Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 17, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 60Cb/42/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123324075
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tadeáš Kertys

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6123324075.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Tadeášom Kertysom v právnej veci žalobcu:

PVA HYDROSPOL, s.r.o., Pieninská 6429/5, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 47 093 048 právne zast.:
MÉSZÁROS BARIAKOVÁ advokátska kancelária s.r.o., P. O. Hviezdoslava 344/23, 960 01 Zvolen, IČO:
52 488 047 proti žalovanému: SIMPLY SKIN, s.r.o., Podháj 2326/41, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 47
000 279 právne zast.: LEGES Advisory s.r.o., Pod Urpínom 923/5, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 52 147
762 o zaplatenie 2.067,27 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti istiny 123,87 eur spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.943,40 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 10 % ročne zo sumy 1.943,40 eur od 06.11.2022 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

III. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

IV. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 88 % do troch dní od

právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 2.191,14 eur
spolu s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia na základe chybných úhrad preddavku dane
zo závislej činnosti žalobcu na osobný účet daňovníka pridelený Finančným riaditeľstvom Slovenskej
republiky žalovanému. Zo strany žalovaného došlo k úhrade sumy vo výške 123,87 eur, pričom suma
pohľadávky ostala neuhradená vo výške 2.067,27 eur. Vzhľadom na to, že žalobca omylom uhrádzal
preddavky dane zo závislej činnosti na osobný účet daňovníka pridelený Finančným riaditeľstvom
Slovenskej republiky žalovanému, tým vznikol žalovanému preplatok na daniach zo závislej činnosti bez

akéhokoľvek právneho titulu, čím sa žalovaný bezdôvodne obohatil, keďže bezdôvodným obohatením
je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu
alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých
zdrojov. Bezdôvodné obohatenie nespočíva iba v skutočnosti, že ide o zväčšenie majetku povinného
subjektu, ale aj v tom, že sa majetkový stav povinného nezmenší v dôsledku toho, že jeho dlh bol
splnený treťou osobou. Žalobca tak eviduje voči žalovanej pohľadávku vo výške 2.067,27 eur titulom
bezdôvodného obohatenia: za mesiac január 2021 vo výške 123,28 eur, za mesiac február 2021 vo

výške 161,69 eur, za mesiac marec 2021 vo výške 155,12 eur, za mesiac apríl 2021 vo výške 155,12
eur, za mesiac máj 2021 vo výške 128,79 eur, za mesiac jún 2021 vo výške 134,05 eur, za mesiac
júl 2021 vo výške 139,32 eur, za mesiac august 2021 vo výške 162,51 eur, za mesiac október 2021
vo výške 311,93 eur, za mesiac november 2021 vo výške 324,25 eur a za mesiac december 2021vo výške 271,21 eur. Žalobca niekoľkokrát vyzýval žalovaného na vrátenie bezdôvodného obohatenia
najneskôr do dátumu 05.11.2022. Nevrátením bezdôvodného obohatenia do dátumu 05.11.2022 sa
žalovaný dostal do omeškania, pričom mu vznikla nielen povinnosť vrátenia bezdôvodného obohatenia,

ale aj na úhradu ročného úroku z omeškania nasledovne: vo výške 10 % ročne zo sumy 123,28 eur,
od 06.11.2022 do zaplatenia, zo sumy 161,69 eur, od 06.11.2022 do zaplatenia, zo sumy 155,12 eur
od 06.11.2022 do zaplatenia, zo sumy 155,12 eur od 06.11.2022 do zaplatenia, zo sumy 128,79 eur,
od 06.11.2022 do zaplatenia, zo sumy 134,05 eur od 06.11.2022 do zaplatenia, zo sumy 139,32 eur
od 06.11.2022 do zaplatenia, zo sumy 162,51 eur od 06.11.2022 do zaplatenia, zo sumy 311,93 eur od

06.11.2022 do zaplatenia, zo sumy 324,25 eur, od 06.11.2022 do zaplatenia, zo sumy 271,21 eur od
06.11.2022 do zaplatenia. Žalobca si voči žalovanému uplatnil aj nárok na náhradu trov konania.

