Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Trnava

Judgement was issued by Mgr. Katarína Arnouldová

Legislation area – Rodinné právoStarostlivosť o maloletých

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/92/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1724203237
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1724203237.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov

JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar.
XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, deti matky: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/XX,
D. a otca: E. F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. H. XXX/XX, I., o nezhode rodičov, o odvolaní otca
proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 17. marca 2025 č.k. 51P/264/2024-34, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. návrh otca na nahradenie súhlasu matky
na absolvovanie očkovania maloletých detí proti HPV vírusu očkovacou látkou Gardasil 9 zamietol
a výrokom II. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil podľa ustanovení čl. 5, § 28 ods. 1, 2, § 35 Zákona o rodine.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že otec v návrhu, ktorým sa domáhal nahradenia súhlasu matky na
absolvovanie očkovania maloletých detí uviedol, že obe dcéry sú na čas po rozvode rodičov rozsudkom

Okresného súdu Pezinok, sp. zn. 12P/61/2021 zo dňa 22.06.2021 zverené do osobnej starostlivosti
matky, otec má uloženú povinnosť prispievať deťom na výživu a zároveň má upravený styk s deťmi.
Napriek tomu k stretávaniu nedochádza z dôvodu, že matka opakovane nerešpektuje znenie rozsudku.
Matka uviedla, že odmieta tvrdenie otca o manipulácii detí voči otcovi a tvrdí, že deti k nemu pociťujú
strach a nedôveru z dôvodu jeho správania sa k nim, pričom sú už z celej situácie veľmi nešťastné a
k otcovi odmietajú chodiť. Zároveň komunikácia cez telefón je pre ne veľmi nepríjemná, pretože sa im
otec iba vyhráža, čo všetko sa stane, ak k nemu nepôjdu. Matka nesúhlasí s dobrovoľným očkovaním

proti vírusu HPV, pretože nie je presvedčená o tom, že by mala dať deti zaočkovať. Zdravotný stav detí
nezanedbáva, chodí s nimi na všetky zdravotné prehliadky, ako aj povinné očkovania.

3. Otec v konaní argumentoval tiež tým, že očkovanie odporučilo Ministerstvo zdravotníctva SR ako aj
pediatrička maloletých detí. Zároveň poukázal na to, že do určitého veku je uvedené očkovanie
bezplatné. Má za to, že je to v záujme oboch maloletých detí, ako ochrana pred rakovinou krčka
maternice, aby v budúcnosti mohli viesť plnohodnotný život rodiča. Matka zotrvávala na nesúhlase

s očkovaním, zdôrazňovala, že o zdravie svojich maloletých detí sa zaujíma, je si vedomá názoru
pediatričky ako aj jej odporúčania, je však na rodičoch, ako sa rozhodnú. Maloleté deti sú momentálne
vo veku 12 a 13 rokov, kedy u nich prebiehajú tie najväčšie hormonálne zmeny, preto chce počkať do
obdobia kedy sa im zastabilizuje menštruačný cyklus. Nie je pre ňu podstatné, či je očkovanie bezplatnéalebo spoplatnené, ak bude mať získané ďalšie vedomosti, že do budúcna nehrozia žiadne komplikácie,
tak dá deti zaočkovať, aby ochránila ich zdravie. Nateraz odmieta deťom aplikovať nepovinné očkovanie.
Otec pripomenul, že v roku 2024 staršia dcéra A. bola očkovaná nepovinnou látkou proti encefalitíde,

pričom matka toto očkovanie s otcom vôbec neprebrala, uviedol však, že nemá s tým problém a súhlasil
s tým. Otec má za to, že očkovanie je prevencia, o ktorú sa máme všetci snažiť, najmä pri maloletých
deťoch, ktoré to nevedia správne posúdiť. Kolízny opatrovník súdu uviedol, že posúdil oba názory
rodičov, má však za to, že na tomto očkovaní by sa mali zhodnúť obaja rodičia, prípadne, ak je možnosť
toto očkovanie absolvovať vo veku plnoletosti, je vhodné nechať to na rozhodnutí detí v budúcnosti. Z

jeho pohľadu nie je sledovaný záujem maloletých detí a preto žiadal návrh zamietnuť.

4. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrh otca nie je dôvodný.
Konštatoval, že rodičia sú pri ich výkone rodičovských práv zásadne rovnoprávni. Zákon predpokladá, že
sa obaja rodičia pri výkone rodičovských práv a povinností v záujme maloletého dieťaťa dohodnú, pričom
v bežných veciach môže rozhodovať každý z rodičov aj samostatne. V rozhodovaní o podstatných

veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa sa musia obaja rodičia dohodnúť a ak sa nedohodnú, rozhodne
na návrh niektorého z rodičov súd. Zákon o rodine pri vymedzení podstatných záležitostí prevzal závery
súdnej praxe a určil ich demonštratívnym výpočtom v § 35. V zmysle Zákona o rodine tak medzi ne patrí
ajočkovaniemaloletýchdetí.OčkovanieočkovacoulátkouGardasil9patrímedziodporúčané očkovanie
a preto súd toto nepovažoval za podstatnú vec týkajúcu sa maloletých detí, ale za vec bežnú, o ktorej

môže rozhodnúť matka, resp. otec, sama/sám. V takomto prípade nie je potrebný súhlas druhého rodiča.
Na základe uvedeného súd návrh otca v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol v súlade
s § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP).

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí majúc za to, že

súd nesprávne, resp. neúplne zistil skutočný stav veci. Uviedol, že všeobecný lekár J. K. L. má
vyslovený nesúhlas matky na toto očkovanie, ktorý je založený v zdravotnej karte a bez nahradenia
súhlasu druhého rodiča vraj nemôžu očkovať proti HPV očkovacou látkou Gardasil 9 maloleté deti.
Nie je to teda možné len na základe rozhodnutia jedného rodiča, ako to uviedol súd v rozsudku. Otec
preto žiada o nahradenie súhlasu matky s týmto očkovaním, nakoľko ide o poskytnutie ambulantnej

zdravotnej starostlivosti. Očkovacia látka Gardasil 9 proti HPV je prevenciou pred rakovinou, prípadne
i smrťou maloletých detí, pričom voľne dostupnými štatistikami z rôznych krajín sveta na internete je
všeobecne známa úspešnosť ochrany očkovaním proti rakovine vznikajúcej z HPV vírusov. Navrhol
preto napadnutý roszduok zmeniť a jeho návrhu vyhovieť.

6. Matka vo vyjadrení k podanému odvolaniu zotrvala na svojich predošlých vyjadreniach, naďalej
nesúhlasí s nepovinným očkovaním proti HPV.

7. Kolízny opatrovník sa vo vyjadrení k odvolaniu pridržiaval svojho stanoviska prezentovaného na
súdnom pojednávaní dňa 17.03.2025, nevidí dôvod na nahradenie súhlasu matky súdom, nakoľko ide

o nepovinné očkovanie, ktoré má odporúčací charakter.

8. Otec v odvolacej replike uviedol, že matka deň po pojednávaní 18.03.2025 vložila do zdravotnej karty
nesúhlas s očkovaním proti HPV, čím zmarila rozhodnutie súdu, aby otec mohol dať deti zaočkovať proti
HPV očkovacou latkou Gardasil 9. Má za to, že jediná odborne zdatná osoba v otázke tohto očkovania

je lekár, ktorý aplikáciou preberá plnú zodpovednosť. Ani matka, ani kolízny opatrovník, či riaditeľka
ÚPSVaR Pezinok nie sú v danom obore – zdravotná starostlivosť, vzdelaní. Kolízny opatrovník na
pojednávaní uviedol, že by sa mali na tomto zhodnúť obaja rodičia alebo deti po dosiahnutí plnoletosti,
čo je však podľa názoru otca evidentne neprofesionálne. Keďže sa rodičia nevedia dohodnúť o danej
veci, mal by rozhodnúť súd a keďže je to v záujme zdravia detí, mal by súd súhlas matky nahradiť. Otec

zdôraznil, že podľa príbalového letáku, ktorý aj doložil v prílohe, má byť očkovanie včasné a vykonáva sa
pred prvým sexuálnym stykom. Veriť, že k styku dôjde až po 18 roku veku je podľa názoru otca naivné.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po
zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti

rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie
má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie
dôvody(§365ods.1CSP),preskúmalnapadnutérozhodnutiebezohľadunarozsahadôvodypodaného
odvolania (§ 65 a § 66 CMP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bezpotreby zopakovania či doplnenia dôkazov (§ 383, § 384 CSP a § 68 CMP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

10. Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorý rozsudkom, napadnutým odvolaním zamietol návrh otca na nahradenie súhlasu matky
na absolvovanie očkovania maloletých detí A. a C. proti HPV vírusu a to očkovacou látkou Gardasil 9.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

12. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom
rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku
maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

13. V zmysle zákona zásadne obom rodičom patrí právo rozhodovať o záležitostiach ich maloletého
dieťaťa. Podstatné otázky týkajúce sa záležitostí dieťaťa musia byť vždy schválené oboma rodičmi. Ak
ide o podstatnú vec, je potrebné zistiť názor druhého rodiča, či s prejavom zastupujúceho rodiča súhlasí.
V danej veci je zrejmé, že došlo k nezhode medzi rodičmi o tom, čo je skutočným záujmom maloletých

detí vo vzťahu k vykonaniu očkovania maloletých detí, ktoré nie je podľa právnej normy očkovaním
povinným.

14. Odvolací súd po oboznámení sa s napadnutým rozsudkom, odvolacou argumentáciou účastníkov
konania i obsahom celého spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav

veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec však nesprávne
právne posúdil, keď súd aplikoval síce správne ustanovenie § 35 Zákona o rodine, avšak toto
ustanovenie nesprávne interpretoval. Prvoinštančný súd konštatoval, že Zákon o rodine vymedzuje
podstatné záležitosti demonštratívnym výpočtom v § 35 a medzi ne patrí aj očkovanie maloletých detí,
avšak očkovanie očkovacou látkou Gardasil 9 patrí medzi odporúčané očkovanie a preto súd toto

nepovažoval za podstatnú vec týkajúcu sa maloletých detí, ale za vec bežnú. Odvolací súd sa s jeho
názorom nemohol stotožniť, nakoľko zaočkovanie maloletého dieťaťa treba považovať za podstatnú vec
týkajúcu sa výkonu rodičovských práv a povinností. Odvolací súd má za to, že s poukazom na ust. § 35
Zákona o rodine je preto pri takejto nezhode rodičov maloletých detí týkajúcej sa nepovinného očkovania
( t.j. keď matka maloletých detí s týmto očkovaním nesúhlasila a otec bol opačného názoru) nevyhnuté

súdne rozhodnutie. Preto bolo potrebné, aby súd vyhodnotil najlepší záujem maloletých detí vo vzťahu
k uvedenej otázke, na ktorej sa rodičia nevedia dohodnúť.

15. V zmysle Čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať

do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

16. V zmysle Čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

17. Podstatou odvolacích dôvodov otca bolo nesprávne vyhodnotenie najlepšieho záujmu maloletých
detí súdom v danej veci, keďže otec vychádza z toho, že očkovanie proti HPV vírusu je v záujme
zdravia detí a očkovacia látka Gardasil 9 je prevenciou pred možnou rakovinou, resp. smrťou maloletých
detí. Odvolací súd nespochybňuje všeobecne pozitívne účinky takéhoto očkovania (neprehliadajúc

i možné negatíva), avšak zdôrazňuje, že ide o typ nepovinného, dobrovoľného očkovania, ktoré
má len odporúčací charakter a v prejednávanom prípade na prelomenie tohto princípu vo vzťahu
k maloletým deťom dostatočné dôvody dané neboli. Podľa názoru odvolacieho súdu, pokiaľ ide o záujem
maloletých detí na vykonaní požadovaného očkovania, súd prvej inštancie tento posúdil dostatočne a
zhodnotil aj argumenty predostreté matkou, ktorými vyjadruje svoj nesúhlas. V danom prípade život

a zdravie maloletých detí nie sú nijako priamo ohrozené a odvolací súd nevidel dôvod, prečo by
znevýhodnil druhého rodiča, ktorý s nepovinným očkovaním nesúhlasí, a ktorého argumentácia je
rovnako racionálna, keďže je potrebné zachovať rovnocennosť pri rozhodovaní i keď sa názorovo rodičia
nezhodujú.18. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, vyhodnotiac odvolacie námietky otca ako nedôvodné, preto
odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu za použitia ustanovenia §

387 ods. 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a
§ 52 CMP.

20. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na
Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.