Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 27, 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/47/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5824201969
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vargová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5824201969.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej

a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jozefa Šuleka, v spore žalobcu: A. car paint s.r.o., s
miestom podnikania: B. C. XXXX/XX, D., IČO: 56 035 560, právne zastúpený: Advokátska kancelária
JUDr. Brož, s.r.o., so sídlom E. F. XXXX/X, G., IČO: 52 959 601, proti žalovanému: KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, právne
zastúpeného: JUDr. Baltazár Mucska, advokát, so sídlom Vajnorská 55, Bratislava, v spore o zaplatenie
219,24 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k.
13C/69/2024-94 zo dňa 29.01.2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov
odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 219,24 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 219,24 eur od 23.05.2024
do zaplatenia, úhradu nákladov za vypracovanie znaleckého posudku vo výške 175 eur, to všetko v
lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Výrokom

III. žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový stav. Dňa 20.01.2024 došlo ku škodovej udalosti na
motorovom vozidle značky Ford S-MAX, EČV: B. (ďalej aj „poškodené motorové vozidlo“) vlastníkom,
ktorého bol H. I., bytom F. XXX, B.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového
vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Poškodený si nechala motorové vozidlo opraviť u
žalobcu, ktorý prevádzkuje autoservis C. A.. Z faktúry č. 24VF00045 vystavenej dňa 25.03.2024, dátum

splatnosti dňa 08.04.2024 súd zistil, že žalobca vyfakturoval H. I. opravu poškodeného motorového
vozidla za celkovú sumu 1 097,26 eur s DPH. Z priloženej kalkulácie je zrejmé, že cena normohodín
práce predstavovala sumu 50 eur/hod. bez DPH a bola použitá lakovacia konštanta 120%. Zo
zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 23.07.2024 uzavretej medzi H. I., bytom F. XXX, B. ako
postupcom a žalobcom ako postupníkom súd zistil, že jej predmetom bola peňažná pohľadávka v sume
219,24 eur, ktorú eviduje postupca voči žalovanému ako rozdiel medzi výškou poistného plnenia od
zákonného poisťovateľa prevádzkovateľa vozidla, ktoré zavinilo vznik dopravnej nehody - žalovaného

a skutočnou výškou škody vzniknutej v dôsledku úhrady nákladov za opravu poškodeného motorového
vozidla. V zmysle Čl. III. bola pohľadávka postúpená odplatne v sume 218,24 eur, ktorá mala byť
vyplatená postupcovi pri podpise zmluvy v hotovosti. Z oznámenia žalovaného o poistnom plnení
zo dňa 07.05.2024 súd zistil, že žalovaný oznámil žalobcovi, že dňa 07.05.2024 ukončil šetreniepoistnej udalosti č. 9852941303, kedy bolo žalobcovi poskytnuté plnenie v sume 878,02 eur. Pri
výpočte poistného plnenia boli do nákladov na opravu vozidla priznané alternatívne náhradné diely,
primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 21 eur bez DPH/hod, ktoré

zodpovedajúpriemernejsadzbenormohodinypráceneautorizovanýchservisovvdanomregióneačase.
Do poistného plnenia boli priznané primerané náklady na lakovací materiál vypočítané v kalkulačnom
programe (výška lakovacej konštanty 100%). Výpočet poistného plnenia vykonaný v súlade so zápisom
o poškodení vozidla a kontrolnej kalkulácie poisťovne vyhotovenej v súlade so zdokumentovaným
poškodenímvozidla.Poistnéplnenievsume878,02eurbolopoukázanénaúčetžalobcu.Zoznaleckého

posudku č. 58/2024 vypracovaného dňa 17.06.2024 znalcom z odboru doprava cestná, odvetvie
technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave, ohľad hodnoty cestných vozidiel J. K. L.
súd prvej inštancie zistil, že jeho predmetom bol výpočet výšky škody na poškodenom motorovom
vozidle ku dňu poistnej udalosti 20.01.2024, kedy znalec stanovil výšku škody 1 252 eur. Z pripojeného
spisu Okresného súdu Námestovo sp. zn. 5C/24/2024 súd prvej inštancie zistil, že dňa 16.12.2024
bol na pojednávaní vypočutý znalec J. K. L. k znaleckému posudku, ktorý vyhotovoval v predmetnom

konaní. Konanie sp. zn. 5C/24/2024 sa týka tých istých sporových strán a rovnakého predmetu sporu,
t. j. vyplatenia nižšej sumy poistného plnenia z dôvodu nižšej ceny normohodín a metodiky lakovania.
Znalec na pojednávaní zotrval na záveroch znaleckého posudku, kedy uviedol, že pri jeho vyhotovení
musí postupovať v zmysle Vyhlášky č. 492/2004 z 23.08.2004, právnych predpisov a pri stanovení
opravy vychádzať z obvyklej ceny na trhu najbližšieho značkového autoservisu v Žilinskom kraji. Znalec

poukázal na to, že mu nie je známa nejaká metodika poisťovne, pričom táto pre neho nie je ani záväzná.
Pokiaľ použil lakovaciu konštantu 120%, vychádzal z cien na trhu a aj z toho, akú konštantu používajú
autorizované servisy. Tie používajú konštantu od 130-140%. Znalec použil konštantu na úrovni 120% z
dôvodu, že v súčasnosti sa už 100% konštanty nepoužíva, používalo sa to v minulosti. Vyššia konštanta
sa použila z dôvodu, že autoservisy už používajú kvalitné lakovacie materiály. Znalec poukázal na to, že

žalobcapoužívavysokokvalitnýlakovacímateriál,tedapoužitie120%lakovacejkonštantyjeoprávnené.
Posudok znalec vypracoval na základe oznámenia o poistnom plnení a tam uvedených dôvodoch
krátenia. Znalec zotrval aj na použití metodiky lakovania K1G namiesto K1N. Podľa znalca žalovaný ako
poisťovňa preferuje, aby autoservisy používali prefabrikovaný diel, ktorý by len natreli farbou a lakom,
čo je najlacnejší spôsob vykonania opravy dielom, nie však kvalitným. Žalobca vykonal opravu, keď

náhradný diel bol dovezený v surovom stave, t.j. nastriekanú len základnú farbu, pričom takýto diel je
potrebné prebrúsiť a vytmeľovať a až následne naniesť farbu a lak, aby diel bol funkčný a aby oprava
bola vykonaná kvalitne bez viditeľných nerovností nástreku farbou (stekajúca farba alebo nerovnosti
z výroby). Z toho dôvodu bola použitá metodika K1G. Určenie výšky normohodiny znalec vykonal v
programe Systém DAT, ktorý vypočíta automaticky výšku normohodiny a túto poisťovňa ani nenamietala.