2. Vo veci bol v upomínacom konaní vydaný platobný rozkaz sp. zn. 9Up/944/2013 zo dňa 08.06.2023,
vočiktorémupodalžalovanýodpor.Vpodanomodporeuviedol,žesanaúkoržalobcunijakýmspôsobom
bezdôvodne neobohatil a bezdôvodné obohatenie ako také ani nemohlo vzniknúť, keďže na to nie

sú splnené zákonné podmienky. K tvrdeniam žalobcu uviedol, že žalovaný nedisponuje prostriedkami
na osobnom účte daňovníka, nevidí jeho stav a nemá (a ani nemôže mať) vedomosť o úhradách,
ktoré v prospech tohto účtu uskutočňujú tretie osoby. Daňový subjekt vo všeobecnosti uhrádza platby v
prospech osobného daňového účtu vždy len na základe predpisu dane zo strany správcu dane, prípadne
na základe podaného daňového priznania. Pokiaľ dochádza k riadnemu plateniu dane zo strany

daňového subjektu, na strane daňového subjektu neexistuje dôvod pre vznik akýchkoľvek pochybností
o pohyboch na osobnom účte daňovníka. V prípade zistenia akýchkoľvek mylných platieb sa žalobca
v prvom rade mal domáhať zjednania nápravy na strane Finančnej správy. Pokiaľ by aj žalovaný mal
vedomosť o tom, že v prospech jeho osobného účtu daňovníka uskutočňuje omylom platby tretia osoba,
nemá ako zjednať nápravu, pretože týmto účtom nedisponuje, a teda nemá oprávnenie akýmkoľvek

spôsobom nakladať s finančnými prostriedkami, ktoré sa na tomto účte nachádzajú. Žalovaný vždy
riadne uhrádzal svoje vlastné dane na svoj vlastný osobitný účet daňovníka a za obdobie roku 2021
mu nevznikol žiaden preplatok na dani, ktorý by mu Finančná správa vrátila - rovnako žalovaný nemá
vedomosť o tom, že by sa jeho daňová povinnosť v tomto období (alebo v období bezprostredne
nadväzujúcom)znížilaprávevdôsledkumylnýchplatiebuskutočnenýchžalobcom.Akoužbolouvedené

vyššie, žalovaný riadne uhrádzal daň vždy na základe predpisu správcu dane, prípadne na základe
podaného daňového priznania - z uvedeného dôvodu nemal ako na strane žalovaného vzniknúť daňový
dlh, ktorý by bol uhradený z mylných platieb žalobcu (a teda by sa majetok žalobcu nezmenšil v dôsledku
týchto platieb). Žalovanému nie je zrejmé, akým spôsobom bolo naložené s platbami, ktoré omylom
uskutočnil žalobca, nemá však vedomosť o tom, že by z týchto mylných platieb akýmkoľvek spôsobom

profitoval. Žalovaný na základe uvedeného považuje podanú žalobu za nedôvodnú. Žalobca sa v prvom
rade mal domáhať zjednania nápravy na strane Finančnej správy - jeho mylné platby môžu byť stále
nespárované/nepriradené u správcu dane. Žalovaný zo strany správcu dane neobdržal žiaden preplatok
a svoju daňovú povinnosť si riadne plnil. Nie je teda pravdou, že by sa majetok žalovaného nezmenšil v
dôsledku mylných platieb žalobcu, a rovnako teda nie je pravdou, že by žalobca za žalovaného uhrádzal

to, čo mal žalovaný podľa práva hradiť (plniť) sám. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností
preto navrhujeme, aby Okresný súd návrh žalobcu zamietol v celom rozsahu a žalobcu zaviazal k úhrade
trov právneho zastúpenia žalovaného v rozsahu 100 %.

