Rozsudok – Nájom a podnájom nebytových… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 8, 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 21C/35/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124219286
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zsolt Suver

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7124219286.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudcom JUDr. Zsoltom Suverom v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom: D. XXXX/XX, XXX XX C., zastúpenej: JUDr. Tomáš Turcsányi, advokát,
so sídlom: Krmanova 14, 040 01 Košice, IČO: 50 489 674, proti žalovanému: E. C., nar.: 23.04.1994,
trvale bytom: F. XXX/X, XXX XX C., zastúpenému: JUDr. Michael Medviď, advokát, so sídlom: Jihlavská
1359/22, 040 01 Košice, IČO: 42 245 672, o zaplatenie 2.068,23 Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 1.068,23 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,40 % ročne zo sumy 850 Eur od 23.11.2024 do zaplatenia a poplatkom z omeškania vo výške
86,50 ‰ ročne zo sumy 218,23 Eur od 30.11.2024 do zaplatenia a to všetko v lehote do 3 dní odo dňa

nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobu v prevyšujúcom rozsahu z a m i e t a.

III. Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov tohto konania v rozsahu 3,3 %.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Skutková a právna argumentácia strán sporu

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Mestskému súdu Košice (ďalej len „mestský súd“) 14.10.2024 proti
žalovanému domáhala zaplatenia sumy 2.068,23 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,65 %
ročne zo sumy 2.068,23 Eur od 14.10.2024 do zaplatenia. Zároveň navrhla, aby jej mestský súd priznal
proti žalovanému nárok na náhradu trov tohto konania.

2. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že ako prenajímateľka uzatvorila so žalovaným ako
nájomcom dňa 21.11.2023 zmluvu o krátkodobom nájme bytu (ďalej len „nájomná zmluva“), na základe

ktorej žalovanému prenechala do užívania byt č. X (ďalej len „byt“), na X. poschodí, vo vchode G.
19, bytového domu „D. XX, XX, XX, XX“ so súpisným číslom 1284 (ďalej len „bytový dom“) na parc.
č. XXXX, nachádzajúceho sa v obci C. – B. C., katastrálne územie: H., ktorý je I. J. C., katastrálny
odbor, zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXX, vo výlučnom vlastníctve žalobkyne v celosti. Žalobkyňa
umožnila žalovanému byt užívať aj spolu s jeho matkou - K. C., ktorá tento byt v súlade s ustanovením
článku I., bodu 1.5. nájomnej zmluvy so súhlasom žalobkyne obývala spolu so žalovaným. Žalobkyňa
mala so žalovaným dohodnuté mesačné nájomné, vrátane úhrad za plnenia poskytované s užívaním

bytu podľa ustanovení článku VI. nájomnej zmluvy, spolu v sume 850 Eur mesačne. Nájomné za
mesiac február roku 2024 zaplatil žalovaný ešte v mesiaci január roku 2024, avšak nájomné za užívanie
bytu žalovaným v mesiaci marec roku 2024, ktorý žalovaný vypratal dňa 30.03.2024 už žalovaný
neuhradil, a to ani len čiastočne. Žalobkyňa počas trvania nájomného vzťahu so žalovaným obdŕžalaniekoľko sťažností od ostatných vlastníkov bytov v bytovom dome. Z uvedeného dôvodu preto žalobkyňa
zaslala dňa 26.01.2024 žalovanému písomné upozornenie. V písomnom upozornení žalobkyňa vytkla
žalovanému viacero porušení ustanovení nájomnej zmluvy, ktorých sa žalovaný dopustil. Žalobkyňa

žiadala žalovaného, aby svoje konanie neopakoval, pretože v opačnom prípade bude nútená so
žalovaným nájomný vzťah niektorým zo spôsobov uvedených v nájomnej zmluve ukončiť. Žalovaný
sa dopustil porušenia svojich zmluvných povinností tým, že sa v prenajatom byte, aj napriek zákazu
žalobkyne, zdržiavali viaceré osoby ako iba žalovaný a jeho matka. Z uvedeného dôvodu preto došlo zo
strany žalovaného k porušeniu ustanovení článku III., bod 3.3. a článku V., bod 5.4. písm. d) nájomnej

zmluvy. Žalovaný sa ďalej dopustil porušenia svojich zmluvných povinností podľa ustanovení článku
IV., bodu 4.1. a 4.4. nájomnej zmluvy tým, že neoznámil žalobkyni bez zbytočného odkladu, že v
kuchyni tiekol odpadový sifón, resp. že sa tam uvoľnila rúra v spoji, dôsledkom čoho došlo k poškodeniu
kuchynskej linky. Najzávažnejšie porušenia zmluvných povinností žalovaného však spočívali v tom, že
žalovaný robil v byte neúmerne značný hluk. Vlastníci ostatných bytov v bytovom dome (susedia) sa
žalobkyni sťažovali s tvrdením, že osoby zdržiavajúce sa v prenajatom byte sa hádajú, nadávajú a

búchajú s nábytkom alebo inými hnuteľnými vecami, a to v takej intenzite, že tým vo večerných ako aj
nočných hodinách rušia ostatných vlastníkov bytov. Žalovaný bol o týchto skutočnostiach upovedomený
a vyzvaný, aby sa takého konania zdržal a že je potrebné dodržiavať dobré mravy a nemôže rušiť, už
vôbecnievnočnýchhodinách,hlukom,hádkami,nadávkami,búchanímapodobne,ostatnýchvlastníkov
bytov v bytovom dome. Žalovaný sa týmto svojim konaním dopustil porušenia článku IV., bod 4.2.

a článku V., bod 5.4. písm. a) a písm. d) nájomnej zmluvy. Ďalšie porušenie nájomnej zmluvy zo strany
žalovaného spočívalo v tom, že aj napriek tomu, že bol žalovaný pred podpisom nájomnej zmluvy
dôrazne upozornený, že v priestoroch bytu je zakázané fajčiť, v byte fajčil a to tak intenzívne, že pri
dvoch návštevách žalobkyne bol v byte vždy neúmerne silný zápach po cigaretovom dyme. Žalobkyňa z
vyššieuvedenýchdôvodovzaslalažalovanémupísomnéupozornenieprenajímateľazodňa26.01.2024,

v ktorom vyzvala žalovaného k tomu, aby sa v uvedených porušeniach vykonala náprava s tým, že
ak tak žalovaný neurobí, bude to zakladať právo žalobkyne od nájomnej zmluvy odstúpiť alebo túto
vypovedať. Žalovaný, aj napriek upozorneniam zo strany žalobkyne, v neprimeranom správaní sa v byte
ďalej pokračoval a susedov nad mieru primeranú pomerom často opakujúcimi sa hádkami, hlukom a
búchaním rušil. Žalobkyňa obdŕžala dňa 31.01.2024 od ostatných vlastníkov bytov v bytovom dome list

– „Žiadosť vlastníkov bytov v bytovom dome D. XX, C. o bezodkladné riešenie vzniknutej situácie“, ktorá
bola týmito osobami podpísaná a ktorej pravosť si žalobkyňa overila u domového dôverníka. Žalobkyni
bol taktiež zaslaný zvukový záznam, z ktorého je zrejmé, že tvrdené skutočnosti zo strany ostatných
vlastníkov bytov sú pravdivé. Žalobkyňa z vyššie uvedených dôvodov preto s poukazom na stanovenia
článku V., bod 5.4. písm. a) a 5.6. nájomnej zmluvy žalovanému dňa 04.02.2024 nájom prenajatého

bytu vypovedala s tým, že výpovedná lehota bola v tomto prípade 15 dní odo dňa doručenia výpovede
žalovanému. Výpoveď bola žalovanému doručená dňa 04.02.2024, keďže je zrejmé, že tento na ňu
obratom reagoval dňa 04.02.2024 svojou SMS správou doručenou žalobkyni. Žalobkyňa vo výpovedi z
nájmu žalovaného vyzvala, aby žalovaný v 15-dňovej výpovednej lehote byt vypratal, odniesol si z neho
všetky svoje veci a odovzdal žalobkyni ku dňu 18.02.2024 (15 dní odo dňa doručenia výpovede z nájmu,

pozn.) všetky kľúče od prenajatého bytu, vchodovej brány ako aj ostatné veci, ktoré boli žalovanému
pri odovzdaní bytu s týmto odovzdané. Žalobkyňa z dôvodu právnej istoty zaslala žalovanému dňa
13.02.2024 e-mailovú správu, v ktorej ho vyzvala, aby žalobkyňou zaslanú výpoveď žalovaný akceptoval
a prenajatý byt vypratal do dňa 18.02.2024. Žalovaný bol taktiež v e-mailovej správe žalobkyne z
13.02.2024 upovedomený o tom, že ak tak v uvedenej lehote nespraví a prenajatý byt nevyprace a

neodovzdá žalobkyni, bude žalobkyňa bezodkladne riešiť danú situáciu právnou cestou. Žalobkyňa
bola dňa 19.02.2024 v byte za účelom jeho prevzatia a odovzdania zo strany žalovaného, avšak na
žiadosť žalobkyne o otvorenie bytu a jeho odovzdanie žalovaný nijako nereagoval a to aj napriek tomu,
že bolo zrejmé, že sa v prenajatom byte zdržiava a že byt nevypratal a ani sa ho uvedeného dňa
nechystal žalobkyni odovzdať. Ostatní vlastníci bytov v bytovom dome taktiež údajne počuli, ako sa

v byte žalovaný daného dňa rozpráva s inými osobami, teda je zrejmé, že žalovaný odovzdanie bytu
žalobkyni dňa 19.02.2024 zámerne zmaril. Žalobkyňa preto prostredníctvom svojho právneho zástupcu
predžalobnou výzvou zo dňa 21.02.2024 žalovaného vyzvala na vypratanie bytu. Žalovaný však ani na
túto predžalobnú výzvu nijako nereagoval. Žalobkyňa preto dňa 07.03.2024 podala proti žalovanému
na mestskom súde žalobu o vypratanie bytu, v ktorej veci konanie prebiehalo pod sp. zn. 66C 8/2024.

