a vznik nárokov z týchto právnych
vzťahov sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. októbra 2024, ak v odseku 2 nie je ustanovenéinak.“ Z uvedeného možno prijať záver, že ak žalobca uplatní právo na zosplatnenie plnenia v splátkach
(v prejednávanom prípade Výzvou na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa
16.07.2020), bude sa tento nárok posudzovať podľa právnych predpisov účinných v čase, keď k využitiu

tohto práva došlo.

20. Pokiaľ žalobca poukazuje na opačné závery niektorých iných odvolacích súdov Slovenskej republiky,
odvolací súd poukazuje na to, že rozhodnutia súdov rovnakej inštancie nie sú pre súd tej istej inštancie
v tomto smere záväzné.

21. Podľa názoru odvolacieho súdu pre určitosť právneho úkonu zosplatnenia úveru vôbec nepostačuje,
ak údaj o tom, ktorá konkrétna splátka predčasnú (mimoriadnu) splatnosť vyvolala, možno vyvodiť
z ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka. V tomto smere je potrebné si uvedomiť, že požiadavke určitosti zodpovedá konkrétnosť
a jasnosť, a nie je úlohou spotrebiteľa (ani súdu), si tento podstatný údaj z niečoho alebo podľa niečoho

vyvodzovať, či doslova po ňom pátrať.
22. Zároveň tak neboli splnené podmienky pre platné postúpenie pohľadávky pôvodným veriteľom na
žalobcu, ktoré upravuje zákon v ust. § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. kumulatívne, tzn. že pre
platné postúpenie sa okrem toho, že veriteľ aj postupník musia byť veritelia oprávnení poskytovať
spotrebiteľský úver (čo ako už bolo vyššie uvedené, bolo splnené), vyžaduje aj že sa postupuje

pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa
stala splatnou pred termínom končenej splatnosti spotrebiteľského úveru. Termín konečnej splatnosti
16.02.2024 v čase postúpenia pohľadávky 02.06.2022 ešte nenastal a nebolo v konaní ani preukázané,
že by sa pohľadávka stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Zmluva
o postúpení pohľadávok uzavretá medzi H. H., a.s. a žalobcom zo dňa 02.06.2022 je tak v časti

postúpenia pohľadávky voči žalovanej z predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere v rozpore s ust. §
17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., a teda v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatná. Z uvedených
dôvodovtakžalobcanemoholplatnenadobudnúťžalovanúpohľadávkuspríslušenstvomvočižalovanej,
a teda nemohol vstúpiť do práv veriteľa a súčasne nebol oprávnený požadovať od žalovanej zaplatenie
predmetnej pohľadávky. Zároveň v tejto súvislosti je potrebné poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu

SR zo dňa 24.04.2018 sp. zn. 1Cso/147/2017 (R 60/2016), kde najvyšší súd konštatoval, že „je preto
logické, že ak bola postúpená pohľadávka v rozpore so zákonom, nemožno uvedené konvalidovať ani
včasným a riadnym oznámením o postúpení pohľadávky dlžníkovi“.
23. S poukazom na uvedené dôvody tak súd dospel k záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu v konaní, t.j. o tom, že žalobca nepreukázal, že je nositeľom ním v konaní uplatneného práva

voči žalovanej, a preto potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie.
24. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie v závislom výroku o práve na náhradu trov konania,
žalobca v tejto časti zjavne založil svoje odvolanie len na tom, že považoval napadnutý rozsudok
v merite veci za vecne nesprávny, a preto napadol odvolaním aj v ňom závislý výrok o práve na náhradu
trov konania. Inak žalobca neprodukoval žiadne odvolacie námietky, ktoré by mohli byť predmetom

prieskumu v odvolacom konaní.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené, konštatujúc nedôvodnosť odvolania žalobcu, odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny vo výroku I. a II. potvrdil.
26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods.

1 CSP pri aplikácii ustanovenia § 262 ods. 1 a ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v odvolacom
konaní v celom rozsahu úspešná a vznikol jej tak nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré jej
v súvislosti s odvolacím konaním vznikli (§ 255 ods. 1 CSP), a to v rozsahu 100 %. Odvolací súd tak
žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
27. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov

3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa

osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný
poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).
V Žiline dňa 30. septembra 2025
JUDr. Roman Tichý
predseda senátu

JUDr. Eva Malíková

člen senátu

JUDr. Vladimír Topoľančík

člen senátu