Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, December 2, 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 19C/50/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125220261
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Polivková
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7125220261.1

Uznesenie

Mestský súd Košice v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom C. X, XXX XX D.,
aktuálne E. XX, XXX XX D. proti žalovanému: F. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G. XX, XXX XX H.,
v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Žalovanému n á r o k na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podaným súdu dňa 25.11.2025
domáhala, aby súd podľa § 325 CSP zakázal žalovanému približovať sa k žalobkyni na vzdialenosť
menšiu ako 100m. Svoj návrh odôvodnila tým, že žalovaný ju prenasleduje, vyvíja na ňu psychický
nátlak, vyhráža sa jej, manipuluje, sledovanie žalovaným v nej vyvoláva vážne obavy o jej bezpečnosť

a o bezpečnosť jej detí, existuje dôvodná obava, že žalovaný bude v takomto správaní pokračovať,
nakoľko sú v rozvodovom konaní a žalovaný ju opakovane podvádzal, aktuálne manipuluje deťmi aj po
jej opakovanom napomínaní, jej osobne sa vyhráža, že ak nepovie, že bude s ním žiť, tak jej zoberie deti,
pričom ani nemá vlastné bývanie, opakovane ju sleduje a obťažuje a taktiež sa jej vyhráža. Vyhrážal sa
jej dňa XX.XX.XXXX a je to opakované, tiež ju prenasledoval pred domom dňa XX.XX.XXXX a taktiež
je to opakované, toto konanie žalovaného v nej vyvoláva obavu o život a zdravie, situácia je podľa jej

názoru naliehavá.

2. K návrhu žalobkyňa pripojila ako dôkaz potvrdenie I. E. J. K. H. D., I. J. J., I. I. J. K. D. L. zo dňa
23.11.2025.

3. Z predložených listín mal súd za osvedčené nasledovné skutočnosti.

4. Z potvrdenia I. E. J. K. H. D., I. J. J., I. I. J. K. D. L. zo dňa 23.11.2025 súd zistil, že žalobkyňa
dňa 23.11.2025 vykonala ústne oznámenie o podozrení zo spáchania priestupku vo veci vyhrážania sa
zabitím a vzatím detí z domu, v ktorom býva na M. E. XX, D., a to dňa XX.XX.XXXX v čase o XX.XX
N. (stručný a vecný popis skutku, obdobie).

5. Podľa ust. § 324 ods. 1 a ods. 3 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd
môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu,
ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

6. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.7. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa
na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená..

8. Podľa ust. § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

9. Podľa ust. § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

10. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

11. Podľa ust. § 328 ods. 2 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

12. Podľa čl. 16 ods. 1 Ústavy SR platí, že nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená.

Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.

13. Podľa § 11 OZ platí, že fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

14.Súdmôženariadiťneodkladnéopatrenievdvochprípadoch,ato,akjepotrebnébezodkladneupraviť
pomery, alebo, ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená.

15. Zákon však výslovne vyžaduje, aby navrhovateľ uviedol opísanie rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená.

Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné
opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický.

16. Rozhodujúce skutočností musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho
hľadiska nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania v zmysle § 185 a nasledujúcich CSP.

17. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej
procesnej ochrany, či a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b)
navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočností odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej povinnosti alebo

obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti),
d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú
osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).

18. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych
vzťahov. Právne účinky uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia smerujú vždy do budúcnosti.
Právne pomery aj relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329
ods. 2 CSP). Potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti.

Samotný atribút bezodkladnosti však bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorazový stav.
Potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie.
Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však
musí byť objektívne preskúmateľná, na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude
spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza

k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho
právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. V súvislosti
s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších
predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa,vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Súd
môže nariadiť neodkladné opatrenie iba v prípade, ak sú splnené základné podmienky podľa § 325 ods.
1 CSP. K tomu zodpovedajú aj osobitné náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

19. Navrhovateľ je predovšetkým povinný opísať v návrhu rozhodujúce skutočností, odôvodňujúce
potrebuneodkladnejúpravypomerovaleboobavu,žeexekúciabudeohrozená.Splnenietejtoobsahovej
náležitosti predstavuje základnú argumentačnú líniu navrhovateľa, ktorý sa nariadenia neodkladného
opatrenia domáha. Relevantné skutkové tvrdenia je navrhovateľ povinný osvedčiť.

20. Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku.
Z povahy veci vyplýva, že zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť
ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. V rámci osobitných náležitostí návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia musí preto navrhovateľ musí opísať skutočností hodnoverne usvedčujúce
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Posúdenie úspešnosti tohto osvedčenia

podlieha špecifickým kritériám typickým pre inštitút neodkladného opatrenia. Rozhodne však možno
uzavrieť, že bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného
opatrenia do úvahy. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže
navrhovateľ dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami
a kvalifikovanou právnou argumentáciou. Pokiaľ ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a

to po začatí konania, môže súd vychádzať aj z obsahu žaloby a doteraz vykonaného dokazovania.
Pred nariadením neodkladného opatrenia sa spravidla nevykonáva dokazovanie; postačuje osvedčenie
relevantných skutočností.

21. Osobitnou náležitosťou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je požiadavka na to, aby bolo

z návrhu zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

22. Súd posúdil návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia a dospel k záveru, že tomuto
návrhu nie je možné vyhovieť.

23. Žalobkyňa sa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia domáha, aby súd uložil žalovanému
zákaz približovania k jej osobe na vzdialenosť menšiu ako 100m.

24. Súd v prvom rade v predmetnej veci zisťoval, či medzi žalobkyňou a žalovaným existuje vzťah,
ktorý je možné kvalifikovať ako vzťah právny a dospel k záveru, že medzi žalobkyňou a žalovaným

takýto vzťah existuje, pričom zo zistených skutočností usúdil, že v predmetnom prípade sa žalobkyňa
domáha ochrany pred neoprávnenými zásahmi do jej súkromia zo strany žalovaného, ide teda konkrétne
o vzťah vyplývajúci z práva žalobkyne na ochranu pred neoprávnenými zásahmi do jej osobnosti, do
jeho súkromia.

25. Z citovaného čl. 16 ods. 1 Ústavy SR, ako aj ust. § 11 OZ vyplýva právo každej osoby na
nedotknuteľnosťosobyaochranusúkromia,pričompodľanálezuÚstavnéhosúduSR,sp.zn.:PL.O.XX/
XXXX-XX z 29. apríla 2015 sa súkromím chápe predovšetkým sféra života človeka, do ktorej nemožno
zasahovať bez jeho súhlasu. Právom na súkromie sa zaručuje osobe možnosť rozhodovať samostatne
o tých záležitostiach, ktoré sa uznávajú za súkromné. Právo na ochranu života a zdravia ako jedno zo

základných práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky je právo, ktoré má absolútnu povahu. To
znamená, že aj keď aj ostatné ústavné práva sú chránené týmto základným zákonom štátu, právo na
ochranu života a zdravia je právom silnejším a jeho prioritné postavenie je nevyhnutné pri rozhodovaní
o potlačení druhého práva brať na zreteľ.

26. Žalobkyňa sa svojim návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha ochrany svojho
duševného a fyzického zdravia, ktoré ako základné a prioritné právo má v ochrane prednosť pred inými
základnými právami.

27. Ako z vyššie uvedeného vyplýva, ďalšou zo základných náležitostí návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia, ktoré je súd povinný pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia skúmať, je opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy
pomerov (princíp opodstatnenosti).28. Žalobkyňa v podanom návrhu uviedla, že ju má žalovaný prenasledovať a obťažovať, vyvíjať na ňu
psychický nátlak, vyhrážať sa jej a manipulovať a svojim správaním v nej vyvoláva odôvodnenú obavu
o jej bezpečnosť a bezpečnosť jej dcér, uviedla, že ju žalovaný sledoval dňa XX.XX. a vyhrážal sa jej

XX.XX. a je to opakované.

29. Žalobkyňa v podanom návrhu neuviedla žiadne konkrétne situácie, ani konkrétne správanie
žalovaného, ktoré by bolo miestne a časovo špecifikované a vytvorilo obraz o vzťahoch medzi stranami
sporu a o forme, obsahu a spôsobe správania žalovaného voči žalobkyni. Skutočnosti uvedené

žalobkyňou v podanom návrhu sú už ňou vyvodené subjektívne hodnotenia správania a konania
žalovaného, posúdenie opodstatnenosti ktorých vyžaduje uvedenie konkrétneho konania, situácií
a správania žalovaného, ktorých formu, obsah, charakter a intenzitu by bolo zo strany súdu možné
posúdiť. Takto špecifikované a konkretizované skutočnosti možno z hľadiska ust. § 326 ods. 1 CSP
považovať za nevyhnutnú súčasť rozhodujúcich skutočností, ktoré je potrebné v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia uviesť a na podklade ktorých súd vyhodnocuje pri rozhodovaní o návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia jeho opodstatnenosť.

