Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 18, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/113/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1222204530
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1222204530.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Daniel Ilavský a sudcov : JUDr.

Táňa Šefčíková a JUDr. Peter Kalata, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., narodená
XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny Bratislava, adresa sídla Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa matky: C. C. D., narodená XX.XX.XXXX,
adresa trvalého pobytu D., E. XXX/XX, zastúpená splnomocnencom: AK Petrovič, s.r.o., IČO: 54 980
682 , adresa sídla Trnava, Kollárova 566/32, a otca: F. B., narodený XX.XX.XXXX, adresa trvalého
pobytu G., H. XXXX/XX, zastúpený splnomocnencom: URBAN & PARTNERS s.r.o., IČO: 47 244 895,
adresa sídla Červeňova 15, 811 03 Bratislava, o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností,

o odvolaní matky proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II č. k. 11P/176/2022 - 1043 z 18. marca
2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom súd upravil styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou
A. počas školského roka (okrem sviatkov a prázdnin) každý nepárny kalendárny týždeň od piatku od
17:00 hod. do nedele do 17:00 hod., počas letných prázdnin od druhej nedele v mesiaci júl od 17:00

hod. do tretej nedele v mesiaci júl do 18:00 hod., od prvej nedele v mesiaci august od 17:00 hod. do
druhej nedele v mesiaci august do 18:00 hod., počas zimných prázdnin každý nepárny kalendárny rok
od 23.12 od 17:00 hod. do 25.12 do 10:00 hod., od 28.12 od 17:00 hod. do 30.12. do 18:00 hod.,
každý párny kalendárny rok od 25.12 od 10:00 hod. do 27.12 do 18:00 hod., od 30.12. od 17:00 hod.
do 2.1. nasledujúceho kalendárneho roka do 18:00 hod., počas veľkonočných prázdnin každý nepárny
kalendárny rok od stredy veľkonočného týždňa od 16:30 hod. do nasledujúceho utorka do 19:00 hod.,
počas jarných prázdnin každý párny kalendárny rok od nedele pred začiatkom jarných prázdnin od

16:30 hod. do nedele nasledujúceho týždňa do 19:00 hod. (výrok I.), rozhodol, že otec je oprávnený si
maloletú A. prevziať v určený deň a hodinu pre začiatok styku v mieste bydliska maloletej, pred hlavným
vchodom do bytového domu, pričom pri ukončení styku je otec povinný maloletú A. odovzdať matke v
určený deň a hodinu v mieste jeho bydliska, pred hlavným vchodom jeho domu. Matka je povinná mal.
A. na stretnutie s otcom riadne pripraviť a v určenom čase ju otcovi odovzdať. Obaja rodičia sú povinní
v prípade, že sa styk z vážnych dôvodov nebude môcť realizovať, oznámiť túto skutočnosť druhému
rodičovi bezodkladne, najneskôr 24 hodín pred určeným začiatkom styku (výrok II.) a napokon rozhodol,

že týmto rozsudkom sa mení rozhodnutie Okresného súdu Piešťany, č.k. 9P/121/2018-1096 zo dňa
24.11.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 11CoP/40/2021-1416 v časti výroku o
úprave styku otca s maloletým dieťaťom (výrok III.).1.1 Rozhodnutie v časti zmeny úpravy styku otca s maloletou odôvodnil tým, že návrhom doručeným
súdu dňa 09.09.2022 v znení jeho doplnení zo dňa 04.11.2022, 25.11.2022, 07.12.2022 a 09.12.2022
matka žiadala súd, aby zmenil rozsudok Okresného súdu Piešťany sp. zn. 9P/121/2018 zo dňa

24.11.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11CoP/40/2021-1416 zo dňa
26.10.2021,atotak,abyzvýšilvýživnénamaloletúzosumy100eurmesačnenasumu220eurmesačne
od 01.10.2021 a otcovi uložil povinnosť zaplatiť matke sumu 300 eur do troch dní od právoplatnosti
rozsudku, a to titulom nedoplatku na zročnom výživnom. Zároveň primárne žiada neupraviť styk, nakoľko
maloletá sa otca bojí, ale v nevyhnutnom prípade navrhla upraviť styk v nepárny týždeň od piatka od

17:00 hod. do nedele do 17:00 hod. Otec maloletej žiadal súd, aby upravil výkon rodičovských práv a
povinností k mal. A. tak, že maloletá bude zverená do jeho osobnej starostlivosti s tým, že súd styk
matky s maloletou určí nasledovne: matka je oprávnená stýkať sa s maloletou A. každý párny týždeň od
piatku od 17:00 hod. do nedele do 18:00 hod., každý nepárny rok počas vianočných sviatkov od 25.12.
od 9:00 hod. do 26.12. do 18:00 hod., každý párny rok počas vianočných sviatkov od 24.12. od 9:00
hod. do 25.12. do 18:00 hod. s tým, že v čase určenom pre začiatok styku si matka prevezme maloletú v

mieste aktuálneho bydliska otca, kde ju v čase určenom pre koniec styku otcovi zase odovzdá a matke
určí vyživovaciu povinnosť k maloletej vo výške 100 eur mesačne s účinnosťou odo dňa právoplatnosti
rozsudku dôvodiac, že matka otcovi systematicky bráni vo výkone styku s maloletou, pričom matka má
aj podľa znaleckého posudku horší osobnostný kredit ako otec na to, aby jej bola maloletá zverená do
osobnej starostlivosti. Podľa záverov znaleckého posudku je matka chladná, necitlivá, trpí paranoidnou

poruchou osobnosti a fabuluje. A. je v matkinej starostlivosti neustále chorá, trávi oveľa viacej času so
starými rodičmi (ktorí sú agresívni a vulgárni), ako s matkou. Pre zdravý vývoj maloletej je nevyhnutné,
aby bola zverená do jeho osobnej starostlivosti. Kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 18.03. 2025
uviedol, že maloletá A. nie je pripravená na to, aby sa realizoval styk s otcom aj s prihliadnutím na to, že
sa otec nezúčastňuje na výchovnom opatrení nariadenom súdom. Situácia je stále rovnaká. Uvedomujú

si,žejepotrebnézachovaťstykrodičovsdeťmisprihliadnutímnaprávnynárokrodiča,aktuálnemaloletá
nie je nastavená na styk s otcom a dáva na zváženie asistovaný styk.

1.2 V konaní mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že rodičia maloletej A. nežijú spolu a výkon
ich práv a povinností k maloletej bol naposledy upravovaný rozsudkom Mestského súdu Bratislava II č.

k. 11P/176/2022 - 608 zo dňa 9. 11. 2023, ktorým rozhodnutím súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na
maloletú A. zo sumy 100 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne s tým, že výživné je otec povinný platiť
vždy do 15. dňa mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom 09.09.2022 (výrok I.), zročné výživné za
obdobie od 09.09.2022 do 30.11.2023 v sume 1.470 eur súd povolil otcovi splácať v splátkach po 60 eur
mesačne spolu s bežným výživným od 01.12.2023 pod stratou výhody splátok (výrok II.), upravil styk

otca s maloletou, a to tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. A. nasledovne: Počas školského roka
(okrem sviatkov a prázdnin): - každý párny kalendárny týždeň od piatku od 17:00 hod. do nedele do
17:00 hod., - každý nepárny kalendárny týždeň od piatku od 18:00 hod. do soboty nasledujúceho dňa do
18:00 hod. Počas letných prázdnin: - každý párny kalendárny rok od 16.07. od 11:00 hod. do 31.07. do
19:00 hod. a od 16.08. od 11:00 hod do 31.08. do 19:00 hod. - každý nepárny kalendárny rok od 01.07.

od 11:00 hod. do 15.07. do 19:00 hod. a od 01.08. od 11:00 hod do 15.08. do 19:00 hod. Počas zimných
prázdnin: - každý nepárny kalendárny rok od 23.12 od 11:00 hod. do 30.12 do 17:00 hod., - každý párny
kalendárny rok od 30.12 od 11:00 hod. do 06.01 nasledujúceho párneho roka do 17:00 hod. Počas
veľkonočnýchprázdnin:-každýnepárnykalendárnyrokodstredyveľkonočnéhotýždňaod16:30hod.do
nasledujúceho utorka do 19:00 hod. Počas jarných prázdnin: - každý nepárny kalendárny rok od nedele

pred začiatkom jarných prázdnin od 16:30 hod. do nedele nasledujúceho týždňa do 19:00 hod. (výrok
III.), určil, že otec je oprávnený si mal. A. prevziať v čase určenom pre začiatok styku v mieste bydliska
matky, pričom pri ukončení styku je otec povinný mal. A. odovzdať matke v mieste jeho bydliska. Matka
je povinná mal. A. na stretnutie s otcom riadne pripraviť a v určenom čase ju otcovi odovzdať (výrok IV.),
rozhodol, že týmto rozsudkom sa mení rozhodnutie Okresného súdu Piešťany, č.k. 9P/121/2018-1096

zo dňa 24.11.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 11CoP/40/2021-1416 zo dňa
v časti výroku o výživnom a úprave styku otca s maloletým dieťaťom (súdom prvej inštancie označený
ako výrok IV., avšak správne výrok V.), vo zvyšnej časti návrh matky zamietol (súdom prvej inštancie
označený ako výrok V., avšak správne výrok VI.), návrh otca na zmenu zverenia a určenie výživného
matke zamietol (súdom prvej inštancie označený ako výrok VI., avšak správne výrok VII.).

1.2.1 Krajský súd v Trnave rozsudkom zo dňa 10.04.2024, č.k. 13CoP/34/2024 - 787 na odvolanie oboch
rodičov, rozsudok Mestského súdu Bratislava II č. k. 11P/176/2022 - 608 zo dňa 9. 11. 2023 vo výroku I.,
II., vo výroku V. v časti zmeny rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. 9P/121/2018 - 1096 z 24.11.2020v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 11CoP/40/2021 - 1416 z 26.10.2021 v časti zmeny
výroku o výživnom a vo výroku VII. potvrdil a vo výrokoch III., IV., výroku V. v časti zmeny rozsudku
Okresného súdu Piešťany č.k. 9P/121/2018 - 1096 z 24.11.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu

v Trnave č.k. 11CoP/40/2021 - 1416 z 26.10.2021 v časti zmeny výroku o úprave styku otca s maloletým
dieťaťom a vo výroku VIII. zrušil a v tejto časti vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Odvolací súd odvolanie otca voči výroku VI. rozsudku odmietol. Odvolací súd rozsudok
vo výrokoch III., IV. a V. za použitia ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom nariadil súdu prvej inštancie vec znova prejednať, zistiť aký

je denný režim maloletej vzhľadom na jej školské a mimoškolské aktivity (a to aj dopytom na školu,
ktorú maloletá navštevuje), aký je rozvrh pracovného času matky, prípadne otca v pracovnom týždni a
počas víkendov a školských prázdnin (a to aj dopytom na zamestnávateľov rodičov), aké sú spoje medzi
bydliskami rodičov, ale aj ako konkrétne si otec maloletej predstavuje úpravu styku s maloletou, a to s
presným vymedzením časových intervalov, kedy sa takýto styk má realizovať. Neopomenie, že maloletá
je účastníkom konania a pokiaľ je schopná vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jej názor prihliadne.

