Uznesenie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 28, 2026

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 11P/178/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4125213577
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Moravčíková
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2026:4125213577.3

Uznesenie

11P/178/2025

Okresný súd Nitra vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom u
rodičov, zastúpená Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88, Nitra ako kolíznym

opatrovníkom, dieťa rodičov matka: D. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, E. – F., t.č. A. X,
E. a otec: G. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, E., t.č. H. I. F., D. XXXX/XX, J., zast. JUDr.
Ivana Zmeková, PhD., advokátka so sídlom kancelárie Zámocká 18, 811 01 Bratislava, IČO: 42 254 396,
o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

11P/178/2025

I. Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

11P/178/2025

1. Matka dňa 30.12.2025 doručila Okresnému súdu Nitra návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým sa domáhala zákazu priblíženia sa k maloletej A. na vzdialenosť menšiu ako 30 m, zákaz
kontaktovať maloletú akýmkoľvek spôsobom, osobne, telefonicky, elektronicky alebo prostredníctvom
tretích osôb. Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 17.12.2025 v čase od 20:00 do 20:40 hod otec maloletej
matku fyzicky napadol. Bol pod vplyvom alkoholu. V poslednej dobe podľa slov navrhovateľky užíval

alkohol častejšie a po jeho požití je agresívny. V tento deň odporca strážil maloletú a keď sa matka vrátila
z práce ju po slovných útokoch fyzicky napadol, tak že najprv sa zaháňal päsťou a potom ju rozbehom
kopol do ramena. Všetko to maloletá videla a plakala a kričala, že sa bojí. Keď sa navrhovateľku znovu
pokúšalkopnúťzastavilahonohamiapodarilosajejhoodstrčiť.Včasekeďukľudňovalamaloletújuešte
odporca kopol znovu do zadnej časti. Bol veľmi agresívny a vyhrážal sa navrhovateľke. Potom z bytu
odišiel a matka na druhý deň išla podať oznámenie na políciu. Vzhľadom na uvedené má navrhovateľka

– matka za to, že je tu dôvodná obava, že odporca môže v podobnom správaní pokračovať a to môže
vážne narušiť bezpečie a pohodu maloletej. K návrhu pripojila potvrdenie o vykázaní zo spoločného
obydlia zo dňa 18.12.2025.

2. Vo vzťahu k účastníkom konania sa na tunajšom súde vedú aj konania pod sp. zn. 11P/153/2025
o návrhu navrhovateľky - matky maloletého dieťaťa o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností

k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, a pod sp. zn. 11P/6/2026 o návrhu navrhovateľky – matky
maloletého dieťaťa na určenie výživného na čas do rozvodu. V rámci konania o rozvode matka do spisudoložila aj dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu zo dňa
11.11.2025 a na deň 20.01. 2026 bol vytýčený termín informatívneho stretnutia rodičov, na ktoré sa však
dostavila iba matka maloletého dieťaťa, nakoľko otec požiadal o zmenu termínu. Z úradného záznamu,

ktorého obsahom bolo vyjadrenie matky okrem iného vyplynulo, že na základe predbežného opatrenia
bol otec dieťaťa vykázaný z bytu, pričom kľúče od bytu odovzdal matke. Byt v ktorom žili spoločne ako
rodina predali a teraz matka s dcérou býva v podnájme. Matka uviedla, že otec sa jej ozval, že sa chce
stretnúť s dcérou a aj sa mali stretnúť na verejnom mieste, ale otec to 2 hodiny pred stretnutím zrušil.
Dcéra sa s otcom chce stretnúť, lebo ju matka namotivovala, pričom matka uviedla, že je ochotná sa

s ním stretnúť kvôli dcére, ale len na verejnom mieste. Domov ho nepustí a ani mu dcéru samú nedá.
Bojí sa, že ju vezme do Nepálu. Matka vo vyjadrení uviedla, že otec mal ublížiť aj dcére, že ju otec
capol a hodil na ňu dvojkilovú krabicu. Momentálne je vydané predbežné opatrenie na zákaz priblíženia
otca k matke maloletého dieťaťa. Ešte pred incidentom uzavreli u právnika a notára dohodu ohľadne
rozvodu a úprave práv a povinností k dcére, ale potom čo prišlo k napadnutiu sa všetko zosypalo. Nemá
problém, aby sa dcéra s manželom videla na pár hodín na verejnom mieste, no ona s ním nechce tráviť

čas. Pred napadnutím bola nastavená, že môžu vychovávať dcéru aj ako rozvedení rodičia.

