Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 27, 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/131/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5125209463
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5125209463.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého
a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v právnej veci žalobcu: Roľnícke
družstvo Terchová, so sídlom Nová farma, 013 03 Krasňany, IČO: 00 210 994, právne zastúpený: JUDr.
Silvia Juríková, advokátka,
so sídlom Drotárska cesta 7759/68, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 42 357 802,

proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX D., o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 14C/71/2025
- 144 zo dňa 23.09.2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením prvým
výrokom návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a druhým výrokom žalovanému
nárok na náhradu trov konania nepriznal.
1.1. Súd prvej inštancie v prvom rade uviedol, že žalobca prvým výrokom smeruje
k bezprostrednej ochrane - zákaz zásahov žalovaného do presne vymedzených parciel

s identifikáciou podľa katastrálnych údajov a KD. Cieľom má byť stabilizácia faktického stavu v teréne,
aby nedochádzalo k interferencii pri hospodárení a aby nemohol žalovaný navodzovať zdanie užívania.
Druhý výrok - povinnosť stiahnuť Jednotnú žiadosť v presne určenom rozsahu - má administratívny
účel: odstrániť „prekryt“ v GSSA a obnoviť nárokovú situáciu žalobcu na vyplatenie podpôr. Pri prvom
výroku, zákazu zásahov do užívania označených pozemkov v samotnom texte žalobca zdôraznil, že
žalovaný na daných pozemkoch nehospodári („…žalovaný napriek tomu koná svojvoľne - deklaruje

užívanie pozemkov pred PPA, hoci ich vôbec neobhospodaruje a nemá na ich obhospodarovanie platný
právny titul. Koná fakticky a nie je možné s ním dospieť k žiadnej dohode.“; „…v rozpore so zákonom
si deklaruje pred PPA užívanie pozemkov pod KD 3609/1, 3648/1, 3639/1, hoci tieto nielenže riadne
neobhospodaruje, ale predovšetkým na ich obhospodarovanie nemá platný právny titul.“), čo je aj
jedným z dôvodov pre poskytnutie ochrany žalobcovi. Zároveň však žiadal, aby súd uložil žalovanému,
aby sa zdržal užívania uvedených pozemkov. V tomto prípade podľa názoru súdu prvej inštancie

absentovala bezodkladnosť úpravy pomerov. Žalobca fakticky žiadal, aby uložil zákaz určitej činnosti,
ktorú však žalovaný podľa jeho tvrdenia nevykonáva. Naliehavosť takejto potreby určite nie je možné
odôvodniť odstránením prekážok pre vyplatenie dotácií za rok 2025. Okresný súd ďalej uviedol, že ak by
aj nevzal do úvahy vyššie tvrdenú skutočnosť, žalobca sa dožaduje poskytnutia ochrany oprávneného
detentora pozemkov. V tomto rozsahu čiastočne preukázal užívacie právo na základe uzavretých
nájomných zmlúv časti spoluvlastníkov a časti s SPF, avšak prevažnú väčšinu odvodzuje od prezumpcie

uzavretia nájomnej zmluvy podľa § 12 ods. 4 zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych
pozemkov, ktorý zakladá užívacie právo k pozemkom, ku ktorým neexistuje zmluva, ak je pozemok vužívaní viac ako 10 rokov - tzv. zákonný nájom alebo podľa § 22 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb., ktorý
sa vzťahuje na pozemky, ktoré užívalo poľnohospodárske družstvo ku dňu účinnosti zákona, zákonný
historický nájom. Uvedené skutkové tvrdenia však súd nezistil v evidencii označených nehnuteľností v

