Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, November 21, 2024

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: KK-4C/17/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8423200870
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Borovská

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2024:8423200870.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v spore žalobcu: A. B., adresa trvalého pobytu:

C. XX, XXX XX, nar.: 5.11.1996, zastúpeného: JUDr. Marián Rušin, PhD., adresa sídla: Štúrova 27, 040
01 Košice, IČO: 423 29 230, proti žalovanej: Obec Abrahámovce, adresa sídla: Abrahámovce 56, 059
72, IČO: 00326101, zastúpenej: JUDr. Jozef Tekeli, PhD. & Associates, s.r.o., adresa sídla: Hlavná 25,
040 01 Košice, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaslať písomne žalobcovi a e – mailom na adresy: D., E., F., A., G.,
ospravedlnenie, v nasledovnom znení : „Obec Abrahámovce, v zastúpení starostom obce, H. I. F.,
sa týmto ospravedlňuje A. B., ktorého v e-maily zo dňa 3.2.2023, s názvom „Žiadosť o odpoveď: List

Prokuratúra - podnet B.“ poslaného z e-mailu: J., neprávom obvinila, že klame, rozpráva polopravdy,
je chudák, ktorý namiesto toho, aby si splnil zákonné povinnosti zvaľuje vinu na druhého. Pravda je
taká, že nebol to A. B., ale bola to Obec Abrahámovce, ktorá porušila zákon v súvislosti s vydaním
rozhodnutia o vydaní kolaudácii stavby, a to konkrétne vo vzťahu k nečinnosti stavebného úradu, čím
došlo k porušeniu ustanovenia § 49 ods. 1, ods. 2 Zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení
neskorších právnych predpisov, pričom na porušenie zákona bola Obec Abrahámovce upozornená
Okresnou prokuratúrou Kežmarok podľa § 28 Zákona o prokuratúre“, do 15 dní od právoplatnosti tohto

rozsudku.

II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 3.320
eur, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v plnej výške k rukám zástupcu
žalobcu JUDr. Mariána Rušina, PhD., adresa sídla: Štúrova 27, 040 01 Košice, IČO: 423 29 230, do 3
dní od právoplatnosti uznesenia súdneho úradníka o jej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou na ochranu osobnosti podanou na tunajší súd dňa 10.05.2023 sa žalobca domáhal uloženia
obci Abrahámovce (ďalej už len „obec“) ako žalovanej povinnosť zaslať do 15 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku ospravedlnenie jemu a e-mailom na adresy: D., E., F., A., G., v nasledovnom znení:
„Obec Abrahámovce, v zastúpení starostom obce, H. I. F., sa týmto ospravedlňuje A. B., ktorého v e
– maily zo dňa 3.2.2023 s názvom: „Žiadosť o odpoveď: List Prokuratúra – Podnet B.“, poslaného z
e-mailu: J., neprávom obvinila, že klame, rozpráva polopravdy, je chudák, ktorý namiesto toho, aby si
splnil zákonné povinnosti zvaľuje vinu na druhého. Pravda je taká, že nebol to A. B., ale bola to obec

Abrahámovce, ktorá porušila zákon v súvislosti s vydaním rozhodnutia o kolaudácii, pričom na porušenie
zákona bola obec Abrahámovce upozornená Okresnou prokuratúrou K., ktorá zároveň konštatovala,
že okolnosti uvedené v podnete A. B. sú pravdivé“. Okrem povinnosti zaslať ospravedlnenie uvedenýmsubjektom uvedeným spôsobom žiadal uložiť žalovanej obci aj povinnosť zaplatiť mu nemajetkovú ujmu
v peniazoch vo výške 3.320 eur, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Právny zástupca žalobcu žalobu odôvodnil tak, že žalobca je fyzickou osobou, ktorá zastupuje na
základe generálneho plnomocenstva zo dňa 24.02.2022 svojho otca, L. B., v kolaudačnom konaní
vedenom na stavebnom úrade obce Abrahámovce. Kolaudačné konanie neprebiehalo podľa žalobcu
v súlade so zákonom. Pre úplnosť uvádza, že žalovaná vedie proti otcovi žalobcu na tunajšom súdu
pod sp.zn. KK-8Cb 31/2021 civilný súdny spor o náhradu nákladov za vybudovanie cesty. Žalobca preto

podal na Okresnú prokuratúru Kežmarok podnet na nezákonnosť konania žalovanej. Dňa 03.02.2023
starosta obce H. I. F. zaslal z e-mailovej adresy obce J. urážlivý e-mail piatim poslancom obecného
zastupiteľstva, ktorý sa následne rozšíril po celej obci. A to e-mail s názvom „Žiadosť o odpoveď:
List Prokuratúra – Podnet B.“, v znení: „Vážení poslanci, Zasielam Vám list z prokuratúry, na základe
podnetu podaného A. B.. Prečítajte si tie klamstvá a polopravdy chudáka, ktorý namiesto toho, aby si
splnil zákonné povinnosti zvaľuje vinu na druhého.“ Dňa 07.03.2023 Okresná prokuratúra Kežmarok

doručila žalobcovi upovedomenie o vybavení jeho podnetu, v ktorom výslovne uviedla, že jeho tvrdenia
uvedené v podnetu sú pravdivé, a že podľa § 28 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v
znení neskorších predpisov zaslala žalovanej upozornenie prokurátora. Žalobca má pochybnosti, či
adresáti urážlivého e – mailu (poslanci) boli vôbec upovedomení o existencii tohto upozornenia. Obec
upozornenie prokuratúry nerešpektovala, napriek upozorneniu nezákonný stav ani do podania žaloby

neodstránila. Dňa 29.03.2023 žalobca zaslal obci výzvu, aby sa mu ospravedlnila za výroky uvedené
v urážlivom e-maily zo dňa 03.02.2023, a to konkrétne za výrok: „Prečítajte si tie klamstvá a polopravdy
chudáka, ktorý namiesto toho, aby si splnil zákonné povinnosti zvaľuje vinu na druhého“, a aby zaslala
jemu a všetkým adresátom e-mailu ospravedlnenie, v nasledovnom znení:„Obec Abrahámovce, v
zastúpení starostom obce, H. I. F., sa týmto ospravedlňuje A. B., ktorého v e – maily zo dňa 3.2.2023,

poslaného z e- mailu: J., neprávom obvinila, že klame, rozpráva polopravdy, je chudák, ktorý namiesto
toho, aby si splnil zákonné povinnosti zvaľuje vinu na druhého. Pravda je taká, že nebol to A. B., ale
bola to Obec Abrahámovce, ktorá porušila zákon v súvislosti s vydaním rozhodnutia o kolaudácii, pričom
na porušenie zákona bola Obec Abrahámovce upozornená Okresnou prokuratúrou K., ktorá zároveň
konštatovala, že podnet A. B. bol pravdivý.“ A tiež, aby žalobcovi titulom náhrady nemajetkovej ujmy

zaplatila 3.330 eur. Dňa 06.04.2023 obec zaslala žalobcovi odpoveď na túto výzvu, v ktorej: a) potvrdila
pravosť urážlivého e-mailu, b) uznala nevhodnosť svojho prejavu, c) navrhla ospravedlnenie, avšak
v neakceptovateľnom znení, nakoľko odmietla uznať, že podnet žalobcu bol pravdivý, a že žalobcu
neprávom obvinila, že klame, rozpráva polopravdy, je chudák, ktorý namiesto toho, aby si splnil zákonné
povinnosti zvaľuje vinu na druhého, a d) odmietla zaplatiť žalobcovi akúkoľvek náhradu nemajetkovej

ujmy v peniazoch.

3. Právny základ žaloby zástupca žalobcu dôvodil citáciou ust. § 11, § 13 ods. 1 a § 13 ods. 2
Občianskeho zákonníka, upravujúcich ochranu osobnosti. Argumentoval, že difamačným výrokom v
znení: „Prečítajte si tie klamstvá a polopravdy chudáka, ktorý namiesto toho, aby si splnil zákonné

povinnostizvaľujevinunadruhého“,ktorýbolobsiahnutývurážlivome-maily,obeczasiahladoosobnosti
žalobcu, konkrétne do jeho občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, a znížila vážnosť žalobcu v spoločnosti,
v obci, v ktorej žalobca od narodenia žije. Difamačné označenie „chudák“, ktorý píše „klamstvá“ a
„polopravdy“, „zvaľuje vinu na druhých“, „neplní si zákonné povinnosti“, sú absolútne neprimerané a v
slušnej spoločnosti neprípustné. Ide o zásadný zásah do dôstojnosti žalobcu ako fyzickej osoby. Navyše,

difamácia obsiahnutá v urážlivom e-maily nemá žiadny skutkový základ. Obec v ňom označila žalobcu
ako osobu, ktorá si neplní zákonné povinnosti, a to napriek tomu, že zákonné povinnosti si neplnila
obec, čo potvrdila Okresná prokuratúra Kežmarok. Podľa žalobcu jediným zmyslom urážlivého e-mailu
bolo znížiť dôstojnosť a vážnosť žalobcu v očiach obyvateľov obce. Autorom urážlivého e-mailu bola
najvyššia verejná autorita v obci, kde žalobca žije, a ktorá má cca 250 obyvateľov. Každý tam každého

pozná. Slová predstaviteľov obce sa považujú za viac ako zákon. Nakoľko urážlivý e - mail sa rozšíril
medzi obyvateľov obce, v obci majú žalobcu za klamára a chudáka, ktorý nedodržiava právne predpisy,
a to práve z dôvodu, že im to oznámila najvyššia autorita obce.

4. Správanie obyvateľov obce voči žalobcovi sa výrazne zmenilo. Ľudia žalobcovi často neodpovedajú

napozdravy,začalisažalobcustrániť.Spoločenskýaosobnýživotžalobcuvobcisútakznačnesťažené.
Urážlivý e-mail vážne zasiahol aj do pracovného života žalobcu. Žalobca je konateľom 2 spoločností,
a to spoločnosti StolTom, s.r.o. a spoločnosti SWISS TRANSPORT, s.r.o.. Tieto spoločnosti mali byť
presídlené do nehnuteľností, ktoré sú predmetom kolaudačného konania, ktorého sa týka urážlivý e-mail. Pre svoje podnikanie žalobca potrebuje súčinnosť obyvateľov obce. Bez súhlasov obyvateľov
obce ako vlastníkov dotknutých nehnuteľností žalobca bude čeliť problémom pri získavaní príslušných
povolení na svoju činnosť. Žalobca si nevie predstaviť, ako môže úspešne absolvovať proces EIA

(posudzovanie vplyvu na životné prostredie), ak bude čeliť hnevu obyvateľov obce. Žalobca sa obáva
podnetov od obyvateľov na príslušné orgány, pretože čokoľvek bude v obci robiť, vždy bude v očiach ľudí
len chudák, klamár, ktorý nedodržiava právne predpisy. Žalobca preto z dôvodu urážlivého e-mailu je
nútený obmedziť svoje podnikanie v obci, čo mu prinesie len zvýšené náklady a zníženú životnú úroveň.
Urážlivýe-mailsaďalejprejavilajvosobnomživotežalobcu,atotak,žerozvrátilvzťahyvrodinežalobcu.

Žalobca sa s rodičmi často háda ohľadom toho, čo viedlo obec k napísaniu urážlivého e-mailu. Žalobca
dokonca usúdil, že pre jeho rodičov bude lepšie, ak sa v rodičovskom dome nebude často ukazovať,
pretože z dôvodu urážlivého e-mailu aj rodičia žalobcu čelia negatívnemu správaniu sa obyvateľov obce.
Odlúčenie od rodičov sa u žalobcu prejavuje veľmi negatívne. Žalobca si plánoval založiť vlastnú rodinu
a začať s ňou žiť v obci. V roku 2022, si prostredníctvom svojej priateľky a rodičov zaobstaral rekreačný
dom v časti obce M., ktorý chcel žalobca zveľadiť a žiť v ňom. Z dôvodu urážlivého e-mailu však rodina a

priateľka od tohto zámeru žalobcu odhovárajú. Nechcú už bývať v obci a ani v jej okolí. Majú za to, že by
sa povesť žalobcu, ktorú „získal“ urážlivým e-mailom, mohla negatívne prejavovať aj na spoločenskom
živote ich budúcich detí, ktoré žalobca plánoval vychovávať v obci. Celá situácia s urážlivým e-mailom
teda vyvrcholila tak, že bola značne znížená dôstojnosť a vážnosť žalobcu v spoločnosti, čo sa prejavilo
zmenou spoločenských vzťahov v obci, a pracovnými a osobnými problémami. Žalobca preto žiada od

obce ospravedlnenie, ktoré žiada zaslať jemu a pôvodným adresátom urážlivého e-mailu, 5 poslancom
obecného zastupiteľstva. Nakoľko má za to, že ospravedlnenie v danom prípade nie je postačujúce,
žiada od obce aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, a to vo výške 3.320 eur. Výška požadovanej
náhrady nepredstavuje ani trojnásobok mesačnej priemernej mzdy v národnom hospodárstve SR.
Takúto výšku náhrady žalobca považuje vzhľadom na okolnosti prípadu, na zásah do jeho dôstojnosti

a zníženie jeho vážnosti v spoločnosti, za primeranú.