Zároveň pri rozhodovaní bude brať zreteľ na to, aby sa maloletá počas vianočných a veľkonočných
sviatkov prestriedala u oboch rodičov, teda aby si každý rok mohla užiť sviatočnú atmosféru a tradície s
ňou spojené, ako v rodine otca, tak aj v rodine matky. Súd prvej inštancie vykoná aj iné dôkazy, pokiaľ
tieto bude považovať za potrebné za účelom zistenia skutočného stavu veci.

1.2.3KrajskýsúdvTrnaveuznesenímzodňa10.04.2024,č.k.13CoPno/4/2004-804nariadilneodkladné
opatrenie, že až do právoplatného skončenia konania o úprave styku otca s maloletou vedeného na
Mestskom súde Bratislava II. pod sp. zn. 11P/176/2022 je otec oprávnený sa s maloletou A. stýkať každý
nepárny kalendárny týždeň od piatku od 18:00 hod. do nedele do 16:00 hod. Matka je povinná maloletú
na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať otcovi v určený deň a hodinu v mieste bydliska maloletej,

pred hlavným vchodom do bytového domu a otec je povinný v určený deň a hodinu matke maloletú vrátiť
v mieste svojho bydliska. Obaja rodičia sú povinní v prípade, že sa styk z vážnych dôvodov nebude môcť
realizovať, oznámiť túto skutočnosť druhému rodičovi bezodkladne, najneskôr 24 hodín pred určeným
začiatkom styku.

1.2.4 Uznesením Mestského súdu Bratislava II č.k. 9Em/4/2024-93 zo dňa 29.10.2024 bol nariadený
výkon uznesenia Krajského súdu v Trnave č.k. 13CoPno/4/2024-804 zo dňa 10.04.2024 o úprave
styku oprávneného (ďalej aj „otec“) s maloletým dieťaťom (výrok I.). Súd nariadil neodkladné opatrenie,
ktorým uložil výchovné opatrenie rodičom, a to povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému
poradenstvu v rozsahu 5 hodín pre každého z rodičov a 5 hodín spoločne obidvom rodičom s cieľom

zlepšenia vzájomnej komunikácie rodičov a akceptácie role druhého rodiča v živote maloletého dieťaťa
s tým, že odborné psychologické poradenstvo sa bude realizovať na Úrade práce, sociálnych vecí a
rodiny Bratislava, referáte poradensko-psychologických služieb, presný čas stretnutí určí poskytovateľ
poradenstva po dohode s rodičmi. Maloletému dieťaťu uložil výchovné opatrenie, a to povinnosť podrobiť
sa odbornému psychologickému poradenstvu, ktoré sa bude realizovať na Úrade práce, sociálnych vecí

a rodiny Bratislava, referáte poradensko-psychologických služieb v rozsahu 10 hodín poskytovaného
poradenstvastým,žepresnýčasstretnutíurčíposkytovateľporadenstvapodohodesrodičmi.Výchovné
opatrenie sa bude realizovať za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie rodičov a akceptácie role
druhého rodiča v živote maloletého dieťaťa. Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, referátu
poradensko-psychologických služieb uložil povinnosť doručiť súdu priebežné správy z odborného

psychologického poradenstva vždy do 5. dňa každého mesiaca a záverečnú správu z odborného
psychologického poradenstva do 10 dní od ukončenia odborného psychologického poradenstva (výrok
II.). Súd odložil výkon uznesenia Krajského súdu v Trnave č.k. 13CoPno/4/2024-804 zo dňa 10.04.2024
o úprave styku otca s maloletým dieťaťom do skončenia nariadeného neodkladného opatrenia o
výchovnom opatrení a zároveň do skončenia konania o priestupku, ktorý bol Okresnému úradu Piešťany

odovzdaný Obvodným oddelením policajného zboru Piešťany uznesením ČVS: ORP-1182/PN-TT-2024
na prejednanie (výrok III.). Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok
IV.). Predmetné uznesenie bolo potvrdené vo výrokoch I. a II. uznesením Krajského súdu v Trnave dňa
24.03.2025 uznesením č.k.13CoE/2/2025-168.

1.2.5 Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 26.03.2024, č.k. 13CoPno/3/2004-726 zamietol návrh
matky na neodkladné oparenie.1.2.6 Ústavný súdu Slovenskej republiky uznesením č.k. II. ÚS 202/2024-27 zo dňa 17.04.2024 ústavnú
sťažnosť otca ako zjavne neopodstatnenú odmietol.

1.2.7 Bydlisko matky - ulica E. XXX/XX A. D. a bydlisko otca - ulica H. XXXX/XX A. G. je vzdialené 80
km, pričom časová dostupnosť bydliska matky od bydliska otca hromadnou dopravou (autobus - vlak)
je bezproblémová - hodina cesty aj s prestupom a frekvencia týchto spojov je vysoká - každú hodinu
(č.l. 868-876 spisu).

1.2.8 Matka maloletej pracuje v spoločnosti D.. I.. ako obchodný pracovník - dokladač tovaru a
pokladník na skrátený pracovný úväzok 20 hodín mesačne, s rozvrhnutým časom 7 dní v týždni, podľa
potrieb zamestnávateľa . Nepracuje na 8 hodinový pracovný čas, pracuje na pol úväzku, 4 dni v týždni od
9:00 do 16:30 hod. Voľný deň máva rôzne, väčšinou sa vie so zamestnávateľom dohodnúť na pracovnej
dobe, ak je to dohodnuté včas. Naďalej býva s maloletou A. v 3 izbovom byte na E. XX A. D., ktorý je
osobnom vlastníctve jej rodičov. V domácnosti matky sú vytvorené vhodné podmienky na zabezpečenie

riadnej výchovy maloletej. Na otázku súdu ako matka aktuálne motivuje dieťa v stretávaní sa s otcom
matka uviedla: „ja dieťa motivujem tak, že mu poviem že ak chce ísť k otcovi tak mu nebránim, vždy
mu poviem, že by mala mať stretnutie s otcom, a či chce ísť. Podľa jej odpovede urobím čo chce dieťa.
Nemôžem jej povedať že neboj sa, kľudne choď. Nie som kompetentná riešiť to, čo otec narušil.“

1.2.9 Otec je zamestnaný u spoločnosti J. K. J. I. I., s pracovným úväzkom 38 a 3/4 hodiny
týždenne v dvojzmennej prevádzke, kde vykonáva svoju prácu striedavo v oboch zmenách. Prevádzka
je nepretržitá a z toho dôvodu otec pracuje aj všetky sviatky ak tie dni prípadnú na jeho smenu.
V mesiacoch august, september. október, november, december /2024 otec pracuje každý párny
kalendárny týždeň od piatku do nedele. Na pojednávaní súdu uviedol, že pracuje na smeny dlhý-krátky

týždeň, párny týždeň pracuje dlhý t.z. od 7:00 do 21:00 hod. pondelok, utorok, piatok, sobota, nedeľa,
nepárny týždeň od 7:00 do 21:00 hod. streda, štvrtok. Otec maloletej naďalej býva v 5,5 izbovom
poschodovom dome so svojou matkou C. B. na ulici H. XX A. G., dom je vo vlastníctve otca maloletej.
V domácnosti otca sú vytvorené vhodné podmienky na zabezpečenie riadnej výchovy maloletej. Na
dotaz súdu prečo sa otec nezúčastňuje a nerealizuje výchovné opatrenie nariadené súdom v konaní

9Em 4/2024, ktoré bolo nariadené za účelom komunikácie a zlepšenia vzťahov medzi otcom a dcérou
otec uvádza, že sa nedostavil na žiadne stretnutie z dôvodu, lebo telefonoval s p. psychologičkou a
navrhol jej aby tie stretnutia realizovali formou skypu nakoľko nie je z D., ale psychologička mu povedala
že to možné nie je. Tým to považoval za uzavreté. Uviedol, že už v minulosti mali nariadené výchovné
opatrenie,ktorénariadilOkresnýsúdPiešťanyvr2019,cezTENENET,ktorésanedokončilokvôlimatke,

ktorá odmietla spoločnú komunikáciu.

1.2.10 Maloletá A. má 7 rokov, navštevuje druhý ročník Základnej školy G. C., L. XX. D.. Jej školská
dochádzka je pravidelná, maloletá sa zúčastňuje vyučovania a pravidelne navštevuje klub detí.
Vyučovanie začína v pracovný týždeň (od pondelka do piatku) o 7:50 hod. a končí v pondelok a stredu

štvrtou hodinou o 11:45 hod. a utorok, štvrtok a piatok piatou vyučovacou hodinou o 12:40 hod; v
utorok, stredu a štvrtok navštevuje krúžky v škole do 15:30 hod.. podľa vyjadrenia matky na pojednávaní
súdu maloletá je zdravá, navštevuje stále ambulanciu imunoalergológa, berie lieky na imunitu (Imunor,
Flixonase, Flixotide, Erius, Monkastan). Aktuálne sa maloletá s otcom nestretáva, nakoľko jej vzťah k
otcovi je hrubo narušený. Maloletá ráno vstáva o 7:00 hod, vyráža spolu s matkou do školy o 7:35 hod.

na ranné kruhy ktoré sú 7:50 hod., vyučovanie má podľa rozvrhu v utorok štvrtok a piatok do 12:40 .
Matka chodí po ňu každý deň okolo 16:30-17:00 hod. podľa toho kedy jej skončí smena. Maloletá
navštevuje krúžky: Origamy - streda od 14-15:30 hod, loptové hry - štvrtok od 14-15:30 hod, korálky -
utorok od 14-15:30.

