Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, January 20, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28Co/148/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125207207
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Tischlerová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2125207207.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a členov senátu
Mgr. Lucie Mizerovej a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom
C. X. XXXX XXXX/XX, D., zastúpenej advokátom: Mgr. Peter Kupka, so sídlom Hlavná 23, Trnava, proti
odporcovi: E. F. B., nar. XX.X.XXXX, bytom G. C. XXXX/XX, D., o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 100C/75/2025-19 zo

16.10.2025 v spojení s opravným uznesením č.k. 100C/75/2025-37 z 13.11.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že nariaďuje neodkladné
opatrenie, ktorým odporcovi u k l a d á povinnosť:
- dočasne sa nepribližovať k navrhovateľke bez jej súhlasu na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s
výnimkouúčastinaprocesnýchúkonochvcivilnomsúdnomkonaní,vtrestnomkonaníavpriestupkovom
konaní, na ktoré bude predvolaný v rozsahu nevyhnutnom na jeho riadnu účasť na týchto úkonoch,

- nekontaktovať navrhovateľku písomne, telefonicky, formou krátkych textových správ, elektronickou
komunikáciou alebo inými prostriedkami,
a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej o žalobe žalobkyne (navrhovateľky) proti
žalovanému (odporcovi) o ochranu osobnosti.

II. Navrhovateľke u k l a d á povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia
odvolacieho súdu na súd prvej inštancie proti odporcovi ako žalovanému žalobu o ochranu osobnosti.

III.Navrhovateľkepriznávaprotiodporcovinároknanáhradutrovprvoinštančnéhoiodvolaciehokonania
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

2. Rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. g/, h/, § 329 ods. 1,
§ 331 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„CSP“), § 11 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“).

3. Vecne dôvodil tým, že navrhovateľka sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala,

aby súd zakázal odporcovi priblížiť sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov;
zakázal odporcovi kontaktovať navrhovateľku, v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania telefonicky,
formou krátkych textových správ, alebo prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými
obdobnými prostriedkami. V návrhu uviedla, že rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 12C/71/96
zo dňa 24.5.1996 bolo manželstvo navrhovateľky a odporcu rozvedené. Odporca aj po rozvode
navrhovateľku uráža, ponižuje, vulgárne jej nadáva a správa sa agresívne, a to nielen v súkromí, ale

aj na verejnosti. Obzvlášť, keď je pod vplyvom alkoholu. Odporca sa navrhovateľke vyhráža, že ju za
každú cenu zničí, zlikviduje alebo zabezpečí jej likvidáciu. Navrhovateľka opakovane žiadala odporcu,aby jej vrátil kľúče od rodinného domu, ktorý vlastní, odporca to odmietol, čo doviedlo navrhovateľku až k
tomu, že zo strachu musela vymeniť zámky. Odporca súčasne obťažuje navrhovateľku aj v jej práci, a to
pred jej zákazníkmi a kolegami. Navrhovateľka považuje opísaný stav za psychické násilie odporcu voči

navrhovateľke, pričom bezprostredne hrozí stupňovanie tohto nepriaznivého stavu. Potrebu nariadenia
neodkladného opatrenia odôvodnila potrebou zamedzenia riziku ďalšieho hrubo obťažujúceho konania
zo strany odporcu voči navrhovateľke tak, aby bolo chránené súkromie ako aj celková osobná integrita
navrhovateľky - telesná a duševná. Ďalší kontakt odporcu s navrhovateľkou by znamenal neprípustný
zásah do súkromia a osobnostnej integrity navrhovateľky, navrhovateľka si takýto kontakt s odporcom

neželá, v obave nielen o svoje súkromie, ale vzhľadom na jeho vyhrážky aj v obave o svoj život
a zdravie. Na strane navrhovateľky je dôvodná obava, že by sa už teraz v tomto návrhu uvedené
obťažovanie osoby navrhovateľky opísaným správaním odporcu mohlo opakovať a stupňovať, ide o
riziko bezprostredne hroziacej ujmy telesnej a duševnej integrite navrhovateľky.