údajoch katastra nehnuteľností a bez pochybností nevyplývajú ani z priložených dôkazov.
1.2. Okresný súd ďalej uviedol, že žalobca predložil listy žalovanému (27.05.2025 a 24.07.2025) s
doručenkami, ktoré preukazujú upozornenie na následky opísaného konania a výzvu na spoluprácu
a ich prevzatie 30.05.2025, resp. 29.07.2025. Čestné prehlásenie Team Vision s.r.o. z 15.08.2025
podporne potvrdzuje nekomunikáciu a nečinnosť žalovaného. Grafická príloha z GSSA preukazuje

dvojitú deklaráciu (prekryt užívania). Rozhodnutia PPA - č. 438840/2024/99255/2024/551 z 05.12.2024
a č. 039491/2025/72671/2025/551 z 19.02.2025, ktoré potvrdzujú vyplatenie nároku na dotácie,
nezakladajú však žiadne užívacie vzťahy. Užívacie právo jednoznačne preukazujú nájomné zmluvy s
jednotlivými podielovými spoluvlastníkmi a Slovenským pozemkovým fondom. Žiadna takáto listina však
nepreukazuje, že ostatné nehnuteľnosti boli v užívaní žalobcu ku dňu účinnosti zákona č. 229/1991 Zb. a
nedošlo k ich vydaniu či zmene statusu. Podstatou preukázania vzniku zákonného nájomného vzťahu v

zmysle § 22 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. je, že uvedené pozemky boli k 24.06.1991 v užívaní žalobcu
a došlo k ich vydaniu. Uvedenú skutočnosť okresný súd považoval za možnú, avšak nie jednoznačne
preukázanú a pre rozhodnutie v prospech návrhu dostatočne osvedčenú.
1.3. Okresný súd mal ďalej zato, že pokiaľ sa žalobca domáhal ochrany podľa § 12 ods. 4 zákona
č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných

pozemkov a o zmene niektorých zákonov, je okrem vyššie uvedenej skutočnosti, teda že užíva pozemok
podľa osobitného predpisu, odkazu 12aa/ teda na § 22 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb., je nevyhnutné
preukázať, že vlastníkovi navrhol uzatvorenie nájomnej zmluvy a vlastník uzatvorenie nájomnej zmluvy
do dvoch mesiacov odo dňa doručenia návrhu neodmietol alebo nevyzval užívateľa pozemku na jeho
vrátenie a prevzatie alebo neuzatvoril nájomnú zmluvu s inou osobou, ako je oprávnený užívateľ

pozemku. Uvedené skutočnosti súd môže predpokladať, avšak nemá ich dostatočne osvedčené, naviac,
ak sa jedná o činnosť alebo nečinnosť tretích osôb, ktoré nie sú sporovou stranou, jej účinky nastávajú
až po prípadnom návrhu na uzavretie nájomnej zmluvy, pričom v tomto prípade nemôže platiť presun
dôkazného bremena na žalovaného, ktorý môže mať tiež s podielovými spoluvlastníkmi uzavreté
nájomné zmluvy.

1.4. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že vyhovením návrhu by vytvoril fakticky trvalý stav,
minimálne do rozhodnutia súdu druhej inštancie či právoplatného rozhodnutia o žalobe podľa § 337
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Súd pri nízkej miere
osvedčenia žalobcom tvrdených skutočností nemôže uložiť žalovanému takúto zásadnú a stavom trvalú
povinnosť, ktorá je vykonateľná dňom doručenia rozhodnutia. Naviac vo vzťahu k potrebe úpravy

pomerov súd prvej inštancie zdôraznil aj jestvujúci okamih rozhodovania vo vzťahu k ročnému a
vegetačnému obdobiu, kedy koncom mesiaca september prevažne končí vegetačný cyklus a zákaz by
nesmeroval k prípadnej poľnohospodárskej činnosti k roku 2025.
1.5. Pokiaľ žalobca žiadal uložiť žalobcovi stiahnutie jednotnej žiadosti na rok 2025
v rozsahu KD 3609/1 C., KD č. 3648/1 C. a 3639/1 C. v k.ú. E. D., opätovne rozhodnutím súdu by vznikol