1.2.10.1 Zo Správy z psychologických intervencií s maloletou A. B., nar. XX.X.XXXX od školského
psychológa C. M. D. súd zistil nasledovné: „Ako školský psychológ som na ZŠ G. C. nastúpila
začiatkom aktuálneho školského roku 2024/2025. Zo stretnutí s A. sa vyjadrujem nasledovne: V škole
má A. kladný vzťah k školským povinnostiam. Vzťahy so spolužiakmi sú primerané, bez známok
problémových prejavov správania. Pri našich stretnutiach konaných do novembra 2024 bola A. otvorená

a komunikatívna. Vyjadrila svoj kladný vzťah k priateľovi jej matky, ktorého nazýva „tato“, no vo väčšine
prípadov sa opravuje a nazýva ho menom t. j. L.. O svojom otcovi, pánovi F. B., hovorila otvorene a z
vlastnej iniciatívy. Zo začiatku A. zaujala váhavý postoj k nášmu stretnutiu, nakoľko si myslela, že tam
bude aj jej otec. Vychádzala z toho, že vedela o našom predchádzajúcom spoločnom stretnutí s pánomB., ktoré inicioval. Z vyjadrenia A. je možné konštatovať, že jej vzťah k otcovi sa mení. O pánovi B. sa
vyjadruje ako o tom „tatovi, ktorý chodí na súd.“ Používa meno F.. Jej vzťah k otcovi je ovplyvnený nízkou
mierou stretávania sa. Postoj k otcovi je taktiež poznačený zážitkami z predchádzajúcich udalostí, kedy

A. otec p. F. B., prišiel za ňou do školy napriek tomu, že nebola rozhodnutá, či o stretnutie stojí. Podľa
A. vyjadrenia jej totiž bola daná možnosť na rozhodnutie, či sa s p. B. chce stretnúť alebo nie. K jej
odmietnutiu stretnutia s otcom prispelo to, že podľa A. vyjadrenia pán B. kričal na pani vychovávateľku,
čo v nej vzbudilo strach. Vnímanie otca poznačila aj spomienka, kedy u neho videla istú zbraň a povedal
jej, že zastrelí jej rodinu, ak k nemu nebude chodiť. Zo stretnutí s otcom si tiež spomína na čas strávený

na záhrade, hranie na schovávačku a čas trávený so starou mamou z otcovej strany. Podľa A. tvrdenia
došlo počas času stráveného u otca k úrazu na jej oku, no pre strach o pána B. a z možných následkov
pre neho sa túto skutočnosť bála oznámiť matke. Vzťah k otcovi sa zmenil najmä vtedy, keď sa od
matky dozvedela, že jej otec klame. Vyjadrila sa, že vtedy ho prestala mať rada. Vo vzťahu k matke si A.
uvedomuje jej pracovnú vyťaženosť a považuje ju za rodiča, ktorému plne verí. A. sa svojím správaním
neodlišujeodpriemeru,radasarozprávaobežnýchtémachakosúšaty,krúžkyvškole,zážitkyapríhody

z výletov. Charakter A. je pokojný, bez výkyvov. V súčasnej situácii je nevyhnutným predpokladom pre A.
vývin vytvoriť priestor k utváraniu jej vlastnej identity. Je nutné, aby zo strany rodičov neboli pripisované
ich vlastné city. Dôležité je, aby si A. vytvorila na oboch rodičov realistický, pravdivý a objektívny obraz
spojený so stabilným a bezpečným prostredím“.

1.2.10.2 Z lekárskeho nálezu zo dňa 15.05.2024 je zrejmé, že sa dňa 15.05.2024 dostavila matka
s maloletou A. do ambulancie KDO Národného ústavu detských chorôb v Bratislave, kde matka
ošetrujúcemu lekárovi uviedla, že mal. A. udrel jej otec cez víkend lakťom do pravého oka, odkedy ju
oko pobolieva a niekedy sa sťažuje na mierne rozmazané videnie. V závere lekárskej správy sa uvádza:
„T.č. bez známok ICH na OP“.

1.2.11 Zo záznamu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 22.03.2024 č.: K.U: LPX5ZB
je zrejmé, že matka dňa 22.03.2024 podala na otca oznámenie o priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1/d)zák. 372/1990 Zb.

1.2.12 Z potvrdení ORPZ v Trnave súd zistil, že matka vykonala na ORPZ v Trnave dňa 12.05.2024 a
20.05.2024 oznámenia vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu.

1.2.13 Zo záznamu Okresného úradu Bratislava o odložení veci zo dňa 20.05.2024, č.k. OU-BA-
OVVS2-2024/385927, Pr. 812/2024-VM je zrejmé , že vec podozrenia z priestupku proti občianskemu

spolunažívaniu, ktoré podala matka dňa 22.03.2024 na otca odkladá, pretože došlé oznámenie
neodôvodňuje začatie konania o priestupkoch alebo postúpenie veci.

1.2.14 Z obsahu uznesenia povereného príslušníka Obvodného oddelenia PZ Piešťany ČVS:ORP-1182/
PN-TT-2024 zo dňa 26.09.2024 a je zrejmé, že na Obvodné oddelenie PZ Piešťany bolo z Okresnej

prokuratúryPiešťanyodovzdanépísomnétrestnéoznámenieC.C.D.zD..C.C.D.vosvojompísomnom
trestnom oznámení uviedla, že s F. B. žila v spoločnej domácnosti v jeho rodinnom dome na H. N. A. G.
od roku 2014. Z tohto vzťahu sa im narodila dcéra A.. V roku 2018 aj s dieťaťom bola nútená od otca
dieťaťa utiecť do Azylového domu kvôli jeho psychickému týraniu. Po ich odchode z jeho domácnosti
bol rozsudkom Okresného súdu Piešťany upravený styk otca s dcérou A. B.. F. B. v poslednej dobe

vyvoláva konflikty nielen pri odovzdávaní a preberaní dieťaťa ale aj v čase mimo styku otca s dcérou
určeného súdnym rozhodnutím. Jeho správanie je nevyspytateľné, je agresívny, udrel dcéru, pokúsil sa
C. C. D. rozbiť mobilné zariadenie, vyhrážal sa zabitím, neohlásené prišiel na základnú školu v D. do
triedy plnej detí a kričal po vychovávateľke, z areálu školy ho musela vyviesť policajná hliadka. V G. sa
dozvedela, že má F. B. nejakú zbraň. Nevie, o čo mu ide a akú má zbraň. Obáva sa vzhľadom k tomu ako

sa správa, aby nedošlo k nejakému nešťastiu. Obáva sa o život a zdravie ich dcéry, seba a jej blízkych.
Uznesením povereného príslušníka Obvodného oddelenia PZ Piešťany ČVS:ORP-1182/PN-TT-2024
zo dňa 26.09.2024 bola vec trestného oznámenia C. C. D. pre podozrenie zo spáchania z prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na
§ 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona v zmysle § 197 odsek 1 písmeno a) Trestného poriadku

odovzdaná na prejednanie priestupku Okresnému úradu Piešťany, odboru všeobecnej vnútornej správy,
nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 odsek 2 Trestného
poriadku, v odôvodnení ktorého sa uvádza: „Hoci sa podozrivý (F. B. - pozn. súdu) s najväčšou
pravdepodobnosťou mohol dopustiť konania, ktoré vykazuje formálne znaky skutkovej podstaty prečinunebezpečného vyhrážania, závažnosť tohto činu je nepatrná a to s ohľadom na všetky okolnosti určujúce
materiálny korektív. C. C. D. síce vo svojom písomnom trestnom oznámení uviedla, že sa obáva o život a
zdravie ich dcéry, seba a svojich blízkych, avšak podľa môjho názoru nemožno hovoriť o nebezpečnom

vyhrážaní. Z výsluchu C. C. D. vyplýva, že k samotnému skutku malo dôjsť pravdepodobne dňa 12.
05. 2024. Vec však na polícií neoznamovala, čo odôvodnila tým, že nechcela traumatizovať dcéru jej
výsluchmi na polícií. Uvedené oznámila pracovníčke úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a jej dcéra
to oznámila školskej psychologičke. Zo samotného výsluchu C. C. D. vyplýva, že podanie oznámenia
na polícií jej bolo doporučené zo strany pracovníkov úradu práce, sociálnych vecí a rodiny aspoň ako

podnet na prešetrenie či nemá F. B. zbraň. K samotnému podaniu písomného trestného oznámenia
došlo zo strany C. C. D. až dňa 08. 07. 2024, čiže až takmer po dvoch mesiacoch po samotnom skutku a
nie ihneď po tom čo sa skutok stal. Je síce pochopiteľný jej záujem netraumatizovať dcéru výsluchmi na
polícií, avšak podľa názoru vyšetrovateľa nemožno hovoriť o „vyhrážaní“, ktoré by bolo spôsobilé vzbudiť
u C. C. D. dôvodnú obavu a to najmä na veľký časový odstup medzi spáchaním skutku a podaním
oznámenia ako aj tým, že vec oznámila až na základe odporučenia pracovníkov úradu práce, sociálnych

vecí a rodiny aspoň ako podnet na prešetrenie či nemá F. B. zbraň (č.l. 925-928 spisu).

1.2.15 Zo správy Okresnej Prokuratúry Piešťany zo dňa 03.10.2024, č.k. 1Pn 272/24/2204-6 je zrejmé,
že uznesením povereného príslušníka Obvodného oddelenia PZ Piešťany ČVS:ORP-1182/PN-TT-2024
zo dňa 26.09.2024 bola vec trestného oznámenia C. C. D. pre podozrenie zo spáchania z prečinu

nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na
§ 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona v zmysle § 197 odsek 1 písmeno a) Trestného poriadku
odovzdaná na prejednanie priestupku Okresnému úradu Piešťany, odboru všeobecnej vnútornej správy,
nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 odsek 2 Trestného
poriadku.

1.3 Vec ktorá zostala predmetom konania právne posúdil ako nárok rodiča a maloletého dieťaťa na
zmenurozsudku oúpravevýkonurodičovskýchprávapovinností -zmenuúpravystykuotcasmaloletou
v prípade zmeny pomerov a to podľa článok 5 , § 36 ods. 1, § 25 ods. 2, § 26, § 28 ods. 1 a ods. 2, § 30
ods. 1 a ods. 3, § 31 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

ďalej len „ZR“, § 121 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších
predpisov, ďalej len „CMP“ článok 3 Dohovoru o právach dieťaťa a dospel k záveru, že od poslednej
úpravy výkonu práv a povinností rodičov maloletej A. došlo ku zmene v pomeroch najmä na strane
maloletej A., v dôsledku čoho je potrebné zmeniť ostatné rozhodnutie o úprave styku otca s maloletou
spôsobom uvedeným vo výroku jeho rozhodnutia.

