Decision was made at the court Okresný súd Pezinok
Judgement was issued by JUDr. Zuzana Lapšanská
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 9C/5/2026
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1726200293
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Lapšanská
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2026:1726200293.1
Uznesenie
Okresný súd Pezinok, v právnej veci navrhovateľky : A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom v Senci,
M.Urbana 3993/5, zast. Mgr. Martin Domček, advokát, so sídlom v Nitre, Fándlyho č. 5, proti povinnej :
D. A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom v F., G. E. XXXX/X, o určenie vlastníckeho práva, o nariadenie
neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamieta.
Navrhovateľke sa náhrada trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou vo veci samej, doručenou súdu dňa 26.01.2026 sa navrhovateľka domáha určenia
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v okrese Senec, obec F., katastrálne územie F., zapísaných na LV
č. XXXX ako parcela registra "C" č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 426 m2, parcela
registra "C li V c. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 106 m2, rodinný dom so súpisným
číslom XXXX na parcele registra "C" č. XXXX/XX . Tieto nehnuteľnosti previedla navrhovateľka kúpnou
zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX na manželov H. s tým, že kúpna cena 260.000,- eur bola v skutočnosti
pôžičkou pre I. C.. Následne (po 4,5 roku) boli nehnuteľnosti prevedené manželmi H. na povinnú a
to kúpnou zmluvou zo dňa 08. 12. 2021. Pôžička z kúpnej zmluvy bola vrátená v sume 260.000,- €.
Navrhovateľka má za to, že je vlastníčkou nehnuteľností, a to z dôvodu, že kúpna zmluva 1/ je absolútne
neplatným právnym úkonom, ergo aj kúpna zmluva 2/ je absolútne neplatným právnym úkonom a to
pre absenciu vôle stať sa vlastníkom a predovšetkým prvá zmluva, je simulovaným právnym úkonom,
nakoľko v skutočnosti išlo o zmluvu o pôžičke.
2. Dňa 27.01.2026 navrhovateľka súdu doručila návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
súd výrokom I., zakázal žalovanej nakladať s nehnuteľnosťami , najmä previesť vlastnícke právo,
prenajať ich , či zaťažiť právom tretej osoby a to do skončenia konania vo veci samej. Výrokom
II., navrhovateľka žiadala uložiť žalovanej povinnosť strpieť užívanie nehnuteľností I. C. a to až do
skončenia konania vo veci samej. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukázala na
skutkový stav opísaný v žalobe . Uviedla, že v roku 2021 I. C. naakumuloval peňažné prostriedky na
vrátenie časti pôžičky. Medzitým však začal znovu tvoriť pár so žalovanou, ktorá sa nasťahovala do
predmetnéhodomuvjanuári2021asktoroumáspoločného8-ročnéhosyna,ktoréhospoluvychovávali,
spoločne hospodárili a viedli spoločnú domácnosť. V tomto čase D. H. vyúčtoval I. C. aj dlh z pôžičky .
Povinná mala vedomosť o tom, že I. C. sa má "vrátiť" vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Navrhla mu
však, aby jej dal časť naakumulovaných peňažných prostriedkov na vrátenie pôžičky a zvyšok zaplatí
žalovaná z úveru, ktorý si zoberie a zabezpečí nehnuteľnosťami - zriadením záložného práva. I. C.
