Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 27, 2026

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 54P/35/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1725203342
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Adamečková
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2026:1725203342.2

Uznesenie

Okresný súd Pezinok v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: G. H., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok,
pracovisko Senec, so sídlom Krátka 1, 903 01 Senec, dieťa rodičov: matky - H. H., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom P. XXX, XXX XX P., Č. G. a otca - N.. R. H., L.., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XX, XXX
XX U., v konaní o návrhu otca na povolenie zápisu trvalého pobytu maloletého, takto

r o z h o d o l :

I. Súd vyhlasuje, že nemá právomoc vo veci konať a rozhodnúť.

II. Konanie o návrhu otca na povolenie zápisu trvalého pobytu maloletého sa z a s t a v u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 17.10.2025 bol tunajšiemu súdu doručený návrh navrhovateľa - otca maloletého, podaný podľa
§ 35 ods. 2 písm. b) zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, ktorým sa domáhal, aby súd povolil zápis trvalého

pobytu maloletého na adrese bydliska otca.

2. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tak, že maloletý je občan Slovenskej aj Českej republiky, v
súčasnosti má zapísaný trvalý pobyt v Českej republike, kde žije so svojou matkou. Navrhovateľ má
na Slovensku stabilné bývanie, rodinný dom v U., v ktorom žije, kde má maloletý vytvorené vhodné
rodinné prostredie a zázemie. Maloletý sa u otca pravidelne zdržiava, realizácia styku otca s maloletým

prebieha na základe rozhodnutia Okresného súdu vo Vsetíne - pobočka P. T. č.j. XX B. XXXX/XXXX -
XXX, na základe ktorého bol maloletý zverený do starostlivosti matky a navrhovateľovi bolo priznané
právo styku. Následne sa rodičia dohodli na rozšírení styku tak, že maloletý bude u otca tráviť aj celé
jarné, veľkonočné a jesenné prázdniny a od roku 2027 bude pravidelný styk začínať už vo štvrtok
popoludní. Tým sa zabezpečí, že maloletý bude pravidelne a dlhodobo prítomný v domácnosti otca
na Slovensku, kde bude mať rovnocenný domov, nie len miesto víkendových návštev. Zápis trvalého

pobytu na Slovensku je podľa otca maloletého nevyhnutný z praktických a právnych dôvodov, nakoľko
maloleté dieťa sa do materskej školy prijíma spravidla podľa miesta svojho trvalého pobytu. Tento krok
podľa jeho názoru vytvára základ pre plnohodnotné uplatňovanie rodičovských práv a povinností oboch
rodičov, čo predstavuje potrebný predpoklad pre budúce uplatnenie striedavej osobnej starostlivosti,
o ktorú navrhovateľ plánuje požiadať po dosiahnutí predškolského veku maloletého. Otec vo svojom
návrhu ďalej uvádzal, že cieľom návrhu nie je obmedzenie práv a povinností matky, ale vytvorenie

právnej istoty a podmienok pre napĺňanie potrieb maloletého v prostredí Slovenskej republiky - najmä
v oblasti školstva, zdravotnej starostlivosti a bežného rodinného života. Navrhovateľ ďalej uviedol, že
nežiada o zrušenie trvalého pobytu maloletého v Českej republike, maloletý si ho ponechá, čím má byť
rešpektované jeho dvojité občianstvo a rodinné väzby na oba štáty.

3. Matka vo svojom vyjadrení k návrhu otca okrem iného uviedla, že maloletý žije trvale v Českej

republike na adrese: P. XXX, XXX XX P., kde žije so svojou matkou a starými rodičmi. Momentálne,
vzhľadom na svoj vek nenavštevuje materskú školu, celodenne sa oňho stará matka, ktorá jemomentálne na rodičovskej dovolenke. Maloletý nemá so Slovenskou republikou žiadnu väzbu s
výnimkou toho, že jeho otec je Slovák a teda pobýva na území Slovenskej republiky v čase styku
určeného súdom. Nikdy na území Slovenskej republiky nebýval, od narodenia maloletý žije v Českej

republike, kde má všetko zázemie, aj lekárov. Väčšinu času maloletý syn trávi v Českej republike.

4. Vzhľadom na cudzí prvok veci, ktorým je skutočnosť, že matka spoločne s maloletým žijú na území
Českej republiky, skúmal súd, či je daná právomoc súdu Slovenskej republiky konať a rozhodovať v
danej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa. Rozhodujúcim kritériom pre určenie právomoci súdu vo

veci konať a rozhodnúť je obvyklý pobyt dieťaťa v zmysle článku 7 Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111 z
25. júna 2019. Z vyjadrení rodičov maloletého je zrejmé, že obvyklý pobyt maloletého je na území Českej
republiky, maloletý tam žije s matkou od narodenia, má tam sociálne väzby a aj svoju detskú lekárku.

5. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konania
podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje

inak.

6. Podľa. § 9 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak spor alebo vec
nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

7. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

8. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

9. Podľa článku 1 ods. 1 písm. b) Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a
uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o
medzinárodných únosoch detí (ďalej aj „Nariadenie“), toto nariadenie sa uplatňuje v týchto občianskych
veciach: nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností.

10. Podľa článku 7 ods. 1 a ods. 2 Nariadenia, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach
rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia
konania. Odsek 1 tohto článku sa uplatňuje s výhradou článkov 8 až 10.

11. Podľa článku 17 písm. a) Nariadenia, konanie na súde sa považuje za začaté momentom podania
písomnosti, ktorou sa začína konanie, alebo rovnocennej písomnosti na súde, za predpokladu, že
navrhovateľ neopomenul následne prijať kroky, ktoré musel prijať, aby zabezpečil doručenie písomnosti
odporcovi.

12. Podľa článku 18 Nariadenia, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa
tohto nariadenia nemá právomoc konať vo veci samej a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci
súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

13. „Pre koncept obvyklého pobytu je typický jeho objektívny charakter. Podstatným je, kde sa osoba

faktickyprevažnezdržiavaakdejeťažiskojejkaždodennéhoživota,akoajúmyselosobyzdržiavaťsana
nejakom mieste. V tomto smere je teda významná najmä skutočnosť, kde sa osoba zdržuje, kde pracuje,
študuje a pod. Pri posudzovaní obvyklého pobytu dieťaťa je navyše potrebné vziať do úvahy v závislosti
od veku dieťaťa aj skutočnosť, kde je obvyklý pobyt osoby, ktorá sa stará o dieťa, kde dieťa navštevuje
školské zariadenie a pod. Zároveň nemožno pri posudzovaní obvyklého pobytu opomenúť ani účel,

ktorý prijatie tohto pojmu ako kritéria určujúceho právomoc súdov v Nariadení Brusel II sledovalo. Týmto
cieľom bola predovšetkým snaha o aplikáciu kritéria, ktoré je voči dotknutej osobe najspravodlivejšie a
ktoré zabezpečuje, aby o veci týkajúcej sa určitej osoby konal súd štátu, ktorý je k danej osobe „najbližší“.
(Uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 11CoP/69/2020, zo dňa 24. 3. 2020)

14. „Obvyklý pobyt dieťaťa v zmysle nariadenia Brusel II bis je potrebné určiť na základe
skutočností v konkrétnom prípade. Okrem fyzickej prítomnosti maloletého dieťaťa je potrebné zohľadniť
ďalšie skutočnosti, ktorých povaha nasvedčuje tomu, že prítomnosť dieťaťa nemá iba dočasnú, čipríležitostnú povahu a že pobyt dieťaťa vykazuje istú integráciu v rámci sociálneho a rodinného
prostredia.“ (Rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 30. 1. 2018, sp. zn. 20CoP/25/2017)

15. Jednou z podmienok konania je právomoc súdu. Pod právomocou súdu sa rozumie zákonom
vymedzený okruh spoločenských vzťahov, ktoré je súd oprávnený riešiť, teda oprávnenie súdu vec
prejednať a rozhodnúť. Táto podmienka musí byť splnená pre to, aby súd mohol vo veci konať a
rozhodnúť. Právomoc súdu na konanie je teda podmienkou konania, ktorej nedostatok vždy predstavuje
neodstrániteľnú vadu konania s následkom, ktorým je zastavenie konania. Z uvedeného dôvodu súd

predtým, ako pristúpil ku konaniu vo veci samej, skúmal, či má právomoc na konanie a rozhodovanie
vo veci.

16. Česká republika je členským štátom Európskej únie, a preto súd postupoval podľa Nariadenia Rady
(EÚ)2019/1111z25.júna2019oprávomociauznávaníavýkonerozhodnutívmanželskýchveciachavo
veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí. Právomoc členských štátov

v otázkach rodičovských práv a povinností je upravená v článku 7 a nasledujúcich Nariadenia. Podľa
článku 7 Nariadenia, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k
dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania s výhradou ustanovení
článkov 8 až 10. Zo znenia Nariadenia vyplýva, že za rozhodujúce kritérium pre určenie právomoci súdov
členských štátov v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na výkon rodičovských práv a povinností,

sa považuje obvyklý pobyt dieťaťa. Ako štát obvyklého pobytu je potrebné chápať predovšetkým ten
členský štát, na území ktorého malo dieťa v čase začatia konania svoje trvalejšie a stabilnejšie bydlisko.

17. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre
vedenie konania na súde v Slovenskej republike, keďže nie je daná právomoc tunajšieho súdu vo

veci konať a rozhodnúť. V súčasnosti ako aj v čase začatia konania sa maloletý zdržiaval na území
Českej republiky, žije tam od narodenia so svojou matkou a starými rodičmi, má tam svojho detského
lekára. Štátom obvyklého pobytu maloletého dieťaťa, ktorého súdy majú právomoc konať vo veci
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, je tak Česká republika. Súd s poukazom
na uvedené vyhlásil, že vo veci nemá právomoc konať a rozhodnúť (výrok I.) a konanie v súlade s

ustanovením § 161 CSP z dôvodu neodstrániteľného nedostatku procesnej podmienky konania zastavil
(výrok II.).

18. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

19. Súd o nároku na náhradu trov konania nerozhodoval, nakoľko v zmysle ustanovenia § 57 CMP platí,
že o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd len na návrh.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa

doručenia na tunajšom súde.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§127 ods. 1, ods. 2 CSP)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).