Uznesenie – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 7, 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/22/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125212268
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Kubánek
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3125212268.1

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v spore žalobcu: A. B. A., nar. XX.XX.XXXX, adresa pobytu X. XXXX XXX/X, XXX
XX C., právne zast.: Podoba Legal s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Námestie sv. Anny 3, 911 01
Trenčín, IČO: 55839592, proti žalovanému: Industry space s.r.o., so sídlom Páričkova 1094/13, 821 08
Bratislava, IČO: 55632131, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Žalovaný nemá proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na Okresnom súde Trenčín dňa 24.10.2025 návrh na nariadenie neodkladného/
zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť nenakladať
(najmä scudziť, previesť alebo zaťažiť) s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX v k. ú. C., obec

C., D. C.: E. F. G. H. XXXX/XX o výmere 141 m2 - zastavaná plocha a nádvorie; parcela C s číslom
3623 o výmere 271 m2 - zastavaná plocha a nádvorie; parcela C s číslom 3624/4 o výmere 8 m2 -
záhrada; rodinný dom so súp. č. XXXX postavený na parcele C s číslom 1954/37 o výmere 141 m2 -
zastavaná plocha a nádvorie; a to až do rozhodnutia vo veci samej. Žalobca sa ďalej domáhal, aby mu
súd uložil povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia o neodkladnom opatrení alebo
zabezpečovacom opatrení žalobu o neúčinnosť prevodu a určení vlastníckeho práva medzi žalovaným

a dlžníkom a žalovanému uložil povinnosť nahradiť trovy konania v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení svojho návrhu uviedol, že rozhodnutím zo dňa 11.04.2023 bol povolený vklad
záložného práva v prospech žalobcu na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného (vtedy dlžníka), a to na
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v k. ú. C., obec C., D. C.: E. F. G. H. XXXX/XX o výmere 141 m2 -
zastavaná plocha a nádvorie; parcela C s číslom 3623 o výmere 271 m2 - zastavaná plocha a nádvorie;

parcela C s číslom 3624/4 o výmere 8 m2 - záhrada; rodinný dom so súp. č. XXXX postavený na
parcele C s číslom 1954/37 o výmere 141 m2 - zastavaná plocha a nádvorie. Podkladom pre rozhodnutie
boli skutočnosti na základe právnych úkonov, a to chronologicky: a) notárska zápisnica N 97/2022
spísaná v Kancelárii notárskeho spoločenstva so sídlom Piaristická 44 v Trenčíne medzi dlžníkom a
žalobcom ako veriteľom na sumu 26 000,- € s lehotou splatnosti do 30.06.2022, predmetom ktorej
bolo uznanie dlhu voči žalobcovi, b) záložná zmluva vo forme notárskej zápisnice N 28/2023 spísaná

v Kancelárii notárskeho spoločenstva so sídlom Piaristická 44 v Trenčíne medzi dlžníkom a žalobcom
ako veriteľom na sumu 140 000,- € bez príslušenstva s lehotou splatnosti do 30.06.2023, pričom
dlžník uznal svoj dlh, c) notárska zápisnica N 53/2022 spísaná v Kancelárii notárskeho spoločenstva
so sídlom Piaristická 44 v Trenčíne medzi dlžníkom a žalobcom ako veriteľom na sumu 198 500,- €,
pričom dlžník vyslovil súhlas s exekúciou a súčasne uznal svoj záväzok, predmetom ktorej bolo uznanie
dlhov voči žalobcovi. Napriek uisteniu dlžníka nedošlo k žiadnemu plneniu. Naopak dlžník previedol

nehnuteľnosti na jeho spoločnosť, teda spoločnosť, ktorej je 100% vlastníkom a jediným konateľom, a
to Industry space s. r. o. Páričkova 1094/13 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov; IČO 55632131.Táto spoločnosť má pravdepodobne virtuálne sídlo v Bratislave a k dnešnému dňu nepodala daňové
priznanie za rok 2024 a dokonca ani za rok 2023. V súčasnosti je na LV ďalšia plomba, na základe
ktorej sa spoločnosť dlžníka snaží o následný prevod zálohu na tretiu osobu v konaní V-4077/2025

vedeným OÚ Trenčín. Toto konanie je toho času prerušené. Žalobca nemá úplnú istotu na aký subjekt
tento prevod smeruje. Dlžník je navyše už povinným v inom exekučnom konaní 49Ek/1599/2025 na
základe poverenia, ktoré vydal Okresný súd Banská Bystrica 30.06.2025. V zmysle ust. § 325 ods. 1
resp. 3 CSP platí, že „Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za

predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.“ V zmysle ust. § 343
ods. CSP: „Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na
iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že
exekúcia bude ohrozená...............Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.“