Žalovaný však dňa 30.03.2024 byt opustil. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa 16.04.2024 svoju žalobu
o vypratanie bytu zobrala späť a konanie navrhla zastaviť. Žalovaný však na byte žalobkyne spravil
škodu (zafajčený byt, napáchnuté steny cigaretovým dymom, nevymaľovaný byt, aj napriek tomu, že
žalovaný mal zmluvnú povinnosť tento pred vyprataním na vlastné náklady vymaľovať, poškodenákuchynská linka, poškodená práčka a pod.). Žalovaný však žalobkyni taktiež neuhradil žiadnu peňažnú
sumu za mesiac marec 2024, po ktorý predmetný prenajatý byt celú dobu užíval. V nadväznosti na
vyššieuvedenéskutočnostidňa30.03.2024vykonalažalobkyňavbyte,potomčotentožalovanýopustil,

odpočet meračov meracích zariadení vo vzťahu k plneniam poskytovaným s užívaním bytu. Tieto sú
zachytenénafotografiáchabolieštevdanýdeňspolusodovzdávacímprotokolomzaslanéžalovanému,
keďže sa odovzdania prenajatého bytu nezúčastnil. Žalobkyňa si proti žalovanému uplatňovala nárok
na zaplatenie neuhradeného mesačného nájomného za užívanie bytu spolu s energiami za mesiac
marec 2024 v sume 850 Eur. Žalobkyňa si ďalej uplatňovala proti žalovanému nárok na zaplatenie

zmluvnej pokuty podľa ustanovenia článku VII., bodu 7.5 nájomnej zmluvy v sume 500 Eur za každý
aj začatý mesiac po uplynutí doby, kedy sa skončil nájom prenajatého bytu a kedy mal byť prenajatý
byt zo strany žalovaného ako nájomcu vyprataný a odovzdaný, t.j. za mesiac február roku 2024 a za
mesiac marec roku 2024 spolu v súhrnnej sume 1.000 Eur. Žalobca obdŕžal od správcu bytového domu
vyúčtovanie nákladov spojených vlastníctvom a užívaním bytu za rok 2023. Žalovaný prenajatý byt
užíval už aj v mesiacoch november a december roku 2023. Žalobkyňa rozúčtovala náklady a spotrebu

teplej a studenej vody, vrátane spotrebovaného tepla, za dané dva mesiace roku 2023, s tým, že
zohľadnila skutočnú spotrebu žalovaného vo vzťahu k stavu meračov pri prevzatí bytu a stavu meračov
zachytených vo vyúčtovaní správcu bytového domu. Nedoplatok na úhradách za plnenia poskytované
sužívanímbytuzostranyžalovanéhozamesiaceroku2023bolvyčíslenýnasumu218,23Eur.Žalovaný
tak dlhuje žalobkyni sumu vo výške 2.068,23 Eur spolu s úrokom z omeškania, ktorý si žalobkyňa voči

žalovanémuuplatnilavýške8,65%ročneododňapodaniažaloby(14.10.2024)aždoúplnéhozaplatenia
dlžnejsumy.Záveromžalobkyňanavrhla,abyjejmestskýsúdprotižalovanémupriznalnároknanáhradu
trov tohto konania.

3. Mestský súd rozhodol o žalobe platobným rozkazom sp. zn. 21 C/35/2024-54 z 11.11.2024 (ďalej len

„platobný rozkaz“) tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel.

4. Avšak nakoľko sa mestskému súdu platobný rozkaz spolu so žalobou, jej prílohami a procesným
poučeniami o právach a povinnostiach strany sporu, žalovanému v mieste jeho trvalého pobytu
evidovaného v Registri obyvateľov Slovenskej republiky počnúc od 22.07.2024 na adrese: F. XXX/X,

XXX XX C., nepodarilo doručiť, mestský súd uznesením sp. zn. 21 C/35/2024-72 z 19.02.2025 platobný
rozkaz zrušil.

5. Mestskému súdu sa inú adresu pobytu žalovaného zistiť nepodarilo, preto podľa § 116 ods. 2 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) zverejnil

oznámenie o podanej žalobe na svojej úradnej tabuli a webovej stránke 25.02.2025. Žaloba sa považuje
po 15-dňoch od zverejnenia oznámenia (procesno-právne) za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát
o tom nedozvie.

6. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní 08.09.2025 v rámci svojej procesnej obrany poukázal na

to,žežalovanýpodľačlánkuVII.,bod7.6.nájomnejzmluvyzložilužalobkynipeňažnúzábezpekuvsume
1.000 Eur, ktorú sumu žalobkyňa doposiaľ voči žalovanému nezúčtovala. Pokiaľ ide o ustanovenie
článku VII., bod 7.7. nájomnej zmluvy, podľa ktorého v prípade, ak nájomný pomer trvá kratšie ako
bolo dohodnuté v tejto zmluve, zábezpeka (depozit) prepadá v prospech prenajímateľky, namietal, že
toto ustanovenie je neplatné, pretože je v rozpore so zákonom a prieči sa dobrým mravom. Právny

zástupca žalovaného preto vzniesol započítaciu námietku, ktorou uplatnil započítanie pohľadávky
žalovaného na vrátenie peňažnej zábezpeky v sume 1.000 Eur oproti vzájomným pohľadávkam
žalobkyne uplatňovaných žalobou a v rozsahu v akom sa tieto kryjú navrhol, aby mestský súd žalobu
proti žalovanému zamietol.

II.
Relevantná zákonná právna úprava k predmetu sporu

7. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 98/2014 Z. z. o krátkodobom nájme bytu v znení neskorších predpisov
(ďalej len „ZoKNB“) tento zákon upravuje právne vzťahy súvisiace s krátkodobým nájmom bytu.

8. Podľa § 2 ZoKNB krátkodobým nájmom bytu sa na účely tohto zákona rozumie nájom založený
nájomnou zmluvou, ktorá je uzavretá podľa tohto zákona, spĺňa náležitosti podľa § 3 a na základe ktorej
nájom vrátane jeho predĺžení trvá najviac šesť rokov.9. Podľa § 3 ods. 1 ZoKNB krátkodobý nájom bytu vzniká uzavretím nájomnej zmluvy, ktorou
prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt alebo jeho časť do užívania, a to na dobu určitú,

najdlhšie na dva roky. Krátkodobý nájom bytu možno na základe dohody zmluvných strán za rovnakých
podmienok predĺžiť najviac na ďalšie dva roky, a to dvakrát.

10. Podľa § 3 ods. 2 ZoKNB nájomná zmluva musí mať písomnú formu a zmluvné strany si navzájom
poskytnú najmenej jedno jej vyhotovenie.

11. Podľa § 3 ods. 3 ZoKNB nájomná zmluva musí obsahovať najmä a) údaje o zmluvných stranách, 1.
meno, priezvisko, miesto trvalého pobytu a dátum narodenia fyzickej osoby, 2. obchodné meno, miesto
trvalého pobytu, dátum narodenia, miesto podnikania a identifikačné číslo fyzickej osoby– podnikateľa,
3. obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby a meno a priezvisko osoby oprávnenej za
túto konať, b) označenie predmetu nájmu a rozsah užívania predmetu nájmu, c) určenie alebo spôsob

určenia výšky nájomného a výšky úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a jeho príslušenstva,
d) opis stavu bytu, opis príslušenstva a vybavenia bytu, ako aj opis závad bytu, jeho príslušenstva a
vybavenia, ktoré sú prenajímateľovi známe v čase uzavretia nájomnej zmluvy, e) určenie doby nájmu, f)
vyhlásenie nájomcu, že si je vedomý skutočnosti, že nájomná zmluva sa uzaviera podľa tohto zákona.

12. Podľa § 3 ods. 4 ZoKNB predmet nájmu alebo jeho časť je nájomca oprávnený prenechať do
podnájmu len s písomným súhlasom prenajímateľa a najdlhšie na dobu nájmu.

13. Podľa § 4 ods. 1 ZoKNB zmluvné strany si dohodnú aj výšku platieb, rozsah, spôsob výpočtu
úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu a príslušenstva, spôsob ich platenia, ako aj prípady,

v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zmeniť výšku nájomného a úhrad za plnenia
poskytované s užívaním bytu a jeho príslušenstva. Dôvodom zmeny môže byť zmena cien dodávaných
služieb spojených s užívaním bytu alebo očakávaná priemerná ročná miera inflácie v nadchádzajúcom
kalendárnomrokuaprenajímateľjeoprávnenýzmeniťvýškunájomnéhoaúhradzaplneniaposkytované
s užívaním bytu a jeho príslušenstva vždy najviac o nárast cien alebo inflácie.

14. Podľa § 4 ods. 2 ZoKNB úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa
platí spolu s nájomným, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak.

15. Podľa § 5 ods. 1 ZoKNB zmluvné strany sa môžu v nájomnej zmluve dohodnúť na peňažnej

zábezpeke, ktorá slúži na zabezpečenie prípadných pohľadávok prenajímateľa voči nájomcovi z dôvodu
neplatenia nájomného alebo úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a príslušenstva, z dôvodu
spôsobenej škody na byte alebo jeho zariadení alebo v súvislosti s inými pohľadávkami súvisiacimi s
užívaním bytu.