4. Súd prvej inštancie sa oboznámil s návrhom, s listinami: čestné vyhlásenie A. F. z 26.8.2025, čestné

vyhlásenie E. H. H. z 26.8.2025, čestné vyhlásenie I. F. z 12.9.2025, čestné vyhlásenie E. J. zo
4.9.2025, pričom mal za osvedčený tento skutkový stav. Navrhovateľka a odporca sú bývalí manželia.
Ich manželstvo bolo rozvedené pred takmer 30 rokmi. Odporca navrhovateľku aj počas manželstva aj
po ukončení manželstva ponižuje, vulgárne jej nadáva či v súkromí alebo na verejnosti. Bez ohlásenia
chodil do domu patriacemu navrhovateľke a ani po opakovaných výzvach nevrátil navrhovateľke kľúče,

čo viedlo navrhovateľku k výmene zámkov. Odporca navrhovateľku vyhľadáva aj na jej pracovisku, kde
sa k nej správa vulgárne aj pred kolegami a zákazníkmi a vyhráža sa jej, že ju zlikviduje.

5. Súd prvej inštancie mal za osvedčené, že odporca sa k navrhovateľke správa spoločensky
neprijateľným spôsobom, ktoré pretrváva už približne 40 rokov. Zdôraznil, že neodkladné opatrenie

je právnym inštitútom, ku ktorému súd pristupuje len výnimočne, ak je potrebný okamžitý zásah
súdu. V danom prípade súd nemal za osvedčené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali okamžitý
zásah zo strany súdu. Súd nemôže riešiť každý vzťahový konflikt nariadením neodkladného opatrenia
spočívajúcehovzákazepriblíženiaakontaktovanianavrhovateľa.Súdnepochybujeotom,žeodporcove
správanie je pre navrhovateľku nepríjemné, spôsobuje jej určitý psychický diskomfort, avšak z popisu

skutkových okolností uvádzaných v návrhu, ako aj z obsahu čestných prehlásení, nevyplývajú také
skutočnosti, z ktorých bolo možné vyvodiť ohrozenie psychickej integrity navrhovateľky, a teda by boli
dôvodom pre okamžitú úpravu pomerov zo strany súdu. Z uvedeného dôvodu súd návrh ako nedôvodný
zamietol.

6. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie nerozhodol čo odôvodnil tým, že podľa § 331
ods. 1 CSP v prípade zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, uznesenie o jeho
zamietnutí sa nedoručuje, nie je možné aplikovať § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého má súd rozhodnutím,
ktorým sa konanie končí, rozhodovať o trovách konania. Akékoľvek rozhodnutie o nároku na náhradu
trov konania je totiž rozhodnutím vo vzťahu k obom stranám konania a pre právoplatnosť výroku o

trovách konania je potrebné doručovanie uznesenia obom stranám sporu, čo je však v rozpore s dikciou
§ 331 ods. 1 CSP, ktoré má špeciálnu povahu voči všeobecnej úprave obsiahnutej v ustanovení § 262
CSP.

7. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie navrhovateľka s návrhom, aby odvolací súd napadnuté

uznesenie zmenil tak, že zakáže odporcovi priblížiť sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10
metrov (I.), zakáže odporcovi kontaktovať navrhovateľku, v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania
telefonicky, formou krátkych textových správ, alebo prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby
alebo inými obdobnými prostriedkami (II.) a prizná navrhovateľke voči odporcovi nárok na náhradu trov
konania o neodkladnom opatrení v rozsahu 100 % trov konania (III.). Odvolanie odôvodnila § 365 ods. 1