5. Uznesením sp. zn. KK-4C/17/2023-35 zo dňa 10.07.2023 súd v zmysle ust. § 167 ods. 2 Civilného
sporového poriadku vyzval žalovanú, aby sa v určenej lehote 15 dní od doručenia uznesenia vyjadrila
k žalobe a jej prílohám. Na výzvu zástupca žalovanej reagoval podaním zo dňa 24.07.2023, ktorým

navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. V podaní uviedol, že obec v odpovedi na predžalobnú
výzvu žalobcu zo dňa 06.04.2023 uviedla, že predmetný e-mail bol obsahom internej komunikácie medzi
starostom obce a poslancami obce, ktorej účelom bolo iba informovať poslancov o podnete podanom
žalobcom na Okresnú prokuratúru Kežmarok. Zámerom bolo iba vyjadriť nesúhlas s podnetom žalobcu,
ktorý bol podaný na prokuratúru. Úmyslom nebolo ani uraziť, ani znevážiť žalobcu ako podávateľa

podnetu, ale iba reagovať na jeho obsah, v ktorom boli uvedené viaceré nepravdivé alebo zavádzajúce
tvrdenia. S ohľadom na to, že vyjadrenia v e-maily mohli byť žalobcom pochopené inak, než ich
obec zamýšľala, obec v odpovedi na predžalobnú výzvu žalobcu súhlasila so zaslaním písomného
ospravedlnenie žalobcovi a na e-mailové adresy 5 poslancov, na ktoré bol e-mail zaslaný, avšak v inom
znení, ako to navrhol žalobca, a to iba v znení: „Obec Abrahámovce, v zastúpení starostom obce, H.

I. F. sa týmto ospravedlňuje A. B., ktorého v e-maily práve zo dňa 03.02.2023, poslaného z e-mailovej
adresy: J., označil za „chudáka, ktorý namiesto toho, aby si splnil zákonné povinnosti zvaľuje vinu na
druhého“, z dôvodu, že použitie uvedeného textu bolo neprimerané a nevhodné“. Týmto sa obec snažila
vyriešiť nežiaduci konflikt a obnoviť dôveru medzi stranami. Takéto ospravedlnenie obec stále považuje
za dostačujúce pre poskytnutie primeraného zadosťučinenia žalobcovi ako dotknutej osobe. Pokiaľ ide o

zvyšnúčasťžalobcompožadovanéhoospravedlnenia,atovznení: „Pravdajetaká,ženeboltoA.B.,ale
bola to Obec Abrahámovce, ktorá porušila zákon v súvislosti s vydaním rozhodnutia o kolaudácii, pričom
na porušenie zákona bola Obec Abrahámovce upozornená Okresnou prokuratúrou K., ktorá zároveň
konštatovala, že podnet A. B. bol pravdivý“, takéto ospravedlnenie nezodpovedá obsahu upozornenia
prokuratúry, z ktorého nevyplýva záver o pravdivosti celého obsahu podnetu žalobcu. Žalobca nemôže

žiadať uverejnenie čohokoľvek. Ospravedlnenie nesmie znamenať napríklad skrytý útok na obec, o
ktorý v tomto prípade nepochybne ide. Cieľom e-mailu bolo iba vyjadriť názory obce a argumentovať
proti niektorým aspektom podnetu, ktorý bol podaný. Obec nebola motivovaná dehonestáciou alebo
znevážením žalobcu akýmkoľvek spôsobom. Obec si uvedomuje, že niektoré použité formulácie mohli
byť vnímané inak, než si zamýšľala. Jej skutočným zámerom však nebolo uraziť, ani negatívne vykresliť

žalobcu ako podávateľa podnetu, či poškodiť jeho povesť. Označenie "chudák" samo o sebe nie je
vulgárne, ani explicitne urážlivé. Označenie "chudák" bolo použité v rámci slobody prejavu a práva
na názor, išlo subjektívne hodnotenie, názor a osobný postoj k žalobcovi. Navyše, jednalo sa len o
výnimočné, jednorazové vyjadrenie, vyjadrenie v neformálnom prostredí, ktoré sa neopakovalo. Jedôležité zvážiť celý kontext, v ktorom bolo toto označenie použité. Označenia "chudák" sa niekedy
používajú aj v bežnej reči, bez úmyslu spôsobiť skutočnú ujmu. Priznanie náhrady nemajetkovej ujmy
v prípade takéhoto jednorázového označenia by mohlo otvoriť dvere pre mnoho podobných súdnych

sporov, čo by mohlo mať vážny vplyv na slobodu prejavu a vyjadrovania názorov. Úmyslom e-mailu
nebolo rozšíriť správu mimo vnútra obce. Týmto zdôrazňuje, že daná situácia mala obmedzený rozsah
a nezahŕňala žiadne externe zamerané úmysly. Avšak nakoľko obec berie vážne dôstojnosť a rešpekt
voči všetkým osobám, zaväzuje sa preskúmať a zlepšiť interné postupy komunikácie, aby sa podobným
situáciám v budúcnosti predchádzalo. Žalobca v podnete na prokuratúru upozornil na viacero aspektov,

ktoré sa týkali postupu stavebného úradu. Prokuratúra však nevyhodnotila všetky tieto aspekty ako
porušenie zákona a v svojom upozornení k nim nezaujala žiadne stanovisko. Upozornila iba na prieťahy
v kolaudačnom konaní. Obec je toho názoru, že práve tento fakt vyvolal u žalobcu pocit, že jeho
podnet nebol dostatočne zohľadnený, a že niektoré dôležité aspekty boli prehliadané. A preto v rámci
ospravedlnenia navrhuje zohľadnenie aj týchto aspektov. Obec pri použití výroku, že žalobca uvádza
„klamstvá a polopravdy“, netvrdila nepravdivé skutočnosti, nakoľko prokuratúra nepotvrdila pravdivosť

všetkých tvrdení žalobcu, ktoré vyjadril v podnete. Prokuratúra poukázala iba na prieťahy v konaní.
Žalobca preto nesprávne tvrdí, že prokuratúra mu dala za pravdu a že všetky jeho tvrdenia v podnete sú
pravdivé. Žalovaný v e-maily nepoužil formuláciu, ktorú uvádza žalobca, a to, že nedodržiava právne
predpisy. Žalovaný v e-maily použitím slov, že si žalobca si „neplní zákonné povinnosti“, iba reagoval
na obsah podnetu. Táto formulácia nebola myslená na neplnenie si zákonných povinností žalobcom vo

všeobecnosti. Tvrdenie vo vzťahu k žalobcovi o „klamstvách a polopravdách“ sa v celom uvedenom
kontexte javí ako logicky vyplývajúce konštatovanie, a aj v prípade, že viac spĺňa obsahové kritéria
hodnotiaceho úsudku než skutkové tvrdenia, nemožno poprieť jeho pravdivý základ.

6. Ďalej uviedol, že žalobcom uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 3.320 eur

považuje v celom rozsahu za nedôvodný. Citoval ust. § 13 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka s tým,
že právo fyzickej osoby pri zásahu do jej osobnostných práv aj vo forme náhrady nemajetkovej ujmy
v peniazoch nie je zakotvené automaticky. Má povahu subsidiárneho nároku. Podľa cit. § 13 ods. 3
Občianskehozákonníkaajudikatúry,zktorejcitoval,fyzickáosobamáprávoajnanáhradunemajetkovej
ujmyvpeniazochlenvtedy,akbolavznačnejmierezníženájehodôstojnosťalebovážnosťvspoločnosti.

Zákon síce nešpecifikuje, čo znamená „v značnej miere znížená dôstojnosť a vážnosť fyzickej osoby“.
Zníženie dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti však možno všeobecne v súlade s judikatúrou
vymedziť tak, že musí ísť o takú nemajetkovú ujmu vzniknutú na osobnosti fyzickej osoby, ktorú táto
osoba pociťuje ako závažnú. Podľa judikatúry okolnosti, ktoré súdy najčastejšie berú do úvahy pri
posúdení, či ide o závažnú ujmu vzniknutú na osobnosti fyzickej osoby, sú: dĺžka protiprávneho

konania, reakcia na upozornenia a požiadavky dotknutej osoby, dobrovoľné upustenie od konania
a snaha o nápravu, opakovanie a zvyšovanie intenzity protiprávneho konania, úmysel motivovaný
snahou o dosiahnutie zisku alebo zámernej diskreditácie osoby, a čitateľnosť, resp. sledovateľnosť.
V danom prípade nebol naplnený ani jeden z týchto znakov. Obec už vo svojej odpovedi zo dňa
06.04.2023, teda v ihneď v čase, keď bola žalobcom vyzvaná na ospravedlnenie, ponúkla žalobcovi

primerané ospravedlnenie, ktoré však žalobca neprijal. Snažila sa tak o nápravu svojho konania a
vzťahu so žalobcom, v konaní ďalej nepokračovala. Obec si nie je vedomá žiadneho šírenia urážlivého
e-mailu. Všetci jeho adresáti šírenie e-mailu popreli, a na obci nebolo potvrdené. Tvrdenie, že e-
mail bol rozšírený po celej obci, žalobca ničím nedoložil. E-mail ako súčasť internej komunikácie
obce bol dostupný len obmedzenému počtu ľudí. Pri posudzovaní závažnosti ujmy nie sú rozhodujúce

subjektívne pocity žalobcu, ale objektívne hľadisko, tzn., či by predmetnú ujmu v danom mieste,
čase a za daných okolností ako závažnú vnímala každá fyzická osoba. Pokiaľ žalobca tvrdí, že v
dôsledku urážlivého e-mailu bola v značnej miere znížená jeho dôstojnosť a vážnosť, ide o žalobcom
zámerne a účelovo vyfabulované skutočnosti. V obci je všeobecne známe, že žalobca svojim správaním
znepríjemňuje život občanom v obci, čoho dôsledkom je stránenie sa žalobcu obyvateľmi obce. Táto

pozícia žalobcu v obci existovala nepochybne už pred odoslaním urážlivého e-mailu. Poukázal na
priestupkové konanie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, vedené Okresným úradom
Kežmarok pod sp.zn. OÚ-KK-OVVS-2021/002535-022, v ktorom správny orgán vyhodnotil výpoveď
žalobcu ako účelovú s úmyslom vyhnúť sa postihu v tomto prípade za priestupok. Pokiaľ ďalej žalobca
tvrdí, že urážlivý e-mail vážne zasiahol do jeho pracovného života, konkrétne do podnikania jeho

dvoch spoločností, žalobca ani tieto tvrdenia nepreukázal, a ani bližšie nešpecifikoval. Pokiaľ žalobca
tvrdí, že na získanie certifikátu EIA (posudzovanie vplyvu životného prostredia) potrebuje súčinnosť
obyvateľov obce, opakovane zdôrazňuje, že obec nemá vedomosť o rozšírení e-mailu medzi obyvateľov
obce, a preto pokiaľ obyvatelia obce nebudú žalobcovi pre jeho podnikanie poskytovať potrebnúsúčinnosť, urážlivý e-mail toho jednoznačne nebude dôvodom. Navyše, EIA je proces hodnotenia
environmentálnych dopadov, ktorý sa vykonáva pred začatím veľkých projektov, ako sú napríklad
výstavba nových tovární, diaľnic, alebo ťažba nerastných surovín, ktoré by mohli výrazne ovplyvniť

životné prostredie a obyvateľov v danom regióne. Cieľom EIA je získať informácie o dopadoch projektu
na životné prostredie, identifikovať potenciálne riziká a navrhnúť vhodné opatrenia na minimalizáciu
negatívnych vplyvov. Podľa obchodných činností, ktoré žalobca vykonáva, EIA certifikát nepotrebuje.
Nemá preto ani dôvod usilovať sa o jeho získanie. Preto obec aj z tohto dôvodu tvrdenie žalobcu
považuje za bezpredmetné a vyfabulované žalobcom pre účely tohto sporu. Žalobca ďalej uvádza, že

urážlivýe-mailsaprejavilvjehoosobnomživote.Napriektomunavrholakosvedkovsvojumatku,K.B.,a
snúbenicu, K. N., čo je v rozpore s jeho tvrdeniami o rozvrátenej a rozhádanej rodine. Navyše, výpovede
týchto svedkýň považuje pre účely sporu za absolútne neobjektívne. Navrhol, aby súd výsluchy týchto
svedkov nevykonal. Poukázal na judikatúru (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4 Cdo 15/03), podľa
ktorej na súde účelovo vypovedali príbuzní či spolupracovníci o tom, že po prečítaní určitého článku,
napr.vbulvárnychnovinách,stratiliodanomčlovekudobrúmienku,čímmalodôjsť kznačnémuzníženiu

jeho vážnosti a dôstojnosti v ich očiach. Ak dobre poznáme blízkeho človeka, jeden príspevok v médiách
nemôže zmeniť jeho celkový pohľad na človeka budovaný niekoľko rokov. Určité vyjadrenie tak môže,
ale nemusí mať dôsledky na rodinný život. Za dôležité považuje to, či určité vyjadrenie bolo objektívne
spôsobilé tieto dôsledky vyvolať u priemerného človeka. Ďalej, podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR
zo dňa 29. júna 2011, sp. zn. 4 Cdo 232/2010: „Pokiaľ dôjde k neoprávnenému zásahu do práva na česť

a dôstojnosť, má zásah závažné dôsledky vtedy, keď ním bola v značnej miere znížená dôstojnosť alebo
vážnosť fyzickej osoby v spoločnosti. Aj v prípade niektorého zásahu do práva na súkromie môže nastať
ten istý dôsledok (zníženie dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti v značnej miere); tento negatívny –
difamačný následok ale nie je jediným právne akceptovateľným prejavom závažnosti ujmy spôsobenej
fyzickej osobe na týchto chránených právach.“ Ďalej, podľa rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn.