3. Žalobca v návrhu uviedol základnú a rozšírenú rozhodovaciu prax súdnych autorít: a) Zákon výslovne
uvádza ako jedinú podmienku pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia obavu, že exekúcia bude
ohrozená. Zmyslom zabezpečovacieho opatrenia je ochrana peňažného nároku veriteľa voči dlžníkovi
pre prípad existencie obavy, že budúca exekúcia bude zmarená. Zabezpečovacie opatrenie má posilniť
istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť

výkonom záložného práva. Žalobca musí osvedčiť jednak existenciu nároku, jednak existenciu obavy
z ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia. Dokazovanie má v tomto konaní povahu osvedčovania.
Uvedenéznamená,žesanazákladedostupnýchdôkaznýchprostriedkovzisťujúrelevantnéskutočnosti,
pričom sa nemusí dodržať formalizovaný postup procesného dokazovania. Osvedčenie znamená, že
súd pomocou žalobcom predložených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti,

prostredníctvom ktorých sa mu daný nárok vzhľadom na všetky okolnosti prejednávanej veci javí ako
nanajvýš pravdepodobný. Zo strany žalobcu musí byť splnená aj ďalšia podmienka, a to existencia
obavy z ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia. Je potrebné, aby osvedčil, že nebezpečenstvo
ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia je reálne a bezprostredne hrozí. Žalobca musí túto obavu
osobitne špecifikovať, v čom konkrétne spočíva. ...................... Osvedčenie musí byť založené na

konkrétnom správaní odôvodňujúcom túto obavu. Súd musí rovnako skúmať aj princíp proporcionality,
t.j. musí skúmať, či zabezpečovacie opatrenie neobmedzí povinnú osobu neprimeraným spôsobom a
nad nevyhnutný rozsah a aj v tomto smere rozhodnutie náležite odôvodniť. (Krajský súd v Košiciach
2Cob/73/2017). b) Z obsahu § 343 a ani zo žiadneho ďalšieho ustanovenia CSP nevyplýva záver
v tom zmysle, že obava z ohrozenia budúcej exekúcie môže vzniknúť iba na základe nejakých

konkrétnych úkonov žalovaného. Súd prvej inštancie celkom správne poukázal na skutočnosť, že
pokiaľ by bolo možné zriadiť záložné právo až po realizácii úkonov žalovaného, tak by sa inštitút
zabezpečenia peňažnej pohľadávky zriadením sudcovského záložného práva minul predpokladanému
účinku. Uvedené vyplýva z jednoduchej dedukcie, že v čase rozhodovania o zriadení záložného
práva až po vykonaní úkonov žalovaného (napríklad predaj, darovanie, zámena a podobne) by už

žalovaný nemusel byť vlastníkom príslušných vecí, čo by malo za následok nemožnosť vydania
navrhovaného sudcovského záložného práva. ....................... (11Co/112/2023 Krajský súd v Žiline).
c) Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je postavenie veriteľa, a to zriadením záložného práva na
špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie pohľadávky veriteľa, ktorá môže byť neskôr judikovaná,
resp. už judikovaná bola, s cieľom aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo

uspokojenia pohľadávky veriteľa. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ
postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie
judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s ust. § 343 ods. 3 CSP a to aj napriek existencii
skoršieho záložného práva. Samotné trvanie zabezpečovacieho opatrenia nemusí byť a spravidla by
ani nemalo byť podmienené právoplatným skončením konania vo veci samej.... (Uznesenie Krajský súd

