Uznesenie – Náhrada škody ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, December 17, 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Obdo/41/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7919201666
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:7919201666.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a
členiek senátu JUDr. Jany Hullovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej, v spore žalobkyne FAIR-CHEM Kft.
„f.a.", Kossuth út 108, 4631 Pap, Maďarská republika, IČO: 15-09-083108, zastúpenej advokátom JUDr.
Andrejom Molnárom, Majlátha 14, Kráľovský Chlmec, IČO: 31 975 631, proti žalovanej Venas Group,
a.s., Skladná 6, Streda nad Bodrogom, IČO: 46 972 919, zastúpenej advokátom JUDr. Slavomírom

Kučmášom, Plynárenská 1, Michalovce, o zaplatenie 17 542,70 eura s príslušenstvom, o dovolaní
žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 29. decembra 2023, č. k. 3Cob/164/2022-283,
takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie žalovanej o d m i e t a .

II. Žalobkyňa má proti žalovanej nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trebišov (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 10. februára 2022, č. k.
14Cb/6/2019-236 zaviazal žalovanú na zaplatenie 17 542,70 eura s príslušenstvom žalobkyni a o
trovách konania rozhodol tak, žalobkyni priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.
2. Súd prvej inštancie uviedol, že na základe zmluvy z 8. októbra 2018 uzatvorenej so žalovanou dodala

žalobkyňa žalovanej objednaný tovar - repku olejnú ISCC, ktorú fakturovala faktúrou z 11. decembra
2018 na sumu 10 227,68 eura, z ktorej žalovaná uhradila 2 935,94 eura, a faktúrou z 13. decembra 2018
na sumu 10 250,96 eura, ktorú žalovaná neuhradila ani čiastočne. Žalovaná v konaní nerozporovala
oprávnenosť pohľadávky žalobkyne čo do dôvodu a výšky, na pojednávaní dňa 20. októbra 2020
nárok žalobkyne uznala, avšak tvrdila, že táto pohľadávka zanikla jednostranným započítaním. Spornou
tak v konaní zostala otázka platnosti jednostranného započítania pohľadávky žalovanou, pričom bolo

povinnosťou súdu skúmať, či žalovaná v čase vykonania tohto úkonu mala voči žalobkyni pohľadávku
spôsobilú na započítanie. Pohľadávka žalovanej mala vzniknúť titulom náhrady škody.
3. Ďalej súd prvej inštancie skonštatoval, že nemôže bez ďalšieho akceptovať žalovanou uvedenú výšku
škody, a že v tomto smere bolo dôkazné bremeno na žalovanej, ktorá tvrdila, že jej pohľadávka voči
žalovanému v čase, keď učinila započítací prejav, existovala. Pokiaľ mala táto pohľadávka vzniknúť, bolo
potrebné, aby boli splnené všetky predpoklady zodpovednosti za škodu, a to existencia protiprávneho

úkonu, vznik škody a príčinná súvislosť. Ak žalovaná mala za to, že existoval protiprávny úkon
spočívajúci v tom, že jej žalobkyňa nedodala tovar v množstve dohodnutom v zmluve, žalobkyňa k
tomu na pojednávaní zaujala stanovisko, že jednostranný zápočet je vymyslený a žalobkyni nikdy nebol
doručený. Zároveň žalobkyňa uviedla, že zo strany žalovanej nepostrehla ani reklamáciu oneskorene
dodaného tovaru.
4. Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalovaná si voči žalobkyni listom z 28. januára 2019 uplatnila

náhradu škody vyplývajúcu z neplnenia záväzkov zo zmluvy, keď ako uviedla, zo strany žalobkyne
nedošlo k dodaniu tovaru repka olejná s ISCC v dohodnutom objeme 180 ton podľa termínu dodaniav období mesiaca október a november 2018. Odberateľ žalovanej si na základe platnej zmluvy uplatnil
náhradu škody z nedodaného množstva repkového oleja v množstve 70,32 ton. Vedľajší produkt
vznikajúci pri výrobe oleja a repkové výlisky tvoria základ krmovín, na ktorých dodanie žalovanú viazala

ročná rámcová zmluva voči partnerovi. Odberateľ repkových výliskov si takisto voči žalovanej uplatnil
náhradu škody za nedodané čiastkové množstvo.
5. K uvedenému súd prvej inštancie uviedol, že v zmysle zmluvy bola žalobkyňa povinná v mesiacoch
október - november 2018 dodať žalovanej repku ISCC v množstve 150 ton plus mínus 5 %, a nie v
množstve 180 ton ako to v „Uplatnení náhrady škody na základe zmluvy“ zo dňa 28. januára 2019