Výška normohodín bola určená správne. Súd prvej inštancie mal z pripojeného spisu preukázané,
že zápisnica z pojednávania zo dňa 16.12.2024, na ktorom pojednávaní bol znalec vypočutý, bola
právnemu zástupcovi žalovaného doručená dňa 16.12.2024. V tejto súvislosti súd poukazuje na to,
že právnemu zástupcovi žalovaného bolo predvolanie v prejednávanej veci doručené dňa 19.12.2024,
kedy bol oboznámený s tým, že súd bude na pojednávaní oboznamovať výpoveď znalca (č.l. 81 spisu).

Žalovaný tak mal do vykonania pojednávania dostatok času na to, aby relevantným spôsobom vyvrátil
tvrdenia znalca, resp. trval na jeho výsluchu, čo sa však nestalo. Žalovaný súdu predložil faktúru č.
2024002 zo dňa 25.01.2024, z ktorej súd zistil, že M. N. E., B. XXX/X, O. účtoval za vykonané práce na
motorovom vozidle M. O. sumu 20 eur/hod. bez DPH, rovnako ako aj M. F., P. C. XX/XX, B. vo faktúre
č. 2023/36 zo dňa 14.12.2023 za opravu motorového vozidla Škoda Octavia. K. C. E., D. L. XXX/X,

C. v zmysle faktúry č. 23VF00345 zo dňa 11.12.2023 účtoval cenu práce za opravu vozidla Citroen
Space Tourer sumu 25 eur/hod. bez DPH a autoservis E. I. AUTOSERVIS, Trstená dňa 13.01.2024
faktúrou č. FA20240002 vyúčtoval zákazníkovi za vykonané práce na motorovom vozidle Szuki Swift
sumu 16,50 eur/hod. bez DPH. Z kalkulácie žalobcu za opravu motorového vozidla Volkswagen Tiguan
zo dňa 01.03.2023 a Škody Karoq zo dňa 03.04.2023 mal súd preukázané, že v tom čase žalobca

účtoval za vykonané práce sumu 20 eur/hod. bez DPH, teda sumu nižšiu ako pri motorovom vozidle
Renault Lagune dňa 27.06.2023.
3. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 427 ods. 1, § 428, § 442 ods. 1, § 822, § 121 ods. 3, §
517ods.1a2Občianskehozákonníka,§3nariadeniavládySlovenskejrepublikyč.87/1995Z.z.,ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení platnom a účinnom od 1.2.2013,

a podľa § 4 ods. 1 a 2 písm. b), § 11 ods. 7, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.
4. Súd prvej inštancie mal za preukázané a medzi stranami nesporné, že dňa 20.01.2024 došlo
k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Ford S-MAX, EČ: B.
prevádzkou motorového vozidla, ktorého vlastník mal v čase vzniku škodovej udalosti so žalovanýmuzatvorenú poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo poistenie jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla. Rovnako nebola medzi stranami sporná skutočnosť, že si vlastník
motorového vozidla H. I. nechal motorové vozidlo opraviť v autoservise žalobcu, kedy v zmysle faktúry

č. 24VF00045 predstavovala oprava sumu 1 097,26 eur ako aj to, že žalovaný vyplatil žalobcovi
poistné plnenie v sume 878,02 eur. Žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady sumy 219,24
eur s príslušenstvom rovnajúcej sa rozdielu medzi sumou opravy vyfakturovanou žalobcom a výškou
poistného plnenia priznanou žalovaným. Aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní mal súd preukázanú zo
Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 23.07.2024, ktorou zmluvou H. I. postúpil na žalobcu pohľadávku

v sume 219,24 eur. Žalobca sa v konaní domáhal náhrady škody v zmysle § 427 Občianskeho zákonníka
pozostávajúcej z neuhradenia nákladov súvisiacich s opravou motorového vozidla. V prípade § 427
Občianskeho zákonníka sa jedná o objektívnu zodpovednosť, kedy sa na jej vznik nevyžaduje zavinenie
ani protiprávne konanie. Zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428 Občianskeho zákonníka nemožno
zbaviť. Škodou je z teoreticko-právneho hľadiska nutné rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej
sfére, poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Súdna

prax je ustálená v závere, že zásadne prichádzajú do úvahy dva spôsoby určenia výšky peňažnej
náhrady za škodu spôsobenej na veci. Buď porovnanie ceny obvyklej, akú mala vec pred poškodením,
s obvyklou cenou po poškodení, alebo náhrada nákladov potrebných k tomu, aby si poškodený uviedol
vec do pôvodného stavu pred poškodením. Žalovaný počas celého konania zotrval na tom, že poistné
plnenie poskytol v zmysle kontrolnej kalkulácie, teda v rozsahu účelne vynaložených nákladov, kedy

krátil cenu normohodín práce z 50 eur na 21 eur/hod bez DPH. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s
názorom žalovaného, nakoľko na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že takéto krátenie
nebolo dôvodné. Pokiaľ žalovaný v konaní namietal, že si žalobca účtuje ceny práce ako autorizovaný
servis, napriek tomu, že takýmto servisom nie je, súd prvej inštancie uviedol, že zo žiadneho zákona,
vyhlášky alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu nevyplýva výška, v akej by sa mali

účtovať práce či už v autorizovanom alebo neautorizovanom autoservise. Výška ceny práce sa odvíja
od aktuálnych okolností na trhu, pričom je ovplyvnená dopytom a ponukou v danom odvetví. V konaní
nebolo sporným, že žalobca je osobou, ktorá vykonáva činnosť, predmetom ktorej je oprava cestných
motorových vozidiel, pričom sa priamo špecializuje na poskytnutie lakovacích prác. Jedná sa pritom o
činnosť, ktorú neposkytuje každý servis, čo ovplyvňuje aj výšku ceny práce. Bez ďalšieho prijať záver,