v Nitre 5Co/258/2017). d) Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením
nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a
pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však
nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia.
Osvedčenie takejto skutočnosti musí byť dostatočne presvedčivé, ale existencia dlhu ešte sama osebe

nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby nebolo vážnejších pochybností
o potrebe takejto úpravy. Nevyhnutnou podmienkou jeho zriadenia je existencia zákonného dôvodu,
t. j. taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý vyžaduje takúto úpravusúdom. ......................................................................... Nebude možné zasiahnuť do majetkových práv
subjektu zriadením záložného práva aj v prípade, ak základ nároku nie je minimálne osvedčený.
(Uznesenie Krajský súd v Trnave 21 Cob 92/2018).

4. Žalobca v návrhu ďalej uviedol, že je nepochybné, že v danom prípade: a) už došlo k úkonom,
ktorými sa žalovaný zbavuje majetku, b) dlžník sa už majetku zbavil, c) došlo k úkonom, kedy sa o
prevod snaží dlžník prostredníctvom žalovaného, ktorý je jeho ovládanou/spriaznenou osobou, d) dlžník
je platobne nedisciplinovaný z dôvodu existujúcej exekúcie, e) na LV pod P-277/2025 existuje zápis

- Oznámenie o začatí výkonu záložného práva. Žalobca poukazuje na fakt, že napriek existencii skôr
zapísaného záložného práva došlo k prevodu a teda očividne sa javí ako účelný prostriedok ochrany
práve neodkladné opatrenie. To totiž zabráni účelne ďalším prevodom a umožní podanie žaloby vo
veci samej. Na daný prípad sa vzťahujú vyššie uvedené aplikačné rozhodnutia súdov a sú splnené
všetky podmienky pre vydanie rozhodnutia v prospech žalobcu. V tomto prípade je nie len dostatočne
osvedčený záväzok, ale dokonca je nárok, ktorý má byť zabezpečený, už priamo vykonateľný. Nárok

totiž vyplýva z exekučného titulu – notárskej zápisnice. Uplatneniu práva žalobcu však bránia úkony,
ktorými sa dlžník zbavil – a to preukázateľne, majetku, ktorý bol predmetom zabezpečenia. Uvedená
skutočnosť je tiež nesporná z údajov KN. Aj sám žalovaný ako ovládaný subjekt sa zbavuje majetku.
Napokon aj finančná situácia dlžníka, ktorý je vedený v exekučnom konaní ako povinný, len utvrdzuje
právne postavenie žalobcu, ktorému je nutné poskytnúť ochranu súdom. Žalobca však navrhuje, aby

dlžník B. G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. F. XXXX/XX, C. bol vedľajším účastníkom na strane
žalovaného v meritórnom konaní.

5. K návrhu žalobca predložil výpis z LV č. XXXX, rozhodnutie OÚ TN – KO č.k. V 925/2023, notárske
zápisnice N 97/2022, N 53/2023, N 28/2023.

6. Podľa výpisu z LV č. XXXX pre okres, obec a k.ú. C. (vyhotovený ku dňu 08.10.2025) je žalovaný
vlastníkom nehnuteľností: parcela C s číslom 1954/37 o výmere 141 m2 - zastavaná plocha a nádvorie;
parcela C s číslom 3623 o výmere 271 m2 - zastavaná plocha a nádvorie; parcela C s číslom 3624/4 o
výmere 8 m2 - záhrada; rodinný dom so súp. č. XXXX postavený na parcele C s číslom 1954/37. Vklad

bol povolený titulom kúpnej zmluvy zo dňa 14.05.2025.

7. Z rozhodnutia Okresného úradu Trenčín – katastrálny odbor č. vkladu V 925/2023 zo dňa 11.04.2023
vyplynulo,žeOÚpovolilvkladzáložnéhoprávadokatastranehnuteľnostívprospechžalobcunazáklade
zmluvy o zriadení záložného práva medzi žalobcom a B. G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.. F. XXXX/

XX, spísanej vo forme notárskej zápisnice N 28/2023. Vklad bol povolený dňa 11.04.2023.