žalovaná uviedla. Zároveň vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyňa dodala v období
október 2018 až november 2018 žalovanej repku olejnú ISCC v celkovom množstve 518,81 ton, čo je
preukázané faktúrami na č.l. 65-79 spisu, z ktorých každá jednotlivá faktúra bola opatrená aj pečiatkou
žalovanej, a zároveň uvedené bolo podporené aj výpoveďou svedkyne, ktorá potvrdila, že žalobkyňa si
splnila všetky dodávky voči žalovanej.
6. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalovaná žiadnym listinným dôkazom v konaní nepreukázala, že

by si voči nej akýkoľvek jeho odberateľ uplatnil náhradu škody za nedodané množstvo repkového oleja
resp. repkových výliskov, ako to uviedla v „Uplatnení náhrady škody na základe zmluvy“ z 28. januára
2019, a rovnako nepreukázala ani skutočnosť, že by im titulom náhrady škody sumu 19 700,71 eura
aj reálne uhradila. Rovnako nepreukázala ani to, že jej v tejto výške vznikli dodatočné náklady, ktoré
vynaložila pri obstaraní tovaru od náhradných dodávateľov. Nakoľko v tomto prípade neboli splnené

podmienky, a to protiprávne konanie a vznik škody, nemožno hovoriť ani o príčinnej súvislosti medzi nimi.
Zároveň súd prvej inštancie dodal, že v tomto prípade sama žalovaná, aj svedkyňa uviedli, že záväzky
voči žalovanej si neplnili aj ďalší dodávatelia.
7. Taktiež súd prvej inštancie uviedol, že žalovaná bola oprávnená uplatniť v prebiehajúcom spore svoj
vlastný započítací nárok voči žalobkyni. Išlo o pohľadávku, ktorú možno jednostranne započítať proti

žalobou uplatnenej pohľadávke podľa predpisov hmotného práva. Započítanie pohľadávok je jedným zo
zákonných spôsobov zániku záväzkov, pričom osoba, ktorá uskutočnila započítací úkon, teda žalovaná,
nepopiera pohľadávku, proti ktorej započítanie smeruje. Aj keď bolo v konaní sporné, kedy, a či vôbec
bolo jednostranné započítanie pohľadávky z 28. januára 2019 zo strany žalovanej doručené žalobkyni,
žalovaná tak urobila najneskôr dňa 4. februára 2020, keď bolo jednostranné započítanie pohľadávky

doručené žalobkyni na vyjadrenie. Účinky započítania nastávajú spätne ku dňu, kedy sa vzájomne
započítané pohľadávky stretli. V danom prípade došlo k jednostrannému započítaniu pohľadávok zo
strany žalovanej. Za daných okolností je započítací úkon žalovanej považovaný iba za prostriedok
procesnej obrany žalovanej a súd prvej inštancie vyhodnotil toto započítanie za neplatný právny úkon,
keďže žalobkyňa a žalovaná nemali vzájomné pohľadávky. Súd prvej inštancie neuznal argumentáciu

žalovanej v súvislosti s existenciou pohľadávky voči žalobkyni titulom náhrady škody vo výške 19 700,71
eura. S poukazom na vyššie uvedené súd žalobe ako dôvodnej vyhovel.
8. Nad rámec uvedeného súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že listinné dôkazy na č.l. 159, 160,
161, 162, 163, 164, 165, 167, 171, 173, 174, 175, 176, 177, 178, 179, 180, 181 - 185, 186, 187 - 190,
192, 193 - 195 a 196 spisu) neboli súdu zo strany žalovanej predložené v súlade s § 153 ods. 1 CSP.