že by práce vykonané v neautorizovanom autoservise boli vykonané menej kvalitne ako tie, ktoré sú
vykonané v autorizovanom servise a preto by mali byť ohodnotené nižšou cenou. Autoservisy majú
rovnaké postavenie a nie je možné zvýhodňovať niektorý z nich. Pokiaľ sa teda poškodený rozhodol
nechať poškodené motorové vozidlo opraviť v neautorizovanom servise, žiadnym spôsobom ho to
nediskvalifikuje z možnosti preplatenia normohodiny práce účtovanej týmto autoservisom, nakoľko mu

majú byť preplatené len účelne vynaložené náklady súvisiace s opravou motorového vozidla. O to
viac, ak k poškodeniu vozidla nedošlo jeho zavinením, ale zavinením škodcu, ktorý mal uzatvorené
zmluvné poistenie so žalovaným. Nebolo tak povinnosťou poškodeného zisťovať aktuálnu cenu práce
v jednotlivých autoservisoch a motorové vozidlo si nechať opraviť v autoservise, ktorý ponúka najnižšiu
cenu v danom regióne, resp. zisťovať, ktorý autoservis je zmluvným autoservisom žalovaného. Žalovaný

pritom žiadnym relevantným spôsobom neuviedol, prečo krátil cenu prác na 21 eur/hod., resp. prečo by
si žalobca nemohol uplatniť rovnakú cenu práce ako autorizovaný autoservis. Pokiaľ žalovaný predložil
súdu faktúry neautorizovaných servisov, v rámci ktorých si autoservisy účtovali cenu prác v rozmedzí
od 16,50 do 25 eur/hod. bez DPH, z týchto nie je zrejmý rozsah poškodenia motorových vozidiel a
na to nadväzujúce práce, ktoré bolo potrebné vykonať na opravu vozidla. Zároveň sa jedná o iné typy

motorových vozidiel, ako to, ktoré je predmetom sporu, čo rovnako môže ovplyvňovať cenu práce, čo je
zrejmé aj u autorizovaných autoservisoch, kedy je cena práce stanovená rozlične napr. pri motorovom
vozidle značky BMW a Renault. Uvedené však nič nemení na tom, že žalovaný je povinný vyplatiť
poškodenému poistné plnenie vo výške účelne vynaložených nákladov, pričom žalovaný v konaní
nenamietal počet normohodín, ani zle vykonanú prácu. Neúčelnosť odvodzoval výlučne od výšky ceny

normohodiny práce. Náklady, ktoré bolo potrebné vynaložiť na opravu motorového vozidla súd prvej
inštancie preto nevzhliadol ako neúčelné, nakoľko tieto by bolo potrebné v rovnakom rozsahu vynaložiť
v ktoromkoľvek autoservise, teda bez ohľadu na to, či sa jedná o autorizovaný alebo neautorizovaný
autoservis.
5. Súd prvej inštancie konštatoval, že účelnosť vynaložených nákladov na opravu motorového vozidla

vyplýva aj zo znaleckého posudku č. 58/2024 vypracovaného znalcom J. K. L., ktorý ku dňu poistnej
udalosti stanovil výšku škody na vozidle v sumu 1 252 eur, teda vo vyššej sume ako bola fakturovaná
žalobcom. Napriek tomu, že žalovaný namietal nesprávny postup znalca pri vypracovaní znaleckého
posudku, o uvedenom súdu nepredložil žiadne dôkazy. Súd prvej inštancie poukázal na tú skutočnosť,že vyhláška MS SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v prílohe č. 6 bod C
ods. 5 síce uvádza, že v prípadoch, keď opravu poškodenia vozidla nevykonala autorizovaná opravovňa
(dielňa), resp. neboli dodržané postupy predpísané výrobcom vozidla, znalec sám, na základe zisteného

skutočného stavu určí TH opravovanej skupiny, nie je tam však uvedené, z čoho by mal vychádzať,
teda či z cien autorizovaných alebo neautorizovaných servisov. Zároveň v bode 2.2 Náklady na
opravárske práce, podľa ktorého bodu mal podľa žalovaného znalec postupovať, sa uvádza, že pri
výpočte výšky škody znalec zohľadňuje hodinové sadzby opravovní oprávnených výrobcom vozidla v
danom regióne. Súd prvej inštancie mal za to, že slovné spojenie ,,opravovní oprávnených výrobcom

vozidla“ neznamená akýkoľvek autoservis, ale len autorizovaný, nakoľko tento funguje v distribučnej
sústave zriadenej dodávateľom vozidla. Znalec tak podľa názoru súdu nepochybil, ak pri výpočte ceny
normohodiny práce vychádzal z najbližšieho autorizovaného servisu, ktorým je ALTERIA MOTOR, s.r.o.
Žilina (č.l. 21 rub spisu), kedy v čase vypracovania znaleckého posudku predstavovala cena práce na
motorovom vozidle Ford S-MAX sumu 72,60 eur/hod s DPH a cena lakovníckych a karosárskych prác
sumu 70 eur/hod s DPH. Znalec pritom v znaleckom posudku vychádzal z vyššej ceny normohodín práce

ako si v rámci kalkulácie gt motive účtoval žalobca. Pokiaľ žalovaný poukazoval na systém Audatex,
súd prvej inštancie konštatoval, že predmetná kalkulácia nebola súdu predložená a preto súd nevie
posúdiť, aké hodnoty boli do kalkulácie zadané a či tieto zodpovedajú pracovným operáciám, metódam
a normočasom, ktoré boli žalobcom vynaložené na opravu. S poukazom na uvedené preto podľa súdu
nebolo na mieste, aby žalovaný krátil cenu normohodiny práce z 50 eur na 21 eur/hod. bez DPH len

preto,žesipoškodenýnenechalopraviťmotorovévozidlovzmluvnom,resp.autorizovanomautoservise,
pričom s poukazom na skutočnosť, že si napr. neautorizovaný autoservis K. C. AUTOSERVS-KOMA
účtoval cenu práce 25 eur/hod bez DPH, kedy sa nejedná o autoservis zameriavajúci sa priamo na
lakovaciepráce,másúdzato,ženemožnopovažovaťcenu50eur/hodbezDPHzazjavneneprimeranú.
Zároveň nie je zrejmé, ani na základe čoho žalovaný stanovil cenu normohodín prác sumou 21 eur/hod.

Nazáversúdprvejinštanciezdôraznil,žežalovanývkonanínespochybnilkvalituvykonanejpráce,počet
normohodín ani úkony, ktoré bolo potrebné pri oprave vykonať, preto náklady na opravu motorového
vozidla boli vynaložené účelne a zodpovedajú sume 1 097,26 eur uvedenej vo faktúre č. 24VF00045 zo
dňa 07.05.2024. Žalobcovi vznikol nárok na úhradu všetkých účelne vynaložených nákladov za opravu
motorového vozidla, teda aj sumy 219,24 eur, o ktorú sumu žalovaný krátil poistné plnenie.