11Co/555/2014“: „Účastník sporového konania má v zásade dve procesné povinnosti, vyplývajúce mu
z ust. § 120 ods. 1 O. s. p., a to povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Účastník, ktorý chce byť
úspešný vo svojej žalobe, musí okrem formálneho splnenia si povinnosti tvrdenia, tvrdiť také okolnosti,
ktoré po ich preukázaní umožnia súdu priznať uplatnený nárok. Tvrdené okolnosti musia byť preukázané
navrhnutými a vykonanými dôkazmi. Neunesenie povinnosti tvrdenia alebo povinnosti dôkaznej, alebo

jednej z týchto povinností má za následok neúspech žalobcu v konaní. Žalobca sa v predmetnom konaní
domáhal nároku vyplývajúceho z ust. § 19b ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka pre neoprávnený zásah do
dobrejpovestiprávnickejosobyčlánkomžalovaného.Nepochybnecitovanéustanoveniaumožňujúsúdu
priznať žalobcovi, do ktorého dobrej povesti bolo zasiahnuté, aj primerané zadosťučinenie v peniazoch.
Ide však iba o subsidiárny nárok, ktorý dotknutému účastníkovi nepatrí vždy, keď dôjde k zásahu do

dobrej povesti právnickej osoby, spravidla je tak iba vtedy, keď iné formy, najmä morálne zadosťučinenie,
možno považovať za nedostačujúce alebo zásah spôsobil mimoriadne závažný a ťažko odstrániteľný
dôsledok. Teda musia tu byť preukázané okolnosti, že v konkrétnom prípade z hľadiska intenzity, trvania
a rozsahu nepriaznivých následkov vzniknutých žalobcovi je morálne zadosťučinenie nedostačujúce.“

7. Na záver zástupca žalovanej na potvrdenie tvrdení vo vzťahu k postačujúcej forme zadosťučinenia v
danom prípade ospravedlnením, ktoré obec žalobcovi aj navrhla v svojej odpovedi zo dňa 06.04.2023,
poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 30 Cdo 2094/2007, z ktorého citoval: „Ak môže byť
nemajetková ujma vzniknutá na osobnosti fyzickej osoby zmiernená niektorou z foriem zadosťučinenia
v zmysle ustanovenia § 13 OZ, je potrebné zvoliť takú jeho formu, ktorá je podľa okolností každého

konkrétneho prípadu primeraná a postačujúca na relatívnu sanáciu nemajetkovej ujmy vzniknutej
neoprávneným zásahom a ktorá tak súčasne bude aj účinná. Súd pri úvahe o primeranosti požadovanej
satisfakcie musí predovšetkým vyjsť tak z celkovej povahy, ako aj z jednotlivých okolností konkrétneho
prípadu (musí prihliadnuť napr. na intenzitu, povahu a spôsob neoprávneného zásahu, na charakter a
rozsah zasiahnutej hodnoty osobnosti, na trvanie i šírku vzniknutej nemajetkovej ujmy a pod).“ Zdôraznil,

že priznanie náhrady nemajetkovej ujmy na základe iba jedného označenia by mohlo narúšať slobodu
prejavu. Uviedol, že súdy by mali byť opatrné pri zasahovaní do komunikácie medzi jednotlivcami a
minimalizovať zasahovanie do vyjadrovania názorov. Žalobca by mal preukázať, že označenie "chudák"
spôsobilo skutočnú nemajetkovú ujmu alebo poškodenie jeho reputácie. Žalobca však neoznačil žiaden
relevantný dôkaz o tom, že takéto pomenovanie malo negatívny vplyv na žalobcovu osobu alebo jeho

pracovný život. Bez ohľadu na spôsobilosť urážlivého e-mailu zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti
žalobcu, žalobca nesplnil predpoklad pre priznanie akejkoľvek náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.8. Uznesením sp. zn. KK-4C/17/2023-56 zo dňa 26.07.2023 súd v zmysle ust. § 167 ods. 3 Civilného
sporového poriadku vyzval zástupcu žalobcu na repliku k vyjadreniu žalovanej k žalobe. Podaním zo
dňa 01.08.2023 zástupca žalobkyne oznámil, za žalobca trvá na podanej žalobe v celom rozsahu.

Uviedol, že vyjadrenie obce je pre žalobcu prekvapivé. Obec totiž na jednej strane uznáva nevhodnosť
svojich výrokov. No na druhej strane nielenže žiada celú žalobu zamietnuť, ale vo vyjadrení pokračuje
v osočovaní žalobcu pred súdom, keď v podstate tvrdí, že obec napísala pravdu, že žalobca je klamár,
nečestný človek, a že fabuluje. Podľa žalobcu je preto zrejmé, že úmyslom obce pri napísaní urážlivého
e-mailu bolo zasiahnuť do jeho povesti, a že obec v tom aj naďalej pokračuje. Vyjadril nesúhlas

s tvrdením zástupcu obce, že slovo „chudák“ nie je urážlivé. Zastáva názor, že tento výraz vo vzťahu
k žalobcovi bol zjavne urážlivý, a takýto výraz by určite orgán verejnej moci nemal používať voči
akémukoľvek obyvateľovi obce. Ide o prejav zjavnej neslušnosti. K tvrdeniam zástupcu obce, že išlo iba
o internú komunikáciu v rámci obce, a že žalobca nepreukázal, že e-mail bol rozšírený, s poukazom
na judikatúru (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 MCdo 7/2010) uviedol, že podstatné je to, či
predmetný e-mail bol objektívne spôsobilý zasiahnuť do osobnosti žalobcu alebo nebol. Zodpovednosť

za e-mail znáša jeho pôvodca bez ohľadu na zavinenie. Ide tak o zodpovednosť objektívnu, o objektívnu
spôsobilosť e-mailu zasiahnuť do osobnosti žalobu. Zastáva názor, že predmetný e-mail bol objektívne
spôsobilý zasiahnuť do osobnosti žalobcu, pričom za e-mail je objektívne zodpovedná obec. Je pritom
právne irelevantné, či išlo o internú komunikáciu, a či e-mail bol ďalej šírený po obci. Pre úplnosť však
dodáva, že e-mail bol doručený piatim osobám na ich súkromné e-mailové adresy, čo vylučuje tvrdenie

o internej komunikácii. Avšak tvrdenie, že e-mail bol následne rozšírený po celej obci, žalobca preukáže
výsluchom svedkov, ktorých označil v žalobe (aj keď je táto skutočnosť právne irelevantná). Žalobca
sa ďalej rezolútne ohradzuje voči tomu, že je pravdou, že je chudák, ktorý šíri polopravdy a klamstvá,
a ktorý namiesto toho, aby si splnil zákonné povinnosti, zvaľuje vinu na druhého. Týmito tvrdeniami
obec len pokračuje v osočovaní žalobcu. Je pritom evidentné, že žalobca len realizoval svoje právo, keď

oznámil prokuratúre nezákonné konanie obce, pričom prokuratúra uviedla, že tvrdenia žalobcu uvedené
v podnete sú pravdivé. To, že obec sa nevie zmieriť s tým, že prokuratúra dala žalobcovi za pravdu,
nezakladá jej právo osočovať žalobcu. K tvrdeniam zástupcu obce o nepreukázaní nároku na náhradu
majetkovej ujmy uviedol, že zástupca obce si zamieňa pojmy „označiť dôkazy“ a „preukázať nárok“.
Žalobca označil v žalobe dôkazy na tieto tvrdenia a zastáva názor, že po ich vykonaní bude jeho nárok

na náhradu nemajetkovej ujmy preukázaný. Žalobca rezolútne odmieta, že je nečestným človekom.
A ak by aj bol, tým nestráca nárok na ochranu svojej osobnosti. Na ochranu má totiž nárok každý
človek. Tu však udáva, že žalobca nikdy nebol trestne stíhaný, a na rozdiel od obce, neporušil ani žiadnu
povinnosť. Naopak, je to práve obec, ktorá porušuje svoje povinnosti, na čo bola upozornená Okresnou
prokuratúrou Kežmarok. Uviedol, že rozhodnutím Okresného úradu Kežmarok v priestupkovom konaní,

na ktoré obec poukázala, bolo konanie voči žalobcovi zastavené z dôvodu, že skutok sa nestal alebo
nie je priestupkom, a to tak isto, ako bolo zastavené aj proti starostovi žalovaného. Rozhodnutie vydané
v tomto konaní je tak dôkazom o nevine a čestnosti žalobcu, nie o jeho nečestnosti.

9. Uznesením sp. zn. KK-4C 17/2023-64 zo dňa 21.09.2023 súd v zmysle ust. § 167 ods. 4 Civilného

sporového poriadku vyzval zástupcu obce na dupliku k vyjadreniu zástupcu žalobcu. Podaním zo
dňa 02.10.2023 zástupca obce oznámil, že trvá na svojich vyjadreniach a návrhu na zamietnutí celej
žaloby. Zdôraznil, že starosta obce si nepochybne uvedomil, že označenie „chudák“ bolo nevhodné.
Preto žalobcovi okamžite odoslal ospravedlnenie, ktoré obec považuje v danom prípade za absolútne
postačujúce a primerané, a to vzhľadom na použitú terminológiu a intenzitu, v akej bol e-mail spôsobilý

zasiahnuť do osobnosti žalobcu. Išlo len o jednorazový prejav v neformálnom prostredí. Preto je
úplne neprimerané požadovať aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Skutočnosť, že žalobca vo
vyjadrení tvrdí, že obec naďalej pokračuje v jeho osočovaní, a to len na základe toho, že zástupca
obce vyvrátil jeho tvrdenie o možnosti získania certifikátu EIA, len potvrdzuje, že žalobca pri každom,
aj objektívnom tvrdení a faktoch, úmyselne vyvoláva ďalší konflikt s cieľom vykresliť starostu obce ako

subjekt, ktorý má úmysel žalobcovi poškodiť dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti. Opakovane zdôraznil,
že žalobca ničím nepreukázal, kým, akým spôsobom a v akom rozsahu bol e-mail rozšírený, a že e-mail
bol iba súčasťou internej komunikácie medzi starostom obce a poslancami obecného zastupiteľstva.
K tvrdeniam žalobcu, že e-mail bol odoslaný na súkromné e-mailové adresy poslancov, čo vylučuje
tvrdenia o internej komunikácii, uviedol, že zákon žiadnym spôsobom neukladá poslancom obecného

zastupiteľstva povinnosť vytvárať si za účelom plnenia pracovných povinností nové pracovné e-mailové
adresy. Poslanci obecného zastupiteľstva za účelom využívania na internú komunikáciu v rámci obce
výslovne uviedli svoje súkromné e-mailové adresy. Vyjadril nesúhlas s tvrdením zástupcu žalobcu, že
nie je podstatné, či e-mail bol alebo nebol šírený, a že je dôležité len to, či bol spôsobilý zasiahnuť doosobnosti žalobcu. Má za to, že za účelom zistenia, či bolo možné predmetným e-mailom zasiahnuť
do osobnosti žalobcu, a najmä v akej intenzite bolo do nej zasiahnuté, je potrebné v prvom rade zistiť,
v akom rozsahu bol e-mail rozšírený, tzn. koľko osôb sa mohlo s jeho obsahom oboznámiť. Iba tak

možno objektívne posúdiť, či a v akej intenzite a v akom trvaní bola znížená dôstojnosť a vážnosť
žalobcu v spoločnosti. Fyzická osoba má totiž právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ak
bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti. Za týmto
účelom zástupca obce navrhol vypočuť ako svedkov niektorých poslancov obecného zastupiteľstva.
Zotrval na názore, že žalobcom navrhované ospravedlnenie je absolútne neprijateľné a neprimerané.