1.4 Na odôvodnenie takéhoto svojho záveru uviedol, že napriek tomu, že matka trvala na tom, aby styk
maloletej s otcom upravený nebol, resp. by súhlasila iba s asistovaným stykom dôvodiac nevhodným
správaním sa otca a odmietavým postojom maloletej, súd jej návrhu vyhovieť nemohol. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že rodičia maloletej nie sú schopní spolupracovať ani do takej miery, aby sa

obaja podieľali na výchove maloletej. Matka poukazovala na nevhodné, agresívne a hrubé správanie
otca aj v prítomnosti maloletej a otec poukazoval na nedostatočnú súčinnosť matky k realizácii jeho
styku s maloletou a že mu v styku s maloletou bráni. Je nesporné, že v centre konfliktu je maloletá A..

1.5 Z vykonaného dokazovania - zo spisu školskej psychologičky C. L. I., ktorý zaznamenáva priebeh

konzultácií s maloletou od januára do júna 2024 vyplýva, že ešte na jar 2024 sa maloletá vyjadrila o
stretnutí s otcom pozitívne, mala rada naháňačky s otcom, bolo jej s ním veselo, stretnutie označila
za „super“. Od mája 2024 maloletá otca odmieta, „keď naňho myslela, je jej zle“. Zo správy školskej
psychologičky C. M. D., ktorá zaznamenáva priebeh konzultácií s maloletou od začiatku školského
roku 2024/2025 vyplýva, že „vzťah maloletej k otcovi je ovplyvnený nízkou mierou ich stretávania sa“ a

maloletá má k otcovi výrazne horší vzťah. Nemožno však opomenúť, že od uvedeného času až doposiaľ
je maloletá pod výlučným vplyvom matky. Súd nariadil v rámci konania 9Em/4/2024 dňa 29.10.2024 o
výkon uznesenia Krajského súdu v Trnave č.k. 13CoPno/4/2024-804 zo dňa 10.04.2024 aj neodkladné
opatrenie, ktorým uložil výchovné opatrenie rodičom i maloletej, ktoré je realizované psychológom
referátu poradensko-psychologických služieb na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, za

účelom zlepšenia komunikácie medzi rodičmi, ako i komunikácie otca s maloletou, vrátane eliminácie
nevhodných vyjadrení, či správania sa. Ako však zhodne vyplynulo z vyjadrení všetkých účastníkov
konania, otec sa na realizácií tohto výchovného opatrenia odmieta zúčastňovať z dôvodu, že nebudechodiť za tým účelom z G. do D.; uviedol, že bol by ochotný realizovať toto výchovné opatrenie cez
počítačovú aplikáciu Skype.

1.6 Z vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný denný režim maloletej A.: ráno vstáva
o 7:00 hod, do školy ide o 7:35 hod. s matkou, ranné kruhy v škole začínajú o 7:50 hod., vyučovanie má
podľa rozvrhu v utorok štvrtok a piatok do 12:40 hod. a matka po ňu chodí každý deň okolo 16:30-17:00
hod. Dopytom na Základnú školu G. C., L. XX. D. súd zistil, že mal. A. tu navštevuje 2. ročník, jej školská
dochádzka je prividená, zúčastňuje sa vyučovania a pravidelne navštevuje klub detí. Z rozvrhu hodín

maloletej súd zistil, že jej začína vyučovanie v pracovný týždeň (od pondelka do piatku) o 7:50 hod a
končí v pondelok a stredu štvrtou hodinou o 11:45 hod a utorok, štvrtok a piatok piatou vyučovacou
hodinou o 12:40 hod; v utorok, stredu a štvrtok navštevuje krúžky v škole do 15:30 hod. Ďalej súd doplnil
dokazovanie o zistenie rozvrhu pracovného času matky a otca v pracovnom týždni a počas víkendov
a školských prázdnin (aj dopytom na zamestnávateľov rodičov) a zistil, že matka maloletej pracuje v
spoločnosti D.. I.. na skrátený pracovný úväzok 20 hodín mesačne, s rozvrhnutým časom 7 dní v týždni

podľa potrieb zamestnávateľa, pričom z evidencie pracovného času matky vyplýva, že pracuje s koncom
smeny v pracovnom týždni väčšinou okolo 13:30 hod. Otec maloletej pracuje v spoločnosti J. K. J. I.
I., kde vykonáva prácu 38 a 3/4 hodiny týždenne v dvojzmennej prevádzke, kde vykonáva svoju prácu
striedavo v oboch zmenách. Prevádzka je nepretržitá a z toho dôvodu otec pracuje aj všetky sviatky ak
tie dni prípadnú na menovaného smenu; rozpisu smien otca vyplýva, že ktorej otec pracuje každý párny

kalendárny týždeň od piatku do nedele. Ďalej súd zisťoval, aké sú spoje medzi bydliskami rodičov a
zistil, že bydlisko matky - ulica E. XXX/XX A. D. a bydlisko otca - ulica H. XXXX/XX A. G. je vzdialené 80
km, pričom časová dostupnosť bydliska matky od bydliska otca hromadnou dopravou (autobus - vlak)
je bezproblémová - hodina cesty aj s prestupom a frekvencia týchto spojov je vysoká - každú hodinu.
Nakoniec súd vyzval otca maloletej, aby uviedol, ako konkrétne si predstavuje úpravu styku s maloletou,

a to s presným vymedzením časových intervalov, kedy sa takýto styk má realizovať. Otec v rámci svojej
výpovede uviedol, že by mu styk vyhovoval každý nepárny týždeň od piatku od 17:00 do nedele do
17:00 hod. s tým, že preberanie by bolo v D. a odovzdávanie v G., sviatky a prázdniny by mu vyhovovali
v režime ako určil tunajší súd v rozsudku 11P/176/2022-608 zo dňa 09.11.2023.

1.7 V priebehu súdneho konania súd rešpektujúc participačné práva mal. dieťaťa (čl. 12 Dohovoru o
právach dieťaťa) opätovne dňa 13.03.2025 vypočul mal. A. s akcentom na zistenie jej názoru na úpravu
rodičovských práv a povinností. Nakoľko maloletá vyslovene uviedla, že si neželá, aby s obsahom jej
výsluchu boli rodičia oboznámení, súd túto jej žiadosť rešpektoval v plnej miere.

1.8 V otázke úpravy styku otca s maloletou súd vychádzal aj z ust. § 43 ods. 1 Zákona o rodine,
podľa ktorého dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne
svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v
ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté.
Názorumaloletéhodieťaťamusíbyťvenovanánáležitápozornosťzodpovedajúcajehovekuarozumovej

vyspelosti. Právo maloletého dieťaťa vyjadriť slobodne svoj názor vo veciach, ktoré sa ho týkajú, je
jeho nepopierateľným, ale v konečnom dôsledku posúdenie záujmu dieťaťa prináleží súdu. Jeho úlohou
je korigovať predstavy a názory maloletého dieťaťa o tom, čo je pre neho za danej situácie vhodné
a čo nie (porov. uznesenie Ústavného súdu Českej republiky vo veci III. ÚS 707/04, IV. ÚS 288/04,
III. ÚS 2150/07, I. ÚS 3082/10). Nemožno totiž pripustiť, aby bol v konaní zohľadnený výhradne názor

maloletého dieťaťa bez zreteľa na všetky zistené skutočnosti a v súlade s takto vysloveným názorom,
aby došlo k vyhláseniu autoritatívneho rozhodnutia súdu (porov. Uznesenie Ústavného súdu Českej
republiky vo veci I. ÚS 268/02).

1.9 Záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho najvhodnejšieho

usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom a tento záujem vyžaduje, aby sa na jeho
výchove podieľali obaja rodičia, ktorí majú v živote maloletého dieťaťa bez pochybností nezastupiteľné
postavenie (porov. nález Ústavného súdu Českej republiky vo veci II.ÚS 554/04). Súd preto stanovil
rozsah stretávania počas školského roka (okrem sviatkov a prázdnin) na každý nepárny kalendárny
týždeň od piatku od 17,00 hod. do nedele do 17,00 hod. Počas letných prázdnin od druhej nedele v

mesiaci júl od 17,00 hod do tretej nedele v mesiaci júl do 18,00 hod a od prvej nedele v mesiaci august
od 17,00 hod do druhej nedele v mesiaci august do 18,00 hod.1.10 Odvolací súd pri rozhodovaní nariadil súdu prvej inštancie brať zreteľ na to, aby sa maloletá počas
vianočných a veľkonočných sviatkov prestriedala u oboch rodičov, teda aby si každý rok mohla užiť
sviatočnú atmosféru a tradície s ňou spojené, ako v rodine otca, tak aj v rodine matky, preto súd stanovil

počas zimných prázdnin každý nepárny kalendárny rok od 23.12 od 17:00 hod. do 25.12 do 10:00 hod.,
od 28.12 od 17:00 hod do 30.12. do 18:00 hod a každý párny kalendárny rok od 25.12 od 10:00 hod.
do 27.12 do 18:00 hod., od 30.12. o 17:00 hod do 2.1. nasledujúceho kalendárneho roka do 18:00 hod.
Počas veľkonočných prázdnin každý nepárny kalendárny rok od stredy veľkonočného týždňa od 16:30
hod. do nasledujúceho utorka do 19:00 hod. Počas jarných prázdnin každý párny kalendárny rok od

nedele pred začiatkom jarných prázdnin od 16:30 hod. do nedele nasledujúceho týždňa do 19:00 hod.

1.11 Čo sa týka úpravy styku v časti miesta odovzdávania maloletej súd uvádza, že matka sa s
maloletou presťahovala do D. napriek nesúhlasu otca a preto nemožno od otca spravodlivo žiadať, aby
negatívne dôsledky tohto rozhodnutia matky znášal výlučne on. Súd mal z vykonaného dokazovania
preukázané, že ulica E. XXX/XX A. D. (bydlisko matky) a ulica H. XXXX/XX A. G. (bydlisko otca) sú od

seba vzdialené približne 80 km, pričom časová dostupnosť bydliska matky od bydliska otca hromadnou
dopravou (autobus - vlak) je približne jedna hodina cesty aj s prestupom s tým, že a frekvencia týchto
spojovjekaždúhodinu(t.j.jevysoká).Napriekskutočnosti,žematkanevlastníosobnémotorovévozidlo,
másúdzato,žepremaloletúvovekusedemrokovcestazG.doD.hromadnoudopravoukaždúnepárnu
nedeľu nemôže byť výrazne zaťažujúca.