9. Ohľadne priznaných úrokov z omeškania súd prvej inštancie uviedol, že nakoľko žalovaná neplnila
svoje záväzky voči žalobkyni v lehote splatnosti, dostala sa do omeškania, a žalobkyňa je preto
oprávnená požadovať od nej úroky z omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti
jednotlivých faktúr, teda od 14. decembra 2018 až do zaplatenia dlžnej sumy. Úroky z omeškania
žalobkyni súd prvej inštancie priznal v sadzbe podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z.

10. Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom z 29. decembra
2023,č.k.3Cob/164/2022-283rozsudoksúduprvejinštanciepodľa§387ods.1CSPakovecnesprávny
potvrdil. Zároveň podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP rozhodol, že žalobkyňa má nárok na
náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v plnom rozsahu.
11. V odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav na

základe dokazovania, ktoré vo veci vykonal, svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré
z vykonaného dokazovania vyplynuli, pričom prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli
najavo a vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených v § 191 CSP, na zistený skutkový
stav aplikoval správne právne normy, z ktorých vyvodil správne práva a povinnosti strán sporu. Odvolací
súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto skonštatoval jeho správnosť v zmysle

§ 387 ods. 1 CSP. Na doplnenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam navyše uviedol, že sa
(keďže pohľadávka žalobkyne uplatnená v konaní bola pohľadávkou nespornou, pretože žalovanou
nebola popretá, t. j. žalovaná nerozporovala nárok žalobkyne na doplatok kúpnej ceny) zaoberal tým, čiboli súdom prvej inštancie zistené skutočnosti dôležité pre prijatie záveru o zániku trvania pohľadávky
žalobkyne v dôsledku započítania, a či z týchto skutočností bol vyvodený správny právny záver.
12. Ďalej odvolací súd skonštatoval, že žalovaná tvrdila, že pohľadávka žalobkyne zanikla

jednostranným započítaním (§ 580 OZ), t. j. spôsobom zániku záväzku, ktorý nahradzuje plnenie.
Žalovaná, ktorú v konaní zaťažuje ohľadne ňou tvrdenej skutočnosti dôkazné bremeno, musí preukázať,
že pohľadávka, ktorú započítava proti pohľadávke žalobkyne, je existentná, a zároveň že zanikla
započítaním. V zmysle uvedeného je tak pre rozhodnutie vo veci samej podstatné len to, či sú naplnené
predpoklady vzniku zodpovednosti žalobkyne za škodu vymedzené v § 373 Obchodného zákonníka

(ďalej aj „ObZ“); teda to, či žalovaná porušila niektorú zo svojich povinností z uzavretej kúpnej zmluvy,
a či týmto porušením vznikla žalobkyni škoda.
13. Odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, a to, že žalovaná nepreukázala
porušenie zmluvnej povinnosti žalobkyne dodať tovar v dohodnutom množstve, ktorá je nepochybná z
faktúr, ktorými bola vyúčtovaná kúpna cena (podpísané aj žalovanou), a svedeckých výpovedí, a ani
porušenie akejkoľvek inej povinnosti vyplývajúcej z ObZ v súvislosti s uzavretou zmluvou.

14. K tvrdeniu odvolateľky vo vzťahu k § 151 ods. 1 CSP a „nespornosti“ nároku žalovanej na
náhradu škody pre pasivitu žalobkyne, keď „nijakým procesne významným spôsobom účelne nepoprela
skutkové tvrdenia žalovanej“, odvolací súd uviedol, že tvrdenie o zániku pohľadávky uplatnenej
žalobou jednostranným započítaním s pohľadávkou na náhradu škody žalovaná vzniesla v odpore proti
vydanému platobnému rozkazu. Reagujúc na odpor žalobkyňa uviedla, že neporušila svoj záväzok