3. Z vyjadrenia právnej zástupkyne otca okrem iného vyplynulo, že otec sa kvôli manželke presťahoval
na Slovensko, kde napriek ťažkostiam spojeným so životom v cudzine sa snažil aktívne pracovať,
zabezpečovať rodinu a postupne sa integrovať. Dňa 06.04.2025 sa im narodila spoločná dcéra, ku ktorej

má vybudovaný veľmi silný citová vzťah. Od jej narodenia sa snažil aktívne podieľať sa na starostlivosti
o maloletú, keď mu to jeho pracovné povinnosti dovolili. Pracoval na viacerých miestach, nakoľko
manželka od roku 2014 vôbec nepracovala. Aj napriek tomu, že mu ostávalo málo času mimo práce,
všetok svoj čas venoval starostlivosti o maloletú, aby si mohla manželka odpočinúť. Počas pandémie
COVID- 19 bola situácia pre rodinu náročná, a to tak z finančných ako aj psychických dôvodov na

strane matky. Vzájomná komunikácia sa zhoršila a postupne prišlo k citovému odcudzeniu. Situácia
vyústila dňa 17.12.2025 po niekoľkodňových intenzívnych konfliktoch medzi manželmi, v dôsledku
ktorých prestalo byť rodinné prostredie stabilné a vhodné pre maloleté dieťa. Uvedený stav však nebol
zapríčinený výlučne správaním jedného z manželov. Od novembra sa začali otvorenie rozprávať
o rozvode manželstva a manželka ho začala vydierať, že ak nebude súhlasiť so všetkým, čo ona

navrhne, tak ho dá do väzenia, alebo ho dá zbiť bratovi, pritom to všetko umocňovala tým, že toto je
jej krajina, jej rodina, jej priatelia. Na základe čoho súhlasil so všetkým, čo navrhla, aj napriek tomu,
že dokumentom týkajúcich sa rozvodu manželstva a rodičovskej dohody nerozumel. Od okamihu, keď
medzi manželmi začalo riešenie rozvodu manželstva, manželka opakovane uvádza tvrdenia, ktorými sa
ho snaží vykresliť v negatívnom svetle. S odstupom času vníma jej vypočítavé správanie, ktorá ho celé

roky využívala len na zabezpečenie finančných záležitostí rodiny, avšak ako človeka ho odmietala (o
čom svedčí fakt, že manžela neustále ponižovala, kričala na neho, správala sa neúctivo a vo výsledku
sa s ním ani len intímne nestýkala po dobu niekoľkých mesiacov). Vo vzťahu k úradnému záznamu
o vypočutí matky uviedol, že potom čo mu bol tento záznam doručený, vidí v tvrdeniach matky vo
viacerých častiach vzájomné rozpory. Poprel, že by bol v čase incidentu opitý, v ten deň mal len

dve pivá a riadnym spôsobom vykonával starostlivosť o maloletú, dokonca jej varil večeru. Dôrazne
sa ohradil aj voči tvrdeniu, že maloletej mal ublížiť tým,, že ju capol a mal na ňu hodiť dvojkilovú
krabicu. Nikdy v živote by svojej dcére neublížil. Rovnako poprel fabuláciu matky ohľadom toho, že
by mal v úmysle maloletú vziať ku rodine do Nepálu. Aj návrhom na vydanie neodkladného opatrenia
sa domáha zákazu priblíženia otca k maloletému dieťaťu, no na druhej strane sa opakovane v rámci

informatívneho stretnutia vyjadrila, že je ochotná styk s maloletou umožniť a svoje vyjadrenia podporila
aj tým, že potvrdila, že maloletá A. má záujem sa s otcom stretávať. Za týchto okolností vzniká dôvodná
pochybnosť o opodstatnenosti návrhu matky na zákaz priblíženia aj vo vzťahu k maloletému dieťaťu,
keďže z jej vyjadrení vyplýva, že otec nepredstavuje pre maloletú nebezpečenstvo, so stykom matka
nemá zásadný problém a samotná maloletá o styk s otcom prejavuje záujem. Uviedol, že tvrdenia

