Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 17, 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 95Cb/39/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125209539
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Doňáková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7125209539.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, sudkyňou JUDr. Michaelou Doňákovou v spore žalobcu: Slovenská televízia

a rozhlas, so sídlom Mlynská dolina 845 45 Bratislava, IČO: 56 398 255, proti žalovanému: LAVO s.r.o.
Košice, so sídlom Rastislavova 100, 040 01 Košice, IČO: 31 707 904, o zaplatenie 244,57 eur s prísl.,
takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 83,52 eur z a s t a v u j e.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 93,32 eur a sumu 2,70 eur titulom
poštovného, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

IV. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 23,68 % účelne
vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu 5. júna 2025 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného
k úhrade sumy 244,57 eur spolu s úhradou poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 2,70
eur a na náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 25,00 eur.

2. Žalobu odôvodnil tým, že je verejno právna inštitúcia zriadená zákonom č. 157/2024 Z.z. o Slovenskej
televízii a rozhlase, pričom v zmysle ust. § 30 predmetného zákona sa zrušuje Rozhlas a televízia
Slovenska zriadená zákonom č. 532/2010 Z.z. a jej právnym nástupcom sa stáva Slovenská televízia
a rozhlas, ktorá odo dňa účinnosti zákona preberá jeho práva a povinnosti, čiže aj právo vymáhať
pohľadávky týkajúce sa úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska
v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania, ktorú bol povinný jej platiteľ uhrádzať

a zaplatiť do 30. júna 2023 v zmysle ustanovení zákona č. 340/2012 Z.z.. Z uvedeného vyplýva, že
žalobca je aktívne legitimovaný na podanie návrhu podľa ust. § 4 ods. 1 a § 10 ods. 5 zákona č. 340/2012
Z.z. o úhrade za služby poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska (ďalej len „zákon o úhrade“)
a žalovaný je pasívne legitimovaný v tomto spore, pretože zo zákona o úhrade je platiteľom úhrady za
služby verejnosti s periodicitou jej mesačnej úhrady (§ 3 písm. b) v spojení s § 6 ods. 3 a § 7 zákona
č. 340/2012 Z.z.).

3. Ďalej uviedol, že kontrolou úhrad zistil, že žalovaný ku dňu podania tohto návrhu nezaplatil
úhradu v zmysle zákona za určité obdobie (viď Prehľad predpisov a platieb). Žalobca preto písomnou
výzvou zo dňa 02.10.2024 odoslanou hromadným elektronickým podacím hárkom EPH prostredníctvom
elektronickejpodateľneSlovenskejpoštyzaslanounanímuvádzanúadresupredoručovaniepísomnostívyzval žalovaného na zaplatenie omeškanej úhrady a poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy.
Žalovaný na písomnú výzvu nereagoval a do dňa podania žaloby svoj dlh voči žalobcovi nezaplatil, preto
v zmysle § 10 ods. 4 zákona o úhradách je povinný zaplatiť aj pokutu vo výške 33,00 eur. Zároveň

špecifikoval svoju pohľadávku tak, že žalovaná suma 244,57 eur pozostáva z istiny vo výške 211,57 eur
a pokuty vo výške 33,00 eur, pričom sa domáha aj zaplatenia sumy vo výške 2,70 eur titulom poštových
sadzieb.

4. Žalobca na preukázanie svojich skutkových tvrdení k žalobe pripojil listinné dôkazy, a to Prehľad

predpisov a platieb za určité obdobie (04/2008 – 10/2024), Výzvu na zaplateniu nedoplatku, e-
Potvrdenku ohľadom doručovania zásielky – Výzvy zasielanej žalobcom žalovanému (Hromadný
elektronický podací hárok).

5. Tunajší súd vydal 24. júna 2025 platobný rozkaz, č.k. 95Cb/39/2025-14, proti ktorému podal žalovaný
v zákonom stanovenej lehote odpor .

6. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že pohľadávku navrhovateľa nepovažuje za oprávnenú, nakoľko
si nárokuje úhradu faktúr, ktoré sú už premlčané (obdobie od roku 2008, 2009, 2018, 2019, 2020, 2021
do 30.06.2022) Od 30.06.2022 do 31.12.2023 mala firma iba dvoch zamestnancov v trvalom pracovnom
pomere a jedného na ústnu mandátnu zmluvu, o čom predložil výpis zo Sociálnej poisťovne, čím sa

nenaplnila povinnosť podľa zákona č. 340/2012 Z.z. a § 30 ods. 18 zákona č. 157/2024 Z.z.

7. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení pripojil k odporu výpisy Sociálnej poisťovne o počte
zamestnancov za obdobie registrácie od 07/2022 do 12/2023.

8. Žalobca v rámci svojho vyjadrenia k podanému odporu, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu
16. júla 2025 uviedol, že žalovaný sa k obdobiu 04/2008 prihlásil do evidencie platiteľov úhrady za
služby verejnosti poskytované STVR v zmysle zákona č. 68/2008 Z. z. o úhrade za služby verejnosti
poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon č. 68/2008“). Na základe toho žalobca určil sadzbu úhrady podľa ustanovenia § 6

ods. 3 zákona č. 68/2008. Povinnosť platiť úhrady trvala do 08/2009, kedy došlo k riadnemu odhláseniu
žalovaným.Následnevobdobíod07/2016do02/2018žalovanýnemalpovinnosťplatiťúhradyvzhľadom
na to, že zamestnával menej ako troch zamestnancov. Zákonodarca v § 9 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z.
z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon o úhrade“) ukladá Sociálnej poisťovni povinnosť súčinnosti pri

zisťovaní počtu zamestnancov rozhodujúceho pre určenie konkrétnej sadzby úhrady podľa § 6 ods. 3
Zákona o úhrade. Žalobca si preto zákonom predpokladaným postupom od Sociálnej poisťovni vyžiadal
údaj o počte zamestnancov žalovaného a tento údaj v zmysle § 9 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o úhrade
zaradil do evidencie platiteľov. Z dôvodu enormného počtu platiteľov žalobca vedie spomenutú evidenciu
platiteľov v elektronickej podobe. Výstupom z tejto evidencie je potom k žalobe priložený prehľad

predpisov a platieb. Zákon iný spôsob zisťovania počtu zamestnancov žalobcovi neumožňuje, a preto
žalobca musí vychádzať výlučne z týchto údajov. Žalobca vykonal v súčinnosti so Sociálnou poisťovňou
kontrolu počtu zamestnancov, pričom zistil, že žalovaný zamestnával od 03/2018 3 zamestnancov, na
základe čoho bol žalovaný v súlade s § 6 ods. 3 písm. a) zákona o úhrade zaradený do kategórie
platiteľa, ktorý platí úhrady za služby verejnosti poskytované STVR vo výške 4,64 Eur mesačne.

Žalovaný bol do evidencie prihlásený vyberateľom úhrad v zmysle § 3 písm. b) zákona o úhrade. O
tejto skutočnosti žalobca informoval výzvou z 06/2021. Po tejto výzve žalovaný žiadal o odhlásenie
z evidencie, avšak vzhľadom na to, že nepreukázal počet zamestnancov, bol žalobcom vyzvaný
na doplnenie tejto informácie. Žalovaný dokumenty preukazujúce počet zamestnancov nedoložil. V
septembri 2022 žalobca opäť zaslal výzvu žalovanému, na ktorú žalovaný reagoval žiadosťou o

odhlásenie z evidencie, avšak opäť nepreukázal počet zamestnancov v zmysle zákona o úhrade.
Následne žalobca zaslal ďalšie výzvy v 07/2023, 01/2024 a 10/2024, bez reakcie zo strany žalovaného,
preto bola posledná výzva ukončená podaním žaloby. Po celý čas trvania povinnosti úhrady žalovaný
neuvádzal tretieho zamestnanca ako zamestnanca s mandátnou zmluvou, za ktorého by nemal platiť
úhrady. Na výzvy na doloženie dokladov preukazujúcich počet zamestnancov žalovaný nereagoval. K

odporu žalovaný priložil elektronické výkazy za jednotlivé mesiace, avšak na všetkých sú zamestnanci
vedení pod číslom 1, t. j. Zamestnanec - pravidelný príjem. Iná skutočnosť preukázaná nebola. Žalobca
poukázal na ustanovenie § 9 ods. 7 písm. a) zákona o úhrade: „Platiteľ je povinný písomne oznámiť
vyberateľovi úhrady do 30 dní odo dňa, keď došlo k skutočnosti, vznik, zmenu alebo zánik povinnostiplatiť úhradu.“ Vzhľadom k tomu, že žalovaný v žalovanom období neoznámil a ani nepreukázal zmenu
počtu zamestnancov, pričom mal zvolenú mesačnú periodicitu platenia úhrad, žalobca stanovil výšku
sadzby na základe ust. § 6 ods. 3 písm. a) zákona o úhrade až do konca žalovaného obdobia, t.j. do