16. Podľa § 5 ods. 2 ZoKNB výška zábezpeky nesmie prekročiť trojnásobok mesačného nájomného a
úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu. Na základe písomnej výzvy prenajímateľa je nájomca
povinný v lehote jedného mesiaca odo dňa jej doručenia doplniť peňažnú zábezpeku do pôvodne
dohodnutej výšky, ak prenajímateľ preukázateľne použije peňažnú zábezpeku alebo jej časť na úhradu
svojich splatných pohľadávok voči nájomcovi v súlade s odsekom 1.

17. Podľa § 5 ods. 3 ZoKNB po skončení nájomného pomeru podľa tohto zákona je prenajímateľ povinný
vrátiť nájomcovi nevyčerpanú časť peňažnej zábezpeky najneskôr v lehote jedného mesiaca odo dňa,
keď nájomca vypratal byt a vysporiadal s prenajímateľom nároky súvisiace s nájomným pomerom, ak
sa zmluvné strany nedohodli inak.

18. Podľa § 6 ZoKNB krátkodobý nájom bytu zanikne a) uplynutím času, na ktorý bol dohodnutý, b)
písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom, c) písomnou výpoveďou jednej zo zmluvných
strán za podmienok uvedených v tomto zákone, d) písomným odstúpením od nájomnej zmluvy jednej
zo zmluvných strán za podmienok uvedených v nájomnej zmluve alebo podľa tohto zákona; nájomná

zmluva sa zrušuje okamihom doručenia odstúpenia od nájomnej zmluvy druhej zmluvnej strane, e)
zánikom predmetu nájmu.19. Podľa § 7 ods. 1 ZoKNB prenajímateľ môže vypovedať krátkodobý nájom bytu, ak a) nájomca alebo
ten, kto s ním v byte žije alebo sa v byte nachádza so súhlasom nájomcu, napriek predchádzajúcemu
písomnému upozorneniu prenajímateľa poškodzuje byt alebo jeho zariadenie alebo spoločné časti,

spoločné zariadenia domu alebo inak hrubo porušuje dobré mravy alebo domový poriadok v dome,
v ktorom sa byt nachádza, b) nájomca riadne a včas nezaplatil nájomné alebo úhrady za plnenia
poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako dva mesiace, c) nájomca napriek písomnej výzve
prenajímateľa nedoplnil peňažnú zábezpeku do pôvodnej výšky, d) nájomca užíva predmet nájmu v
rozpore s dohodnutým účelom, e) je daný iný dôvod výpovede dohodnutý v nájomnej zmluve, pre ktorý

nemožno spravodlivo požadovať trvanie nájomného pomeru.

20. Podľa § 7 ods. 3 ZoKNB, ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa krátkodobý nájom bytu uplynutím
výpovednej lehoty. Výpovedná lehota začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, v ktorom bola druhej
zmluvnej strane doručená výpoveď. Výpovedná lehota nesmie byť kratšia ako jeden mesiac, v prípade
písomnej výpovede z dôvodov podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. b) alebo odseku 2 písm. a) kratšia

ako pätnásť dní. V prípade, ak sa v dôsledku porušenia registračnej povinnosti prenajímateľa podľa
osobitného predpisu uplatní režim podľa § 3 ods. 5, platí, že výpovedná lehota v prípade výpovede zo
strany prenajímateľa nesmie byť kratšia ako dva mesiace.

21. Podľa § 8 ods. 1 ZoKNB nájomca je povinný na vlastné náklady vypratať byt a ten odovzdať

prenajímateľovi v stave zodpovedajúcom obvyklému opotrebeniu, a to ku dňu skončenia nájmu, ak sa
zmluvné strany písomne nedohodnú inak.

22. Podľa § 9 ods. 1 ZoKNB neplatnosť skončenia krátkodobého nájmu bytu má zmluvná strana právo
uplatniť na súde v lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia výpovede z krátkodobého nájmu bytu

alebo odstúpenia od nájomnej zmluvy. Účinky právneho úkonu smerujúceho k skončeniu nájmu nie sú
podaním žaloby dotknuté.

23. Podľa § 10 ods. 1 ZoKNB na nájomnú zmluvu uzavretú podľa tohto zákona sa vzťahujú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ak odsek 2 neustanovuje inak.

24. Podľa § 10 ods. 2 ZoKNB nájom podľa tohto zákona sa nespravuje ustanoveniami § 663, § 666 ods.
1, § 671, § 672 ods. 2 druhej vety, § 676, 677, 679, § 680 ods. 1, § 685, 686, § 687 ods. 3, § 696, § 703
ods. 2, § 704 ods. 2, § 705 ods. 2, § 706, § 707 ods. 2, § 709, 710, § 711 ods. 1, 3 až 6, § 712, 712a,
712c až 714 a § 717 až 719 Občianskeho zákonníka ak tento zákon v § 3 ods. 5 neustanovuje inak.

25. Podľa § 10 ods. 3 ZoKNB na doručovanie písomnej výpovede a písomného odstúpenia od nájomnej
zmluvy a iných písomností podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia osobitného predpisu, ak sa
zmluvné strany písomne nedohodnú inak.

26. Podľa § 697 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v rozhodujúcom období
(ďalej len „OZ“), ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu
do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania.

27. Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez

právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

28. Podľa § 36 ods. 1 OZ vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie
podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva alebo povinnosti viazaný, sa neprihliada.

29. Podľa § 36 ods. 2 OZ podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu
nastanú. Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré už nastali, pominú.

30. Podľa § 36 ods. 3 a 4 OZ, ak účastník, ktorému je nesplnenie podmienky na prospech, jej splnenie

zámerne zmarí, stane sa právny úkon nepodmieneným. Na splnenie podmienky sa neprihliada, ak jej
splnenie spôsobí zámerne účastník, ktorý nemal právo tak urobiť a ktorému je jej splnenie na prospech.31. Podľa § 37 ods. 1 právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

32. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza
alebo sa prieči dobrým mravom.

33. Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

34. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

35. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

36. Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

37. Podľa § 544 ods. 2 OZ zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

38. Podľa § 545 ods. 1 a 2 OZ, ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník
zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.

Veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa
vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ
je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi
dohodnuté.

39. Podľa § 545 ods. 3 OZ, ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu
zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil.

40. Podľa § 545a OZ neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu
a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej

porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá
porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.

41. Podľa § 555 OZ záväzok dať zábezpeku možno splniť najmä zriadením záložného práva alebo
spôsobilými ručiteľmi.

42. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený
v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

43. Podľa 566 ods. 1 a 2 OZ veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak to neodporuje dohode

alebo povahe pohľadávky. Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie započítava najprv na istinu
a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.

44. Podľa § 580 OZ, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu,
zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav

smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

45. Podľa § 581 ods. 1 OZ započítanie nie je prípustné proti pohľadávke na náhradu škody spôsobenej
na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu. Započítanie nie je
prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia.

46. Podľa 581 ods. 2 OZ započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno
domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať
pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.47. Podľa § 581 ods. 3 OZ dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené
v odsekoch 1 a 2.

48. Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide
o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

49.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

III.
Skutkové zistenia a právne posúdenie veci mestským súdom

50. Predmetom sporu boli žalobkyňou proti žalovanému uplatnené peňažné nároky vyplývajúce z
nájomnej zmluvy o krátkodobom nájme bytu z 21.11.2023 v sume 218,23 Eur titulom vyúčtovania úhrad
za plnenia poskytované s užívaním bytu, v sume 1.000 Eur titulom zmluvnej pokuty a v sume 850 Eur
titulom náhrady za užívanie bytu žalovaným po ukončení tejto zmluvy bez právneho dôvodu.

51. Na základe skutkových tvrdení strán sporu, ktoré druhá strana nepoprela, nebolo sporným, že:

51.1. žalobkyňa ako prenajímateľka a žalovaný ako nájomca uzavreli nájomnú zmluvu z 21.11.2023,
predmetom ktorej bol krátkodobý prenájom bytu č. 7, na 4. poschodí, vo vchode 19, bytového domu

„D. XX, XX, XX, XX“ B. B. G. XXXX na parc. č. XXXX nachádzajúceho sa v obci Košice – Sídlisko
KVP, katastrálne územie: H. na parc. č. XXXX, vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, na dobu určitú od
21.11.2023 do 20.11.2024 s mesačným nájomným, vrátane úhrad za plnenia poskytované s užívaním
bytu v sume 850 Eur,

51.2. žalobkyňa podľa článku V., bodu 5.4. písm. a) a 5.6. nájomnej zmluvy z dôvodu, že nájomca,
napriek jej predchádzajúcemu písomnému upozorneniu, svojim správaním obmedzoval ostatných
vlastníkov bytového domu tým, že porušoval dobré mravy a rušil ostatných vlastníkov nad mieru
primeranú pomerom hádkami, hlukom búchaním ako aj častými a hlasitými nadávkami túto vypovedal,

51.3. výpoveď bola žalovanému doručená 04.02.2024 a podľa článku V., bod 5.6. nájomnej zmluvy
v prípade písomnej výpovede z dôvodov podľa bodu 5.4. písm. a) alebo písm. b) je výpovedná doba
15 dní a podľa bodu 5.9. nájomnej zmluvy nájomca je povinný byt vypratať v posledný deň skončenia
nájomného pomeru do 13.00 hod.,

51.4. žalovaný však byt opustil až 30.03.2024,

51.5. dlh žalovaného za užívanie bytu za mesiac marec, t. j. od 01.03.2025 do 30.03.2024, bez právneho
dôvodu zodpovedajúci obvyklému mesačnému nájomnému v danom mieste a čase za prenájom
obdobného bytu predstavuje sumu 850 Eur,

51.6. nedoplatok žalovaného na úhradách za plnenia poskytované s užívaním bytu za obdobie mesiacov
november a december roku 2023 predstavuje sumu 218,23 Eur,

51.7. zmluvná pokuta podľa článku V., bodu 7.5. nájomnej zmluvy pre prípad porušenia povinnosti

žalovaným byt vypratať za každý začatý mesiac nevypratania bytu predstavuje 500 Eur, na základe čoho
výška zmluvnej pokuty za mesiac február a marec roku 2024 predstavuje sumu 1.000 Eur,

51.8. žalovaný podľa článku VII., bod 7.6. nájomnej zmluvy zložil pri jej podpise u žalobkyni peňažnú
zábezpeku (depozit) v sume 1.000 Eur.

