Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4Tos/5/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6925010652
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6925010652.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a sudcov
Mgr. Jána Bednára a JUDr. Petra Hunáka, PhD., v trestnej veci odsúdeného A. B., C. XX. XX. XXXX
D. Rimavskej Sobote, na neverejnom zasadnutí dňa 29. januára 2026, o sťažnosti odsúdeného proti
uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 1Nt/12/2025 zo dňa 01. decembra 2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením sp. zn. 1Nt/12/2025 zo dňa 01. decembra 2025 samosudca Okresného súdu Rimavská
Sobota podľa § 399 ods. 2 Tr. por. z dôvodu uvedeného v § 394 ods. 1 Tr. por. zamietol návrh
odsúdeného: A. B., C. XX. XX. XXXX, t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Košice – Šaca, o
povolenie obnovy konania v trestnej veci Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. RA- 2T 37/2023.

Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí konanom dňa
01. 12. 2025 sťažnosť, ktorú doplnil prostredníctvom obhajcu podaním doručeným okresnému súdu dňa
06. 01. 2026. V písomných dôvodoch sťažnosti v podstate uviedol, že nesúhlasí so závermi okresného
súdu, nakoľko sú založené na nesprávnom vyhodnotení výpovedí svedkov a na nesprávnom právnom
posúdení a mal za to, že okresný súd nedôvodne zamietol jeho návrh na povolenie obnovy vykonania
a nedôvodne odmietol aj vykonanie výsluchu navrhnutého svedka E. D., ktorý je zaťom F. G., pričom

obaja bývajú na rovnakej adrese. Navrhol, aby krajský súd doplnil dokazovanie výsluchom tohto svedka
ku skutočnostiam, ktoré sú mu známe o predmetnej krádeži mobilného telefónu a o jeho vlastníkovi
resp. predchádzajúcom vlastníkovi.

Dôvodil, že z výsluchov svedkov H. B., I. J. a C. B. podľa názoru odsúdeného vyšli najavo nové
skutočnosti odôvodňujúce obnovu konania. Títo svedkovia síce neboli prítomní pri spáchaní skutku

avšak, týmto svedkom sa odsúdený po spáchaní skutku priznal, že odcudzil mobilný telefón, pričom
svedok H. B. na otázku odsúdeného uviedol, že ďalší svedok C. B. uviedol, že mu odsúdený o krádeži
telefónu povedal a ukázal mu tento telefón a že telefón odcudzil v herni Luxor od Eugena Kárásza.
Uviedol, že výpovede svedkov na verejnom zasadnutí potvrdzujú, že útok odsúdeného nesmeroval proti
osobevyššiehoveku–K.L.,atedavtomtoprípadeodsúdenýnevyužiljejvek,zdravotnýstavanizníženú
obranyschopnosť osoby vyššieho veku, keďže jeho protiprávna činnosť bola fakticky realizovaná voči

osobe, ktorá nemá status chránenej osoby t.j. proti F. G., ktorá v čase skutku nedosiahol vek 60
rokov, nebol osobou vyššieho veku. Tým pádom odpadá materiálny dôvod na aplikáciu prísnejšej
trestnoprávnej kvalifikácie. Namietal, že právna kvalifikácia skutku podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. nie je
správna, ale správne a zákonne mal byť skutok kvalifikovaný podľa § 212 ods. 1 písm. b) Tr. zák. bez
použitia kvalifikačného znaku podľa § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák. Za tohto stavu podľa odsúdeného
nemožno vylúčiť, že v prípade zohľadnenia týchto skutočností by skutok bol právne posúdený len v rámci

základnej skutkovej podstaty trestného činu krádeže s nižšou trestnou sadzbou, čo by nevyhnutne viedlo
aj k uloženiu miernejšieho trestu, primeraného skutočnej závažnosti činu pomerom odsúdeného.Na základe uvedeného navrhol, aby krajský súd zrušil uznesenie napadnuté uznesenie prvostupňového
súdu a rozhodol tak, že povolí obnovu konania a zruší trestný rozkaz Okresného súdu Rimavská Sobota

sp. zn. RA-2T 37/2023 zo dňa 24. 04. 2023, ako aj všetky rozhodnutia, ktoré na tento trestný rozkaz
obsahovo nadväzujú, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej jeho zrušením došlo, stratili podklad.

Podľa§192ods.1písm.a),b)Tr.por.prirozhodovaníosťažnostipreskúmanadriadenýorgánsprávnosť
výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce

týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Po postupe v zmysle tohto ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nebola
dôvodne podaná, pretože v posudzovanom prípade neboli splnené podmienky obnovy konania podľa
§ 394 ods. 1 Tr. por.

Z obsahu predloženého spisového materiálu vyplýva, že A. B. bol trestným rozkazom Okresného súdu
Revúca sp. zn. 2T/37/2023 zo dňa 24. apríla 2023, právoplatným dňa 24. 05. 2023 uznaný vinným zo
spáchania zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. d), ods. 3 písm. f) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods.
1 písm. e) Tr. zák., za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 36 mesiacov podmienečne
s odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu v trvaní 36 mesiacov s probačným dohľadom nad jeho

správaním v skúšobnej dobe. Súčasne ako súčasť probačného dohľadu uložil povinnosť spočívajúcu
v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

Uznesením Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. RA-2T/37/2023 zo dňa 18. 11. 2024,
právoplatným dňa 11. 12. 2024 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

3Tos/102/2024 zo dňa 11. 12. 2024 súd vyslovil, že odsúdený A. B. sa v skúšobnej dobe neosvedčil
a trest odňatia slobody uložený trestným rozkazom Okresného súdu Revúca sp. zn. 2T/37/2023 zo
dňa 24. 04. 2023, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24. 05. 2023 vo výmere 36 mesiacov vykoná, so
zaradením odsúdeného pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s
minimálnym stupňom stráženia.

Podaním doručeným okresnému súdu dňa 27. 05. 2025, následne doplneným dňa 17. 10. 2025
odsúdený požiadal o povolenie obnovy konania, o ktorom návrhu okresný súd rozhodol sťažnosťou
napadnutým uznesením.

Krajský súd, ako nadriadený orgán, v súlade s ustanovením § 192 ods. 1 Tr. por., v ktorom je vyjadrený
obmedzený revízny princíp, potom, ako nezamietol sťažnosť z dôvodov § 193 ods.1 písm.
a) alebo b) Tr. por., na základe sťažnosti preskúmal napadnutý výrok uznesenia, a to zo všetkých
hľadísk, bez ohľadu na to, či tieto hľadiská sú alebo nie sú v sťažnosti uvedené, a jednak správnosť
postupu konania, ktoré napadnutému výroku predchádzalo, a to z hľadiska všetkých chýb, ktoré mohli

spôsobiť nesprávnosť napadnutého výroku uznesenia. Pri plnení revízneho princípu preveril z právnej
stránky, či v celom konaní, v priebehu ktorého sa vytvárali podklady pre napadnuté uznesenie, nedošlo k
porušeniu Trestného zákona, Trestného poriadku alebo iných mimotrestných právnych predpisov, ktoré
sú súčasťou právneho poriadku, lebo právo nemôže byť založené na nepráve.

Sťažnosť proti uzneseniu, ktorým bol zamietnutý návrh na povolenie obnovy konania, je prípustná v
súlade s ustanoveniami § 185 ods. 1, 2 Tr. por., § 402 ods. 3 Tr. por., bola podaná oprávnenou osobou
v zmysle § 186 ods. 1 Tr. por. a v lehote stanovenej § 187 ods. 1 Tr. por.
Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo
právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr

neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu. alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by

bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

V rámci teoretického exkurzu krajský súd uvádza, že reálne garantovanie a uplatnenie základného práva
na súdnu ochranu v konaní o obnove konania neznamená, aby všeobecné súdy preberali skutkové aprávne názory strany konania, ktorá sa domáha obnovy konania. Krajský súd zdôrazňuje, že jedným zo
základných prvkov vlády práva je princíp právnej istoty, ktorý okrem iného vyžaduje, aby v prípade, keď
súdyrozhodnúvoveciskonečnouplatnosťou,ichrozhodnutieneboloviacspochybňované.Tentoprincíp

neumožňuje stranám konania, aby sa dožadovali obnovy konania iba z dôvodu opätovného prejednania
a nového rozhodnutia vo veci. Samotná možnosť existencie dvoch názorov na vec nie je dôvodom pre
opätovné preskúmanie veci. Odklon od tohto princípu je odôvodnený iba v prípadoch, keď sa vyskytnú
okolnosti podstatného a naliehavého charakteru. Právomoc vyšších súdov zrušovať alebo meniť
právoplatné a záväzné súdne rozhodnutia by mala byť vykonávaná na účely nápravy základných vád.

Táto právomoc musí byť vykonávaná tak, aby bola v čo najvyššej možnej miere dodržaná spravodlivá
rovnováha medzi záujmami jednotlivca a potrebou zabezpečiť efektívnosť súdneho systému.

Krajský súd konštatuje, že o takýto prípad sa v konaní o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy
konania nejedná.

V posudzovanom prípade okresný súd v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania, sa dôsledne
vysporiadal so skutočnosťami, ktoré by mali podľa mienky odsúdeného zakladať dôvod pre povolenie
obnovy konania a svoje rozhodnutie aj veľmi podrobne, v súlade s ustanovením § 176 ods. 2 Tr. por.,
odôvodnil.

Vzhľadom k tomu, že okresný súd posudzovanej veci venoval náležitú pozornosť zostáva krajskému
súdu len akcentovať správnosť záverov okresného súdu a k sťažnostným námietkam odsúdeného
uviesť, že odsúdený skutočnosťami uvádzanými v tomto konaní sleduje prehodnotenie už ustáleného
dôkazného stavu v jeho trestnej veci vo svoj prospech, čo je v intenciách jeho obhajoby prípustné a
legálne, ale po právoplatnosti jeho odsúdenia tomuto zámeru nemôže slúžiť obnova konania ako inštitút

mimoriadneho opravného prostriedku.

Z návrhu odsúdeného je teda zrejmé, že sa v podstate domáhal prehodnotenia dôkazov, ktoré boli v
pôvodnom konaní riadne vykonané a vyhodnotené tak individuálne, ako aj v ich súhrne. Aj na ich základe
bolo potom jednoznačne a nepochybne preukázané, že sa odsúdený predmetnej trestnej činnosti

dopustil. V tomto smere krajský súd poukazuje na skutočnosť, že odsúdený návrh na obnovu konania
v podstate odôvodnil skutočnosťami procesného charakteru, a to , že nemal k dispozícii tlmočníka,
obhajcu, nemal možnosť nahliadnuť do spisu, radiť sa s obhajcom, nedoručením rozhodnutím, pritom
navyše navrhol vypočuť svedkov H. B., I. J., C. B. a D. D.. Krajský súd v zhode s úsudkom
prvostupňového súdu akcentuje, že všetky skutočnosti týkajúce sa procesného charakteru vznikli už

v základnom konaní, ktoré sú vyvrátené obsahom predloženého spisového materiálu, a ako správne
uzavrel okresný súd nie sú pravdivé, pritom sa nejedná o nové skutočnosti súdu skôr neznáme, ktoré
by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi, odôvodniť iné
rozhodnutie o vine a treste. Taktiež vypočutím navrhovaných svedkov H. B., I. J. a C. B. si prvostupňový
súd vytvoril dostatočný skutkový základ pre rozhodnutie, že v prípade odsúdeného neboli splnené

podmienky pre povolenie obnovy konania v predmetnej trestnej veci, keďže títo svedkovia nikdy neboli
priamymi svedkami predmetného skutku, jednalo sa len o sprostredkované informácie od odsúdeného,
ktoré sa dozvedeli priamo od odsúdeného po skutku. Napokon prvostupňový súd správne odmietol
návrh na vykonanie dokazovania výsluchom E. D., keďže by sa taktiež jednalo len o prezentáciu
sprostredkovaných informácií od odsúdeného. Súhrnne teda možno uzavrieť, že v posudzovanej veci

neboli zistené také nové skutočnosti, ktoré by boli súdu skôr neznáme, resp. ktoré by boli svojím
obsahom tak zásadné, že by samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôvodmi súdu skôr
známymi odôvodňovali iné rozhodnutie o vine a treste.

V posudzovanom prípade, keď trestné stíhanie odsúdeného bolo právoplatne skončené vydaním

trestného rozkazu, t.j. bez rozvinutia súdneho konania do hlavného pojednávania a procesu
dokazovania, tak možno odsúdeným uvádzané skutočnosti konfrontovať len s dôkazmi vykonanými
v prípravnom konaní. Trestné konanie odsúdeného vzhľadom na výsledky dokazovania v spojení so
skutočnosťou,žetrestnáčinnosťodsúdenéhobolavpôvodnomkonanídostatočnepreukázaná,skončilo
vydaním právoplatného trestného rozkazu, ktorý mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody s

primeranou skúšobnou dobou. Odsúdený nevyužil dobrodenie súdu, keďže počas plynutia skúšobnej
doby podmienečného odsúdenia sa dopustil ďalšej úmyselnej trestnej činnosti, za ktorú bol právoplatne
odsúdený, následkom čoho bolo, že podmienečne odložený trest v posudzovanej veci mu bol nariadený.
Krajský súd v zhode s úsudkom prvostupňového súdu teda dospel k záveru, že odsúdeným navrhnutédôkazy nie sú takej dôkaznej sily, aby v spojení s dôkazmi už skôr vykonanými, vzhľadom na ich
komplexnosť, rozsah, silu, a z toho vyplývajúcu celkovú dôkaznú hodnotu, mohli mať zásadný vplyv na
právoplatnérozhodnutieojehovineatreste,resp.ktorébymohliviesťkinémumeritórnemurozhodnutiu.

V neposlednom rade je potrebné uviesť aj to, že pokiaľ odsúdený nebol spokojný s výsledkami
dokazovania v pôvodnom trestnom konaní Okresného súdu Revúca sp. zn. 2T/37/2023, bolo jeho
právom uplatniť proti trestnému rozkazu opravný prostriedok - odpor, avšak odsúdený túto možnosť
nevyužil, preto uvedený trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť.

Vo vzťahu k ostatným námietkam sťažovateľa krajský súd poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre
ľudské práva, podľa ktorej je súčasťou práva na spravodlivý proces aj právo na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia. To však neznamená, že na každý argument odsúdeného je súd povinný dať podrobnú
odpoveď. Právo na spravodlivý proces nevyžaduje, aby súd vo svojom rozhodnutí reagoval na všetky
argumenty prednesené v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na také, ktoré sú z hľadiska výsledku

súdneho konania považované za rozhodujúce (sťažnosť č. 18390/91, rozsudok ESĽP z 9. decembra
1994 vo veci Ruiz Torija proti Španielskemu kráľovstvu).

Odsúdený vo svojom návrhu teda neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by samy osebe alebo v
spojení s inými skutočnosťami alebo dôkazmi už skôr známymi odôvodnili iné rozhodnutie v zmysle

ust. § 394 ods.1 Tr. por. Skutočnosti uvádzané odsúdeným nie sú takého charakteru, aby boli splnené
zákonné požiadavky vyžadované ustanovením § 394 ods. 1 Tr. por. pre povolenie obnovy
konania. V danom prípade teda aj senát krajského súdu dospel k rovnakému záveru, ako bol ustálený
okresným súdom.

Nadriadený súd je toho názoru, že napadnuté uznesenie obsahuje všetky zákonom stanovené kritériá z
hľadiska jeho formy a obsahu. Uznesenie je presvedčivé, zrozumiteľné a neponecháva nadriadenému
súdu otvorenú žiadnu otázku, ktorú by bolo potrebné riešiť. Nadriadený súd si osvojuje dôvody
napadnutého uznesenia, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje, a považuje za nadbytočné správne závery
súdu prvého stupňa vo svojom rozhodnutí opakovať.

V širších súvislostiach krajský súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (II.
US 78/05, III. US 264/08, IV. US 372/08) a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle
ktorej pri zamietnutí odvolania sa odvolací súd môže obmedziť i na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu
(rozsudok vo veci Helle v. Fínsko z 19.12.1997, sťažnosť č. 20772/92, body 59-60). Predpokladom tohto

postupu je splnenie podmienky založenej na zistení, že samotné rozhodnutie podriadeného súdu možno
pokladať za dostatočne odôvodnené (Boldea v. Romania, rozsudok z 15.2.2017 k sťažnosti č. 19997/02,
§ 33; Hirvisaari v. Finland, rozsudok z 27.9.2001 k sťažnosti č. 49684/99, § 31, § 33).

Podľa aktuálne platnej judikatúry Ústavného súdu SR právo na spravodlivý proces neznamená, aby súd

rozhodoval v súlade s predstavami, požiadavkami, resp. právnymi názormi strany konania. Z opačného
pohľadu možno povedať, že zamietnutie návrhu, teda neúspech odsúdeného s jeho predloženou
požiadavkou súdu nie je možné považovať bez ďalšieho za porušenie práva na spravodlivý proces v
zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Je v právomoci všeobecných súdov interpretovať a aplikovať právne
normy, ako aj vykonávať a hodnotiť dôkazy.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

S poukazom na uvedené skutočnosti preto krajský súd v súlade s citovaným ust. § 193 ods. 1 písm. c)
Tr. por. sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 163 ods. 4 Tr. por. v spojení s §
180 Tr. por.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.