1.12 Z doterajšej genézy predmetnej veci je zrejmé, že v postoji rodičov maloletej k sebe navzájom,
napriek rôznym opatreniam (najmä uloženým výchovným a neodkladným opatreniam), nemožno badať
akýkoľvek (ani najmenší) progres. Súd preto opätovne apeluje na oboch rodičov, aby sa pokúsili svoju
vzájomnú animozitu korigovať do tej miery, aby ju neprenášali na maloletú, pokúsili sa v záujme svojho

dieťaťa slušne komunikovať a túto úroveň komunikácie aj vzťahov preniesť do vzťahu dieťaťa s otcom.
Aj keď sa rodičia ako partneri rozišli, navždy ich bude spájať spoločná zodpovednosť za výchovu a vývoj
ich jediného dieťaťa, dobro ktorého je nesporne prioritou pre každého z nich.

1.13 Napokon súd s poukazom na ustanovenie § 121 Civilného mimosporového poriadku rozhodol aj

o zmene rozsudku Okresného súdu Piešťany, č.k. 9P/121/2018-1096 zo dňa 24.11.2020 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 11CoP/40/2021-1416 v časti výroku o úprave styku otca s
maloletým dieťaťom (výrok III. rozsudku)

1.14 O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil len právne poukazom na podľa § 52 CMP.

2. Rozsudok napadla riadnym a včasným odvolaním matka s návrhom na jeho zmenu a to tak, že otec
bude mať právo stretávať sa s maloletou A. sobotu v nepárnom týždni od 14:00 hod. do 16: 00 hod.
vždy za asistencie odborného pracovníka Centre pre deti a rodiny Bratislava – Učiteľská, Bratislava -

Učiteľská 42, Bratislava v sídle na adrese Učiteľská 42, 82106 Bratislava viniac súd prvej inštancie,
že tento nesprávnym procesným postupom znemožnil matke, aby uskutočňoval a jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces, že v konaní sa dopustil
vád, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie náležite nezistil
rozhodujúce skutočnosti (ex offo) významné pre rozhodnutie a tak na základe vykonaných dôkazov

dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne právne posúdil.

2.1 Na odôvodnenie svojho odvolania uviedla, že nesúhlasí so spôsobom úpravy styku otca s maloletou,
aj keď spočiatku nebola proti tomu, aby bol styk otca s maloletou upravený širšie. Už v odvolaní proti
prvému rozsudku vzniesla námietky proti styku počas pracovných dní a súhlasila len s víkendovým

stykom a úpravu styku počas prázdnin a sviatkov, čo sa však zmenilo, nakoľko na jar v roku 2024
nastali udalosti, ktoré zapríčinil otec a ktoré mali taký negatívny vplyv na prežívanie maloletej, že sa
otca bojí. Medzi takéto okolnosti možno zaradiť aj správanie sa otca, ktorý sa pred dieťaťom vyhrážal,
že matku a starých rodičov zabije puškou, ktorú dieťaťu aj ukázal a to počas styku s maloletou. Takéto
správanie matka považuje za odsúdeniahodné a ubližujúce maloletej. Vzhľadom na tieto okolnosti podľa

názoru matky nie je možné sa riadiť ani právnym názorom odvolacieho súdu vyjadreným skôr. Do jari
2024 sa styk riadne zo strany matky realizoval, aj keď otec často nerešpektoval presne vymedzený
rozsah styku a pokiaľ sa už toho času tak nedeje, nie je to výsledkom rodičovského konfliktu, ale
neprijateľného, hrubého, nebezpečného, agresívneho správania sa otca počas styku s maloletou, ktorásahoodtýchtoudalostíbojíakontaktsním niejepreňubezpečnýpožiadnejstránke.SamotnýMestský
súd Bratislava II v konaní o výkon rozhodnutia vedenom pod spisovou značkou 9 Em/4/2024 síce nariadil
výkonrozhodnutiaupravujúcehostykotcasmaloletou,avšakzároveňuložilvýchovnéopatrenierodičom

maloletej a výkon rozhodnutia odložil dôvodiac, že je to v záujme maloletého dieťaťa, ktorého priaznivý
vývoj by mohol byť okamžitým výkonom súdneho rozhodnutia vážne ohrozený výrazným negatívnym
vplyvomrodičovskéhokonfliktu.Jezarážajúce,ženapriektýmtozisteniamv konaníonariadenievýkonu
rozhodnutia súd prvej inštancie vo veci samej žiadne ohrozenie priaznivého vývoja maloletej nevidí a
ani sa nevysporiadava s tým, prečo vôbec udalosti, ktoré vážne poznačili vzťah otec - dcéra a ohrozili

maloletú, ani len vo svojich úvahách nespomína. Ak má totiž otec doma zbraň a hrozí jej použitím
pred maloletým dieťaťom v smere k rodičovi, ktorý mu je najbližšou osobou, nejedná sa o rodičovský
konflikt, ale sa jedná o neprijateľné agresívne správanie, voči ktorému je nutné vyvodiť zodpovednosť,
respektíve dôsledky.

2.2 Vkonaníovýkonrozhodnutiasúdkonštatuje,ženebolopreukázané,žebymatkamaloletej vstykus

otcom bránila, alebo že by ju ovplyvňovala proti otcovi. Maloletá sama pred psychologičkou vypovedala,
že otec má pušku a že chce zabiť jej mamu, lebo chce, aby bola iba s ním s tým, že maloletá ďalej
uviedla, že nechce, aby to urobil (nehovorila o tom viac, ale pôsobila vystrašene). V tejto súvislosti matka
poukazuje na uznesenie odvolacieho súdu v konaní vedenom pod spisovou značkou 13 CoE/2/2025 a
to bod 31 odôvodnenia, kde súd uvádza, že na strane otca sa jedná o nevhodné vyjadrenia a správanie

otca, ktoré majú presne opačný efekt, aký otec zrejme očakáva, a to obnovenie stretnutí s maloletou.
Preto matka trvá na tom, že správanie otca vykazovalo znaky vážneho ohrozenia záujmu dieťaťa a už
spôsobenej ujmy na zdraví dieťaťa, a teda bolo dôvodné pristúpiť k reštrikcii kontaktu, zúženie styku a
nie rozšírenie tak, ako o tom rozhodol súd.

2.3 Maloletá bola dňa 13.03.2025 vypočutá bez prítomnosti rodičov a matka žiada odvolací súd, aby pri
svojomrozhodovanízohľadnilpredsúdomprezentovanýnázormaloletej.Pokiaľzosamotnéhorozsudku
nie je zrejmý ani náznak zisteného názoru maloletej, je možné považovať rozsudok v tomto smere za
nepreskúmateľný.

2.4 O agresivite otca svedčí aj jeho správanie sa škole ktorú maloletá navštevuje, kedy otec musel byť
zo školy vykázaný a riaditeľka školy bola nútená kontaktovať políciu.

2.5 Ďalšie správanie otca vyplýva z lekárskeho nálezu z 15.05.2024 o ošetrení maloletej po napadnutí
otca, pričom v tejto súvislosti matka navrhuje doplniť dokazovanie dopytom na políciu, prípade na

Okresný úrad, ak by sa vec prejednávala ako priestupok a to za účelom zistenia z obsahu výpovede
maloletej k predmetnému zraneniu.

2.6 Otec tiež dňa 30.08.2024 mailom adresovaným súdu oznámil okrem iného, že žiada o zmenu
priezviska maloletej na priezvisko matky alebo niektorého z jej priateľov, s ktorým spí a zbavenie otca

všetkých povinností. Uvedené vyplýva z bodu 11 uznesenia z 29.10.2024 č. k. 9 Em/ 4/2024.

2.7 Agresívne sklony otca sú zrejmé aj z toho, že bol právoplatne uznaný z priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu proti matke podľa § 49 ods. 1 písm. e) a písm. d) zákona číslo 372/1990 zbierky o
priestupkoch, t.j. protiprávneho konania proti matke.

2.8Nakoľkomatkapovažujeaktuálneasistovanýstyksosupervíziouakojedinúprijateľnúmožnosťstyku
má za to, že je potrebné doplniť dokazovanie v konaní o dopyt na Centrum pre deti a rodiny Bratislava
- Učiteľská, Bratislava za účelom oznámenia kapacity a termínov/dní, počas ktorých by sa styk mohol
realizovať touto formou s tým, že matka zatiaľ navrhuje úpravu styku tak, ako je to uvedené v odvolacom

petite. Pokiaľ súd prvej inštancie takémuto návrhu na asistovaný styk nevyhovel z dôvodu, že rodičia
maloletej nie sú schopní spolupracovať, takýto jeho záver neobstojí, nakoľko styk by sa realizoval bez
prítomnosti matky, ale aj so supervíziou, pričom spolupráca rodičov v tomto smere nie je nevyhnutná.

2.9 Súd sa pri rozhodovaní nevysporiadal s odporúčaniami procesného opatrovníka prednesenými na

pojednávaní konanom dňa 18.03.2025, ktorý pred súdom prehlásil, že maloletá nie je nastavená na styk
s otcom a kolízny opatrovník dáva na zváženie asistovaný styk. Pokiaľ bude aj odvolací súd rozhodovať
o úprave styku, mal by citlivo zohľadniť skutočnosť, že maloletá nie je s otcom v kontakte toho času
už 1 rok, prežila traumu, má strach z otca.2.10 Matka má zároveň dôvodné obavy, že otec by maloletú odmietol po styku vrátiť matke a ponechal
by si ju u seba bez súhlasu matky, teda konal by tak, ako to bolo v čase od 08.06.2023 od 18:00 hod.

do 16.06.2023 do 17:00 hod. kedy otec zadržal maloletú na 9 dní.

2.11 Nevyhovujúca aj je aj úprava styku počas jarných a veľkonočných prázdnin. Hypoteticky, ak by
matka uvažovala nad možnosťou úpravy styku v tomto období, ak by tu neboli okolnosti úpravu styku
bez asistencie vylučujúce, lepšou by sa javila úprava rozdelením týchto prázdnin na polovicu a to počas

veľkonočných prázdnin každý nepárny kalendárny rok od stredy veľkonočného týždňa od 18:00 hod
do nasledujúcej soboty do 18:00 hod a každý párny kalendárny rok od soboty veľkonočného týždňa
od 18:00 o do nasledujúceho utorka do 18:00 hodín; počas jarných prázdnin každý kalendárny rok od
soboty pred začiatkom jarných prázdnin o 18:00 o do stredy nasledujúceho týždňa do 18:00 hod.

2.12 Súd nesprávne zohľadnil aj časový harmonogram práce maky, keď konštatoval, že by mala

pracovať na skrátený pracovný úväzok s koncom smeny pracovnom týždni okolo 13:30 hod., pretože
matkapracujeväčšinoudo15:30hod.Súčasneotecpočasstykuvminulostineriešilsmaloletouprípravu
do školy, nespracovávali zadania, maloletá nebola pripravená na vyučovací proces a preto styk počas
celých prázdnin (jarných a veľkonočných) by mohol ohroziť prospech maloletej a jej pripravenosť na
vyučovací proces ako taký.

