Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, November 25, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 3Sfk/10/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3022200251
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:3022200251.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny

Benczovej a členov senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD., v právnej
veci žalobcu: VAŠA s.r.o., Andreja Hlinku 86, 972 71 Nováky, IČO: 36 318 990, právne zastúp.:
JUDr. Rudolf Bezák, advokát, so sídlom Krmanova 14, 040 01 Košice, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného (sťažovateľa) č. 101664939/2022 zo dňa 03. júna
2022, konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici sp.
zn. TN-11S/77/2022 z 26. októbra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa z a m i e t a.

II. Žalobcovi sa p r i z n á v a voči sťažovateľovi nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

1. Daňový úrad Trenčín, pobočka Prievidza (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu ako
kontrolovaného daňového subjektu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
apríl 2020, výsledkom ktorej bol protokol z daňovej kontroly z 8. júla 2021. V nasledujúcom vyrubovacom

konaní správca dane vydal 9. decembra 2021 rozhodnutie č. 102522183/2021, ktorým žalobcovi vyrubil
rozdiel na dani z pridanej hodnoty za obdobie apríl 2020 v sume 33 000 Eur (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“). V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správca dane poukázal na priebeh a výsledky
preverovania v rámci daňovej kontroly, týkajúci sa dodávky tovaru (klimatizačná jednotka) TRANE RTAC
170oddodávateľaspoločnostiALFASONAXs.r.o.,vsúvislostisktoroužalobcapredložilfaktúru,cenovú
ponuku a dodací list s nečitateľným podpisom. V rámci daňovej kontroly správca dane zabezpečil a
vyhodnotil opakovanú výpoveď konateľa spoločnosti ALFA SONAX s.r.o. pána Juliša. Pán Juliš uviedol,

že dokladmi spoločnosti už nedisponoval, nakoľko ich odovzdal v zmysle zmluvy o prevode obchodného
podielu, dodávky tovaru sa sám zúčastnil pri dovoze z Rumunska, pričom tovar do týchto priestorov
žalobcu v Prešove doviezol H. Č. na dvoch veľkých dodávkach a následne bol vyložený a preložený na
nákladné vozidlo žalobcu. Spustenie a namontovanie chladiarenskej jednotky zabezpečoval žalobca.
Z Rumunska bol tovar dovezený nákladnými vozidlami na rumunských evidenčných značkách s
rumunskými vodičmi. Ďalej správca dane preveroval spoločnosť ALFA SONAX s.r.o. aj spoločnosť
CLASS SOLUTION s.r.o. Bratislava, ktorá bola jej dodávateľom. V rámci preverovania (vrátane

miestneho zisťovania u žalobcu) správca dane nespochybnil existenciu klimatizačnej jednotky ani tú
skutočnosť, že predmetné zariadenie žalobca využíva vo svojich priestoroch na svoje podnikateľské
aktivity.2. Na základe vykonaného dokazovania správca dane spochybnil uskutočnenie zdaniteľného plnenia
deklarovaným dodávateľom ALFA SONAX s.r.o. a vyvodil, že aj keď žalobca predložením dokladov a
dôkazov splnil svoju primárnu dôkaznú povinnosť, vzhľadom na spochybnenie obchodnej transakcie boli

spochybnené aj daňovým subjektom predložené dôkazy a dôkazné bremeno bolo opätovne prenesené
na žalobcu, ktorý dôkazné bremeno neuniesol. S odkazom na nepreukázanie reálneho uskutočnenia
zdaniteľného plnenia spoločnosťou ALFA SONAX s.r.o. - dodávateľom uvedeným na faktúre, správca
dane poukázal na porušenie § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 51 ods. 1 zákona č. 224/2004 Z. z. o DPH
a žalobcovi neuznal odpočítanie dane z predloženej faktúry vo výške 33 000 Eur.

3. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. 101664939/2022
z 3. júna 2022 rozhodol o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu tak, že prvostupňové
rozhodnutie potvrdil (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

II. Konanie pred správnym súdom

4. Správny súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom rozhodnutie žalovaného Finančného
riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101664939/2022 z 3. júna 2022 spolu s rozhodnutím Daňového
úradu Trenčín č. 102522183/2021 z 9. decembra 2021 postupom podľa § 191 ods. 3 písm. a/ SSP zrušil
s poukazom na ust. § 191 ods. 1 písm. c/ SSP ako vychádzajúceho z nesprávneho právneho posúdenia

veci a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Návrh žalobcu na prerušenie
konania zamietol. Žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

5. Z odôvodnenia rozhodnutia správneho súdu vyplýva, že v konaní, kde bol nárok na vrátenie
DPH zamietnutý pre neunesenie preneseného dôkazného bremena v otázke preukázania dodania

nesporného tovaru tvrdeným dodávateľom správca dane aj žalovaný za pochybné považovali, že:

- žalobca deklaruje nákup tovaru od dodávateľa ALFA SONAX s.r.o. v zmysle faktúry z 22.04.2020 s
dátumom dodania 22.04.2020, avšak na dodacom liste je prevzatie chladiarenskej jednotky potvrdené
s dátumom 02.04.2020 bez bližšej identifikácie osoby, ktorá si u žalobcu tovar prevzala.

- na dodacom liste, ktorý bol vystavený 02.04.2020 je uvedené aj číslo faktúry, na základe ktorej si
žalobcauplatnilodpočítaniedaneatoajnapriektomu,žefaktúramalabyťvystavenáaždňa22.04.2020.

- žalobca v rámci daňovej kontroly predložil aj cenovú ponuku zo 14.02.2020 od spoločnosti ALFA

SONAX s.r.o., pričom uvedená spoločnosť podľa tvrdení jej bývalého konateľa mala chladiarenskú
jednotku nakúpiť od spoločnosti CLASS SOLUTION, s.r.o. až v mesiaci apríl 2020 a tovar mal byť
prepravený priamo od nestotožnenej rumunskej spoločnosti do prevádzkových priestorov žalobcu
taktiež v mesiaci apríl 2020, čo bolo potvrdené na dodacom liste s dátumom 02.04.2020. Predložené
doklady podľa žalovaného vierohodným spôsobom neosvedčujú tvrdenie žalobcu o dodaní tovaru

deklarovaným dodávateľom ALFA SONAX, s.r.o.

- dodávku tovaru v zmysle predložených dokladov spochybnili tým, že subdodávateľská spoločnosť
CLASS SOLUTION, s.r.o. v kontrolných výkazoch uvádzala ako dodávateľa iba spoločnosť Ronlab,
s.r.o. a nedeklarovala žiadne transakcie s dodávateľmi z iných členských štátov, nepriznala žiadne

nadobudnutie tovaru od akejkoľvek rumunskej spoločnosti.

- spoločnosti ALFA SONAX, s.r.o., CLASS SOLUTION s.r.o. a Ronlab s.r.o. sú nekontaktné, ani v jednej
z týchto spoločností sa nepreukázalo, že by bola oprávnená s predmetnou chladiarenskou jednotkou
disponovať ako vlastník a ďalej ju dodať. Nebolo preukázané vykonávanie ekonomickej činnosti v

sídlach týchto spoločností, spoločnosti vykazovali vysoké obraty bez zamestnancov, bez základných
prostriedkov a skladovacích priestorov, respektíve vôbec nepodávali daňové priznania a kontrolné
výkazy (Ronlab, s.r.o.).

