Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, February 9, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/3/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1225202720
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:1225202720.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek
senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. D. E. F. X, XXXX F., Rakúsko, dieťa rodičov: matka A.
B., G. A., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom H. - D., XXX XX H., naposledy I. XX, XXXX J., Švajčiarsko,
zastúpená advokátskou kanceláriou: LEGAL POINT s.r.o., so sídlom Nemocničná 979, 017 01 Považská

Bystrica, IČO: 47 253 495 a otec K. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. I. XXXX/X, XXX XX H., o
návrhu navrhovateľky: I. A., G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/X, XXX XX H., t.č. bytom C.
D. E. F. X, XXXX F., Rakúsko, zastúpená: Mgr. Martin Antal, advokát, so sídlom Seberíniho 1, 821 03
Bratislava, IČO: 53 369 572, na nariadenie neodkladného opatrenia a o zverenie maloletej do náhradnej
osobnej starostlivosti, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II zo dňa
23.09.2025, č.k. 37P/119/2025-53, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1.V napadnutom uznesení súd prvej inštancie vyhlásil, že nemá právomoc konať v časti návrhu
navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia (výrok I.) a konanie v časti návrhu navrhovateľky
na nariadenie neodkladného opatrenia zastavil.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 2 ods.1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej
„ C.m.p.“), § 9, § 161 ods.1,2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „ C.s.p.“), čl. 7
ods.2,5 Ústavy SR, § 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, čl. 5
ods. 1,2, čl. 11 ods.1 Dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti
rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa z 19. októbra 1996, ozn. č. 344/2002 Z.
z. a č. 67/2019 Z. z. (ďalej len „ Dohovor “), čl. 7 ods.1, čl. 15 ods.1 písm. a/,b/, čl. 18 Nariadenia Rady

(EÚ) 2019/1111 z júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a
vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (ďalej „Nariadenie Brusel
II bis) konštatujúc, že navrhovateľka (stará matka maloletého dieťaťa) sa návrhom vo veci samej,
podaným súčasne s posudzovaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia (na dočasné
zverenie maloletej do jej náhradnej osobnej starostlivosti) domáha zveriť maloletú do jej náhradnej
osobnej starostlivosti s tým, že je oprávnená maloletú zastupovať. V návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia uviedla, že s maloletou pravidelne trávila čas do veku jej 11 rokov, v roku 2018 sa matka
maloletej spoznala s partnerom, s ktorým spoločne s maloletou vystriedali mnoho podnájmov H., matka
t.č. viedla dobrodružný život, riadne sa nevenovala starostlivosti o maloletú, ktorú niekoľkokrát nechala
v jej starostlivosti. V roku 2021 sa matka spolu s maloletou vysťahovali do Mexika, maloletá tu ukončila 6.
ročník s následnou online výučbou v angličtine, v januári 2025 sa matka spoznala s novým partnerom ,
ktorý žil vo Švajčiarsku a kde sa následne v máji 2025 spolu s maloletou presťahovala. Navrhovateľka

uviedla, že matka začala obmedzovať kontakt s rodinou, maloletá má všetky sociálne kontakty v Mexiku
a od začiatku augusta 2025 sa nachádza v jej starostlivosti. Maloletá chce navštevovať strednú školuv Bratislave v prezenčnej forme, vyjadrila sa, že sa nechce vrátiť k matke, lebo má strach z partnera
matky, má obavu z ďalšieho presťahovania spolu s matkou do Kostariky. Maloletá nemá žiadny kontakt
s biologickým otcom, ktorý žije v H. a ktorý iba sporadicky platí výživné. Navrhovateľka k návrhu

doložila vlastný rodný list a rodný list maloletej, výpis z rakúskeho katastra nehnuteľností, nahlásenie
o pobyte v Rakúsku, potvrdenie o výkone pracovnej činnosti navrhovateľky, úradný záznam z Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zo
dňa 27.08.2025, plnomocenstvo matky a vyjadrenie doručené dňa 09.09.2025. Navrhovateľka v ďalšom
podaní doručenom súdu dňa 09.09.2025 uviedla, že žije a býva v Rakúsku v obci F. L. M. C. D. E. F.

X, XXXX F., jej záujmy sa z veľkej časti nachádzajú na území Slovenska, kde má rodinu a priateľov.
Navrhovateľka uviedla, že maloletá strávila u nej letné prázdniny, vzhľadom k blížiacemu sa začiatku
školského roku priviedla maloletú k tomu, aby sa začala priebežne pripravovať a učiť sa do školy,
za týmto účelom aktuálne trávia prevažnú väčšinu času v H. u jej brata, kde sa maloletá pripravuje a
učí sa spoločne s dcérou brata navrhovateľky. Navrhovateľka uviedla, že má osobný záujem na tom, aby
maloletá pokračovala v kontinuálnej školskej dochádzke v dennej forme na niektorej z bratislavských

škôl, ona sama však nemôže formálne komunikovať so školami a zastupovať maloletú za účelom zápisu
maloletejdojednejzbratislavskýchškôl.MaloletájezapísanánaplnenieškolskejdochádzkyvKatolíckej
škole E. D. I. K. D. A., nie je zrejmé, akým spôsobom a či vôbec ukončila 9. ročník (v skutočnosti sa
nikdy nezúčastňovala povinnej školskej dochádzky), navštevovala školu v Mexiku (neskôr už len online
výučbu), pričom by ju chcela riadne zapísať do deviateho ročníka základnej školy alebo na strednú

školu na Slovensku. Maloletá aktívne komunikuje v slovenskom a anglickom jazyku, avšak vôbec v
nemeckom jazyku, čo predstavuje jazykovú bariéru pre riadnu komunikáciu maloletej vo Švajčiarsku.
Podľa navrhovateľky matka nemá záujem o výkon riadnej starostlivosti o maloletú, dáva prednosť
svojmu osobnému životu pred záujmami maloletej, po konfrontácii s matkou táto následne začala
obmedzovať kontakt maloletej s navrhovateľkou. Maloletá uviedla, že bola v spoločnej domácnosti v

Mexiku vystavovaná verbálnym a fyzickým atakom, bola sociálne selektovaná, kvôli jazykovej bariére
(oficiálnejazykyŠvajčiarskejkonfederáciesúfrancúzštinaanemčina,ktorémaloletáneovláda),prišlado
konfliktu s matkou a jej partnerom, kedy tieto negatívne interakcie vyústili do bodu, kedy matka povedala,
že maloletú prihlási na internát do Anglicka pre jej zlé správanie. Matka napokon poslala maloletú do
letnej jazykovej školy do Viedne s tým, že víkendy môže tráviť u starej matky, po dvoch týždňoch povolila,

aby maloletá so starou matkou strávila aj zvyšok letných prázdnin. Po návrate z výletu (v Chorvátsku)
maloletá matke oznámila, že by chcela po skončení letných prázdnin nastúpiť na internát v Anglicku.
Matka však maloletej oznámila, že sa zmenili pomery a plánuje s ňou a jej priateľom vytvoriť zázemie
vKostarikesčímmaloletá zásadnenesúhlasila.PonaliehanímatkynanávratdoŠvajčiarskatomaloletá
odmietla s odôvodnením, že chce viesť stabilnejší spôsob života. Navrhovateľka napokon uviedla, že

je pripravená vytvoriť pre maloletú zázemie, aby mohla navštevovať školu v Bratislave.

3. Súd prvej inštancie mal zo spisu Okresného súdu Bratislava III sp.zn. 39/29/2019 preukázané, že
rozsudkomzodňa13.09.2019,č.k.39/29/2019-55 (právoplatným21.06.2019)bolomanželstvorodičov
maloletej rozvedené, maloletá bola na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky s tým,

že právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok majú obaja rodičia a otcovi maloletej bola uložená
povinnosť prispievať na jej výživu sumou 150 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k
rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode manželstva. Vo výroku označeného
rozhodnutia súd napokon rozhodol, že styk otca s maloletou sa neupravuje a deklaroval, že žiaden z
účastníkovnemánároknanáhradutrovkonania.ZobsahupripojenéhoúradnéhozáznamuÚraduprace,

sociálnych vecí a rodiny, oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v Bratislave zo dňa
27.08.2025 ďalej zistil, že maloletá (ktorá sa ustanovila na úrad spoločne so starou matkou) uviedla,
že do roku 2025 žila spoločne s matkou v zahraničí v Mexiku, momentálne žije v J., vo Švajčiarsku,
kde sa presťahovala spolu s matkou, bojí sa súčasného partnera matky, ktorý je pastorom náboženskej
sekty „N. O.“, je nespokojná so správaním matky a jej výkonu rodičovských povinností a chcela by ostať

u starej matky. Maloletá ďalej uviedla, že v H. žije jej otec, s ktorým sa nevidela od roku 2018 a ktorý
o stretnutia s ňou neprejavuje žiaden záujem.

4. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že Slovenská republika nemá so Spojenými
štátmi mexickými bilaterálnu medzinárodnú zmluvu a Mexiko nie je ani len signatárskym štátom

multilaterálnej medzinárodnej zmluvy pojednávajúcej o medzinárodnej spolupráci, rozhodnom práve v
kolíznych ustanoveniach v rodinnoprávnej agende, ktorou by bola viazaná aj Slovenská republika. V
zmysle čl. 7 ods. 2,5 Ústavy Slovenskej republiky by bolo nevyhnutné ako právo rozhodné aplikovať
ustanovenia Brusel II bis. Ďalej zdôraznil, že v naliehavom prípade ohrozenie života a zdraviamaloletého dieťa podľa čl. 11 ods. 1 Dohovoru nezávisle na čase a priestore môže súd, ako orgán
zmluvného štátu, na ktorého území sa nachádza dieťa alebo jeho majetok, právomoc lex necissitas
na prijatie potrebných ochranných opatrení. Pokiaľ ide o obvyklý pobyt dieťaťa, s poukazom na

judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, je tento určený na základe súhrnu osobitných skutkových
okolností každého jednotlivého prípadu. Okrem fyzickej prítomnosti dieťaťa v členskom štáte musia
byť zohľadnené ďalšie faktory, z ktorých je možné vyvodiť, že táto prítomnosť nemá dočasný alebo
príležitostný charakter a to, že pobyt dieťaťa odzrkadľuje istú mieru začlenenia do sociálneho a
rodinného prostredia. Do úvahy treba vziať najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na

území členského štátu, štátnu príslušnosť a presťahovanie rodiny do tohto štátu, miesto a podmienky
školskej dochádzky, jazykové znalosti a rodinné a sociálne väzby dieťaťa v danom štáte (rozhodnutie
SD EÚ_C - 523/07, bod 37- 39). Z judikatúry väčšiny členských štátov vyplýva, že obvyklý pobyt dieťaťa
vzniká v krajine po šiestich mesiacoch pobytu na jednom mieste. Napríklad Najvyšší súd Rakúska (8
Ob 121/03g Oberster Gerichtshof 30/10/2003, HC/E/AT 548) rozhodol, že za obvyklý pobyt sa bude
považovať doba pobytu dlhšia ako 6 mesiacov v inom štáte, a to i v prípade, že sa koná proti vôli

osoby, ktorá má právo starostlivosti o dieťa, pričom sa vychádza zo skutkových tvrdení, že pre dieťa je
taká krajina centrom jeho života. Pri posudzovaní obvyklého pobytu je potrebné zobrať do úvahy aj vek
dieťaťa, nakoľko iné faktory sa zohľadňujú v prípade dojčaťa, ako v prípade dieťaťa v školskom veku
alebo v prípade neplnoletého, ktorý ukončil svoje štúdia (rozhodnutie SD EÚ_C - 497/10, bod 52- 53). V
prípade dojčaťa, ktoré je opatrované jedným z rodičov, je potrebné vziať do úvahy integráciu rodiča do

jehosociálnehoarodinnéhoprostrediaazohľadniťfaktory,akésúdôvodypresťahovaniarodičadoiného
členského štátu, jazykové znalosti, ako aj geografický a rodinný pôvod rodiča (rozhodnutie SD EÚ_C
- 497/10, bod 55). Nakoľko nariadenie neupravuje minimálnu dĺžku pobytu, trvanie pobytu môže slúžiť
len ako indícia v rámci posúdenia stability pobytu, pričom toto posúdenie sa musí uskutočniť vo svetle
všetkých osobitných skutkových okolností každého jednotlivého prípadu. Na zmenu obvyklého pobytu

sa berie do úvahy najmä vôľa dotknutej osoby vytvoriť v ňom stále a obvyklé centrum svojich záujmov
s úmyslom dať mu stabilnú povahu (rozhodnutie SD EÚ_C - 497/10, bod 51). Zámer rodičov usadiť
sa s dieťaťom v inom členskom štáte, sa môže prejaviť určitými krokmi, ako sú kúpa alebo nájom bytu
alebo aj podaním žiadosti o pridelenie sociálneho ubytovania na príslušných orgánoch členského štátu
(rozhodnutie SD EÚ_C - 523/07, bod 40). Vzhľadom na vyššie uvedené za obvyklý pobyt maloletého

dieťaťa nemožno považovať trvalý pobyt maloletého dieťaťa. Obvyklý pobyt maloletého dieťaťa je to
miesto, kde má dieťa v skutočnosti centrum svojho života, určené na základe posúdenia všetkých
faktických okolností prípadu. Pri určovaní obvyklého pobytu sa zohľadňuje trvanie, pravidelnosť a účel
fyzickej prítomnosti dieťaťa, ako aj jeho rodinné, sociálne väzby, resp. jeho zžitia sa s prostredím, nie
iba úmysel pobývať na danom mieste. Úmysel dlhodobo žiť na určitom mieste, či samotný fyzický pobyt

v krajine, napríklad za účelom dovolenky/prázdnin alebo za účelom dočasnej hospitalizácie, nezakladá
obvyklý pobyt.

5.Po oboznámenísasnávrhomnanariadenieneodkladnéhoopatreniaapripojenýmilistinnýmidôkazmi
dospel súd prvej inštancie k záveru, že nie sú splnené podmienky na rozhodovanie o neodkladnom

opatrení,ktoréspočívajúvnedostatkuprávomocikonajúcehosúdunakonaniearozhodnutie.Slovenská
republika a Švajčiarska konfederácia ratifikovali multilaterálnu medzinárodnú zmluvu č. 344/2002 Z.
z. ktorá upravuje predmet právomoci zmluvných štátov, rozhodnom práve, kolíznym ustanoveniam a
zostatkovej právomoci. Podľa čl. 5 ods. 2 Dohovoru (ktorého zmluvným štátom je Slovenská republika
a Švajčiarska konfederácia), ak dôjde k zmene obvyklého pobytu dieťaťa na územie iného zmluvného

štátu, nadobudnú, s výnimkou ustanovenia čl.7, právomoc orgány štátu nového obvyklého pobytu
dieťaťa. Súd prvej inštancie mal za preukázane, že obvyklý pobyt maloletého dieťaťa (ktoré je zverená
rozhodnutím súdu do osobnej starostlivosti matky) bol založený od roku 2021 do mája 2025 na území
Mexika (kde bol prevažný záujem a stredobod života maloletej), posledné oprávnené premiestnenie a
pobyt maloletej bol v Švajčiarsku. Maloletá sa aktuálne zdržiava od 05.08.2025 na území Rakúskej

republikyaSlovenskejrepublikyu starejmatkypočasletnýchprázdninspovolenímzákonnéhozástupcu
(matky), ktorý bol však udelený len počas doby letných prázdnin u starej matky v Rakúsku, keďže matka
oznámila maloletej, aby sa k nej vrátila do Švajčiarska. Súd prvej inštancie napokon uviedol, že život a
zdravie maloletej neboli nijakým preukázateľným spôsobom ohrozené.

6.Vychádzajúczuvedenéhouzavrel,žemaloletámáobvyklýpobytvMexiku,asohľadomnazostatkovú
právomoc a kolízne ustanovenie podľa Dohovoru, ak sa preukážu všetky skutočnosti založenia nového
obvyklého pobytu v Švajčiarsku. Na základe vyššie uvedených skutočností najmä s prihliadnutím na
to, že domicil maloletej (zverenej rozhodnutím súdu do osobnej starostlivosti matky) nie je na územíSlovenskej republiky, maloletá mala posledný oprávnený pobyt v J. vo Švajčiarsku, ukončila posledný
ročník v Mexiku, so súhlasom matky sa v lete 2025 zúčastnila jazykového kurzu vo Viedni , kedy matka
udelila súhlas len s pobytom maloletej počas letných prázdnin u starej matky/navrhovateľky žijúcej na

adrese C. D. E. F. X, XXXX F. (Rakúsko), kedy je maloletá je formálne evidovaná na základnej škole
P. Q. D. A. (táto škola od roku 2021 neeviduje návštevu školy maloletou ani komunikáciu matky), kedy
maloletá nemá na území Slovenskej republiky vybudované stále sociálne kontakty a kedy dieťa nie je
ohrozené na živote a zdraví, rozhodol súd prvej inštancie tak, že návrh navrhovateľky v časti návrhu
na neodkladné opatrenie zastavil pre nedostatok právomoci.

7. Proti uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka navrhujúc, aby odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a nariadil neodkladné opatrenie v zmysle jej návrhu a uvádzajúc,
že sa pridržiava popísaných okolností súvisiacich s presťahovaním sa matky s maloletou z Mexika
do Švajčiarska. Obvyklý pobyt dieťaťa nemôže byť ustálený v Mexiku, keďže v súčasnosti neexistuje
nič, čo by maloletú malo na Mexiko viazať, resp. čo by malo smerovať k tomu, že by sa tam mala

vrátiť. Maloletá pre krátkosť času ani nemala možnosť sa zaradiť do spoločnosti vo Švajčiarsku, učila
sa doma na americkej online škole, neovláda nemecký a ani francúzsky jazyk. V súčasnosti maloletá
nadobudla aké- také zázemie práve na Slovensku, kde má zostať, má tu aj širšiu rodinu, podarilo sa
zabezpečiť navštevovanie Súkromného bilingválneho gymnázia na Českej ul. v Bratislave. Aj napriek
tomu, že býva spoločne s ňou v Rakúsku, ide o obec 20 minút od Bratislavy a jej situácia sa dá

pripodobniť k životom tisícok detí, ktoré bývajú v okolí Bratislavy. Vo vzťahu k obvyklému pobytu je
tento potom možné určiť na Slovensku a nie vo Švajčiarsku alebo Mexiku. Maloletá s ňou zostala na
základe vlastného rozhodnutia, odmieta sa za matkou vrátiť do Švajčiarska a je smutné, že pred matkou
uprednostňuje širšiu rodinu. Maloletá je v situácii, kedy sama odmieta život s matkou a jej partnerom
vo Švajčiarsku, resp. na Kostarike, jej jedinou možnosťou je zostať so starou matkou na Slovensku.

Aktuálnasituáciavšakprinášaproblémystým,že navrhovateľkasaneviepreukázaťnijakýmformálnym
titulom, ktorý by jej umožňoval maloletú zastupovať, maloletá s ňou v súčasnosti nemôže cestovať mimo
štáty EÚ a jej právne postavenie bez žiadaného neodkladného opatrenia je neisté, čo nie je v záujme
maloletého dieťaťa. Navrhovateľka uviedla, že vo veku 15 rokov je potrebné významným spôsobom
brať do úvahy postoj samotnej maloletej, ktorá má uvedomelé predstavy o tom, ako chce, aby vyzeral jej

život a budúcnosť. Maloletá začala skutočne denne študovať na strednej škole, na ktorú sa svedomito
pripravovala, v súčasnosti pri vyhodnocovaní obvyklého pobytu maloletej došlo súdom prvej inštancie
k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a za krajinu jej obvyklého pobytu je možné ustáliť Slovensko.
Právnym dôsledkom potom musí byť prijatie právomoci súdov Slovenskej republiky na rozhodovanie
vo veci starostlivosti o maloletú podľa Nariadenia Brusel II bis, a to na základe jej obvyklého pobytu na

Slovensku. Uvedené však platí aj v prípade, ak by nebolo možné určiť obvyklý pobyt maloletej, a teda by
právomoc súdov Slovenskej republiky bola daná na základe prítomnosti dieťaťa podľa čl. 11 Nariadenia
Brusel II bis. Naviac, podľa čl. 15 ods.1 Nariadenia Brusel II bis, čl. 7 ods.3 v spojení s čl. 11 Dohovoru,
majú v naliehavých prípadoch súdy členského štátu prijať predbežné opatrenie, vrátane ochranných
opatrení, ktoré sú dostupné podľa právneho poriadku daného členského štátu s ohľadom, či sa dieťa

nachádza v danom členskom štáte , alebo majetok , ktorý patrí dieťaťu, a ktorý sa nachádza v danom
členskom štáte. Súdy Slovenskej republiky tak majú právomoc rozhodovať o neodkladnom opatrení
vo vzťahu k maloletej v každom naliehavom prípade, ktorý postačuje na prijatie tejto právomoci aj bez
toho, aby muselo ísť len o prípady, kedy je maloleté dieťa ohrozené na živote alebo zdraví.

8. Rodičia maloletej sa k odvolaniu navrhovateľky písomne nevyjadrili.

9. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom
a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 2 ods. 1
C.m.p., § 378 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania navrhovateľky.

10. Predmetom odvolacieho prieskumu je rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol o návrhu
navrhovateľky (starej matky maloletého dieťaťa) zo dňa 29.08.2025, doplneného podaním zo dňa
05.09.2025, domáhajúcej sa zverenia maloletej do jej náhradnej osobnej starostlivosti a nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým súd do doby pojednávania vo veci samej zverí maloletú do dočasnej

osobnej starostlivosti navrhovateľky, trvale bytom F., C. D. E. F. X, Rakúsko. Predmetom prieskumu
odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i argumenty navrhovateľky
predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové
okolnosti na vyhlásenie súdu prvej inštancie o nedostatku právomoci konať v časti návrhu navrhovateľkyna nariadenie neodkladného opatrenia a na zastavenie konania v tejto časti pre neodstrániteľnú
prekážku konania.

11. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
a pripojených listín, ako aj odôvodnenia napadnutého uznesenia konštatuje, že prvoinštančný súd
v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom vysvetlil
závery vyplývajúce z konania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor, a z
ktorých vyvodil svoje právne závery. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo

vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s
ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva účastníkov konania,
ich rovnosti uplatnených práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho
rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných
ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a
zmyslu.Nazákladeuvedenéhosav celom rozsahuposkutkovejaprávnejstránkestotožňujesdôvodmi

napadnutého rozhodnutia, na ktoré v plnej miere poukazuje (§ 387 ods.2 C.s.p.) a len v záujme
doplnenia dôvodov a vyporiadania sa so zásadnou odvolacou argumentáciou dodáva nasledovné .

12. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Podľa § 161 ods. 1 C.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodovať (ďalej len procesné podmienky).

14. Podľa § 161 ods. 2 C.s.p. ak ide o nedostatok podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie

zastaví.

15. Podľa § 9 C.s.p. ak spor, alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie
bezodkladne zastaví.

16. Podľa čl. 1. ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné
pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie medzinárodné
záväzky.

17. Podľa čl. 7 ods. 2 druhej vety Ústavy Slovenskej republiky, právne záväzné akty európskych

spoločenstiev a Európskej únie, majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

18. Pod pojmom právomoc súdu sa vníma okruh otázok a právnych vzťahov, ktorých prejednanie a
rozhodnutie patrí do kompetencie súdov. V právnom poriadku Slovenskej republiky je právomoc súdov
vymedzená v ust. § 3, 4 C.s.p., podľa ktorých súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory

a súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Iné spory
a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon. Zjednodušene možno povedať,
že pojem právomoc predstavuje kompetenciu súdu určitú vec prejednať a rozhodnúť. Nedostatok
právomocispôsobujevždyneodstrániteľnúvadukonaniasnevyhnutnýmnásledkomvoformeuznesenia
o zastavení konania.

19. Odvolací súd zdôrazňuje, že zo znenia Nariadenia Brusel II bis vyplýva, že za rozhodujúce kritérium
pre určenie právomoci členských štátov vo veciach rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu
sa považuje jednak obvyklý pobyt maloletého dieťaťa, a jednak posúdenie, či došlo k oprávnenému
presťahovaniu dieťaťa z jedného členského štátu do iného členského štátu, alebo jeho neoprávnenému

premiestneniu alebo zadržiavaniu. Až po zodpovedaní otázky oprávneného , resp. neoprávneného
premiestnenia alebo zadržiavania, je možné určiť miesto obvyklého pobytu maloletého dieťaťa. Pojem
obvyklý pobyt savzásadevyznačujedvomiprvkami, atojednakvôľoudotknutejosobyzriadiťzvyčajné
centrum svojich záujmov na určenom mieste a jednak prítomnosťou, ktorá predstavuje dostatočný
stupeň stability na území dotknutého členského štátu (rozsudok Súdneho dvora z 25. 11. 2021, IB,

C-289/20, EU:C:2021:955, bod 57). Súdny dvor považuje sociálne a rodinné prostredie rodičov dieťaťa
za základné kritérium určenia miesta obvyklého pobytu tohto dieťaťa. Samotné presťahovanie sa do
iného štátu alebo premiestnenie maloletého dieťaťa bez súhlasu druhého rodiča (resp. rodiča dostarostlivosti ktorého je dieťa zverené), nezakladá samo osebe automaticky obvyklý pobyt maloletého
dieťaťa.

20. V posudzovanom prípade sa súd prvej inštancie správne zaoberal otázkou skúmania podmienok
konania, či je, alebo nie je daná právomoc súdu na konanie a rozhodnutie o návrhu navrhovateľky
na nariadenie neodkladného opatrenia. Z obsahu spisu, návrhu starej matky a vlastnou činnosťou súd
prvej inštancie zistil, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 13.09.2019, č. k. 39/29/2019
- 55 (právoplatným 21.06.2019) bolo manželstvo rodičov maloletej rozvedené, maloletá bola na čas

po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky s tým, že právo zastupovať maloletú a spravovať
jej majetok majú obaja rodičia, otcovi maloletej bola uložená povinnosť prispievať na jej výživu sumou
150 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku
rozsudku o rozvode manželstva a styk otca s maloletou nebol upravený. Maloletá sa v období od
roku 2021 do mája 2025 nachádzala spoločne s matkou na území Mexika (chodila tu aj do školy)
a v máji 2025 sa (po rozhodnutí matky ) spoločne s matkou a partnerom matky presťahovala do J.

vo Švajčiarsku. Z osvedčeného stavu veci vyplýva, že maloletá sa zhruba od začiatku augusta 2025
so súhlasom matky nachádzala v starostlivosti starej matky, ktorá podľa jej vlastného vyjadrenia trvale
žije a býva na ulici C. D. E. F. X, XXXX F., Rakúsko a „jej záujmy sa majú z veľkej časti nachádzať na
území Slovenska, kde má rodinu a priateľov“. Po tom, ako matka maloletej oznámila, aby sa na konci
prázdnin vrátila do Švajčiarska, podala stará matka na Mestský súd Bratislava II návrh na zverenie

maloletej do jej náhradnej osobnej starostlivosti a na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd
do doby pojednávania vo veci samej zverí maloletú do jej dočasnej osobnej starostlivosti. Pokiaľ súd
prvej inštancie za takto osvedčeného stavu uzavrel, že obvyklý pobyt maloletého dieťaťa nie je na
Slovensku, že maloletá sa v starostlivosti navrhovateľky nachádzala so súhlasom matky len do konca
školskýchprázdnin2025avnadväznostinauvedenékonštatovalnedostatokjehoprávomocinakonanie

o návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, jeho rozhodnutie považuje odvolací
súd za vecne a právne správne.

21. Pri posudzovaní odvolania navrhovateľky nebolo možné priznať úspech ani odvolacej
argumentácii, že maloletá má najužšie väzby práve k Slovenskej republike a je v záujme dieťaťa

stabilizovať ho na území Slovenskej republiky. Skutočnosť, že maloletá (aktuálne vo veku 15 rokov)
pred navrhovateľkou a aj pred Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave v auguste 2025
prezentovala, že sa k matke nechce vrátiť, a ani sa podriadiť (údajne) plánovanému rozhodnutiu matky
sa v budúcnosti presťahovať do Kostariky, nemohla mať na posúdenie vecnej a právnej správnosti
preskúmavaného rozhodnutia žiaden význam. Určenie obvyklého pobytu maloletého dieťaťa je totiž

výsadou rodiča, ktorému svedčí právo (a zároveň povinnosť) sa o maloleté dieťa riadne starať
a vychovávať ho, a nie prarodičov dieťaťa. V preskúmavanom prípade maloleté dieťa svoju matku,
do ktorej starostlivosti je právoplatným rozhodnutím súdu zverené nasleduje a je neprípustné, aby
ktokoľvek (vrátane prarodičov) svojvoľne odňal dieťa rodičovi, ak má iný názor na jeho výchovu.

22.Odvolací súd nepriznal úspech ani odvolacej argumentácii poukazujúcej na nutnosť pri rozhodovaní
o návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zohľadniť čl. 15 ods.1 Nariadenia
Brusel II bis , čl. 7 ods.3 v spojení s čl. 11 Dohovoru, podľa ktorých majú v naliehavých prípadoch súdy
členského štátu právomoc prijať predbežné opatrenia vrátane ochranných opatrení , ktoré sú dostupné
podľa právneho poriadku daného štátu s ohľadom na : a/ dieťa, ktoré sa nachádza v členskom štáte ,

b/ majetok, ktorý sa nachádza v danom členskom štáte. Konštatuje, že v aktuálnom štádiu konania
nie je obsahom spisu osvedčené, že pomery maloletého dieťaťa si pre ich naliehavosť a závažnosť
vyžadujú okamžitý zásah súdu, ktorým by bez riadne vykonaného dokazovania došlo k zásadnému
zásahu do rodičovských práv matky, ako aj práva maloletého dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo
strany matky. V posudzovanom prípade nie je možné z osvedčených okolností naviac jednoznačne

vyvodiť ani splnenie podmienky, že maloleté dieťa sa nachádza na území Slovenskej republiky, keďže
samotná navrhovateľka (uchádzajúca sa o náhradnú osobnú starostlivosť o dieťa) trvale žije a býva na
území Rakúska (bez významu je, že sa jedná o obec vo vzdialenosti 20 km od hraníc so Slovenskou
republikou).

23. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.2 C.s.p. ako
vecne a právne správne potvrdil.24. O nároku na náhradu a o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa
konanie končí (§ 2 ods.1, § 58 ods.1 C.m.p.).

25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods.1 C.m.p., § 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).