Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 12, 2026

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 35P/163/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125211861
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Širilová
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2026:3125211861.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Evou Širilovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Trenčín, dieťa rodičov: matka – C. D., nar. XX.XX.XXXX, štátna občianka SR, trvale bytom A. E. F. XXX/
XX, G., t. č. H. XX, G. a otec – I. B., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan SR, trvale bytom J. XXX/XX, K. A.
L., o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Z v y š u j s a vyživovacia povinnosť otca k maloletému A. B. z doterajšej sumy 70,- eur mesačne
na sumu 200,- eur mesačne, s účinnosťou od 01.10.2025, ktoré je otec povinný prispievať k rukám
matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.

II. Dlh otca na zameškanom zvýšenom výživnom za obdobie od 01.10.2025 do 31.12.2025
pre maloletého A. vo výške 240,- eur, s a otcovi maloletého dieťaťa p o v o ľ u j e splácať v
mesačných splátkach po 10,- eur spolu s bežným výživným k rukám matky, počnúc právoplatnosťou

tohtorozhodnutiaaždoúplnéhozaplateniastým,žeomeškaniesplnenímjednejsplátkymázanásledok
splatnosť celého plnenia.

III. Týmto sa v časti výživného z m e ň u j e rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k. 31P/297/2009-26
zo dňa 03.11.2009.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na začatie konania doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.10.2025 sa matka maloletého
domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca zo sumy 70,- eur na sumu 250,-eur mesačne, a to
s účinnosťou od 01.09.2025. Svoj návrh odôvodnila tým, že naposledy boli rodičovské práva a povinnosti
k maloletému upravené rozsudkom č. k. 31P/297/2009-26 zo dňa 03.11.2009, ktorým sa otec zaviazal
prispievať na výživu maloletého sumou 70,- eur mesačne. Od tejto súdnej úpravy nebolo výživné
menené. Matka ďalej uviedla, že maloletý bude mať XX rokov a od septembra navštevuje strednú školu.

S nástupom na túto školu mala matka mimoriadne výdavky. Matka poukázala tiež na to, že otec sa
so synom posledné dva roky nestretáva, na jeho výživu prispieva 120,- eur mesačne, ktorou sumou
začal prispievať po nástupe maloletého na druhý stupeň základnej školy. Matka žiadala otca, aby sumu
výživného navýšil, prosila ho, aby finančne prispel na kúpu rovnošaty, s čím otec nesúhlasil. Matka
k návrhu pripojila kópiu rodného listu maloletého.

2. Otec sa k podanému návrhu písomne nevyjadril. Na pojednávaní predložil súdu písomné vyjadrenie
(č. l. 36), kde okrem svojich aktuálnych pomerov uviedol, že súhlasí so zvýšením vyživovacej povinnosti
na sumu 150,- eur mesačne.3. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 12.01.2026 v prítomnosti
všetkých účastníkov. Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, oboznámením

sa s predloženými listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu. Z pripojeného spisu 31P/297/2009 súd
oboznámil rozsudok na č. l. 26 z 03.11.2009.

4. Matka pri svojom výsluchu uviedla, že žije v spoločnej domácnosti s matkou, mal. A., mal. M. D., nar.
XX.XX.XXXX a priateľom p. N. O.. Mal. M. má veku primerané potreby. Rodina žije v prenajatom byte.

Matka matky poberá starobný dôchodok vo výške 450,- eur mesačne. Priateľ matky je zamestnaný a
jeho príjem je cca 700,- eur mesačne. Výdavky za nájom predstavujú sumu 700,- eur mesačne, internet
+ TV 38,- eur mesačne. Matka má ďalšie výdavky na stravu. Žiadny majetok väčšej hodnoty nevlastní.
Od 01.11.2025 je nezamestnaná, poberá dávku v nezamestnanosti vo výške cca 750,- eur, prácu si
aktívne hľadá.

5. Otec pri svojom výsluchu uviedol, že je podielovým spoluvlastníkom rodinného domu v 1. Ide o
rodinný dom, kde otec býva v jednej samostatnej bytovej jednotke. V spoločnej domácnosti so ním
žije priateľka N. P., ktorá je zamestnaná s príjmom cca 900,- eur. Od posledného rozhodovania otcovi
pribudla vyživovacia povinnosť k mal. C. I. B., nar. XX.XX.XXXX, pričom maloletá má veku primerané
potreby. Pokiaľ ide o jeho výdavky, tie sú hypotekárny úver 195,21 eur mesačne, plyn 210,- eur mesačne,

elektrina 50,- eur mesačne, voda 60,- eur polročne. Okrem uvedeného spláca úver so splátkou 170,13
eurmesačne,ďalšíspotrebiteľskýúversosplátkou218,79eur.Spoluspriateľkoumajúúver12.000,-eur,
ktorý si bral v roku 2024 na 8 rokov so splátkou 201,25 eur. Ďalšie výdavky má na poistné za auto 36,90
eur štvrťročne, poistenie zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou motorového vozidla 122,45
eur, životné poistenie 180,- eur ročne, telefón 65,- eur mesačne. Otec vlastní osobné motorové vozidlo

L. G., rv. 2000, ktoré nadobudol výmenou za iné motorové vozidlo a prívesný vozík, ktorý nadobudol za
250,- eur. Je zamestnaný ako vodič s čistým priemerným mesačným príjmom za obdobie od 09/2024
do 10/2025 vo výške 1.416,15 eur. Otec si neuplatňuje daňový bonus. Okrem toho poberá cestovné
náhradyzaobdobieod09/2024do10/2025vsume148,25eur.Žiadnyinýpríjemnemá.Mal.A.mesačne
prispieva na výživné sumou 120,- eur. Nad rámec výživného žiadnym spôsobom neprispieva. Už v

minulosti platil vyššiu sumu ako stanovenú súdom, a to najskôr 100,- eur a teraz 120,- eur.

6. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že návrh matky považuje za dôvodný a odporučil zvýšiť
výživné na maloletého, a to vzhľadom na možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca, ako aj na
odôvodnené potreby maloletého, minimálne vo výške 200,- eur mesačne.

7. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a skutočný stav:

8. Mal. A. pochádza z partnerského vzťahu svojich rodičov. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín
č. k. 31P/297/2009-26 zo dňa 03.11.2009 bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bol

maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou
70,- eur mesačne. V čase poslednej úpravy výživného nemala matka ďalšiu vyživovaciu povinnosť, bola
slobodná a na materskej dovolenke. Poberala rodičovský príspevok vo výške 158,67 eur a prídavok
na maloletého vo výške 21,25 eur. Otec taktiež nemal okrem mal. A. inú vyživovaciu povinnosť. Bol
slobodný, pracoval ako obsluha čerpacej stanice s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 370

– 380,- eur. Mal. A. mal pri poslednom rozhodovaní o výživnom 1 rok, bol zdravý a mal veku primerané
potreby.

9. Súd mal z vykonaného dokazovania v tomto konaní za preukázané, že mal. A. má XX rokov
a v školskom roku 2025/2026 je žiakom X. ročníka Strednej odbornej školy obchodu a služieb v G.

– odbor cukrár. Nestravuje sa v školskej jedálni. Výdavky má na ZRPŠ 30,- eur ročne, rovnošata do
školy 200,- eur jednorazovo, zošit z anglického jazyka 13,- eur jednorazovo, cestovné 10,- eur mesačne,
vreckové 20 - 30,- eur mesačne, matka mu dobíja kredit na telefón 10,- eur mesačne. Ďalšie výdavky sú
na stravu, oblečenie, obuv. Mal. A. nie je dispenzarizovaný v žiadnej odbornej ambulancii, jeho zdravotný
stav je dobrý. Podľa matky sa otec so synom nestretáva, ani sa nekontaktuje. Otec však uviedol, že

s maloletým sa stretáva, avšak nie pravidelne, je s ním v kontakte.10. Podľa § 26 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „Zákon o rodine“), ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

11. Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti

a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a
v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie

je nevyhnutné vynaložiť.

12. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

13. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch

rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

14. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá, ods. 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno
zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

15. Podľa § 217 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak ide o
opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa
stanú splatnými až v budúcnosti.

16. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky

a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

17. V prípade zmeny rozhodnutia o výživnom je potrebné aplikovať § 78 ods. 1 Zákona o rodine a

teda porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi
existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v
dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného.

18. Dôvodom pre zmenu už raz určeného výživného je podstatná zmena pomerov na strane účastníkov

konania, či už osoba výživou oprávnená - maloleté dieťa alebo osôb výživou povinných - otec, matka.
V súdenej veci došlo k takej zásadnej zmene pomerov od posledného rozhodnutia, ktorá odôvodňovala
zvýšenie výživného na mal. A.. Uplynutie času nemusí byť vždy kritériom pre posudzovanie zmeny
pomerov. Teda bez ohľadu na to, aký čas uplynul od posledného rozhodnutia o výživnom, dôležité je,
či nastala podstatná skutočnosť pre zmenu pomerov účastníkov. Z vykonaného dokazovania v tomto

konaní takéto skutočnosti vyplývajú. Návrh matky preto súd považoval za dôvodný.

19. Kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách maloletého dieťaťa aj
možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí
predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov

dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla
rovnaké,pokiaľniesúvurčitomkonkrétnomprípadezvýšenévdôsledkuzhoršenéhozdravotnéhostavu,
finančne náročnej kultúrnej, záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne, ak rozumové schopnostidieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah je
potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom. Základnou podmienkou
správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, je vyhodnotenie nákladov na pokrytie

odôvodnených potrieb dieťa. Medzi tie základné patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické
potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej
dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť. Iba základné bežné potreby dieťaťa
pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé,
alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pre určenie výšky vyživovacej

povinnosti je tak smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že
právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Miera životnej úrovne rodiča
je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi. Môže ju preukazovať napríklad výška mesačných nákladov
rodiča a to v súhrne, ale aj v jednotlivých položkách. Smerodajnou môže byť výška tých položiek, ktoré
nie sú pre život nevyhnutné, napr. úvery, životné poistky, náklady na mobilný telefón a pod.. Jedným z
rozhodujúcich faktorov pri určení jej výšky, je zistenie mesačných nákladov povinného rodiča. Častokrát

totiž ochota rodiča plniť určitú výšku výživného na svoje dieťa nedosahuje ani jeho mesačné náklady na
platenie úverov, či poistiek. Cieľom § 62 ods. 5 zákona o rodine je zvyšovať plynule mieru rodičovskej
zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim
spôsobom splní svoju vyživovaciu povinnosť. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu
svojhodieťaťaaažnáslednemáprávovyužiťzostávajúcefinančnéprostriedkynauspokojovaniesvojich

vlastnýchpotrieb,pričomzákonnerozlišuje,čiideonevyhnutnéživotnépotrebyrodičaalebopotrebyiné.

20.Pozhodnotenívykonanéhodokazovaniasúddospelkzáveru,ženastranemal.A.došlokpodstatnej
zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného. V čase poslednej úpravy výživného mal maloletý
1 rok, bol zdravý a jeho potreby zodpovedali nízkemu veku a celodennej osobnej starostlivosti zo strany

matky. V súčasnosti má maloletý XX rokov a v školskom roku 2025/2026 je žiakom X. ročníka strednej
odbornej školy, čo je nepochybne spojené so zvýšenými nákladmi na uspokojenie jeho základných
životných potrieb. Už samotný nárast odôvodnených potrieb maloletého v dôsledku jeho veku, rastu
a vývoja, ako aj všeobecný nárast životných nákladov, súd považuje za podstatnú zmenu pomerov.

21. Súd považoval výdavky na maloletého uvádzané matkou, najmä výdavky na školské potreby,
rovnošatu, cestovné, vreckové, telefón, ako aj bežné výdavky na stravu, oblečenie a obuv, za primerané
a zodpovedajúce veku a štádiu vzdelávania maloletého. Maloletý je zdravý, nie je dispenzarizovaný v
žiadnej odbornej ambulancii a nemá zvýšené zdravotné náklady. Súd zároveň prihliadol na skutočnosť,
že matka zabezpečuje maloletému nielen bežné potreby, ale aj primerané bývanie, preto je potrebné do

nákladov na maloletého pomerne zohľadniť aj náklady na domácnosť a energie. Nemožno opomenúť
ani nárast cien potravín a ostatných komodít nevyhnutných k bežnému fungovaniu domácnosti.

22. Pri rozhodovaní o zvýšení výživného súd prihliadol aj na zmenu pomerov na strane rodičov
maloletého. Otcovi aj matke pribudla jedna vyživovacia povinnosť. Pokiaľ ide o matku, tá žije v spoločnej

domácnosti so svojim priateľom, svojou matkou a mal. A. a mal. M. D., nar. XX.XX.XXXX v prenajatom
byte. Z nájomnej zmluvy predloženej matkou vyplýva, že nájom sa uhrádza v sume 700,- eur a
matka matky uhrádza 140,- eur mesačne a zvyšok platí matka s partnerom. Od 01.11.2025 je matka
nezamestnaná a poberá dávku v nezamestnanosti vo výške cca 750,- eur mesačne, pričom si prácu
aktívne hľadá. Z potvrdenia o príjme u predchádzajúceho zamestnávateľa vyplýva, že jej priemerný čistý

mesačný príjem za obdobie od 11/2024 do 10/2025 predstavoval 1.506,89 eur. Matka nemá majetok
väčšej hodnoty a celá ťarcha osobnej starostlivosti o maloletého je dlhodobo a výhradne na jej strane.

23.Otecmáokremmal.A.vyživovaciupovinnosťajksvojejdcéremal.C.I.B.,nar.XX.XX.XXXX.Otecje
podielovým spoluvlastníkom rodinného domu v podiele 1, v ktorom býva v samostatnej bytovej jednotke,

pričom v spoločnej domácnosti s ním žije priateľka s príjmom cca 900,- eur mesačne. Z jeho výdavkov
preukázal splácanie hypotekárneho úveru 195,21 eur mesačne, náklady na plyn 210,- eur mesačne,
elektrinu 50,- eur mesačne a vodu 60,- eur polročne, ako aj splátky úverov vo výške 170,13 eur a 218,79
eur mesačne. Spolu s priateľkou spláca úver 12.000,- eur, poskytnutý v roku 2024 na 8 rokov, so splátkou
201,25 eur mesačne. Ďalšie výdavky predstavujú poistné za motorové vozidlo 36,90 eur štvrťročne,

poistenie zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou motorového vozidla 122,45 eur, životné
poistenie 180,- eur ročne a telefón 65,- eur mesačne. Otec je zamestnaný ako vodič s čistým priemerným
mesačnýmpríjmomzaobdobieod09/2024do10/2025vovýške1.416,15eur,poberalcestovnénáhrady
v sume 148,25 eur, daňový bonus si neuplatňuje a iný príjem nemá. Z uvedeného je zrejmé, že príjemotca sa od posledného rozhodovania o výživnom niekoľkonásobne zvýšil. Súd vzal do úvahy skutočnosť,
že otec spláca viacero úverov, tieto však vznikli jeho vlastným rozhodnutím a nemožno ich považovať
za okolnosti, ktoré by mali mať prednosť pred vyživovacou povinnosťou k maloletému dieťaťu. Záväzky

povinného rodiča nemôžu ísť na úkor uspokojovania odôvodnených potrieb maloletého, keďže právo
dieťaťanaprimeranéhmotnézabezpečeniemáprednosťpredostatnýmimajetkovýmizáväzkamirodiča.