52. Sporným medzi stranami sporu zostalo, či existuje vzájomná pohľadávka žalovaného proti žalobcovi
titulom nároku na vrátenie peňažnej zábezpeky vo výške 1.000 Eur a ak áno, či si túto žalovaný právne
relevantným spôsobom jednostranne započítal oproti pohľadávkam žalobkyne uplatňovaných žalobou.53. Mestský súd preto za účelom preukázania sporných skutkových tvrdení vykonal dokazovanie
listinami, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, po ktorom v spojení aj s ostatnými skutkovými tvrdeniami,

ktoré neboli sporné, ustálil svoje celkové skutkové zistenia a vyporiadajúc sa pritom aj s námietkami
a právnou argumentáciou strán sporu vec právne posúdil (viď nižšie).

54. Mestský súd záväzkový vzťah založený nájomnou zmluvou z 21.11.2023 uzavretou medzi
žalobkyňou ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom, na základe ktorej žalobkyňa prenechala

svoj byt žalovanému na dočasné užívanie a to na dobu určitú od 21.11.2023 do 20.11.2024 právne
posúdil a dospel k názoru, že táto spĺňa všetky zákonné náležitosti podľa § 3 ZoKNB, na základe čoho
uzavrel, že tento záväzkový vzťah sa spravuje ZoKNB a subsidiárne podľa § 10 ZoKNB ustanoveniami
OZ.Nakoľkoanijednazostránsporunetvrdila,žebyžalobkyňaakoprenajímateľkatútonájomnúzmluvu
uzatvárala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, nebolo pochybným, že
na túto nájomnú zmluvu sa ustanovenia § 52 a nasl. OZ o spotrebiteľských zmluvách neuplatnia.

55. Keďže nebolo sporným, že žalovaný (nájomca), napriek predchádzajúcemu písomnému
upozorneniu z 26.01.2024 žalobkyne (prenajímateľky), svojim správaním podľa tam (v upozornení)
uvedenej špecifikácie (viď bod 2. odôvodnenia tohto rozsudku) naďalej obmedzoval ostatných vlastníkov
bytového domu tým, že porušoval dobré mravy a rušil ostatných vlastníkov nad mieru primeranú

pomerom hádkami, hlukom búchaním ako aj častými a hlasitými nadávkami, žalobkyňa túto s poukazom
na ustanovenie článku V., bod 5.4., písm. a) nájomnej zmluvy písomnou výpoveďou žalovanému
doručenou 04.02.2024 vypovedala, podľa právneho posúdenia veci mestským súdom táto výpoveď,
resp. jej dôvody, napĺňajú všetky znaky hypotézy ustanovenia § 7 ods. 1 písm. a) ZoKNB. Žalovaný
v rámci svojej procesnej obrany nenamietal, že by si žalobkyňa ako prenajímateľka podľa nájomnej

zmluvy registrovaná pod daňovým identifikačným číslom 1082478353 svoju registračnú povinnosť podľa
osobitného predpisu (§ 49a ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších
predpisov, pozn.) nesplnila, pre ktoré nesplnenie by sa podľa § 3 ods. 5 ZoKNB ustanovenia § 7 ods.
1 a 4 a § 9 ods. 1 ZoKNB neuplatnili, prípadne by sa použili ustanovenia § 711 ods. 1, 3 a 6 OZ.
Zároveň žalovaný netvrdil, že by bol podľa § 9 ods. 1 ZoKNB v lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia

výpovede jej neplatnosť uplatnil na súde, preto mestský súd právne uzavrel, že nájomný vzťah medzi
žalobkyňou a žalovaným zanikol uplynutím 15-dňovej výpovednej lehoty podľa ustanovení § 7 ods. 3
ZoKNB odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom bola žalovanému výpoveď doručená (04.02.2025), t.j.
dňom 19.02.2024.

56.Žalovanývýškužalobcomvyúčtovanéhonedoplatkunaúhradáchzaplneniaposkytovanésužívaním
bytu, t. j. za spotrebu studenej vody, teplej vody, ohrev teplej vody, za odvádzanie odpadových vôd a
za teplo dodané na vykurovanie, daný rozdielom poskytnutých preddavkov a skutočne vynaložených
nákladovzaobdobietrvanianájomnéhovzťahuatozamesiacenovemberadecemberroku2023vsume
218,23 Eur nepoprel, na základe čoho žalobkyni vznikol podľa § 4 ods. 1 a 2 ZoKNB proti žalovanému

nárok na jeho úhradu v plnej výške. Podľa článku VI. bodu 6.2. nájomnej zmluvy „Nájomca sa zaväzuje
prípadný nedoplatok uhradiť v lehote do 10 dní, od kedy na ich úhradu prenajímateľ vyzval.“. Žalobkyňa
v žalobe netvrdila, že by bola žalovaného na zaplatenie dlhu v sume 218,23 Eur pred podaním žaloby
vyzvala, preto mestský súd za túto výzvu považoval samotnú žalobu, ktorá sa do dispozičnej sféry
žalovaného na adrese jeho trvalého pobytu podľa § 10 ods. 3 ZoKNB (viď odkaz k tomuto ustanoveniu

pod č. 8) v spojení ustanovením § 106 CSP dostala dňom uloženia poštovej zásielky na pošte.
Slovným spojením „dostala sa do dispozičnej sféry“ je treba rozumieť konkrétnu možnosť neprítomnej
osoby oboznámiť sa s jej adresovaným právnym úkonom. Pritom nie je nevyhnutné, aby sa adresát
skutočne oboznámil s obsahom úkonu, postačuje, že mal objektívnu príležitosť tak urobiť. Žalobkyňou
uplatňovaná pohľadávka v sume 218,23 Eur titulom nedoplatku na úhradách za plnenia poskytované

s užívaním bytu sa tak stala splatnou 10 dňom odo dňa uloženia poštovej zásielky (19.11.2024), t. j.
dňom 29.11.2024.

57. Zmluvná pokuta podľa ustanovení § 544 a nasl. OZ je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov
záväzkov. Zmluvná pokuta je dohodnutá peňažná čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi

v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť, ku ktorej sa zaviazal a to bez ohľadu na to či, porušením
povinnosti vznikla veriteľovi škoda. Zmluvnou pokutou možno vylúčiť spory o náhradu škody, ktoré by
inak mohli vzniknúť. Pokutu možno dohodnúť pre prípad nesplnenia zmluvnej povinnosti vôbec, ak
aj pre prípad porušenia akejkoľvek inej zmluvnej povinnosti. Nie je rozhodujúce, ako zmluvné stranyoznačia svoju dohodu, prípadne, či použijú priamo termín (zmluvná pokuta), ale rozhodujúci je obsah
dohody. Dohodou o zmluvnej pokute možno zaistiť splnenie určitej zmluvnej povinnosti, vyplývajúcej
z akejkoľvek zmluvy dokonca aj zo zmluvy inominátnej, pravda, pokiaľ to jej charakter pripúšťa.

Dohoda o zmluvnej pokute, ako zaisťovací prostriedok, je závislá na existencii hlavného záväzku, ktorý
je zmluvnou pokutou zabezpečený (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2
MObdo/3/2009 z 28.10.2009). Medzi stranami sporu nebolo sporným, že žalovaný bol byt povinný
vypratať v posledný deň trvania nájomného vzťahu, ktorý aj podľa právneho posúdenia veci mestským
súdom uplynutím 15- dňovej výpovednej lehoty odo dňa doručenia výpovede (04.02.2024) pripadol

na deň 19.02.2024. Avšak žalovaný byt opustil až dňa 30.03.2024. Žalovaný v rámci svojej procesnej
obrany nepoprel tvrdenie žalobkyne, že podľa článku VII., bodu 7.5. nájomnej zmluvy „...v prípade
porušenia povinnosti vypratať byt v zmysle tohto bodu sa okrem povinnosti zaplatiť odplatu a mesačnú
zálohu za každý začatý mesiac, nájomca zaväzuje prenajímateľovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške
500 Eur za každý začatý mesiac užívania bytu po dni, keď mal byť nájomcom ... vyprataný. Zmluvná
pokuta je splatná do troch dní, od kedy na jej zaplatenie prenajímateľ vyzval.“. Na základe uvedených

mestský súd dospel k záveru, že medzi stranami dohodnutá zmluvná pokuta zabezpečovala existujúci
právny záväzok spočívajúci v povinnosti žalovaného byt riadne a včas vypratať v deň ukončenia nájmu
(19.02.2024). Žalovaný počas konania netvrdil žiadne také skutočnosti, na základe ktorých by bolo
možno dospieť k záveru, že porušenie povinnosti byt včas vypratať nezavinil a preto podľa § 544 ods. 3
OZ by nebol povinný túto zmluvnú pokutu zaplatiť. Žalobkyni tak podľa § 544 ods. 1 a 2 OZ, vznikol voči