nezvratný administratívny stav, že by súd znemožnil žalovanému uchádzať sa o prípadné dotácie za
stavu, kedy samotný orgán, Poľnohospodárska platobná agentúra preverí užívacie práva a rozhodne
o dotácii. Ak by však žalovaný musel konať na základe rozhodnutia súdu, oprávnený orgán by už ani
nemohol o nároku žalovaného rozhodnúť. Okresný súd sa nestotožnil s vyjadrením žalobcu, že takýmto
opatrením bude žalovanému len uložené vykonať administratívny krok (stiahnutie žiadosti), ktorý

technicky odstráni kolíziu v GSSA a minimalizuje škodlivé dopady v dotačnom procese, ale naopak by
úplne znemožnila žalovanému uplatniť prípadné oprávnené nároky. O „dotáciách na poľnohospodársku
pôdu“ (najmä o priamych platbách v rámci SPP) rozhoduje v 1. stupni Pôdohospodárska platobná
agentúra (PPA), v 2. stupni o odvolaní Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV SR)
a zákonnosť právoplatného rozhodnutia potom preskúmava správny súd (krajský súd) s možnosťou

kasačnej sťažnosti na Najvyšší správny súd SR. Podanie „Jednotnej žiadosti“ (JNŽ) cez GSAA/GSAA
predstavuje úkon oprávnenej osoby, ktorá každoročne podá JNŽ a v mapovej aplikácii GSAA zakreslí
užívané plochy. PPA následne používa tieto dáta na kontrolu oprávnenosti (administratívne a terénne
kontroly, vrátane odhaľovania prekrytov - tzv. dvojitých deklarácií). Administratívne konanie na PPA (1.
stupeň) je v zmysle zákona č. 280/2017 Z. z., v ktorom oprávnený orgán identifikuje prípadné chyby

(prekryty plôch, nesúlad výmer, podmienok), vyzve na úpravy a po vykonaní kontrol vydá rozhodnutie,
ktorýmpodporuprizná,krátialeboneprizná.Protirozhodnutiujeprípustnéodvolanie,oktoromrozhoduje
MPRV SR. Súd prvej inštancie uzavrel, že preto nemá právomoc vstupovať to tohto konania priamo či
nepriamo, napríklad uložením povinnosti vziať späť žiadosť.1.6. Súd prvej inštancie si bol vedomý výnimočného charakteru neodkladného opatrenia a jeho cieľa
chrániť účastníka konania pred hroziacou neodkladnou ujmou. Avšak uviedol, že nemôže nariadiť
neodkladné opatrenie, ak nie sú splnené zákonom stanovené podmienky, a to predovšetkým osvedčenie

existencieuplatňovanéhoprávavsúvislostisnebezpečenstvombezprostrednehroziacejujmy.Samotná
existencia hrozby ujmy pre nariadenie neodkladného opatrenia nepostačuje. Vo vzťahu k uloženiu
povinnosti zdržať sa užívania pozemkov bol okresný súd názoru, že nič nebráni žalobcovi, aby sa
totožného nároku domáhal v súdom konaní, kde môže vykonať rozsiahle dokazovania, užívacie vzťahy
môžu potvrdiť vlastníci pozemkov, je ich možné preukázať napríklad aj staršími daňovými priznaniami

k dani
z nehnuteľností, výplatkami nájomného a pod. Obdobne mal zato, že nie je dôvodné ani ukladať
žalovanému povinnosť „stiahnuť“ Jednotnú žiadosť na rok 2025, keď už o takomto nároku rozhoduje
správny orgán.
1.7.Onárokunanáhradutrovkonaniaokresnýsúdrozhodoltak,ženakoľkonávrhžalobcunanariadenie
neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol, žalovaná by mala vo veci plný úspech. Avšak s

poukazom na skutočnosť, že žalovanému doposiaľ žiadne trovy konania nevznikli a ani vzniknúť nemohli
(súd jej v prípade zamietnutia návrhu rozhodnutie ani nedoručuje), súd o nároku žalovaného na náhradu
trov konania rozhodol tak, že mu ich nepriznal.
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca.
2.1. Žalobca v odvolaní v prvom rade uviedol, že užívacie právo jednoznačne preukazujú nájomné