06/2023. Táto skutočnosť je uvedená v § 6 ods. 5 písm. b) zákona o úhrade a taktiež aj v Prehľade
predpisov a platieb: „V prípade, že zamestnávate menej ako troch zamestnancov (0, 1 alebo 2) alebo
ste v zmysle zákona o úhradách oslobodený, ste povinný túto skutočnosť oznámiť a preukázať do 30
dní odo dňa, keď došlo k skutočnosti.“

9. K námietke premlčania uplatnenej žalovaným v odpore žalobca uviedol, že vzťah strán sporu je
potrebné posudzovať podľa režimu Obchodného zákonníka. Podľa § 261 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník“) touto časťou zákona sa spravujú aj záväzkové
vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej
prevádzkyapodnikateľmipriichpodnikateľskejčinnosti.Žalobcaakoverejnoprávnainštitúciaspadápod
definíciu subjektu verejného práva pri zabezpečovaní verejných potrieb (verejnoprávneho televízneho a

rozhlasového vysielania) a žalovaný vystupuje ako podnikateľ pri podnikateľskej činnosti, preto navrhol
súdu, aby námietku premlčania posudzoval podľa Obchodného zákonníka a poukázal aj na rozsudok
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23.03.2022, sp. zn. 3Cob/153/2020.

10. Vzhľadom na vznesenie námietky premlčania zo strany žalovaného, žalobca vzal žalobu čiastočne

späť, a to vo výške 83,52 eur. Po tomto čiastočnom späťvzatí sa žalobca domáhal zaplatenia istiny vo
výške 128,05 Eur (obdobie od 06/2021 do 06/2023), pokuty vo výške 33 Eur, poštových sadzieb vo
výške 2,70 Eur a náhrady trov konania.

11. Žalovaný v písomnom podaní doručenom súdu 30. júla 2025 uviedol, že p. A. A. ako konateľka firmy

bola od 01.01.2017 zamestnaná na ústnu mandátnu zmluvu . Poukázal na to, že sám žalobca vo svojom
vyjadrení uvádza, že žalovaný 06/2021 žiadal o odhlásenie z evidencie, pričom to, či preukázali alebo
nepreukázali počet zamestnancov už v tejto dobe nezistia. Ďalej uviedol, že námietku premlčania je
potrebné posudzovať podľa 3 – ročnej lehoty.

12. Súd nariadil pojednávanie na 17. decembra 2025, ktoré sa konalo v neprítomnosti sporových strán.
Žalobca svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil riadne a včas písomným podaním doručeným
súdu 10. novembra 2025 a žiadal, aby súd rozhodol v zmysle jeho žaloby a následných písomných
vyjadrení.

13. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a jej prílohami, posúdil skutkové tvrdenia a právne argumenty,
vykonal dokazovanie a oboznámil listinné dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise, a to žalobu na
č.l. 1-2, Výzvu na zaplatenie nedoplatku na č.l. 3, Prehľad predpisov a platieb na č.l. 4-5, elektronickú
potvrdenku na č.l.6-7, platobný rozkaz Mestského súdu Košice na č.l. 14-15, odpor žalovaného na
č.l. 18, výpisy sociálnej poisťovne na č.l. 19-36, výpis z obchodného registra žalovaného na č.l.38,

čiastočné späťvzatie na č.l. 49-50, vyjadrenie žalovaného na č.l. 59-63, ospravedlnenie neúčasti žalobcu
na pojednávaní na č.l. 75, ako aj ďalší spisový materiál a zistil tento skutkový stav:

14. Z Výzvy na zaplatenie nedoplatku z 2. októbra 2024 na úhrade za služby verejnosti poskytované
Rozhlasom a televíziou Slovenska vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie nedoplatku,

ktorý ku dňu 30.06.2023 predstavuje sumu vo výške 214,27 eur vrátane poštovného vo výške 2,70 eur a
zároveň ho upozornil, že ak uvedenú sumu neuhradí v lehote do 30 dní, žalobca si nárok uplatní súdnou
cestou spoločne s pokutou a súdnym poplatkom.