-pôvoddodávanéhotovaruvzistenomreťazci,ktorýsaformálnedeklarovalodkonkrétnychdodávateľov

sa nepreukázal. Rovnako nebola preukázaná ani preprava tovaru do prevádzkových priestorov žalobcu
v Prešove, keď žalobca ani jeho deklarovaný dodávateľ nevedeli identifikovať prepravcu tovaru ani
vodičov, ktorí tovar prevážali, nevedeli označiť konkrétne miesto nakladania chladiarenskej jednotky.- žalobcovi sa v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nepodarilo odstrániť oprávnené
pochybnostisprávcudaneplynúcezjehozisteníohľadnedodávateľskejspoločnostiALFASONAX,s.r.o.
Sporné skutočnosti neboli objasnené ani svedectvom vtedajšieho štatutárneho zástupcu spoločnosti

ALFA SONAX, s.r.o. pána Jozefa Juliša, ktorý síce priznal vystavenie preverovanej faktúry a dodanie
chladiarenskej jednotky, avšak jeho výpoveď bola vzhľadom na ďalšie získané dôkazy správcu dane
spochybnená.Nepamätalsi,akédokumentybolikuvedenejdodávkevystavené,nevedelčiodberateľovi
poskytol aj nejakú technickú dokumentáciu, manuál k zapojeniu chladiarenskej jednotky, údaje o jej
pôvode, roku výroby, dokonca si nepamätal ani akú sumu v hotovosti za chladiarenskú jednotku zaplatil.

Najskôr tvrdil, že medzi spoločnosťou ALFA SONAX, s.r.o. a žalobcom bola uzatvorená aj písomná
zmluva upravujúca podmienky dodania klimatizačnej jednotky, vrátane reklamačných podmienok a
následne si už nepamätal, či nejaká zmluva bola uzavretá.

- Jozef Juliš nevedel identifikovať osoby ani evidenčné čísla vozidiel prevážajúcich tovar a to aj napriek
svojim tvrdeniam, že sa osobne zúčastnil prepravy tovaru z Rumunska. Tvrdil, že obchod objednával

s pánom Č., ktorý bol splnomocneným zástupcom spoločnosti CLASS SOLUTION s.r.o., avšak žiadny
dôkaz na podporu tohto svojho tvrdenia nepredložil. Osoba pána Č. ostala nestotožnená, pričom
preverovaním z dostupných informačných systémov správca dane nezistil žiadne prepojenie medzi
spoločnosťou CLASS SOLUTION s.r.o. a osobou s menom Č., ktorá podľa informácií žalobcu už
zomrela.

6. Správny súd skonštatoval, že ťažiskom žalobných námietok bolo opakované poukazovanie žalobcu
na skutočnosť, že nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za predmetné zdaňovacie obdobie
mu nebol priznaný z dôvodu spochybnenia dodania tovaru spoločnosťou ALFA SONAX s.r.o., napriek
tomu, že všetkými predloženými dokladmi dodanie riadne preukázal, čím vyčerpal svoje dôkazné

bremeno,pričomsprávcadanenepreukázalopak,anidodanietovarurelevantnenespochybnil.Súčasne
žalobca poukázal na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie a tvrdil, že pochybnosti správcu dane
a žalovaného o ne/uskutočnení zdaniteľného plnenia sa týkajú nižších stupňov obchodného reťazca,
za čo nemôže znášať negatívne dôsledky žalobca, pričom v kontexte s touto judikatúrou zdôraznil, že
nemal a nemohol mať vedomosť o nezrovnalostiach tvrdených správcom dane.

7. V súvislosti s dôkazným bremenom uviedol, že dôkazné bremeno v konaní zaťažuje daňový subjekt,
ktorý musí byť schopný preukázať ním tvrdené skutočnosti, teda že splnil podmienky a nárok na odpočet
DPH mu skutočne vznikol. Dokazovanie, ktoré vykonáva správca dane, následne slúži na verifikáciu
skutočností a dokladov predložených daňovým subjektom. Nepreukázanie splnenia hmotnoprávnych

podmienok odpočtu dane z pridanej hodnoty nie je jediným právnym dôvodom pre jeho zamietnutie.
Podľa názoru Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vyjadreného v rozsudku sp. zn.
2Sfk/27/2022 zo dňa 28.04.2023, bod 30.: V prípade, kedy badá neštandardnosti v deklarovanom
zdaniteľnom obchode, respektíve obchodných vzťahoch medzi dotknutými zdaniteľnými osobami a
zároveň nie je možné dostatočne dôkladne a jednoznačne spochybniť naplnenie hmotnoprávnych

podmienok odpočtu DPH, tak nárok na odpočet je možné nepriznať len v prípade preukázania, že
zdaniteľnáosobauplatňujúcasiprávonaodpočetdanevedelaalebovedieťmalaojejúčastinadaňovom
podvode. Uvedené vyplýva z judikatúry súdneho dvora EÚ, napríklad rozsudku Optigen, spojené veci
C - 354/03, C - 355/03, C - 484/03. V danom prípade nebola sporná faktická existencia tovaru ani
jeho využívanie v rámci ekonomickej činnosti žalobcu. Sporné bolo len dodanie tovaru deklarovaným

dodávateľom ALFA SONAX s.r.o. uvedeným na predloženej faktúre Dôvody, ktoré mali takéto dodanie
spochybniť nemožno považovať za právne udržateľné, ale ani spochybnenie dodania tovaru zdaniteľnou
osobou nebolo dostatočne dôkladné a jednoznačné.

8. Pokiaľ správca dane nespochybnil existenciu tovaru uvedeného na predmetnej faktúre, ale neuznal

žalobcovi odpočítanie dane z pridanej hodnoty v dôsledku nepreukázania, že mu tovar dodala
spoločnosť uvedená na faktúre, takýto záver je v rozpore s najnovšou judikatúrou Najvyššieho súdu SR,
Ústavného sudu SR ako aj Súdneho dvora EÚ. Žalobca namietal, že v prípade preukázania dodania
tovaru je možné odoprieť právo na odpočítanie dane len vtedy, ak zdaniteľná osoba sa priamo zúčastnila
nadaňovompodvodealebopostupovalazneužívajúcimspôsobom,alebovedela,alebomohlavedieť,že

plnenie je súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa, alebo iného predchádzajúceho subjektu
(nižších stupňov obchodného reťazca), čo v konaní nebolo preukázané. Správca dane, aby sa vyhol
preukazovaniu spojenému s daňovým únikom, neobjasnil skutočný mechanizmus podvodného konania
a ustálil, že chladiarenské zariadenie nebolo dodané dodávateľom uvedeným na faktúre.9. Správny súd poukázal na to, že v zmysle aktuálnej judikatúry Súdneho dvora EÚ nie je možné
odmietnuť odpočítanie dane len z dôvodu, že žalobca nevie preukázať, že ním deklarovaný dodávateľ