3. Žalobca v podanej replike uviedol, že odpor žalovaného je účelový, nedôvodný a neopodstatnený.

S argumentáciou žalovaného nesúhlasí, pretože ide o nepreukázané tvrdenia. Žalobca v konaní
preukázal, že uskutočňoval platby na osobný účet daňovníka v prospech žalovanej a pokúšal sa
vzniknutý spor vyriešiť so žalovanou mimosúdnou cestou, a preto ju niekoľkokrát vyzýval na poskytnutie
súčinnosti pri riešení tohto problému. Keďže žalobca omylom uhrádzal vyššie uvedené platby na
bankový účet daňovníka, žalovaného, nemá možnosť zistiť, ako bolo naložené s týmito finančnými

prostriedkami. Žalobca sa pokúšal riešiť vzniknutú situáciu aj priamo s Finančnou správou, avšak na
základe telefonického rozhovoru mu správkyňa dane, ktorá má na starosti práve správu daní žalobcu,
oznámila, že finančné prostriedky, ktoré žalobca uhradil na účet v prospech iného daňovníka, mohli byť
využité na zaplatenie nedoplatku tohto daňovníka bez toho, aby bol tento daňovník na túto skutočnosť
upozornený.Všetkypreplatky,ktorévzniknúnaúčtedaňovníka,Finančnásprávaautomatickypoužijena

úhradu prípadných nedoplatkov. Z tohto dôvodu žalobca nielenže nemá právo vyžiadať si od Finančnej
správy informáciu ako bolo naložené s finančnými prostriedkami na osobnom účte žalovanej, ale už
vôbec nemá oprávnenie požiadať Finančnú správu o vrátenie jednotlivých úhrad a na všetky tieto úkony
je oprávnený práve a len žalovaný, ktorý však v rámci mimosúdneho riešenia sporu odmietol žalobcoviposkytnúť prisľúbenú súčinnosť. Skutočnosť, že žalovaný si je vedomý omylu, ktorý nastal, žalovaný
potvrdil aj úhradou sumy vo výške 123,87 eur, ktorú uhradil na základe výzvy žalobcu. V nadväznosti
na uvedené žalobca požiadal súd, o zabezpečenie súčinnosti od Finančnej správy o zabezpečenie

informácií o platbách, ktoré boli uskutočnené z účtu žalobcu na osobný účet v prospech žalovanej IBAN:
A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a to v období od 01.01.2021 do 31.12.2021. Zároveň žalobca žiada
konajúci súd, aby ako dôkaz požiadal o vyjadrenie správcu dane žalovanej, v ktorom bude uvedené
akým spôsobom bolo naložené s finančnými prostriedkami na osobnom účte žalovanej.

4. Sud vo veci nariadil termín pojednávania na deň 21.11.2025, ktorého sa zúčastnili právni zástupcovia
sporových strán. Právny zástupca žalobcu s prihliadnutím na zabezpečený dôkaz zo strany finančnej
správy mal za to, že v konaní je preukázané, že omylom uhrádzal platby osobný účet žalovaného
ako daňovníka, ktorý mu bol pridelený správcom dane, a taktiež je zo súdom zabezpečeného dôkazu
preukázané ako bolo s predmetnými finančnými prostriedkami naložené. Právny zástupca žalovaného
počas pojednávania poukázal na jednotlivé zákonné ustanovenia týkajúce sa bezdôvodného obohatenia

a mal za to, že v danom prípade nemôže ísť o bezdôvodné obohatenie, keďže s predmetnými finančnými
prostriedkami žalovaný nedisponoval a nemal prístup ani možnosť disponovať s osobným účtom
prideleným správcom dane.
5. Zo strany žalobcu, bola po prvom pojednávaní nariadenom súdom dňa 21.11.2025 a prednesení
predbežného právneho posúdenia vzatá žaloba čiastočne späť vo výške 123,87 eur spolu