zmluvy s jednotlivými podielovými spoluvlastníkmi a Slovenským pozemkovým fondom. Žiadna takáto
listina však nepreukazuje, že ostatné nehnuteľnosti boli v užívaní žalobcu ku dňu účinnosti zákona č.
229/1991 Zb. a nedošlo k ich vydaniu či zmene statusu.
2.2. K argumentácii prvostupňového súdu o tom, že v danom prípade absentuje bezodkladnosť úpravy
pomerov, pretože žalobca fakticky žiada uložiť zákaz určitej činnosti – zdržanie sa užívania dotknutých

pozemkov avšak žalovaný (ako vychádza z textu podaného návrhu) túto činnosť nevykonáva,
považoval žalobca za nevyhnutné uviesť, že v danom prípade došlo zo strany prvostupňového súdu
k nesprávnej interpretácii tvrdení žalobcu. Žalobca v podanom návrhu termínom „neobhospodaruje“
resp. „nehospodári“ mal na mysli vykonávanie poľnohospodárskych operácií (napr. kosenie, mulčovanie
a pod.), čo však neznamená, že žalovaný dotknuté pozemky neužíva iným spôsobom. Žalobca v

podanom návrhu požadoval zákaz zdržania sa „užívania“ pozemkov, pretože ide z hľadiska významu
o širší pojem, ktorý v sebe zahŕňa viaceré formy užívania pozemkov. Vymenovaním konkrétnych
činností (zákaz pasenia, zákaz kosenia, zákaz uloženia vecí na pozemky, zákaz disponovania) by sa
mohol dostať do situácie, kedy by nepokryl všetky činnosti spadajúce do užívania, a teda by poskytol
žalovanémupriestorvykonávaťnapozemkochinúčinnosť–užívaťichinouformounežtou,ktorábybola

neodkladným opatrením zakázaná. Zo strany žalovaného dochádza k užívaniu dotknutých pozemkov
formou „nakladania s nimi“ (disponovania), ale aj brania úžitkov z pozemkov vo forme spásania trávnej
hmoty zvieratami žalobcu. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenia Nariadenia vlády č. 346/2022 Z.z.,
ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb,
podľaktorýchpredpokladomposkytnutiapodpory(dotácie)zostranyPPAje,žežiadateľdeklaruje,žemá

k dispozícii oprávnenú plochu, ktorú využíva na poľnohospodársku činnosť, t. j. disponuje s pozemkami
na poľnohospodárke účely. Žalovaný podaním Jednotnej žiadosti na rok 2025 reálne deklaroval, že
má k dispozícii oprávnenú plochu a jednak, že ju využíva (užíva) na poľnohospodársku činnosť. Inak
povedané, reálne užíva dotknuté pozemky tým, že s nimi nakladá/disponuje s nimi a berie úžitky z
pozemkov formou spásania trávnej hmoty jeho zvieratami (čo sa tiež považuje za poľnohospodársku

operáciu, na ktorú je možné získať podporu zo strany PPA). Žalobca uviedol, že je nesporné, že zo
strany žalovaného dochádza k reálnemu užívaniu dotknutých pozemkov, a teda mal za to, že je daná
bezodkladnosť úpravy pomerov medzi stranami sporu.
2.3.Vtejtosúvislostižalobcaakoďalšídôkazotom,žežalovanýpokračujevužívanípozemkov,predložil
súdu geotagované fotografie (fotografie so súradnicami) vyhotovené na pozemkoch spadajúcich pod KD

C. 3609/1, z ktorých je zrejmé, že žalovaný tieto pozemky už oplotil, umiestnil na ne drevený krmelec1,
niekoľkobalíkovsenaprekrytýchmodroufóliou,drevenépalety,atedauvedenéjednoznačnepreukazuje
zámer žalobcu pokračovať v neoprávnenom užívaní dotknutých pozemkov. Žalobca sa domnieval, že
k týmto krokom žalovaný pristúpil účelovo, aby preukázal splnenie podmienky podľa § 4 ods. 4 NV a
predpokladá, že postupne dôjde k takýmto krokom zo strany žalovaného aj v prípade KD C. 3639/1 a

3648/1. Žalobca súčasne uviedol, že dotknuté fotografie nemal možnosť priložiť k podanému návrhu,
pretože v čase jeho podania pozemky neboli oplotené ani sa na nich nenachádzali žiadne predmety. Ide
o novú skutočnosť, ktorú pracovníci žalobcu zistiliv mesiaci október 2025 počas fyzickej kontroly pozemkov v teréne, t. j. až po vydaní a doručení
napadnutého rozhodnutia žalobcovi. Žalobca bol toho názoru, že tento dôkaz môže byť v odvolacom
konaní použitý s poukazom na § 366 písm. d) CSP, keďže žalobca bez svojej viny tento dôkaz nemohol

použiť v odvolacom konaní, pretože v tom čase tento dôkaz ešte neexistoval resp. v čase podania
návrhu/vydania napadnutého rozhodnutia boli dotknuté pozemky voľne prístupné. Pre úplnosť uviedol,
že postavením oplôtkov (ohradením pozemkov) žalovaný už reálne bráni žalobcovi v užívaní dotknutých
pozemkov, teda svojím konaním už fakticky zasahuje do užívacieho práva žalobcu k dotknutým
pozemkom.

2.4. Na základe uvedených skutočností sa žalobca nestotožnil so záverom prvostupňového súdu o tom,
že v danom prípade absentuje bezodkladnosť úpravy pomerov. Naopak bol presvedčený o tom, že
zo skutočností a dôkazov predložených v podanom návrhu, ako aj uvedených v tomto podaní, jasne
vyplýva potreba rýchlej, hoci len dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. V konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia, ktoré možno začať len na návrh, je povinnosťou strany v podanom návrhu
označiť a predložiť dôkazné prostriedky osvedčujúce aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať

záver o opodstatnenosti, legálnosti a primeranosti navrhovaného neodkladného opatrenia, čo podľa
názoru žalobca splnil, t. j. osvedčil základné skutočnosti umožňujúce prijatie uvedeného záveru.
2.5. Žalobca považoval za nevyhnutné uviesť, že v týchto zákonných ustanoveniach nie je uvedená
žiadna podmienka, ktorou argumentoval prvostupňový súd, t. j. že pozemok musí byť v užívaní viac
ako 10 rokov, a teda nie je zrejmé, na základe čoho dospel prvostupňový súd k takémuto zisteniu.

Mal za to, že v tejto časti došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, a teda, že súd prvého
stupňa obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, a to tým, že v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia nesprávne uvádza podmienku užívania 10 rokov, ktorá v príslušnom zákonnom ustanovení
ani uvedená nie je. Ďalej súd prvého stupňa iba stroho uviedol, že zákonný nájom bez pochybností
nevyplýva ani z predložených dokladov, pričom však neuviedol, o ktorých žalobcom predložených

dokladoch mal pochybnosti. Žalobca totiž čo sa týka zákonného nájmu podľa § 12 ods. 4 Zákona
č. 504/2003 Z.z. riadne predložil súdu zoznam všetkých vlastníkov pozemkov a k tomu aj príslušné
doručenky poštových zásielok preukazujúce, že vlastníkom adresoval návrhy na uzatvorenie nájomnej
zmluvy, ktoré títo riadne prevzali avšak žiadnym spôsobom na ne nereagovali, a preto vznikol medzi
nimi nájomný vzťah na neurčitý čas. Ako uviedol žalobca v podanom návrhu, pozemky spadajúce

pod dotknuté KD sú vo väčšine prípadov v podielovom spoluvlastníctve a sú rozdrobené na množstvo
spoluvlastníckych podielov, pričom je bežnou praxou, že títo spoluvlastníci nejavia o užívanie pôdy
žiadny záujem a ani nereagujú na písomnú korešpondenciu. Takúto situáciu však zákon priamo rieši
práve vznikom zákonného nájmu, a tým dochádza k ochrane oprávnených užívateľov pozemkov, ktorí
v prípade nečinnosti vlastníkov pozemkov, nemajú túto situáciu ako inak riešiť. Dokazovanie v konaní o

nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania skutočností, a teda nejde o dokazovanie
ako v základom konaní. Žalobca mal za to, že tvrdené skutočnosti riadne osvedčoval ním predloženými
listinnými dôkazmi. Všetky ním tvrdené skutočnosti boli riadne podložené dokladmi.
2.6. Naviac existenciu zákonného nájmu, resp. zákonného historického nájmu v prípade žalobcu
preukazujú aj ním predložené rozhodnutia PPA o priznaní dotácií, keďže rovnako ako v prípade

podaného návrhu aj v prípade žiadostí o dotácie pred PPA žalobca deklaruje svoje oprávnené užívanie
nielen nájomnými zmluvami s jednotlivými vlastníkmi a Slovenským pozemkovým fondom, ale tiež
zákonným nájmom resp. zákonným historickým nájom bez predkladania osobitných dokladov, ktorý
Pôdohospodárska platobná agentúra v prípade žalobcu plne akceptuje a vydáva v jeho prospech kladné
rozhodnutia. Ak by Pôdohospodárska platobná agentúra nemala osvedčenú existenciu zákonných

nájmov v prospech žalobcu, nedošlo by k vydaniu kladných rozhodnutí o priznaní dotácií. Aj uvedené
doklady teda osvedčujú existenciu zákonného nájmu, resp. zákonného historického nájmu v prospech
žalobcu. Na základe uvedených skutočností žalobca mal zato, že súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď tvrdí, že okrem nájomných zmlúv s
vlastníkmi pozemkov a SPF žiadne iné doklady nepreukazujú, že ostatné nehnuteľnosti boli/sú v

oprávnenom užívaní žalobcu, keďže to preukazujú aj iné ním predložené doklady, napr. predložené
rozhodnutia o priznaných dotáciách.
2.7. V závere odvolania žalobca uviedol, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia tiež vyplýva, že
prvostupňový súd nemal jednoznačne preukázané, že dotknuté pozemky boli k 24.06.1991 v užívaní
žalobcu. Uvedenú skutočnosť označil ako za možnú, avšak pre rozhodnutie v prospech návrhu za

dostatočne neosvedčenú. V podanom návrhu žalobca poukázal na okolnosti svojho vzniku, a síce
skutočnosť, že hoci je v OR SR registrovaný od roku 1991, vznikol ešte v roku 1971. Z verejne
dostupnej registrovej evidencie – OR SR je možné si z informatívneho internetového výpisu, v časti
„Ďalšie právne skutočnosti“ túto skutočnosť nespochybniteľne overiť, a preto nepovažoval žalobcaza potrebné predkladať súdu výpis z obchodného registra. Okrem toho Evidencia zákonného nájmu
v katastri nehnuteľností bola zrušená v roku 2005. Do uvedeného roku sa zákonný nájom/zákonný
historický nájom evidoval na tzv. evidenčný listoch, nie listoch vlastníctva. Podľa § 14 ods. 3 Vyhlášky

ÚGKK SR č. 79/1996 Zb., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení
účinnom do 31.12.2024: „Údaje o držiteľovi, nájomcovi a o inej oprávnenej osobe a o nehnuteľnostiach,
ktoré drží, má v nájme alebo ktoré spravuje, sú predmetom jedného evidenčného listu. Evidenčný list
obsahuje aj celkovú výmeru jednotlivých druhov pozemkov a iné identifikačné údaje.“ Od 01.01.2025 bol

ods. 3 § 14 uvedenej vyhlášky zrušený, a teda, o.i., zákonný nájom sa prestal evidovať na evidenčných
listoch nehnuteľností a následne celá táto vyhláška bola zrušená Vyhláškou ÚGKK č. 461/2009 Z.z.3,
pričom táto nová vyhláška (doteraz platná) už neobsahuje právo na zápis údajov o právach a o iných
vzťahoch k nehnuteľnostiam, resp. právo na zápis údajov o nájomcoch resp. držiteľoch nehnuteľností
v evidenčných listoch. Z uvedeného jasne vyplýva, že zákonný nájom resp. zákonný historický nájom
sa už viac ako 20 rokov neeviduje na evidenčných listoch (na listoch vlastníctva už vôbec nie), a teda

žalobca bez svojho zavinenia nemohol predložiť iný dôkaz na preukázanie svojich tvrdení ako poukázať
na svoj zápis v OR SR, predložiť príslušné zoznamy vlastníkov a doručenky a rozhodnutia o priznaní
dotácií. Skutočnosť, že tieto údaje sa už nezapisujú do KN, resp. do evidenčných listov nehnuteľností
vedených príslušnými katastrálnymi odbormi okresných úradov, nemôže byť žalobcovi na ujmu.
2.8. Žalobca mal za to, že v danom prípade nejde o nízku mieru osvedčenia žalobcom tvrdených

skutočností, keďže na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil množstvo listinných dôkazov
jednoznačne preukazujúcich právo žalobcu dotknuté pozemky užívať a ich užívanie deklarovať pred
Pôdohospodárskou platobnou agentúrou, ako aj jeho snahu dohodnúť sa so žalovaným, ktorý však
vo veci zostáva nečinný, naďalej disponuje s pozemkami, ku ktorým nemá platný užívací titul a tým
neoprávnene zasahuje do práv a oprávnených záujmov žalobcu.

3. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.

4. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnuté uznesenie na základe podaného odvolania
žalobcu v rozsahu danom ustanoveniami § 379, § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

5. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre
posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením §
220ods.2CSPvspojenísustanovením§234ods.2CSP,pričomvýstižneadostatočneodôvodnil,čoho
viedlo k zamietnutiu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keď sa vysporiadal s rozhodujúcimi
skutočnosťami. Žalobca v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa okresný súd

nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijať iný právny záver.
Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje
aj odvolací súd.
6. Krajský súd dodáva, že neodkladné opatrenie môže súd podľa okolností nariadiť pred začatím
konania, počas konania alebo po jeho skončení. Zákon predpokladá iba dôvody pre uplatnenie tejto

formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že
exekúcia bude ohrozená. Súd z pravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia
pojednávania. Riadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva a pri rozhodovaní
vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom osvedčené.
Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že

existuje právny vzťah medzi stranami, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a osvedčí sa dôvodnosť
a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je
potrebná taká miera dôkaznej istoty, ako pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Je však potrebné,
aby boli aspoň v základnej miere osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa

má poskytnúť ochrana. Potrebné je vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby dočasnej bezodkladnej
úpravy, ktorá je osvedčená vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu,
voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana,
ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko
napraviteľnej ujmy na jej strane. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na

navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Preukázanie alebo osvedčenie skutočností odôvodňujúcich
nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín.
Neodkladným opatrením by nemalo dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru.7. Okrem toho Civilný sporový poriadok ustanovuje v rámci inštitútu neodkladného opatrenia osobitné
procesné pravidlo, podľa ktorého je pre rozhodnutie relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie. Z hľadiska rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia to možno

odvodiť aj z primeranej aplikácie § 217 ods. 1 CSP v nadväznosti na § 234 ods. 2 CSP. Súd prvej
inštancie je teda viazaný skutkovým a právnym stavom v čase vydania svojho rozhodnutia, pričom
musí zohľadniť aj zmeny, ku ktorým došlo od podania návrhu. Dôvodne podaný návrh preto môže
zamietnuťpredodatočnúnáslednúabsenciuzákonnýchdôvodovnanariadenieneodkladnéhoopatrenia
v čase vydania uznesenia a naopak. Osobitný význam má § 329 ods. 2 CSP pre odvolacie konanie.

Pri preskúmavaní vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia je aj pre odvolací súd relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej
inštancie. To neznamená, že nemôže zopakovať alebo doplniť dokazovanie v zmysle § 384 CSP.
Vylúčené je však to, aby svoje rozhodnutie založil na skutočnostiach, ktoré nastali až po vydaní
napadnutého uznesenia. Na tieto skutočnosti odvolací súd neprihliada (Števček, Ficová, Baricová,
Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol., Civilný sporový poriadok, Komentáre, str. 1119, bod 2 ods.

1, 2).
8. Rovnako ako súd prvej inštancie aj odvolací súd dospel k záveru, že nevyhnutnosť vykonať na základe
riadne podanej žaloby žalobcu vo veci samej dokazovanie a rozhodnúť nemožno obchádzať nariadením
neodkladného opatrenia. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca neuviedol
v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali v danej situácii

takú potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami konania, ktorá by odôvodňovala takéto
dokazovanie nevykonať a namiesto neho nariadiť vydanie neodkladného opatrenia. Žalobcovi sa aj
podľa odvolacieho súdu nepodarilo osvedčiť potrebu neodkladnej úpravy s poukazom na neodkladnú
výnimočnosť neodkladného opatrenia a jeho cieľ chrániť stranu sporu pred hroziacou neodkladnou
ujmou,keďnebolisplnenézákonomstanovenépodmienky,atopredovšetkýmexistenciauplatňovaného

práva v súvislosti s nebezpečenstvom bezprostredne hroziacej ujmy. Pritom samotná existencia hrozby
ujmy pre nariadenie neodkladného opatrenia nepostačuje, ako to správne ustálil aj súd prvej inštancie.
Osobitne pokiaľ ide o charakter uplatňovaného nároku smerujúceho k zásahu do užívania označených
pozemkov vo vzťahu k uplatneniu dotácií žalobcom pre PPA. Potom je namieste záver súdu prvej
inštancie, že vo vzťahu k uloženiu povinnosti zdržať sa užívania predmetných pozemkov žalobcovi nič

nebránilo, aby sa totožného nároku domáhal v súdnom konaní vo veci samej, kde môže súd prvej
inštancie vykonať náležité a zrejme rozsiahle dokazovanie a užívacie vzťahy môžu potvrdiť samotní
vlastníci užívaných pozemkov.
9. Neobstojí námietka žalobcu týkajúca sa toho, že žalovaný pokračuje v užívaní pozemkov spadajúcich
pod KD C. 3609/1, z ktorých má byť zrejmé, že žalovaný predmetné pozemky už oplotil, umiestnil na ne

drevený krmelec, niekoľko balíkov sena prekrytých modrou fóliou a drevené palety, čo zároveň podľa
žalobcu preukazuje, že žalovaný bude pokračovať v neoprávnenom užívaní dotknutých pozemkov.
V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že ak má žalobca za to, že žalovaný neoprávnene užíva časť
pozemkov spadajúcich pod KD C. 3609/1, mohol sa domáhať odstránenia daného oplotenia, ktoré ho
obmedzuje v užívaní predmetných pozemkov.

10. Ďalšie argumenty žalobcu v odvolacom konaní odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci už za
nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne vyporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali

do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď
na každú jednu poznámku či pripomienku nastolenú stranou, je potrebné, aby bolo reagované len na
podstatné a relevantné argumenty strán konania (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn.
II. ÚS 200/09 a pod.). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu zaoberajúcu sa ďalšími irelevantnými
okolnosťami prejednávanej veci, už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za

potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
11. Odvolací súd v zmysle § 380 ods. 1 CSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, sa plne stotožnil
s rozhodnutím súdu prvej inštancie a so záverom súdu prvej inštancie v tom, že je potrebné návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť, a preto z vyššie uvedených dôvodov napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 CSP tak, že žalovaný bol síce v odvolacom konaní úspešný voči žalobcovi a prináležala by mu
náhrada trov odvolacieho konania, avšak zo spisového materiálu vyplýva, že mu žiadne trovy nevznikli,
preto mu ich odvolací súd nepriznal.13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

(§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný
poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).
V Žiline, dňa 27. januára 2026

JUDr. Roman Tichý predseda senátu

JUDr. Eva Malíková

člen senátu

JUDr. Vladimír Topoľančík

člen senátu