15. Z prehľadu predpisov a platieb súd zistil, že pod č. 8831707904 (variabilný symbol) žalobca eviduje

žalovaného ako platiteľa úhrad za služby verejnosti v zmysle zákona o úhrade s celkovým nedoplatkom
vo výške 214,27 eur za obdobie od 200804 (apríl 2008) do 202410 (október 2024) – predpisy celkom
vo výške 390,59 eur a čiastočná úhrada vo výške 176,32 eur.

16. Z ePotvrdenky zo 4. októbra 2024 je zrejmé, že číslo zásielky žalovaného je OA634855795SK

a prostredníctvom sledovania zásielky, podacie č. OA634855795SK, cez B., súd zistil, že žalovanému
bola zásielka doručovaná na adresu jeho sídla tak, že dňa 07.10.2024 bola uložená na pošte Košice 3
a potom, čo ju adresát v odbernej lehote nevyzdvihol bola dňom 31.10.2024 vrátená adresátovi.17. Z výpisu z obchodného registra žalovaného súd zistil, že odo dňa vzniku spoločnosti je zapísaná
totožná adresa jej sídla na adrese Rastislavova 100, 040 01 Košice.

18. Z výpisov Sociálnej poisťovne týkajúcich sa obchodnej spoločnosti LAVO s.r.o. Košice za obdobie
registrácie 072022 do 122023 vyplýva, že táto spoločnosť mala v uvedenom období troch zamestnancov
s pravidelným príjmom (typ poistenej FO – „1.“ – zamestnanec – pravidelný príjem).

19. Na základe vykonaného dokazovania súd právne uzatvára:

20. Podľa § 1 zák. č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou
Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o úhrade“), tento zákon upravuje
platenie, vyberanie a vymáhanie úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou
Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania (ďalej len "úhrada").

21. Podľa § 2 zákona o úhrade účelom úhrady je finančné zabezpečenie služieb verejnosti v oblasti
rozhlasového vysielania a televízneho vysielania poskytovaných Rozhlasom a televíziou Slovenska.

22. Podľa § 3 písm. b) zákona o úhrade platiteľ úhrady (ďalej len „platiteľ“) je zamestnávateľ, ktorý v
pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu zamestnáva aspoň troch zamestnancov.

23. Podľa § 4 ods. 1 zákona o úhrade vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady je Rozhlas a televízia
Slovenska.

24. Podľa § 6 ods. 3 zákona o úhrade platiteľ podľa § 3 písm. b) platí úhradu za každý aj začatý

kalendárny mesiac
a) 4,64 eura, ak zamestnáva od 3 do 9 zamestnancov,
b) 18,58 eura, ak zamestnáva od 10 do 49 zamestnancov,
c) 79,66 eura, ak zamestnáva od 50 do 249 zamestnancov,
d) 199,16 eura, ak zamestnáva od 250 do 999 zamestnancov,

e) 464,71 eura, ak zamestnáva 1 000 a viac zamestnancov.

25. Podľa § 6 ods. 4 zákona o úhrade na určenie sadzby úhrady podľa odseku 3 je rozhodujúci počet
zamestnancov v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu v prvý deň kalendárneho
mesiaca, za ktorý sa táto úhrada platí; do tohto počtu sa nezapočítavajú zamestnanci vykonávajúci

prácu na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Ak sa úhrada
platí jednorazovo za kalendárny štvrťrok, kalendárny polrok alebo kalendárny rok, na určenie jej sadzby
na celé obdobie, za ktoré sa úhrada platí, je rozhodujúci počet zamestnancov v prvý deň prvého
kalendárneho mesiaca tohto obdobia.

26. Podľa § 7 ods. 1 zákona o úhrade povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom, a zaniká posledný
deň kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom.

27. Podľa § 7 ods. 2 zákona o úhrade úhrada sa platí mesačne; úhradu za príslušný kalendárny mesiac

je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.

28. Podľa § 7 ods. 6 zákona o úhrade úhrada sa platí na účet vyberateľa úhrady.

29. Podľa § 8 zákona o úhrade kontrolu platenia úhrady vykonáva vyberateľ úhrady.

30. Podľa § 10 ods. 1 zákona o úhrade platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7, je v omeškaní so
zaplatením úhrady.