s príslušenstvom úrokmi z omeškania, ktoré uplatňoval v podanej žalobe, s tým, že od doručenia
späťvzatia si žalobca uplatňoval úroky z omeškania, len zo zvyšku istiny, ktorej sa podanou žalobou
domáhal. Súd uvedené písomné podanie doručil právnemu zástupcovi žalovaného s tým, že mu umožnil
sa k čiastočnému späťvzatiu žaloby vyjadriť, ten sa však v súdom stanovenej lehote nevyjadril a svoju
účasť na nasledujúcom termíne pojednávania nariadeného na deň 17.12.2025 ospravedlnil a súhlasil

s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. S prihliadnutím na uvedené súd konanie v tejto časti zastavil,
tak ako je uvedené vo výroku I tohto rozsudku.

6. Podľa § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“); Kto sa na úkor
iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

7. Podľa § 452 ods. 2 OZ; Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

8. Podľa § 456 OZ; Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

9. Podľa § 55 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „daňový poriadok“); Správca dane platbu daňového subjektu neoznačenú

podľa odseku 4 použije v tomto poradí:
a) na úhradu daňovej pohľadávky na dani, na ktorú bola platba určená, s najstarším dátumom splatnosti
v čase prijatia platby,
b)naúhradudaňovéhonedoplatkunadani,naktorúbolaplatbaurčená,snajstaršímdátumomsplatnosti
v čase prijatia platby,

c) na úhradu splatného preddavku na daň, na ktorú bola platba určená, s najstarším dátumom splatnosti
v čase prijatia platby,
d) na úhradu exekučných nákladov a hotových výdavkov, daňovej pohľadávky na inej dani, daňového
nedoplatku na inej dani, splatného preddavku na daň na inej dani, nedoplatku na cle, pohľadávky na
iných platbách a nedoplatku na iných platbách s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby.

10. Podľa § 55 ods. 7 daňového poriadku; Ak v čase prijatia platby dane existuje viacero daňových
pohľadávok, daňových nedoplatkov, splatných preddavkov na daň, exekučných nákladov, hotových
výdavkov, pohľadávok na iných platbách a nedoplatkov na iných platbách s rovnakým dátumom
splatnosti, prijatá platba sa použije na ich úhradu podľa odseku 6 v poradí podľa ich výšky vzostupne. Ak

nemožnopoužiťplatbupodľaodseku6,možnotútoplatbupoužiťnakompenzáciudaňovéhonedoplatku,
splatného preddavku na daň, nedoplatku na cle a nedoplatku na iných platbách u iného správcu dane,
ktorým je daňový úrad alebo colný úrad11. Podľa § 55 ods. 11 daňového poriadku; správca dane je povinný prijať každú platbu, aj keď nie je
vykonaná daňovým subjektom, a zaobchádzať s ňou rovnakým spôsobom, ako by ju zaplatil daňový
subjekt. Ten, kto platbu za daňový subjekt vykonal, môže požiadať o jej preúčtovanie. Správca dane

preúčtuje túto platbu na účet, ktorý mu pridelil na platbu dane, do 30 dní od podania žiadosti vo výške, v
akej ju eviduje ako daňový preplatok; o vybavení žiadosti správca dane informuje toho, kto žiadosť podal.
Za deň platby sa v tomto prípade považuje deň, keď bola platba odpísaná z účtu toho, kto platbu vykonal.