6. Pokiaľ ide o náklady za vypracovanie znaleckého posudku, žalovaný namietal ich priznanie z
dôvodu, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na ich uplatnenie, nakoľko zadávateľom a aj osobou,
ktorá tieto náklady uhradila je právny zástupca žalobcu. S uvedeným názorom sa súd prvej inštancie
nestotožnil, nakoľko sa v danom prípade jedná o náklady, ktoré žalobcovi vznikli v súvislosti s bránením
práva, kedy znaleckým posudkom preukazoval výšku škody na motorovom vozidle, ktorá výška bola

sporná. Znalecký posudok tak bol vykonaný za účelom preukázania odôvodnenosti nároku, v danom
prípade sumy 219,24 eur rovnajúcej sa nevyplatenej sume opráv na motorovom vozidle Ford S-MAX.
Nebolo sporným, že pohľadávka bola platne postúpená na žalobcu, ktorého nielen v prejednávanej veci
zastupuje právny zástupca Q. K. F.. Podľa mienky súdu prvej inštancie nie je podstatné, či zadávateľom
objednávky bol žalobca alebo jeho právny zástupca, ani to či náklady na vypracovanie znaleckého

posudku uhradil žalobca priamo alebo prostredníctvom právneho zástupcu. V prípade znaleckého
posudku sa v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka jedná o náklady spojené s uplatnením
pohľadávky, ktoré sa musia týkať zročnej pohľadávky a musia byť účelne vynaložené na to, aby sa dali
úspešne uplatniť aj v súdnom spore. V danej veci sa znalecký posudok týka pohľadávky vo výške 219,24
eur, preto sa javí nelogickým, aby si žalobca v konaní nemohol uplatniť náklady na jeho vypracovanie,

ale bol vyvolaný ďalší súdny spor, kedy by si náklady za vypracovanie znaleckého posudku uplatňoval
právny zástupca, napriek tomu, že sa netýkali pohľadávky, ktorú by vlastnil. Vzhľadom na uvedené mal
súdprvejinštanciezato,žežalobcajeaktívnelegitimovanýnauplatnenietohtonároku,apretožalobcovi
priznal aj úhradu nákladov súvisiacich s vypracovaním znaleckého posudku v sume 175 eur. Vo vzťahu k
uplatnenému úroku z omeškania, súd prvej inštancie konštatoval, že nebol žalobcom uplatnený správne.

V zmysle § 11 ods. 7 je žalovaný povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania
potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie. Z oznámenia o
poistnom plnení mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti
dňa 07.05.2024, čo znamená, že pokiaľ žalovaný poistné plnenie neuhradil, dostal sa do omeškania
nasledujúcim dňom po uplynutí 15 dní, t.j. až 23.05.2024. Výška úrokov z omeškania podľa § 3 vládneho

nariadenia č. 87/1995 Z.z., predstavuje sadzbu 5,00 % ročne, t.j. základná úroková sadzba ECB vo
výške 4,5 % (ku dňu omeškania) po pričítaní 5 % predstavuje 9,50 %, tak ako si ju uplatnil žalobca.
Konštatujúc, že žaloba bola podaná dôvodne, súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj úrok z omeškania
vo výške 9,50 % ročne zo sumy 219,24 eur od 23.05.2024 do zaplatenia a vo zvyšnej časti, t. j. v častiuplatneného úroku od 08.05.2024 do 22.05.2024 žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol súd prvej
inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca nebol v konaní úspešný v časti, v ktorej súd žalobu zamietol,
teda v časti úroku z omeškania 9,50% od 08.05.2024 do 22.05.2024. Jedná sa však len o nepatrnú

časť, pričom takto uplatnený úrok z omeškania sa pre účely rozhodovania o náhrade trov konania podľa
zaužívanej súdnej praxe nevyčísľuje. Pokiaľ teda bol žalovaný zaviazaný k povinnosti zaplatiť žalobcovi
žalobou uplatnenú pohľadávku vo výške 219,24 eur, je potrebné pri rozhodovaní o náhrade trov konania
považovať takéto rozhodnutie za plný úspech žalobcu, z ktorého dôvodu mu súd prvej inštancie voči
neúspešnému žalovanému priznal právo na plnú náhradu trov konania.

7. Proti rozsudku prvoinštančného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa §
365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Rozsudok súdu prvej inštancie žiadal zmeniť tak, že odvolací súd žalobu
zamietne. Mal za to, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
a vec nesprávne právne posúdil.

8. Odôvodnenie rozsudku označil za nepresvedčivé. Súd sa nedokázal vysporiadať so všetkými
námietkami žalovaného. Akceptoval vyjadrenia a dôkazy žalobcu bez toho, aby ich konfrontoval
s argumentami žalovaného. Rozhodnutie súdu prvej inštancie označil za arbitrárne, nakoľko logickým
spôsobom nevysvetlil, prečo priznal sumu 219,24 eur. Žalovaný nesúhlasil s akceptáciou argumentácie
žalobcuazáverovpredloženéhoznaleckéhoposudku.Podľažalovanéhovdanomprípadebolahlavným

východiskom otázka skutočnej škody - teda vo vzťahu k nákladom na opravu poškodeného motorového
vozidlaotázkaadekvátnosti,odôvodnenostiaobvyklostitýchtonákladov,kedyposúdeniespornejotázky
záleží od individuálne pôsobiacich faktorov týkajúcich sa miesta a času poistnej udalosti a v danom čase
a mieste existujúcimi podmienkami a možnosťami opravy poškodeného motorového vozidla. Mal zato,
že posúdenie týchto právne relevantných skutočností v odvolaním napadnutom rozhodnutí súdu prvej

inštancie absentuje. Žalobca síce v konaní predložil znalecký posudok, ktorý má povahu dôkazného
prostriedku, avšak v pomere k ostatným druhom dôkazov nemá privilegované či nadradené postavenie.
Znalec pri vypracovaní znaleckého posudku neprihliadol ku všetkým skutočnostiam vyplývajúcim zo
skutkového stavu veci. Žalovaný uvádza, že ak by sa aj prijal záver, že je nedôvodné rozlišovať
servisy na autorizované a neautorizované, stanovená cena za normohodinu práce v znaleckom posudku

nevychádzala z priemernej ceny prác na relevantnom trhu – znalec použil jednu jedinú vzorku. Žalovaný
si je vedomý zásady voľného hodnotenia dôkazov, aj skutočnosti, že žiaden dokaz nemá predpísanú
dôkaznú silu, napriek tomu zastáva stanovisko, že súd nie je oprávnený nahrádzať vlastnou úvahou
odpovede týkajúce sa skutočností, ktoré žalobca nepreukazuje. Takýto postup súdu je podľa jeho názoru
v rozpore s kontradiktórnosťou konania a zásadným zásahom súdu do rovnováhy strán sporu.