2.13 Matka opakovanie namieta aj neštandardné zaťaženie matky ako rezidenčného rodiča, aby
maloletú preberala v mieste bydliska otca. V tejto súvislosti matka opäť zdôrazňuje, že pri úteku od
otca nemala kam inam odísť. Preto nemôže byť matka znevýhodnená a sankcionovaná tým, že sa
po rozchode s otcom a úteku od neho s maloletou, nemala kam odsťahovať. Matka utiekla najskôr do

krízového centra a až následne sa nasťahovali s maloletou do bytu rodičov matky v D.. Matka nemala
a nemá finančné prostriedky na kúpu nehnuteľnosti a je šťastná, že s dcérou môžu žiť v byte rodičov
matky. Na rozdiel od otca je samoživiteľkou a svoj čas má limitovaný prácou a sústavnou starostlivosťou
o maloletú. Cesta verejnou dopravou jej trvá reálne dvojnásobne dlhšie ako otcovi vozidlom. Samotná
cesta vlakom cca hodinu a k tomu cesta na stanicu cca 25 minút a späť, nehovoriac o finančných

nákladoch na takúto cestu. Verejná doprava by obnášala využitie troch spojov a ešte aj pešiu chôdzu.
Pre maloletú by bolo takéto cestovanie mimoriadne únavné, a teda diskriminačné. Navyše sú aj spoje
nevyhovujúce tak, aby si dieťa preberala v G. o 17. hodine u otca, išla s maloletou peši na stanicu a
následnevlakomo18:06hod.doD.spríchodomo19:05hodiny,tuznovuhromadnoudopravuzostanice
domov, takto by prišli do miesta svojho bydliska pred 20:00 hod., čo je úplne neprijateľné fyzicky pre

matku aj pre maloletú a jednoznačne v rozpore so záujmom maloletej, ktorá ide na druhý deň do školy,
potrebuje sa udomácniť, vykonať hygienu, večerný režim a odpočinok, spánok, nehovoriac o potrebe
prípravy na vyučovanie. Bežne v praxi komfortne sa styk upravuje do 17:00 hod. s predpokladom, že
dieťa v tom čase prichádza domov a nie, že sa vyberá ešte na cca minimálne dvojhodinovú výpravu.

3. Otec maloletej vo svojich vyjadreniach doručený odvolaciemu súdu dňa 07.07.2025, 04.08.2025
a dňa 10.09.2025 namietal, že matka mu bráni v styku s maloleto, že ho chce ako otca natrvalo
vymazať napriek právoplatnému rozhodnutiu o jeho práve s dcérou sa stretávať, že s maloletou
nemá kontakt, že matka mu znemožnila rozhodovať o materskej škole, základnej škole ktorú bude
maloletá navštevovala, že nevidel vysvedčenie maloletej a nemá o maloletej žiadne informácie, že

matka mu znemožňuje kontakt aj cez telefón, že dňa 03.08.2025 vykonal oznámenie o priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu na OR PZ Trnava odbore poriadkovej polície, že ak sa nemôže s dcérou
stýkať, tak by nemal platiť ani výživné, že začal navštevovať psychologické poradenstvo odporúčané
Krajským súdom v Trnave, avšak vďaka psychologičke, ktorá ho mala prideleného ho nemohol dokončiť,
lebo s ním prestala komunikovať a napísala mu, že poradenstvo sa ruší, lebo jej to povedala matka.

4. Kolízny opatrovník odvolanie nepodal a k odvolaniu matky sa nevyjadril.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – matkou maloletej (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu

súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že
podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vadykonania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez
potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky nemožno považovať

za dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre potvrdenie rozhodnutia súdu prvej inštancie
pre jeho vecnú správnosť postupom podľa § 387 ods.1 a ods. 2 CSP .

6. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je návrh matky maloletej A. na zmenu rozsudku
Okresného súdu Piešťany spisovej značky 9P/121/2018 z 24.11.2020 v spojení s rozsudkom Krajského

súdu v Trnave č. k. 11 CoP 40/2021 - 1416 z 26.10.2021, ktorým bol naposledy upravovaný výkon práv
a povinností rodičov k maloletej a to ako v časti úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletej,
tak aj v časti úpravy styku otca s maloletou, ako aj konanie o návrhu otca na zmenu úpravy styku otca
s maloletou.

6.1 Vzhľadom na odvolaciu argumentáciu matky, predmetom odvolacieho konania je preskúmať, či

súd prvej inštancie správne na návrh otca maloletej rozšíril styk otca s maloletou A. tak, že otec bude
oprávnený stretávať sa s maloletou každý nepárny kalendárny týždeň od piatku od 17:00 hod. do
nedele do 17:00 hod. s osobitnou úpravou počas letných prázdnin, počas zimných prázdnin, počas
veľkonočných prázdnin a počas jarných prázdnin s tým, že bol otec bude oprávnený si maloletú na
začiatku styku prevziať pred miestom bydliska maloletej a túto matke po ukončení styku odovzdať

pred miestom svojho bydliska.

7. Podľa § 387 ods. 1 a ods 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na Skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie sa správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

8. Pokiaľ ide o námietky matky ohľadom faktického rozšírenia styku otca s maloletou odvolací súd
uvádza, že odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie
použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu a to najmä argumentácie ohľadom

potreby zmeny ostatného rozhodnutia súdu prvej inštancie o úprave styku otca s maloletou vzhľadom
na podstatnú zmenu okolností na strane maloletej, súvisiacu s plynutím času spojeným s nárastom jej
rozumovej vyspelosti a potrebou napĺňania jej práva na rovnomernú starostlivosť a výchovu zo strany
oboch jej rodičov, ako aj jej práva na prehlbovanie citových a rodinných väzieb s oboma rodičmi, ale
aj so širšou rodinou aj zo strany otca.

8.1 Aj podľa názoru odvolacieho súdu je jednoznačne v prospech maloletej, aby so svojím otcom trávila
viac času, aby sa ich vzájomný vzťah naďalej rozvíjal a aby obaja mali možnosť vo väčšej miere venovať
sa spoločným koníčkom a záľubám. V tejto súvislosti aj odvolací súd apeluje na rodičov, aby svoje
vzájomné správanie sa upravili tak, aby obaja v prvom rade vytvárali pre maloletú pokojné a harmonické

rodinnéprostredieaumožnilijejtakďalejpociťovaťichláskuazáujemouspokojovaniejejodôvodnených
potrieb. Súd prvej inštancie preto rešpektujúc denný režim maloletej, ale aj rozvrh pracovných povinností
otca maloletej a matky maloletej upravil bežný styk otca s maloletou v nepárny kalendárny týždeň
len od piatku do nedele so súčasným zúžením jeho práva na styk s maloletou v nepárnom týždni
od stredy do štvrtka. Zároveň správne osobitne upravil styk otca s maloletou počas letných, zimných,

veľkonočných a jarných prázdnin zachovajúc miesto preberania maloletej otcom od matky na začiatku
styku, ako aj miesto odovzdávania maloletej otcom matke pri ukončení styku, rešpektujúc najlepší
záujem maloletej. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej
inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov
súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Nakoľko tu však bol

i nesúhlas matky s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími
námietkamiapodstatnýmitvrdeniamiúčastníkovkonaniaprednesenýmivkonanínasúdeprvejinštancie
s ktorými sa nevysporiadal súd prvej inštancie ( § 387 ods.3 CSP), pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia
odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:
9. Pokiaľ ide o námietku matky o nesprávnom právnom posúdení veci vo vzťahu k rozšíreniu styku otca

s maloletou odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových
zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie
Najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo 222/2009 zo dňa 26.02.2010). Nesprávnym právnym posúdením sa
rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktoráv hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne
posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval
správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil,

ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo
4/2009).

9.1 Podľa § 25 ods.1 a ods. 2 ZR rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom

sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode ( 1). Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým
dieťaťom podľa ods.1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí,
ak rodičia styk žiadajú neupraviť.

9.2 Podľa § 26 ZR, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

9.3 Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletého a
o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

9.4 Podľa § 38 ods.1 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor,
súd na jeho názor prihliadne.

9.5 V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že nakoľko rozhodnutie o úprave výkonu práv a povinností
rodičov maloletých detí nie je rozhodnutím, ktoré zanikne splnením jednorazovej povinnosti, zákon

umožňuje, aby bolo toto rozhodnutie zmeniteľné do budúcna, ak sa vo všeobecnosti podstatným
spôsobom zmenia okolnosti, z ktorých súd vychádzal pri vyhlásení rozsudku. Možnosť zmeniť
právoplatné rozhodnutie je výnimkou z pravidla občianskeho práva procesného, nazvanou clausula
rebus sic stantibus. Na to, aby súd mohol viesť dokazovanie o novom návrhu na zmenu úpravy styku
rodiča s maloletým si musí ako prvý krok ustáliť najprv to, či došlo k zmene pomerov a následne či

sa takáto zmena pomerov závažnejším spôsobom prejavila v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich
pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Pokiaľ by súd nemal za preukázanú zmenu pomerov a rozhodoval
by o zmene úpravy styku rodiča s maloletým dieťaťom, išlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a
reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Až na základe zmeny pomerov môže súd zasiahnuť ako
do autoritatívneho výroku, tak aj do hmotnoprávneho úkonu rodičov (dohody), ktorú schvaľoval.

9.6 Súd prvej inštancie správne právne posúdil návrh otca na rozšírenie jeho styku s maloletou podľa
§ 25 ods.1 a 2 a § 26 ZR ako aj § 121 CMP, berúc do úvahy ustálenú súdnu prax, na základe ktorej
v prípade rozhodovania súdu o zmene styku rodiča s maloletým dieťaťom sa za podstatnú zmenu v
pomeroch na strane maloletého dieťaťa pre účely zmeny styku s nepreferenčným rodičom považuje

aj samotné uplynutie času v rozsahu viac ako jedného roka, v ktorom období dochádza u maloletého
dieťaťa k podstatnému rozvoju jeho intelektových schopností, ale aj citových potrieb. Súd prvej inštancie
pri rozhodovaní o návrhu na zmenu úpravy styku otca s maloletou správne zohľadnil aj právo maloletej
A. na pravidelný a rovnocenný styk s nepreferenčným rodičom, a to práve v záujme prehlbovania
citových väzieb medzi maloletou a nepreferenčným rodičom, právo maloletej na výchovu aj zo strany

nepreferenčného rodiča a v neposlednom rade aj právo maloletej na jej súkromie a právo na dostatok
časového priestoru na jej prípravu na budúce povolanie, ako aj na mimoškolské aktivity. Námietka
matky o nesprávnom právnom posúdení veci ( nesprávnej interpretácii práve citovaných zákonných
ustanovení) preto nemohla obstáť. Súd prvej inštancie na prejednávanú vec použil správne právne
normy a tieto správne inerpretoval a aj aplikoval.