žalovanému pre porušenie povinnosti byt včas vypratať za každý začatý mesiac omeškania so splnením
tejto povinnosti, t.j. za mesiace február a marec roku 2024 nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume
1.000 Eur. Moderačné právo súdu podľa § 454a OZ je vo vzťahu k výške zmluvnej pokuty vyjadrením
preferencie zachovania platnosti právneho úkonu, ak má by táto spochybnená iba neprimeranosťou
dojednanej výšky zmluvnej pokuty (viď nález Ústavného súdu slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS

528/2015 z 21.06.2016). Primeranosť zmluvnej pokuty treba v každom jednotlivom prípade posudzovať
individuálne, pritom je treba zohľadniť najmä závažnosť zabezpečovanej povinnosti a prípadnú výšku
škody, ktorá by vznikla druhej strane v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti. V danom prípade bola
zmluvná pokuta dohodnutá pre prípad porušenia povinnosti žalovaným (nájomcom) byt včas vypratať
a žalobkyni (prenajímateľke) odovzdať v sume 500 Eur za každý začatý mesiac omeškania so splnením

tejto povinnosti. Ani jedna zo strán sporu pritom netvrdila a nevyplýva to ani z nájomnej zmluvy, že by
žalobkyňa podľa § 544 ods. 1 OZ mala popri zmluvnej pokute právo požadovať aj náhradu škody za
porušenie povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje. Zmluvná pokuta je tu teda paušalizovanou
náhradouškody.Vzhľadomnazmyselaúčelzmluvnoupokutouzabezpečovanéhozáväzkuspočívajúcej
v povinnosti žalovaného byt včas vypratať a žalobkyni tento odovzdať v dohodnutej sume 500 Eur

za každý začatý mesiac omeškania so splnením tejto povinnosti, pri dohodnutom nájomnom, vrátane
preddavkov na úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, v súhrnnej sume 850 Eur mesačne,
mestský súd túto nepovažoval za takú, ktorá by bola pre jej rozpor s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1
OZ neprimeraná. V okolnostiach danej veci, berúc tiež do úvahy nielen žalobkyňou tvrdené správanie sa
žalovaného už počas trvania nájomného vzťahu, ktoré žalovaný nepoprel (viď bod 2. odôvodnenia tohto

rozsudku), ale aj po ukončení nájmu, keď bez uvedenia ospravedlniteľných dôvodov na jeho strane byt
ďalej bez právneho dôvodu užíval až do 30.03.2024, mestský súd žiadny dôvod podľa § 545a OZ pre
zníženie zmluvnej pokuty nevzhliadol. Žalobkyňa však v žalobe opäť netvrdila, že by bola žalovaného
na zaplatenie dlhu v sume 1.000 Eur pred podaním žaloby vyzvala, preto mestský súd za túto považoval
samotnú žalobu, ktorá sa do dispozičnej sféry žalovaného na adrese jeho trvalého pobytu podľa § 10

ods. 3 ZoKNB v spojení ustanovením § 106 CSP dostala dňom uloženia poštovej zásielky na pošte
(19.11.2024). Žalobkyňou uplatňovaná pohľadávka v sume 1.000 Eur titulom zmluvnej pokuty sa tak
stala splatnou 3 dňom odo dňa uloženia poštovej zásielky (19.11.2024), t. j. dňom 22.11.2024.

58. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor

iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného
obohatenia získaný (§ 451 ods. 1 OZ). Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne
však len za splnenia zákonných predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na
strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma,
ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním

bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Splnenie týchto
predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané (viď
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Cdo 117/2011 z 28. mája 2012). Majetkovým
vyjadrenímprospechuzískanéhosubjektom,ktorýužívalcudziuvec,beztoho,abyhoktomuoprávňovalplatnýprávnytitul,jepeňažnáčiastka,ktorázodpovedáčiastkamvynakladanýmobvyklevdanommieste
ačasenaužívanieobdobnejveciisprihliadnutímkdruhuprávnehodôvodu(zmluvnéhotypu,čivecného
práva k veci cudzej), ktorým sa spravidla právo užívania veci vzhľadom k jeho rozsahu a spôsobu

zakladá; najčastejšie ide o nájomnú zmluvu, keď sa výška náhrady porovnáva s obvyklou hladinou
nájomného, ktoré by bol nájomca za obvyklých okolností povinný plniť, ak by užíval vec na základe
platnej nájomnej zmluvy. Výška bezdôvodného obohatenia získaného užívaním bytu bez právneho
dôvodupozánikuprávanabývaniezodpovedáceneobvyklejvdanommiesteačase,ktorásavytvárana
trhu s bytmi s neregulovaným nájomným (tzv. trhové nájomné) (viď uznesenie Najvyššieho súdu Českej

republiky sp. zn. 26 Cdo 5577/2016 z 15.08.2017). Žalobkyňa si proti žalovanému uplatnila aj nárok na
zaplatenie sumy 850 Eur za užívanie bytu bez právneho dôvodu za mesiac marec 2024 zodpovedajúcej
obvyklému mesačnému nájomnému v danom mieste a čase za prenájom obdobného bytu, ktorej výšku
žalovaný taktiež nenamietal. Pritom rovnako nebolo sporným, že žalovaný byt v mesiaci marec užíval
a tento opustil až 30.03.2024. Na základe uvedených mestský súd uzavrel, že žalobkyni vznikol podľa
§ 451 ods. 1 a 2 OZ v spojení s ustanovením § 456 OZ nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia

získaného na jej úkor. Nakoľko obohatenie žalovaného spočívalo v užívaní bytu a jeho vydanie nie je
dobre možné, žalovaný je podľa § 458 ods. 1 OZ povinný žalobkyni poskytnúť peňažnú náhradu v sume
850 Eur zodpovedajúcej obvyklému mesačnému nájomnému v danom mieste a čase za prenájom
obdobného bytu, ktorá skutočnosť nebola sporná. Žalobkyňa v žalobe opäť netvrdila, že by bola
žalovaného na zaplatenie dlhu v sume 850 Eur pred podaním žaloby vyzvala. Mestský súd preto za

túto výzvu považoval samotnú žalobu, ktorá sa do dispozičnej sféry žalovaného na adrese jeho trvalého
pobytu dostala dňom uloženia poštovej zásielky na pošte (19.11.2024). Na základe čoho, tu nebyť
dohody o čase splnenia tejto pohľadávky, pričom čas jej plnenia nebol ustanovený právnym predpisom,
ani určený v rozhodnutí, podľa § 563 OZ sa táto stala splatnou prvého dňa po tom, čo žalobkyňa
o plnenie žalovaného požiadala, t. j. dňom 20.11.2024.

59. Žalovaný až na prvom pojednávaní 08.09.2025 vzniesol započítaciu námietku, ktorou si uplatňoval
proti žalobou uplatňovaným pohľadávkam na započítanie vzájomnú pohľadávku vo výške 1.000 Eur
titulom nevrátenia podľa článku VII., bod 7.6. nájomnej zmluvy pri jej podpise ním u žalobkyni
zloženej peňažnej zábezpeky, ktorej zloženie nebolo medzi stranami sporu sporným. V súvislosti

s touto započítacou námietkou jediným žalobkyňou, resp. jej právnym zástupcom, v rámci uplatňovania
prostriedkov procesného útoku uvedeným skutkovým tvrdením bolo, že podľa článku VII. bod 7.7.
nájomnej zmluvy „V prípade, ak nájomný pomer trvá kratšie ako bolo dohodnuté v tejto zmluve, depozit
prepadá v prospech prenajímateľa.“. Avšak žalovaný namietal, že toto ustanovenie nie je platné, pretože
je podľa § 39 OZ v rozpore so zákonom a prieči sa dobrým mravom. Oproti tomu podľa právneho názoru

právneho zástupcu žalobkyne bola táto dohoda prejavom zmluvnej autonómie strán sporu a z tohto
dôvodu túto nie je možné považovať za neplatnú. Napriek tomu, že predbežný právny názor mestského
súdu podľa § 181 ods. 2 CSP ohľadom tejto započítacej námietky, s ňou súvisiacich skutkových
tvrdení a ich celkového dopadu na rozhodnutie o žalobe na pojednávaní 08.09.2025 vyjadrený nebol,
prítomníprávnizástupcoviastránsporutotopojednávanieodročiťzaúčelommožnéhozaujatiaprávnych

stanovísk, či doplnenia predbežného právneho názoru súdu, nežiadali, ale právne posúdenie nimi
doposiaľ uvedených skutkových tvrdení výslovne prenechali mestskému súdu až v rozhodnutí vo veci
samej.