z uzavretej zmluvy dodať tovar v dohodnutom množstve, že jej nebolo doručené žiadne uplatnenie
náhrady škody, a že napriek tomu, že žalovaná neplatila za jednotlivé dodávky riadne a včas, bol
jej v mesiacoch november - december doručený tovar v množstve 518, 81 t; a na týchto tvrdeniach
zotrvala počas celého konania. Odvolaciemu súdu tak nebolo zrejmé, ako inak mala ešte žalobkyňa za
situácie, keď uplatnený nárok aj preukázala listinnými dôkazmi, poprieť skutkové tvrdenia žalovanej o

jej pohľadávke na náhradu škody voči žalobkyni, resp. ako by bolo možné na základe vyššie uvedeného
dôjsť k záveru, že pohľadávka žalovanej je nespornou.
15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že nárok na ich náhradu má v odvolacom
konaní úspešná žalobkyňa.
16.Protirozhodnutiuodvolaciehosúdupodalavčasdovolaniežalovaná(ďalejaj„dovolateľka“)ažiadala,

aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil odvolaciemu súdu na
ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzovala z ustanovenia § 420 písm. f) CSP.
17. Namietala, že súdy rozhodujúce v inštančnom postupe, a najmä odvolací súd, sa vyhol riadnemu
odôvodneniu skutkovej a procesnej obrany žalovanej, spočívajúcej v tom, že žalobkyňa, vychádzajúc z
príslušných ustanovení CSP, riadne a účinne nepoprela skutkové tvrdenia žalovanej. Podľa dovolateľky

konajúce súdy neodôvodnili, prečo neakceptovali vyjadrenie žalovanej týkajúce sa procesnej pasivity
žalobkyne v súlade s § 151 ods. 1 CSP, na základe ktorej došlo k ustáleniu skutočnosti - zániku
žalovanej sumy vykonaním jednostranného zápočtu zo strany žalobkyne (zrejme dovolateľka myslela
žalovanú - poznámka dovolacieho súdu) - ako skutočnosti nespornej. V dovolaní poukázala, že právu na
riadne zdôvodnenie súdneho rozhodnutia nezodpovedá záver odvolacieho súdu vyjadrený v bode 28.

odôvodnenia rozhodnutia, v ktorom odvolací súd uviedol, že „žalobca k tomuto na pojednávaní zaujal
stanovisko, že jednostranný zápočet je vymyslený a žalobcovi nikdy nebol doručený. Zároveň žalobca
uviedol, že zo strany žalovaného nepostrehol ani reklamáciu oneskorene dodaného tovaru“. Dovolateľka
nepovažovala takéto vyjadrenie odvolacieho súdu za dostatočné vysporiadanie sa s aplikáciou § 151
CSP, tvrdila, že odvolací súd, ani súd prvej inštancie sa dostatočne nevysporiadali s tvrdením žalovanej,

že žalobkyňa nedostatočne poprela skutkové tvrdenia žalovanej uvádzané v odpore a v priebehu
konania, až do rozhodnutia vo veci samej.

18. K dovolaniu podala žalobkyňa vyjadrenie z 19. augusta 2024, v ktorom žiadala dovolanie žalovanej
zamietnuť.

19. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací po zistení, že dovolanie bolo podané včas, na to
oprávnenou osobou, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpenou
v súlade s ust. § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP a contrario) najskôr skúmal,
či je dovolanie prípustné.
20. Aj po zmene právnej úpravy civilného sporového konania (vrátane dovolacieho konania), ktorú

priniesol CSP v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou, treba dovolanie naďalej považovať
za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového
konania osobitné postavenie. Dovolanie aj podľa novej právnej úpravy nie je „ďalším odvolaním“
a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) akotretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho
súdu (porovnaj napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/113/2012, 2Cdo/132/2013,
3Cdo/18/2013, 4Cdo/280/2013, 5Cdo/275/2013, 6Cdo/107/2012 a 7Cdo/92/2012).