9.7 Nakoľko v konaní bolo nesporným, že maloletá A. je od ostatného rozhodovania súdu o úprave jej
styku s otcom t.č. už takmer o 5 rokov staršia, počas ktorého obdobia sa ich vzájomné citové väzby
prehĺbili, do jari 2024 sa maloletá vyjadrovala o stretnutiach s otcom len pozitívne, mala rada jeho
prítomnosť, naháňačky s ním, bolo jej s ním veselo, stretnutia označovala za „super“, že t.č. otca síce

odmieta, avšak najmä pre vyostrený rodičovský konflikt a potrebu postaviť sa na ochranu matky, ako jej
najbližšej vzťahovej osoby, že každý z rodičov v rámci svojich možností sa jej snaží vytvoriť podnetné
prostredie, ktoré ju obohacuje a rozvíja, neobstojí námietka matky, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
nie je súladné so záujmami maloletej, respektíve je v priamom rozpore s jej záujmami.10. Neobstojí ani námietka matky, že z dokazovania bolo možné uzavrieť, že otec sa pred maloletou
vyhrážal, že matku a starých rodičov zabije puškou, ktorú maloletej aj ukázal a preto pokiaľ súd upravil

styk otca s maloletou bez potreby asistencie akreditovanou organizáciou je maloletá v prítomnosti otca
v ohrození jej života, jej zdravia, prípadne jej riadnej výchovy, nakoľko pravdivosť takýchto skutkových
tvrdeníčiužmatkyalebosamotnejmaloletej(oskutočných vyhrážkachotca)zvykonanéhodokazovania
nevyplynula, z ktorého dôvodu potom súd prvej inštancie nebol oprávnený/povinný na ne prihliadať. Za
správny je potrebné považovať aj záver súdu prvej inštancie, že z dokazovania bolo možno dospieť k

záveru, že vzťah maloletej k otcovi je ovplyvnený predovšetkým vyostreným rodičovským konfliktom a
nízkou mierou ich stretávania sa, a že k tejto zmene postoja maloletej k otcovi došlo v čase, keď je
maloletá pod výlučným vplyvom matky. Aj podľa a názoru odvolacieho súdu postoj maloletej k otcovi
je výrazne formovaný aj vyostreným rodičovským konfliktom (ktorého existencia je zrejmá okrem iného
nie len z vyjadrení sa rodičov pred súdom, ale aj z početných trestných oznámení, ktoré rodičia na
seba vzájomne podávajú), ktorého je maloletá účastná a nakoľko matku považuje za najbližšiu vzťahovú

osobu, prirodzene sa stavia v konflikte rodičov na jej ochranu, keď zmenu svojho postoja ku jej styku
s otcom jednoznačne podmieňuje zmenou správania sa otca k matke. V tejto súvislosti ešte pre poriadok
odvolací súd dodáva, že pokiaľ matka namieta aj správnosť záveru súdu prvej inštancie v konaní o
výkon rozhodnutia, že tento bolo potrebné odložiť z dôvodu rodičovského konfliktu odvolací súd dodáva,
že predmetom tohto konania nie je preskúmavanie správnosti záverov Mestského súdu Bratislava II

v konaní vedenom pod spisovou značkou 9 Em/ 4/2024, prípadne záverov Krajského súdu v Trnave
konaní vedenom pod spisovou značkou 13 CoE/2/2025 a preto takúto námietku matky odvolací súd
považuje za právne irelevantnú bez potreby ďalej sa s ňou vysporiadavať.

11. Za právne irelevantné pre rozhodnutie v tejto veci bolo potrebné považovať aj námietky matky,

že otec v dôsledku dlhodobej nemožnosti stretávania sa s maloletou (poznámka odvolacieho súdu -
pravdepodobne v afekte) oznámil súdu, že keď sa s maloletou nemôže ani len stretávať, tak nech
je zmenené aj jej priezvisko, nakoľko na jednej strane, ak by otec maloletej mal skutočný záujem o
zmenu priezviska maloletej a matka by s tým nesúhlasila, podal by na súd samostatný návrh na zmenu
priezviska maloletej a na druhej strane, ak by aj súd takémuto jeho návrhu vyhovel, nemalo by takéto

rozhodnutie za následok stratu aj jeho práva a práva maloletej A. na úpravu styku otca s maloletou v
prípade ak by sa rodičia maloletej o takejto zmene nevedeli dohodnúť a to súdnym rozhodnutím.

12. Nakoľko odvolací súd považovala úpravu styku otca s maloletou odvolaním napadnutým rozsudkom
za vecne správnu nepovažoval za hospodárne a pre rozhodnutie vo veci za potrebné doplniť

dokazovanie dopytom na Centrum pre deti a rodiny Bratislava - Učiteľská, ako to navrhovala matka
v odvolaní.

13. Pre jej nepravdivosť neobstojí ani námietka matky, že súd sa pri rozhodovaní nevysporiadal
s odporúčaniami procesného opatrovníka prednesenými na pojednávaní konanom dňa 18.03.2025,

ktorý pred súdom prehlásil, že maloletá nie je nastavená na styk s otcom a kolízny opatrovník dáva
na zváženie asistovaný styk, nakoľko súd prvej inštancie v bodoch 60. – 62. a bodoch 68. – 72
rozsudku) podrobne zdôvodnil svoje rozhodnutie a teda uviedol dôvody, pre ktoré považoval úpravu
styku otca s maloletou spôsobom uvedeným v jeho rozhodnutí za úpravu, ktorá je v najlepšom záujme
maloletej a odvolací súd sa s takýmito závermi súdu prvej inštancie stotožňuje. Kolízny opatrovník

svoje odporúčanie zdôvodnil len tým, že otec sa nezúčastňuje na VO nariadeným súdom. Takáto
skutková okolnosť totiž otcovi apriori neodníma právo, aby súd upravil jeho styk s maloletou súdnym
rozhodnutím a to spôsobom, ktorý mu zabezpečí výkon jeho práva, ako aj práva samotnej maloletej na
rovnomernú starostlivosť zo strany oboch jej rodičov, rešpektujúc jej vývinové potreby, denný režim,
ale aj možnosti a schopnosti každého z rodičov zabezpečiť samotný výkon takéhoto jej práva. Na

správnosti takéhoto záveru súdu nemení nič ani to, že t.č. je výkon rozhodnutia o úprave styku otca
s maloletou dočasne odložený, pričom výkon práva otca na styk s maloletou je viazaný na splnenie
súdom určených odkladacích podmienok. Takýto postup súdu na jednej strane zabezpečuje právo otca
maloletej, ako aj samotnej maloletej A. na úpravu ich vzájomného styku podľa § 25 ods.2 ZR , nakoľko
rodičia maloletej sa na úprave styku otca s maloletou nedohodli a na druhej strane poskytuje dostatočnú

dočasnú ochranu maloletej pred prípadnými nepriaznivými dôsledkami okamžitého vykonávania práva
na styk na jej zdravie, ktoré by eventuálne mohli nastať, ak by sa rozhodnutie o úprave styku vykonávalo
pred tým, než pominú všetky okolnosti, ktoré reálne ohrozujú zdravý vývin maloletej a to či už hlboký
rodičovský konflikt, alebo údajný strach maloletej z otca – namietaný matkou počas konania súdu.14. Neobstojí ani námietka matky, že samotné rozhodnutie, respektíve v ňom upravený výkon práv a
povinností rodičov súvisiacich so stykom otca s maloletou nie je v jej záujme, nakoľko maloletú, ktorá

nebola s otcom v kontakte už jeden rok ohrozuje , nakoľko na jednej strane v zmysle ustanovenia § 25
ods. 2 ZR súd je povinný upraviť styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí, ak sa rodičia o úprave
styku s maloletým dieťaťom nedohodnú a na druhej strane samotná úprava styku otca s maloletou
rozhodnutím súdu (spôsobom uvedeným odvolaním napadnutom rozsudku) nie je spôsobilá maloletú
poškodiť na jej zdraví, ako sa to snaží podsúvať odvolaciemu súdu matka maloletej. Ako už bolo

uvedené vyššie, samotný výkon rozhodnutia o úprave styku otca s maloletou (ktorý sa bude s najväčšou
pravdepodobnosťou vzhľadom na nemenný postoj rodičov k otázke výkonu práva otca na styk s
maloletou kontinuálne viesť aj ohľadom tohto rozhodnutia; tu pozri § 390 ods.2 CMP) bol podmienečne
odložený do skončenia nariadeného opatrenia o výchovnom opatrení a do skončenia konania o
priestupku, ktorý bol Okresnému úradu Piešťany odovzdaný Obvodným oddelením Policajného zboru
Piešťany ČVS: ORP-1182 /PN-TT-2024 na prejednanie. Z uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie

na jednej strane upravil styk otca s maloletou rešpektujúc jej vyššie uvádzané práva na rovnocennú
výchovuzostranyobochrodičovanadruhejstranereagujúcnaaktuálnypostojmaloletejkjejstretávaniu
sa s otcom výkon rozhodnutia o úprave styku otca s maloletou dočasne do odstránenie príčin, pre
ktoré nie je vhodné výkon práv otca a maloletej na vzájomnom stretávaní sa nútene vymáhať, sledujúc
najlepší záujem maloletej, odložil.

15. Za nedôvodnú bolo potrebné považovať aj námietku matky , že matka má dôvodné obavy, že
otec by maloletú odmietol po styku vrátiť matke a ponechal by si ju u seba bez súhlasu matky, teda
konal by tak, ako to bolo v čase od 08.06.2023 od 18:00 hod. do 16.06.2023 do 17:00 hod. kedy otec
zadržal maloletú na 9 dní, lebo na jednej strane zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky matke

nezakladá absolútne právo na výchovu maloletej len z jej strany (na úkor práva otca na výchovu
maloletej), ale je podmienené záverom súdu, že je to práve ona, ktorá bude schopná rešpektovať
právo aj druhého rodiča na výchovu, ako aj právo maloletého dieťaťa byť vychovávané oboma rodičmi
rovnomerne a na druhej strane z dokazovania vyplynulo, že je to práve matka, ktorá dlhodobo (jeden rok)
zadržiava maloletú aj v čase, keď by jej výchovu mal zabezpečovať otec dôvodiac, že ak maloletá styk

s otcom odmieta, ona ju nenúti aby sa s otcom stretávala (poznámka odvolacieho súdu - necíti potrebu
presviedčať ju o dôležitosti zachovania citových väzieb aj s jej biologickým otcom - teda nie s cudzou
osobou, ale mužom, ktorého si sama vybrala za otca svojho dieťaťa s plnou vedomosťou o všetkých jeho
zákonom garantovaných právach k dieťaťu, ako aj s vedomosťou o všetkých zákonom garantovaných
právach dieťaťa k svojmu otcovi). Pre poriadok je však potrebné dodať, že pokiaľ by otec nerešpektoval

rozhodnutie súdu o úprave jeho styku s maloletou, matka sa môže domáhať výkonu rozhodnutia cestou
súdu. V tejto súvislosti pravdaže odvolací súd dôrazne apeluje na oboch rodičov, aby sa v záujme
zdravého vývoja maloletej A. pokúsili v otázkach súvisiacich s jej výchovou nájsť prijateľný spôsob ich
vzájomnej komunikácie, aby kooperovali vo veciach týkajúcich sa maloletej a veci riešili konštruktívne,
čímsavyhnúkonfliktomanedorozumeniam,ktorýchje maloletáA.účastná.Rodičiasúpovinnívynaložiť

maximálnu snahu o vytvorenie pozitívneho priestoru maloletým deťom pre ich zdravý psychický a fyzický
vývin a vytvoriť im vhodné podmienky, aby boli spokojné, šťastné a pociťovali lásku oboch rodičov.
Je potrebné aby si rodičia uvedomili, že schopnosť rodiča dohodnúť sa s druhým rodičom o výchove
ich spoločného dieťaťa je jedným z dôležitých kritérií pri rozhodovaní súdu o tom, ktorému z rodičov
vo veci samej maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, resp, ktorý z rodičov je diskvalifikovaný

z osobnej starostlivosti o maloleté dieťa (napr. pre jeho sústavné osočovanie a napádanie druhého
rodiča, bojkotovanie kooperácie s ním, presadzovanie najmä svojich záujmov a pod.).

16.Nedôvodnoujeajnámietkamatky,ženevyhovujúca jeajúpravastykupočasjarnýchaveľkonočných
prázdnin, nakoľko úprava styku otca s maloletou, ku ktorej pristúpil súd prvej inštancie najmä v záujme

maloletej A. umožňuje každému z rodičov naplánovať si s maloletou aj dlhšiu dovolenku/ zájazd,
prípadne aj viacdenné výlety počas ktorých by mohlo dochádzať k prehlbovaniu vzájomných citových
väzieb rodiča s dieťaťom, keď je všeobecne známe, že adaptácia dieťaťa na zmenu prostredia trvá
dlhšie ako u dospelého jedinca a tak dieťa potrebuje viac čau na to, aby si dokázalo plnohodnotne
užiť zmenené prostredie a chvíle strávené v tomto prostredí s tým, ktorým rodičom. Pre poriadok

sa odvolaciemu súdu žiada doplniť aj to, že je všeobecne známe že, pri organizovaní viacdenných
dovoleniek/ zájazdov je ekonomicky výhodnejšie, ak táto trvá cca 5 až 7 dní, ako keď trvá len cca 2-3
dni, nakoľko náklady na dopravu na vzdialenejšie miesta sú podstatnou položkou tvoriacou konečnú
cenu samotného zájazdu/ dovolenky.17. Pokiaľ matka v odvolaní namietala, že súd nesprávne zohľadnil aj časový harmonogram práce maky,
keďkonštatoval,žebymalapracovaťnaskrátenýpracovnýúväzokskoncomsmeny vpracovnomtýždni

okolo 13:30 hod., pretože matka pracuje väčšinou do 15:30 hod. odvolací súd uvádza, že ani takáto
námietka nemôže obstáť, nakoľko aj podľa odvolacieho súdu z evidencie pracovného času matky za
obdobie od 01.07.2024 do 30.09.2024 (číslo listu 985 a 986) je možné skutočne ustáliť, že matka pracuje
na skrátený pracovný úväzok koncom pracovnej zmeny v pracovnom týždni väčšinou okolo 13:30 hod..
Okrem toho zo samotnej výpovede matky na pojednávaní konanom dňa 29.10.2024 vyplynulo, že

pracuje na pol úväzku, 4 dni v pracovnom týždni s tým, že so zamestnávateľom sa vie dohodnúť na
pracovnej dobe, ak je to dohodnuté včas. Okrem toho zo samotného rozhodnutia súdu prvej inštancie o
úprave styku otca s maloletou vyplýva, že k odovzdávaniu a preberaniu maloletej v súvislosti so stykom
otca s maloletou má dochádzať o 17:00 hod. prípadne o 18:00 hod. (úprava počas školského roka,
počas letných prázdnin, počas zimných prázdnin) a k odovzdávaniu maloletej v čase o 16:30 hod. má
prísť jeden krát za rok a to počas veľkonočných prázdnin - nepárny kalendárny rok , prípadne počas

jarných prázdnin - v párny kalendárny rok a z dokazovania nevyplynulo, že by zamestnávateľ matke
neumožnil, aby v tieto dni ukončila plnenie si svojich pracovných povinností tak, aby mala dostatok času
na prípravu maloletej na styk s otcom a jej odovzdanie otcovi riadne a včas.

18. Pokiaľ matka odvolaní namietala, že súd pri svojom rozhodovaní nezohľadnil okolnosť , že otec

počas styku v minulosti neriešil s maloletou prípravu do školy, nespracovávali zadania, maloletá nebola
pripravená na vyučovací proces a preto styk počas celých prázdnin (jarných a veľkonočných) by mohol
ohroziť prospech maloletej a jej pripravenosť na vyučovací proces ako taký, odvolací súd uvádza, že
úprava styku otca s maloletou odvolaním napadnutým rozsudkom predpokladá, že aj otec sa bude
v čase, keď má maloletú v starostlivosti s maloletou riadne pripravovať do školy, spracovávať s ňou

školou uložené zadania a to tak, aby nebol ohrozený prospech maloletej, ani jej pripravenosť na
vyučovací proces. Zanedbanie takýchto povinností zo strany otca majúcich za následok stav, kedy
maloletá bude vystavovaná riziku, že do školy pripravená nie je, že nemá vypracované domáce úlohy,
prípadne nesplnila iné školské povinnosti uložené jej na čas, keď je u otca , bude dôvodom na zváženie
zmeny úpravy styku otca s maloletou opätovným rozhodnutím súdu. práva otca národa menu styk s

maloletou nemožno obmedziť len z dôvodov pochybností matky (ktorých opodstatnenie nebolo možné
z vykonaného dokazovania posúdiť) o schopnosti otca maloletú riadne pripraviť na vyučovací proces.

19. Pokiaľ matka v odvolaní ďalej namietala aj jej neštandardné zaťaženie ako rezidenčného rodiča,
aby maloletú preberala v mieste bydliska otca, odvolací súd uvádza, že úprava styku otca s maloletou

odvolaním napadnutým rozsudkom na jednej strane zabezpečuje spravodlivé rovnomerné podieľanie
sa oboch rodičov na stratách času s cestovaním, ako aj na nákladoch maloletej, ako aj jej rodičov na
zabezpečení výkonu práva otca na styk s maloletou, najmä za situácie, keď matka maloletej bez dohody
s otcom maloletej zmenila bydlisko maloletej a to tak, že pri výkone práva maloletej na výchovu zo strany
oboch rodičov vznikajú vzhľadom na vzdialenosť bydliska maloletej určeného len matkou (v meste D.)

od bydliska maloletej založeného dohodou oboch rodičov (v meste G.) zvýšené náklady a na druhej
strane predpokladá, že aj otec sa bude v čase, keď má maloletú v starostlivosti s maloletou pripravovať
do školy ako to bolo uvedené vyššie. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že ak jeden z rodičov bez
dohody s druhým rodičom zmení bydlisko maloletého dieťaťa tak, že v súvislosti so zabezpečením
rovnomernej výchovy zo strany druhého rodiča vznikajú zvýšené najmä cestovné náklady, tak úhradu

týchto zvýšených nákladov uloží v celom rozsahu rodičovi, ktorý zmenu bydliska maloletého dieťaťa
svojvoľne vykonal a teda svojim konaním zavinil vznik týchto nákladov. V prípade, že jeden z rodičov je
nútený zmeniť bydlisko maloletého dieťaťa napríklad v dôsledku úteku pred hrubosťou druhého rodiča
(ako to tvrdí matka v tomto konaní), súdy považujú za spravodlivé, aby zvýšené náklady, ako aj straty
času spojené so zabezpečením výkonu práva oboch rodičov na výchovu maloletého dieťaťa znášali

rodičia rovnomerne, teda oprávnenému spravidla uloží povinnosť maloleté dieťa prevziať pri začiatku
styku pred miestom bydliska maloletého dieťaťa a povinnosť odovzdať maloleté dieťa druhému rodičovi
pred miestom svojho bydliska (ako to bolo aj v prípade práve prejednávanej veci). Pokiaľ teda súd prvej
inštancie v tomto konaní zohľadniac aj tvrdenia matky o dôvodoch zmeny bydliska maloletej rozhodol
tak, ako je to uvedené vo výroku II. rozsudku, rozhodol vecne správne. Okrem toho, aj v prípade, že by

maloletá vzhľadom po ukončení styku s otcom prichádzala do domácnosti matky 2x do mesiaca pred
20:00 hod. ako to tvrdí matka, tak vzhľadom vek maloletej, táto bude mať dostatok času na osobnú
hygienu a spánok bez toho, aby ju to ohrozovalo na jej zdraví alebo riadnej výchove. Pre poriadok je
potrebné dodať, že je v moci oboch rodičov dohodnúť sa na zmene bydliska maloletej a to tak, abybydlisko maloletej bolo v mieste, ktoré umožní styk otca s maloletou za pre rodičov prijateľných časových
strát a nákladov na dopravu maloletej pri výkone jej práva na styk s otcom.

20. S ostatnými námietkami matky maloletej sa odvolací súd ako nepodstatnými pre rozhodnutie vo veci
nezaoberal, nakoľko podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak

nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).

21. Vzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie I., II., III. a v závislom
výroku IV. o trovách konania, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP potvrdil.

22. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 CMP v spojení s §
396 ods. 1 CSP, pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na ich priznanie v zmysle § 57 CMP a súd
nezistilžiadneokolnosti,prektorébybolospravodlivéniektorémuzúčastníkovnáhradutrovodvolacieho
konania priznať (§ 55 CMP).

23. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).