60. Peňažná zábezpeka tak ako vyplýva z ustanovenia § 5 ods. 1 ZoKNB má v prvom rade funkciu

zabezpečovaciu, zabezpečuje dlh, motivuje dlžníka k jeho dobrovoľnému splneniu a veriteľovi poskytuje
istotu v tom, že dôjde k jeho uspokojeniu, aj vtedy, ak by dlžník svoj dlh riadne a včas nesplnil. Súčasne
má aj funkciu uhradzovaciu, keďže veriteľ je oprávnený uspokojiť sa z poskytnutej zábezpeky, pokiaľ
pohľadávka nebola riadne a včas splnená a nemusí sa domáhať jej uspokojenia z iného majetku.
V nájomných vzťahoch je zabezpečenie dlhu nájomcu dohodnutím zábezpeky podľa § 555 OZ bežné

a spravidla sa označuje ako kaucia (depozit). Záväzok dať zábezpeku sa už aj pred prijatím ZoKNB
a pri nájme bytu podľa všeobecných ustanovení § 555 OZ do dnes spravidla realizuje tak, že nájomca
uhradí prenajímateľovi peňažnú čiastku (stanovenú v konkrétnej výške, či ako násobok nájomného)
a táto čiastka slúži k pokrytiu nedoplatkov vzniknutých tým, že nájomca neplnil dohodnuté platobné
povinnosti riadne. Hypotéza ustanovenia § 5 ods. 1 ZoKNB výslovne predpokladá zloženie peňažnej

zábezpeky na zabezpečenie prípadných pohľadávok prenajímateľa z dôvodu neplatenia nájomného
alebo úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a príslušenstva, z dôvodu spôsobenej škody
na byte alebo jeho zariadení alebo v súvislosti s inými pohľadávkami súvisiacimi s užívaním bytu.
V danom prípade stranami sporu dohodnutá peňažná zábezpeka v sume 1.000 Eur podľa ustanovenia§ 5 ods. 2 ZoKNB neprekračovala trojnásobok mesačného nájomného a úhrad za plnenia poskytované
s užívaním bytu v nimi dohodnutej súhrnnej sume 850 Eur. Prenajímateľ je osobou, v prospech
ktorej sa peňažná zábezpeka (kaucia) skladá (osobou, ktorého prípadná pohľadávka sa zabezpečuje),

započíta pri skončení nájmu na zloženú peňažnú zábezpeku, čo mu nájomca z nájmu dlží (čo nesplnil
riadne a včas) a pokiaľ nie je dohodnuté niečo iné, podľa § 5 ods. 3 ZoKNB je prenajímateľ povinný
vrátiť nájomcovi nevyčerpanú časť peňažnej zábezpeky najneskôr v lehote jedného mesiaca odo dňa,
keď nájomca vypratal byt a vysporiadal s prenajímateľom nároky súvisiace s nájomným pomerom.
Ustanovenia § 5 ZoKNB upravujúce peňažnú zábezpeku neustanovujú žiadne osobitné pravidlá pre

započítanie dlhov na peňažnú zábezpeku, je preto potrebné použiť všeobecné ustanovenia § 580 a
nasl. OZ započítaní. Započítanie prenajímateľ realizuje jednostranným právnym úkonom, z ktorého by
nájomcovimalobyťzrejmé,prečomuniejepeňažnázábezpekacelkom,čičiastočne,priskončenínájmu
vrátená. Prenajímateľ by mal nájomcovi špecifikovať na aké dlhy (ktoré vznikli do skončenia nájmu, napr.
dlžné nájomné, nedoplatok na úhradách za plnenia poskytované s nájmom, škoda na predmete nájmu a
pod.) a v akej výške na peňažnú zábezpeku použil. Forma prehlásenia prenajímateľa o započítaní dlhov

z nájmu pri skončení nájmu nie je stanovená, a pokiaľ nie je v zmluve o peňažnej zábezpeke dohodnuté
nie čo iné, nemusí byť písomná. Zákon rovnako nevyžaduje, aby dlhy z nájmu, ktoré si prenajímateľ
započítava na zloženú peňažnú zábezpeku, boli už priznané rozhodnutím súdu, či tieto nájomca uznal.
Ak by nájomca mal za to, že z nájmu nič nedlžil (prípadne dlžil menej) a prenajímateľ mu peňažnú
zábezpeku nevrátil neoprávnene, nezostáva nájomcovi iné ako sa proti prenajímateľovi domáhať

vrátenia peňažnej zábezpeky. Z vyporiadania (zúčtovania) zábezpeky vykonaným prenajímateľom bude
nájomca vedieť, aké dlhy sú mu kladené na ťarchu a bude môcť tvrdiť skutočnosti významné pre záver,
žedlhyznájomného,čiúhradzaplneniaposkytovanésužívanímpredmetunájmu,naktoréprenajímateľ
zábezpekupoužilnemá(zanikli,prípadneaninevznikli).Pokiaľbyškodaalebonedoplatoknanájomcom,
či úhrad za plnenia spojené s nájom, výšku peňažnej zábezpeky prevyšovali, musel by (v časti, v akej

sa na tieto plnenie zo zábezpeky nedostalo) prenajímateľ túto pohľadávku uplatniť obvyklým spôsobom,
t. j. najprv túto nájomcovi vyúčtovať a keď túto nájomca neuhradí, môže ju žalovať a následne v súlade
so získaným exekučným titulom vymáhať.

61. Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr meradlom etického hodnotenia

konkrétnych situácií, zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého správania
a pod. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v
historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané
rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Postup súdu podľa § 3 ods. 1
OZ má miesto len vo výnimočných situáciách, kedy k výkonu práva založeného zákonom dochádza

z iných dôvodov, než je dosiahnutie hospodárskych cieľov, či uspokojenie iných potrieb, kedy hlavná
alebo aspoň prevažujúca motivácia je úmysel poškodiť či znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny
výkon práva), prípadne kedy je zrejmé, že výkon práva vedie k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa
ako vo vzťahu medzi účastníkmi, tak na postavení niektorého z nich navonok. Korektív dobrých mravov
však nesmie byť na ujmu princípu právnej istoty a nesmie neprimerane oslabovať subjektívne práva

účastníkov vyplývajúce z právnych noriem (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky č. k. 32 Odo
1047/2003 z 20.04.2004).

62. Zmluva je jednou zo základných právnych skutočností, vedúcej ku vzniku občianskoprávnych
vzťahov. Vo všeobecnosti sa uplatňuje princíp súkromnej autonómie v občianskoprávnych vzťahoch

(§ 2 ods. 3 OZ). Osobitne princíp zmluvnej autonómie znamená, že je ponechané zásadne na úvahu
a rozhodnutie samotných subjektov, či vôbec a s kým zmluvu uzatvoria, aký bude jej obsah, aká bude
jej forma a tiež aký konkrétny typ zmluvy si pre konkrétny prípad občianskoprávneho styku zvolia.
To teda znamená, že v prvom rade je rozhodujúci obsah toho, čo si zmluvné subjekty dohodli (viď
rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 3 Cdon 1398/96 z 31.03.1998). Typickým znakom

občianskoprávnych (teda aj záväzkových) právnych vzťahov je, že práva a povinnosti sú vo vzájomnej
korelácii: povinnosti dlžníka splniť záväzok zodpovedá právo veriteľa na plnenie.

63. Avšak zmluvnú autonómiu typickú pre súkromné právo a v rámci neho aj pre občianskoprávne
vzťahy nemožno chápať tak, že by bolo možné v nájomnej zmluve dohodnúť čokoľvek. V danom

prípade nemožno prehliadnuť, že prepadnutie peňažnej zábezpeky podľa článku VI. bod 7.7. nájomnej
zmluvy pre prípad že nájomný pomer pôvodne dohodnutý na dobu určitú bude trvať kratšie ako bolo
dohodnuté v zmluve, t.j. zanikne pred 20.11.2024, napriek tomu, že má pre nájomcu (žalovaného)
sankčný charakter, sa neviaže na porušenie žiadnej právnej povinnosti. Ustanovenie článku VII. bod7.7. nájomnej zmluvy postihuje len nájomcu, ktorý peňažnú zábezpeku zložil, nie však už prenajímateľa,
a to bez ohľadu na to z akého dôvodu a z dôvodu na koho strane nájomný pomer dohodnutý na
dobu určitú pred dohodnutým časom jeho trvania skončí. Ako na to právny zástupca žalovaného na

pojednávaní poukázal, nájomná zmluva predpokladá viaceré dôvody ukončenia nájmu výpoveďou.
A teda prepadnutie peňažnej zábezpeky podľa VII. bod 7.7. nájomnej zmluvy by sa malo uplatniť aj
za predpokladu predčasného ukončenia nájmu výpoveďou zo strany prenajímateľa podľa čl. V., bod
5.4. písm. f) nájomnej zmluvy, podľa ktorého prenajímateľ potrebuje byt pre seba alebo pre členov
svojej rodiny (manžela, deti, rodičov, starých rodičov, súrodencov, synovcov) alebo pre takéto osoby

manžela prenajímateľa, ale aj za predpokladu predčasného ukončenia nájomnej zmluvy výpoveďou
nájomcu podľa čl. V., bod 5.5. písm. a) e) nájomnej zmluvy, podľa ktorých, ak sa predmet nájmu stal
nespôsobilým na dohodnuté užívanie a táto skutočnosť nebola spôsobená zavinením nájomcu alebo
osôb s ním žijúcich v byte, ako aj bez udania dôvodu. Podľa názoru mestského súdu nie je možné
kohokoľvek sankcionovať za uplatnenie jeho práv v plnom súlade s nájomnou zmluvou, prípadne so
zákonom. Dohoda podľa článku VII. bod 7.7. nájomnej zmluvy o prepadnutí peňažnej zábezpeky ako

sankcie v prípade jej predčasného ukončenia bez ohľadu na to, ktorou zo zmluvných strán a z akého
dôvodu, k tomu dôjde, nielenže obchádza ustanovenia § 544 a nasl. OZ o zmluvnej pokute, ale je aj
v rozpore s dobrými mravmi. Na základe uvedených sa mestský súd stotožnil s právnou argumentáciu
právneho zástupcu žalovaného, že dohoda podľa článku VII. bod 7.7. nájomnej zmluvy o prepadnutí
peňažnej zábezpeky je podľa § 39 OZ od samého počiatku absolútne neplatná, pre ktorú (neplatnosť)

nie je spôsobilá vyvolať ňou zamýšľané právne účinky. Na uvedenom nič nie je spôsobilá zmeniť
skutočnosť, že v danom prípade došlo k predčasnému ukončeniu nájomného pomeru podľa článku V.
bod 5.4. písm. a) nájomnej zmluvy, na tom základe, že žalovaný (nájomca), napriek predchádzajúcemu
písomnému upozorneniu z 26.01.2024 žalobkyne (prenajímateľky), svojim správaním podľa tam (v
upozornení) uvedenej špecifikácie naďalej obmedzoval ostatných vlastníkov bytového domu tým, že

porušoval dobré mravy a rušil ostatných vlastníkov nad mieru primeranú pomerom hádkami, hlukom
búchaním ako aj častými a hlasitými nadávkami. Uplatnenie ustanovení inak od počiatku neplatnej
dohody o prepadnutí peňažnej zábezpeky nie je možné selektovať, podľa toho, ktorej strane spore
je jej (ne)uplatnenie práve na prospech. Ako to už bolo uvedené právny zástupca žalobkyne v rámci
uplatňovania prostriedkov procesnej útoku, okrem dohody o prepadnutí peňažnej zábezpeky podľa