Prokuratúra žiadnym spôsobom nevyhodnotila žalobcom namietaný postup stavebného úradu ako
porušenie zákona, nezaujala k nemu žiadne stanovisko. Ide tu iba o želanie žalobcu, aby ním v podnete
namietané skutočnosti v svojom ospravedlnení potvrdila aspoň obec, a tak zabezpečila dostatočné
uspokojenie žalobcu, ktoré objektívne absentuje v upozornení prokuratúry. Prokuratúra v upozornení
potvrdila iba prieťahy v konaní obce, na ktoré aj starosta obce dlhodobo upozorňoval, a ktoré spoločný
stavebný úrad dlhodobo žiaľ ignoroval. Za ospravedlnením, ktoré požaduje žalobca, obec vidí snahu

žalobcu zmeniť výrok v upozornení prokuratúry, vykresliť svoju osobu v rozpore so skutočnosťami
uvedenými v upozornení, a zároveň skryto útočiť na starostu obce. K tvrdeniu žalobcu, že nebol nikdy
trestne stíhaný uviedol, že v svojom vyjadrení neuviedol, že žalobca bol trestne stíhaný. Poukázal
iba na vyjadrenie nezávislého priestupkového orgánu, ktorý žalobcovu výpoveď označil ako účelovú
v úmysle vyhnúť sa postihu v danom prípade za priestupok. Tým preukázal, že predmetná žaloba na

ochranu osobnosti nie je jediným prípadom, kedy žalobca fabuluje určité skutočnosti, aby dosiahol ním
požadovaný výsledok. Fabulácia žalobcom sa o.i. prejavila už v samotnom texte žaloby pri úvahách
žalobcu o vychovávaní jeho zatiaľ neexistujúcich detí, ako aj v ďalších častiach, v ktorých žalobca
exponuje svoje úvahy doslova až do nezmyselností. Žaloba sa tak vo svojej podstate javí ako šikanózna
a postrádajúca svoj základný účel, ktorým by mala byť ochrana subjektívnych práv fyzickej osoby. V

požadovaní aj peňažnej náhrady je treba vidieť iba zámer žalobcu ťažiť z danej situácie a obohatiť sa.
Ak aj podľa tvrdení žalobcu predmetný e-mail vyvolal isté pochybnosti o jeho osobe, tieto sa postupom
času nepochybne zmiernili, až zanikli, a e-mail nemohol vyvolať trvalé následky.

10. Súd na deň 12.12.2023 nariadil predbežné prejednanie sporu, na ktorom spor za účasti žalobcu,

štatutárneho zástupcu obce, starostu H. I. F., a právnych zástupcov oboch sporových strán
predbežne prejednal. Zástupca žalobcu trval na žalobe v celom rozsahu s tým, že znenie
ospravedlnenia navrhované petitom žaloby je ochotný naformulovať tak, aby doslovne zodpovedalo
záverom konštatovaným Okresnou prokuratúrou Kežmarok, vysloveným v reakcii na podnet žalobcu.
Zástupca obce jednoznačne nesúhlasil so zaplatením akejkoľvek náhrady nemajetkovej ujmy žalobcovi

v peniazoch. Súd oznámil stranám predbežné právne posúdenie žaloby tak, že žalobu v časti nároku
na ospravedlnenie za zásah do osobnosti žalobcu považuje za dôvodnú, a skutočnosti rozhodné pre
priznanie nároku aj na žalobcom požadovanú nemajetkovú ujmu, príp. primeranosť jej výšky, bude
predmetom dokazovania. Súčasne súd nariadil termín prvého pojednávania, ktoré na žiadosti zástupcov
oboch sporových strán o ich opakované odročenie nakoniec nariadil na deň 06.08.2024.

11. Podaním zo dňa 19.03.2024 zástupca žalobcu podal na súd návrh na zmenu vo výroku I. petitu
žaloby týkajúceho sa ospravedlnenia tak, aby súd uložil obci povinnosť zaslať žalobcovi a na už v petite
označené e-mailové adresy: D., E., F., A., G., ospravedlnenie v upravenom znení nasledovne: „Obec
Abrahámovce, v zastúpení starostom obce, H. I. F., sa týmto ospravedlňuje A. B., ktorého v e-maily zo

dňa 3.2.2023, s názvom: „Žiadosť o odpoveď: List Prokuratúra – Podnet B.“, poslaného z e- mailu: J.,
neprávom obvinila, že klame, rozpráva polopravdy, je chudák, ktorý namiesto toho, aby si splnil zákonné
povinnosti zvaľuje vinu na druhého. Pravda je taká, že nebol to A. B. ale bola to Obec Abrahámovce,
ktorá porušila zákon, čo potvrdila Okresná prokuratúra Kežmarok, ktorá v upovedomení o upozornení
prokurátora zo dňa 7.3.2023, sp. zn. Pd 10/23/7703- 06, uviedla: „Preskúmaním administratívnych

spisov bolo zistené, že okolnosti, uvedené vo Vašom podnete (t. j. A. B. – pozn.) sú pravdivé a bola
konštatovaná nečinnosť stavebného orgánu (t. j. Obce Abrahámovce – pozn.) v uvedenom konaní,
a tým porušenie ustanovení § 49 ods. 1, ods. 2 Zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v
znení nesk. právnych predpisov. Vzhľadom na vyššie uvedené bolo potrebné nesprávny postup Obce
Abrahámovce ako stavebného úradu, resp. správneho orgánu, napadnúť opatrením prokurátora –

podanímupozorneniaprokurátorapodľa§28ods.1Zákonaoprokuratúre.“Súddoručilnávrhzástupcovi
žalovanej na vyjadrenie v lehote 15 dní. Na výzvu zástupca žalovanej nereagoval.12. O návrhu na zmenu žaloby súd rozhodol uznesením vyhláseným na pojednávaní konanom dňa
06.08.2024 tak, že zmenu petitu žaloby vo výroku I. v znení tak, ako to podaním zo dňa 19.03.2024
navrhol zástupca žalobcu, pripustil. Následne žalobu tak, ako bola týmto právoplatným uznesením

upravená, na tomto pojednávaní a následne na pojednávaní konanom dňa 22.10.2024 prejednal za
prítomnosti oboch strán a ich právnych zástupcov. Obe sporové strany trvali na svojich postojov a
uplatnených prostriedkoch procesného útoku a obrany. Súd vykonal dokazovanie v celom rozsahu
navrhovanom oboma stranami, a to oboznámením obsahu spisu, výsluchom žalobcu, svedkov K. B., L.
D., A. K., F. G., F. B., K. B. a D. K., a skutkový stav vo veci ustálil nasledovne:

13. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 13.05.2019 podal stavebník, otec žalobcu L. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XX, na obec Abrahámovce ako stavebný úrad návrh na kolaudáciu stavby
„Zmenadokončenejstavby-prestavbahospodárskehoobjektunastolárskudielňuvobciAbrahámovce“,
stojacu na pozemku parcele registra „C“ č. 12/9 v katastrálnom území C., evidovanú pod č.k.
administratívnych spisov SÚ 4324/2019 a SÚ 325/2011 (ďalej už len „kolaudačné konanie“). Podľa

písomného generálneho plnomocenstva na čl. 24 spisu stavebník dňa 24.02.2022 udelil žalobcovi, ktorý
je jeho synom, všeobecnú plnú moc na zastupovanie v tomto kolaudačnom konaní.

14. Medzi stranami ďalej nebolo sporné, že dňa 27.01.2023 žalobca ako splnomocnený zástupca
stavebníka podal na Okresnú prokuratúru Kežmarok písomný podnet, ktorý označil ako „Podnet

na prešetrenie činnosti obce C.“ (čl. 10 -13 spisu, ďalej už len „prokuratúra“ a „podnet„). Podnet
žalobca odôvodnil tak, že zástupca obce Abrahámovce, starosta H. I. F., mu svojou nečinnosťou a
nekonaním spôsobuje škodu, a to tým, že napriek doloženiu všetkých požadovaných dokumentov
nevydal v prebiehajúcom kolaudačnom konaní rozhodnutie o kolaudácii stavby a stavbu tak nemôže
užívať na určenú podnikateľskú činnosť. V podnete uviedol, že zastáva názor, že dôvodom nečinnosti,

resp. činnosti obce ako stavebného úradu smerujúcej k nevydaniu kolaudačného rozhodnutia je najmä
to, že obec v zastúpení starostu H. I. F. v roku 2021 iniciovala voči stavebníkovi súdny spor, ktorý stále
prebieha, a v minulých rokoch aj viacero priestupkových konaní. Z toho má za to, že obec Abrahámovce
v zastúpení starostom H. I. F. znemožňuje, prípadne oddiaľuje, vydanie kolaudačného rozhodnutia na
stavbu z dôvodu zaujatosti voči osobe stavebníka. Má za to, že starosta obce tak prekračuje svoje

zákonné právomoci a zneužíva svoju funkciu, keď z dôvodu osobných sporov a susedskej nevraživosti
útočí na stavebníka z pozície štatutárneho zástupcu obce. V podnete ďalej podrobne rozpísal priebeh
kolaudačného konania tak, ako to vyplýva z obsahu listiny na čl. 10 -13 spisu.

15. Medzi stranami ďalej nebolo sporné, že Okresná prokuratúra Kežmarok podnet žalobcu preskúmala

ako„Podnetnanečinnosťstavebnéhoorgánu“.Tonespornevyplývajednakzpísomnéhoupovedomenia
prokuratúry adresovaného žalobcovi zo dňa 07.03.2023 (čl. 15 spisu, ďalej už len „upovedomenie“),
v ktorom prokuratúra žalobcovi oznámila, že z podnetu vyplynulo podozrenie z prieťahov v konaní
a rozhodovaní obce ako stavebného úradu v kolaudačnom konaní, a ktorým oznámila žalobcovi, že
„Preskúmaním administratívnych spisov bolo zistené, že okolnosti uvedené vo Vašom podnete sú

pravdivé a bola konštatovaná nečinnosť stavebného orgánu v uvedenom konaní, a tým porušenie
ustanovení § 49 ods. 1, ods. 2 Zákon č. 71/1967 o správnom konaní v znení nesk. právnych predpisov.
Vzhľadom na vyššie uvedené bolo potrebné nesprávny postup Obce Abrahámovce ako stavebného
úradu, resp. správneho orgánu, napadnúť opatrením prokurátora – podaním upozornenia prokurátora
podľa § 28 ods. 1 Zákona o prokuratúre.“. Jednak z písomného upozornenia prokuratúry adresovaného

obciAbrahámovcezodňa07.03.2023(čl.77-79spisu,ďalejužlen„upozornenie“),vktoromprokuratúra
s rovnakým konštatovaním, že na základe podnetu žalobcu zistila „porušenie ust. § 49 ods. 1, ods. 2
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení nesk. predpisov (Správneho poriadku)“, s poukazom
na ust. § 28 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre (ďalej už len „Zákon o prokuratúre“) upozornila
obec Abrahámovce na toto porušenie zákona a navrhla opatrenia na odstránenie tohoto porušovania

zákonnosti, na vykonanie ktorých stanovila lehotu 30 dní. V upozornení prokuratúra cituje ust. § 49
ods. 1 ods. 2 Správneho poriadku, ktoré upravujú procesné lehoty , v ktorých má správny orgán
v jednotlivých veciach rozhodnúť s tým, že ide o zákonné lehoty, ktoré správny orgán nemôže predĺžiť.
Opisuje priebeh predmetného kolaudačného konania z pohľadu vydávania procesných a meritórnych
rozhodnutí správnym orgánom so záverom o nečinnosti správneho orgánu, keď do doby preskúmavania

podnetu vo veci meritórne nerozhodol.

16.Medzistranamineboloďalejtiežsporné,žedňa03.02.2023bolaodosielateľomJ.zaslanáadresátom
D., E., F., A. a G., e- mailová správa s predmetom „Žiadosť o odpoveď: List Prokuratúra – PodnetB.“, s nasledujúcim obsahom: „Vážení poslanci, Zasielam Vám list z prokuratúry, na základe podnetu
podanéhoA.B..Prečítajtesitieklamstváapolopravdychudáka,ktorýnamiestotoho,abysiplnilzákonné
povinnosti zvaľuje vinu na druhého. Po prečítaní mi kľudne zavolajte, vysvetlím nejasnosti. Príjemné

čítanie. S pozdravom H. I. F., Obec Abrahámovce.“. Podľa zhodných tvrdení strán prílohou tejto e-
mailovej správy bol podnet žalobcu.

17. Podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (Zákon č. 460/1992 Zb.) každý má právo na
zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

18. Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života.

19. Podľa čl. 10 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.) každý má právo
na zachovanie svojej ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

20. Podľa čl. 10 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd každý má právo na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života.

21. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä

života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

22. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky

týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

23. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

24. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím
na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

25. Podľa § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia

tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom.

26.Cit.ust.§11anasl.Občianskehozákonníka,oktoréžalobcaopieralžalobu,upravujúprávnuochranu
osobnosti fyzickej osoby ako jednotné právo, ktorej účelom je zabezpečiť rešpektovanie osobnosti
fyzickej osoby a jej všestranný slobodný rozvoj. Z pohľadu tejto občianskoprávnej ochrany je osobnosť

fyzickej osoby judikatúrou vnímaná ako súhrn individuálnych psychických a fyzických zložiek fyzickej
osoby a ich prejavov, ktorý je vždy pre danú osobu špecifický, ale ktorý vždy musí byť vnímaný v ich
ucelenosti a nedeliteľnosti. Mnohopočetnosti zložiek osobnosti fyzickej osoby a ich prejavov prirodzene
zodpovedá aj široké spektrum možných neoprávnených zásahov proti tej ktorej zložke osobnosti a jej
prejavu. Výpočet jednotlivých zložiek a prejavov osobnosti, ktoré spadajú pod právnu ochranu osobnosti

fyzickej osoby je v cit. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka uvedená iba príkladmo. Ide o najtypickejšie
zložky a prejavy, a to o skutočnosti týkajúce sa života a zdravia fyzickej osoby, jej občianskej cti, ľudskej
dôstojnosti, vážnosti, súkromia, mena a prejavov osobnej povahy. Pri posudzovaní otázky, či došlo
k zásahu do práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby, je však potrebné vždy zvážiť nie len to, či
určité konanie (príp. nekonanie) je možné podradiť pod cit. ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka,

ale je potrebné prihliadnuť aj k ústavným princípom, na ktorých je právna úprava inštitútu ochrany
osobnosti fyzickej osoby založená, vrátane princípov, ktoré sú pre Slovenskú republiku v tejto právnej
oblasti záväzné z hľadiska prijatých medzinárodných zmlúv, nakoľko občianskoprávna úprava je len
rozvinutím príslušných ústavných princípov a medzinárodne záväzných dokumentov. V svojej podstate
ide predovšetkým o cit. čl. 19 Ústavy a čl. 10 Listiny základných práv a slobôd, ale aj o ďalšie zákony a

medzinárodné dokumenty. Napr., ESĽP v rozsudku vo veci Pfeifer proti Rakúsku z 15. novembra 2007,
č. sťažnosti č. 12556//03, judikoval , že výroky majúce negatívny vplyv na dobrú povesť fyzickej osoby
zasahujú do súkromného života tejto osoby.27. Základným predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti podľa cit. § 11 a nasl.
Občianskeho zákonníka je jednak to, aby došlo k neoprávnenému zásahu, a jednak to, aby tento zásah
bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach fyzickej osoby chránených týmito ustanoveniami. Oba

tieto predpoklady musia byť splnené, aby vznikol právny vzťah, ktorého obsahom je právo domáhať sa
ochrany osobnosti podľa ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka a povinnosť súdom uložené sankcie
znášať. Pojem „zásah“ je pre účely cit. právnej úpravy potrebné vykladať ako určité chovanie, a to
či už aktívne alebo pasívne. To nie je však rozhodné. Rozhodné je posúdenie, či ide o aktívne alebo
pasívne chovanie, teda zásah do práva na ochranu osobnosti, ktorý je neoprávnený. Neoprávneným

zásahom do osobnosti fyzickej osoby je taký zásah, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, tzn.
s právnym poriadkom. Na úspešné uplatnenie práva sa pritom nevyžaduje aj vyvolanie následkov. Stačí,
že neoprávnený zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva fyzickej osoby chránené
ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Občianskoprávna ochrana osobnosti je tak založená na tzv.
objektívnej zodpovednosti toho, kto neoprávnený zásah vykonal. To znamená, že popri neoprávnenosti
zásahu do osobnosti fyzickej osoby sa nevyžaduje aj zavinenie pôvodcu tohto neoprávneného zásahu.

V prípade súdneho sporu je tak podstatné len to, či zásah bol neoprávnený, a či bol objektívne spôsobilý
zasiahnuť do osobnosti fyzickej osoby.

28. Prostriedkami súdnej ochrany osobnosti fyzickej osoby sú návrh na upustenie od neoprávneného
zásahu (tzv. negatórna žaloba), návrh na odstránenie následkov zásahu (tzv. reštitučná žaloba), a

návrh na poskytnutie primeraného zadosťučinenia (tzv. satisfakčná žaloba), ktoré môžu byť uplatnené
samostatne alebo kumulatívne. Právna úprava pritom rozlišuje medzi právom na ochranu osobnosti
podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka a s tým spojeným právom na primerané zadosťučinenie
podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a právom na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa
§ 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Kým právo na ochranu osobnosti predstavuje nemajetkové právo

rýdzo osobnej povahy, ktoré je úzko späté s osobnosťou fyzickej osoby a jej prejavmi, právo na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch je majetkovým právom na náhradu škody v zmysle ust. § 415 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Ide teda o dva celkom samostatné práva, ktoré sú podmienené rôznou sférou
ochrany zabezpečovanej Občianskym zákonníkom. Podľa cit. ust. § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka
fyzická osoba má právo aj na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vtedy, ak zadosťučinenie nie

je postačujúce z dôvodu, že dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti bola znížená
v značnej miere. Výšku tejto náhrady súd určuje vždy s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a
na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

29. V prejednávanej veci nebolo medzi stranami sporné, že starosta obce Abrahámovce, ktorú žalobca

označil ako žalovanú v spore, H. I. F., dňa 03.02.2023 vyhotovil a odoslal z e-mailovej adresy obce C.
J. piatim adresátom na e-mailové adresy D., E., F., A. a G., e-mailovú správu s predmetom „Žiadosť o
odpoveď: List Prokuratúra – Podnet B.“, a obsahom: „Vážení poslanci, Zasielam Vám list z prokuratúry,
na základe podnetu podaného A. B.. Prečítajte si tie klamstvá a polopravdy chudáka, ktorý namiesto
toho, aby si plnil zákonné povinnosti zvaľuje vinu na druhého. Po prečítaní mi kľudne zavolajte, vysvetlím

nejasnosti. Príjemné čítanie. S pozdravom H. I. F., Obec Abrahámovce.“. Nebolo sporné, že zhodne
s údajmi uvedenými v e-mailových adresách, na ktoré bola správa odoslaná, išlo o elektronické poštové
schránky, ktorých užívateľmi boli piati poslanci obecného zastupiteľstva obce Abrahámovce. A tiež, že
prílohou tejto e-mailovej správy bol podnet žalobcu na nečinnosť obce v kolaudačnom konaní podaný na
prokuratúru dňa 27.01.2023 (ďalej už len „e-mailová správa“). Nebolo tak sporné, že touto e-mailovou

správou, obsahom ktorej sú skutočnosti týkajúce sa osobnosti žalobcu (týmto aktívnym konaním), došlo
k zásahu do osobnosti žalobcu. Sporné boli niektoré okolnosti, za ktorých k zásahu došlo, ktoré boli
rozhodné pre posúdenie, či zásah možno vyhodnotiť ako zásah neoprávnený, a v prípade pozitívneho
záveru či tento zásah bol objektívne spôsobilý zasiahnuť do osobnosti žalobcu, aké následky bol zásah
spôsobilý žalobcovi privodiť, a tiež, aká forma právnej ochrany za zásah je v danom prípade adekvátna.

30. Zástupca žalobcu tvrdil, že ide o urážlivú a difamačnú e-mailovú správu, v ktorej starosta ako
najvyššia verejná autorita obce, ktorá má 250 obyvateľov, označila žalobcu ako jej obyvateľa výrazmi
„chudák“ a „klamár“, ktorý píše „klamstvá“ a „polopravdy“, „zvaľuje vinu na druhých“ a „neplní si
zákonné povinnosti„. Tieto výrazy podľa žalobcu boli absolútne neprimerané, v slušnej spoločnosti

neprípustné, a nemali žiadny skutkový základ. Predovšetkým zjavne urážlivý výraz „chudák“, ktorý
najviac zarezonoval, by žiadny orgán verejnej moci v obci nemal voči obyvateľovi obce použiť. A to
je keby občan postupoval nezákonne, o čo sa v prejednávanej veci ani nejednalo. E-mailová správa
nebola zaslaná v rámci internej komunikácie obce, ale bola zaslaná na súkromné e-mailové adresyposlancov obecného zastupiteľstva. Podľa zástupcu žalobcu jediným cieľom e-mailovej správy bolo
znížiť dôstojnosť a vážnosť osobnosti žalobcu. Zástupca žalovanej obce tvrdil, že e-mailová správa bola
vyhotovenáaodoslanávrámciinternejkomunikáciestarostuobceaposlancovobecnéhozastupiteľstva.

Jej účelom bolo informovať poslancov o podnete žalobcu podanom na prokuratúru a vyjadriť názor
obce k podnetu. Úmyslom správy nebolo znevážiť, či uraziť žalobcu, ani ho negatívne vykresliť ako
podávateľa podnetu na prokuratúru, či poškodiť jeho povesť. Označenie „chudák“ samo o sebe nie je
vulgárne, ani explicitne urážlivé. Toto označenie bolo použité v rámci slobody prejavu a práva na názor,
a súdy by na základe takéhoto označenia nemali zasahovať do slobody prejavu. Išlo o subjektívne

hodnotenie a osobný postoj k žalobcovi. Zároveň však uviedol, že obec si uvedomuje, že označenie
žalobcu výrazom „chudák“ nebolo vhodné, a má preto záujem žalobcovi sa ospravedlniť. Pokiaľ ide
o výroky, že žalobca uvádza „klamstvá a polopravdy“ a že si „neplní zákonné povinnosti„, tieto výroky
boli myslené všeobecne, a v kontexte všetkých okolností vyhotovenia a zaslania e-mailovej správy
boli iba logickým z nich vyplývajúcim konštatovaním, ktoré malo svoj skutkový základ. Navyše, išlo o
jednorázové, výnimočné vyjadrenia, ktoré sa už neopakovali.

31. Vychádzajúc zo záväznosti Ústavy SR pre všetky orgány verejnej moci súdy pri rozhodovaní v
sporoch vo veciach ochrany osobnosti musia vždy zohľadniť ochranu slobody prejavu zakotvenú v čl. 26
Ústavy SR, podľa ktorého každý má právo vyjadrovať svoje názory o. i. aj slovom a písmom. Ust. § 11
a nasl. Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti preto nemožno aplikovať izolovane, ale je nutné ich

vykladaťaaplikovaťvsúladesÚstavouSR.Nutnosťzohľadniťsloboduprejavusamozrejmeneznamená
rezignáciu na ochranu osobnosti. Znamená to, že je treba dôsledne preskúmať vzájomnú proporcionalitu
medzi ústavou garantovaným právom každého na slobodu prejavu a ústavou garantovaným a cit. ust.
§ 11 a nasl. Občianskeho zákonníka upraveným právom na ochranu osobnosti fyzickej osoby, a to
všetkých jej zložiek a prejavov. Preto súd v súlade s judikatúrou Ústavného súdu SR (porovnaj napr.

nálezy ÚS SR sp. zn. II. ÚS 152/2008, sp. zn. II. ÚS 326/2009, sp.zn. IV. ÚS 302/2010, sp.zn. II. ÚS
184/2015, a pod), obdobne ako aj v iných porovnateľných prípadoch, vykonal tzv. test proporcionality
založený na hľadaní odpovedí na otázky KTO, O KOM, ČO, KDE, KEDY a AKO v danom prípade zásah
do osobnosti žalobcu vykonal.
32. Pri hľadaní odpovede na otázku KTO zásah do osobnosti žalobcu vykonal, súd vychádzal

z nesporných skutočností, že e-mailovú správu vyhotovil a odoslal v mene obce z e-mailovej adresy
obce J. starosta obce, H. I. F.. Podľa § 10 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších
predpisov (ďalej už len „Zákon o obecnom zriadení“) orgánmi obce sú obecné zastupiteľstvo a starosta
obce. Starosta obce je teda jedným z orgánov obce, a to najvyšším výkonným a štatutárnym orgánom
obce. Preto pokiaľ e-mailovú správu v prejednávanej veci vyhotovil a odoslal v mene obce starosta

obce, ide podľa cit. § 20a Občianskeho zákonníka o konanie obce, a obec je pasívne legitimovaná
v spore. E-mailovú správu starosta obce odoslal na celkom päť e-mailových adries, z ktorých štyri
obsahujú údaje poslancov obecného zastupiteľstva, a to L. D., F. G., A. K. a G. N.. Svedkovia L. D.,
A. K. a F. G. v svojich výpovediach potvrdili, že boli (a stále sú) poslancami obecného zastupiteľstva, a
že uvedené elektronické poštové schránky boli s ich súhlasom používané na výkon ich poslaneckého

mandátu v obci. Poslanec obecného zastupiteľstva, svedok F. B., uviedol, že e-mailovú adresu E.
používal ako na pracovné, tak aj na súkromné účely, a aj keď „zuzana“ je jeho manželkou, poštovú
schránku používal iba on. Súd tak mal za to, že e-mailovú správu starosta obce H. I. F. adresoval piatim
poslancomobecnéhozastupiteľstva,ažezhľadiskasubjektov(odosielateľaaadresátov) išloovnútornú
komunikáciu medzi starostom obce a poslancami obecného zastupiteľstva. Podľa obsahu e-mailovej

správy starosta obce správou informoval poslancov o skutočnostiach týkajúcich sa písomného podnetu
podaného žalobcom ako splnomocneným zástupcom stavebníka na nečinnosť obce ako stavebného
úradu na prokuratúru, a podľa výsledkov dokazovania k správe podnet žalobcu aj priložil, aby si ho
poslanci prečítali. S tým korešpondujú tvrdenia právneho zástupcu obce, že účelom e-mailovej správy
bolo informovať poslancov o tomto podnete žalobcu na prokuratúru a vyjadriť názor obce k podnetu.

Tu je potrebné vychádzať z platnej právnej úpravy právneho postavenia obce, podľa ktorej každá obec
vystupuje jednak ako samosprávny celok, a jednak ako správny celok. Obec ako samosprávny celok
vystupuje v situácii, keď vykonáva vlastnú samosprávnu (pôvodnú, originárnu) pôsobnosť. Zákonným
základom samosprávnej pôsobnosti obce je ust. § 4 Zákona o obecnom zriadení. V situácii, keď
obec zabezpečuje prenesenú (štátnu, odvodenú) pôsobnosť ako nepriamy vykonávateľ štátnej správy,

vystupujeakosprávnycelok.Ústavnýmpodkladomtohtopostaveniaječl.71ÚstavySRakonkretizáciou
čl. 71 Ústavy SR je § 5 Zákona o obecnom zriadení. Tieto pôsobnosti obce je potrebné rozlišovať a
nezamieňať. Podľa platnej právnej úpravy medzi oblasti výkonu prenesenej pôsobnosti štátnej správy
na obce patrí o.i. aj pôsobnosť na úseku zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnomporiadku v znení neskorších predpisov (ďalej už len „Stavebný zákon“). Podľa § 117 ods. 1 Stavebného
zákona obec je stavebným úradom a pôsobnosť stavebného úradu je preneseným výkonom štátnej
správy. Obec ako stavebný úrad v rámci preneseného výkonu štátnej správy tak koná o. i. aj vo veciach

užívania stavieb, kolaudačného konania a zmeny v užívaní stavby podľa § 76 až 85 Stavebného zákona.
Starosta obce ako jej štatutárny orgán nepochybne koná v mene obce v rozsahu oboch jej pôsobností
a kompetencií. Avšak obecné zastupiteľstvo je orgánom obce, ktorý uskutočňuje samosprávu obce,
nie prenesený výkon štátnej správy, aj keď aj v tejto oblasti má aj podľa § 11 Zákona o obecnom
zriadení určitú pôsobnosť a kompetencie (napr. spravidla na úseku hospodárenia a nakladania s

majetkom štátu, a pod). Obecné zastupiteľstvo ako kolektívny orgán je predovšetkým predstaviteľom
demokracie v samospráve a má úplne iné postavenie a pôsobnosť, než stavebný úrad ako orgán
štátnej správy. Obecné zastupiteľstvo a jeho poslanci konajú ako zástupcovia všetkých obyvateľov obce,
nakoľko voľby zjednocujú názory sociálne, politicky i ideologicky odlišných voličov. Poslanci obecného
zastupiteľstva nie sú predstaviteľmi politických strán, na ktorých kandidátnych listinách kandidovali, ale
obyvateľstva obce ako celku. Podstatou volieb do orgánov samosprávy obcí je vytvorenie stabilného

zastupiteľského zboru, schopného a spôsobilého zabezpečovať výkon obecnej samosprávy v súlade
so zákonom a záujmami celého miestneho obyvateľstva. Zákon nevyžaduje od poslancov špeciálne
odborné kompetencie, ako napr. kompetencie na úseku Stavebného poriadku. Oproti tomu činnosť obce
ako stavebného úradu v zmysle ust. § 117 ods. 3 Stavebného zákona štát zabezpečuje prostredníctvom
zamestnanca obce, ktorý musí spĺňať osobitný kvalifikačný predpoklad, pričom získanie osobitného

kvalifikačného predpokladu sa overuje skúškou. Súd preto v prejednávanej veci mal tak za to, že
pokiaľ starosta obce e-mailovou správou informoval poslancov obecného zastupiteľstva o veciach
spadajúcich do pôsobnosti obce ako stavebného úradu, ako orgánu štátnej správy, a žiadal ich o
zaujatie stanoviska k veci, takéto konanie starostu obce nebolo v súlade s pôsobnosťou poslancov
obecného zastupiteľstva obce, starosta tak vybočil z medzí stanovených zákonom, a išlo o zásah

neoprávnený. Obec v konaní netvrdila, a z vykonaného dokazovania súd ani nezistil žiadne skutočnosti,
z ktorých by mala vyplývať pôsobnosť poslancov obecného zastupiteľstva zaujímať názor za obec
k podnetu žalobcu na nečinnosť obce ako stavebného úradu v kolaudačnom konaní stavebníka, ktorého
žalobca zastupoval, čo bolo podľa obsahu účelom odoslania e-mailovej správy. Súd zastáva názor,
že takéto konanie starostu obce nie len že vybočovalo z medzí zákona, ale nebolo ani prospešné

pre výkon pôsobnosti obecného zastupiteľstva ako zastupiteľského zboru v obci, ktorý má plniť
stabilizačnú funkciu v obci a zabezpečovať výkon obecnej samosprávy vyvážene so záujmami všetkých
jej obyvateľov. Úlohou starostu obce v rámci jeho pôsobenia v obci je podporovať stabilitu a objektívnosť
zastupiteľského zboru, a tak vytvárať podmienky na to, aby zbor a jeho poslanci mohli riadne plniť svoju
funkciu v obci.

33. Pri hľadaní odpovede na otázku O KOM bola e-mailová správa a do koho osobnostnej sféry
zasiahla, súd vychádzal z kategorizácie osôb z hľadiska akceptovateľnosti šírenia informácií týkajúcich
sa osobnostnej sféry, ktorú vytvorila judikatúra vnútroštátnych a medzinárodných súdov. Podľa tejto
kategorizácie hranice akceptovateľnosti sú najširšie u politikov a najužšie u „bežných„ občanov.

K politikom je pritom potrebné zaradiť aj komunálnych politikov, ktorým je aj starosta obce. Najmenšiu
mieru kritiky tak majú znášať „bežní“ občania, najširšiu politici, u ktorých sa predpokladá ich status, a
ktorí musia zniesť vyššiu mieru kritiky, ako „bežní“ občania. Je preto plne opodstatnená požiadavka na
oveľa väčšiu zdržanlivosť vo výrokoch smerujúcich od politikov k „bežným„ občanom, ako vo výrokoch
smerujúcich od „bežných“ občanov k politikom. Názory a myšlienky politikov sú totiž prezentované ako

názor a myšlienky väčšiny občanov, ktorých reprezentujú. „Bežný“ občan takúto pozíciu nemá. Preto
miera kritiky vo výrokoch smerujúcich voči jeho osobe musí byť miernejšia, rešpektujúca osobnosť
„bežného“ občana, a musí byť prezentovaná v intenciách slušného správania a dobrých mravov. V čase
vyhotovenia a odoslania e-mailovej správy žalobca bol „bežným„ občanom obce, ktorý podľa výsledkov
dokazovania žil v obci od narodenia do roku 2015, a potom cca od roku 2020, a ktorý mal záujem

v obci s rodinou žiť a podnikať. Pôvodca e-mailovej správy, starosta obce, bol v pozícii verejne činnej
osoby, komunálneho politika, ktorý svojimi názormi a myšlienkami reprezentoval názory a myšlienky
obyvateľov obce, ktorá podľa vybraných štatistických dát zo SODB 2021 mala 250 obyvateľov. Žalobca
bol teda „bežným“ obyvateľom v obci s malým počtom obyvateľov, kde miera previazanosti vzťahov
a absencia väčšej miery anonymity zohrávala dôležitú úlohu. Je nepopierateľné, že závažnosť zásahu

do osobnosti fyzickej osoby je menšia u „bežného“ obyvateľa väčšej obce alebo miesta, v ktorých
obyvatelia majú väčšiu mieru anonymity a možnosti sociálnych kontaktov, ktoré sú diferencované
pohybom jednotlivých osôb, obydlím, participáciou na živote obce, a pod.. Život v malých obciach so
sebou prináša komunitnejší spôsob života. Anonymita a možnosti sociálnych kontaktov sú v nich častoobmedzené na minimálny okruh osôb. Postavenie starostu v malých obciach je ešte viac posilnené tým,
že je viac „videný“ medzi obyvateľmi obce, a aj tým, že sám pochádza z daného komunitného prostredia.
S tým potom súvisí vyššia miera vážnosti, ktorú obyvatelia obce prikladajú tvrdeniam a názorom

prezentovaným takouto autoritou obce. Súd preto zastáva názor, že e-mailová správa vyhotovená a
odoslaná starostom obce ako verejnou miestnou autoritou v tak malej obci bola v prejednávanej veci
objektívne spôsobilá zasiahnuť do osobnosti žalobcu, a to do jeho povesti a vážnosti v obci a znížiť
jeho dôstojnosť, česť a vážnosť v značnej intenzite. Tu súd len dodáva, že na tomto závere nemôže
nič zmeniť skutočnosť, že žalobca zastupoval v kolaudačnom konaní stavebníka ako podnikateľa, a

že v kolaudovanej stavbe chcel podnikať, nakoľko ochrana osobnosti poskytovaná fyzickým osobám
Občianskym zákonníkom nie je ochranou špecifickou len pre občianskoprávnu oblasť. Poskytuje právnu
ochranu fyzickým osobám aj v prípadoch, kedy ide o ich pôsobenie v oblasti obchodného práva. Preto
pokiaľ neoprávnený zásah bol objektívne spôsobilý poškodiť žalobcu aj v jeho podnikateľskej sfére
(podľa tvrdení žalobu aj vyvolal v tejto sfére následky), ide o zásah na ochranu osobnosti, ktorému je
poskytovaná právna ochrana cit. ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka.