21. Pri uplatnení tézy vyplývajúcej z rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej
rozhodnutia súdov predstavujúce res iudicata „majú zostať nedotknuté“, je potrebné na možnosť
prelomenia záväznosti a nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí hľadieť ako na krajnú výnimku z
tejto zásady. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých sa
môže táto výnimka uplatniť, nemožno v žiadnom prípade interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr

reštriktívny výklad (3Cdo/319/2013, 1Cdo/348/2013, 3Cdo/357/2016, 3Cdo/208/2014).
22. Úspešné uplatnenie dovolania je vždy nevyhnutne podmienené primárnym záverom dovolacieho
súdu o prípustnosti dovolania a až následným sekundárnym záverom týkajúcim sa jeho dôvodnosti. Z
ustanovení § 419 a nasl. CSP, upravujúcich otázku prípustnosti dovolania, je zrejmé, že na to, aby sa
dovolacísúdmoholzaoberaťvecnýmprejednanímdovolania,musiabyťsplnenépodmienkyprípustnosti
dovolania vyplývajúce z ustanovení § 420 alebo § 421 CSP a tiež podmienky dovolacieho konania, t.

j. aby (okrem iného) dovolanie bolo odôvodnené dovolacími dôvodmi, aby išlo o prípustné dovolacie
dôvody a aby tieto dôvody boli vymedzené spôsobom uvedeným v ust. § 431 až § 435 CSP. Dovolací súd
je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní
(porovnaj § 428 CSP).
23. V posudzovanom prípade dovolateľka vyvodzovala prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia

§ 420 písm. f) CSP. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces. Vady konania vymenované v ust. § 420 CSP sú špecifické tým,
že zakladajú nielen prípustnosť dovolania, ale aj jeho dôvodnosť. Vyplýva to z ust. § 431 CSP, podľa

ktorého dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom
spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
24. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia 420 písm. f) CSP treba
rozumieť nesprávny procesný postup súdu, spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení procesných

ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré
tak zároveň znamená aj porušenie procesných práv garantovaných Ústavou SR. Ide napr. o právo
na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným
dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na
predvídateľnosťrozhodnutia,nazachovanierovnostistránvkonaní,narelevantnékonaniesúduspojené

so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae, teda odmietnutia spravodlivosti
(obdobne napr. uznesenie dovolacieho súdu 30. augusta 2018, sp. zn. 2Cdo/141/2017). Medzi tieto
práva nepatrí právo strany sporu na to, aby súd akceptoval jej procesné návrhy, aby súd rozhodol v
súlade s predstavami strany sporu, alebo aby súd odôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv strany
sporu. Pre prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP musí intenzita zásahu do

procesných práv strany sporu v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu dosahovať mieru
porušenia práva na spravodlivý proces.
25. Dovolací súd poukazuje na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. novembra 2018 vo
veci III. ÚS 314/2018 a z 21. januára 2021 vo veci II. ÚS 120/2020, z ktorých okrem iného vyplýva, že
podstatou odôvodnenia súdneho rozhodnutia je vysvetlenie, či objasnenie a obhájenie toho ako súd

procesne postupoval, vrátane toho ako rozhodol, a ako také nemôže byť od doterajšieho procesného
postupu oddelené. Rozhodnutie je vyvrcholením procesného postupu a samotné súdne rozhodnutie je
najdôležitejším procesným úkonom súdu, preto musí byť považované za súčasť procesného postupu
súdu. Je potrebné dôsledne trvať na tom, aby odvolací súd naplnil požiadavku úplnosti, výstižnosti,
presvedčivosti a preskúmateľnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu.

26. Podľa § 151 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za
nesporné.(1) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie
vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.(2)
27. Ak sú skutkové tvrdenia strán sporné, je povinnosťou súdu vyhodnotiť ich pravdivosť na základe

vykonaných dôkazov. V sporovom konaní však súd nevykonáva dôkazy na preukázanie nesporných
skutkových tvrdení strán. Nesporné skutkové tvrdenia si súd osvojí ako zistený skutkový stav, z ktorého
vychádza v meritórnom rozhodnutí. Identifikácia, či je skutkové tvrdenie strany sporné alebo nesporné,
sa vykoná podľa toho, či bolo tvrdenie účinne popreté protistranou. Iba účinné popreté skutkové tvrdeniesa považuje za sporné. Popretie (žalobcom) skutkových tvrdení žalovaného je prostriedok procesného
útoku. Popretie (žalovaným) skutkových tvrdení žalobcu je prostriedok procesnej obrany. Popretie
skutkovýchtvrdeníprotistranypodliehasudcovskejazákonnejkoncentráciikonania(§153a§154CSP.)