9. Žalovaný ďalej poukázal na to, že do konania predložil kalkuláciu za opravu motorového vozidla
značky Volkswagen Tiguan zo dňa 01.03.2023 a značky Škoda Karoq zo dňa 03.04.2023, pri oprave
ktorých si účtoval cenu 20 eur/hod bez DPH. Žalovaný teda preukázal, že v rozhodnom čase, kedy bolo
opravované aj poškodené motorové vozidlo si účtoval za opravu motorových vozidiel cenu 20 eur/hod
bez DPH, pričom sa touto skutočnosťou konajúci súd vôbec nezaoberal a nekriticky prevzal tvrdenia

žalobcu a závery znaleckého posudku, ktoré odkazujú na vyššiu účtovanú sumu za opravu motorového
vozidla.
10. Ďalej namietal, že konajúci súd nesprávne vyhodnotil vznesenú námietku absencie aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu, ktorá sa výlučne vzťahovala k nároku za náhradu nákladov za vypracovanie
znaleckého posudku. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z

ktorého vyplýva subjektu, žalobcovi, ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné
právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Žalobca nie je oprávnenou osobou na uplatnenie
predmetného „príslušenstva“, nakoľko zadávateľom a aj osobou, ktorá tieto náklady uhradila je jeho
právny zástupca a nie on sám. Žalobcovi s uplatnením nároku v tomto konaní nevznikli tieto tvrdené
náklady za vypracovanie znaleckého posudku, uvedené žiadnym spôsobom nepreukázal.

11. Žalovaný vyjadril domnienku (s ohľadom na počet obdobných sporov vedených pred súdmi), že
na strane žalobcu ide o konanie nepoctivé a v rozpore s dobrými mravmi, a to najmä s ohľadom na
skutočnosť, že ešte donedávna aj žalobca účtoval cenu práce za 1 normohodinu vo výške 20,- Eur.
Uviedol, že je prirodzené, že v tejto dobe dochádza k zvyšovaniu cien aj na strane servisov, avšak 50%
zvýšenie možno už považovať za účelové.

12. Záverom akcentuje, že sa konajúci súd v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysporiadal s jeho
argumentáciou a námietkami, nevyhodnotil správne vykonané dokazovanie a nesprávne právne vec
posúdil. Vyjadril názor, že prvostupňový súd v rozpore so zákonom neuviedol aké skutočnosti považovalza preukázané, ktoré za preukázané nepovažoval, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa
pri hodnotení dôkazov riadil.

13. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdiť. Žalobca je toho názoru, že v konaní bola riadne a bez pochýb preukázaná
výška škody na poškodenom motorovom vozidle a to na základe znaleckého posudku J. K. L. zo
dňa 17.06.2024. Žalobou uplatnený nárok na náhradu škody predstavujúci rozdiel medzi žalovaným
vyplatením poistným plnením a faktúrou za opravu poškodeného vozidla vychádza zo záverov

znaleckého dokazovania. Žalobca sa domnieva, že žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keď
nepreukázal že by výška škody bola v inej výške ako v tej, ktorá bola stanovená súkromným znaleckým
posudkom zabezpečeným žalobcom. Tvrdenia žalovaného týkajúce sa nesprávneho výpočtu výšky
škody znalcom nemajú reálny základ, pričom výhrady žalovaného k predmetnému znaleckému posudku
sú len v rovine tvrdení bez ich riadneho a konkrétneho preukázania.

14. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku)
(ďalej len „CSP"), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané oprávneným subjektom (§ 359
CSP - t.j. žalovaným, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté, keďže súd prvej inštancie žalobe vyhovel),
včas (§ 362 ods. 1 CSP) a proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355
ods.1CSP),preskúmalrozsudoksúduprvejinštancievrozsahuvyplývajúcomzustanovenia§379CSP,

viazaný odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania postupom
podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie podľa
ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

15. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle ustanovenia § 380 CSP

je viazaný odvolacími dôvodmi (odsek 1) s výnimkou vád týkajúcich sa podmienok konania, na ktoré je
povinný prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (odsek 2). Z toho vyplýva, že na iné
pochybenia súdu prvej inštancie mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by inak
mohli byť odvolacím dôvodom v zmysle ustanovenia § 365 CSP, prihliadať nemôže, aj keď by takéto
pochybenia zistil. Odvolací súd konštatuje, že nevzhliadol žiaden nedostatok podmienok konania.

16. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho obsahu spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ – žalovaný, konštatuje, že súd
prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre právne posúdenie
veci a po vykonaní dokazovania v potrebnom rozsahu dospel k správnym skutkovým a právnym

záverom. V tomto smere sa odvolací súd stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto
prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP). Z odôvodnenia napadnutého rozsudku
vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a
právnymi závermi na strane druhej. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia preto nemožno považovať
za rozporné s požiadavkou vyplývajúcou z práva na spravodlivý proces, keďže je z neho zreteľné, z

akého skutkového stavu súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal, o aké ustanovenia právnych
predpisov sa jeho rozhodnutie opieralo a ako boli tieto relevantné ustanovenia ním interpretované.

17. Vo väzbe k námietke nesprávneho právneho posúdenia veci, odvolací súd poznamenáva, že
právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje

konkrétnuprávnunormunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímvecijeomylsúdupri
aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval
príslušnú právnu normu (úplne ju opomenul aplikovať), alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo
obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo správne zvolenú a správne interpretovanú
právnunormunesprávneaplikoval.Vprejednávanejvecimáodvolacísúdzato,žesúdprvejinštanciena

zistený skutkový stav správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako aj zákona o povinnom
zmluvnom poistení, preto odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod,
pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže dať za pravdu odvolateľovi,
ktorý v odvolaní neuviedol také právne relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu
napadnutéhorozhodnutia.Odvolacísúdpritomkonštatuje,žeibasamotnánespokojnosťsporovejstrany

(v tomto prípade žalovaného) s právnym názorom vysloveným súdom nezakladá odvolací dôvod podľa
§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP, pretože z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva
jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil
sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jejvôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). Vzhľadom na uvedené

odvolací súd dospel k záveru, že žalovaným uplatnený odvolací dôvod nie je daný.

18. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že vada
predpokladaná v § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam) je vadou skutkovou. Rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak

bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ (skutkové zistenia). Nesprávnosť skutkových zistení
pri tomto odvolacom dôvode je spôsobená nesprávnym postupom súdu prvej inštancie pri hodnotení
výsledkov dokazovania, keď buď súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo
prípadne neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku
jednoznačne vyplýva, že súd prvej inštancie vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z

vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú
založené na chybnom hodnotení dôkazov, v hodnotení dôkazov nie je logický rozpor, a aj z hľadiska
závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti výsledok hodnotenia dôkazov
zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Odvolací súd vzhľadom na
uvedené konštatuje, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo v dostatočnom rozsahu vykonané

dokazovanie nevyhnutné pre právne posúdenie predmetnej sporovej veci a meritórne rozhodnutie
súdu. Z uvedeného vychádzal aj odvolací súd v zmysle ust. § 383 CSP, majúc za to, že odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia má všetky atribúty vyžadované ust. § 220 ods. 2 CSP a nemožno súdu prvej
inštancie v tomto smere nič vyčítať. Odvolací súd v tejto súvislosti tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí
rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu

zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné
úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Žalovaným uplatnený odvolací dôvod
podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP preto nie je daný. Konkrétne k odvolacím námietkam žalovaného
a na doplnenie a potvrdenie vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza
nasledovné:

19.Vovzťahukodvolacímnámietkam(prevzatiezáverovznaleckéhoposudku),odvolacísúddodáva,že
súd vykonáva dokazovanie a hodnotí predložené dôkazy podľa svojho uváženia v zmysle zákona. Zákon
vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov (§ 191 ods. 1 CSP) a táto zásada znamená, že záver,
ktorý si sudca urobil z vykonaných dôkazov z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je

vecou jeho vnútorného presvedčenia, jeho logického myšlienkového postupu, pričom hodnotiaca úvaha
súdu musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci a výsledok hodnoteného dôkazu má byť
súčasťou rozsudku. Aj znalecký posudok musí súd hodnotiť voľne, v kontexte s ostatnými vykonanými
dôkazmi a z hľadiska jeho vnútornej logiky. Súd síce nemôže hodnotiť správnosť odborných záverov
vyjadrených znalcom, avšak môže výsledky znaleckého dokazovania hodnotiť voľne, t.j. vo vzťahu ku

skutkovým okolnostiam, ktoré vyplývali z iných dôkazov (Vinterová, A. a kol., Civilní právo procesní.
6. Aktualizované a doplnené vydaní. Praha: Linde, 2011, s. 249). Dôkaz znaleckým posudkom (spolu
s výsledkami výsluchu znalca) je súd oprávnený hodnotiť podľa zásad vyjadrených v ust. § 191 ods.
1 CSP; hodnoteniu súdu pritom nepodliehajú odborné znalecké závery v zmysle ich správnosti; súd
hodnotí presvedčivosť posudku čo do jeho úplnosti vo vzťahu k jeho zadaniu, logickému odôvodneniu

znaleckého nálezu a jeho súladu s ostatnými vykonanými dôkazmi. Odvolací súd dospel k záveru, že
súd prvej inštancie sa uvedenými atribútmi dôsledne riadil, v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol,
z akých tvrdení vychádzal žalobca pri uplatnení svojho nároku, aké tvrdenia a obranu zaujal žalovaný,
ktoré skutočnosti považoval medzi stranami za nesporné a ktoré tvrdenia boli medzi stranami spornými,
keď následne v bodoch 30. a 31. vyhodnotil všetky výsledky vykonaného dokazovania v súlade

s podmienkami uvedenými v § 191 ods. 1 CSP, s ktorými sa odvolací súd v plnej miere stotožňuje,
považuje ich za výstižné a v dôvodoch svojho rozhodnutia na ne odkazuje (§387 ods. 2 CSP), keď
žalovaný v podanom odvolaní opätovne namietal skutočnosti (výsledky vykonaného dokazovania na
základe znaleckého posudku), s ktorými sa súd prvej inštancie riadne vysporiadal a skutkové zistenia
vo svojom rozhodnutí vyhodnotil v súlade s podmienkami § 220 ods. 2 CSP.

20. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal nesprávnosť znaleckého posudku, prípadne „izolovanosť“
jeho záverov od skutkových zistení vyplývajúcich z dôkazov ním navrhnutých, odvolací súd sa
s touto argumentáciou nemohol stotožniť a nemôže ju (vzhľadom na jej všeobecnosť) vnímaťinak ako snahu o to, aby súd bezvýhradne prijal žalovaným rigidne prezentovanú správnosť jeho
skutkovej a na ňu nadväzujúcej právnej argumentácie o obvyklosti ceny opravy. Žalovaným predložená
argumentácia podľa názoru odvolacieho súdu predstavuje určitý (v konkrétnostiach prejednávanej veci)

„zjednodušený“ náhľad, ktorý však nereflektuje skutkové závery súdu prvej inštancie majúce základ v
komplexnom zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania. Súd prvej inštancie vyslovil svoje úvahy
rezultujúce do jeho skutkových a právnych záverov vo vzťahu k akceptovaniu dôvodnosti nároku žalobcu
vychádzajúceho zo stanovenia normohodiny vo výške 50,- Eur pre mechanické a lakovacie práce v
bode 30. a na tento bod nadväzujúcich bodoch 31. a 32. odôvodnenia svojho rozsudku. V týchto

jasne, určito a zrozumiteľne vysvetlil svoje myšlienkové postupy. V tejto súvislosti odvolací súd (pri
vyčerpávajúcom odôvodnení súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje) iba opakuje, že námietky
žalovaného vo vzťahu k výpočtu nákladov na opravu vozidla, nemožno vyhodnotiť ako dôvodné. Za
náležité považuje odvolací súd aj úvahy súdu prvej, a to že výška ceny práce sa odvíja od aktuálnych
okolností na trhu, pričom je ovplyvnená dopytom a ponukou v danom odvetví. Správna bola úvaha,
že žalobca je osobou, ktorá vykonáva činnosť, predmetom ktorej je oprava cestných motorových

vozidiel, pričom sa priamo špecializuje na poskytnutie lakovacích prác. Jedná sa pritom o činnosť,
ktorú neposkytuje každý servis, čo ovplyvňuje aj výšku ceny práce. Pokiaľ sa teda poškodený rozhodol
nechať poškodené motorové vozidlo opraviť v neautorizovanom servise, žiadnym spôsobom ho to
nediskvalifikuje z možnosti preplatenia normohodiny práce účtovanej týmto autoservisom, nakoľko mu
majú byť preplatené len účelne vynaložené náklady súvisiace s opravou motorového vozidla.