30. Konajúci súd konštatuje, že takto žalobkyňou v návrhu uvedené skutočnosti, majúce povahu
všeobecných hodnotení a všeobecných záverov, bez väzby na konkrétne skutkové situácie, ktorých
opísanie v návrhu absentuje a ktoré by boli tými zákonnou úpravou vyžadovanými rozhodujúcimi

skutočnosťami, nie je zo strany súdu možné posúdiť a vyhodnotiť.

31. Konajúci súd teda konštatuje, že žalobkyňa síce v podanom návrhu určité skutočnosti uviedla, ňou
uvádzané skutočnosti však dostatočne nekonkretizovala a neposkytla nimi súdu podklad, aby súd mohol
vyhodnotiť, či stav vzťahov medzi žalobkyňou a žalovaným neodkladnú úpravu vyžaduje.

32. Žalobkyňa neuviedla v návrhu rozhodujúce skutočnosti opisujúce skutkové situácie vzťahov
a pomerov medzi stranami sporu, ktorých povahu, intenzitu a negatívnosť dopadu na žalobkyňu by bol
súd schopný vyhodnotiť, nakoľko je to súd, ktorý pri vyhodnocovaní nevyhnutnosti zásahu do právnych
vzťahov strán sporu tieto hodnotenia má vykonať.

33. Súd nemôže vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia len na základe hodnotiacich
záverov žalobkyne, bez toho, aby bolo zrejmé, z čoho, z akého konkrétneho správania, či konkrétneho
konania žalovaného a z akých konkrétnych skutkových situácií medzi stranami sporu tieto závery
vyplynuli, teda, aby bolo v návrhu popísané konkrétne správanie žalovaného a konkrétne situácie, ktoré

v žalobkyni ňou uvádzané negatívne pocity a obavy vyvolali. Len na základe takejto kvality tvrdení by
súd vedel pomery medzi stranami sporu vyhodnotiť a na ich podklade overiť, či správanie žalovaného
voči žalobkyni má formu, obsah, charakter a intenzitu, ktorá môže vyvolať obavu o život a zdravie a má
povahu ohrozovania duševnej a telesnej integrity žalobkyne. Bez ich uvedenie nie je možné vyhodnotiť,
či tvrdená obava žalobkyne je alebo nie je odôvodnená.

34. Súd teda konštatuje, že žalobkyňa kvalitatívne nenaplnila požiadavku uviesť v návrhu rozhodujúce,
tedakonkrétneaindividuálneskutočnostitýkajúcesavzťahumedziňouažalovaným,nazákladektorých
by súd posúdil žalobkyňou tvrdené závery – pocity strachu a obáv a zároveň nevyhnutnosť zásahu do
vzťahu medzi stranami sporu.

35. Naviac žalobkyňa súdu neposkytla ani žiadne dôkazy, ktorými by osvedčila závery, ktoré prijala
a ktoré v návrhu uviedla. Žalobkyňou predložené potvrdenie zo dňa XX.XX.XXXX totiž neosvedčuje
žiadny miestny, časový, ani osobný súvis s osobou žalovaného, a zároveň, súvis tohto potvrdenia so
správaním žalovaného pre absenciu uvedenia konkrétnych skutočností a skutkových okolností vzťahov

medzi stranami sporu v podanom návrhu taktiež nie je zo strany súdu možné posúdiť.

36. Zhrnúc vyššie uvedené má súd za to, že žalobkyňa síce v podanom návrhu uviedla záverečnú
skutočnosť, že cíti s ohľadomna správanie žalovaného obavu o svoju bezpečnosť, súdu však neposkytla
žiadny podklad, a to ani konkrétne skutočnosti, ani konkrétne dôkazy na ich osvedčenie, na základe

ktorých by bola táto obava a potreba neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu osvedčená.

37. S ohľadom na uvedené, keďže konajúci súd nemal za osvedčené splnenie podmienky
opodstatnenosti podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, rozhodol tak ako je uvedenévo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobkyňa
domáha zákazu priblíženia, zamietol.

38. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

39. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP platí, že súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

40. Nakoľko uznesenie, ktorým súd rozhodol o neodkladnom opatrení má povahu konečného
rozhodnutia,vsúlade sust.§262ods.1CSPsúd rozhodolotrováchvyvolanýchnávrhomnanariadenie
neodkladného opatrenia.

41. Žalobkyňa bola v konaní v celom rozsahu neúspešná, keďže súd jej návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia zamietol, preto by súd mal priznať nárok na náhradu trov konania žalovanému.
Vzhľadom však na to, že žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, súd rozhodol tak, že žalovanému,
hoci úspešnej strane sporu, návrh na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd

Košice v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.