zabezpečil dodanie prostredníctvom deklarovaného dodávateľa, resp. jeho subdodávateľských
subjektov, respektíve sa v rámci tohto dodávateľského reťazca vyskytli nezrovnalosti, práve k čomu
vedú závery správcu dane aj žalovaného v danom prípade. Na okolnosti prejednávanej veci považoval
za dôvodné aplikovať závery rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo, ale aj ďalších
rozhodnutí (napr. rozsudok vo veci C-277/14, C-28/11 Bonik), podľa ktorých prináleží vnútroštátnym

orgánom a súdom, aby zamietli priznanie práva na odpočet, ak sa vzhľadom na objektívne skutočnosti
preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom. Judikatúra Súdneho
dvora EÚ pripúšťa vznik nároku na odpočet u dobromyseľného daňového subjektu aj v prípade,
ak existujú pochybnosti na strane dodávateľa, resp. aj v prípade, ak dodávateľ nie je stotožnený
(rozhodnutia Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C- 80/11 a C-142/11, resp. v spojených veciach
C-354/03, C-355/03 a C-484/03). Judikatúra Súdneho dvora EÚ tiež ustálila, že založením systému

zodpovednosti bez zavinenia sa prekračuje rozsah nevyhnutný na ochranu práv verejných financií
(C-384/04, C-271/06).

10. Súdny dvor EÚ dlhodobo judikuje, že samotná skutočnosť, že plnenie nebolo skutočne vykonané
dodávateľom uvedeným na faktúrach alebo jeho subdodávateľom, nepostačuje na vylúčenie práva

na odpočet. Rozhodujúcim faktorom pre správne posúdenie nároku na odpočet DPH v kontexte
odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného a žalobných námietok žalobcu je vyhodnotenie
splnenia podmienok pre priznanie odpočtu DPH jednak z hľadiska právnej neudržateľnosti nepriznania
odpočtu len z dôvodu nedodania tovaru „deklarovaným dodávateľom“, ale aj z dôvodu nepresvedčivých
skutkových záverov správcu dane ohľadom spochybnenia reálneho dodania tovaru touto osobou.

11. V prejednávanej veci boli pochybnosti správcu dane založené aj na tom, že dodávateľ ALFA SONAX,
s.r.o., resp. jeho dodávatelia nepredložili správcovi dane v procese výkonu daňovej kontroly doklady
(boli nekontaktní), že existovali časové a iné rozpory v predložených dokladoch, resp. svedeckých
výpovediach, že je nejasný pôvod tovaru a pod. Z rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu SR (napríklad

sp. zn. 2Sfk/82/2022 alebo sp. zn. 2Sfk/122/2022) jednak plynie, že preukázanie skutočnosti, že
tovar dodal dodávateľ uvedený na faktúre (deklarovaný dodávateľ) nie je hmotnoprávnou podmienkou
odpočtu dane z pridanej hodnoty a že pochybnosti správcu dane pri spochybnení dodania tovaru
musia byť dostatočnej intenzity. Hmotnoprávnou podmienkou je status dodávateľa, ktorý musí byť
tzv. zdaniteľnou osobou, t. j. platcom dane. Status dodávateľa nemohol byť dostatočne spochybnený

nekontaktnosťou dodávateľa (rovnako to platí na subdodávateľov) a jeho právnych nástupcov, ani
faktom, že sídlili na fiktívnych sídlach, nakoľko žalobca nie je schopný ovplyvniť budúce podnikateľské
správanie svojho dodávateľa. Takýmito okolnosťami nemohli byť ani nepodávanie daňových priznaní
a neplnenie iných daňových povinností dodávateľov vrátane zrušenia registrácie platiteľa dane po
uskutočnení zdaniteľných plnení ani podrobné nepreukázanie pôvodu tovaru a taktiež nezrovnalosti

medzi objednávkami a faktúrami ohľadom času dodania, miesta dodania, spôsobu platieb a podobných
okolností, nakoľko platná právna úprava nebráni v následnom precizovaní dodania zdaniteľného plnenia
podľa potrieb a okolností.

12. Pokiaľ sa týka oprávnených požiadaviek na aplikáciu judikatúry Najvyššieho súdu SR a Súdneho

dvora EÚ, správny súd poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo, v
ktorom Súdny dvor EÚ v nadväznosti na svoju predchádzajúcu judikatúru pomerne jasne zrekapituloval
hranice, v rámci ktorých je možné odmietnuť právo na odpočítanie dane daňovým subjektom formou
spochybnenia deklarovaného dodávateľa. Už v rozhodnutí vo veci C-18/13 Maks Pen (bod 32), Súdny
dvor EÚ vyslovene uviedol, že pochybnosti o dodávateľovi alebo subdodávateľovi a ich kapacitách (že

títo nedisponovali potrebnými zamestnancami, hmotnými prostriedkami a aktívami a že ich totožnosť už
nie je úplne jasná) odôvodňujú zamietnutie práva na odpočítanie dane iba pod dvojitou podmienkou,
že (I) táto skutočnosť predstavuje podvodné konanie a (II) je preukázané, že vzhľadom na objektívne
skutočnosti predložené daňovými úradmi zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené
plnenie zakladajúce právo na odpočet dane bolo súčasťou tohto podvodu. Pochybnosti o dodávateľovi

alebo odberateľovi v reťazci dodaní sú relevantné iba ako indikátory pre posúdenie účasti na podvode,
samé osebe nemôžu viesť k zamietnutiu práva na odpočítanie dane.13. Podľa správneho súdu je tak argumentačná línia „nepreukázaný deklarovaný dodávateľ“ ako
samostatný dôvod na odňatie práva na odpočítanie dane v rozpore s konštantnou judikatúrou Súdneho
dvora EÚ. Väčšinová časť doterajšej judikatúry vychádzala z premisy, že je potrebné postaviť naisto,

ktorá konkrétna osoba bola dodávateľom, s čím sa SD EÚ v rozsudku Kemwater nestotožnil.

14. Za situácie, kedy správny súd nemal ustálenú existenciu plnenia dodaného zdaniteľnou osobou
(platcomdane),jenámietkažalobcuonesprávnomprenášanídôkaznéhobremenanažalobcuvovzťahu
k dodávateľovi ALFA SONAX, s.r.o. predčasná. Žalovaný a správca dane vo svojich rozhodnutiach

nesprávne právne vyhodnotili skutočnosť ne/dodania tovaru deklarovaným dodávateľom uvedeným na
faktúre, ktorú sa snažili spochybniť. V dôsledku toho ustálili, že neuskutočnením zdaniteľného plnenia v
zmysle predloženej faktúry nevznikla daňová povinnosť z dodania tovaru v zmysle § 19 zákona o DPH
a tým neboli splnené hmotnoprávne podmienky odpočtu dane podľa § 49 zákona o DPH.