článku VII. bod 7.7. nájomnej zmluvy, žiadne iné skutkové tvrdenia zakladajúce právo žalobkyne na
ponechanie si peňažnej zábezpeky netvrdil. Žalobkyňa netvrdila, že podľa článku VII. bod 7.6. nájomnej
zmluvy odkladacou podmienkou podľa § 36 ods. 1 a 2 OZ pre vrátenie peňažnej zábezpeky okrem
vypratania bytu je „odovzdanie všetkých kľúčov prenajímateľovi ako aj podpísanie odovzdávacieho
protokolu.“, a celkom logicky ani to, že žalovaný kľúče neodovzdal a odovzdávací protokol nepodpísal.

Samo o sebe z tvrdenia žalobkyne v žalobe, že žalovaný sa (svojpomocne) vykonaného prevzatia
bytu žalobkyňou 30.03.2024 nezúčastnil, nemožno ipso facto prezumovať, že žalovaný prípadne
neskôr (do vyhlásenia dokazovania mestským súdom za skončené 08.09.2025, pozn.) žalobkyni kľúče
neodovzdal a odovzdávací protokol nepodpísal. Žalobkyňa podľa názoru mestského súdu porušila jednu
zozákladnýchprocesnýchpovinnostístránsporupodľa§150ods.1CSP,atopovinnosťtvrdiťpodstatné

a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Napokon dokazovaním v sporovom konaní sa má
preukázať to, čo strany tvrdili, a nie zisťovať to, čo strany netvrdili. Dokazovanie nemá slúžiť strane
sporu na to, aby prostredníctvom neho zistila, či (náhodou) existujú skutočnosti v jej prospech. A
teda dôkaznými prostriedkami sa vykonáva dokazovanie za účelom preukázania sporných skutkových
tvrdení, a nie je úlohou súdu z jednotlivých dôkazov pre jeho rozhodnutie rozhodné a podstatné

skutočnosti extrahovať a tým povinnosť strán sporu tvrdiť nahrádzať. V danej súvislosti však mestský
súd dodáva, že aj za predpokladu neodovzdania kľúčov je z okolností danej veci zjavné, že žalobkyňa
na odovzdaní kľúčov po uplynutí obdobia v trvaní viac ako jeden a pol roka odo dňa, kedy bol žalovaný
povinný nielen byt vypratať, ale aj kľúče odovzdať, už žiadny záujem nemá. Žalobkyňa sa žalobou proti
žalovanému odovzdania kľúčov nedomáhala, pričom rovnako si neuplatnila proti peňažnej zábezpeke

a ani neuplatňuje právo na náhradu prípadnej škody spôsobenej jej nutnosťou vynaloženia nákladov
na zaobstaranie nového (bezpečnostného) zámku, ktoré ak by jej tieto žalovaný nebol odovzdal,
musela vynaložiť. Pokiaľ ide o podpísanie odovzdávacieho protokolu, mestský súd uvádza, že ide
podmienku nemajetkovej povahy, pričom žalobkyňa sa okrem žalobou uplatnených peňažných nárokov,
splnenia žiadnych iných nárokov, ktoré by mali (mohli mať) základ v odovzdávacom protokole, už

nedomáha. Okrem toho priznanie akýchkoľvek nárokov súvisiacich užívaním bytu žalovaným nie je
podmienené podpísaním odovzdávacieho protokolu. Zákaz zneužitia práva je inštitútom stelesňujúcim
korigujúcim funkciu princípu poctivosti. Slúži k tomu, aby pomocou nej bola odoprená právna ochrana
takému výkonu práva, ktorý síce formálne zodpovedá zákonu, či obsahu existujúceho právneho vzťahu,avšak je vzhľadom k okolnostiam prípadu neprijateľný. Za zneužitie práva možno považovať výkon
práva v rozpore s jeho účelom, keď je právo vykonávané, hoci nositeľ tohto práva nemá žiadny
skutočný alebo len nepatrný záujem na jeho výkone, resp. sa prejavujúci ako rozpor medzi úžitkom

oprávneného, ku ktorému výkon práva skutočne smeruje, a úžitkom oprávneného, pre ktorého je právo
poskytnuté, ktorý v krajnej podobe môže nadobudnúť povahu tzv. šikany, ktorá je výkonom práva
za účelom poškodenia druhej strany (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.
22 Cdo 2135/2016 z 15.06.2016). Z uvedeného plynie, že trvanie na odovzdaní kľúčov a podpísaní
odovzdávacieho protokolu ako podmienok pre vrátenie peňažnej zábezpeky by bolo zneužitím práva,

ktorému by (ani za predpokladu, že tieto neboli splnené, pozn.) nebolo možné priznať právnu ochranu.
Nakoľko žalobkyňa právo ponechať si žalovaným zloženú peňažnú zábezpeku podľa článku VII. bod
7.7. nájomnej zmluvy z dôvodu jej prepadnutia pre predčasné ukončenie nájomnej zmluvy nemala
a nakoľko si žiadnu inú svoju peňažnú pohľadávku súvisiacu s užívaním bytu podľa § 5 ods. 1 ZoKNB
proti žalovanému na túto podľa § 5 ods. 3 ZoKNB nezapočítala, ale tieto si proti žalovanému uplatňuje
žalobou, v intenciách aj vyššie uvedenej argumentácie, bola povinná peňažnú zábezpeku žalovanému

vrátiť.

64. Avšak právny zástupca žalovaného na pojednávaní 08.09.2025 jednostranne uplatnil kompenzačnú
námietku na započítanie svojej vzájomnej pohľadávky titulom vrátenia peňažnej zábezpeky vo výške
1.000 Eur oproti žalobou uplatňovaným pohľadávkam žalobkyne vzniknutým súvislosti s užívaním

bytu v súhrnnej výške 2.068,23 Eur. Keďže výška žalovaným uplatnená pohľadávka na započítanie,
neprevyšovala výšku žalobou žalobkyne uplatňovaných pohľadávok, mestský súd tento prejav podľa §
147 ods. 2 CSP považoval len za prostriedok procesnej obrany žalovaného a nie za vzájomnú žalobu.

65.Vďalšomsapretomestskýsúdzameralnaprávneposúdenietoho,čižalobouuplatnenépohľadávky,

dôsledkom ich jednostranného započítania zo strany žalovaného podľa § 580 OZ oproti jeho vzájomnej
pohľadávke proti žalobkyni zanikli a ak áno v akom rozsahu. Započítanie v zmysle zákonného
ustanovenia § 580 OZ je forma bezhotovostného vyrovnania, ktoré sa nevykonáva skutočným splnením,
ale odpočítaním vzájomných pohľadávok u veriteľa a dlžníka a ktoré súčasne umožňuje ušetrenie
dvojakého splnenia vzájomných pohľadávok a zjednodušenie majetkových vzťahov medzi účastníkmi.

Jeho význam spočíva najmä v úspore nákladov, ktoré by inak obidvaja účastníci museli vynaložiť pri
uskutočnení vzájomného plnenia. Započítanie znamená zánik vzájomných pohľadávok, ktorý nastáva
okamihom, v ktorom sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a to za splnenia zákonných
podmienok, ktorými sú: a) vzájomnosť (reciprocita) pohľadávok, kedy dve osoby sú si navzájom
súčasne veriteľom i dlžníkom, b) skutočnosť, že plnenie rovnakého druhu (najčastejšie ide o započítanie

pohľadávok peňažného druhu), c) spôsobilosť pohľadávky na započítanie, t. j. že započítanie nie je
vylúčené ani zákonom ani právnym predpisom, ani dohodou účastníkov, ani povahou vzájomných
pohľadávok a napokon d) existencia prejavu smerujúceho k započítaniu, ako jednostranného právneho
úkonu z obsahu ktorého musí byť zrejmé, ktorá pohľadávka sa uplatňuje na započítanie, v akej je
výške a proti ktorej pohľadávke veriteľa smeruje. Tento prejav nemožno urobiť skôr, než sa pohľadávky

stretnú. Ak niektorá z vyššie uvedených podmienok chýba alebo ak prejav smerujúci k započítaniu
bol urobený skôr, než sa vzájomné pohľadávky stretli, účinky započítania nenastanú. Z hľadiska
účinnosti započítania pohľadávky treba uviesť, že stretnutie vzájomných pohľadávok samo osebe nemá
právne účinky, tieto nastanú až kompenzačným prejavom ku dňu stretnutia pohľadávok (ex tunc).
Tento kompenzačný prejav je jednostranným právnym úkonom, na ktorý sa nevyžaduje súhlas druhého

účastníka, pretože ho možno vykonať aj proti jeho vôli. Započítaciu námietku (započítací prejav) možno
uplatniť po tom, keď sa pohľadávky stretli, a to od okamihu zročnosti pohľadávky, ktorá sa stala zročnou
ako posledná. K zániku pohľadávok v dôsledku započítania dôjde v rozsahu, v akom sa pohľadávky
navzájom kryjú. Ak je niektorá z nich vyššia, zaniká len do výšky započítavanej protipohľadávky (viď
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 M Cdo 18/2007 zo 16.12.2008). Započítací

prejav nie je viazaný na predpísanú právnu formu, nemusí byť ani písomne urobený.