obsiahnuté v návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia považuje za nepravdivé a ničím
nepreukázané. Keďže však spoločná nehnuteľnosť bola medzi časom predaná, otec nemá záujem túto
otázku riešiť ďalšími právnymi krokmi. Poukázal na to, že má s maloletou vybudovaný pevný, pozitívny
vzťah a má úprimný a reálny záujem aktívne sa podieľať na výchove a osobnej starostlivosti o svoju
dcéru. Dlhodobo sleduje ochranu najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa a podporuje zachovanie jej

vzťahusobomarodičmi.Vzhľadomnajasneprejavenýzáujemmaloletejostretávaniesotcomjezrejmé,
že uložením zákazu priblíženia sa k maloletej by bolo neprimeraným zásahom do jeho práv a nebolo by
to v súlade s najlepším záujmom maloletej. Matka pritom podľa otca neosvedčila existenciu žiadnych
okolností, ktoré by tento zákaz odôvodňovali.4. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konania
podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje

inak.

5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,

b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,

f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním

ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

8. Podľa § 328 ods. 1 a ods. 2 veta druhá CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné
nariadenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladné opatrenie
zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od
doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.

9. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

10. Podľa § 331 ods. 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám
až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo
neodkladné opatrenie nariadené.

11. Podľa § 332 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

12. Podľa § 36 zákona č. 36/2005 Z.z. zákona o rodine (ďalej ako „ZR“), rodičia maloletého dieťaťa,

ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností.
Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä
určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme
maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi
osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

13.PodľaČl.24ods.2ChartyzákladnýchprávEurópskejúnieprivšetkýchopatreniachprijatýchorgánmi
verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy
najlepšie záujmy dieťaťa.14. Podľa Čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami

sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

15. Nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. Pri nariaďovaní
neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.
Účelom neodkladného opatrenia je teda predbežná, rýchla i keď len dočasná úprava právnych,

nielen faktických pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň
osvedčila danosť práva, nároku a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné
opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne
upravené pomery účastníkov (alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený).
Neodkladnéopatreniejepredbežnýmajvtomzmysle,žesanímneprejudikujúprávaúčastníkovatretích
osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov.

Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia je naliehavosť
potrebypredbežnejúpravypomerov.Tátonaliehavosťjepríčinou,žesúdmôžerozhodnúťibanazáklade
osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný.
Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechaná na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo
skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nariadením neodkladného opatrenia a

najmä je potrebné skúmať záujem maloletých detí, nakoľko vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti
sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý
je prioritný, nadradený akémukoľvek inému záujmu. Táto skutočnosť vyplýva aj z vyššie citovaného Čl.
3 Dohovoru o právach dieťaťa.

16. Z uvedeného vyplýva, že inštitút neodkladného opatrenia v konaní starostlivosti o maloleté dieťa
má slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú práva dieťaťa zjavne ohrozené, do doby,
keď o právach dieťaťa nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení zákona o rodine. Účelom
neodkladných opatrení je rýchlo a pružne riešiť situáciu, v prípade, že je potrebný okamžitý zásah súdu
do pomerov účastníkov, v dotknutom prípade pomerov maloletých detí, s cieľom ochrany práv detí v

prípade konkrétneho ohrozenia. V konaní starostlivosti o maloleté dieťa pri nariadení neodkladného
opatrenia je teda súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie
splnené všetky zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie súd preto vydá iba vtedy, ak má osvedčené,
že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad, t. j. keď je priamo ohrozená jeho výživa alebo
keď musí byť okamžite vyňaté z doterajšieho výchovného prostredia, prípadne, ak ide o iné dôležité

záujmy. V záujme zamedzenia zneužitia tohto procesného inštitútu je možné uplatniť ho len výnimočne,
a to iba v prípadoch riadneho osvedčenia stavu bezodkladnej potreby úpravy pomerov. Nariadenie
neodkladného opatrenia je teda dočasná úprava, prichádzajúca do úvahy v prípadoch, v ktorých sa má
napraviť stav akútnych, resp. už hroziacich zásahov do záujmov maloletého dieťaťa.