34. Pokiaľ ide o posudzovanie kritéria ČO bolo obsahom e-mailovej správy, z obsahu správy zhodne
s výsledkami vykonaného dokazovania vyplýva, že predmetom správy boli informácie o tom, že žalobca
podal na prokuratúru písomný podnet na nečinnosť obce ako stavebného úradu v kolaudačnom konaní,
v ktorom ako splnomocnený zástupca zastupoval stavebníka, pričom samotný písomný podnet žalobcu

tak, ako je obsahom spisu (čl. 10 – 13 spisu), bol prílohou e-mailovej správy. Podľa čl. 27 Ústavy SR
každý má právo sám alebo s inými obracať sa vo veciach verejného alebo iného spoločného záujmu
na štátne orgány a orgány územnej samosprávy so žiadosťami, návrhmi a sťažnosťami (tzv. petičné
právo). Tomuto ústavou zaručenému petičnému právu možno priradiť tzv. komunikačný charakter, keďže
každému zaručuje možnosť obracať sa na príslušné orgány štátu a predkladať im svoje žiadosti,

návrhy či sťažnosti, a zároveň očakávať na ne odpoveď. Bolo tak ústavným právom žalobcu ako
zástupcu stavebníka v kolaudačnom konaní vedenom na obci ako stavebnom úrade obrátiť sa so
svojim podnetom na nečinnosť stavebného úradu na prokuratúru ako štátny orgán, a očakávať na
neho odpoveď, čo sa aj stalo. Orgánom oprávneným vyhodnotiť podnet žalobcu bola podľa zákona č.
153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov prokuratúra, a to v medziach pôsobnosti

danej jej týmto zákonom (§ 20 a nasl. Zákona o prokuratúre). Nebolo v kompetencii obce, a to
či už starostu alebo poslancov obecného zastupiteľstva, podnet žalobcu podaný v súlade s jeho
ústavnými právami vyhodnocovať, a ani vyjadrovať sa k nemu. Obzvlášť v štádiu, kedy o ňom ešte
prokuratúra ani nerozhodla. Podľa výsledkov dokazovania totiž e-mailová správa bola odoslaná dňa
03.02.2023 a podnet prokuratúra vybavila a žalobcovi a obci jeho vybavenie oznámila až podaniami

zo dňa 07.03.2023. Predmetom e-mailovej správy však napriek tomu bolo zhodnotenie a vyjadrenie
názoru starostu obce k podaniu podnetu, a žiadosť o vyjadrenie a jeho zhodnotenie aj poslancami
obce. Takéto konanie starostu obce nemalo legitímny zákonný podklad, nesledovalo legitímny cieľ,
bolo neprofesionálne a nerešpektujúce ústavné právo žalobcu. To vyplýva o.i. aj z použitého výroku,
že žalobca „namiesto toho, aby si splnil zákonné povinnosti, zvaľuje vinu na druhého“, ktorý možno

v kontexte všetkých okolnosti vnímať ako vyjadrenie toho, že žalobca namiesto plnenia zákonných
povinnosti sa sťažuje a podáva podnety. Navyše, použité pojmy a výrazy nesvedčia o zdržanlivosti
najvyššej verejnej autority v obci voči svojim obyvateľom, a to bez ohľadu na to, či konajú alebo nekonajú
protiprávne. V kontexte s celým obsahom správy svedčia o vybočení z intencií slušného správania
a dobrých mravov. Označenie žalobcu výrazom „chudák“, ktorý v bežnom jazyku všeobecne znamená

„poľutovaniahodný tvor, úbožiak, neborák“, za danej situácie bolo zo strany obecnej autority nevhodné a
difamačné, znevažujúce osobnosť žalobcu. To nakoniec uznala aj sama obec, ktorá dobrovoľne ponúkla
žalobcovi ospravedlnenie. Možno síce prisvedčiť zástupcovi žalovanej, že označenie „chudák“ ešte
samo o sebe nie je vulgárne a explicitne urážlivé. Takýto výraz môže byť v rámci určitej komunikácie
použitý aj v intenciách nedifamujúcich osobu, voči ktorej smeruje. Tzn., v takých intenciách, ktoré svojou

povahou nesú pozitívnu emóciu. Môže tomu tak byť najmä pri označení človeka za účelom úprimného
vyjadrenia súcitu, a za naplnenia ďalších okolností tvoriacich skutkový základ pre použitie takéhoto
výroku. V prejednávanej veci však použitie výrazu „chudák“ vzhľadom na všetky okolnosti veci bolo
zjavne nevhodné, neslušné, neprimerané, difamujúce osobu žalobcu, a objektívne spôsobilé znížiť
jeho dôstojnosť a vážnosť v obci a v spoločnosti. To nakoniec potvrdili aj výpovede svedkov, podľa

ktorých práve výraz „chudák“ použitý v kontexte s osobou žalobcu z celého obsahu e-mailovej správy
zarezonoval najviac. Svedok F. G. uviedol, že na presný obsah e-mailu si ani nespomína, avšak vie, o čo
tam išlo, že starosta nazval žalobcu chudákom. Rovnako svedok F. B. v svojej výpovedi uviedol, že podľa
jeho názoru celé konanie na súde je kvôli slovu chudák a že e-mail bol kvôli kolaudácii. Svedok A. K.uviedol, že jednalo sa o stavebné konanie, že starosta označil žalobcu výrazom chudák, a že je na súde
kvôli „urážke“ žalobcu. Pritom si nepamätá, či k správe bola vôbec priložená nejaká príloha. Svedkyňa K.
B., matka žalobcu uviedla, že keď s ľuďmi rozprávala, keď išla do a z kostola, hovorili o tom, že starosta

o žalobcovi povedal, že je chudák a klamár. Podľa svedkov teda zásah bol objektívne vnímaný hlavne
v spojení s použitým výrazom „chudák“, nie s podnetom žalobcu a jeho obsahom. Sám žalobca podľa
jeho výpovede sa cítil byť nesmierne dotknutý hlavne tým, že bol označený výrazom „chudák“, a tiež že si
neplní svoje povinnosti. Pokiaľ ide o výroky, že žalobca uvádza „klamstvá a polopravdy“, a že si „nesplnil
zákonné povinnosti“, súd sa nestotožnil so zástupcom obce, že tieto výroky, čo aj myslené všeobecne,

v kontexte všetkých okolností vyhotovenia a odoslania e-mailovej správy boli iba logickým z nich
vyplývajúcim konštatovaním, ktoré malo svoj skutkový základ. Tento hodnotiaci úsudok starostu obce vo
vzťahu k žalobcovi v súvislosti s podaním jeho podnetu na prokuratúru starosta obce vyjadril v e-mailovej
správe skôr, než podnet žalobcu akokoľvek vyhodnotila prokuratúra ako orgán na to oprávnený. Išlo o
vyjadrenie jeho subjektívneho názoru a postoja k správnosti a pravdivosti podnetu žalobcu na základe
vlastných subjektívnych kritérii, a za situácie, kedy nebolo potrebné a legitímne, aby obec (a to ako

starosta, tak aj poslanci) boli zaujímali akéhokoľvek stanovisko k podnetu. Z vykonaného dokazovania
nevyplýva, že by tieto subjektívne názory a postoje starostu obce prezentované v e-mailovej správe
sa boli zakladali na akomkoľvek odbornom posúdení podnetu žalobcu kompetentnými orgánmi, a to či
už odborným zamestnancom stavebného úradu, prokuratúrou, alebo na iných informáciách, ktoré by
v tom čase tvorili faktický podklad pre takéto subjektívne názory a postoje. Navyše, použité výrazy boli

neprimeranéaznevažujúceosobužalobcu.Čosúdvšakpovažujezarozhodujúceboloto,žee-mailovou
správou starosta obce vyjadril svoje subjektívne postoje a názory k legitímnemu podnetu žalobcu na
prokuratúru napriek tomu, že za daných okolností neexistovali legitímny základ a ani potreba takéhoto
prejavu obce voči žalobcovi.

35. V súvislosti s posudzovaním kritéria KDE bol inkriminovaný výrok uverejnený, súd uvádza,
že dôležitým kritériom pri posudzovaní zásahu do osobnosti fyzickej osoby je miesto zásahu.
Vo všeobecnosti platí, že čím hromadnejšie sa určitá informácia distribuuje, tým vyššia je
miera ochrany osobnostných práv. Tu súd vychádzal zo zistení, že starosta obce odoslal e-mailovú
správu z e-mailovej adresy obce piatim adresátom, poslancom obce, na e-mailové elektronické adresy,

ktoré poslanci používali aj na výkon poslaneckých mandátov v obci. Teda na e-mailové adresy do
elektronických poštových schránok, ktoré niektorí poslanci využívali aj na súkromné účely. Tak tomu
podľa svedeckých výpovedí bolo u poslancov F. G. a F. B.. E-mailové správy ako prostriedky diaľkovej
elektronickej komunikácie sú síce primárne určené na komunikáciu medzi konkrétnymi užívateľmi
elektronických poštových schránok. To však nevylučuje, že k obsahu e-mailovej správy sa môžu dostať

aj iné osoby. A tiež, že takto distribuovaná e-mailová správa a jej obsah sa môže dostať do dispozície
väčšieho okruhu osôb, ako bol pôvodne určený. K tomu nepochybne môže prispieť skutočnosť, že
užívateľ využíva jednu elektronickú poštovú schránku na e-mailovú komunikáciu týkajúce sa obsahovo
ako pracovného, tak aj súkromného života. Navyše, v prejednávanej veci z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že k rozšíreniu e-mailu aj na osoby mimo jeho adresátov skutočne došlo. Svedok poslanec

L. D. uviedol, že o e-mailovej správe komunikoval v rámci zastupiteľstva obce s poslancami. Podľa
výpovede poslanca L. D. e-mailovú správu poslala žalobcovi konkrétna osoba, ktorú aj označil, a to
ďalší poslanec obecného zastupiteľstva, ktorá mu to povedala. Podľa svedka D. K. ľudia sa ho pýtali,
čo sa deje, že žalobca bol osočený, že mu starosta nadáva, že hovorí, že dáva udania na obec.
Nakoniec, e-mailovú správu mal k dispozícii aj samotný žalobca, ktorému nebola adresovaná, a ktorý

nebol poslancom obecného zastupiteľstva. Podľa výpovede žalobcu o správe sa dozvedel od viacerých
osôb, ktoré nechcel menovať. Rovnako aj podľa svedkýň K. B. a K. B. viacero ľudí v obci s nimi
o skutočnostiach týkajúcich sa e-mailovej správy hovoril a pýtalo sa na veci s ňou spojenými. Kritérium
miesta distribúcie e-mailovej správy je potrebné vnímať aj v spojení s jej autorom. Ak jej autorom bol
starosta obce, ktorý ňou dehonestujúco, difamačne a hanlivo označil občana obce, a ktorý správu poslal

z oficiálnej elektronickej adresy obce poslancom obecného zastupiteľstva, ktorí ani neboli oprávnení
zaujímať k veci stanovisko a starosta im tak ani e-mail nemal odosielať, takéto postavenie autora e-
mailovej správy kritérium miesta iba zosilňuje.

36. Pri posudzovaní kritéria KEDY bola e-mailová správa starostom obce vyhotovená a odoslaná, ako

už súd uviedol, správu starosta obce vyhotovil a odoslal po tom, čo žalobca podal podnet na prokuratúru,
ako reakciu na toto konanie žalobcu, a v čase, kedy o tomto podnete ešte nerozhodol orgán na to
kompetentný. Podľa výsledkov dokazovania možno však prisvedčiť zástupcovi žalovanej obce, že sa
jednalo o jednorazové konanie zo strany starostu obce ako reakcia na podnet žalobcu. Nejednalo sao obvyklé, a ani opakované konanie starostu obce voči žalobcovi. Medzi stranami nebolo sporné, že sa
jednalo o konanie za situácie, kedy vzťahy starostu obce a stavebníka, ktorého žalobca v kolaudačnom
konaní a pri podávaní podnetu zastupoval (otca žalobcu), boli poznačené nie dobrými susedskými

vzťahmi v obci, súdnymi spormi a priestupkovými konaniami (napr. vec vedená na tunajšom súd pod
sp. zn. KK- 8Cb 39/2021 a pod).

37. V súvislosti s posudzovaním kritéria AKO boli informácie v e-mailovej správe formulované,
vnútroštátna judikatúra a judikatúra ESĽP pri posudzovaní tohto kritéria rozlišuje medzi faktami

a hodnotiacimi úsudkami. Pravdivosť faktov možno preukázať, správnosť hodnotiacich úsudkov
preukázať nemožno. Kým fakty sa opierajú o existujúcu realitu, hodnotiaci úsudok vyjadruje subjektívny
názor jeho autora, ktorý k danému faktu zaujíma určitý postoj tak, že ho hodnotí z hľadiska správnosti
a prijateľnosti, a to na základe vlastných subjektívnych kritérií. Vo všeobecnosti pritom platí, že čím
závažnejšie je obvinenie kritizovanej osoby, tým pevnejší skutkový základ musí toto obvinenie mať.
Z hľadiska ústavnej akceptovateľnosti ochrana hodnotiacich výrokov z hľadiska slobody prejavu je s

ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu intenzívnejšia, ako ochrana faktov, ktoré sa môžu ukázať
neskôr ako nepravdivé. Klasifikácia prejavu ako faktu alebo hodnotiaceho úsudku je vecou posúdenia
príslušných orgánov, predovšetkým všeobecných súdov. Všeobecne aplikovateľné kritérium na túto
klasifikáciu neexistuje. Avšak napr. vo veci Andreescu v. Rumunsko (rozsudok ESĽP z 8. 6. 2010,
sťažnosť č. 19452/02, body 94 96) ESĽP konštatoval, že svoju úlohu zohrávajú aj okolnosti, že pôvodca

výroku neprezentuje určité skutočnosti ako istoty, ale vyjadruje len pochybnosti či podozrenie, a či jeho
úsilím bolo v dobrej viere informovať verejnosť o veci všeobecného záujmu. Súd zastáva názor, že
v prípade e-mailovej správy a jej výrokov sa jednalo o subjektívny hodnotiaci úsudok starostu obce na
podanie podnetu žalobcom na nečinnosť stavebného úradu na prokuratúru. Starosta obce e-mailom
vyjadril svoje subjektívne názory a postoje k podnetu skôr, než bol podnet odborne posúdený a vybavený

orgánom, ktorý na to mal kompetenciu. A bez toho, aby mal na zhodnotenie podnetu a vyslovenie svojho
subjektívneho postoja a názorov k nemu skutkové podklady, a to od zamestnanca stavebného úradu,
prokuratúry a pod. Navyše, e-mailovou správou starosta obce vyjadril svoje subjektívne postoje a názory
k legitímnemu podnetu žalobcu bez toho, že za daných okolností existovali legitímny základ a potreba
takéhoto prejavu obce k podnetu.