21. Na doplnenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd poukazuje na skutočnosť,
že účelom opravy poškodeného motorového vozidla je bezpochyby to, aby sa po vykonanej oprave
stav poškodeného motorového vozidla čo najviac priblížil jeho stavu pred samotným poškodením
(restitutio in integrum), z čoho možno zjednodušene vyvodiť záver, že každá oprava má byť vykonaná

čo najkvalitnejšie a najtrvácnejšie. Aj z tohto pohľadu sú potom závery súdu prvej inštancie pri
akceptovaní výšky normohodiny za vykonané práce, ktoré boli vykonané autoopravovňou žalobcu
správne, za situácie, kedy cena týchto prác nedosahovala výšku ceny účtovanú za obdobné práce
autorizovaným servisom (cena práce na motorovom vozidle Ford S-MAX. 72,60 eur/hod. s DPH,
cena lakovníckych a karosárskych prác 70 Eur/hod s DPH), za náležité. Odvolací súd prízvukuje,

že v konaní neboli preukázané (a ani tvrdené) skutočnosti, že by cena prác pri oprave dosiahla
výšku, ktorá bola neprimeraná spôsobu opravy, ktorý si eventuálne mohol poškodený zvoliť (napr. aj
v autorizovanom servise), príp. že by oprava poškodeného vozidla nebola rentabilná (suma 1.097,26
eur oproti posudku, ktorý škodu vyčíslil na 1.251,67 eur), a ani že by cena týchto prác bola účelovo
navýšená vzhľadom na to, že mala byť hradená zo škodcovho poistenia zodpovednosti za škodu. Je

pritom potrebné si uvedomiť, že za škodu na vozidle nezodpovedá poškodený ale škodca, za ktorého
ju plní podľa § 15 zákona o PZP poisťovateľ. Nie je povinnosťou poškodeného si vyhľadať najlacnejšiu
autoopravovňu, pričom poškodený si na opravu poškodeného vozidla môže zvoliť aj autorizovanú
opravovňu. K uvedenému však v posudzovanom nepristúpil a zvolil si opravovňu neautorizovanú, ktorá
však disponovala certifikátmi o absolvovaní školení (viď výpoveď znalca v pripojenej zápisnici), príp.

vhodným vybavením. Aj z uvedeného možno vyvodiť nedôvodnosť argumentácie žalovaného už v jej
samom základe, ktorý na jednej strane namieta vykonanie opravy v neautorizovanom servise za cenu
nižšiu ako by bola v servise autorizovanom, avšak na druhej strane v prípade, ak by bola vykonaná
oprava v autorizovanom servise, by bol povinný nahradiť vyššiu cenu opravy. Žalovaný namieta, že
znalec vo svojom posudku použil iba jedinú vzorku ALTERIA MOTOR, s.r.o., Žilina (č.l. 21 rub spisu).

Naproti tomu však sám (ako právnická osoba pôsobiaca ako poisťovateľ, ktorej predmetom je aj
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla) nepredložil dôkazy o
výške cien prác účtovaných autorizovanými servismi v danej lokalite, ktorými bezpochyby disponuje
(zo svojho interného systému bol schopný predložiť údaje o cenách prác účtovaných neautorizovanými
servismi). Aj z uvedeného dôvodu možno potom dospieť k záveru, že použitá (jediná) vzorka týkajúca

sa cien autorizovaného servisu, t. j. spoločnosti ALTERIA MOTOR, s.r.o., Žilina, ktorá značne prevyšuje
cenu prác účtovanú žalobcom, je relevantná a súčasne z nej potom možno dospieť k záveru, že
žalobcom účtovaná cena prác nemôže predstavovať určitý exces vo vzťahu k nákladom na opravu
poškodení, ktoré boli spôsobené samotnému poškodenému.

22. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie jasne, výstižne a vyčerpávajúco uviedol v bodoch
30. až 32. dôvody pre ktoré sa priklonil k záverom znaleckého posudku. Odvolací súd sa plne stotožňuje
so záverom súdu prvej inštancie, že zo žiadneho zákona nevyplýva povinnosť žalobcu uplatniť si nižšiu
hodinovú sumu za prácu ako autorizovaný servis. Ďalej má odvolací súd v súlade so závermi súdu prvejinštancie za to, že žalovaným predložené iné ceny servisov nepreukazujú dôvodnosť ním tvrdených
skutočností. Kontrolná kalkulácia žalovaného (vo svojej podstate jeho skutkové tvrdenia, podložené
jeho vlastným výpočtom) v protiváhe k znaleckému posudku ako dôkazu nemôže sama o sebe

obstáť, nakoľko ide o sebapotvrdzujúci dôkaz. Odvolací súd konštatuje, že ak by prijal argumentáciu
žalovaného, tak tento by začal na trhu servisných prác určovať maximálnu možnú cenu opravy v
rozpore s princípom slobodného trhu. Takýto výklad podľa odvolacieho súdu nie je možný, zvlášť
pri zohľadnení neustáleho rastu cien energií, materiálov, daní, ostatných nákladov podnikateľských
subjektov v poslednom období. K skutkovým tvrdeniam žalovaného, by musel pristúpiť iný dôkaz (napr.

iný znalecký posudok), ktorý by potvrdil skutkové tvrdenia žalovaného, ohľadne neadekvátnosti ceny.
Cenové ponuky hodinových servisných prác nie sú dôkazom, ktorý by bol spôsobilý spochybniť odborné
závery predloženého znaleckého posudku, nakoľko každý autoservis môže mať podľa kvality prác,
verejnej známosti mena, rôzne ceny akceptované zákazníkmi.