Z ustanovenia § 151 vyplýva, že stranu sporu zaťažuje procesné bremeno popredia skutkových tvrdení
protistrany. Na popretie skutkových tvrdení sa kladú určité kvalitatívne nároky. Za podmienok uvedených
v § 151 ods. 2 CSP musí totiž popierajúca strana uviesť vlastné tvrdenia. Pre kvalitu popretia skutkových
tvrdení platia rovnaké požiadavky ako pre predkladanie skutkových tvrdení (§ 150 ods. 1), rovnako
ako skutkové tvrdenia, aj popretie skutkových tvrdení musí byť substancované. Ak strana v spore

neunesie bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany, nastupuje ako procesný následok uplatnenie
domnienky, že skutkové tvrdenia protistrany sú nesporné. Popretie skutkových tvrdení protistrany musí
byť výslovné. Nepostačuje všeobecné vyhlásenie, napr., že žaloba je úplne nedôvodná), z ktorého by
bolo možné vyvodiť iba konkludentný nesúhlas strany so skutkovým stavom tvrdeným protistranou.
Výslovné popretie skutkových tvrdení protistrany môže mať podobu: a) vyhlásenia, že konkrétne
skutkové tvrdenie protistrany nie sú pravdivé a súčasného predloženia iného skutkového tvrdenia o

predmetných skutkových okolnostiach, b) iba predloženia iného skutkového tvrdenia o predmetných
skutkových okolnostiach, c) iba vyhlásenia, že konkrétne skutkové tvrdenie protistrany nie je pravdivé.
Predloženie iného skutkového tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach je potrebné považovať
za výslovné popretie skutkového tvrdenia protistrany, ak je z jeho obsahu dostatočne jasné, že skutkové
tvrdenie protistrany pri ňom neobstojí. (Civilný sporový poriadok Veľké komentáre, Števček M., Ficová

S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M., NAKLADATELSTVÍ, C. H. BECK, 2016,
komentár k ustanoveniu § 151 CSP).
28. Dovolací súd konštatuje, že žalovaná v podanom odpore a v konaní tvrdila, že pohľadávka žalobkyne
zanikla jednostranným započítaním, ktoré vykonala žalovaná listom z 28. januára 2019 odoslaným 28.
januára 2019, ktorým si voči žalobkyni uplatnila pohľadávku titulom náhrady škody za nedodržanie

povinnosti dodať tovar v termíne október - november 2018, v dôsledku čoho jej vznikla škoda za
porušenie ustanovení rámcovej zmluvy uzavretej dňa 8. októbra 2018. Žalobkyňa poprela existenciu
takejto pohľadávky žalovanej, poprela vykonanie započítacieho prejavu žalovanej a jeho existenciu,
a tvrdila, že žalovaná naviac nepreukázala ani existenciu náhrady škody, ktorá bola predmetom
započítania, jej výšku a úhradu škody.

29. Podľa súdov rozhodujúcich v inštančnom postupe bolo v konaní preukázané, že žalobkyňa
dostatočne poprela existenciu akejkoľvek pohľadávky žalovanej voči nej, a existenciu jednostranného
právneho úkonu započítania listom žalovanej z 28. januára 2019. Súd prvej inštancie sa touto jedinou a
nosnou námietkou žalovanej v spore zaoberal a vysporiadal v dôvodoch rozhodnutia, najmä v bodoch
28. - 30., 33. a 34. odôvodnenia svojho rozhodnutia, kde uviedol (bod 30. posledný odsek), že žalovaná

