Uznesenie – Vyživovacie povinnosti ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, January 27, 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/174/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5825200548
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Korbašová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5825200548.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy
Korbašovej, členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Róberta Bebčáka, vo veci starostlivosti
súduomaloletédieťa:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,bytomakootec,zastúpenékolíznymopatrovníkom:Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, dieťa rodičov: matka C. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
D. XXX/X, E. – C., prechodne bytom B. F.. G. XXX/XX, H. I. H. a otec C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale

bytomG.H.I.X,zastúpený:JUDr.ĽubomírKuboš,advokát,sosídlomBernolákova18,Trstená,vkonaní
o návrhu matky na zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k.
7P/26/2025-119 zo dňa 28. apríla 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 7P/26/2025-119 zo dňa 28. apríla 2025 z r u š u j e a vec
v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom vo výroku I. uložil matke
povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 100,- Eur mesačne, vždy do každého 15. dňa v mesiaci
vopred na mesiac, na ktorý sa platí výživné, do rúk otca maloletého dieťaťa, počnúc dňom 19.03.2025;
zmenil rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 11P/73/2018-45 zo dňa 02.07.2019 v časti o výživnom
na maloleté dieťa; výrokom II. v prevyšujúcej časti zamietol návrh matky na zníženie výživného; výrokom
III. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Okresný súd citujúc § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o rodine“), § 62 ods. 1, 2 zákona o rodine, § 75 ods. 1 zákona o rodine v napadnutom
rozsudku konštatoval, že matka sa návrhom na začatie konania domáhala zníženia výživného na
maloletú na sumu 50,- Eur mesačne odo dňa podania návrhu. Naposledy bolo o vyživovacej povinnosti
matky k maloletej rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Námestovo č.k. 11P/73/2018-45 zo dňa
02.07.2019, ktorým maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti otca; matke bola uložená povinnosť

prispievať na výživu maloletej sumou 150,- Eur mesačne. V čase posledného rozhodnutia maloletá
navštevovala materskú školu v J.; otec maloletej bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a poberal
dávku v nezamestnanosti vo výške 470,- Eur mesačne; matka bola zamestnaná ako robotníčka vo firme
Autosklo, s mesačným príjmom 650,- Eur. Okresný súd konštatoval, že od posledného rozhodnutia súdu
o vyživovacej povinnosti matky k maloletej uplynula doba 5 rokov a 9 mesiacov, teda dlhší čas, čo
je samo osebe dôvodom na zmenu rozhodnutia o výživnom. Aktuálne je maloletá žiačkou 3. ročníka

Základnej školy v E., je vekovo staršia, jej fyzické aj psychické potreby sa zvýšili. Nástupom maloletej
na povinnú školskú dochádzku vznikli náklady spojené s výdavkami na školské potreby, triedny fond,
výlety a exkurzie. Čo sa týka pomerov otca, tento je v súčasnosti zamestnaný vo firme Svet nápojov,
s. r. o., so sídlom Oravická 615, Trstená ako skladník. Za obdobie od apríla 2024 do januára 2025 mu
bola vyplatená čistá mzda vo výške 11.579,09 Eur, teda priemerne otec dosahuje príjem 1.157,91 Eur
mesačne v čistom. Zároveň otec poberá prídavok na maloletú vo výške 60,- Eur mesačne, uplatňuje si

na ňu daňový bonus. Od posledného rozhodnutia súdu sa príjem otca zvýšil, pribudla mu vyživovacia
povinnosť k maloletému G. B., nar. XX.XX.XXXX. Vo vzťahu k matke okresný súd uviedol, že táto jev súčasnosti na materskej dovolenke, dňa 19.03.2025 sa jej narodil maloletý syn C. C., teda oproti času
posledného rozhodovania o vyživovacej povinnosti matke pribudla jedna vyživovacia povinnosť. Matka
vsúčasnostipoberámaterskévovýške684,80Euraprídavoknajednodieťavovýške60,-Eurmesačne,

jejpríjemsaoprotičasuposlednéhorozhodnutiaovýživnommiernezvýšil.Okresnýsúddospelkzáveru,
že hoci od posledného rozhodnutia o výživnom uplynul dlhší čas, počas ktorého došlo k zmene pomerov
na strane maloletej, ktoré by svedčili skôr pre zvýšenie výživného, nemožno opomenúť zmenu pomerov
na strane matky, ktorej pribudla vyživovacia povinnosť. Vzhľadom na to, že matka poskytuje maloletému
celodennú osobnú starostlivosť, je s ním na materskej dovolenke, jej príjmom je len materské a prídavok

na dieťa. Matka sa z titulu starostlivosti o novonarodené dieťa nemôže zamestnať a získať tak príjem
na platenie výživného v doterajšej výške. Okresný súd teda dospel k záveru, že vzhľadom na súčasné
možnosti a schopnosti matky a dôvodné potreby maloletej je primerané výživné vo výške 100,- Eur
mesačne, ktoré určil počnúc dňom 19.03.2025, teda dňom narodenia maloletého C., pretože matke
v tento deň pribudla nová vyživovacia povinnosť. Vo zvyšnej časti návrh matky na zníženie výživného
ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol v zmysle § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného

mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“) tak, že žiadnemu účastníkovi
nepriznal nárok na náhradu trov konania.
3. Proti výroku I. a II. rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec z dôvodov uvedených v §
365 ods. 1 písm. d), f), h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“) a § 62 ods. 1 zákona o rodine. Navrhol, aby odvolací súd v napadnutých

výrokoch rozsudok okresného súdu zmenil tak, že návrh matky na zníženie výživného zamietne alebo
v napadnutých výrokoch rozsudok okresného súdu zruší a vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Mal za to, že od posledného rozhodnutia o výške vyživovacej povinnosti nedošlo
na strane matky k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala znížiť výšku výživného na maloletú,
ba práve naopak, na strane maloletej došlo k zmene pomerov, ktoré odôvodňujú zvýšenie výživného.

Na strane maloletej došlo k zvýšeniu jej nevyhnutných výdavkov týkajúcich sa odôvodnených potrieb,
preto výška výživného v sume 50,- Eur mesačne nie je adekvátna. Napriek tejto skutočnosti netrval na
tom, aby okresný súd zvýšil výšku vyživovacej povinnosti. Pokiaľ matka tvrdí, že na jej strane došlo
k zmene pomerov tým, že jej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť na maloletého C. uviedol, že vo
vzťahu k tomuto maloletému dieťaťu má vyživovaciu povinnosť aj jeho otec, manžel matky, s ktorým

matka toho času býva v spoločnej domácnosti. Okresný súd neprihliadal vôbec na skutočnosť, že od
posledného rozhodnutia došlo na strane matky k zmene pomerov k lepšiemu aj v tom, že v prospech
matky vznikla nová vyživovacia povinnosť od jej manžela.
4. Ďalej otec v odvolaní poukázal na skutočnosť, že matka pred súdom prvej inštancie síce deklarovala,
a to vo svojom návrhu na zníženie výživného, výdavok na spotrebný úver v H. K. vo výške 150,- Eur

mesačne (od januára 2025 vo výške 260,- Eur mesačne) a výdavok na nájomné za celý rodinný dom
v L. D. vo výške 700,- Eur mesačne, no skutočné vynakladanie finančných prostriedkov pred súdom
prvej inštancie vôbec nepreukázala. Matka nepredložila okresnému súdu zmluvu o úvere, ani zmluvu
o nájme, ani žiadne doklady o úhrade týchto výdavkov. Matka rovnako deklarovala nový výdavok vo
výške 50,- Eur mesačne na splácanie pôžičky manželovej sestry, ktorého reálne vynakladanie pred

súdom prvej inštancie taktiež nepreukázala. Rovnako matka na pojednávaní konanom dňa 28.04.2025
uviedla, že platí úver už iba vo výške 105,- Eur mesačne, nie 150,- Eur mesačne ako tvrdila vo
svojom návrhu, pričom na tomto pojednávaní nepreukázala, že splátky úveru skutočne platí, reálne ani
nepreukázala, aká je výška istiny a splátok vyplývajúca z úverovej zmluvy. Rovnako na pojednávaní
konanom v tento deň matka uviedla, že platí iba polovicu nájomného z celkovej výšky nájomného

480,- Eur mesačne, teda už nie nájomného vo výške 700,- Eur mesačne, ako to tvrdila v návrhu.
Matka naviac až po pojednávaní konanom dňa 28.04.2025 pred súdom prvej inštancie uviedla, že
spláca aj úver vo výške 15.000,- Eur použitý na svadbu, ktorý si vzala na svoje meno a že tento úver
spláca výlučne sama. Nepredložila žiadnu zmluvu o úvere, ani žiadne doklady o úhradách splátok
tohto úveru. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku neuvádza, ktoré z výdavkov tvrdených

matkou považoval za preukázané, ktoré z preukázaných výdavkov matky považoval za nevyhnutné.
Ako príklad otec v odvolaní uviedol, že matka pred súdom prvej inštancie uvádzala, že by mala platiť
polovicu nájomného z výšky 480,- Eur, no z tvrdení matky na pojednávaní vyplýva, že v rodinnom dome,
za ktorý sa má platiť nájom 480,- Eur, býva spolu 6 spolužijúcich osôb, z ktorých 4 sú manžel a jeho
3 deti, na čo okresný súd neprihliadol. Okresný súd sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal s jeho

argumentmi, ktorými popieral nepravdivé tvrdenia matky a zároveň v konaní okresný súd nepostupoval
tak, aby zistil skutkový stav veci aj nad rámec návrhov účastníkov konania. Vzhľadom na celkovú
sumu výdavkov matky na nájomné, splátky viacerých úverov a na splátky pôžičky manželovej sestry
možno jednoznačne konštatovať, že tieto výdavky deklarované matkou nie sú nevyhnutnými výdavkami,a teda je v možnostiach a schopnostiach matky prispievať aj naďalej na výživu maloletej vo výške 150,-
Eur mesačne. Otec poznamenal, že maloletá často navštevuje psychologické vyšetrenia z dôvodu,
že u nej bol diagnostikovaný Fetálny alkoholový syndróm spôsobený konzumáciou alkoholu matkou

počas tehotenstva a tiež ADHD, Hyperkinetický syndóm, no okresný súd neprihliadal ani na zvýšené
nevyhnutné výdavky s týmto spojené, hoci ich pred súdom prvej inštancie riadne preukázal.

5. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že nesúhlasí s napadnutým
rozsudkom okresného súdu, pretože zníženie výživného nie je v prospech maloletého dieťaťa. Náklady

na nevyhnutné výdavky pre maloletú sa stále zvyšujú a narástli od posledného rozhodnutia súdu
o vyživovacej povinnosti matky k maloletej. Kolízny opatrovník navrhol, aby odvolací súd vyhovel
odvolaniu otca a návrh matky na zníženie výživného zamietol.

6. Matka k odvolaniu otca uviedla, že dňa XX.XX.XXXX uzavrela manželstvo a dňa XX.XX.XXXX sa jej
narodil maloletý syn C.. Od 10.02.2025 poberá materské dávky vo výške 22,087 Eur/deň, pričom tento

nárok bude trvať do 05.10.2025. Následne bude poberať rodičovský príspevok, ktorý bude podstatne
nižší, keďže je na materskej dovolenke a zabezpečuje celodennú starostlivosť o maloletého, nemá
možnosť zamestnať sa a zvýšiť tak svoj príjem. S manželom, s jeho 3 deťmi a aj spoločným maloletým
synom býva v prenajatom rodinnom dome v L. D., kde nájom činí 700,- Eur, vrátane energií. Od
01.04.2025 im D. A. M. z tejto sumy nájmu 700,- Eur platí 220,- Eur, teda ich nájom predstavuje

sumu 480,- Eur, a to až do 31.03.2026. Od tejto doby budú platiť už plnú sumu nájmu. Okrem toho,
platí internet 13,- Eur mesačne, dobíja si mesačne kredit na mobil 7,- až 10,- Eur. Od mája 2024 má
spotrebný úver v K. banke/15.000,- Eur/, ktorý mesačne spláca sumou 252,77 Eur. Dočasne požiadala
o zníženie splátky, aktuálna výška splátky je 150,- Eur mesačne do 8/2025. Ďalší spotrebný úver /1.250,-
Eur/ spláca po 18,75 Eur. Zmluvy priložila k svojmu vyjadreniu a zvýraznila, že všetky tieto zmluvy sú

vedené na jej meno. Úvery si vzala na vyrovnanie svojich podlžnosti, ako aj na svadbu. Podotkla, že
dôvodom jej návrhu na zníženie výživného bola zmena jej pomerov, nie splácanie úverov. Jej manžel
je do 20.05.2025 práceneschopný, čaká na operáciu, termín operácie je začiatkom júla 2025. Dovtedy
mu jeho zdravotný stav nedovoľuje pracovať. Rozhodnutie o priznaní nemocenských dávok ešte nemá.
Pokiaľ otec maloletej uvádza, že v jej prospech vznikla zo strany jej manžela nová vyživovacia povinnosť

zdôraznila, že jej manžel má v osobnej starostlivosti od februára 2025 tri maloleté deti.
7. Otec vo svojom vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka k jeho odvolaniu uviedol, že toto
vyjadrenie je v záujme maloletej.

8. Matka k vyjadreniu otca uviedla, že nie je v jej možnostiach platiť výživné v sume 150,- Eur mesačne.

Uviedla, že jej maloletému synovi C. bola diagnostikovaná ťažká deformita hlavičky, čo má za následok,
že bude nosiť prilbičku. Je dispenzarizovaný v neurologickej ambulancii a v ortoprotetickej ambulancii,
kde bude s maloletým chodiť minimálne 8 mesiacov každý mesiac na kontrolu, s čím sú spojené
zvýšené náklady na prepravu. Zároveň sa u maloletého C. rieši podozrenie na epilepsiu, má bradykardiu
a otvorený tepnový spoj, počas noci má monitor dychu. Začína s ním chodiť na cvičenia k ortopédovi,

nakoľko má vrodenú deformitu bedra. Jej manžel je stále práceneschopný, po operácii obličkových
kameňov, s čím súvisí jeho nižší príjem v podobe nemocenských dávok.
9. Otec vo svojom vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že aj napriek skutočnosti, že manžel matky
je na tvrdenej práceneschopnosti, tento naďalej pracuje (napr. maloletá bola v auguste na týždeň pri
matke, pričom mal pre ňu prísť manžel matky, no ten nakoniec neprišiel, lebo bol v práci...). Maloletá