súhlasil a preto žalovaná nadobudla nehnuteľnosti od manželov H. (na základe kúpnej zmluvy 2), aby
ich mohla založiť na účely úveru.3. Navrhovateľka má reálnu obavu, že žalovaná nehnuteľnosti prevedie na tretiu osobu, aby vyplatila
dlhy svojim veriteľom z inkasovanej kúpnej ceny. Navrhovateľka reálnu hodnotu domu odhaduje na
600.000,- €, pričom táto kúpna cena by pokryla všetky dlhy povinnej . Povinná sa v SMS komunikácii
s I. C. exaktne vyjadrila, že prichádza do úvahy možnost', že nehnuteľnosti predá. Ako vyplýva z SMS
komunikácie, žalovaná nedokáže plniť svoje dlhy veriteľom. Žalovaná bez vedomia navrhovateľky ,
alebo I. C. dom zaťažila ďalším záložným právom, ktoré kryje jej úver vo výške 100.000,- €. Uvedené
vyplýva z listu vlastníctva č. XXXX, kde sú v časti C uvedené 2 záložné práva. Jedno je zo dňa
31. 12. 2021 a druhé zo dňa 24.10.2022. Žalovaná zneužila skutočnosť, že formálne je vlastníkom
nehnuteľností (pričom vedela, že to tak nie je) a zaťažila nehnuteľnosti žalobkyne záložným právom,
ktoré zabezpečuje jej vlastné dlhy voči banke. Nie je vylúčené, že žalovaná tak spraví opätovne.
Vzhľadom na uvedený stav navrhovateľka uzatvorila s I. C. zmluvu o výpožičke, ktorej predmetom sú
nehnuteľnosti. Jej účelom je, aby I. C. mal užívacie práva k jeho obydliu - v nehnuteľnostiach žije 23
rokov, odkedy nehnuteľnosť spolu so žalobkyňou postavili a skolaudovali. Vzhľadom na napäté pomery
je nevyhnutné zachovať status quo a zabrániť žalovanej zásahu do pokojného stavu (t. j., že I. C.
pokojne užíva nehnuteľnosti po dobu 23 rokov od začiatku, kde má registrovaný aj trvalý pobyt), kým súd
právoplatne rozhodne o spore o vlastníctvo. Uvedené odôvodňuje potrebu neodkladnej úpravy. Keďže v
minulosti žalovaná už zaťažila nehnuteľnosti žalobkyne bez jej súhlasu (záložná zmluva zo dňa 31. 12.
2021), nie je vylúčené, že tak nespraví opätovne. Týmto spôsobom hrozí, že žalobkyni vznikne škoda.
4. Súd sa oboznámil s obsahom listinných dôkazov pripojených k návrhu i žalobe vo veci samej a zistil
nasledujúci skutkový stav : Dňa 06.06.2017 uzavrela navrhovateľka ako predávajúca s manželmi JUDr.
Krnáčom a JUDr. Krnáčovou ako kupujúcimi kúpnu zmluvu , predmetom ktorej boli nehnuteľnosti v
okrese Senec, obec F., katastrálne územie F., zapísaných na LV č. XXXX ako parcela registra "C"
č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 426 m2, parcela registra "C li V c. XXXX/XX -
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 106 m2, rodinný dom so súpisným číslom XXXX na parcele
registra "C" č. XXXX/XX . Kúpna cena bola dohodnutá na sumu 260.000,- eur , ktorá mala byť vyplatená
naúčetúčastníkaJUDr.LadislavaPavlovičabezhotovostnýmvkladomnajneskôrdo31.12.2017.Zmluva
bola podpísaná tak zmluvnými stranami, ako aj účastníkom. Dňa 08.12.2021 JUDr. Krnáč a JUDr.
Krnáčová uzavreli ako predávajúci s povinnou ako kupujúcou , kúpnu zmluvu, predmetom ktorej
bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nehnuteľnosti v okrese Senec, obec F., katastrálne
územieF.,zapísanýchnaLVč.XXXX akoparcelaregistra"C"č.XXXX/XX-zastavanáplochaanádvorie
o výmere 426 m2, parcela registra "C li V c. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 106 m2,
rodinný dom so súpisným číslom XXXX na parcele registra "C" č. XXXX/XX , za kúpnu cenu 260.000,-
eur. Podľa výpisu z LV č. XXXX je povinná výlučnou vlastníčkou týchto nehnuteľností, s tým, že v časti
C : Ťarchy, je zapísané záložné právo Tatra banky, a.s na rodinný dom a pozemky, podľa J./XXXX zo
dňa 31.12.2021 a záložné právo Tatra banky, a.s. na rodinný dom a pozemky , podľa V -XXXX/XXXX
zo dňa 24.10.2022. Dňa 08.12.2021 preposlal D. H. I. C. emailom vyčíslenie dlhu celkom v sume
279.340,29 eur, kde suma bola zložená s istiny a úroku. Dňa 08.12.2021 zaslal I. C. na účet povinnej
sumu 72.200,- eur s poznámkou peniaze na dom Senec, M. Urbana 5 . Do súdneho spisu bol ako dôkaz
založený screenshot správy, bez dátumu od odosielateľa A. , kde táto uvádza, že situácia si vyžaduje
rýchle a definitívne usporiadanie, že jej neodišla posledná splátka hypotéky a zvažuje dať do predaja
byt aj dom a čo sa skôr predá zachráni to druhé. Ďalej uvádza, že dom nechcela a ani teraz ho nechce...
5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len "CSP") pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť
neodkladné opatrenie.
6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7.Podľa§325ods.2písm.c)CSP,neodkladnýmopatrenímmožnostraneuložiťnajmä,abynenakladala
s určitými vecami alebo právami.
8. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
9. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.
10. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne
upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. O návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie
neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej a pri ich
zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť
času zvyčajne ani nie je dobre možné. Na ich nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí potrebu
nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná
podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z vyššie
uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné
skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná
ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.
11. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je 1/ osvedčenie nároku, ktorému sa
navrhovaným neodkladným opatrením má poskytnúť ochrana, 2/ osvedčenie naliehavosti potreby
bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, alebo osvedčenie z obavy, že exekúcia bude ohrozená,
t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, 3/ preukázanie vzťahu navrhovaného
neodkladného opatrenia k predmetu konania vo veci samej. Pojem "potreba bezodkladne upraviť
pomery medzi stranami sporu" treba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu
hrozila ťažko napraviteľná ujma. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je
povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti.
12. Predmetným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa navrhovateľka domáhala
ochrany svojho tvrdeného vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, pričom svoje vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam odvodzovala od absolútne neplatného právneho úkonu, ktorým previedla vlastnícke
právonatretieosoby.Ohrozeniesvojhoprávavidelavtom,žepovinnáprevedievlastníckeprávozískané
na základe neplatného právneho úkonu na tretie osoby, čím dôjde u navrhovateľky ku škode. Konanie
povinnej, ktoré malo smerovať k ohrozeniu tvrdeného práva navrhovateľky, videla navrhovateľka v sms
správe zaslanej I. C., ktorému mala oznamovať , že zvažuje predaj domu, nakoľko nemá na úhradu
splátky úveru. Poukázala tiež na to, že už v minulosti bez jej súhlasu, povinná zaťažila nehnuteľnosti
právom tretej osoby a je obava, že to môže urobiť znovu. Zároveň sa navrhovateľka domáhala ochrany
užívacieho práva I. C., ktorý v nehnuteľnosti 23 rokov býva. Odkázala pritom na zmluvu o výpožičke,
ktorú uzavrela s I. C. pre účely nerušeného užívania nehnuteľnosti.
13. Po posúdení tvrdeného skutkového stavu a oboznámení sa s listinnými dôkazmi, súd uvádza, že
navrhovateľka nesplnila kumulatívne podmienky potrebné na nariadenie neodkladného opatrenia. Svoj
nárok osvedčovala navrhovateľka tvrdením, že uzavrela absolútne neplatný právny úkon a domáha sa
určenia, že je vlastníčkou nehnuteľností, ku ktorým žiada uložiť povinnej zákaz nakladania s nimi. Kúpnu
zmluvu zo dňa 06.06.2017 uzavreli štyri osoby s právnickým vzdelaním . Ak išlo skutočne o zastretý
právny úkon, boli si toho aj všetci vedomí. Či skutočne išlo o simulovaný právny úkon a ide o úkon
absolútne neplatný, súd bude zisťovať v konaní vo veci samej, nateraz je však zrejmé, že povinná je
výlučnou vlastníčkou dotknutých nehnuteľností a patria jej práva vlastníka veci. Vzťahy medzi všetkými
dotknutými sú pomerne nejasné, avšak pravdepodobne je navrhovateľka bývalou partnerkou osoby A.
I. C. a povinná je matkou jeho dieťaťa a zároveň vlastníčkou nehnuteľností, ktoré A. I. C. užíva. Ako
výlučná vlastníčka, môže povinná vykonávať všetky práva patriace vlastníkovi, vrátane práva s nimi
nakladať a zároveň navrhovateľke tieto práva nesvedčia, nakoľko postavenie vlastníčky stratila v roku
2017. T.č navrhovateľka nedisponuje právom, ktoré by mohlo byť konaním povinnej ohrozené. Tvrdenie,
že povinná bez vedomia navrhovateľky zaťažila záložným právom nie je relevantné, nakoľko povinná
žiaden súhlas navrhovateľky na takýto právny úkon nepotrebovala. Rovnako nepotrebovala ani súhlas
I. C., nakoľko ani on nedisponuje vo vzťahu k nehnuteľnostiam žiadnym vecným právom. Tiež nie je
možné uzavrieť, že povinná zneužila svoje postavenie " formálneho " vlastníka, pretože ten, kto je na
liste vlastníctva zapísaný ako vlastník, je vlastníkom " de jure " a nie formálnym.
14. Navrhovateľka tvrdila, že povinná v správe zaslanej I. C. , oznamovala svoj úmysle dom predať,
nakoľko nemá na splácanie hypotéky a chce situáciu vyriešiť. Z fotografie obrazovky telefónu však súd
nemal za osvedčené, kto a komu takúto správu zasiela a nie je na nej rozpoznateľný ani dátum. Takýto
dôkaz nemá dostatočnú preukaznú silu a súd o potrebe naliehavej úpravy pomerov nepresvedčil. Z
obsahu návrhu na neodkladné opatrenie súdu vyplýva , že všetci zúčastnení tak navrhovateľka ,ako aj
povinná a tiež I. C. vytvorili túto situáciu celkom vedome. Nemôže sa právnej ochrany domáhať ten, kto
ohrozenie práva sám svojím konaním spôsobil.15. Pokiaľ ide o druhú časť návrhu na neodkladné opatrenie, ktorým mal súd uložiť povinnej povinnosť
strpieť užívanie nehnuteľností a to s odkazom na údajnú Zmluvu o výpožičke, ktorú navrhovateľka
s A. I. C. uzavrela. A. I. C. nie je stranou v spore a teda , navrhovateľka sa domáha ochrany práva
tretej osoby. Aj keď nariadiť neodkladné opatrenie vo vzťahu k tretej osobe zákon priamo nevylučuje, v
tomto konaní je to absolútne neadekvátne. V prvom rade, ak A. C. má pocit, že sú jeho práva konaním
povinnej ohrozené, nebráni mu vôbec nič v tom, aby sa ochrany domáhal sám a vo vlastnom mene,
nepotrebuje na to prostredníka v podobe navrhovateľky. Za ďalšie, navrhovateľka žiadnu zmluvu o
výpožičke uzavretú medzi ňou a I. C. súdu nepredložila. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
nie je ani zrejmé, či ju mala uzavrieť ešte ako vlastníčka nehnuteľností, alebo potom, ako toto postavenie
stratila. Za takejto situácie súd nemohol návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť.
16. Navrhovateľka podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčila. Ostatné tvrdené
skutočnosti budú predmetom dokazovania v konaní vo veci samej.
17. Navrhovateľke súd právo na náhradu trov konanie nepriznal.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať na tunajší súd, v lehote 15 dní odo dňa
doručenia uznesenia.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.