31. Podľa § 10 ods. 2 zákona o úhrade ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením

úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie tejto úhrady
a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady.32. Podľa § 10 ods. 4 zákona o úhrade ak platiteľ podľa § 3 písm. b) nezaplatí úhradu a poštové sadzby
v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady
aj pokutu

a) 33 eur, ak nezaplatil úhradu podľa § 6 ods. 3 písm. a),
b) 66 eur, ak nezaplatil úhradu podľa § 6 ods. 3 písm. b),
c) 100 eur, ak nezaplatil úhradu podľa § 6 ods. 3 písm. c),
d) 133 eur, ak nezaplatil úhradu podľa § 6 ods. 3 písm. d),
e) 166 eur, ak nezaplatil úhradu podľa § 6 ods. 3 písm. e).

33. Podľa § 18 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“)
spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.

34. Podľa § 18 ods. 2 písm. d) právnickými osobami sú iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.

35. Podľa § 19 ods. 2 Občianskeho zákonníka právnické osoby vznikajú dňom, ku ktorému sú zapísané
do obchodného alebo do iného zákonom určeného registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje ich
vznik inak.

36. Podľa § 19a ods. 2 Občianskeho zákonníka právnické osoby, ktoré sa zapisujú do obchodného alebo

do iného zákonom určeného registra, môžu nadobúdať práva a povinnosti odo dňa účinnosti zápisu do
tohto registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.

37. Podľa § 19b ods. 1 Občianskeho zákonníka právnické osoby majú svoj názov, ktorý musí byť určený
pri ich zriadení.

38. Podľa § 19c Občianskeho zákonníka sídlo právnickej osoby musí byť určené pri jej vzniku.

39. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

40. Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu,
keď jej dôjde.

41. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

42. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

43.Podľa§121ods.3Občianskehozákonníkapríslušenstvompohľadávkysúúroky,úrokyzomeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

44. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Obchodný zákonník“) tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako
aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

45. Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú

ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa
predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa
obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

46. Podľa § 2 ods. 3 Obchodného zákonníka sídlom právnickej osoby a miestom podnikania fyzickej

osoby je adresa, ktorá je ako sídlo alebo miesto podnikania zapísaná v obchodnom registri alebo
živnostenskom registri alebo v inej evidencii ustanovenej osobitným zákonom.47. Podľa § 2 ods. 4 Obchodného zákonníka adresou sa rozumie názov obce s uvedením jej poštového
smerovacieho čísla, názov ulice alebo iného verejného priestranstva a orientačné číslo, prípadne
súpisné číslo, ak sa obec nečlení na ulice.

48. Podľa § 27 Obchodného zákonníka obchodný register je verejný zoznam zákonom ustanovených
údajov (ďalej len „zapísané údaje“). Zapísané údaje sú účinné voči tretím osobám odo dňa ich
zverejnenia.

49. Podľa § 261 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

50. Podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové
vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej

prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.

51. Podľa § 144 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať
žalobu späť.

52. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

53.Podľa§145ods.2CSPakježalobavzatáspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

54. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

55. Podľa § 150 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové

tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany
požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

56. Podľa § 151 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za
nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné

tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

57. Podľa § 152 CSP hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo
oslabenie práva protistrany.

58. Podľa § 153 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich
strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí
súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších

úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne,
uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

59. Podľa § 187 ods. 1 CSP za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu
veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.

60. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

61. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

62. Podľa § 216 ods. 1 CSP súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.63. Podľa § 217 ods. 1 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o
sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

64. Zároveň súd zdôrazňuje, že v zmysle čl. 17 CSP a rovnako v zmysle ustanovení § 157 ods. 1 a ods.
2 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom
pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania. Uvedené vyjadruje princíp tzv. arbitrárneho poriadku
a v mnohom ide o nosný princíp civilného sporového konania. Cieľom novej právnej úpravy civilného
procesu bolo vytvorenie takých procesnoprávnych inštitútov, ktoré umožnili sa čo najviac priblížiť k ideálu

rýchlej a spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov procesných strán za predpokladu
zodpovedného prístupu subjektov civilného procesu k súdnemu konaniu.

65. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca je právnym nástupcom subjektu verejného práva
(Rozhlas a televízia Slovenska), ktorý bol v zmysle zákona č. 340/2012Z z. o úhrade za služby verejnosti
poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska oprávnený na vyberanie a vymáhanie úhrady za služby

verejnosti ním poskytované v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania do 30.6.2023.

66. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný je v zmysle citovaných zákonných
ustanovení platiteľom úhrady za poskytovanie služieb verejnosti vo výške 4,64 eur mesačne a tiež to,
že túto úhradu bol povinný na účet žalobcu mesačne uhrádzať až do 30.06.2023. Z elektronických

výkazov Sociálnej poisťovne, ktoré predložil sám žalovaný vyplýva, že žalovaný minimálne v období od
07/2022 do 12/2023 zamestnával 3 zamestnancov, nakoľko na všetkých sú zamestnanci vedení pod
číslom „1“, t. j. Zamestnanec - pravidelný príjem. Žalobca ďalej uviedol, že v súčinnosti so Sociálnou
poisťovňou vykonal kontrolu počtu zamestnancov žalovaného a zistil, že žalovaný zamestnával od
03/2018 3 zamestnancov, na základe čoho bol v súlade s § 6 ods. 3 písm. a) zákona o úhrade zaradený

do kategórie platiteľa, ktorý platí úhrady za služby verejnosti poskytované STVR vo výške 4,64 Eur
mesačne. Žalovaný žiadal o odhlásenie z evidencie, avšak vzhľadom na to, že nepreukázal počet
zamestnancov bol žalobcom vyzvaný na doplnenie tejto informácie, pričom dokumenty preukazujúce
počet zamestnancov nedoložil. V septembri 2022 žalobca opäť zaslal výzvu žalovanému, na ktorú
žalovaný reagoval žiadosťou o odhlásenie z evidencie, avšak opäť nepreukázal počet zamestnancov

v zmysle zákona o úhrade. Následne žalobca zaslal ďalšie výzvy v 07/2023, 01/2024 a 10/2024, bez
reakcie zo strany žalovaného. Na výzvy na doloženie dokladov preukazujúcich počet zamestnancov
žalovaný nereagoval.

67. Súd mal nepochybne preukázané, že žalovaný nezaplatil za obdobie od apríla 2008 do júna 2023

úhrady vo výške 211,57 eur tak, ako to vyplýva z Prehľadu predpisov a platieb po úhrade sumy vo výške
176,32 eur, preto ho žalobca vyzval na zaplatenie nedoplatkov - mesačných úhrad spolu s poštovnými
sadzbami, a to Výzvou na zaplatenie nedoplatku z 2. októbra 2024 v celkovej výške 214,27 eur vrátane
poštových sadzieb vo výške 2,70 eur.

68. Žalovaný na predmetnú výzvu nereagoval, preto má žalobca v zmysle citovaných zákonných
ustanovení aj nárok na zaplatenie pokuty vo výške 33,00 eur a na zaplatenie poštovných sadzieb
súvisiacich s odoslaním výzvy na úhradu.

69. Výzva žalobcu na zaplatenie nedoplatku z 2. októbra 2024 bola žalovanému doručovaná na adresu

jeho sídla, dostala sa do jeho dispozičnej sféry, a teda sa s jej obsahom mohol žalovaný oboznámiť;
nečinnosť, či neochota žalovaného prevziať túto zásielku žalobcu nemá v zmysle citovaných zákonných
ustanovení za následok skutočnosť, že žalovaný nie je povinný uhradiť svoj záväzok voči žalobcovi a
tiež uhradiť pokutu uloženú mu zákonom.

70. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázanú skutočnosť, že žalobca zaslal žalovanému výzvu
na zaplatenie nedoplatku z 2. októbra 2024 (uvedené v Prehľade predpisov a platieb ako „202410
Poštovné“),odoslanú04.10.2024,alenemápreukázanúskutočnosťzaslaniavýzvy,ktorámalabyťpodľa
prehľadu predpisov a platieb doručovaná žalovanému v septembri 2022, vo februári 2023, v júli 2023
a v januári 2024, čiže nemá preukázaný nárok žalobcu na zaplatenie poštových sadzieb vo výške 9,00

eur (2,10 eur + 2,10 eur + 2,40 eur + 2,40 eur).71. Žalovaný vzniesol námietku premlčania k časti žalobou uplatneného nároku žalobcu, pretože má za
to, že v zmysle citovaných zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka uplynula trojročná premlčacia
doba na uplatnenie si nároku.

72. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania vzal žalobca žalobu čiastočne späť vo výške 83,52 eur.