12.Súdvovecivykonaldokazovanielistinnýmidôkazmi,atoemailovésprávyodFinančnejsprávySRzo

dňa 24.05.2023, výpis z bankového účtu žalobcu, hlavná kniha analytickej evidencie, žiadosť o vrátenie
preplatku na dani zo závislej činnosti zo dňa 07.02.2021 s potvrdením o doručení, žiadosť o vrátenie
preplatku na dani zo závislej činnosti zo dňa 27.07.2022 s potvrdením o doručení, pokus o zmier zo dňa
25.10.2022 s potvrdením o doručení, pokus o zmier č. 2 zo dňa 19.02.2023 s potvrdením o doručení,
výzva právneho zástupcu žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 14.04.2023 spolu s potvrdením
o doručení, odpoveď Daňového úradu Banská Bystrica zo dňa 18.08.2025 na žiadosť súdu o poskytnutie

súčinnosti, oznámenie o použití preplatku zo dňa 08.06.2022, oznámenie o použití preplatku zo dňa
30.08.2022, oznámenie o použití preplatku zo dňa 06.07.2021 a rozhodnutie Daňového úradu banská
Bystrica č. 102598243/2022 zo dňa 20.09.2022.

13. Súd vo veci zistil nasledovný skutkový stav. Žalobca vykonal viacero úhrad preddavku na daň zo

závislej činnosti, avšak namiesto úhrady na svoj účet daňovníka pridelený správcom dane vykonával
chybné úhrady na osobný účet žalovaného pridelený správcom dane. Žalobca je obchodná spoločnosť,
ktorá má pridelené daňové identifikačné číslo (ďalej len „DIČ“) 2023748221 a má pridelený osobný
účet daňovníka č. XXXXXXXXXX. Žalovaný je obchodnou spoločnosťou, ktorá má pridelené DIČ
2023697005 a má pridelený osobný účet daňovníka č. XXXXXXXXXX. Z potvrdení o vykonaných

platbách žalobcu z jeho bankového účtu vyplýva, že ten uhradil v dňoch 28.01.2021 sumu 123,28 eur,
dňa 25.02.2021 sumu 161,69 eur, dňa 30.03.2021 sumu 155,12 eur, dňa 29.04.2021 sumu 155,12
eur, dňa 31.05.2021 sumu 128,79 eur, dňa 30.06.2021 sumu 134,05 eur, dňa 29.07.2021 sumu 139,32
eur, dňa 27.08.2021 sumu 162,51 eur, dňa 29.09.2021 sumu 123,87 eur, dňa 27.10.2021 sumu 311,93
eur, dňa 30.11.2021 sumu 324,25 eur a dňa 30.12.2021 sumu 271,21 eur, ktoré uhradil na číslo účtu

A., teda na osobný účet daňovníka, žalovaného. Žalobca žalovaného vyzval viacerými výzvami na
vrátenie uhradených platieb. Jedna z uhradených platieb, konkrétne platba zo dňa 29.09.2021 na sumu
123,87 eur bola žalobcovi vrátená, pričom v konaní nekonkretizoval kým, respektíve z akého účtu bola
predmetná suma vrátená a v tejto časti tejto platby zobral žalobu počas konania späť.

14. Z oznámenia Daňového úradu Banská Bystrica predloženého súdu ako odpoveď na žiadosť
o poskytnutie súčinnosti zo dňa 18.08.2025 vyplýva, že platby žalobcu (uvedené v predchádzajúcom
odseku) boli vykonávané na účet zo závislej činnosti daňového subjektu, žalovaného v období od
01.01.2021 do 31.12.2021, preddavky na zdaňovacie obdobie rok 2021 nasledovne v dňoch 28.01.2021
sumu 123,28 eur, dňa 25.02.2021 sumu 161,69 eur, dňa 30.03.2021 sumu 155,12 eur, dňa 29.04.2021

sumu 155,12 eur, dňa 31.05.2021 sumu 128,79 eur, dňa 30.06.2021 sumu 134,05 eur, dňa 29.07.2021
sumu 139,32 eur, dňa 27.08.2021 sumu 162,51 eur, dňa 27.10.2021 sumu 311,93 eur, dňa 30.11.2021
sumu 324,25 eur a dňa 30.12.2021 sumu 271,21 eur. V súvislosti s predchádzajúcim odsekom možno
konštatovať, že išlo o všetky platby uvedené žalobcom okrem platby zo dňa 29.09.2021 v sume 123,87
eur. Preplatok na účte dane zo závislej činnosti bol použitý nasledovne: časť vo výške 528,17 eur bola