66. Ustanovenie § 5 ods. 3 ZoKNB stanovuje prenajímateľovi povinnosť po skončení nájomného vzťahu
nájomcovi vrátiť nájomcovi nevyčerpanú časť peňažnej zábezpeky najneskôr v lehote jedného mesiaca
odo dňa, keď nájomca vypratal byt a vysporiadal s prenajímateľom nároky súvisiace s nájomným

pomerom, ak sa zmluvné strany nedohodli inak. Nakoľko žalobkyňa právo ponechať si žalovaným
zloženú peňažnú zábezpeku podľa článku VII. bod 7.7. nájomnej zmluvy z dôvodu jej prepadnutia
pre predčasné ukončenie nájomnej zmluvy nemala, pričom žalobkyňa si žiadnu inú svoju peňažnú
pohľadávku súvisiacu s užívaním bytu podľa § 5 ods. 1 ZoKNB proti žalovanému na peňažnú zábezpekupodľa § 5 ods. 3 ZoKNB nezapočítala, mestský súd dospel k záveru, že žalovanému vznikol nárok na
jej vrátenie v lehote do 1 mesiaca odo dňa, keď byt žalobkyne vypratal (30.03.2024), t.j. do 30.04.2024.
A teda žalovaným uplatňovaná pohľadávka sa stala splatnou 30.04.2024. V súvislosti s peňažným

plnením dlžníka a jeho započítaním na konkrétny dlh je nevyhnutné identifikovať, či mal v čase plnenia
dlžník voči veriteľovi viac ako jeden nesplnený splatný záväzok a či vo vzťahu k plnenému dlhu postačuje
peňažná suma na zaplatenie istiny a príslušenstva pohľadávky. Vo všeobecnosti sa uplatňuje princíp
voľby na strane dlžníka, ktorý je pri plnení vždy oprávnený určiť dlh, na ktorý sa má plnenie započítať,
ako aj to, či má ísť o započítanie na istinu alebo na niektorú časť príslušenstva. Ak dlžník svoje peňažné

plnenie v uvedenom zmysle nevymedzí, započíta sa jeho platba na uspokojenie viacerých samostatných
splatných pohľadávok veriteľa v súlade so zásadou priority a pri rovnosti relevantných kritérií podľa
zásady proporcionality. Žalovaný pri svojom započítacom prejave nevymedzil, oproti ktorej konkrétnej
vzájomnej pohľadávke žalobkyne si svoju pohľadávku započítava, preto mestský súd pri určení rozsahu
zániku, tej ktorej pohľadávky žalobkyne, sa riadil zásadou priority. Podľa zistenia mestského súdu
sa pohľadávka žalovaného titulom vrátenia peňažnej zábezpeky splatná 30.04.2024 vo výške 1.000

Eur najskôr stretla so vzájomnou pohľadávkou žalobkyne titulom nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 850 Eur splatnou 20.11.2024, ktorá dôsledkom započítacieho prejavu žalovaného
zanikla v plnej výške. Pohľadávka žalovaného titulom vrátenia peňažnej zábezpeky splatná 30.04.2024
v prevyšujúcej výške 150 Eur sa následne najskôr stretla so vzájomnou pohľadávkou žalobkyne na
zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 1.000 Eur splatnou dňom 22.11.2024, ktorá v rozsahu do výšky 150

Eur dôsledkom započítacieho prejavu žalovaného rovnako zanikla. Mestský súd tak dospel k záveru, že
žalobkyni zostal zachovaný nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 850 Eur a nárok na zaplatenie
nedoplatku na úhradách za plnenia poskytované s užívaním bytu v sume 218,23 Eur.

67. Žalobkyňa si svojou žalobou uplatnila aj nárok na zákonný úrok z omeškania vo výške 8,65 % ročne

z dlžnej istiny v sume 2.068,23 Eur a to počnúc od 14.10.2024 až do zaplatenia.

68. Podľa zistenia mestského súdu sa žalovaný podľa § 517 ods. 1 a 2 OZ dostal do omeškania so
zaplatením nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 850 Eur počnúc od 23.11.2024. V zmysle
§ 3 nariadenia Vlády slovenskej republiky č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodujúcom období (ďalej len „nariadenie“) výška úrokov
z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky v období od 23.10.2024 do 17.12.2024 bola vo výške 3,40 %, čo znamená, že žalobca
pri vzniku omeškania v tomto období by mal právo na úroky z omeškania vo výške 8,40 % ročne.

Žalobkynipretovznikolnároknazaplateniezmluvnejpokutyvsume850Eurspolusúrokomzomeškania
vo výške 8,40 % ročne zo sumy 850 Eur od 23.11.2024 do zaplatenia.

69. Žalovaný sa podľa § 517 ods. 1 a 2 OZ dostal do omeškania so zaplatením nároku na úhradách
za plnenia poskytované s užívaním bytu v sume 218,23 Eur počnúc od 30.11.2024. Podľa § 697 OZ

v spojení s ustanoveniami § 10 ods. a 2 ZoKNB, ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za
plnenia poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi
poplatok z omeškania. Hoci si žalobkyňa svojou žalobou uplatnila aj ohľadom nároku na úhrady za
plnenia poskytované s užívaním bytu úrok z omeškania, mestský sú nebyť viazaný právny posúdením
veci, tento posúdil ako poplatok z omeškania. Podľa § 4 nariadenia poplatok z omeškania je za každý

deň omeškania 0,5 promile dlžnej sumy, najmenej však 0,83 Eur za každý i začatý mesiac omeškania.
Nakoľko ako je to všeobecne známe percento (%) a promile (‰) sú bezrozmerné jednotky na vyjadrenie
časti celku, ale v rôznych mierkach, pričom 1 promile predstavuje 0,1 percenta a 1 percento predstavuje
10 promile, mestský súd dospel k záveru, že žalobkyňa má nárok na zaplatenie nedoplatku úhradách za
plnenia poskytované s užívaním bytu v sume 218,23 Eur spolu s poplatkom z omeškania vo výške 86,50

‰ ročne, t. j. vo výške 0,24 ‰ denne (86,50 ‰ / 365 dní, pozn.) zo sumy 218,23 Eur od 30.11.2024
do zaplatenia.

70. Na základe vyššie uvedených mestský súd priznal žalobkyni nárok na zaplatenie sumy 1.068,23
Eur (pozostávajúcej nároku na zmluvnú pokutu v sume 850 Eur a nároku na zaplatenie nedoplatku na

úhradách za plnenia poskytované s užívaním bytu v sume 218,23 Eur) spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,40 % ročne zo sumy 850 Eur od 23.11.2024 do zaplatenia a poplatkom z omeškania vo výške
86,50 ‰ ročne zo sumy 218,23 Eur od 30.11.2024 do zaplatenia, tak ako je to uvedené po bodom I.
výrokovej časti tohto rozsudku.71.Mestskýsúdžalobuvprevyšujúcomrozsahužalobouuplatnenejistinyvsume850Eurtitulomnároku
na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie bytu žalovaným v mesiaci marec roku 2024 bez

právneho dôvodu a v sume 150 Eur titulom nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, spolu v súhrnnej
sume 1.000 Eur, ako aj čo do úrokov z omeškania nad priznaný rozsah, ako nedôvodnú zamietol, tak
ako je to uvedené pod bodom II. výrokovej časti tohto rozsudku.

IV.

K rozhodnutiu o nároku na náhradu trov tohto konania

72. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá

na náhradu trov konania právo.

73. Mestský súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal len z pomeru úspechu a neúspechu
strán sporu ohľadom istiny. Priznanie príslušenstva totiž závisí od priznania istiny a iba ak je sporová
strana úspešná, čo sa týka istiny, môže byť úspešná, aj pokiaľ ide o jej príslušenstvo, nie naopak, preto

musí strana sporu v prvom rade vyvíjať svoju aktivitu v súvislosti s bránením alebo popretím istiny.
Žalobca si v konaní uplatnil proti žalovanej nárok na zaplatenie sumy 2.068,23 Eur, avšak priznaná mu
bola iba suma 1.068,23 Eur. Úspech žalobkyne tak predstavuje 51,65 % a jej neúspech 48,35 %, ktorý
je súčasne úspechom žalovaného. Keďže úspech žalobkyne prevyšuje úspech žalovaného (51,48 %
- 48,35 %, pozn.) o 3,3 %, má v tomto rozsahu podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP proti žalovanej nárok na

náhradu trov tohto konania, ktorý jej mestský súd priznal, tak ako je to uvedené pod bodom III. výrokovej
časti tohto rozsudku. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník uznesením po nadobudnutí
právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia proti ktorému smeruje na Mestskom
súde Košice v dvoch vyhotoveniach (§ 362 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c)
mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutievo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§
366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.