8. Z notárskej zápisnice N 97/2022 zo dňa 03.06.2022 spísanej v Kancelárii notárskeho spoločenstva
so sídlom Piaristická 44 v Trenčíne vyplynulo, že dlžník B. G. C., nar. XX.XX.XXXX, uznal svoj dlh
voči žalobcovi zo zmluvy o pôžičke zo dňa 15.12.2021 vo výške 26 000,- € s lehotou splatnosti do

30.06.2022.

9. Z notárskej zápisnice N 53/2023 zo dňa 23.03.2023 spísanej v Kancelárii notárskeho spoločenstva
so sídlom Piaristická 44 v Trenčíne vyplynulo, že dlžník B. G. C., nar. XX.XX.XXXX, uznal svoj dlh
voči žalobcovi vo výške 198.500,- € (zmluva o pôžičke zo dňa 05.12.2022 a zmluva o pôžičke zo

dňa 10.02.2023) a zaviazal sa vrátiť peňažné prostriedky do 30.06.2023.

10. Z notárskej zápisnice N 28/2023 zo dňa 16.02.2023 spísanej v Kancelárii notárskeho spoločenstva
so sídlom Piaristická 44 v Trenčíne vyplynulo, že medzi B. B. C., nar. XX.XX.XXXX, ako dlžníkom a
žalobcom ako veriteľom bola uzatvorená záložná zmluva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam (výpis

z LV č. XXXX), pričom dlžník uznal svoj dlh voči žalobcovi vo výške 140.000,- € (zmluva o pôžičke zo
dňa 05.12.2022 a zmluva o pôžičke zo dňa 10.02.2023). Výkon záložného práva je žalobca oprávnený
uskutočniť, ak jeho pohľadávka nebude riadne a včas splnená do 30.06.2023.

11. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho

skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

12. Podľa § 324 ods. 3 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie súd nariadi iba za
predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.13. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno strane
uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.

15. Podľa § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi

neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne.

16. Podľa § 328 ods. 2 Civilného sporového poriadku o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý
spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm.

e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

17. Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje
odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane

vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

18. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v
čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

19. Podľa § 329 ods. 3 Civilného sporového poriadku ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných
pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

20. Neodkladné opatrenie slúži zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strán sporu
a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Z charakteru neodkladného
opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre
vydaniekonečnéhorozhodnutiaapriichzisťovanínemusíbyťvždydodržanýformálnypostupstanovený
na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je celkom možné. Je však nutné, aby boli

splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba neodkladnej
úpravy pomerov alebo existencia reálnej obavy, že bude exekúcia ohrozená. Pre úspešnosť návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť
nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému
sa má poskytnúť neodkladná ochrana.

21. Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je
riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného
práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe
podľaosobitnéhozákona,alebodomáhaťsauspokojeniapredajomzálohupodľaosobitnýchzákonov,ak

tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V zmysle citovaného ustanovenia uhradzovacia
funkcia záložného práva nastupuje po tom, čo zabezpečená pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
Záložný veriteľ môže pristúpiť k výkonu záložného práva uvedenými spôsobmi, výsledkom ktorého
postupujevprípadeúspechuspeňaženiezálohu.Záložnéprávojevecnýmprávomkcudzejveci.Zmena
vlastníka veci (v dôsledku prevodu alebo prechodu) nemá vplyv na ďalšie trvanie záložného práva,

okrem výnimiek uvedených v § 151h Občianskeho zákonníka. Z listín predložených žalobcom vyplynulo,
že dlžník B. B. C., nar. XX.XX.XXXX, prostredníctvom notárskych zápisníc (N 97/2022, N 53/2023) uznal
svoje dlhy voči žalobcovi, a to dlh vo výške 26 000,- € (zmluva o pôžičke zo dňa 15.12.2021) a dlh vo
výške 198.500,- € (zmluva o pôžičke zo dňa 05.12.2022 a zmluva o pôžičke zo dňa 10.02.2023). Podľa
notárskej zápisnice N 28/2023 zo dňa 16.02.2023 B. B. C., nar. XX.XX.XXXX, ako dlžník a žalobca