15. Správny súd vyslovil záväzný právny názor, podľa ktorého si za účelom správneho právneho

posúdenia veci správcom dane mal žalovaný v odvolacom konaní primárne zodpovedať zásadnú otázku
spočívajúcuvtom,čiexistenciamateriálnehoplneniadodanéhozdaniteľnouosobou(platcomdane)bola
v konaní sporná. V prípade, že sa preukázala existencia takého dodania v zmysle citovanej judikatúry
Súdneho dvora EÚ, potom žalovaný mohol zamietnuť priznanie práva na odpočítanie dane z pridanej
hodnoty iba z dôvodu podvodného konania, a to len za predpokladu preukázania vedomého podieľania

sa žalobcu na podvodnom konaní, resp. zanedbania jeho povinností - primeranej ostražitosti (due
diligence), t. j. že mohol, resp. mal vedieť, že sa na podvodnom konaní podieľa. Ak žalobca splnil
všetky podmienky v zákone č. 222/2004 Z. z. a preukázal reálne existenciu plnenia, avšak správca dane
preukázateľne zistil, že dodanie tovaru je spojené s daňovým podvodom, o ktorom daňový subjekt vedel
alebo mohol vedieť, potom dôvodom pre neuznanie práva žalobcu na odpočítanie DPH nie je porušenie

§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., ale účasť na daňovom podvode.

16. V prípade, že nie je sporné, že k dodaniu reálne došlo, nastupuje aplikácia rozhodnutí Vikingo
a Kemwater vo vzájomnej súvislosti. Ak správca dane nedokáže spochybniť dodávateľa do takej
miery, aby na žalobcu opäť presunul dôkazné bremeno, teda v prípade, že dodávateľ je známy a

je potvrdené, že uskutočnil dodanie, pri preverovaní oprávnenosti uplatnenia práva na odpočítania
dane, resp. jeho spochybnení prichádza do úvahy iba aplikácia vedomostného testu podľa rozsudku
SD EÚ vo veci C-439/04 Axel Kittel (podvod), resp. zneužitie práva podľa testu vo veci C-255/02
Halifax. Pokiaľ deklarovaný dodávateľ nie je potvrdený, teda je správcom dane spochybnený do takej
miery, že na daňový subjekt opäť prešlo dôkazné bremeno, pričom je nesporné, že k dodaniu reálne

došlo a dodanie javí známky podvodu, správca dane môže aplikovať závery rozsudku Kemwater
bez nutnosti preukazovania podvodného konania alebo vedomosti o ňom. V prípade, že odberateľ
nevie preukázať, že mu tovar alebo službu dodávala zdaniteľná osoba, resp. platiteľ DPH, nárok na
odpočítanie DPH mu môže byť zamietnutý, ak neexistujú osobitné skutkové okolnosti, ktoré preukazujú,
že skutočný dodávateľ je inou zdaniteľnou osobou/ platiteľom. V prípade, že nie je identifikovaný

konkrétny dodávateľ, ale je zrejmé, že ide o zdaniteľnú osobu, napr. vzhľadom na množstvo a hodnotu
dodaného tovaru, môžu byť aplikované obe rozhodnutia Vikingo aj Kemwater.

17. Pokiaľ ide o žalobcov návrh na prerušenie správneho súdneho konania z dôvodu podania návrhu
na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie, pričom znenie prejudiciálnej

otázky sformuloval správny súd uviedol, že vnútroštátny súd nie je povinný vyhovieť každému návrhu
účastníka konania na prerušenie konania a postúpenie návrhu Súdnemu dvoru EÚ na vydanie
rozhodnutia o predbežnej otázke. Túto povinnosť nemá ani vtedy, keď prípadne v určitej veci aplikuje
ustanovenie zákona platného v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený obsah právnych noriem
Európskej únie. Zmyslom riešenia predbežnej otázky je zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho

práva, teda nie rozhodnúť určitý spor. Z ustálenej praxe samotného Súdneho dvora EÚ (tzv. doktrína
acte éclairé) a vzhľadom na judikatúru Súdneho dvora EÚ použitú v rámci odôvodnenia tohto rozsudku
je zrejmé, že obdobná problematika, ako tá, ktorú predostrel žalobca, už bola predmetom jeho
rozhodovacej činnosti, a správny súd z nej pri rozhodovaní o správnej žalobe vychádzal. Z tohto dôvodu,
ako aj so zohľadnením faktu, že žalobca bol v konaní úspešný, nebolo potrebné konanie prerušiť a podať

návrh na začatie prejudiciálneho konania. Preto správny súd návrh na prerušenie konania zamietol.

III. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov18. Proti právoplatnému rozhodnutiu správneho súdu podal žalovaný v procesnom postavení
sťažovateľa riadne a včas kasačnú sťažnosť, a to z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g) a h) SSP,
v závere kasačnej sťažnosti namietal aj odklon od ustálenej rozhodovacej praxe správnych súdov a

navrhol, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

19. Sťažovateľ poukázal predovšetkým na body 32., 33., 35., 37. napadnutého rozsudku a uviedol, že
s vykonaným správnym vyhodnotením sa nestotožňuje a trvá na záveroch uvedených v napadnutom
rozhodnutí žalovaného a jemu predchádzajúcom rozhodnutí správcu dane.

20.Uviedol,žežalovanýasprávcadanezaložilisvojerozhodnutianatom,žežalobcaneuniesoldôkazné
bremeno, že došlo k zdaniteľnému plneniu tak, ako je uvedené na dodávateľskej faktúre. Dôvodom
nepriznania práva na odpočet dane z pridanej hodnoty bolo nesplnenie hmotnoprávnych podmienok
uvedených v ustanoveniach § 49 ods. 1 a § 51 zákona o DPH. Pokiaľ správny súd v bodoch 27.,
28. a 32. rozsudku cituje závery uznesenia Súdneho dvora EÚ vo veci Vikingo Fővállalkozó, k tomu

žalovaný uvádza, že ak v zmysle uznesenia Súdneho dvora EÚ vo veci Vikingo je možné zamietnuť
právo na odpočítanie dane iba v kontexte toho, že je právne dostatočným spôsobom preukázané, že
sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela, alebo mala vedieť, že sú
uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, tak z takto formulovaného záveru v nadväznosti na
body 40. a 45. tohto uznesenia je zrejmé, že v danej veci považoval Súdny dvor EÚ hmotnoprávne

podmienky na odpočítanie dane za splnené aj napriek tomu, že osoba, ktorá vyhotovila faktúru, uvedený
tovar nemohla z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych a ľudských zdrojov vyrobiť ani dodať,
čiže tento tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej totožnosť nebola určená (skutočný
dodávateľ).

21. Vo vzťahu k argumentácii rozsudku C-154/20 vo veci Kemwater ProChemie (v zmysle bodu 33.
rozsudku správneho súdu ) považoval za potrebné uviesť, že vnútroštátne súdy Slovenskej republiky,
ako členského štátu EÚ, by mali v danej veci prihliadnuť na odpoveď Súdneho dvora EÚ na prejudiciálne
otázky položené v prípade C-154/20 Kemwater ProChemie, ktoré vyslovil dňa 9. decembra 2021 (teda
viac ako rok neskôr po vydaní uznesenia C-610/19 Vikingo zo dňa 3. septembra 2020). Aplikujúc závery

Súdneho dvora EÚ vyslovené v rozsudku C-154/20 považoval za nutné poukázať na tú skutočnosť,
že žalobca počas celého daňového a súdneho konania konštantne tvrdil, že tovar mu bol dodaný
dodávateľom ALFA SONAX s.r.o. Existencia inej zdaniteľnej osoby (platiteľa DPH) v pozícii skutočného
dodávateľa nevyplynula ani z vykonaného dokazovania, a preto skutkové okolnosti daného prípadu
nesmerovali k tomu, že zdaniteľné plnenie uvedené na spornej faktúre dodal iný dodávateľ, ktorý mal

postavenie platcu DPH.