preúčtovanánadaňzpríjmovprávnickejosobyzazdaňovacieobdobierok2020splatnádňa30.06.2021,
oznámením o použití preplatku zo dňa 06.07.2021 bolo uvedené oznámené žalovanému. Časť preplatku
vo výške 146,33 eur bola preúčtovaná na úhradu splatného preddavku dane zo závislej činnosti
za obdobie apríl 2022 splatný dňa 06.06.2022, oznámením o použití preplatku zo dňa 08.06.2022
bolo uvedené oznámené žalovanému. Časť preplatku vo výške 1.392,77 eur bola preúčtovaná na

čiastočnú úhradu daňového nedoplatku na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2022
splatná dňa 25.08.2022, oznámením o použití preplatku zo dňa 30.08.2022 bolo uvedené oznámené
žalovanému. Žalovaný ako daňový subjekt dňa 23.08.2022 žiadosťou č. 6/11477226/2022 požiadal
o vrátenie preplatku vo výške 2.067,27 eur. Správca dane podanej žiadosti nevyhovel rozhodnutím
č. 102598243/2022 zo dňa 20.09.2022, pretože preplatok bol použitý na úhradu nedoplatkov, resp.

preddavkov po lehote splatnosti.

15. Po vykonaní dokazovania listinnými dôkazmi jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti súd dospel
k záveru o dôvodnosti podanej žaloby. Právny vzťah z bezdôvodného obohatenia je samostatnýmzáväzkovým právnym vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo
na základe určitej právnej skutočnosti. Úprava bezdôvodného obohatenia má poskytovať ochranu
majetkovýchvzťahov a zabezpečuje, aby ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, toto obohatenie

vydal. K plneniu bez právneho dôvodu dochádza tým, že jeden z účastníkov dostal majetkové
hodnoty plnením, na ktoré v dobe jeho poskytnutia neexistoval žiadny právom stanovený dôvod. To či
v danom prípade bolo plnenie bezdôvodné, závisí od posúdenie všetkých okolností, za ktorých došlo
k plneniu. Pri posudzovaní otázky, či v konkrétnom prípade došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia,
je rozhodujúce, či by sa bez riadneho dôvodu rozrástla majetková sféra obohateného, prípadne, či

v jeho majetkovej sfére nedošlo k úbytku, ktorý by za bežných okolností nastal. Medzi jednu z variant
obohatenie teda možno zaradiť situáciu takzvaného „nezníženia či nezvýšenia aktív obohateného“. Ide
o prípad, keď obohatený nemusel vynaložiť prostriedky na zaobstaranie určitého plnenia hoci by tak za
obvyklého chodu vecí musel robiť. Predpokladom vzniku právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia
je neoprávnené získanie majetkových hodnôt jedným subjektom (kedy sa jeho majetkový stav zväčšil,
alebo hoci sa tak malo stať, sa neznížil), a to na úkor iného, v ktorého majetkových pomeroch sa táto

zmenanegatívneprejavila.Naneoprávnenézískanieprospechusanevyžadujeprotiprávnyúkon,aleide
oobjektívnevzniknutýstav,kedyniezprávomuznanéhodôvodudošlokpresunumajetkovýchhodnôtod
jedného subjektu k druhému. Ďalej musí byť splnená podmienka, že obohatenie je bezdôvodné. Plnenie
sa považuje bezdôvodné, ak sa plnenie uskutočnilo bez zákonom aprobovaného právneho titulu. Ďalším
predpokladom vzniku záväzkového vzťahu bezdôvodného obohatenia je ujma na strane oprávneného.

16. Súd má za to, že uvedené predpoklady bezdôvodného obohatenia sú naplnené aj v tomto konaní vo
vzťahu k žalovanému. V konaní bolo preukázané, že žalobca chybnými úhradami uvedenými v ods. 13
a 14 vykonal úhrady na osobný účet žalovaného pridelený FR SR, pričom pôvodne zamýšľal uhrádzať
preddavky na daň zo závislej činnosti na svoj účet daňovníka pridelený FRSR. Žalovaný výslovne

v konaní nerozporoval, že by tie platby boli prijaté na jeho účet daňovníka, avšak namietal, že k tomuto
účtu nemá prístup a nevidí ani jeho zostatky. V konaní bolo listinnými dôkazmi však preukázané, že
platby boli žalobcom odoslané a prijaté na osobnom bankovom účte žalovaného prideleného mu FR
SR. Zároveň bolo preukázané, že správca dane v zmysle ustanovenia § 55 daňového poriadku tieto
platby použil na úhrady nedoplatkov na daniach a preddavkov, ktoré mal žalovaný uhrádzať a boli po

lehote splatnosti. Na takéto plnenie žalobcu v prospech účtu žalovaného neexistoval žiaden dôvod.
Okrem uvedeného predmetnými chybnými úhradami zo strany žalobcu mu vznikla majetková ujma,
keďže vykonanými chybnými úhradami sa zmenšila jeho majetková podstata. Tvrdenia žalovaného,
že v konaní nie sú naplnené predpoklady jeho bezdôvodného obohatenia voči žalobcovi sú preto
nedôvodné. Okrem uvedené súd zároveň poukazuje na ods. 15 tohto rozsudku s tým, že v danom

prípade nastal prípad „nezníženia či nezvýšenia aktív obohateného“, keďže žalovaný sa vyslovene
neobohatil, keďže s jeho osobným účtom daňovníka nedisponuje. Žalovaný sa však obohatil tým, že
nemusel vynaložiť vlastné finančné prostriedky v prospech jeho účtu daňovníka na úhradu nedoplatkov
na dani z pridanej hodnoty (ako to vyplýva z oznámenia správcu dane zo dňa 06.07.2021 a 30.08.2021)
asplatnýchpreddavkovnadaňzozávislejčinnostiadanizpríjmovprávnejosoby.Tvrdeniaonedostatku

pasívnej vecnej legitimácie s odkazom na to, že sa žalobca mal domáhať svojho nároku od správcu dane
sú taktiež podľa súdu nedôvodné, pretože správca dane v zmysle citovaných ustanovení § 55 daňového
poriadku má istú povinnosť ako nakladať s prijatými platbami. Citované ustanovenia Daňového poriadku
nespochybňujú ani nevylučujú nárok žalobcu voči žalovanému v prípade, ak sa v zákonom stanovenej
lehote neobráti na správcu dane z dôvodu uvedomenia si chybne vykonanej úhrady. Správca dane je

v zmysle Daňového poriadku povinný prijať každú platbu aj keď nie je vykonaná daňovým subjektom a
zaobchádzať s ňou rovnakým spôsobom, ako by ju zaplatil daňový subjekt. K vráteniu takejto chybne
vykonanej platby by došlo zo strany správcu dane len na základe žiadosti žalobcu a len v časti, v ktorej
ju eviduje ako daňový preplatok. Teda ustanovenie § 55 Daňového poriadku nepredstavuje jednoznačnú
nápravu chybne vykonaných platieb, teda ani v prípade, ak by žalobca takúto žiadosť podal v zákonnej

lehote, bola by správcom dane preúčtovaná na jeho účte len v časti, v ktorej by ju ten evidoval ako
preplatok a v zostávajúcej časti, by chybné úhrady predstavovali bezdôvodné obohatenie žalovaného
a nie správcu dane. Uvedené potvrdzujú závery o pasívnej vecnej legitimácii potvrdzujú aj závery
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/387/2012 zo dňa 09.10.2013, ktorým bol potvrdený rozsudok
Okresného súdu Bratislava V č. k. 29Cb/271/2011-92 zo dňa 23.05.2012.

17. Predmetom podanej žaloby bol aj nárok žalobcu na náhradu paušálnych výdavkov spojených
s uplatnením pohľadávky, teda nárok podľa § 369c Obchodného zákonníka, podľa ktorého „Omeškaním
dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradunákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku
paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky
nariadením.“. Súd má za to, že tento nárok vzniká v prípade, ak ide o obchodnoprávny vzťah, respektíve

vyplýva z obchodnoprávneho vzťahu. Predmetom konania v tomto prípade je nárok žalobcu na vydanie
bezdôvodného obohatenia, avšak nejde o bezdôvodné obohatenie sa žalovaného, ktoré by vyplývalo
z obchodnoprávneho vzťahu. Nárok z bezdôvodného obohatenia samostatným záväzkovým právnym
vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej
skutočnosti. V tomto prípade však tento vzťah nevznikol v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu,

ktorýbyexistovalmedzisporovýmistranami,alevdôsledkuinejprávnejskutočnosti,chybnýmiúhradami
žalobcu v prospech osobného účtu daňovníka žalovaného. Sporové strany v súvislosti s týmto nárokom
nevystupovali ako podnikatelia, teda nevykonávali podnikateľskú činnosť, teda nejde o obchodnoprávny
vzťah medzi sporovými stranami, a preto má súd za to, že žalobcovi neprislúcha tento nárok na náhradu
paušálnych nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

18. Na základe uvedeného súd podanej žalobe v zmysle ods. 15 a 16 tohto rozsudku vyhovel (výrok II)
a v časti, ktorou sa domáhal žalobca nároku na náhradu paušálnych nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky, tak ako je uvedené v ods. 17 tohto rozsudku podanú žalobu zamietol (výrok III).

19. Podľa § 262 ods. 1 CSP; O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

20. Podľa § 262 ods. 2 CSP; O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

21. Podľa § 255 ods. 1 CSP; Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Podľa § 256 ods. 1 CSP; ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

23. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa pomeru úspechu a procesného zavinenia
za zastavenie konania. Žalobca počas konania zobral žalobu bez udania dôvodu v časti istiny vo výšky
123,87 eur spolu s príslušenstvom späť. Vo svojom podaní neuviedol dôvod čiastočného späťvzatia
žaloby, aj keď možno dospieť k záveru, že uvedené bolo reakciou na predbežné právne posúdenie súdu

prezentované na pojednávaní uskutočnenom dňa 21.11.2025. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nesie
procesnú zodpovednosť za zastavenie v tejto časti konania, a teda v tejto časti možno konštatovať,
že prislúcha nárok na náhradu trov konania žalovanému. Žalobca bol tak v konaní úspešný len v časti
žalovanej istiny vo výške 1.943,40 eur a žalovaný bol úspešný, respektíve aplikáciou zásady procesnej
zodpovednosti za zastavenie konania mu prislúcha nárok na náhradu trov konania v časti 123,87 eur

v pomere k celej vymáhanej istine (2.067,27 eur). Úspech žalobcu tak predstavuje 94 % a úspech
žalovaného v konaní predstavuje 6 %, a teda čistý úspech žalobcu v konaní predstavuje 88 % (94 %
- 6 %). V reakcii na vzniknutú situáciu, keď súd žalobu zamietol v časti uplatňovaného príslušenstva,
súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Obo 243/2007 zo dňa
27.11.2008, podľa ktorého je pre posudzovanie úspechu v konaní rozhodujúci úspech len v uplatňovanej

istine. O výške náhrady trov konania bude následne rozhodnuté samostatným uznesením vydaným
vyšším súdnym úradníkom.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia písomne v dvoch
vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje
a podpis. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku