Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, February 3, 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/15/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5725202194
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5725202194.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Andreja Kekelyho
a členiek senátu JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Mgr. Michaely Priesolovej, v spore navrhovateľky: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., proti odporcovi: A. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom E. XXX/XX, XXX XX F. - G. H., zastúpenému obchodnou spoločnosťou AK JUDr. Ing. Martina
Kiseľová, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 94/11, 036 01 Martin, IČO: 56 699 565, o nariadenie neodkladného

opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Martin č. k. 24C/89/2025-24 zo dňa 15.
augusta 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Martin č. k. 24C/89/2025-24 zo dňa 15. augusta 2025
vo výroku I. mení tak, že návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti o uloženie
povinnostiodporcovinevstupovaťdorodinnéhodomusúpisnéč.XXX,postavenéhonapozemkuparcela
KN-C č. 860/31 a na priľahlé pozemky parcela KN-C č. 860/10 - trvalý trávny porast o výmere 3 m2,

parcela KN-C č. 860/11 - trvalý trávny porast o výmere 175 m2, parcela KN-C č. 860/31 - trvalý trávny
porast o výmere 124 m2, parcela KN-C č. 860/32 - trvalý trávny porast o výmere 66 m2, parcela KN-C č.
868/2 - trvalý trávny porast o výmere 208 m2, parcela KN-C č. 868/3 - trvalý trávny porast o výmere 231
m2 a parcela KN-C č. 868/6 - trvalý trávny porast o výmere 179 m2, všetky nehnuteľnosti nachádzajúce
sa v k. ú. C., obec C. a okres A. a evidované na LV č. XXXX, zamieta.

II. Uznesenie Okresného súdu Martin č. k. 24C/89/2025-24 zo dňa 15. augusta 2025
vo výroku II. a v časti výroku IV., ktorou bola navrhovateľke uložená povinnosť podať proti odporcovi
žalobu vo veci samej o zákaz priblíženia sa k nej, potvrdzuje.

III. Uznesenie Okresného súdu Martin č. k. 24C/89/2025-24 zo dňa 15. augusta 2025 v časti výroku IV.,

ktorou bola navrhovateľke uložená povinnosť podať proti odporcovi žalobu vo veci samej o vylúčenie
alebo obmedzenie jeho užívacieho práva k domu súpisné č. XXX postaveného na pozemku parcela KN-
C č. 860/31 a pozemkom parcela KN-C č. 860/10, parcela KN-C č. 860/11, parcela KN-C č. 860/31,
parcela KN-C č. 860/32, parcela KN-C č. 868/2, parcela KN-C č. 868/3 a parcela KN-C č. 868/6, všetky
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. C., obec C. a okres A. a evidované na LV č. XXXX, zrušuje.

IV. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania na súde prvej inštancie, ako aj trov odvolacieho
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením uložil odporcovi, aby
nevstupoval do rodinného domu so súp. č. XXX postaveného na pozemku parcela KN-C č. 860/31 a na
pozemky parcely KN-C: č. 860/10, č. 860/11, č. 860/31, č. 860/32, č. 868/2, č. 868/3 a č. 868/6, všetky
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. C., obec C. a okres A. a evidované na LV č. XXXX (výrok I.) a

zároveň uložil odporcovi, aby sa nepribližoval na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov k navrhovateľke s
výnimkou procesných úkonovpred orgánmi činnými v trestnom konaní, orgánmi verejnej a štátnej správy a súdmi, na ktoré bude
riadne predvolaný alebo o nich upovedomený (výrok II.). Navrhovateľke priznal proti odporcovi nárok
na náhradu trov konania v celom rozsahu (výrok III.). Napokon navrhovateľke uložil povinnosť podať

v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia proti odporcovi žalobu vo veci samej o vylúčenie alebo
obmedzenie jeho užívacieho práva k uvedenému domu a pozemkom a o zákaz priblíženia sa k nej
(výrok III.).
2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľka sa návrhom doručeným mu
dňa 15.08.2025 domáhala nariadenia (vo výroku napadnutého uznesenia) uvedeného neodkladného

opatrenia. Návrh odôvodnila tým, že má dôvodnú obavu o svoj život a zdravie, pretože odporca, s ktorým
žila v jej rodinnom dome, ju fyzicky napáda. Často vo veľkej miere požíva alkoholické nápoje a je veľmi
agresívny. Takto sa voči nej správa aj pred jej maloletými deťmi, ktoré majú tiež strach. Správanie trvá
od roku 2021, pričom
za tieto útoky bol odporca rozsudkom Okresného súdu Martin spis. zn. 4T/20/2021 odsúdený na trest
odňatiaslobodynatriroky,ktoréhovýkonbolpodmienečneodložený.Potomtomudalaešteopäťšancu,

pretože prisľúbil, že sa to už nezopakuje. Po narodení spoločnej dcéry
v roku 2023 sa voči nej však opäť začal správať násilne. Nadával jej, keď požadovala pomoc pri
starostlivosti o dcéru, sácal ju, keď omylom zakopla o jeho veci, keď nemohla vyjsť s kočíkom, rozbíjal
veci, hádzal rôzne predmety a bral jej kľúče od auta, aby nemohla odísť. Keď sa v niečom nezhodli,
fyzicky ju napádal tak, že ju hádzal o gauč, škrtil ju a ťahal

po zemi. Svedkami jeho konania boli aj jej 18-ročný syn a 14-ročná dcéra. Pred odchodom
na dovolenku dňa 28.07.2025 požíval alkoholické nápoje. Keď sa ho spýtala, či jeho známy vie, že ich
požíva, keďže sa mali počas jazdy autom striedať, začal byť nervózny. Keď vyprážala rezne, zobral ich
a vyhodil na strechu. Videla, že je zúrivý, preto zavrela a zamkla dvere, ktoré následne rozbil. Privolala
políciu a on ušiel autom pod vplyvom alkoholu.

Na dovolenku potom odišla len so známymi. Keď už boli v Chorvátsku, odporca zavolal známemu, aby
zistil, či odišli na dovolenku a prišiel za nimi autom, pričom opäť požíval alkoholické nápoje. Správanie
odporcu vyvrcholilo dňa 03.08.2025, keď ju fyzicky napadol tak, že ju kopol do krížovej oblasti, po čom
následne spadla na zem, on sa postavil
a z každého smeru ju začal kopať do nôh a rebier. Keď sa chcela postaviť, zasa do nej sotil, bil ju po hlave

päsťami, fackal ju a udieral po celom tele, a to všetko za prítomnosti ich dcéry. Potom ju chcel zatvoriť
do kúpeľne, ona sa vzpriečila a schovala v kúte, kde ju bil päsťami. Dcére povedal, že prestane, ak po
ňom bude opakovať nadávky. Po odchode z apartmánu utekala dole schodmi a zazvonila v práčovni,
kde ju ženy, ktoré tam pracovali, ukryli
a privolali políciu. Tam čakala na príchod policajnej hliadky. Po príchode policajtov išla

s nimi do apartmánu. Polícia odporcovi prikázala odovzdať jej dcéru, vykonala u neho dychovú skúšku
s pozitívnym výsledkom a vyviedla ho z apartmánu. Následne ho odviedli, prišli po ňu a zobrali ju na
policajnú stanicu vypovedať, kde zdokumentovali jej úrazy
a modriny. Potom si kúpila letenku zo Splitu a odišla domov. Na Slovensku išla na políciu
v Príbovciach, kde bol odporca vykázaný z rodinného domu na 14 dní a ju poučili, aby podala na súd

návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Taktiež išla na ošetrenie, kde jej zistili mnohopočetné
pomliaždeniny. Stále dúfala, že správanie odporcu sa zmení, avšak toto jeho agresívne správanie sa len
stupňuje a má strach, že jej ublíži ešte viac. Jeho správanie voči nej má závažne negatívny charakter
a smeruje voči jej fyzickej a psychickej integrite, pričom postupne sa fyzické útoky voči nej zvyšujú a
naberajú na intenzite. Odporca neprejavil snahu o akékoľvek zlepšenie svojho správania.

3. Citujúc ďalej ust. § 325 ods. 1 a 2 písm. e) a h) [v uznesení chybne označené ako ods. 1 písm. e)
a h)], § 326 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
a § 705a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) súd prvej inštancie ďalej uviedol, že
po preskúmaní návrhu a jeho príloh dospel k záveru, že navrhovateľka hodnoverne osvedčila dôvodnosť
a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a to listinnými dôkazmi (potvrdením chorvátskeho

policajného orgánu o podaní trestného oznámenia proti odporcovi zo dňa 03.08.2025, potvrdením
Obvodného oddelenia PZ Príbovce o vykázaní odporcu zo spoločného obydlia zo dňa 05.08.2025,
lekárskym potvrdením a fotodokumentáciou k utrpeným zraneniam a rozsudkom Okresného súdu Martin
spis. zn. 4T/20/2021), z ktorých mal za osvedčené opísané rozhodujúce skutočnosti. Podľa súdu prvej
inštancie opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňovali potrebu neodkladnej úpravy pomerov, keďže

existuje riziko opakovania správania odporcu v prípade jeho návratu
do predmetného rodinného domu a do spoločnej domácnosti s navrhovateľkou. Navrhovateľka
osvedčila, že k takémuto násilnému správaniu odporcu dochádzalo dlhodoboa opakovane, pričom je ním ohrozená jej duševná aj telesná integrita. Súd prvej inštancie prihliadol aj
na to, že neodkladné opatrenie zasahuje do základných práv a slobôd odporcu, avšak v tomto prípade
jednoznačne prevažuje záujem navrhovateľky na ochrane jej života

a zdravia nad záujmom odporcu na užívaní predmetného rodinného domu a slobody pohybu.
4. Navrhovateľke priznal súd prvej inštancie zároveň nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu,
keďže vo veci mala plný úspech.
5. Napokon súd prvej inštancie uložil navrhovateľke povinnosť podať žalobu vo veci samej podľa § 705a
OZ s poučením, že uznesenie zruší, ak žaloba nebude v určenej lehote podaná.

6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
odporca, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že odvolací súd by návrh navrhovateľky v celom rozsahu
zamietol. Odvolanie odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej

inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
7. Odporca konkrétne namietal, že navrhovateľka predloženými listinnými dôkazmi neosvedčila
naliehavosť potreby úpravy pomerov. Rozporoval tvrdenie, že by bol jej druhom, pretože sa za jej druha
nepovažuje. Uviedol, že od návratu z Chorvátska v auguste 2025 nebol v predmetnej nehnuteľnosti, v
ktorej predtým žili ako partneri. Má svoj byt v F., avšak zdržiava sa prevažne v Nemecku, kde pracuje.

K potvrdeniu o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 05.08.2025 uviedol, že sa v ňom neuvádza
konkrétny dôvod, ktorým by bolo vykázanie odôvodnené; nie je na ňom pečiatka príslušného orgánu
Policajného zboru ani podpis nezúčastnenej osoby. Ďalej odporca namietal tvrdenia navrhovateľky
o jeho správaní sa k nej. Uviedol, že obaja majú podiel na vzájomných nezhodách. Navrhovateľka
uvádzala skutočnosti z obdobia pred rokom 2021. Namietal tiež tvrdenie, že by jej vulgárne nadával pred

dcérou. Nemá vedomosť o tom, že by voči nemu orgány chorvátskej polície podnikli akékoľvek kroky
smerujúce k vedeniu trestného stíhania. Ani pred slovenskými orgánmi mu nebolo vznesené žiadne
obvinenie. Poukázal zároveň na to, že dňa 24.08.2025, keď mala ich dcéra dva roky, mu navrhovateľka
ponúkla možnosť, aby sa s dcérou stretol. Následne ho viackrát kontaktovala, aby s dcérou trávil
čas. Navrhovateľku nekontaktuje a nezdržiava sa v okolí jej bydliska. K nehnuteľnosti vo vlastníctve

navrhovateľky vo C. nemá užívacie právo, preto podľa neho nie je dôvod na nariadenie neodkladného
opatrenia. Vo vzťahu k výroku o zákaze priblíženia odporca uviedol, že od dovolenky nevyvíjal žiadnu
iniciatívu smerujúcu k tomu, aby s navrhovateľkou trávil čas. Navrhovateľka predložila viacero listín
v chorvátskom jazyku bez ich prekladu do slovenského jazyka, pričom chorvátsky jazyk nie je jazykom,
v ktorom je možné predkladať dôkazy do konania pred slovenským súdom

bez potreby ich prekladu. Po prezretí listín mal však za to, že sa v nich nenachádza jeho meno, a preto
podľa neho ani v tomto smere nie je osvedčená dôvodnosť podaného návrhu.
Z listín podľa neho nevyplývajú žiadne konkrétne skutočnosti a súd prvej inštancie sa s týmito dôkazmi
v odôvodnení napadnutého uznesenia nevysporiadal.
8. Zároveň odporca považoval napadnuté uznesenie za vnútorne rozporné, keďže z neho nevyplýva

dočasnosť nariadeného neodkladného opatrenia, lebo súd prvej inštancie neuviedol, dokedy má
neodkladné opatrenie platiť, avšak na druhej strane navrhovateľke uložil povinnosť podať žalobu vo veci
samej, čo podľa neho evokuje dočasnosť vydaného neodkladného opatrenia.
9. Napokon odporca bol toho názoru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je nedostatočne
odôvodnené, keďže súd prvej inštancie nešpecifikoval, čím konkrétne mal osvedčenú naliehavosť

potreby nariadenia neodkladného opatrenia. Zopakoval, že z listinných dôkazov nevyplynulo, že by
navrhovateľka voči jeho osobe podala trestné oznámenie.
Vo vzťahu k vykázaniu z obydlia uviedol, že príslušníci Obvodného oddelenia PZ Príbovce
s ním vôbec neboli v kontakte a nedoručili mu ani potvrdenie o vykázaní. Z fotodokumentácie podľa
neho neboli zrejmé ani navrhovateľkou tvrdené zranenia, ktoré mala utrpieť

nadovolenke.Rozporoval,žebyrozsudokvtrestnomkonanízroku2021osvedčovalpotrebunariadenia
neodkladného opatrenia v auguste 2025, a to pre chýbajúcu priamu príčinnú a časovú súvislosť s
potrebou neodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Poukázal na to,
že práve navrhovateľka iniciovala obnovenie ich vzťahu po jeho odsúdení.
10. Odporca považoval za nesprávny aj výrok o náhrade trov konania. Súd prvej inštancie uložil

navrhovateľke podať žalobu vo veci samej, teda vychádzal z predpokladu, že predmetné rozhodnutie o
nariadení neodkladného opatrenia nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. Argumentoval potom
tým, že podľa ust. § 262 ods. 1 CSP možno o trovách konania rozhodovať len v tom rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí, čo podľa neho v tomto prípade nenastalo.11. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu považovala odvolanie odporcu za nedôvodné. Rozporovala
tvrdenie odporcu, že medzi nimi neexistoval partnerský vzťah, pričom uviedla, že ju dlhodobo
kontaktoval, písal jej správy a prejavoval voči nej osobný záujem. Ďalej uviedla, že tvrdenia odporcu o

priebehu a ukončení spoločnej dovolenky nie sú pravdivé, keďže z Chorvátska odišla predčasne z obavy
o bezpečnosť svoju aj maloletej dcéry, pričom pomoc zo strany jeho známych jej poskytnutá nebola.
Poznamenala, že odporca skresľuje okolnosti ich vzájomného správania a zľahčuje jej tvrdenia o jeho
správaní. Zopakovala,
že vo veci existujú listinné dôkazy a komunikácia, ktoré potvrdzujú jej verziu udalostí. Poukázala na

závery znaleckého posudku č. 22/2021 A. I. J. zo dňa 09.03.2021, ktorý bol nariadený za účelom
vyšetrenia duševného stavu odporcu. Rozporovala aj tvrdenia, že by sa voči odporcovi neviedli konania
pred slovenskými alebo chorvátskymi štátnymi orgánmi. Zopakovala, že trestné oznámenie podala na
polícii v Chorvátsku dňa 03.08.2025. K tvrdeniu odporcu, že nepreukázala, že by došlo k jej zraneniu,
uviedla,
že dôkazy sa nachádzajú vo vyšetrovacích spisoch Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Martine

č. ORPZ-MT-OPP7-P-93/2025 a Okresného štátneho zastupiteľstva v Splite č. BROJ 511-11-29-03/1-
K-297/2025, ktoré žiada pripojiť. Uviedla, že v týchto spisoch sa nachádzajú všetky dôkazy, ktoré
vyvracajú tvrdenia odporcu uvedené v odvolacom konaní.
12.Odporcavodvolacejreplikenamietal,žeanilistinnédôkazypredloženénavrhovateľkouneosvedčujú
naliehavosť potreby nariadenia neodkladného opatrenia ani nepreukazujú ňou tvrdené skutočnosti.

Zopakoval, že na území Slovenskej republiky voči nemu v súvislosti s incidentom v Chorvátsku nie je
vedené trestné stíhanie a vec polícia posudzovala len v rovine priestupku, ktorý bol odložený. Poprel,
že by navrhovateľke ponúkal stretnutie. K znaleckému posudku uviedol, že tento nemá priamu väzbu
k prebiehajúcemu konaniu. Ďalej zopakoval, že navrhovateľku vníma ako matku svojej dcéry a jeho
kontakt s ňou je vedený výlučne v záujme starostlivosti o maloleté dieťa. Opätovne pripomenul, že sa

nezdržiavavblízkostinavrhovateľky,bývanainommiesteapracovnépovinnostivykonávaajvzahraničí,
z čoho podľa jeho názoru vyplýva absencia bezprostrednej hrozby ujmy. Poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR spis. zn. 8Cdo/48/2025 s tým, že odpadol dôvod na nariadenie neodkladného
opatrenia, ak strany nežijú v spoločnej domácnosti.
13. Navrhovateľka odvolaciu dupliku nepodala a odvolaciemu súdu neboli doručené ani žiadne iné

podania strán v odvolacom konaní.
14. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie odporcu proti uzneseniu súdu
prvej inštancie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP) - odporcom,
v neprospech ktorého bolo uznesením súdu prvej inštancie rozhodnuté a proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný [§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) a m) CSP], preskúmal

odvolaním odporcu napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP,
t. j. vo výrokoch I. a II., ako aj v závislých výrokoch III. a IV., viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. §
380 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 378 ods. 1 v spojení s § 329 ods. 1 CSP) uznesenie súdu
prvej inštancie vo výroku I. podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, že návrh navrhovateľky na nariadenie
neodkladného opatrenia v časti o uloženie povinnosti odporcovi nevstupovať do rodinného domu súp. č.

XXX postaveného na pozemku parcela KN-C č. 860/31 a na priľahlé pozemky parcela KN-C č. 860/10
- trvalý trávny porast o výmere 3 m2, parcela KN-C č. 860/11 - trvalý trávny porast o výmere 175 m2,
parcela KN-C č. 860/31 - trvalý trávny porast o výmere 124 m2, parcela KN-C č. 860/32 - trvalý trávny
porast o výmere 66 m2, parcela KN-C č. 868/2 - trvalý trávny porast o výmere 208 m2, parcela KN-C č.
868/3 - trvalý trávny porast o výmere 231 m2 a parcela KN-C č. 868/6 - trvalý trávny porast o výmere 179

m2, všetky nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. C., obec C. a okres A. a evidované na LV č. XXXX,
zamietol,ďalejuzneseniesúduprvejinštancievovýrokuII.avčastivýrokuIV.,ktoroubolanavrhovateľke
uložená povinnosť podať proti odporcovi žalobu vo veci samej o zákaz priblíženia sa k nej, podľa ust. §
387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil a napokon uznesenie súdu prvej inštancie v časti výroku IV.,
ktorou bola navrhovateľke uložená povinnosť podať proti odporcovi žalobu vo veci samej o vylúčenie

alebo obmedzenie jeho užívacieho práva k domu súp. č. XXX, postaveného na pozemku parcela KN-
C č. 860/31, nachádzajúceho sa v k. ú. C., obec C. a okres A. a evidovaného na LV č. XXXX, podľa
ust. § 389 ods. 1 písm. d) CSP zrušil.
15. Primárne považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že v zmysle ust. § 380 CSP je viazaný
odvolacími dôvodmi (ods. 1), s výnimkou vád týkajúcich sa procesných podmienok, na ktoré je povinný

prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (ods. 2). Z tohto vyplýva, že na iné pochybenia
súdu prvej inštancie, mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by inak mohli byť
vzmysleust.§365CSPdôvodomnapodanieodvolania,prihliadaťnemôže,ajkeďbytakétopochybenia
zistil. Odvolací súd nedostatky procesných podmienok nezistil.16. Pokiaľ ide o odvolanie odporcu proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku I., odporca toto
odôvodnil tým, že označené nehnuteľnosti sú vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky,
ku ktorým nemá žiadne užívacie právo, a preto nebol dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia,

ktorým by bol vylúčený z ich užívania.
17.Nesprávnymprávnymposúdenímsarozumiesubsumovanieskutkovéhostavupodnormuhmotného
práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného
skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že odvolací súd použil
nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a

napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval.
18. Východiskovo považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že neodkladné opatrenie je právnym
inštitútom, účelom ktorého je rýchla úprava právnych vzťahov medzi stranami sporu alebo zabezpečenie
výkonu existujúceho, hoci ešte nevykonateľného alebo očakávaného súdneho rozhodnutia (pre účely
rozhodnutia v posudzovanom prípade sa odvolací súd v ďalšom neodkladným opatrením v tomto
druhom prípade zaoberať nebude, keďže zjavne nešlo o tento prípad). Všeobecným predpokladom

pre vydanie neodkladného opatrenia je to, aby bolo navrhovateľom neodkladného opatrenia tvrdené a
osvedčené, že tu existuje určité právo, resp. právny vzťah medzi stranami a že je potrebné, aby došlo
k bezodkladnej úprave pomerov medzi stranami, ktorá môže byť dočasná, alebo aj trvalá. Podmienkou
pre vydanie neodkladného opatrenia teda je, aby boli osvedčené základné skutočnosti umožňujúce súdu
prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Ako vyplýva

z účelu neodkladného opatrenia, súd pred jeho nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú
potrebnéprevydaniekonečnéhorozhodnutiavovecisamej.Dokazovaniepredrozhodnutímonávrhuna
nariadenie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní,
ale podľa teórie civilného procesného práva má povahu osvedčovania (§ 326 ods. 1 CSP, viď osobitná
časť dôvodovej správy k CSP). Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa totiž nemôžu

uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú
byť predmetom nariadeného neodkladného opatrenia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania teda
znamená, že súd na základe stranou produkovaných dôkazných prostriedkov (spravidla len na podklade
listín) zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného
opatrenia. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby mal súd osvedčené, t. j. mohol

považovať so zreteľom na všetky okolnosti prípadu za nanajvýš pravdepodobné, všetky predpoklady
na nariadenie neodkladného opatrenia. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré možno
začať len na návrh, je povinnosťou strany v podanom návrhu produkovať dôkazné prostriedky
(pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, § 328 ods. 2 CSP) osvedčujúce aspoň základné skutočnosti
umožňujúce prijať záver o opodstatnenosti, legálnosti a primeranosti navrhovaného neodkladného

opatrenia. Pri neodkladnom opatrení je teda potrebné skúmať, či je nárok osvedčený a či je neodkladné
opatrenie potrebné. Nariadenie neodkladného opatrenia je podľa zákonných predpokladov prípustné
a opodstatnené vtedy, ak: - sa osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi sporovými stranami, - tieto
právne vzťahy vyžadujú neodkladnú úpravu, - v právnych vzťahoch medzi stranami sporu sa nevytvorí
nenávratný stav, ak má mať podľa okolností prípadu neodkladné opatrenie dočasný charakter, - účinky

neodkladnéhoopatrenianeobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah
a - sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP, v posudzovanom
prípade zjavne nešlo o zabezpečenie peňažnej pohľadávky navrhovateľky).
19. Odvolací súd zdôrazňuje, že vo vzťahu k nariadeniu neodkladného opatrenia či už podľa písm.
e) alebo písm. f) ust. § 325 ods. 2 CSP je potrebné pre nariadenie neodkladného opatrenia osvedčiť

nielen to, že žalovaná strana je dôvodne podozrivá z násilia voči žalujúcej strane, resp. dochádza zo
žalovanejstranykohrozeniutelenejaleboduševnejintegrityžalujúcejstrany,aleajurčitývzťahžalovanej
strany k obydliu, pracovisku alebo inému miestu, kde žalujúca strana býva, zdržiava sa alebo pravidelne
navštevuje. Ak totiž žalovaná strana nemá akékoľvek hmotnoprávne oprávnenie vstupovať na uvedené
miesta (ani ako

na verejne prístupné miesta) a zdržiavať sa na nich, nie sú naplnené podmienky nariadenia
neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, a to potreba bezodkladnej úpravy pomerov
strán. V posudzovanom prípade odporca zjavne nedisponuje právom užívať nehnuteľnosti vo výlučnom
vlastníctve navrhovateľky a ani na tieto nehnuteľnosti vstupovať či sa na nich zdržiavať. Takéto
oprávnenie odporcu netvrdila ani jedna strana sporu. Na tomto závere nemení nič ani fakt, že strany boli

v pomere druh - družka. Navrhovateľka zároveň netvrdila také skutočnosti a v konaní ani nevyšli najavo,
na podklade ktorých by jestvovala dôvodná obava, že by odporcovi umožnili takýto vstup iné osoby, ktoré
majú právo užívať či akokoľvek disponovať s predmetnými nehnuteľnosťami. Preto nebola odôvodnená
potreba ukladať odporcovi povinnosť nevstupovať do / na tieto nehnuteľnosti. Ak by odporca za tohtostavu neoprávnene vstúpil do predmetného rodinného domu, resp. na navrhovateľkou označené priľahlé
pozemky,konalbyprotiprávne,prípadnenapĺňajúcznakyskutkovejpodstatytrestnéhočinuporušovania
domovej slobody podľa ust. § 194 TZ. Pritom trestný čin je spáchaný v obydlí, ak je spáchaný v dome

alebo byte iného alebo v iných priestoroch slúžiacich na bývanie vrátane priestorov a pozemkov k nim
patriacich, ak sú ako súčasť obydlia uzavreté (§ 122 ods. 5 TZ).
20. Na posudzovanú vec nebolo možné aplikovať ani ust. § 705a OZ citované v odôvodnení
napadnutého uznesenia súdom prvej inštancie, keďže toto ustanovenie sa týka spoločného nájmu bytu
manželmi. V posudzovanej veci však o spoločný nájom stranami predmetného rodinného domu nešlo.

21. Ak potom súd prvej inštancie dospel k záveru o naplnení podmienok pre nariadenie neodkladného
opatrenia podľa ust. § 325 ods. 1 a 2 písm. e) CSP (uložením povinnosti odporcovi nevstupovať do
predmetného rodinného domu a na priľahlé pozemky), napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci [§ 365 ods. 1 písm. h) CSP].
22. V nadväznosti na uvedené odvolací súd, konštatujúc čiastočnú dôvodnosť odvolania odporcu,
uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, že návrh navrhovateľky na

nariadenie neodkladného opatrenia v časti o uloženie povinnosti odporcovi nevstupovať do rodinného
domu súp. č. XXX postaveného na pozemku parcela KN-C č. 860/31 a na priľahlé pozemky parcely
KN-C: č. 860/10, č. 860/11, č. 860/31, č. 860/32, č. 868/2, č. 868/3 a č. 868/6, všetky nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v k. ú. C., obec C. a okres A. a evidované na LV č. XXXX, zamietol. Zároveň potom
odvolací súd podľa ust.

§ 389 ods. 1 písm. d) CSP zrušil uznesenie súdu prvej inštancie v časti výroku IV., ktorou bola
navrhovateľke uložená povinnosť podať proti odporcovi žalobu vo veci samej o vylúčenie alebo
obmedzenie jeho užívacieho práva k domu súp. č. XXX postaveného
na pozemku parcela KN-C č. 860/31, nachádzajúceho sa v k. ú. C., obec C. a okres A., evidovaného na
LV č. XXXX, keďže dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie uložil navrhovateľke povinnosť podať žalobu

vo veci samej (§ 336 ods. 1 CSP), vzhľadom
na nedôvodnosť jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zamietnutej časti neexistovali.
23. Čo sa týka odvolania odporcu proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku II., odvolací súd
podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené
a v celom rozsahu sa stotožnil s podstatnými skutkovými a právnymi závermi, na ktorých svoje

rozhodnutie súd prvej inštancie vo výroku II. založil. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil
skutočnosti rozhodné pre rozhodnutie o návrhu navrhovateľky v tejto časti, vecne správne rozhodol
a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 236 a § 234 ods. 2 v spojení s ust. § 220 ods. 2 CSP.
Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je v tejto časti vecne správne, pričom v jednotlivostiach
naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil na

konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
24. Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní
nemá odpovedať na každú námietku alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na
tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné
na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

V dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov prvej a druhej inštancie tvoria jednotu, a preto je
nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu
prvej inštancie.
25. Odvolací súd v ďalšom považoval za nevyhnutné vysporiadať sa s odvolacími námietkami
žalovaného formulovanými v jeho opravnom prostriedku, pričom dospel k záveru, že tieto nie sú

dôvodné.
26. Východiskovo považuje odvolací súd za potrebné poukázať na to, že predpokladom nariadenia
neodkladnéhoopatreniapodľaust.§325ods.2písm.h)CSPjeosvedčeniemožnéhoohrozeniatelesnej
alebo duševnej integrity jednej osoby (navrhovateľa) konaním druhej osoby, ktorej má byť uložená
povinnosť podľa tohto ustanovenia (odporu). Obsah neodkladných opatrení v zmysle ust. § 325 ods. 2

písm. f) až h) CSP vychádza zo znenia čl. 3.1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)
č. 606/2013 zo dňa 12.06.2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach.
Ide o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa,
že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť.
Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych

vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo
inéformynepriamehonátlaku.Chránenejosobemábyťvodôvodnenýchprípadochposkytnutáokamžitá
a efektívna súdna ochrana.27. Navrhovateľka v konaní preukázala, že odporca sa vo vzťahu k nej už v minulosti (dňa 21.01.2021)
dopustil násilného konania napĺňajúceho až znaky skutkovej podstaty zločinu obmedzovania osobnej
slobody podľa ust. § 183 ods. 1 a 2 písm. a) a d) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon (ďalej

len „TZ“) v spojení s ust. § 138 ods. 1 písm. d), ust. § 139 ods. 1 písm. c) a ust. § 127 ods.
4 TZ, z ktorého konania bol právoplatne uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Martin spis.
zn. 4T/20/2021 zo dňa 22.04.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť rovnakého dňa. Zároveň bolo
navrhovateľkou predloženou lekárskou správou osvedčené, že táto bola vyšetrená dňa 05.08.2025
všeobecným lekárom pre dospelých

so zistenými nasledovnými poškodeniami zdravia: úraz hlavy, následné bolesti hlavy, pomliaždenie
mäkkého tkaniva, následne modriny na rebrách na pravej strane, ramene ľavej hornej končatiny a lakti,
kľúčnej kosti L.dx, stehna, predkolenia a členku pravej dolnej končatiny, kolena a stehna ľavej dolnej
končatiny; teda utrpela ľahký ale mnohopočetný úraz s následkom pracovnej neschopnosti v rozsahu
minimálne 2 týždne. Pritom navrhovateľka ako príčinu poškodenia zdravia uviedla napadnutie partnerom
v Chorvátsku, kopanie nohami a a úder päsťou hornej končatiny s tým, že ošetrujúci lekár v správe

uviedol, že zranenie mohlo byť navrhovateľke spôsobené tak, ako to ona uviedla. Uvedené poškodenia
zdravia navrhovateľky boli zároveň navrhovateľkou osvedčené aj ňou predloženými fotografickými
snímkami. Aj keď navrhovateľka spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia predložila
listiny vyhotovené štátnymi orgánmi Chorvátskej republiky v chorvátčine (bez ich prekladu), odvolací súd
mal za to, že tieto listiny bez ďalšieho osvedčujú, že navrhovateľka urobila voči odporcovi oznámenie

(vyplýva z potvrdenia zo dňa 03.08.2025, z ktorých je
bez potreby dodatočného prekladu jednoznačne zrejmé, že oznamovateľom bola navrhovateľka
a oznámenie smerovalo proti odporcovi. Hodnotiac uvedené dôkazy podľa ust. § 191 ods. 1 CSP, teda
každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, v spojení
so skutkovými tvrdeniami navrhovateľky, dospel aj odvolací súd k záveru o dôvodnosti návrhu

navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti uloženia povinnosti odporcovi nepribližovať
sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov s výnimkou procesných úkonov pred orgánmi
činnými v trestnom konaní, orgánmi verejnej a štátnej správy a súdmi, na ktoré bude riadne predvolaný.
28. Podľa názoru odvolacieho súdu tak vzhľadom na preukázané konanie odporcu, ktoré nastalo
v minulosti (v roku 2021) a za ktoré bol odporca súdom právoplatne uznaný vinným

zo spáchania trestného činu vo vzťahu k navrhovateľke ako poškodenej, ako aj vzhľadom
na (z navrhovateľkou k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojených listín) osvedčené
skutočnosti, ktoré nastali bezprostredne pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
na súd prvej inštancie (popísané zranenia navrhovateľky zodpovedajúce napadnutiu inou osobou,
identifikovanou navrhovateľkou ako odporca), je dôvodná a pretrvávajúca obava z možného ohrozenia

telesnejaleboduševnejintegritynavrhovateľkykonaním odporcu.Vnadväznostinatodospelajodvolací
súd, zhodne
so súdom prvej inštancie, k záveru o naplnení podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia
podľa ust. § 325 ods. 2 písm. h) CSP a neopodstatnenosti odvolacích námietok odporcu, a preto
uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. aj v naň nadväzujúcom závislej časti výroku IV., ktorou

bola navrhovateľke uložená povinnosť podať proti odporcovi žalobu vo veci samej o zákaz priblíženia sa
k nej (vo vzťahu k tomuto navrhovateľka odvolanie nepodala), podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správne potvrdil. Odvolací súd považoval za nadbytočné zaoberať sa listinnými dôkazmi predloženými
a označenými navrhovateľkou vo vyjadrení k odvolaniu odporcu a posudzovať vôbec ich procesnú
prípustnosť (§ 366 CSP), keďže aj bez týchto, ako už bolo uvedené, považoval rozhodujúce skutkové

tvrdenia navrhovateľky za osvedčené.
29. Odvolací súd v kontexte s uvedeným nepovažoval za dôvodnú ani námietku odporcu o vzájomne
si odporujúcich výrokoch uznesenia súdu prvej inštancie, keďže súd prvej inštancie hoci nariadil
neodkladné opatrenie bez časového obmedzenia (vyriešiac pomery natrvalo), na strane druhej uložil
navrhovateľke podať žalobu vo veci samej. Práve postup súdu prvej inštancie podľa ust. § 336 ods.

1 CSP určitým spôsobom limitoval trvanie neodkladného opatrenia, a to možnosťou jeho následného
zrušenia podľa ust. § 336 ods. 3 CSP alebo podľa ust. § 326 ods. 3 v spojení s § 335 CSP.
30.Napokonodvolacísúd,považujúctotosvojerozhodnutieza rozhodnutie,ktorým sa konaniekončí(§
262 ods. 1 CSP, keďže navrhovateľka podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím
konania vo veci samej), rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania na

súde prvej inštancie, a zároveň podľa ust. § 396 ods. 1 CSP aj o nároku na náhradu trov odvolacieho
konania. S poukazom na čiastočný úspech oboch strán sporu, odvolací súd o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie, ako aj trov odvolacieho konania, rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá
právo na náhradu týchto trov.31. Záverom odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že jeho závery uvedené v tomto uznesení
akýmkoľvek neprejudikujú rozhodnutie súdu vo veci samej.
32. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba

oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].