23. Ďalej odvolací súd k námietke žalovaného o možnom konaní v rozpore s dobrými mravmi/v rozpore

so zákonom (parazitovaní na systéme povinného zmluvného poistenia) uvádza, že žalovaný túto
námietku v konaní pred súdom prvej inštancie nešpecifikoval tak, aby sa súd prvej inštancie mal s ňou v
rozsudku zaoberať. Aj v odvolacom konaní žalovaný len vyjadril „domnienku“. Odvolací súd konštatuje,
že v súdnom konaní sa neriešia domnienky, ale preukazujú tvrdené skutočnosti, a preto ak sa žalovaný
len niečo domnieva, a takúto skutočnosť netvrdí, ani nepreukazuje, tak sa v konaní nedokazuje, a preto

nie je povinnsoťou súdu dať na takýto argument vecnú odpoveď.

24. Žalovaný tiež namietal aktívnu legitimáciu žalobcu vo vzťahu k žalobcom uplatneným nákladom
za vypracovanie znaleckého posudku. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu
prvej inštancie uvedeným v bode 33. odôvodnenia napadnutého rozsudku, a teda, že žalobcom bol

preukázaný vznik pohľadávky, ktorú je potrebné priznať ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky.
Žalovaný namietal ich priznanie z dôvodu, že zadávateľom a aj osobou, ktorá tieto náklady uhradila je
právny zástupca žalobcu. S uvedeným názorom sa nemožno stotožniť, nakoľko sa v danom prípade
nepochybne jedná o náklady, ktoré žalobcovi vznikli v súvislosti s bránením práva, kedy znaleckým
posudkom preukazoval výšku škody na motorovom vozidle, ktorá výška bola sporná. Znalecký posudok

tak bol vykonaný za účelom preukázania odôvodnenosti nároku, v tomto prípade sumy 219,24 eur
rovnajúcej sa nevyplatenej sume opráv na motorovom vozidle Ford S-MAX. Nebolo sporným, že
pohľadávka bola platne postúpená na žalobcu, ktorého nielen v tomto konaní zastupuje právny zástupca
Q. K. F.. V danom prípade nie je podstatné, či zadávateľom objednávky bol žalobca alebo jeho
právny zástupca, ani to či náklady na vypracovanie znaleckého posudku uhradil žalobca priamo

alebo prostredníctvom právneho zástupcu. V prípade znaleckého posudku sa v zmysle § 121 ods. 3
Občianskeho zákonníka jedná o náklady spojené s uplatnením pohľadávky, ktoré sa musia týkať zročnej
pohľadávky a musia byť účelne vynaložené na to, aby sa dali úspešne uplatniť aj v súdnom spore. V
danej veci sa znalecký posudok týka pohľadávky vo výške 219,24 eur, preto sa javí nelogickým, aby
si žalobca v konaní nemohol uplatniť náklady na jeho vypracovanie, ale bol vyvolaný ďalší súdny spor,

kedy by si náklady za vypracovanie znaleckého posudku uplatňoval právny zástupca, napriek tomu, že
sa netýkali pohľadávky, ktorú by vlastnil. Vzhľadom na uvedené dospel súd prvej inštancie k správnemu
záveru, že žalobca je aktívne legitimovaný aj na uplatnenie tohto nároku. Odvolací súd uvádza, že z č.l.
9 jednoznačne vyplýva vyúčtovanie znaleckého posudku č. 24/2025 právnemu zástupcovi žalobcu ako
aj úhrada vyúčtovanej sumy právnym zástupcom žalobcu znalcovi (rub č.l. 9) a jej následné preplatenie

žalobcom právnemu zástupcovi (ktorá skutočnosť plynie z kontextu žaloby spísanej v mene žalobcu
právnym zástupcom – faktu, že si túto sumu uplatňuje v konaní žalobca) (k tomu porovnaj aj m.m.
uznesenie Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 60/2022 z 10. februára 2022).

25. Záverom k námietkam žalovaného o nedostatočnom odôvodnení a arbitrárnosti napadnutého

rozsudku, odvolací súd v prvom rade pripomína, že právo na určitú kvalitu súdneho rozhodnutia, ktorej
súčasťou je aj právo strany na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov
práva na spravodlivý proces. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho
rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu musí byť aj dostatočným podkladom
pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní. Súd sa teda musí účinne zaoberať námietkami,

argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS
46/05, II. ÚS 76/07, podobne Kraska c/a Švajčiarsko z 29. apríla 1993, Séria A, č. 254-B, strana 49, §
30). Inak povedané, judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument,
aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Akvšak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na
tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko, Hiro Balani c. Španielsko, Georgiadis c. Grécko, Higgins
c. Francúzsko). Ak rozhodnutie okresného súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 CSP, je

nepreskúmateľné. K porušeniu práva na spravodlivý proces môže teda dôjsť aj nepreskúmateľnosťou
napadnutého rozhodnutia (porovnaj I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, III. ÚS 47/2019, 4Cdo/34/2018,
4Cdo/3/2019, 5Cdo/57/2019, 8Cdo/152/2018). V zmysle judikatúry Ústavného súdu SR pritom platí, že
súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu, je však povinný na
zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony strany primeraným, zrozumiteľným a ústavne

akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (II. ÚS 675/2014, IV.
ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, III. ÚS 32/07). Vecná spojitosť odôvodnenia rozhodnutia s princípom
práva na spravodlivý proces garantuje každej strane konania, že vydaný rozsudok musí spĺňať limity
zrozumiteľného, určitého a logicky odôvodneného rozsudku. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia
musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej
a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v

odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, a teda na to, by premisy
zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na ich základe dospel, boli pre širšiu právnickú
(ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne a v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé.
Vychádzajúc z vyššie vyslovených východísk odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie
svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP, keď uviedol rozhodujúci skutkový stav a

primeranýmspôsobomopísalvýsledkyvykonanéhodokazovaniaasvojeprávnezáverynáležitevysvetlil
a uspokojivo objasnil, z akých úvah vychádzal. Jeho rozhodnutie tak nemožno považovať za také, ktoré
by bolo v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.

26. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd ako vecne správny (§ 387 ods. 1 a 2 CSP) potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý
výrok o trovách prvoinštančného konania, ktorý plne zodpovedá procesnému úspechu strán konania
a zákonným ustanoveniam v ňom uvedeným a ktorý ani nebol spochybnený žiadnymi odvolacími
námietkami.

27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi ako úspešnej procesnej strane
nárok na ich náhradu v celom rozsahu proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal.

28. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP).