Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15CoP/97/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7625201413
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:7625201413.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej

a členov senátu JUDr. Elišky Har Tzvi a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté
deti X. R. a H. R., obaja nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpených kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny J., deti rodičov matky H. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
R. J., J. X. XXX/.XX, XXX XX R. X. Y., právne zastúpenej JUDr. Jozefom Barabásom, advokátom so
sídlom v Spišskej Novej Vsi, Letná 45, 052 01 Spišská Nová Ves a otca H. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom R. J., H. X. XXX/.XX, XXX XX R. J.U., právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Hovan a
Hospůdka, s.r.o., so sídlom v Spišskej Novej Vsi, M. Gorkého 8, 052 01 Spišská Nová Ves, v konaní

o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o odvolaní otca proti
rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 18P/37/2025-128 zo dňa 22.08.2025 v spojení s
opravným uznesením sp. zn. 18P/37/2025-6 zo dňa 04.11.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výrokoch III., IV., V. a IX.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Dňa 31.03.2025 matka doručeným návrhom na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletým deťom žiadala, aby súd zveril do jej osobnej starostlivosti maloleté deti s právom oboch
rodičov zastupovať a spravovať ich majetok a zaviazať otca prispievať na výživu detí sumou 500 eur
mesačne na každé dieťa, pričom styk otca s deťmi navrhla neupraviť. Zároveň vo veci nežiadala priznať
náhradu trov konania.

2. K podanému návrhu sa vyjadril kolízny opatrovník správou zo dňa 09.04.2025, pričom poukázal na

obsah tejto správy a navrhol rozhodnúť v prospech maloletých detí.
Otec písomným vyjadrením k návrhu zo dňa 02.06.2025 uviedol, že matka udáva nepravdivé skutočnosti
a navrhol upraviť výživné maloletým deťom vo výške 320 eur, pričom argumentoval tým, že jeho výdavky
na bývanie matke vo výške 350 eur, ako aj na úhradu potrieb domácnosti sú oveľa vyššia ako poukázala
matka.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

3. Okresný súd Spišská Nová Ves ako súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom pod sp. zn.
18P/37/2025-128 tak, že:„I. Maloletú X. R., nar. XX.X.XXXX a maloletého H. R., nar. XX.X.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti
matky.
II. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej X. a H. sumou vo výške 500 eur mesačne na každé
dieťa počnúc od 31.3.2025 opakovane do budúcna s tým, že sumu 430 eur mesačne na každé dieťa
bude poukazovať na účet matky IBAN: R XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a sumu 70 eur na každé
dieťa bude poukazovať na osobitný účet maloletých detí, a to vždy do 10-teho dňa v mesiaci vopred.
Matka je povinná v prospech maloletých detí zriadiť v peňažnom ústave osobitné účty do 5-tich dní od

právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že v rovnakej lehote je povinná oznámiť peňažný ústav a číslo účtov
otcovi maloletých detí. Na nakladanie s finančným prostriedkami na týchto účtoch je potrebný súhlas
súdu.
IV. Dlh na bežnom výživnom voči maloletej X. a H. za obdobie od 31.3.2025 do 31.8.2025 vo výške
1350 eur na každé dieťa je otec povinný uhradiť na účet matky dňom doručenia rozsudku.
V. Dlh na výživnom titulom tvorby úspor voči maloletej X. a H. za obdobie od 31.3.2025 do 31.8.2025

vo výške 350 eur na každé dieťa je otec povinný uhradiť na osobitný účet maloletých detí do 10-tich dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.
VI. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou X. a H. od právoplatnosti rozsudku na Úrade práce,
sociálnych vecí a rodiny J., v prítomnosti psychológa referátu poradensko-psychologických služieb v
dňoch určených psychológom. Po realizácii štyroch stretnutí je oprávnený stretávať sa s maloletou X. a

H. počas jeho pobytu na území SR v priebehu dvoch týždňov po ukončení turnusových prác v zahraničí
v rozsahu 5 týždňov, a to v každom týždni v piatok od 16,00 hod. do 18,30 hod., v sobotu od 9,00 hod.
do 18,00 hod. a v nedeľu od 9,00 hod. do 16,00hod. Po realizácii 12-tich stretnutí je otec oprávnený
stretávať sa s maloletými deťmi od piatku od 16,00 hod. do nedele do 16,00 hod.
VII. Otec prevezme deti v stanovenom čase od matky v mieste jej bydliska kde jej deti po ukončení styku

v stanovenom čase vráti.
VIII. Matka je povinná deti na styk s otcom riadne pripraviť. Počas realizácie asistovaného styku v dňoch
určených psychológom je povinná deti odovzdať otcovi na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v J.. Po
ukončení asistovaného styku je povinná odovzdať deti otcovi v stanovenom čase a po ukončení styku
od otca prevziať v meste svojho bydliska.

IX. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

4.RozhodnutieodôvodnilsúdprvejinštanciecitácioupríslušnýchustanoveníZákonaorodine,konkrétne
§ 36 ods. 1, § 24 ods. 2, 3, 4, 5, § 62 ods. 1 až 5, § 63 ods. 1, § 65 ods. 1, ako aj § 75 ods. 1, § 76 ods.
1 a zároveň rozhodol o trovách konania v zmysle ust. § 52 CMP, pričom poukázal aj na článok 11 ods.

1 Civilného mimosporového poriadku, ako aj na § 2 ods. 1, 2 CMP.

5. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil skutkovo tak, že mal preukázané z vykonaného
dokazovania, že príjmy otca sú nadštandardné, pričom otec vykonáva práce ako živnostník v zahraničí a
jeho príjem sa pohybuje okolo 5.000 eur. Vychádzal z vyjadrení otca na pojednávaniach, kde špecifikoval

otec svoj príjem ako aj výdaje, ktoré sú spojené s cestou do zahraničia a naspäť. Zo skutočností,
ktoré boli preukázané na pojednávaniach je zrejmé, že mzda je vyplácaná na jeho účet každý týždeň
v súlade s oznámením spoločnosti, pre ktorú otec vykonáva práce. S dôrazom na ustanovenie § 63
ods. 1 Zákona o rodine, pri rozhodovaní o výške výživného prezumoval výšku mesačného príjmu
otca z podnikateľskej činnosti ako 20-násobok sumy životného minima, čo predstavuje sumu 5.682,60

eur s poukazom na opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o
úprave súm životného minima zákonom č. 168/2025 Z.z. o životnom minime. S poukazom na uvedené
podľa Metodiky ministerstva spravodlivosti SR pre výpočet výživného vzhľadom na počet vyživovacích
povinností, výška výživného bola súdom prvej inštancie vypočítaná ako 14 % z príjmu povinného rodiča,
to znamená, že bežné výživné vo výške 430 eur mesačne. Zároveň súd prvej inštancie poukázal na

matkou vyčíslené pravidelné mesačné výdavky na stravu oblečenie, školský klub, drogériu, krúžky, čo
predstavuje približne 430 eur mesačne.
Zároveň matka uviedla, že si plní svoju vyživovaciu povinnosť i osobnou starostlivosťou, starostlivosťou
o domácnosť a vecným plnením ako je poskytovanie bývania, stravy, nákupu ošatenia, zabezpečenia
zdravotnej starostlivosti a podobne. Súd prvej inštancie poukazuje na to, že je zrejmé, že majetkové

pomery a ekonomická situácia otca je neporovnateľne priaznivejšia ako ekonomická situácia matky,
pričom poukázal aj na to, že musí platiť za podnájom svojim rodičom sumu 100 eur mesačne, pričom z
pracovnej zmluvy zo 14.04.2025 vyplýva, že matka je zamestnaná ako čašníčka - servírka v pracovnom
pomere na dobu neurčitú s dohodnutým pracovným časom 4 hodiny a dohodnutou mzdou vo výške 410eur. Okrem iného súd prvej inštancie argumentáciu matky, že náklady na deti sú minimálne 460 až 470
eur mesačne, vzal v plnom rozsahu v úvahu.

6. Ďalej argumentoval súd prvej inštancie tým, že určením výživného počnúc od podania návrhu otcovi
vzniklapovinnosťzaplatiťmatkeajdlžnévýživnévsume2.150eurnakaždédieťa,pričompozohľadnení
výživného uhradeného v rozhodnom období vo výške 800 eur na každé dieťa ho zaviazal uhradiť
výživné vo výške 1.350 eur dňom doručenia rozsudku na každé dieťa. Čo sa týka realizácie styku
otca s maloletými deťmi počas pobytu na území Slovenskej republiky počas dvoch týždňov, upravil súd

prvej inštancie styk v rozsahu ako uviedol vo výroku VI., a to v piatok od 16:00 do 18:30 a v sobotu
od 09:00 do 18:00 a v nedeľu od 09:00 do 16:00. Po realizácii dvanástich stretnutí je otec oprávnený
stretávať sa s maloletými deťmi od piatku od 16:00 do nedele do 16:00 hodiny. Uvedenú reguláciu
samotného styku určil súd prvej inštancie na základe odporúčaní jednak kolízneho opatrovníka, ktorý
mal k dispozícii správy z vyšetrenia detí psychológom J.. Z. J., z ktorých vychádzal aj súd prvej inštancie.
Podľa vyjadrenia kolízneho opatrovníka a psychologičky a referátu bolo odporúčané pokračovanie v

asistovanom styku, avšak nie dlhodobo. Z toho dôvodu preto súd prvej inštancie pristúpil k asistovanému
styku, tak ako to určil vo výroku VI. Zároveň súd prvej inštancie rozhodol aj o trovách konania, ako už
bolo vyššie spomenuté v zmysle ust. § 52 CMP.

III. Odvolanie otca a vyjadrenie účastníkov konania

7. Proti rozsudku vo výrokoch III., IV. a V. podal odvolanie otec maloletých detí prostredníctvom právneho
zástupcu, pričom argumentoval tým, že súd nevzal v úvahu výdaje otca na cestu L. - J. a späť. Obidvaja
rodičia bývajú u svojich rodičov, teda výdaje na bývanie sú minimálne, pričom výdavky na deti ustálil súd

nás 460 eur, pričom matka deklarovala výdavky na obidve deti vo výške 750 eur. Otec výživné 500 eur
na každé dieťa má uhrádzať, pričom matka sa stará o maloleté deti svojou osobnou starostlivosťou. Aby
otec dosahoval takýto príjem, musí pracovať v zahraničí, čo predpokladá a jeho zvýšené náklady. Otec v
odvolaní voči rozsudku súdu prvej inštancie uviedol, že má záujem podieľať sa na výchove svojich detí,
pričom ide o dvojčatá, ktoré majú v zásade rovnaké potreby a výdavky. Rešpektuje navrhovaný styk s

deťmi, s čím má však spojené zvýšené výdavky na cestovanie z L. do J. a naspäť. Preto otec maloletých
detí namieta, že požadované výživné na každé dieťa 500 eur mesačne sa mu zdá príliš vysoké. Výrok
VI. rozsudku otec nenapadol, pretože ho považuje za súladný so zákonom.
Otec argumentoval v odvolaní tým, že pokiaľ súd vzal v úvahu osobnú starostlivosť matky, mal zobrať
aj tú skutočnosť, že otec, aby mohol dosiahnuť takýto príjem, musí pracovať v zahraničí a s tým sú

spojené aj zvýšené výdavky, na ktoré otec v odvolaní viackrát poukázal. Uviedol, že dôvodom rozpadu
manželstva bola manželkina nevera. A on, aby mohol zarábať, tak musel pracovať v zahraničí, s čím
sú spojené aj jeho výdavky. Poukázal aj na judikatúru krajských súdov, čo sa týka výživného na dieťa,
ktorá suma zahŕňa sumu potrebnú na výživu vo vlastnom zmysle slova, je to suma na uspokojovanie
hmotných potrieb akými sú šatstvo, obuv, hygienické pomôcky, prostriedky dôležité pre úspešný vývoj

dieťaťa na rozširovanie a prehlbovanie jeho vzdelávania a rozvoj záujmov, záľub, na prípravu na
budúce povolanie, úhradu kultúrnych, športových a rekreačných potrieb, pričom miera týchto potrieb
je odstupňovaná vekom dieťaťa. Predovšetkým závisí na veku dieťaťa, ako aj na jeho záľuba, pričom
otec argumentuje tým, že aj odôvodnené potreby dieťaťa majú svoju konkrétnu hranicu danú jeho
spotrebným charakterom. V tejto súvislosti poukázal na to, že treba dbať aj o to, aby výživné nad túto

hranicu nepriamo neuspokojovalo sčasti aj potreby iných osôb, v tomto prípade otec uvádza matku.
Ďalej poukázal aj na Nález Ústavného súdu Českej republiky č. IV. ÚS 650/2015 z 09. decembra 2015,
pričomcitovalurčitéstáte,ktorésatýkajúpovahynadštandardnéhopríjmu.Ďalejotecvodvolaníuviedol,
že musí konštatovať, že súd pri rozhodovaní o výživnom zohľadnil všetky požiadavky matky, pričom je
nepochybné, že určenie výživného nepokrýva len potreby maloletých detí, ale aj jej samej. Poberá od

otca minimálne 1.250 eur mesačne, mimo svojej mzdy, z čoho je otec presvedčený, že môže využiť a
postarať sa o maloleté deti. Na základe týchto skutočností navrhuje odvolaciemu súdu rozhodnutie súdu
prvej inštancie v napadnutých výrokoch zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie prejednanie a rozhodnutie.

8. Kolízny opatrovník vyjadrením z 3.10.2025 odporučil odvolaciemu súdu rozsudok z 22.8.2025 ako

vecne správny potvrdiť.

III. Hodnotenie odvolacieho súdu9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) po zistení, že odvolanie otca ako povinného z
platenia výživného bolo podané včas v zmysle ustanovenia § 362 ods. 1 CSP oprávneným subjektom -

účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané podľa § 359 CSP, proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa s poukazom na ustanovenie § 355 ods. 1
CSP, po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti v súlade s § 127 a § 363 CSP a že
odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti
rozsahom s poukazom na ustanovenie § 65 CMP a dôvodmi odvolania s poukazom na § 66 CMP s

ohľadom dôvodov odvolania povinného z platenia výživného ako účastníka konania, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v súlade s § 329 ods. 1 CSP, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený
minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten
istý deň, ako bol vyvesený na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie
rozsudku v napadnutých výrokoch, ktorým bolo rozhodnuté súdom prvej inštancie podľa ustanovenia §
387 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP predmetný rozsudok potvrdil.

10. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo
a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a vydaný v súlade so zákonom. Súd prvej
inštancie správne zistil skutočný stav veci a z uvedeného skutočného stavu
vyvodil správny právny záver, pričom správne posúdil výšku výživného na obidve maloleté deti vo výške

500 eur na každé a z toho 430 eur je otec povinný uhrádzať k rukám matky a 70 eur na sporiaci účet.

11. Odvolací súd sa s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie v celom rozsahu stotožnil a v
zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 Zákona o rodine poukázal na dôvody, ktoré sú uvedené v odôvodnení
rozhodnutia súdu prvej inštancie. Zároveň odvolací súd vyslovil záver, že v žiadnom prípade neboli

porušené žiadne procesné práva na strane otca.

12. Čo sa týka podstatných odvolacích námietok otca, tieto spočívali v tom, že vzhľadom na návrh matky,
nedokáže hradiť vyššie výživné ako mu bolo stanovené v predchádzajúcom rozhodnutí, pretože 500 eur
na každé dieťa je podľa neho dosť vysoká suma, z ktorej nielen sú pokryté potreby maloletých detí, ale

predovšetkým pokryté sú potreby matky. Matka od neho dostáva aj výživné na manželku vo výške 350
eur, pričom stále poukazuje otec maloletých detí na to, že príjem dosahuje len z toho dôvodu, že pracuje
vonku v zahraničí, kde je minimálne 5 týždňov a 2 týždne potom následne na R.. Odvolanie podal aj
preto, že si myslí, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne vyhodnotil skutočný stav veci, vychádzal
z nesprávneho právneho posúdenia, preto žiadal, aby vo výrokoch III., IV. a V. bol rozsudok zrušený a

vrátený súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

13. Odvolací súd k odvolacím námietkam argumentuje tým, že suma 750 eur, ktorú matka vydokladovala
na obidve maloleté deti, predstavuje sumu, ktorá je potrebná na pokrytie nákladov na maloleté deti,
nielen čo sa týka ošatenia a obuvi, záujmovej činnosti, študijnej činnosti, ale predovšetkým na pokrytie

stravy, ako aj bývania.

14. Odvolací súd v rámci odvolacieho konania na základe vyjadrení tak matky, otca, ako aj kolízneho
opatrovníka, dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne posúdil všetky skutočnosti, ktoré viedli
matkukpodaniunávrhunaúpravuprávapovinnostíkmaloletýmdeťom.Odvolacísúdďalejuvádza,žes

odvolacími námietkami otca sa nestotožnil, nakoľko mal preukázané, že na základe vyjadrení tak matky,
otca, ako aj písomných dôkazov, ktoré boli predložené v rámci súdu prvej inštancie a v neposlednom
rade aj z vyjadrení kolízneho opatrovníka dospel súd prvej inštancie k správnemu rozhodnutiu ohľadom
určenia výšky výživného, ako aj dlžného výživného.

15. Ku dôvodom odvolania otca preto odvolací súd argumentoval v prvom rade poukazom na to, že
povinnosťou rodiča je v zmysle ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti
rodičovkdeťom,ktorátrvádočasu,kýmdetiniesúschopnésamésaživiť.Argumentotcaakopovinného
z platenia výživného, že matka má nízky príjem a že prakticky chce samotným výživným na deti pokryť
aj svoje potreby, sa v konaní nepreukázalo a aj odvolací súd je toho názoru, že matka dostatočným

spôsobom vyargumentovala výdaje na obidve maloleté deti.

16. Odvolací súd zároveň poukazuje na obsah ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine, z ktorého
vyplýva, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností amajetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Z uvedeného ustanovenia
bezpochyby vyplýva, že pokiaľ je otec zárobkovo činný a dosahuje príjem, ktorý bol preukázaný jednak
predloženými listinnými dôkazmi zo strany otca, ako aj s poukazom na 20-násobok životného minima, z

ktorého vychádzal defacto súd prvej inštancie, je zo strany odvolacieho súdu potrebné potvrdiť, že otec
má podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov možnosť hradiť výživné vo výške, ktoré
bolo určené súdom prvej inštancie.

17. V zmysle ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd

prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Už len to, že otec sám potvrdil, že
je mimo dosahu svojich maloletých detí, minimálne 5 týždňov v zahraničí, odvolací súd s dôrazom na tú
skutočnosť, že všetku výchovu a všetky potreby, ktoré majú deti, zabezpečuje v prevažnej miere matka,
vyzdvihol matkinu osobnú starostlivosť o deti na roveň jeho snahe o finančné zabezpečenie rodiny. V
prípade, že rodičia nežijú spolu, tak je to o to zložitejšie, že matka sa nemôže o starostlivosť otca vôbec
oprieť a uvedená starostlivosť je na jej ramenách. To znamená, že nielen starostlivosť o domácnosť,

stravu, ošatenie a ostatné veci, ale aj starostlivosť o školské a mimoškolské potreby obidvoch detí.

18. Odvolací súd zároveň poukazuje aj na ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine, podľa ktorého
výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov rodičov neberie súd do úvahy len výdavky povinného rodiča, teda otca a v súvislosti s tým

argumentuje odvolací súd, že je si vedomý toho, že otec má zvýšené výdavky na cestovné z L. do
J. a späť, avšak v prvom rade odvolací súd argumentuje tým, že pokiaľ otec má záujem o realizáciu
vzťahov medzi ním a jeho maloletými deťmi, musí preto aj niečo urobiť. Argumentácia otca v odvolaní
jednoznačne preukazuje, že má záujem podieľať sa na výchove svojich detí, k čomu riadne patrí aj
zabezpečenie hmotných potrieb jeho maloletých detí a to v prvom rade prostredníctvom úhrady riadneho

výživného z jeho strany.