38.Vychádzajúcztýchtohodnotiacichkritériísúddospelkzáveru,ževprejednávanejvecijebezväčších
pochybností potrebné uprednostniť ochranu osobnosti žalobcu pred slobodou prejavu žalovanej. Zo
skutočností uvedených súdom možno bez pochybnosti vyvodiť záver, že zásah žalovanej do osobnosti
žalobcu bol neoprávnený a bol aj objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach žalobcu. Zásah starostu

obce ako verejného činiteľa do osobnosti žalobcu nielen že postrádal legitímny ciel a zákonný podklad,
ale bol aj dehonestujúcim a difamačným prejavom verejnej obecnej autority vo vzťahu k žalobcovi
ako „bežnému“ občanovi. Odporoval dobrým mravom, tzn. zásadám vzájomnej slušnosti, ohľaduplnosti
a vzájomného rešpektu. Nakoniec, žalovaná obec si je svojho konania do značnej miery aj sama
vedomá, keď sama navrhla ospravedlnenie, a sama v priebehu konania prezentovala opodstatnenosť

preskúmania a zlepšenia spôsobu a obsahu svojej internej komunikácie obce. Súd tu len opakovane
zdôrazňuje, že občianskoprávna zodpovednosť za zásah do práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby
je založená na objektívnom princípe, a preto sa nevyžaduje popri neoprávnenosti zásahu aj zavinenie
jeho pôvodcu. Preto súd o. i. aj obranu žalovanej spočívajúcu v tvrdeniach a dôkazoch o tom, že
nečinný v kolaudačnom konaní nebol starosta obce, ale stavebný úrad Kežmarok, ktorý neposkytoval

v kolaudačnom konaní účinnosť, považoval za právne irelevantnú.

39. Žalobou žalobca za neoprávnený zásah do jeho osobnosti požadoval satisfakciu vo forme jednak
zaslania ospravedlnenia jemu a na e-mailové adresy poslancov, na ktoré bola e-mailová správa
odoslaná. Jednak náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 3.320 eur. V priebehu konania

zástupca žalobcu upravil znenie navrhovaného ospravedlnenia tak, že obe sporové strany s ním
súhlasili. Súd takéto ospravedlnenie z hľadiska jeho obsahu a formy považoval za primerané. Preto
priznal žalobcovi satisfakciu za neoprávnený zásah do jeho osobnosti vo forme ospravedlnenia tak, ako
je obsahom výroku I. tohto rozsudku, na ktorom sa obe sporové strany zhodli. Spor medzi stranami
bol v otázke existencie samotného základu pre priznanie aj nároku na náhradu nemajetkovej ujmy

v peniazoch vo výške 3.320 eur.

40. Podľa cit. ust. § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie
podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebojeho vážnosť v spoločnosti, fyzická osoba má právo aj na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Zníženie dôstojnosti alebo vážnosti fyzickej osoby v značnej miere nie je však jediným prípadom,
kedy postihnutej fyzickej osobe vznikne právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ale iba

jedným z prípadov uvedených v cit. ustanovení. Podmienky pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy
v peniazoch sú splnené vo všetkých prípadoch, kedy sa nejaví postačujúcim zadosťučinenie podľa §
13 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Inak povedané, kedy primárny spôsob zadosťučinenia je v dobe
rozhodovania súdu už natoľko oslabený, že svojim spôsobom stráca svoju funkciu, že je povinnosťou
súdu zvažovať aj priznanie iného zadosťučinenia. Zmyslom peňažného zadosťučinenia je zmiernenie

následkov vzniknutej nemajetkovej ujmy na osobnosti fyzickej osoby, nie reparácia celej nemajetkovej
ujmy. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa odseku 2 súd určí s prihliadnutím
na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Pre určenie výšky
reparačnej náhrady sú pritom rozhodné vždy konkrétne jedinečné okolnosti posudzovanej právnej veci,
a nie je opodstatnené porovnávať výšku reparačnej satisfakcie prisudzovaných súdmi v iných veciach.

41. V prejednávanej veci neoprávneným zásahom žalovanej do osobnosti žalobcu skutočne došlo k
zníženiu dôstojnosti žalobcu a jeho vážnosti v spoločnosti v značnej miere. Žalobca uviedol, že nie, že
by sa mu ľudia v obci priamo vyhýbali, čo popierala žalovaná, ale že cíti zmenu vo vzťahu k obyvateľom
obce, že sa cíti nepríjemne, keď musí odpovedať na nepríjemné otázky ľudí v súvislosti s e-mailovou
správou. Súd mal za to, že takéto pocity žalobcu majú svoj racionálny základ v psychike každej fyzickej

osoby za danej situácie. Išlo o zásah do mimoriadne citlivej a ťažko napraviteľnej zložky osobnosti
fyzickej osoby, jej cti a dôstojnosti, zo strany najvyššej verejnej autority v obci, ktorá k takémuto konaniu
navyše ani nemala legitímny podklad a nesledovala ním legitímny cieľ. A spôsobom značne difamujúcim
a dehonestujúcim osobu žalobcu. Preto pokiaľ žalobca uvádzal, že ho to všetko vytáčalo, nakoľko
v kolaudačnom konaní sa snažil dlhodobo postupovať podľa zákona, a pritom dosiahol iba jediné, a to

„potupu“ v svojom okolí, súd mal za to, že takéto pocity a emócie žalobcu mali racionálny základ a boli
spravodlivé s ohľadom na všetky okolnosti neoprávneného zásahu. To, že najmä použité difamujúce
výrazy sa rozšírili aj mimo okruhu ich originálnych adresátov, vyplynulo zo svedeckých výpovedí. Podľa
výsledkov dokazovania ľudia ani nevedeli, že išlo o nejaký podnet žalobcu na prokuratúru súvisiaci
s kolaudačným konaním. Reflektovali na obsah e-mailovej správy hlavne v spojitosti s označením

žalobcu výrazmi „chudák“ a „klamár“, ktoré nakoniec aj sám žalobca vnímal za najviac urážajúce
a dohonestujúce. Možno len súhlasiť so žalobcom, že je už nemožné vysvetliť každému podstatu veci.
Aj keď žalobca ako splnomocnený zástupca svojho otca vstúpil do kolaudačného konania, ktorého
prebiehalo za situácie, že medzi stavebníkom a starostom obce boli problémy v medziľudských vzťahov,
to nijako nemôže ospravedlniť správanie starostu obce v danom prípade. Starosta obce ako verejná

autorita musí byť profesionálom, nestranným a nezaujatým reprezentantom obce, a musí vedieť oddeliť
vlastnú subjektívne postoje a osobné spory od výkonu svojej funkcie.

42. Žalobca na druhej strane nepreukázal, že by neoprávneným zásahom žalovanej bolo došlo aj
k poškodeniu jeho zdravia. V tomto smere zástupca žalobcu predložil súdu fotodokumentáciu (čl. 104

spisu), avšak bez bližšej identifikácie osoby, ktorej sa týka. Podľa výpovede žalobcu, svedkov matky
žalobcu K. B. a manželky žalobcu K. B., ako aj svedka D. K., žalobca v dôsledku neoprávneného
zásahu žalovanej pociťoval psychické vypätie, stres, nespal, trápil sa, čo malo vyústiť až do stresovej
reakcie, vzniku kožného ochorenia (atopického exému). Podľa výpovede žalobcu neustále sa musel
vracať k celej situácii okolo kolaudačného konania, v ktorom zastupoval otca, vybavoval si hanlivé

a difamujúce označenie svojej osoby žalovanou v spornom e-maily, a musel reagovať snahou o očistenie
si svojho mena. Podľa výpovede oboch svedkýň v tom čase žalobca riešil iba kolaudáciu a ako si očistiť
svoje meno, mal vtedy zdravotné problémy s kožou. Súd uveril týmto výpovediam svedkov a prisvedčil
žalobcovi,ženeoprávnenýzásahmuspôsobilpsychickévypätieazvýšenýstres.Zvykonanýchdôkazov
však ešte bez ďalšieho súd nemohol bez dôvodných pochybnosti prijať záver, že zvýšené psychické

vypätie a stres boli práve následkom neoprávneného zásahu žalovanej do osobnosti žalobcu.

43. Pokiaľ ide o dôsledky neoprávneného zásahu na rodinný život žalobcu, z vykonaného dokazovania
nevyplýva žalobcom tvrdený rozvrat rodinných vzťahov. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by
bol u žalobcu nastal rozvrat v jeho partnerskom živote. Žalobca a svedkyňa K. B. sú vo vzťahu už

6 – 7 rokov. V čase zásahu v roku 2023 išlo teda o viacročný vzťah, partneri sa teda dobre poznali.
Partnerstvo vyústilo v septembri 2023 do svadby a manželia majú aktuálne spolu dieťa. Pokiaľ aj tak,
ako to opisujú svedkyne a žalobca, partneri v dôsledku neoprávneného zásahu žalovanej mali problémy,
žalobca bol podráždený, partnerka uvažovala v tom čase „viac nad rozchodom ako svadbou“, partnerisituáciu nakoniec zvládli. Vo vzťahu k rodičom žalobcu je potrebné poznamenať, že v konaní nebolo bez
dôvodných pochybností preukázané, že by vzťah medzi žalobcom a jeho rodičmi bol nejakým spôsobom
negatívne ovplyvnený práve neoprávneným zásahom žalovanej. Podľa svedkyne K. B., matky žalobcu,

žalobca sa vrátil do obce, aby pomohol otcovi s kolaudačným konaním priestorov rodinnej firmy, lebo
otec strácal trpezlivosť. Zobralo mu to 2 roky života. Nakoniec oľutovali, že ho do toho zatiahli. Bol s nimi
na hrane, lebo to zasahovalo aj do toho, ako sú oni vnímaní v obci. Žalobca nechcel preto bývať u nich.
Majú pritom prázdny dom. Žalobca nechcel bývať oproti starostovi. Všetky tieto skutočnosti však, bez
ďalšieho, ešte neodôvodňujú záver o rozvrate vzťahov žalobcu s rodičmi spôsobenom neoprávneným

zásahom obce.

44. Vo vzťahu k obmedzeniu podnikania žalobcu súd udáva, že žalobca nepreukázal ani konkrétne
dôsledky, ktoré by mal mať neoprávnený zásah žalovanej do jeho podnikania. Podľa svedkyne K. B.
so žalobcom spolu podnikali aj pred zásahom. Podľa svedkýň žalobca z dôvodu riešenia kolaudačného
konania a následne snahy o očistenie svojho mena po spornom e-maily zanedbával svoju podnikateľskú

činnosť. Má obavu o súčinnosť obyvateľov obce pri jeho podnikaní po zásahu žalovanej. Aj keď možno
uznať, že pokiaľ vážnosť a povesť žalobcu v obci, kde podniká a kde chce ďalej podnikať, bola vážne
znížená, môže to mať vplyv aj na podnikateľskú činnosť žalobcu v obci. Tvrdenie, že sporným e-mailom
došlo k zásahu do jeho podnikania, zostalo iba v rovine nepodložených a nepreukázaných tvrdení, a
žalobca v tomto smere neprodukoval žiadne dôkazy.

45. Súd okrem uvedených skutočností pri rozhodovaní o priznaní a výške nemajetkovej ujmy a pri
hodnotení intenzity zásahu do osobnostných práv žalobcu vzal na zreteľ aj fakt, že sa jednalo
o jednorazové konanie žalovanej a že obec prejavila snahu o nápravu prostredníctvom ospravedlnenia.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti danej veci súd žalobcovi priznal aj nárok na náhradu

nemajetkovej ujmy v celej žalobcom požadovanej výške, tzn. 3.320 eur, ktorú považuje v danej veci za
primeranú, a ktorá zodpovedá cca dvojnásobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v SR v roku
2024 a je len o málo vyššia ako plat starostu v obci do 500 obyvateľov.

46. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania.

47. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku a výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

48. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj

bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

49. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

50. Žalobca mal v prejednávanej veci úspech v celom rozsahu. Preto mu súd priznal voči žalovanej
právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd nezistil vo veci žiadne okolnosti, pre ktoré by súd
úspešnejžalobkynivýnimočnenemaltútonáhradutrovpriznať.Ovýškenáhradyrozhodnesamostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník.

Poučenie:

Proti výrokom I. – III. toho rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).