ako veriteľ uzatvorili záložnú zmluvu k sporným nehnuteľnostiam, pričom dlžník súčasne uznal svoj
dlh voči žalobcovi vo výške 140.000,- € (zmluva o pôžičke zo dňa 05.12.2022 a zmluva o pôžičke zo
dňa 10.02.2023). Žalobca je v zmysle notárskej zápisnice tiež oprávnený uskutočniť výkon záložného
práva, ak jeho pohľadávka nebude riadne a včas splnená do 30.06.2023. Z predložených listín ďalejvyplynulo, že dlžník B. B. C., nar. XX.XX.XXXX, predal sporné nehnuteľnosti žalovanému, keď vklad
do katastra nehnuteľností bol povolený titulom kúpnej zmluvy zo dňa 14.05.2025. Podľa výpisu z OR
Mestského súdu Bratislava III je B. B. C. jediným konateľom a spoločníkom žalovaného. Vzhľadom na

uvedené skutočnosti je zrejmé, že podľa notárskej zápisnice N 28/2023 lehota splatnosti dlhu uznaného
dlžníkom uplynula dňa 30.06.2023, pričom od tohto dňa mohol žalobca začať výkon záložného práva
voči dlžníkovi, ktorý sporné nehnuteľnosti predal žalovanému kúpnou zmluvou zo dňa 14.05.2025. Do
prevodu sporných nehnuteľností žalobca výkon záložného práva neuskutočnil. Súd nemal osvedčené,
že predajom sporných nehnuteľností žalovanému už nepôsobí záložné právo proti žalovanému v zmysle

výnimiek uvedených v § 151h Občianskeho zákonníka, teda záložné právo žalobcu zostalo zachované
aj proti nadobúdateľovi zálohu - žalovanému, pričom rovnako ani proti žalovanému žalobca neuskutočnil
výkon záložného práva. Súdu preto nie je zrejmé, prečo žalobca žiada uložiť žalovanému povinnosť
nenakladať so spornými nehnuteľnosťami, keďže záložné právo žalobcu zostalo zachované aj proti
žalovanémuakonadobúdateľovizálohuažalobcaod30.06.2023aždoterazvôbecneuskutočnilzáložné
právo ani voči dlžníkovi a následne ani voči nadobúdateľovi zálohu - žalovanému. Navyše žalobca

môže žalovanému zabrániť previesť záloh na ďalšiu osobu tým, že žalovanému oznámi začatie výkonu
záložného práva podľa § 151l ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Z pripojených listinných dôkazov
vyplýva len to, že dlžník svoje dlhy voči žalobcovi uznal, so žalobcom uzatvoril zmluvu o zriadení
záložného práva a sporné nehnuteľnosti predal žalovanému. Notárske zápisnice predložené žalobcom
sú vykonateľnými exekučnými titulmi. Súd tak dospel k záveru, že žalobca hodnoverne neosvedčil

dôvodnosť a trvanie svojho nároku, keďže žalobcovi žiadna ujma na jeho právach nehrozí a žalobca
môže kedykoľvek začať výkon záložného práva v zmysle uvedenej notárskej zápisnice a zabrániť
žalovanémupreviesťzálohnaďalšieosoby.Pokiaľideosubsidiárnepoužitieinštitútuzabezpečovacieho
opatreniavovzťahukinštitútuneodkladnéhoopatreniapodľa§324ods.3Civilnéhosporovéhoporiadku,
takýto postup súdu by bol nezmyselný, keďže záložné právo žalobcu k sporným nehnuteľnostiam už

existuje vo forme notárskej zápisnice (vykonateľný exekučný titul) a jeho duplicitné zriadenie by bolo
prakticky neúčelné.

22. Žalobca svoje podanie síce označil ako „návrh na vydanie neodkladného/zabezpečovacieho
opatrenia“, avšak vzhľadom na jeho obsah aj v kontexte s navrhovaným výrokom (§ 325 ods. 2 písm.

c) Civilného sporového poriadku) súd posudzoval tento návrh podľa jeho obsahu s poukazom na § 124
ods. 1 Civilného sporového poriadku ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.

23. Na základe uvedených skutočností súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

24. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a
žalovanému, ktorý síce mal v konaní plný úspech, avšak v konaní mu žiadne trovy nevznikli, nepriznal
nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.