19. Odvolací súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že na základe predloženého výpisu z účtu, ktorým
aktualizoval svoj príjem otec na pojednávaní 22.08.2025 vo výške 4.827 eur potvrdil výšku príjmu.
Pokiaľ odoprel predložiť ďalšie výpisy, súd prvej inštancie postupoval v zmysle ustanovenia § 63 ods.

1 Zákona o rodine, podľa ktorého rodič, ktorý má príjem z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu je povinný preukázať ich súdu, predložiť doklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu, zistení a ďalších
skutočností potrebných na rozhodnutie. Podľa súdu prvej inštancie, pričom totožný názor má aj odvolací
súd, že ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného

príjmu predstavuje 20 -násobok sumy životného minima, ktorá podľa súdu prvej inštancie predstavuje
výšku 5.682,60 eur v danom konkrétnom období. Pokiaľ argumentuje otec v odvolaní výškou svojho
príjmu, odvolací súd má za to, že či už by vychádzal súd z príjmu 4.827, ktorý predložil otec alebo
z príjmu 5.682,60, ktorý bol stanovený v zmysle ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine, určené
výživné predovšetkým vychádzalo z odôvodnených potrieb maloletých detí a pri určení výživného súd

prvej inštancie postupoval správne a v danom prípade bezpochyby vychádzal z možností, schopností a
majetkových pomerov otca, ale predovšetkým z odôvodnených potrieb nezaopatrených detí.

20. Odvolací súd preto vzhľadom k tomu, že sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2CSP, preto predmetné rozhodnutie v napadnutých

výrokoch III., IV., V. potvrdil ako vecne správne a zákonné v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 CSP v
spojení s § 2 ods.1 CMP. Zároveň potvrdil aj výrok IX. rozhodnutia o trovách konania súdu prvej inštancie
ako vecne správne v súlade so zákonom.

21. Odvolacie námietky otcom v podanom odvolaní v žiadnom prípade nespôsobili odvolací súd

rozhodnutie súdu prvej inštancie mal zrušiť, resp. zmeniť. Predkladaním dokladov zo strany otca súd
len argumentoval tú skutočnosť, že zo strany otca je tiež povinnosť si splniť všetky výzvy súdu prvej
inštancie.

22. Odvolací súd preto po preskúmaní napadnutého rozsudku bezpochyby dospel k záveru, že je

v záujme maloletých detí, vzhľadom na ich oprávnené potreby, rozhodnutie súdu prvej inštancie
ako vecne správne a zákonné potvrdiť. Odvolací súd zároveň argumentuje, že v žiadnom prípade
nenahradí výživné osobnú starostlivosť, ktorou sa matka o maloleté deti celý život stará, pričom platením
výživnéhozostranyotcaaspoňtakoutoformoumáotecmožnosťnahradiťuvedenúabsenciuvovýchovemaloletých detí, pričom aj odvolací súd apeluje na rodičov, že je potrebné, aby styk s maloletými deťmi
a otca bezpochyby stále sa udržiaval, nakoľko obidvaja rodičia, tak otec ako aj matka, sú rodičmi
maloletých detí, ktoré potrebujú pre svoj život jednak osobu otca a matky ako aj vzor z jednej aj z druhej

strany.
Preto je v danom prípade potrebné, aby zo strany otca bol neustále prejavovaný záujem o maloleté deti
vzhľadom k tomu, že dvojčatá sú vo veku, kedy je potrebné, aby otec preukázal svoj záujem o ne.

23. Zároveň odvolací súd rozhodol aj o trovách odvolacieho konania v zmysle ustanovenia § 52 CMP

a to tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania s poukazom na to,
že ide o konanie v rodinnoprávnej veci.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu

rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).