žiadnym listinným dôkazom v konaní nepreukázala, že by si voči nej akýkoľvek jej odberateľ uplatnil
náhradu škody, za nedodané množstvo repkového oleja, resp. repkových výliskov tak, ako to uviedla v
Uplatnení náhrady škody na základe zmluvy z 28. januára 2019, a rovnako nepreukázala ani skutočnosť,
že by svojim odberateľom titulom náhrady škody sumu 19 700,71 eura aj reálne uhradila. Rovnako
nepreukázala ani to, že jej v tejto výške vznikli dodatočné náklady, ktoré vynaložila pri obstaraní tovaru

od náhradných dodávateľov.
30.Súdprvejinštancievodôvodnenírozhodnutiaskonštatoval,žežalovanáneuniesladôkaznébremeno
o existencii jej pohľadávky voči žalobkyni titulom náhrady škody uplatnenej v započítacom prejave a
konštatoval, že žalovaná nepreukázala, že uplatnená pohľadávka náhrady škody voči žalobkyni bola
reálne uhradená.

31. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie a jeho závermi
(bod 14. odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu), k odvolacej námietke žalovanej (o zániku
žalovanej pohľadávky započítaním) sa vyjadril v bodoch 18. až 22. odôvodnenia svojho rozhodnutia, kde
skonštatoval nedôvodnosť tvrdení žalovanej, ktorá tvrdila, že žalobkyňa nedostatočne rozporovala jej
tvrdenia o zániku žalovanej pohľadávky jednostranným započítacím prejavom žalovanej voči žalobkyni.

32. Dovolací súd konštatuje, že súdy rozhodujúce v inštančnom postupe sa dostatočne vysporiadali
s nosnou námietkou žalovanej (zánik žalovanej istiny započítacím prejavom žalovanej) aj s tvrdením
žalovanej,žeobranažalobkyneprotitejtonámietkeneboladostatočná.Záverysúdovktýmtonámietkam
žalovanej sú v ich rozhodnutiach dostatočne odôvodnené, vyplývajú z obsahu súdneho spisu a
súdmi zisteného skutkového stavu veci, ktorý bol východiskom pre rozhodovanie súdov. Zdôvodnenie

rozhodnutí súdov je riadne a dáva dostatočné argumenty pre záver o nedôvodnosti obrany žalovanej
v konaní a neporušení jej práva na spravodlivý proces zo strany súdov rozhodujúcich v inštančnom
postupe.33. Dovolací súd v súlade so závermi odvolacieho súdu vyjadrenými v bode 22. odôvodnenia
jeho rozhodnutia konštatuje, že žalobkyňa sa k tvrdeniam žalovanej uvádzaným v podanom odpore
a tvrdením v konaní (8. júla 2019) rozsiahlo a dostatočne vyjadrila vo vyjadrení k podanému

odporu (č.l. 61 spisu), ako aj na pojednávaniach pred rozhodnutím vo veci samej, nielen poprela,
ale argumentačne poprela obranu žalovanej skutkovými tvrdeniami, poprela existenciu pohľadávky
žalovanej voči nej, existenciu započítacieho prejavu žalovanej voči nej a uviedla ďalšie rozsiahle
skutkové tvrdenia, počínajúc vyjadrením k podanému odporu, ktoré spochybnili tvrdenia žalovanej, že
žalobkyňa nedostatočne uplatnila prostriedky procesnej obrany voči tvrdeniam žalobkyne uvádzaným

v podanom odpore.
34. Vzhľadom na uvedené dospel dovolací súd k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu je dostatočne
odôvodnené, nedošlo k porušeniu práva žalovanej na riadne zdôvodnenie súdneho rozhodnutia a
na spravodlivý proces, a odvolací súd sa v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie dostatočne
vysporiadal so všetkými argumentami žalovanej. Dovolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie
odvolacieho súdu zodpovedá právu žalovanej na spravodlivý súdny proces.

35. Z uvedeného vyplýva, že dovolanie žalovanej nie je procesne prípustné, a preto ho dovolací súd
v zmysle § 447 písm. c) CSP odmietol.
36. V dovolacom konaní úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti
žalobkyni ako neúspešnej strane (§ 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP). O výške náhrady
trov dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

37. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.