17. Súd po preskúmaní návrhu matky a oboznámením sa s obsahom spisu dospel k záveru, že návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia nebol podaný dôvodne, a preto mu nevyhovel. Základným
predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnosti súdnej úpravy pomerov
účastníkov konania, v prípade konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, pomerov maloletého
dieťaťa. Matka sa svojím návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha toho, aby súd zakázal

otcovi styk s maloletou. Zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom je opatrením krajného charakteru
výrazne zasahujúcim do rodičovských práv, ako aj práv dieťaťa na pravidelný kontakt s rodičom, a
preto by k jeho nariadeniu mal súd pristúpiť len v jednoznačne odôvodnených prípadoch. Dôvodom
na zákaz styku môže byť ujma na fyzickom zdraví dieťaťa, na psychickom zdraví dieťaťa, či ujma
v inej než v zdravotnej oblasti (morálna, osobnostná). Ide o výnimočné riešenie a vážny zásah do

výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa,
ktoré musia byť natoľko závažné, že okrem záujmu dieťaťa vyvoláva potrebu urýchlene obmedziť
prirodzený kontakt. Spoľahlivé poznanie skutočností, či styk rodiča s dieťaťom ohrozuje jeho fyzické a
psychické zdravie vyžaduje spravidla spoluprácu súdu s odborníkmi z iných vedných odborov a súd pred
rozhodnutím vo veci vykonáva rozsiahle dokazovanie. Súd má za to, že dôkazmi predloženými matkou

do konania nebolo preukázané, že konanie otca ohrozuje fyzické a psychické zdravie maloletého
dieťaťa tak zásadným spôsobom, aby bola osvedčená bezodkladná potreba obmedzenia styku otca
s maloletou v danom prípade. Maloletá má právo na starostlivosť od oboch rodičov, je potrebné pre
zdravý psychický a fyzický vývoj maloletej aby jej otec nebol úplne vyčlenený z jej života. Zároveňje dôležité podotknúť, že dňa 20.01.2026 sa konalo na tunajšom súde informatívne stretnutie rodičov
v konaní sp. zn. 11P/153/2025 o rozvod manželstva a úpravu rodičovský práv a povinností k maloletej
na čas po rozvode a matka sa sama vyjadrila, že dcéra sa s otcom chcela stretnúť a navrhovateľka

je ochotná sa s sním stretnúť kvôli maloletej ale iba na verejnom mieste. Aj napriek tomu, že matka
doložila potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia, nie je v záujme maloletej, aby sa s otcom vôbec
nestretávala, keďže hrozí úplne pretrhnutie citových väzieb medzi nimi. Súd v súčasnosti nemá ničím
osvedčené, že by otec maloletej nejakým spôsobom ubližoval, tvrdenie o capnutí maloletej a hodenie na
ňu dvojkilovej krabice otec poprel a dôkazy doložené do spisu matkou, preukazujú, že otcove fyzické a

slovné útoky sú zamerané na matku a nie na maloletú A., aj keď samozrejme takéto stresujúce situácie
nemajú dobrý vplyv na dieťa. Ak stres prežíva rodič, dieťa sa často s rodičom identifikuje a stres prežíva
tiež. Taktiež je potrebné vziať do úvahy aj vek maloletej, ktorá vo veku 5 rokov nemá takú rozumovú a
vôľovú vyspelosť, aby dokázala správne vyhodnotiť a pochopiť čo sa deje medzi jej rodičmi. rozhodovať,
či sa s otcom stretne alebo nie a na jej správanie a rozhodovanie má často značný vplyv jeden z rodičov,
s ktorým je dieťa častejšie a má k nemu bližšie a teda aj jeho negatívne emócie jedného rodiča smerom

k druhému rodičovi. Maloletá A. v súčasnosti žije s matkou, sama matka potvrdila, že maloletá má
záujem sa s otcom stretávať a ani matka nemá zásadný problém so stretávaním sa maloletej s otcom,
aj keď iba na verejnom priestranstve a tak súd nemá preukázané splnenie zákonných podmienok na
vydanie neodkladného opatrenia tak ako ho navrhla matka, pričom súd má zato, že rozhodnutie o
tak vážnom zásahu do rodičovských práv otca ani nie je možné bez vykonania riadneho a úplného

dokazovania v konaní vo veci samej (takéto konanie vo veci samej na súde už aj prebieha), ktorého
účelom je zistiť pomery oboch rodičov ako aj maloletej tak, aby sa rodičia podieľali v rámci svojich
možností a schopností na výžive, výchove a starostlivosti maloletú a aby bol zachovaný najlepší záujem
dieťaťa, čo bez riadneho dokazovania, nie je možné spoľahlivo zistiť. Vzhľadom na uvedené má súd
zato, že matka neosvedčila dôvodnosť jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a preto súd

návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

Poučenie:

11P/178/2025

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd

v Trnave prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 2 a §357 pís. d) Civilného sporového
poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.