22. V bodoch 27., 28. a 29. správny súd sformuloval právny záver, že v prípade spochybneného
dodávateľa, resp. subdodávateľov deklarovaného dodávateľa je možné nepriznať odpočítanie dane
žalobcovi, iba ak by bolo v konaní preukázané, že žalobca sa podieľal na daňovom podvode alebo

vedel, či vedieť mal, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom prípadným daňovým
podvodom. Tento záver správneho súdu je udržateľný iba v prípade, že hmotnoprávne podmienky na
odpočítanie dane boli splnené. V preskúmavanom prípade správne orgány spochybnili práve splnenie
hmotnoprávnych podmienok. Zároveň poukázal na dostatočne zistený skutkový stav veci, čo svedčí
o objektivite vykonaného dokazovania a z neho vyplývajúcich logických záverov správcu dane, že

spoločnosť ALFA SONAX s.r.o. nedodala tovar tak, ako to deklaroval žalobca predložením faktúr a iných
dôkazov.

23. K problematike presúvania dôkazného bremena poukázal na ustálenú rozhodovaciu činnosť
súdnych autorít a skonštatoval, že žalobca si predložením dokladov splnil svoju povinnosť len formálne,

správca dane následne v procese verifikácie tieto listinné dôkazy relevantne spochybnil a nadobudol
pochybnosť o správnosti a pravdivosti faktúry od dodávateľa ALFA SONAX s.r.o, vyzval daňový
subjekt (žalobcu) v zmysle § 46 ods. 5 daňového poriadku, aby sa k týmto pochybnostiam vyjadril,
žalobcovi sa relevantným spôsobom nepodarilo vyvrátiť vzniknuté pochybnosti správcu dane a tieto
neboli odstránené žiadnym s ním produkovaných dôkazov. Žalobca naprieč všetkými vyššie uvedenými

konaniami relevantne nepreukázal reálnosť uskutočnenia deklarovaných plnení, rovnako ani jeho
dodávateľ, resp. subdodávatelia a osobitné skutkové okolnosti ohľadne statusu iného dodávateľa v
danom prípade zistené neboli.24. S ohľadom na právny záver správneho súdu o aplikácii rozhodnutí Vikingo a Kemwater vo vzájomnej
súvislosti, žalovaný uviedol, že odmietnutie odpočítania dane z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych
podmienok a z dôvodu účasti na podvodnom reťazci sú dva zásadne odlišné dôvody, ktoré nie je

možné kumulovať, pretože sa vzájomne vylučujú. Pri preukazovaní zapojenia do podvodného reťazca
sa spravidla vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočítania dane sú splnené. Ohľadne
záveru rozsudku, že „argumentačná línia nepreukázaný deklarovaný dodávateľ ako samotný dôvod na
odňatie práva na odpočítanie dane je v rozpore s konštantnou judikatúrou Súdneho dvora EÚ“ zdôraznil,
ževpreskúmavanomprípadepochybnostivoveciexistujúnielenvosobedodávateľa,aleajvtom,čitieto

zdaniteľné plnenia boli materiálne realizované tak, ako to žalobca deklaroval pre účely odpočtu DPH. Zo
skutkových zistení je zrejmé, že nebola preukázaná reálna existencia a dodanie prepravovaného tovaru
všetkými zúčastnenými spoločnosťami v reťazci, pričom z dôkazov založených v administratívnom spise
vyplýva, že nebol preukázaný ani pôvod tovaru a jeho preprava.

25. Sťažovateľ považoval za potrebné poukázať na protichodnosť argumentácie správneho súdu, keďže

v bodoch 27., 28., 30. a 32. napadnutého rozsudku v podstate naznačuje, že v kontexte danej veci
je možné nepriznať odpočítanie dane v prípade, ak by bola preukázaná účasť alebo aspoň vedomosť
daňovéhosubjektu(žalobcu)napodvodnomkonaníniektoréhozosubjektovzapojenýchdoobchodného
reťazca, čo správca dane ani žalovaný nepreukázali a týmto smerom neviedli úvahy pri rozhodovaní
o vyrubení rozdielu dane. Následne však zaväzuje žalovaného v bode 37. rozsudku na vytvorenie

priestoru na prípadné doplnenie dokazovania vo vzťahu k preukázaniu udržateľnosti záveru o nesplnení
podmienok na odpočítanie dane zo strany žalobcu. Podľa názoru žalovaného je rozporuplný aj záver
správneho súdu, ktorý zaväzuje na aplikáciu rozhodnutí Vikingo a Kemwater vo vzájomnej súvislosti.
S poukazom na uvedenú argumentáciu žalovaný zastával názor, že napadnutý rozsudok vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom správny súd sa odklonil aj od ustálenej rozhodovacej

praxe kasačného súdu s odkazom na konkrétne spisové značky rozsudkov.

26. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že ju považuje za nedôvodnú a navrhol, aby ju
kasačný súd v celom rozsahu zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania o kasačnej
sťažnosti.

27. Pokiaľ žalovaný namietal nesprávne právne posúdenie správnym súdom, spočívajúce v nesprávnom
vyhodnotení námietky uplatnenej v konaní pred správnym súdom, že žalobca v daňovom konaní
nepreukázal splnenie hmotnoprávnej podmienky pre priznanie odpočítania dane, a to postavenie
zdaniteľnej osoby, jeho dodávateľa, uviedol:

- uvedený argument žalovaný ani správca dane počas daňového - vyrubovacieho ani odvolacieho
konania neuplatnili, nepriznanie odpočítanie dane nezaložili na súčasnom tvrdení žalovaného, že by
žalobca nepreukázal postavenie zdaniteľnej osoby vo vzťahu k svojmu dodávateľovi. Správca dane v
tomtosmerenejakoneartikulovalsvojepochybnostiaaninevyzvaldaňovýsubjekt,abytietopochybnosti

odstránil.

- tvrdenie žalovaného o tom, že účinne spochybnil totožnosť dodávateľa žalobcu, nie je pravdivé,
jediný dôvod, pre ktorý správca dane a žalovaný vyslovili svoje pochybnosti o uskutočnení zdaniteľného
plnenia spoločnosťou ALFA SONAX, s.r.o., je nemožnosť nahliadnuť do účtovnej evidencie predmetnej

spoločnosti, resp. nemožnosť nahliadnuť do účtovnej evidencie jej subdodávateľa - spoločnosti CLASS
SOLUTION s.r.o. Uvedené však nie je možné pričítať na ťarchu žalobcovi. So spoločnosťou CLASS
SOLUTION s.r.o., žalobca nebol v žiadnom obchodnom kontakte, preto nepovažujeme za primeranú
implicitnú požiadavku správcu dane a žalovaného, aby žalobca zodpovedal aj za dostupnosť účtovnej
dokumentácie spoločnosti subdodávateľa - CLASS SOLUTION s.r.o.