73. Súd vychádzajúc s citovaných zákonných ustanovení a po oboznámení sa s právnym názorom
vysloveným viacerými súdmi v ich súdnych rozhodnutiach dospel k záveru, že vzťah medzi žalobcom

a žalovaným nie je založený na zmluvnej voľnosti (vznik vzťahu je založený zákonom č. 340/2012
Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska s trvaním do
30.06.2023) aj napriek tomu, že obe strany sporu spĺňajú definíciu podnikateľa v zmysle ust. § 261
Obchodného zákonníka. Súd sa stotožňuje s právnym názorom vysloveným viacerými súdmi v ich
rozhodnutiach vydanými v obdobných sporoch, že existencia vzťahu medzi žalobcom a žalovaným nie je
založená za účelom realizácie podnikateľskej činnosti žalobcu, či žalovaného; to znamená, že na to, aby

strana sporu - žalobca vykonával podnikateľskú činnosť nutne nepotrebuje uzavrieť zmluvný vzťah so
žalovaným. Z uvedeného vyplýva charakter vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ktorý súd definuje ako
občianskoprávny, a preto otázku premlčania nároku uplatneného žalobcom bude posudzovať v zmysle
ustanovení Občianskeho zákonníka, z ktorých vyplýva, že premlčacia doba je trojročná a začína plynúť
odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

74. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie sumy vo výške 211,57 eur podľa „Prehľadu predpisov a
platieb“, ako aj nárok na zaplatenie pokuty vo výške 33,00 eur a poštovného z októbra 2024.

75. O čiastočnom zastavení konania o zaplatenie sumy vo výške 83,52 eur súd rozhodol v zmysle ust.

§ 144 CSP v spojení s § 145 ods. 2 CSP (I. výrok).

76. S prihliadnutím na námietku premlčania vznesenú žalovaným, premlčaciu dobu tri roky, ako aj na
to, že žaloba bola doručená súdu 5. júna 2025, súd dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie
uplatnených úhrad a poštovného za obdobie do 31.05.2022 (vrátane) je premlčaný, a preto nemohol

žalobcovi priznať nárok na zaplatenie sumy z titulu mesačných úhrad a poštovného pred uvedeným
obdobím (t.j. 05/2022, resp. v Prehľade predpisov a platieb uvedené 202205).

77. Žalobca ďalej nepreukázal súdu zasielanie akejkoľvek pošty žalovanému v mesiaci september 2022,
február 2023, júl 2023 a január 2024, a preto mal súd za to, že jeho nárok na zaplatenie poštovných

sadzieb vo výške 9,00 eur (v prehľade uvedené pri 202209 Poštovné, 202302 Poštovné, 202307
Poštovné a 202401 Poštovné) je nedôvodný pre neunesenie dôkazného bremena.

78. Súd považoval žalobu za dôvodnú vo výške 60,32 eur (poplatok za úhrady vo výške 4,64 eur za 13
mesiacov v období od 06/2022 do 06/2023), ďalej vo výške 33,00 eur (pokuta podľa § 10 ods. 4 zákona

o úhrade) a vo výške 2,70 eur titulom poštových sadzieb za zaslanú výzvu v mesiaci 10/2024, a preto
v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami rozhodol tak, že žalovaného zaviazal na zaplatenie
sumy 93,32 eur (60,32 eur + 33,00 eur) a sumy 2,70 eur titulom poštovného (II. výrok). Súd žalobu v
prevyšujúcej časti zamietol z dôvodu úspešne uplatnenej námietky premlčania časti uplatnenej istiny a
nepreukázania nároku na poštové sadzby (III. výrok).

79. Podľa § 232 ods. 2, ods. 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od
právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

80. O splatnosti prisúdenej sumy súd rozhodol podľa ustanovení § 232 ods. 2 a ods. 3 CSP. Na určenie
dlhšej ako zákonnej lehoty na plnenie súd žiaden dôvod nezistil.

81. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

82. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.83. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

84. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

85. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

86. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanoveniami 255 ods. 1 CSP, §
256 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Vychádzajúc z toho, že žalobca mal v konaní úspech
iba v rozsahu 38,16 % a neúspech v rozsahu 61,84 %, teda úspešnejší v konaní bol žalovaný, súd mu
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 23,68 % (pomer úspechu a neúspechu, čiže 61,84 % -

38,16 %) účelne vynaložených trov konania, ktoré je žalobca povinný nahradiť žalovanému. Súd nezistil
žiadny dôvod pre aplikáciu § 257 CSP, ktorý možno použiť len výnimočne.

87. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie do 60 dní po právoplatnosti tohto
rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd
Košice. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. (§ 362
ods. 2 CSP)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení

neskorších predpisov.