po návšteve matky povedala, že manžel matky chodí do práce. Matka s manželom boli na konci júna
na dovolenke na chate, tiež boli na výlete. Matka žiadnym spôsobom dôkaz o práceneschopnosti jej
manžela, ktorá má trvať od 20.05.2025 nepreukázala, čo opäť dokazuje nedôveryhodnosť a účelovosť
tvrdenia matky. Nepredložila do konania ani žiaden dôkaz o zverení maloletých detí do starostlivosti jej
manžela, zrejme preto, že v predmetnom rozhodnutí sú uvedené aj možnosti, schopnosti a majetkové

pomery manžela matky. Vzhľadom na tvrdenú práceneschopnosť manžela matky je podľa otca otázne,
ako a z akých zdrojov dokážu financovať matkou tvrdené výdavky ako sú splátky spotrebných úverov,
výdavok na splácanie pôžičky manželovej sestry, ako aj výdavok na celý rodinný dom vo výške 700,-
Eur mesačne. Podotkol, že ide o výdavky, ktoré vôbec nemajú prednosť pred výživným, a tiež to, že
skutočné vynakladanie týchto výdavkov matka pred súdom prvej inštancie nepreukázala a nepredložila

žiadne doklady o ich úhrade. Argumenty o nepriaznivom zdravotnom stave maloletého C. začala matka
uvádzať až v rámci odvolacieho konania, pričom žiadny dôkaz o týchto skutočnostiach nepredložila,
nepreukázala ani výdavky, ktoré by jej mali vznikať v súvislosti s nepriaznivým zdravotným stavom
maloletého C., čo opäť podľa otca dokazuje nedôveryhodnosť a účelovosť tvrdení matky. Matka účelovonespomína, že vo vzťahu k jej maloletému synovi C. má vyživovaciu povinnosť aj jeho otec, teda manžel
matky, s ktorým matka spolu s maloletým C. bývajú v spoločnej domácnosti. Dodal, že matka vo svojom
vyjadrení ani nespomína, že na strane maloletej došlo k zmene pomerov, a to najmä tým, že došlo

kzvýšeniujejnevyhnutnýchvýdavkovtýkajúcichsaodôvodnenýchpotrieb,čospôsobujeneadekvátnosť
naposledy určeného výživného vo výške 150,- Eur mesačne zo strany matky. S nástupom maloletej do
4. ročníka základnej školy mu v mesiaci august vznikli zvýšené výdavky vo výške 150,- Eur, tiež maloletej
uhradil v mesiaci september 2025 poplatok za školu v prírode vo výške 120,- Eur.
10. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP) po zistení, že odvolanie včas

oprávnená osoba (§ 359a, § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že
podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 CSP) a že otec použil zákonom prípustné odvolacie
dôvody, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal rozsudok, ako aj konanie mu
predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že nie
sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zmenu, preto ho podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c)

CSP v spojení s § 62 CMP zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
11. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o návrhu matky na zníženie
výživného na maloletú. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na dôvody otca predostreté v
odvolaní je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie.
12. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

13. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

14.Podľa§62ods.4zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

15. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

16. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

17. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

18. Podľa § 78 ods. 3 zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

19. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

20. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o

priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

21. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril

žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnutédôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

22. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
pred v konaní pred odvolacím súdom.

23. Konštatovanie, že vada konania vymedzená v práve odcitovanom ustanovení základného predpisu
občianskeho procesného práva Slovenskej republiky je vo svojej podstate porušením základného
práva sporovej strany na spravodlivý súdny proces (inak práva zaručeného okrem zákonov i čl. 46a
nasl. Ústavy Slovenskej republiky, čiže ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších
ústavných zákonov a tiež čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
tohto inak uverejneného v prílohe oznámenia Federálneho ministerstva zahraničných vecí ČSFR č.

209/1992 Zb.),patrí už k záverom ustálenej rozhodovacej praxe tunajšieho súdu. Aj podľa judikatúry
Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12.05.2004 sp. zn. I. ÚS 226/03) a Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky(rozsudok z 27.04.2006 sp. zn. 4Cdo 171/2005), za porušenie práva na spravodlivé
súdne konanie možno považovať tiež nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho
rozhodnutia.

24. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek
diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a
rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav

a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery
nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel
a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka
konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov
(IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby

sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka
konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať
ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

25. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia
(§ 220 ods. 2 CSP), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky
a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie
ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo (účastníka konania) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie

súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou
náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj
z hľadiska práv účastníka konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a toto
ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva (porovnaj napr. rozsudok vo veci García Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999, sťažnosť
č. 30544/96, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1999-I) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a
dostatočnédôvody,nazákladektorýchjezaložené.Rozsahtejtopovinnostisamôžemeniťpodľapovahy
rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské
práva teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka konania bola daná odpoveď v odôvodnení

rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická
odpoveď práve na tento argument (rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť
č.21522/93,Zbierkarozsudkovarozhodnutí1997-III;rozsudokHigginsováaďalšíprotiFrancúzskuz19.
februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I). Ústavný súd Slovenskej
republiky vyslovil, že: „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods.

1ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace
s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ (porovnaj
uznesenie z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/03). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetkyotázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia“. Odvolací súd v prípade potvrdenia
rozsudku súdu prvej inštancie sa v princípe môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia podaného súdom

prvej inštancie (porovnaj rozsudok Helle proti Fínsku z 19. decembra 1997, sťažnosť č. 20772/92,
Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-VIII).
26. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného
súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie nie je vecne správne, je nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie náležitosti riadneho rozhodnutia

nespĺňa a súd prvej inštancie nevykonal dostatočné dokazovanie potrebné pre prijatie svojich záverov.
Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok jeho riadneho odôvodnenia je takým nesprávnym
procesným postupom, ktorý je spôsobilý znemožniť účastníkovi konania, aby uplatňoval svoje procesné
právavtakejmiere,žetomázanásledokporušenieprávanaspravodlivýproces,alezakladáajprocesnú
vadu konania.
27. V zmysle ustanovenia § 78 zákona o rodine práve zmena pomerov predstavuje hmotno-právnu

podmienku pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom. Zmena pomerov
musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky,
že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase
predchádzajúceho rozhodnutia. Súd musí preto podrobne skúmať pomery na strane účastníkov v čase
pôvodného rozhodnutia o výživnom a porovnať ich s aktuálnymi pomermi, predovšetkým teda dôsledne

porovnať zmenu odôvodnených potrieb na strane maloletého dieťaťa vo vzťahu k primeranosti určeného
výživného, životnej úrovne rodičov, s poukazom na vek, zdravotný stav, schopnosť starať sa o seba,
pravidelné, ako aj náhodné výdavky maloletého dieťaťa v súvislosti so (pred)školskou dochádzkou,
zdravotnou starostlivosťou, ako aj jeho kultúrnymi, športovými a inými voľnočasovými aktivitami.
Rovnako na strane povinných osôb súd musí porovnávať zistené aktuálne schopnosti, možnosti a

majetkové pomery s pomermi zistenými v čase posledného rozhodovania, aby mohol dospieť k záveru
buď o podstatnej zmene pomerov, prípadne k záveru, že k zmene pomerov nedošlo, a to v súvislosti
s príjmami rodičov dieťaťa, počtom ich vyživovacích povinností, osobných a materiálnych pomerov v
nadväznosti na vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, vedomosti, pracovné skúsenosti, ako aj situáciu na trhu
práce a podobne. Majetkové pomery treba posudzovať komplexne, nakoľko zahŕňajú jednak majetok

povinného ako objektívnu kategóriu a jednak jeho životný štandard, ktorým sa prezentuje navonok.
28. Všeobecne platí, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi ako na strane výživou
oprávneného, tak aj na strane výživou povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať
jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým,
že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Výšku životnej úrovne rodiča môže

preukazovať výška jeho mesačných nákladov, a to v súhrne, ale aj jednotlivé položky. Smerodajnou
môže byť výška tých položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné a ktoré signalizujú prebytok finančných
prostriedkov (účty za mobilný telefón, účty za internet, dovolenky, pohonné hmoty do auta, poistky,
sporenia a pod.). Určujúcou môže byť tiež výška prevzatého hypotekárneho úveru, nakoľko nie je
pravdepodobné, že peňažný ústav poskytne vyšší hypotekárny úver záujemcovi, ktorý dostatočne

nepreukáže schopnosť splácať ho v určitej výške. Výpovednú hodnotu má aj skutočnosť, na akom
motorom vozidle rodič jazdí, aké sú mesačné náklady na toto vozidlo, aké má koníčky, či sú finančne
náročné, alebo nie a pod. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie, a to
i potrebami odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu,
schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria

len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom
oprávneného, ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na
strane povinného rodiča sa skúmajú schopnosti, možnosti, majetkové pomery, počet ním vyživovaných
osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovacia povinnosť iných povinných voči týmto osobám.
Na strane povinného rodiča je teda vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti

iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať
výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové
možnostipovinnýchrodičovpodľapríjmovzobdobiapredzmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže,
že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V
takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

