Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-5S/190/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201176
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201176.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej,

LL.M. (sudca spravodajca), členky senátu JUDr. Ingridy Hudecovej a člena senátu JUDr. Róberta
Jakubáča, PhD., v právnej veci žalobcu: TetraStav, s.r.o., Štiavnička 245, 034 01 Ružomberok, IČO:
36416851,právnezastúpený:KUBINEC&PARTNERSadvokátskakancelária,s.r.o.,Tajovského3,974
01 Banská Bystrica, IČO: 36 851 574, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej
republiky, Nám. Ľ. Štúra 1, 812 35 Bratislava, za účasti: Inštitút pre ochranu prírody, Sásovská cesta 86,
974 11 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 7867/2019-9.2
(9/2019 – rozkl.) zo dňa 25.06.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.

II. Súd žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.

III. Súd ďalšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Žalobca žiadosťou zo dňa 12.02.2019, doručenou žalovanému dňa 14.02.2019, požiadal o povolenie
výnimky z druhovej ochrany podľa § 35 ods. 1 a 2 a podľa § 40 zákona č. 543/2002 Z. z. o
ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane prírody“), z dôvodu
rekultivácie poľnohospodárskej pôdy (zasypávanie odkrytej podzemnej vody), ktorá bola zabratá bez
rozhodnutia o odňatí z poľnohospodárskej pôdy v katastrálnom území A. na parcele B. C. XXXX, C.
B. C. XXXX/X. K žiadosti žalobca pripojil rozhodnutie Okresného úradu Ružomberok, pozemkového a
lesnéhoodboruč.OU-RK-PLO-2015/004028-6-13Kzodňa27.04.2015-nariadenievykonaťrekultiváciu

poľnohospodárskej pôdy v katastrálnom území A., ktorá bola zabratá bez rozhodnutia o odňatí z
poľnohospodárskej pôdy po 25.06.1992 pre spoločnosť DOPRAVEX s.r.o. (už zaniknutá spoločnosť
DOPRAVEX s.r.o. takúto rekultiváciu nevykonala) a rozhodnutie Okresného úradu Ružomberok,
pozemkového a lesného odboru č. OÚ-RK-PLO-2018/006252-13K zo dňa 13.08.2018 o schválení
projektu rekultivácie predmetnej pôdy a o určení podmienok rekultivácie uvedeného pozemku, vydané
prežalobcusohľadomnato,žedňa02.05.2018podpísalzmluvuoobchodnejspoluprácipriuskutočnení
rekultivácie predmetného územia s Obecným urbariátom – pozemkové spoločenstvo Lisková ako

správcom predmetných nehnuteľností a dal vypracovať „Projekt rekultivácie poľnohospodárskej pôdy“,
spolu s „Hydrogeologickým posudkom“, na základe ktorého požiadal Okresný úrad Ružomberok,
pozemkový a lesný odbor a odbor starostlivosti o životné prostredie a v rámci vodosprávneho konania aj
SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, odštepný závod Piešťany o vyjadreniesa k projektu rekultivácie. Okresný úrad Ružomberok, odbor starostlivosti o životné prostredie pritom
pred realizáciou uvedenej činnosti požadoval, aby žiadateľ požiadal o povolenie výnimky z druhovej
ochrany chránených druhov živočíchov.

2. Žalovaný listom č. 5589/2019-6.3, 9703/2019 zo dňa 20.02.2019 požiadal Štátnu ochranu prírody
Slovenskej republiky (ďalej len „ŠOP SR“) o stanovisko k žiadosti žalobcu o povolenie výnimky z
podmienok druhovej ochrany. ŠOP SR listom č. ŠOPSR/353-001/2019 zo dňa 01.03.2019 zaslala
žalovanému k žiadosti žalobcu vyjadrenie (ďalej len „stanovisko ŠOP SR“), v ktorom uviedla, že

predmetná lokalita sa nachádza na území s prvým stupňom ochrany a nie je umiestnená v chránených
územiach sústavy NATURA 2000, ani nie je súčasťou maloplošného chráneného územia a jeho
ochranného pásma. Pri predbežnom monitoringu dotknutej lokality – vodnej ploche vytvorenej po
ťažbe štrkopieskov ŠOP SR zaznamenala vysoký počet chránených druhov živočíchov národného aj
európskeho významu. ŠOP SR ďalej upozornila, že v tesnej blízkosti dotknutej lokality sa nachádza
územie európskeho významu SKUEV0253 Váh s priradeným 4. stupňom ochrany a dané územie je

navrhovanézdôvoduochranybiotopoveurópskehovýznamu.Približnevovzdialenosti1,4kmvýchodne
od dotknutej lokality sa nachádza prírodná rezervácia Ivachnovský luh s priradeným 5. stupňom
ochrany. Vodný tok Váhu lemujú v dotknutej lokalite biotopy národného významu Kr9 Vŕbové kroviny
na zaplavovaných brehoch riek. Na základe vyššie uvedeného ŠOP SR z hľadiska záujmov ochrany
prírody a krajiny neodporúča súhlasiť s navrhovanou činnosťou – zasypaním odkrytej podzemnej vody

v katastrálnom území A. na parcele B. C. XXXX, C. B. C. XXXX/X podľa geometrického plánu č.
XXXXXXXX-XX/XXXX,t.j.neodporúčalaorgánuochranyprírodyakrajinypovoliťžiadateľovivýnimkuzo
zákazov stanovených v § 35 v súčinnosti s § 40 zákona o ochrane prírody. Žalobcom navrhovaná činnosť
vedie k ohrozeniu existencie druhov živočíchov, k narušeniu ich rozmnožovacích schopností, ako aj k
zániku ich biotopu. ŠOP SR ďalej uviedla, že vzhľadom na skutočnosť, že doteraz nedošlo k rekultivácii

uvedeného pozemku (cca 4 roky od odkrytia hladiny podzemných vôd) a územie sa prestalo využívať na
ťažbu, na lokalite sa vytvorili vhodné podmienky pre hniezdenie, úkrytové a potravné možnosti pre vodné
živočíchy, obojživelníky, vtáky, ako aj hmyz viazaný na vodné prostredie. Zasypaním plochy by došlo k
zániku a strate hodnotných hniezdisk vzácnych vtákov, ako sú rybárik riečny (Alcedo athys), chriašteľ
bodkovaný (Porzana porzana) alebo brehuľa hnedá (Riparia riparia). Predmetná lokalita predstavuje

jedno z troch známych hniezdisk brehúľ na Liptove, pričom v rámci Slovenska je ostrovčekovite
rozšírená, pričom v dôsledku rýchleho úbytku vhodných lokalít na hniezdenie z dôvodu regulácie
vodných tokov, spevňovania brehov a výstavby vodných stavieb klesá jej početnosť. Predmetná lokalita
je tiež lokalitou rozmnožovania pre obojživelníky – kunku žltobruchú (Bombina variegata), ropuchu
zelenú (Bufo viridis) a mloka karpatského (Triturus montandoni). Navrhovaná činnosť podľa názoru ŠOP

SR vedie v danej lokalite a jej okolí k ohrozeniu existencie vyššie uvedených druhov živočíchov a k
narušeniu až celkovému zániku hniezdnych a potravných biotopov, ktoré sú nevyhnutné pre zachovanie
optimálneho stavu ich populácií.

3. Svoju účasť v predmetnom konaní oznámil v zákonnej lehote elektronickým podaním zo dňa

25.02.2019 ďalší účastník, ktorý dňa 31.01.2019 zaslal žalovanému stanovisko k predmetnému konaniu,
v ktorom uviedol, že sa stotožňuje s odborným stanoviskom ŠOP SR a doplnil, že dotknutá lokalita je v
kombinácii s tokom Váhu regionálne významná pre zimovanie vodných vtákov, pričom z významnejších
druhov zaznamenal výskyt orliaka morského (Haliaeetus albicilla). Mokrade z Liptovskej kotliny rýchlym
tempom zmizli, a tak z hľadiska ochrany na vodu viazaných druhov rastlín a živočíchov má veľký

význam aj ochrana sekundárne vytvorených mokraďových stanovíšť. Posilní sa tým funkcia Váhu ako
nadregionálne významného biokoridoru. Podľa ustanovenia § 3 ods. 3 zákona o ochrane prírody je
vytváranie a udržiavanie územného systému ekologickej stability verejným záujmom. Podnikatelia a
právnické osoby, ktorí zamýšľajú vykonávať činnosť, ktorou môžu ohroziť alebo narušiť územný systém
ekologickej stability, sú povinní navrhnúť opatrenia, ktoré prispejú k jeho vytváraniu a udržiavaniu.

Vzhľadom na uvedené ďalší účastník nesúhlasil s povolením požadovanej výnimky.

4. Žalovaný následne rozhodnutím č. 5589/2019-6.3 zo dňa 01.04.2019 žalobcovi nepovolil výnimku
zo zakázaných činností podľa § 35 ods. 1 a 2 zákona o ochrane prírody za účelom rekultivácie
poľnohospodárskej pôdy (zasypanie odkrytej podzemnej vody) v katastrálnom území A. na parcele B.

C. XXXX, C. B. C. XXXX/X (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).

5. Žalobca podal rozklad proti prvostupňovému rozhodnutiu, v ktorom uviedol, že vlastník predmetného
pozemku prenajal pozemok spoločnosti DOPRAVEX, s.r.o. s tým, že nájomník začal na pozemku ťažbunevyhradenej suroviny štrkov a pieskov. Bez akéhokoľvek pričinenia vlastníka pozemku tak došlo k
situácii, že na pozemku prebehla ťažba štrkov bez príslušných povolení. Rozhodnutím Okresného úradu
Ružomberok, pozemkového a lesného odboru č. OU-RK-PLO-2015004028-613K zo dňa 27.04.2015

bola spoločnosti DOPRAVEX, s.r.o. nariadená rekultivácia pozemku s výstupom obnovenia funkcie
pôvodného druhu pozemku „orná pôda“. Uvedené rozhodnutie Okresného úradu Ružomberok sa
opieralo o odborné stanovisko pôdnej služby – Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany rastlín
(VÚPOP) Bratislava, pracovisko Banská Bystrica. Žalobca sa na základe nájomnej zmluvy s vlastníkom
pozemku podujal na vykonanie rekultivácie pozemku, keďže v rámci svojho podnikania videl reálne

možnosti zabezpečenia vhodných materiálov zemín na zavezenie vyťaženej jamy, vrátane mokrého
rezu po ťažbe, pri dodržaní všetkých podmienok príslušného hydrogeologického posudku a stanovísk
dotknutých zložiek štátnej správy ochrany prírody. Podľa žalobcu by ponechanie neorganizovaným
spôsobom vykopanej jamy na rovine na danej parcele bez úpravy brehov okolo vzniknutej vodnej plochy
neprispelo ku krajinno-ekologickej stabilite územia. Keďže ide o nestabilizované brehy okolo vodnej
plochy, do budúcnosti je potrebné rátať s početnými zosuvmi pôdy, čo by pre sekundárne etablované

druhy vtáctva na danej lokalite neposkytovalo možnosti trvalo udržateľného rozvoja. Navrátením do
stavu poľnohospodárskeho využívania sa prispeje ku skvalitneniu úrovne ochrany prírody a krajiny v
danej lokalite.

6. O rozklade žalobcu rozhodol žalovaný konajúci ministrom životného prostredia Slovenskej

republiky rozhodnutím č. 7867/2019-9.2 (9/2019-rozkl.) zo dňa 25.06.2019 tak, že rozklad
zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej len „druhostupňové rozhodnutie“). Žalovaný
v druhostupňovom rozhodnutí poukázal na to, že ŠOP SR z hľadiska záujmov ochrany prírody a krajiny
neodporúčala súhlasiť s navrhovanou činnosťou – zasypaním odkrytej podzemnej vody v katastrálnom
území A. na parcele B. C. XXXX, C. B. C. XXXX/X podľa geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX,

t.j.neodporúčalaorgánuochranyprírodyakrajinypovoliťžiadateľovivýnimkuzozákazovstanovenýchv
§35vsúčinnostis§40zákonaoochraneprírody,atozdôvodu,žežalobcomnavrhovanáčinnosťvediek
ohrozeniu existencie druhov živočíchov, k narušeniu ich rozmnožovacích schopností, ako aj k zániku ich
biotopu. Na základe stanoviska ŠOP SR mal žalovaný za preukázané, že v danom konaní nie je možné
povoliť žalobcovi požadovanú výnimku tak, aby pri tom nedošlo k výraznému negatívnemu vplyvu na

záujmy ochrany prírody a krajiny v danej oblasti. Rozhodujúce pre rozhodnutie žalovaného o nepovolení
výnimky žalobcovi bolo nesplnenie podmienok ustanovených v § 40 ods. 3 zákona o ochrane prírody.
Okrem toho žalovaný poukázal na podmienku ustanovenú v § 40 ods. 2 zákona o ochrane prírody,
podľa ktorej orgán ochrany prírody môže povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov,
vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov, len ak neexistuje iná ekonomicky a technicky

realizovateľná alternatíva a výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie
dotknutého druhu v jeho prirodzenom areáli. Zachovanie priaznivého stavu biotopov a priaznivého stavu
chránených druhov živočíchov je v rozhodovaní žalovaného o povolení výnimky z druhovej ochrany
zásadnou otázkou a žalovaný sa pri ňom musí riadiť záujmami ochrany prírody a krajiny, ktoré sú
definované zákonom o ochrane prírody. Z uvedeného dôvodu nebolo predmetom konania o rozklade

skúmať, na základe akých podkladov a z akých dôvodov Okresný úrad Ružomberok, pozemkový a lesný
odbor rozhodnutím č. OU-RK-PLO-2015/004028-6-13K zo dňa 27.04.2015 spoločnosti DOPRAVEX,
s.r.o. nariadil rekultiváciu pozemku s výstupom obnovenia funkcie pôvodného druhu pozemku „orná
pôda“.

II.
Žaloba

7. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou zo dňa 25.08.2019 domáhal na Krajskom súde v
Bratislave preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia druhostupňového ako aj prvostupňového

rozhodnutia žalovaného z dôvodu, že vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie
skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, t.j. dôvody
podľa § 191 ods. 1 písm. c) a e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „SSP“). Podľa žalobcu neboli zo strany žalovaného v rámci zisťovania skutkového
stavu a správnej úvahy zohľadnené viaceré skutočnosti, a to, že predmetná odkrytá hladina podzemnej

vody nachádzajúca sa na nezabezpečených pozemkoch a jej ďalšia existencia predstavuje príležitosť
aj na nezákonné zbavovanie sa odpadov s markantným potenciálom kontaminácie podzemných vôd
a iného riečiska nachádzajúceho sa v tesnej blízkosti vodnej plochy, najmä územie európskeho významu
rieky Váh, ktorá má v tomto úseku 4. stupeň územnej ochrany.8. Žalobca uviedol, že stanovisko ŠOP SR, ktoré bolo podkladom pre vydanie rozhodnutí, je
nedôveryhodné, pretože neobsahuje podstatné skutočnosti, najmä, že v tesnej blízkosti predmetnej

monitorovanej lokality sa nachádza vnútroštátne, civilné, celoročne prevádzkované letisko Ružomberok,
ktoré podlieha osobitnému bezpečnostnému režimu, s čím sa žalovaný nezaoberal. Podľa žalobcu boli
splnené podmienky pre povolenie výnimky v zmysle § 40 ods. 3 písm. c) zákona o ochrane prírody,
pretože rekultivácia dotknutých parciel bola a je v záujme verejného zdravia a verejnej bezpečnosti ľudí.
Prítomnosť zvýšeného a narastajúceho počtu vtáctva v predmetnej lokalite predstavuje riziko a zvyšuje

pravdepodobnosť kolízie vtáctva s lietadlami, ktoré využívajú vnútroštátne civilné letisko Ružomberok
a jeho vzletovú a pristávaciu dráhu. Rekultivácia predmetných parciel a zasypanie odkrytej hladiny
podzemnej vody v k.ú. A. by nesporne viedli k eliminácii rizika kolízie vtáctva s leteckými dopravnými
prostriedkami, čo predstavuje verejný záujem na bezpečnosti a predchádzaní škôd na živote, zdraví či
majetku. Zároveň by tým však nedošlo k ohrozeniu biotopu rastlín a živočíchov a nebol by narušený
územný systém ekologickej stability. V tesnej blízkosti sa nachádza povodie rieky Váh poskytujúci

ekvivalentné ideálne podmienky k migrácii živočíchov a k vytvoreniu biotopu.

9. Ponechanie vyťaženej jamy na prirodzenú sukcesiu biotopov v záujme rozšírenia areálu chránených
druhov živočíchov bez úpravy brehov ostatnej vodnej plochy prinesie nesporne nebezpečenstvo pre
akékoľvek osoby pohybujúce sa v blízkosti tejto odkrytej hladiny podzemnej vody, čo však nebolo

žalovaným vyhodnocované. Predmetné parcely predstavujú 5ha poľnohospodárskej pôdy vysokej
bonity, čo len posilňuje legitímne úsilie žalobcu o navrátenie parcely do pôvodnej kategórie „orná pôda“
v súlade so štruktúrou využitia krajiny v duchu územného plánu obce A.. Ponechať parcely v súčasnom
stave by prakticky znamenalo ponechať ich ako neplodnú plochu. Navyše, už inému subjektu (nie
žalobcovi) bola povolená v roku 2015 rekultivácia predmetných parciel.

III.
Vyjadrenie žalovaného

10. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe dňa 28.11.2019 navrhol žalobu zamietnuť. Zdôraznil, že žalobná
námietka odôvodnená blízkosťou letiska v Ružomberku, bezpečnosťou leteckej dopravy a nedostatočne
zisteným skutkovým stavom nebola uplatnená žalobcom v správnom konaní a ani v rozklade.
Preto navrhol, aby súd na túto námietku neprihliadal. Žalovaný trval na tom, že tak prvostupňové
rozhodnutie, ako aj druhostupňové rozhodnutie žalovaného boli vydané na základe spoľahlivo zisteného

skutkového stavu veci, ktorému predchádzalo vyhodnotenie podkladov rozhodnutia, a to jednotlivo,
ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Jedným z podkladov bolo stanovisko ŠOP SR, na ktoré znenie
žalovaný odkázal. Námietku nedôveryhodnosti stanoviska ŠOP SR považoval žalovaný za účelovú
a ničím nepodloženú. Okrem toho, predmetná námietka nebola žalobcom uplatnená v rámci celého
správneho konania. Žalovaný poukázal tiež na charakter letiska a leteckých dráh ako aj na to, že

letisko Lisková neinformovalo relevantné orgány o náleze chorého, poraneného, poškodeného alebo
uhynutého chráneného živočícha v dôsledku prevádzky letiska, pričom táto povinnosť vyplýva priamo
zo zákona o ochrane prírody, a to z ust. § 35 ods. 6 tohto zákona. Navyše, pokiaľ by dochádzalo
k nebezpečným stretom lietadiel s chránenými druhmi, tak žiadosť o udelenie výnimiek podľa zákona
o ochrane prírody by bol oprávnený podať výlučne žiadateľ – Letisko Lisková, a nie žalobca. V konaní

o takejto žiadosti by žalovaný potom skúmal, či prevádzkovanie súkromného klubu resp. neverejného
letiska s nepravidelnou dopravou je možné považovať za činnosť uskutočňovanú vo verejnom záujme.

11. Žalobca si v žalobe sám odporoval, keď na jednej strane uvádza, že z dôvodu existencie vodnej
plochy v danej lokalite môže dôjsť k ohrozeniu života a zdravia na súkromnom letisku, no na strane

druhej uvádza, že v danej lokalite sa nachádza mnoho iných vodných plôch, ako aj povodie rieky Váh,
ktoré môže poslúžiť ako migračný koridor. Pokiaľ sa teda migračný koridor nachádza v lokalite, kde je
zriadené súkromné letisko, je potrebné, aby správca zariadenia vykonal preventívne opatrenia, ktorými
by eliminoval možné riziko stretu s vtáctvom.

12. Žalovaný poukázal na rozdielnosť konania podľa zákona o ochrane prírody a zákona č. 220/2004 Z.
z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej
prevenciiakontroleznečisťovaniaživotnéhoprostrediaaozmeneadoplneníniektorýchzákonovvzneníneskorších predpisov. Žalovaný tiež zdôraznil, že žalobca sa v stanovenej lehote nevyjadril k podkladom
rozhodnutia, pričom oboznámenie s podkladmi rozhodnutia mu bolo preukázateľne doručené.

IV.
Replika žalobcu

13. Žalobca v replike zo dňa 27.12.2019 zotrval na svojej žalobnej argumentácii s poukázaním na to, že
už je prekonaný právny názor, že predmetom správneho súdneho prieskumu môžu byť len tie žalobné

námietky, ktoré už boli uplatnené v odvolacom správnom konaní. Správne súdy môžu samé vykonať
dokazovanie a nie sú striktne viazané skutkovým stavom existujúcim v čase vydania rozhodnutia.

V.
Relevantné právne predpisy

14. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

15. Podľa § 2 ods. 1 zákona o ochrane prírody ochranou prírody a krajiny sa podľa tohto zákona rozumie

starostlivosť štátu, právnických osôb a fyzických osôb o voľne rastúce rastliny, voľne žijúce živočíchy
a ich spoločenstvá, prírodné biotopy, ekosystémy, nerasty, skameneliny, geologické a geomorfologické
útvary, ako aj starostlivosť o vzhľad a využívanie krajiny. Ochrana prírody a krajiny sa realizuje najmä
obmedzovaním a usmerňovaním zásahov do prírody a krajiny, podporou a spoluprácou s vlastníkmi a
užívateľmi pozemkov, ako aj spoluprácou s orgánmi verejnej správy.

16. Podľa § 35 ods. 1 zákona o ochrane prírody chráneného živočícha je zakázané
a) úmyselne odchytávať v jeho prirodzenom areáli,
b) úmyselne zraňovať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli,
c) úmyselne rušiť v jeho prirodzenom areáli, najmä v období hniezdenia, rozmnožovania, výchovy

mláďat, zimného spánku alebo migrácie,
d) medzidruhovo krížiť vrátane krížencov,
e) držať, chovať v ľudskej opatere, prepravovať, predávať, vymieňať alebo ponúkať na predaj alebo
výmenu.

17. Podľa § 35 ods. 2 zákona o ochrane prírody zakázané je
a) zbierať alebo úmyselne poškodzovať alebo ničiť vajcia chráneného živočícha v jeho prirodzenom
areáli vo voľnej prírode alebo držať ich vrátane prázdnych vajec,
b) odstraňovať alebo úmyselne poškodzovať alebo ničiť hniezda chráneného živočícha v jeho
prirodzenom areáli,

c) poškodzovať alebo ničiť miesta rozmnožovania alebo miesta odpočinku chráneného živočícha v jeho
prirodzenom areáli.

18. Podľa § 40 ods. 2 zákona o ochrane prírody orgán ochrany prírody môže povoliť výnimku z
podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov, len

ak neexistuje iná ekonomicky a technicky realizovateľná alternatíva a výnimka neohrozí zabezpečenie
priaznivého stavu ochrany populácie dotknutého druhu v jeho prirodzenom areáli.

19. Podľa § 40 ods. 3 zákona o ochrane prírody výnimku podľa odseku 2 možno povoliť
a) v záujme ochrany dotknutých druhov alebo ochrany prírodných biotopov,

b) pri predchádzaní závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom
hospodárstve a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj pri predchádzaní závažných
škôd na inom type majetku,
c) v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy
voľne žijúcich vtákov, aj v záujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane

tých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a tých ktoré majú priaznivé dôsledky zásadného
významu na životné prostredie,
d) na účely výskumu a vzdelávania, obnovy populácie dotknutých druhov a ich navrátenia do biotopov
alebo na ich pestovanie alebo chov v ľudskej opatere nevyhnutný na tieto účely,e) na odber, odchyt alebo držbu jedincov v malom počte za prísne kontrolovaných podmienok, na
selektívnom základe a v obmedzenom rozsahu.

20. Podľa § 65 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane prírody ministerstvo môže v odôvodnených prípadoch
povoliť výnimku zo zakázaných činností, ak ide o druhy podľa § 40.

21. Podľa § 81 ods. 1 zákona o ochrane prírody na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné
predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

22. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov (ďalej len „správny poriadok“) správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

23. Podľa § 32 ods. 3 správneho poriadku na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány
územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam
pre konanie a rozhodnutie.

24. Podľa § 33 ods. 1 správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať

dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.

VI.
Posúdenie veci správnym súdom

25. Podľa § 3 ods. 1, § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov začal Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť
a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského
súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) vo všetkých veciach, v ktorých
je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce

správneho súdu bola vec, pôvodne vedená pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 5S/190/2019,
v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným
výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S správneho súdu a je vedená pod sp. zn.
BA-5S/190/2019.

26. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP a §
3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, preskúmal v rámci žalobných bodov napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane konania,
ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Správny súd rozhodol

o žalobe dňa 27.11.2025 bez nariadenia pojednávania, a to s poukazom na § 107 ods. 2 SSP, keď
oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené dňa 28.07.2025. Rozsudok bol vyhlásený
dňa 27.11.2025 podľa § 137 ods. 3 druhá veta SSP vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez
odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní. Deň vyhlásenia rozsudku je 27.11.2025.

27. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo v medziach žalobných bodov
preskúmať zákonnosť druhostupňového rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové
rozhodnutie žalovaného o nepovolení výnimky žalobcovi zo zakázaných činností podľa § 35 ods. 1
a 2 zákona o ochrane prírody za účelom rekultivácie poľnohospodárskej pôdy (zasypanie odkrytej
podzemnej vody) v katastrálnom území A. na parcele B. C. XXXX, C. B. C. XXXX/X.

28. Správny súd úvodom uvádza, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že v lokalite, ktorej sa
týkala žiadosť žalobcu, žijú chránené druhy živočíchov. Čo bolo sporné, bola miera vykonania dôkazov
ako aj žalobcom vyčítané nesprávne právne posúdenie z toho vyplývajúce.

29. Správny súd uvádza, že na konanie podľa § 40 ods. 2, ods. 3 zákona o ochrane prírody sa
vzťahuje správny poriadok, keďže vylúčenie pôsobnosti správneho poriadku nevyplýva zo znenia
zákona o ochrane prírody.30. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že žalovaný zaslal dňa 20.03.2019 žalobcovi
prípis nazvaný ako „Oboznámenie s podkladmi rozhodnutia“ s informáciou, že bolo ukončené zisťovanie
stavu veci a obstarávanie podkladov a žalobca má právo oboznámiť sa s podkladmi na vydanie

rozhodnutia a následne sa k nim vyjadriť pred vydaním rozhodnutia, k spôsobu ich zistenia, prípadne
navrhnúť ich doplnenie, a to v lehote 5 dní od doručenia oboznámenia, v ktorom bol uvedené aj to,
kde a kedy možno nahliadnuť do spisového materiálu. Prílohou tohto prípisu bolo stanovisko ŠOP
SR. Uvedené oboznámenie prevzal žalobca dňa 25.03.2019. Správny súd konštatuje, že žalobca
nevyužil právo vyjadriť sa k zisteniam žalovaného a doplniť dokazovanie. Z obsahu žaloby ani

nevyplýva, že by žalobca mal toto rozporovať. Preto je nepochybné, že žalobcovi bolo umožnené
predložiť návrhy na doplnenie dokazovania v zmysle § 33 ods. 1 správneho poriadku, ale žalobca
toto právo nevyužil. Z obsahu administratívneho spisu tiež vyplýva, že žalobca v podanom rozklade
proti prvostupňovému rozhodnutiu uviedol, že žiada prehodnotenie prvostupňového rozhodnutia s tým,
že nenamietal nedostatočné zistenia skutkového stavu a navrhnutie dôkazov. Rozklad smeroval
k odôvodneniu toho, prečo by mala byť výnimka povolená. Pre úplnosť správny súd dodáva, že

z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca využil právo nahliadnuť do spisu prostredníctvom
splnomocnenca EKOS PLUS s.r.o., Župné námestie 7, Bratislava, IČO: 31 392 547, až dňa 13.08.2019,
t.j. po vydaní druhostupňového rozhodnutia žalovaného.

31. Na základe vyššie uvedeného správny súd konštatuje, že žalobca bol v administratívnom konaní

vo fáze dokazovania pasívny a nič neindikovalo, že by mal záujem dokazovanie doplniť, pričom ani
v samotnej žalobe neuviedol, aké dôkazy chcel v administratívnom konaní predložiť. Správny súd
nesupluje činnosť orgánov verejnej správy a nenahrádza ich rozhodnutia súdnym rozhodnutím. Správny
súd v rozsahu žalobných bodov preskúmava zákonnosť žalobou napadnutých rozhodnutí a v prípade
zistenia porušenia právnych predpisov, rozhodnutie zruší. V prejednávanej veci žalobca vymedzil rozsah

prieskumu formulovaním žalobných námietok smerujúcich k nedostatočnému zisteniu skutkového stavu
a nesprávnemu právnemu posúdeniu.

32. Pokiaľ ide o žalobcom vytýkané nedostatočné zistenie skutkového stavu vo vzťahu k tomu, že
existuje možné verejné ohrozenie zdravia a života s ohľadom na existujúce letisko Lisková, správny

súd uvádza, že okrem toho, že žalobca je aktívne legitimovaný na podanie správnej žaloby len vo
vzťahu k ochrane vlastných subjektívnych práv, a nie potenciálne existujúcich subjektívnych práv tretích
osôb, je podstatné uviesť, že konanie podľa § 40 ods. 2 zákona o ochrane prírody je konaním o
povolenie výnimky z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných
druhov živočíchov. Pokiaľ by konanie o povolenie výnimky malo byť nástrojom na zvýšenie bezpečnosti

leteckej dopravy, oprávnenou osobou na podanie takejto žiadosti o povolenie výnimky by nebol žalobca,
ale prevádzkovateľ leteckej dopravy. V konaní o povolenie výnimky je rozsah správnej úvahy žalovaného
zameraný na to, či existuje iná ekonomicky a technicky realizovateľná alternatíva a či výnimka neohrozí
zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie dotknutého druhu v jeho prirodzenom areáli. Za
akým účelom možno výnimku povoliť, to je uvedené v § 40 ods. 3 zákona o ochrane prírody. V tomto

kontexte je potrebné zdôrazniť, že žalobca svoju žiadosť o výnimku neodôvodnil záujmom verejného
zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí, ale tým, že predmetné parcely boli zabraté bez rozhodnutia
o odňatí poľnohospodárskej pôdy a v roku 2015 bolo vydané rozhodnutie a nariadenie vykonať
rekultiváciu poľnohospodárskej pôdy, ktorá však nebola vykonaná.

33.Zobsahudruhostupňovéhorozhodnutiavyplýva,žežalovanýsvojerozhodnutiezdôvodnilpoukazom
na nemožnosť povoliť výnimku v zmysle § 40 ods. 2 a § 40 ods. 3 zákona o ochrane prírody, vychádzajúc
z podkladu zabezpečeného v rámci správneho konania, ktorým bolo stanovisko ŠOP SR, ktoré žalobca
v rámci správneho konania nespochybnil, vo vzťahu ku ktorému nenavrhol vykonať kontradokazovanie,
a ktorého zrušenie a preskúmanie zákonnosti nenavrhol ani vo svojej správnej žalobe.

34. Správny súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nemohol prisvedčiť žiadnej zo žalobných
námietok, keďže skutkový stav bol s ohľadom na znenie žiadosti žalobcu a jej doplnenie žalovaným
riadne zistený, čo ani žalobca v priebehu administratívneho konania nerozporoval. Z obsahu stanoviska
ŠOP SR vyplýva bez akýchkoľvek pochybností, že podmienky na povolenie výnimky podľa § 40 ods.

2 a ods. 3 zákona o ochrane prírody nie sú splnené. Žalovaný postupoval po právnej stránke správne,
pokiaľ kontext stanoviska ŠOP SR vyústil do nepovolenia výnimky žalobcovi zo zakázaných činnosti
podľa § 35 ods. 1 a 2 zákona o ochrane prírody.35. Správny súd preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

36. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na

náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, podľa ktorého možno spravodlivo požadovať od žalobcu,
aby mu nahradil trovy konania.

37. O náhrade trov ďalšieho účastníka správny súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania voči
žalobcovi nepriznal, s poukazom na § 169 SSP, keďže mu žiadne trovy nevznikli v súvislosti so splnením

povinnosti uloženej správnym súdom.

38. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na
Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera
o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu

(§ 439 ods. 3 SSP).
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za

neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.