24. Súd pri stanovení výšky výživného vychádzal aj z metodiky výpočtu výživného Slovenskej republiky,
ktorú vypracovala pracovná skupina MS SR. Súd tak prihliadol na čistý príjem otca, tiež na to, že otec má

ďalšiu vyživovaciu povinnosť, ako i na vek maloletého A.. Súd tak zistil, že výživné na maloletého, kde
podľa tabuľky pre výpočet výživného pri ďalšej vyživovacej povinnosti je daných pre výpočet výživného
18 % z príjmu otca, čo predstavuje sumu cca 281,- eur. Súd zároveň zdôrazňuje, že v reálnom živote
nie je možné presne matematicky vyčísliť všetky náklady na výživu maloletého dieťaťa, rovnako ako
nie je možné exaktne vyčísliť hodnotu osobnej starostlivosti, ktorú o maloletého v prevažnej miere
zabezpečuje matka. Metodika má preto len orientačný charakter a nemôže nahrádzať individuálne

posúdenie konkrétnych pomerov účastníkov konania.

25. S poukazom na vyššie uvedené, súd uzavrel, že zvýšenie výživného u mal. A. na sumu 200,- eur
mesačne,ktorújepodľanázorusúduotecspôsobilýmaloletéhobezohrozeniavlastnejvýživyprispievať,
a ktorá suma spolu s rodinnými prídavkami a určitou finančnou čiastkou aj zo strany matky maloletého

zodpovedá všetkým aktuálnym potrebám a záujmom maloletého, je dôvodné. Súd pri určení výživného
prihliadol v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine na odôvodnené potreby oprávneného (mal. A.), ako aj
na príjem, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (otec maloletého). Zo strany súdu boli
skúmané skutočné odôvodnené potreby oprávneného vzhľadom na spotrebný charakter výživného s
ohľadom na zákonnú mieru povinnosti podľa druhu vyživovacej povinnosti, na primeranú životnú úroveň

dieťaťa, ako aj nevyhnutnosť nákladov. Výživné na maloleté dieťa musí byť primerané veku maloletého
dieťaťa, ako aj jeho odôvodneným potrebám.

26. V súvislosti so zvýšením vyživovacej povinnosti otca k mal. A. v zmysle rozsudku, vznikol otcovi dlh
na zameškanom zvýšenom výživnom za obdobie od 01.10.2025 (prvý deň mesiaca, v ktorom bol návrh

matkou maloletého podaný) do 31.12.2025. Súd vychádzal zo zhodných tvrdení účastníkov, že otec na
výživu maloletého prispieval sumou 120,- eur mesačne. Sumu dlžného zvýšeného výživného pre mal.
A. súd vzhľadom na jeho výšku povolil otcovi splácať v mesačných splátkach tak, ako je uvedené vo
výroku II. tohto rozsudku, a to pod následkom straty výhody splátok. Pokiaľ ide o návrh matky, aby súd
priznal zvýšené výživné od 01.09.2025, súd tomuto návrhu nevyhovel, keďže nezistil existenciu takých

závažných okolností, ktoré by jej bránili podať návrh na zvýšenie výživného skôr. Matka podala návrh
na zvýšenie výživného dňa 14.10.2025, pričom súd nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré
by bolo možné priznať výživné spätne za dlhšie obdobie.

27. Týmto rozhodnutím dochádza k zmene predchádzajúceho rozhodnutia ohľadne výšky výživného na

mal. A., a to rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 31P/297/2009-26 zo dňa 03.11.2009.

28. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

29. Podľa § 58 ods. 1 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

30. V danej veci súd v zmysle § 58 ods. 1 CMP v spojení s § 52 CMP rozhodol, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje (v troch vyhotoveniach).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh

na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne
príslušného súdu podľa zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok.

Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa

zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a
doplnení ďalších zákonov, a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky,
prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných
majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných
papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.