29. Odvolací súd uvádza, že základnom podmienkou správneho určenia (zvýšenia, zníženia)
vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne
tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods. 1 CSP). Na povinnosťstabilizovať výšku nákladov na dieťa nemôže súd rezignovať, ani v prípade, ak sa rodičia na výške
výživného dohodnú. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých
pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa, tak aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa

predstavujú všetky náklady na uspokojovanie jeho potrieb, ako sú napríklad bývanie, stravovanie,
ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, (pred)školské potreby a náklady
súvisiace s plnením (pred)školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky na záujmovú činnosť,
prípadne primerané náklady na mobilný telefón. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 730/2014, v zmysle ktorého .... „ položky, ktoré sa

pravidelne mesačne opakujú (strava, mobilný telefón), ale aj tie, ktoré sa opakujú prevažnú väčšinu
mesiacov v roku (družina, školné, stravné, poplatky za záujmovú činnosť a pod.), je nutné uviesť
v konkrétnej výške aktuálne za mesiac, nepravidelné platby (kúpa športových potrieb, zdravotníckych
pomôcok, škola v prírode, letné tábory) sa na jednotlivé mesiace rozpočítajú tak, že celková úhrada
každého nákladu sa vydelí dvanástimi mesiacmi, a k pravidelným mesačným nákladom sa pripočíta
iba suma zodpovedajúca výške mesačného príspevku.“ Žiada sa dodať, že len základné bežné potreby

dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov
slabéaleboobjektívneobmedzenéanedovoľujúposkytnúťdieťaťuviac.Pokiaľtoživotnáúroveňrodičov
dovoľuje, je potrebné zohľadniť tiež náklady na voľnočasové aktivity, dovolenky, výlety, detské tábory,
lyžiarske kurzy a pod. tak, aby sa deti podieľali na vyššej životnej úrovni rodičov. Práve pri posudzovaní
otázky, čo súd zahrnie do oprávnených nákladov na dieťa, sa najviac prejaví porovnanie životnej úrovne

rodičov a dieťaťa.
30. Až po stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa, môže súd pristúpiť
k určeniu miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Pri
určení tejto miery súd zohľadní zárobkové schopnosti a možnosti toho – ktorého rodiča, majetkové
pomery, životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností a ich výšku, plnenie vyživovacej povinnosti

aj osobnou starostlivosťou o dieťa a starostlivosťou o domácnosť, ktorej je dieťa členom a napokon aj
plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určený súdnym rozhodnutím. Vzhľadom
na uvedené je preto potrebné uvedené faktory oboch rodičov porovnať navzájom a zohľadniť tiež
osobnú starostlivosť o dieťa, prípadne starostlivosť o spoločnú domácnosť. Odvolací súd zdôrazňuje,
že každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo

využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb (§ 62 ods. 5 zákona
o rodine). Nie je preto prípustná taká disproporcia, keď rodič s nadštandardnými nákladmi na svoj
život bude povinný hradiť dieťaťu len výživné v takej výške, aby boli zabezpečené jeho základné
bežné výdavky. V takom prípade by išlo o zjavný nepomer v miere životnej úrovne rodiča a dieťaťa,
ktorý je v rozpore s § 62 ods. 2 zákona o rodine, ale aj v rozpore s článkom 27 Dohovoru o

právach dieťaťa, ktorý garantuje právo každého dieťaťa na životnú úroveň nevyhnutnú pre jeho
telesný, duševný, duchovný, mravný a sociálny rozvoj, pričom základnú zodpovednosť za zabezpečenie
životných podmienok nevyhnutných pre vývoj dieťaťa, nesú v rámci svojich schopností a finančných
možností rodičia. Nemožno tiež opomenúť aktuálne poberanú výšku rodinných prídavkov na dieťa podľa
zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa. Predmetnú sumu je potrebné vyčísliť.

31. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že okresný súd v napadnutom rozsudku síce formálne
uviedol zmeny na strane maloletej (vek, školská dochádzka, všeobecné zvýšenie potrieb), ako aj zmeny
na strane rodičov (vyšší príjem otca, nová vyživovacia povinnosť otca, narodenie ďalšieho dieťaťa matky
a jej poberanie materského), avšak tieto zistenia nepremietol do preskúmateľnej úvahy o tom, aké sú
aktuálneodôvodnenépotrebymaloletejvkonkrétnejvyčísliteľnejpodobeaakýjereálnyrozsahmožností

a schopností matky na ich krytie. V odôvodnení absentuje stabilizácia nákladov na maloletú (vrátane ich
rozpočítania na mesačný priemer), ako aj následné zhodnotenie, či a v akej miere je matka schopná sa
na týchto nákladoch podieľať, a to s ohľadom na zásadu, že maloleté dieťa má právo podieľať sa na
životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 zákona o rodine) a že výživné má prednosť pred inými výdavkami
(§ 62 ods. 5 zákona o rodine).

32. Osobitne odvolací súd poukazuje aj na argumentáciu otca týkajúcu sa zvýšených výdavkov maloletej
vsúvislostisozdravotnýmstavom(psychologickévyšetrenia,diagnostikovanéporuchyastýmsúvisiace
náklady). Odvolací súd zdôrazňuje, že ak otec tvrdí a preukazuje zvýšené a dlhodobejšie náklady
na zdravotnú starostlivosť maloletej, okresný súd je povinný sa s takouto relevantnou skutočnosťou

vysporiadať v rovine skutkovej aj právnej, t. j. zhodnotiť, či ide o odôvodnené potreby maloletej a v akej
výškesananichmápovinnýrodičpodieľať.Napadnutýrozsudokvšakneobsahujejednoznačnýzáver,či
okresný súd takéto výdavky považoval za preukázané, či ich považoval za odôvodnené, nové/zvýšené/
znížené, a aký mali význam pre určenie výživného.33. Odvolací súd zároveň konštatuje, že okresný súd sa v napadnutom rozsudku nevysporiadal ani
s ďalšou argumentáciou otca, ktorou namietal nepreukázanosť viacerých matkou tvrdených výdavkov,

a to najmä nákladov na bývanie (nájomné v pôvodne tvrdenej výške 700,- Eur, následne korigované
tvrdeniami o nižšej výške), nákladov na splácanie úverov (vrátane meniacej sa výšky splátok a tvrdenia
o dočasnom znížení splátok), ako aj tvrdených platieb z titulu pôžičky od príbuznej. Okresný súd v
odôvodnení neuvádza, ktoré z týchto výdavkov považoval za preukázané, z akých dôkazov vychádzal,
ktoré z nich považoval za nevyhnutné v zmysle § 62 ods. 5 zákona o rodine a akým spôsobom tieto

výdavky zohľadnil v rámci posudzovania schopností a možností matky. Bez takejto konkretizácie nie je
možné preskúmať, či okresný súd správne aplikoval zákonné kritériá prednosti výživného pred ostatnými
výdavkami povinného rodiča, najmä ak otec namietal, že ide o výdavky, ktoré nemajú prednosť pred
výživným alebo nie sú nevyhnutné.
34. Za procesne významné považuje odvolací súd aj to, že okresný súd nepristúpil k riadnemu
zisteniu a vyhodnoteniu pomerov matky ako súčasti spoločnej domácnosti s manželom, a to napriek

tomu, že otec výslovne poukazoval na skutočnosť, že matka má zabezpečené bývanie v spoločnej
domácnosti s manželom, ktorý je zároveň otcom novonarodeného dieťaťa, a teda vyživovaciu povinnosť
k tomuto dieťaťu má aj on. V napadnutom rozsudku však nie je zrejmé, či okresný súd zisťoval a
hodnotil reálne príjmové a majetkové pomery domácnosti (aspoň v rozsahu významnom pre posúdenie
reálnych možností matky), a teda či posúdil, do akej miery sa matka na úhrade nákladov domácnosti

a starostlivosti o novonarodené dieťa podieľa sama a do akej miery sú tieto náklady kryté aj z príjmov
inej dospelej osoby v domácnosti. Nejde pritom o „prenášanie“ vyživovacej povinnosti matky k maloletej
na tretiu osobu, ale o nevyhnutné posúdenie jej reálnych možností a schopností v situácii, keď matka
tvrdí, že jej finančná kapacita je zásadne limitovaná práve výdavkami domácnosti a starostlivosťou o
ďalšie dieťa.

35. Zvýrazňuje odvolací súd, že v konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých pritom platí
princíp materiálnej pravdy a vyšetrovací princíp (§ 35 a § 36 CMP, čl. 6 CMP), ktoré kladú na súd zvýšené
nároky pri zisťovaní skutkového stavu. Pokiaľ okresný súd rozhoduje o zmene výživného, nemôže sa
obmedziť len na konštatovanie všeobecných zmien (vyšší vek dieťaťa, materská dovolenka), ale musí

vykonať také dokazovanie a také hodnotenie dôkazov, ktoré umožní urobiť konkrétny a preskúmateľný
záver o reálnych nákladoch dieťaťa a reálnych možnostiach povinného rodiča. V prejednávanej veci
však okresný súd nevykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na prijatie preskúmateľných záverov
(najmä pokiaľ ide o stabilizáciu nákladov na maloletú, preukázanosť a nevyhnutnosť matkou tvrdených
výdavkov, reálne pomery domácnosti a vyhodnotenie zdravotných nákladov maloletej), a zároveň svoje

rozhodnutie neodôvodnil spôsobom vyžadovaným § 220 ods. 2 CSP.

36. Zhrňujúco odvolací súd uvádza, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd
pri posudzovaní zmeny pomerov kládol rozhodujúci dôraz najmä na zmenu na strane matky spočívajúcu
v narodení ďalšieho dieťaťa a s tým súvisiacom poberaní materského. Ostatné zistené zmeny pomerov,

predovšetkým na strane maloletej (vek, školská dochádzka, zdravotný stav a s tým spojené zvýšené
potreby), ako aj zmeny na strane otca (vrátane ďalšej vyživovacej povinnosti), však neboli v odôvodnení
rozsudku vyhodnotené vo vzájomných súvislostiach a nepremietli sa do ucelenej úvahy o primeranosti
zníženia výživného. Z napadnutého rozhodnutia tak nie je zrejmé, akým spôsobom okresný súd
jednotlivé zmeny pomerov porovnával a prečo považoval zmenu na strane matky za rozhodujúcu

z hľadiska rozsahu vyživovacej povinnosti, hoci ostatné zistené okolnosti mali pre posúdenie veci
porovnateľný význam. Tento spôsob hodnotenia zmien pomerov nezodpovedá požiadavke § 78 zákona
o rodine na ich komplexné posúdenie a má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Uvedené sa
premieta aj do určenia rozhodného dňa účinnosti zníženia výživného k 19.03.2025, keď z odôvodnenia
napadnutého rozsudku nevyplýva, z akých konkrétnych skutkových zistení okresný súd vyvodil, že práve

tento okamih predstavuje relevantnú hranicu zmeny pomerov, najmä ak zmeny na strane maloletej aj
rodičov mali prevažne postupný a dlhodobejší charakter.
37. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd považoval napadnutý rozsudok za predčasný
tak v rovine právnych ako aj skutkových záverov, keďže súd prvej inštancie nevyhodnotením vyššie
uvedených skutočností privodil nedostatočnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku, v dôsledku čoho

nie je možné ani konštatovať, že vykonal dostatočné dokazovanie potrebné na zistenie pre vec
rozhodujúcich skutkových okolností a k vecne správnym právnym záverom. Preto odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie za použitia § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP v spojení § 62 ods. 1 CMP zrušil
a vec vrátil v zmysle § 391 ods. 1 CSP v spojení s § 2 CMP súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.Súd prvej inštancie v ďalšom konaní, a to i v rozsahu vyššie uvedených skutočností odvolacím súdom
v tomto rozhodnutí, doplní dokazovanie a následne znovu posúdi existenciu a rozsah zmeny pomerov
podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, a to najmä tak, že zastabilizuje aktuálne odôvodnené potreby

maloletej (vrátane nákladov na školskú dochádzku, záujmové aktivity a zdravotnú starostlivosť, ak sa
preukážu), vyčísli ich na priemernú mesačnú úroveň, riadne zistí a vyhodnotí príjmové, majetkové a
osobné pomery matky, vrátane jej dávok (materské/rodičovský príspevok, prídavky), výšku uhrádzaných
a nevyhnutných/odôvodnených výdavkov, a to na základe relevantných dôkazov (zmluvy, potvrdenia,
výpisy, doklady o úhradách), pričom výslovne rozlíši výdavky nevyhnutné od výdavkov, ktoré v zmysle

§ 62 ods. 5 zákona o rodine nemajú prednosť pred výživným; vyhodnotí dopad novej vyživovacej
povinnosti matky na jej reálne možnosti plniť vyživovaciu povinnosť k maloletej, vrátane primeraného
zohľadnenia skutočnosti, že vo vzťahu k novonarodenému dieťaťu existuje aj ďalší povinný rodič.
Na podklade tohto potom dôsledne zhodnotí a kvantifikuje zmenu pomerov, ktorá je nevyhnutným
predpokladom pre zmenu ostatného rozhodnutia súdu o vyživovacej povinnosti matky. Okresný súd
v novom rozhodnutí zároveň zrozumiteľne odôvodní aj určenie rozhodného dňa, od ktorého prípadne

dôjde k zmene výživného, a to tak, aby bolo preskúmateľné, akú zmenu pomerov viaže na zvolený
rozhodný okamih a ako sa táto zmena prejavila v možnostiach a schopnostiach matky a v potrebách
maloletej. Dokazovanie vykoná v rozsahu potrebnom pre svoje rozhodnutie v súlade s jeho povinnosťou
podľa§35a§36CMP.Napodkladeriadnezistenéhoskutočnéhostavupotomvectedaopätovneprávne
posúdi, vysporiada sa s argumentáciou účastníkov (produkovanou aj v odvolacom konaní) a nanovo

rozhodne, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP v spojení s § 2 ods.
1 CMP). V zmysle § 396 ods. 3 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP v ďalšom súd prvej inštancie rozhodne
v novom rozhodnutí aj o trovách odvolacieho konania. Svoje nové rozhodnutie súd prvej inštancie
odôvodní v súlade s § 220 CSP tak, aby právne závery, ku ktorým dospeje, mali oporu vo vykonanom
dokazovaní a aby jeho úvahy k týmto záverom vedúce, boli logické, presvedčivé a dostatočne vyjadrené.

V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie opätovne rozhodne o trovách prvoinštančného
konania a v súlade s § 396 ods. 3 CSP rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania.
38. Odvolací súd k svojmu rozhodnutiu, ktorým zrušil rozhodnutie okresného súdu považuje za
podstatné uviesť pre úplnosť, že rozsah - miera, časová a procesná náročnosť dokazovania, ktoré
je potrebné vykonať okresným súdom, s poukazom na vyššie uvedené závery krajského súdu, pre

rozhodnutie vo veci výrazne presahuje rámec účelu odvolacieho konania. Uvedený postup odvolacieho
súdu, preto nebol v rozpore ani s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 161/2023 zo dňa 12.
októbra 2023.
39. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP, dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSP,dovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP, v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.