- okrem uvedených dôkazov preukazujúcich a svedčiacich, že predmet zdaniteľného plnenia dodala
spoločnosť ALFA SONAX, s.r.o., v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nevyšli najavo
žiadne iné dôkazy, ktoré by uvedenú skutočnosť vyvracali. V tejto súvislosti poukázal na právne závery
vyslovené Najvyšším súdom SR v rozsudku sp. zn.: 3 Sžf 1/2011 zo dňa 15.03.2011. Žalobca objektívne

nemohol väčšmi preukázať, že zdaniteľné plnenie (aj jeho spornú časť) mu dodala spoločnosť ALFA
SONAX, s.r.o. a nie iný subjekt, ako to naznačil správca dane. Bolo preto na správcovi dane a žalovaným
vyvrátiť preukázané tvrdenia žalobcu a preukázať, že žalobcovi spornú časť zdaniteľného plnenia dodal
iný subjekt, odlišný od dodávateľa ALFA SONAX, s.r.o.- objektívne nejestvuje a nejestvoval ďalší dôkaz, ktorý by žalobca mohol navrhnúť, aby zažehnal
subjektívne pochybnosti správcu dane a žalovaného o totožnosti jeho dodávateľa. Žalobca objektívne

nemôže preukázať, že zdaniteľné plnenie neprevzal od niekoho iného ako od spoločnosti ALFA SONAX,
s.r.o. Žalobca vie preukázať len to, že zdaniteľné plnenie prevzal od spoločnosti ALFA SONAX, s.r.o.
a túto skutočnosť v daňovej kontrole a nadväzujúcom daňovom konaní aj preukázal. To, že napriek
predloženým dôkazom mal správca dane a žalovaný naďalej pochybnosti (hoci nejestvujú žiadne
dôkazy, ktoré by tieto pochybnosti potvrdzovali), už nie je možné pričítať na ťarchu žalobcu. Nie je

možné požadovať od žalobcu, aby preukázal, že určitá skutočnosť nenastala, t. j. že zdaniteľné plnenie
neprevzal od iného ako od spoločnosti ALFA SONAX, s.r.o. (tzv. negatívna dôkazná teória).

- správca dane a žalovaný rozhodli o nepriznaní nároku žalobcu na nadmerný odpočet na podklade
svojich pochybností bez opory vo vykonaných dôkazoch bez ohľadu na to, že akákoľvek pochybnosť,
ktorá vedie štátny orgán k vydaniu negatívneho rozhodnutia pre účastníkov musí byť dôvodná,

odôvodnená a hlavne musí byť právne relevantná, čo v posudzovanej veci splnené nebolo. Dôvodom
pre nepriznanie nadmerného odpočtu musí byť v daňovom konaní výlučne taká prípadná pochybnosť,
ktorá vyplýva z dôkaznej situácie vyplývajúcej zo skutočne vykonaných dôkazov.

- správca dane a žalovaný odvodili svoju pochybnosť o dodaní sporného zdaniteľného plnenia

dodávateľom ALFA SONAX, s.r.o. žalobcovi len tým, že v priebehu daňového konania a daňovej kontroly
nebolo preukázané, kto dodal spornú časť zdaniteľného plnenia v druhom a ďalšom stupni obchodného
reťazca, t. j. dodávateľovi žalobcu - spoločnosti ALFA SONAX, s.r.o. (spoločnosť ALFA SONAX, s.r.o.
deklarovala, že to bola spoločnosť CLASS SOLUTION s.r.o.). Tieto pochybnosti nie je možné pričítať
na ťarchu žalobcu.

- na účinné spochybnenie totožnosti dodávateľa zdaniteľného plnenia nepostačuje púhe vyjadrenie
správcu dane, že má pochybnosti, čo je prejavom svojvoľnej nezákonnosti.

- poukaz žalovaného na rozhodnutie SD EÚ vo veci C-154/20 (Kemwater) je selektívny a výklad tam

vyslovených záverov je uskutočňovaný takým spôsobom, ktorým žalovaný úplne neguje najnovšie
judikatórne závery SD EÚ, ktoré zamedzujú dlhoročnej nesprávnej praxi správcov dane odmietajúcej
daňovým subjektom priznanie odpočítania dane bez ďalšieho, len na základe simplexného argumentu,
že zdaniteľné plnenie neposkytol ten dodávateľ, ktorý bol uvedený na faktúre predloženej kontrolovaným
daňovým subjektom.

28. Vo vzťahu k posudzovaniu statusu dodávateľa ako zdaniteľnej osoby poukázal na závery
obsiahnutévrozhodnutíKemwater:„...zdaniteľnejosobeprináleží,abynazákladeobjektívnychdôkazov
preukázala, že dodávateľ alebo poskytovateľ má postavenie zdaniteľnej osoby, okrem prípadu, že
daňový úrad má k dispozícii údaje potrebné na overenie, či je táto hmotnoprávna požiadavka práva

na odpočítanie DPH splnená. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že zo znenia článku 9 ods. 1
smernice2006/112vyplýva,žepojem„zdaniteľnáosoba“jevymedzenýširokoavychádzazoskutkových
okolností, takže postavenie dodávateľa alebo poskytovateľa ako zdaniteľnej osoby môže vyplývať z
okolností prejednávanej veci (rozsudok z 11. novembra 2021, Ferimet, C-281/20, EU:C:2021:910, bod
43).

Platí to najmä vtedy, keď členský štát využil možnosť stanovenú v článku 287 smernice 2006/112 priznať
oslobodenie od dane zdaniteľným osobám, ktorých ročný obrat neprekračuje určitú sumu, pokiaľ možno
zo skutkových okolností, akými sú objem a cena nadobudnutých tovarov alebo služieb, s istotou vyvodiť,
že ročný obrat dodávateľa alebo poskytovateľa túto sumu prekračuje, takže tomuto dodávateľovi alebo

poskytovateľovinemožnopriznaťprávonaoslobodenieoddanestanovenévtomtočlánku,ažeuvedený
dodávateľ alebo poskytovateľ má nevyhnutne postavenie zdaniteľnej osoby.

Odoprieť zdaniteľnej osobe uplatnenie práva na odpočítanie DPH z dôvodu, že skutočný dodávateľ
dotknutých tovarov alebo poskytovateľ dotknutých služieb nebol identifikovaný a táto zdaniteľná osoba

nepreukázala, že tento dodávateľ mal postavenie zdaniteľnej osoby, hoci zo skutkových okolností
jasne vyplýva, že uvedený dodávateľ mal nevyhnutne toto postavenie, by totiž bolo v rozpore so
zásadou daňovej neutrality, ako aj s judikatúrou pripomenutou v bodoch 26 až 30 tohto rozsudku.
V dôsledku toho na rozdiel od toho, čo uvádza vnútroštátny súd, nemožno od zdaniteľnej osobyv každom prípade vyžadovať, aby v prípade, že skutočný dodávateľ dotknutých tovarov alebo
poskytovateľ dotknutých služieb nebol identifikovaný, preukázala, že tento dodávateľ alebo poskytovateľ
má postavenie zdaniteľnej osoby, aby si mohla uplatniť toto právo.“

29. Podľa § 4 odsek 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty: „Zdaniteľná osoba, ktorá má
sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku, a ak nemá takéto miesto, ale má bydlisko v
tuzemsku alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava, a ktorá dosiahla za najviac 12 predchádzajúcich po
sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov obrat 49 790 eur, je povinná podať daňovému úradu žiadosť

o registráciu pre daň;...“.

30. S odkazom na citovanú právnu úpravu a citované závery SD EÚ vyslovené v rozsudku C-154/20
(Kemwater) zdôrazňoval, že v posudzovanej veci cena predmetu zdaniteľného plnenia podstatne
prevyšovala aj obrat podľa § 4 odsek 1 zákona o DPH. Zo skutkových okolností potom jasne vyplýva, že
dodávateľ (aj keby ním nemal byť ALFA SONAX, s.r.o. - čo popiera) mal postavenie zdaniteľnej osoby.

31. V závere svojej kasačnej sťažnosti žalovaný namietal odklon právneho názoru správneho súdu od
ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho správneho súdu SR. Nakoľko žalovaný nekonkretizoval, v
čom sa podľa jeho názoru správny súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho správneho
súdu SR, žalobca sa k tomuto dôvodu kasačnej sťažnosti nedokáže vyjadriť a v tomto smere považuje

kasačnú sťažnostnú námietku žalovaného za nedôvodnú.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

32. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej aj „kasačný súd“)

preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho príslušnosť pre toto
konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP.

33. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a
rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa

vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.

34. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP kasačný súd skonštatoval, že
podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou
osobou, včas.

35. Kasačný súd preskúmal rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,
preskúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie jemu predchádzajúce,
najmä z pohľadu, či sa správny súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe
a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia

žalovaného správneho orgánu.

36. Pri rozhodovaní kasačného súdu boli ako podstatné zohľadnené predovšetkým nasledovné
ustanovenia:

Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo na odpočítanie dane vznikne len vtedy, ak vznikla daňová
povinnosť v zmysle citovaného ustanovenia § 19 ods. 2 zákona o DPH.

Podľa ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný
platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa

odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku
z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1, písm. a/ zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť,
ak po a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti
dokladovpredloženýchkontrolovanýmdaňovýmsubjektomaleboopravdivostiúdajovvnichuvedených,
oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nimvyjadril,najmäabyneúplnéúdajedoplnil,nejasnostivysvetlilanepravdivéúdajeopravilalebopravdivosť
údajov riadne preukázal.

37. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili, v súlade s príslušnými
hmotnoprávnymi predpismi, svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy
štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných
skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

38. Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt.
Správca dane dokazovanie vykonáva, teda vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti
rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca
dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne
rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však
povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z

uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom a
či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje
zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné
správne orgány povinné postupovať.

39. Kasačný súd vo všeobecnosti poukazuje na skutočnosť, že nárok na odpočítanie dane vzniká
príjemcovi plnenia (sťažovateľovi) za predpokladu kumulatívneho splnenia hmotnoprávnych podmienok
na odpočítanie dane vyplývajúcich z čl. 168 písm. a) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra
2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1) a jej transpozície
do právneho poriadku Slovenskej republiky. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú

(1) že poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre daň (t. j. status dodávateľa), (2) že
predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia), a (3)
že prijaté plnenie je príjemcom (sťažovateľom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. Pokiaľ vyššie
uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú splnené, pričom dôkazné bremeno je
na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje (sťažovateľovi), právo na odpočítanie dane

môže byť odopreté. Pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet dane nepostačuje
iba predloženie dokladov (faktúr) s predpísaným obsahom. Daňové doklady musia jednoznačne
preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia, t. j. skutočnosť, že zdaniteľné plnenie bolo prijaté od platiteľa,
ktorý fakturoval zdaniteľné plnenie. Pokiaľ nie je preukázané, že by tieto hmotnoprávne podmienky boli
splnené, nepostačuje na vznik nároku na odpočet dane len samotná existencia samotného dokladu,

hoci by obsahoval všetky formálne náležitosti.

40. V prejednávanej veci bol zamietnutý nárok na odpočítanie DPH z dôvodu, nepreukázania
splnenia hmotnoprávnych podmienok (konkrétne dodania v konaní nespochybneného tovaru tvrdeným
dodávateľomvpostaveníplatiteľadane),správnysúdrozhodnutiežalovanéhozrušilspoukazom(bližšie

body 12. - 16. tohto rozhodnutia) na potrebu vysporiadania sa s nespochybnenou skutočnosťou dodania
tovaru a jeho použitia v rámci jeho ekonomickej činnosti. Spornou skutočnosťou v rámci preukazovania
splnenia hmotnoprávnych podmienok uplatnenia nároku, v súvislosti s ktorým bol uplatnený nárok na
vrátenie DPH, bol status tvrdeného (prípadne iného preukázaného dodávateľa), ako platiteľa dane.

41. V súvislosti s nedoriešením tejto podmienky správny súd primárne vytkol nedostatočnú aplikáciu
judikatúry predovšetkým SD EÚ na otázku ustálenia záveru o unesení/prenesení dôkazného bremena
s následným rozoberaním možností ne/priznania uplatneného nároku pri splnení hmotnoprávnych
podmienok z dôvodov preukázaného podvodného konania, vedomosti o možnej účasti v takomto
konaní alebo v prípade zanedbania povinnosti primeranej ostražitosti (due diligence). V súvislosti s

prejednávanou vecou zmieňoval a rozoberal aj prípadné dosahy rozhodnutí SD EÚ vo veciach C-610/19
Vikingo a C-154/20 Kemwater pro Chimie, upravujúce jednotlivé aspekty rozhodovania o odmietnutí
nároku na vrátenie DPH.V odôvodnení rozhodnutia sa pokúsil rozobrať všetky do úvahy prichádzajúce
situácie, nasledujúce po doplnení dokazovania v smere, ako uviedol.

42. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti argumentoval jednoznačným preukázaním, že u žalobcu
nedošlo k uneseniu dôkazného bremena ohľadne skutočnosti preukázania dodania tovaru tvrdeným
dodávateľom, a preto nebolo dôvodné ďalšie dokazovanie a vyhodnocovanie prípadného podvodného,
či zneužívajúceho konania.43. Pokiaľ sťažovateľ namietal možnosť/dôvodnosť uplatňovania rozhodnutia Kemwater ProChemie
s. r. o., C-154/20 na vec, kasačný súd zdôrazňuje, že vo všeobecnosti je potrebné rozlišovať medzi

preukazovaním splnenia hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočet dane a dokazovaním
daňovéhopodvodu/zneužitiaprávaaleboúčastidaňovéhosubjektunaňom(rozhodnutiaSúdnehodvora
Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 41; vo veci Kemwater
ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 36). Zatiaľ čo dôkazné bremeno na
preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet ťaží primárne daňový subjekt, resp.

zdaniteľnú osobu uplatňujúcu si toto právo (vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa
9. decembra 2021, bod 34), v prípade preukazovania daňového podvodu/zneužitia práva je dôkazné
bremeno prenesené najmä na daňový orgán, ktorý existenciu takéhoto konania musí dostatočne
preukázať inak, než len na základe domnienok (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci
Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 54; vo veci Crewprint Kft, C-611/19 zo dňa 3.
septembra 2020, body 37, 43).

44. Právo na odpočet DPH však možno odoprieť vtedy, ak porušenie formálnych požiadaviek malo za?
následok nemožnosť predloženia jasného dôkazu o?tom, že hmotnoprávne podmienky boli splnené
(rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19.
októbra 2017, bod 42; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 36; vo veci

Kemwater ProChemie s. r. o., C- 154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 31) a?splnenie materiálnych
podmienok nevyplýva ani z?dokazovania vykonaného správcom dane (rozhodnutia Súdneho dvora
Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 34, 43; vo veci Kemwater
ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 38).? Zdaniteľná osoba je povinná
predložiť objektívne dôkazy o tom, že tovar bol skutočne dodaný a služby boli skutočne poskytnuté

na vstupe zdaniteľnými osobami pre potreby jej vlastných plnení podliehajúcich DPH a v súvislosti s
ktorými skutočne zaplatila DPH. Tieto dôkazy môžu okrem iného zahŕňať dokumenty, ktorými disponujú
dodávatelia a poskytovatelia, od ktorých zdaniteľná osoba kúpila tovar alebo služby, za ktoré zaplatila
DPH (Ferimet, C-281/20, bod 39, Kemwater ProChemie, C-154/20, bod 34)

45. Ustálená rozhodovacia činnosť národných súdov, ako aj Súdneho dvora EÚ, identifikovala rad
okolností, ktoré samy o sebe (bez ďalších okolností) nie sú spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť
správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH
(osobitne ak nie je sporná existencia dodaného tovaru). Ide napríklad o (I) nekontaktnosť dodávateľa či
subdodávateľov ako výlučnú okolnosť (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

1Sžfk/44/2020 zo dňa 25. mája 2021), (II) nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre
vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane dodávateľa, či subdodávateľov (rozhodnutia Súdneho dvora
Európskej únie vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 03.09.2020, bod 47, vo veci Maks
Pen EOOD, C-18/13 zo dňa 13.02.2014, body 31, 32; vo veci Gábor Tóth, C-324/11 zo dňa 06.09.2012,
bod 49), (III) pochybnosti na subdodávateľských stupňoch obchodného reťazca (rozhodnutia Súdneho

dvora Európskej únie vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C- 610/19 zo dňa 03.09.2020, bod 64), či
(IV) nesplnenie povinností týkajúcich sa identifikácie dodávateľov na účely vysledovateľnosti potravín
(rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci „Altic“ SIA, C-329/18 zo dňa 3. októbra 2019).

46. Zo záverov rozhodnutí súdneho dvora vyplýva, že pochybnosti správcu dane pri spochybnení

dodania tovaru musia byť dostatočnej intenzity. Hmotnoprávnou podmienkou je status dodávateľa, ktorý
musí byť tzv. zdaniteľnou osobou, t. j. platcom dane. Status dodávateľa nemohol byť spochybnený
nekontaktnosťou dodávateľa (rovnako to platí na subdodávateľov) a jeho právnych nástupcov, ani
faktom, že sídlili na fiktívnych sídlach, nakoľko žalobca nie je schopný ovplyvniť budúce podnikateľské
správanie svojho dodávateľa. Takýmito okolnosťami nemohli byť ani nepodávanie daňových priznaní

a neplnenie iných daňových povinností dodávateľov, vrátane zrušenia registrácie platiteľa dane po
uskutočnení zdaniteľných plnení ani podrobné nepreukázanie pôvodu tovaru a taktiež nezrovnalosti
medzi objednávkami a faktúrami ohľadom času dodania, miesta dodania, spôsobu platieb a podobných
okolností, nakoľko platná právna úprava nebráni v následnom precizovaní dodania zdaniteľného plnenia
podľa potrieb a okolností.

47. Z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo nevyplýva, že materiálnou podmienkou
na uplatnenie práva na odpočet dane je to, že tovar musí byť dodaný dodávateľom uvedeným na
faktúrach a uvedenému dodávateľovi vznikla aj daňová povinnosť ale materiálnou podmienkou je to,že daňový subjekt disponuje materiálnou existenciou plnenia, na ktoré sa vzťahuje faktúra a predloží
doklady a dôkazy, že tovar, na základe ktorého vzniká právo na odpočítanie dane použil pre potreby
svojich vlastných zdaniteľných transakcii. V uznesení Vikingo teda Súdny dvor EÚ posudzoval, či je

daňový orgán oprávnený zamietnuť právo na odpočítanie dane bez toho, aby súčasne skúmal existenciu
daňového podvodu a vedomosti daňového subjektu o ňom, súčasne v situácii, kedy existencia plnenia
(t. j. strojov) nebola zo strany daňových orgánov nijako spochybnená a aj vnútroštátny súd považoval
za nesporné, že došlo k dodaniu. Súdny dvor EÚ v nadväznosti na svoju predchádzajúcu judikatúru
pomerne jasne zrekapituloval hranice, v rámci ktorých je možné odmietnuť právo na odpočítanie

dane daňovým subjektom formou spochybnenia deklarovaného dodávateľa. Už v rozhodnutí vo veci
C-18/13 Maks Pen (bod 32), Súdny dvor EÚ vyslovene uviedol, že pochybnosti o dodávateľovi
alebo subdodávateľovi a ich kapacitách (že títo nedisponovali potrebnými zamestnancami, hmotnými
prostriedkami a aktívami a že ich totožnosť už nie je úplne jasná) odôvodňujú zamietnutie práva na
odpočítanie dane iba pod dvojitou podmienkou, že (I) táto skutočnosť predstavuje podvodné konanie
a (II) je preukázané, že vzhľadom na objektívne skutočnosti predložené daňovými úradmi zdaniteľná

osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočet dane bolo súčasťou
tohto podvodu.

48. Podľa kasačného súdu z rozhodnutia správneho súdu možno dostatočne zreteľne vyvodiť,
že nepovažoval za dostatočne vykonané dokazovanie v otázke unesenia dôkazného bremena v

súvislosti s nespochybneným dodaním tovaru značnej hodnoty, ktorá nepochybne má vplyv aj na
posudzovanie postavenia dodávateľa ako platiteľa dane. Kasačný súd sa stotožňuje s tým, že je
dôvodné požadovať od správcu dane dôkladnejšie sa vysporiadanie s otázkou unesenia dôkazného
bremena ohľadne preukázania dodávateľa v zmysle zákonných podmienok na vrátenie DPH aj pri
zohľadnení argumentácie obsiahnutej vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti. V nadväznosti na závery

tohto dokazovania sa bude správca dane povinný vysporiadať s existenciou či neexistenciou ďalších
podmienok pre vrátenie DPH.

49. Možno teda zhrnúť, že kasačný súd nepovažuje za dôvodné kasačné námietky nesprávneho
právneho posúdenia podľa § 440 ods. 1 písm. g), námietky v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) neboli

konkrétne vymedzené a vady zmätočnosti v tomto smere ani neboli z obsahu spisu zrejmé, námietka
odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe vymedzená citovaním spisových značiek väčšieho počtu
súdnychrozhodnutítakistoneboladostatočnevymedzená,takžesaňoukasačnýsúdnemoholzaoberať.

V. Záver

50. Vzhľadom na vyššie uvedené závery o nespôsobilosti kasačných dôvodov privodiť zmenu
napadnutého rozsudku, kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol § 461 SSP).

51. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s

ust. § 167 ods. 1 SSP tak, že procesne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov kasačného
konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

52. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0

(§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.