písm. b/, f/ a h/ CSP. Namietala, že súd žiadnym spôsobom nevysvetlil, na základe čoho dospel k záveru,
že z obsahu čestných prehlásení nevyplývajú také skutočnosti, z ktorých bolo možné vyvodiť ohrozenie
psychickej integrity navrhovateľky. Z obsahu čestných vyhlásení vyplývajú viaceré závažné skutočnosti,
ktoré preukazujú ohrozenie psychickej integrity navrhovateľky. Tieto skutočnosti mal dokonca aj súd za
osvedčené, keď sám uviedol, že odporca navrhovateľku aj počas manželstva aj po ukončení manželstva

ponižuje, vulgárne jej nadáva či v súkromí alebo na verejnosti. Bez ohlásenia chodil do domu patriacemu
navrhovateľke a ani po opakovaných výzvach nevrátil navrhovateľke kľúče, čo viedlo navrhovateľku k
výmene zámkov. Odporca navrhovateľku vyhľadáva aj na jej pracovisku, kde sa k nej správa vulgárne aj
pred kolegami a zákazníkmi vyhráža sa jej, že ju zlikviduje. Z uvedeného skutkového stavu je zrejmé, žeodporca navrhovateľku dlhodobo hrubo obťažuje a ponižuje, a to nielen v súkromí, ale aj na verejnosti,
zasahuje do jej súkromia a doslova ju prenasleduje, pričom najzávažnejšou skutočnosťou je, že sa
jej vyhráža likvidáciou. Medzi navrhovateľkou a odporcom teda nejde o bežný vzťahový konflikt, ako

to prezentuje súd. Uvedené správanie odporcu by každej osobe v pozícii navrhovateľky spôsobovalo
psychické utrpenie a každá osoba by ho dôvodne a oprávnene pociťovala ako vážne ohrozenie
psychickej integrity. Je nepochybné, že najmä vyhrážky likvidáciou sú objektívne spôsobilé vyvolať
dôvodnú obavu o život a zdravie. Z odôvodnenia uznesenia preto nie je vôbec zrejmé, akým ďalším
spôsobom by sa muselo vystupňovať agresívne správanie odporcu voči navrhovateľke, aby mohlo

byť súdom vyhodnotené ako ohrozenie jej psychickej integrity, odôvodňujúce nariadenie predmetného
neodkladného opatrenia. Navrhovateľka má za to, že takéto bezprostredné ohrozenie svojej nielen
psychickej, ale aj fyzickej integrity, jednoznačne osvedčila, a preto v prípade, že predmetné neodkladné
opatrenie nebude nariadené, môže dôjsť v blízkej budúcnosti k vzniku mimoriadne závažných a
nenapraviteľných škôd na jej živote a zdraví. Poukázala v tejto súvislosti na uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 5 MCdo 10/2012 z 15.10.2012, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co/38/2025 zo

14.10.2025. Navrhovateľka tiež namietala, že napadnuté uznesenie je formalistické a nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť a nedostatok presvedčivých dôvodov, čo spôsobilo porušenie práva navrhovateľky
na spravodlivý súdny proces. Keďže súd nevyhovel dôvodnému návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia a správne neaplikoval § 11 Občianskeho zákonníka a § 325 CSP, uznesenie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci a je aj vecne nesprávne.

8. Odporca sa k odvolaniu a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na výzvu odvolacieho súdu
(§ 329 ods. 1 druhá veta CSP) nevyjadril.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§

362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods.
2 v spojení s § 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti
(§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1
písm. b/, f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a

dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných
podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), ktoré ale nezistil, súc pritom viazaný skutkovým stavom v čase vydania
uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia dospel k
záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť.

10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s prihliadnutím na odvolanie navrhovateľky, odôvodnenie
preskúmavaného uznesenia, ako i skutočnosti osvedčené obsahom spisu, bolo posúdiť, či v danom
prípade boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia.

11. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

12. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa § 325 ods. 2 písm. g/, h/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená (písm. g/); sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe,

ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená (písm. h/).

14. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha (ods. 1). K návrhu musí navrhovateľ pripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva (ods. 2).15. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu

nanariadenieneodkladnéhoopatrenia.Podľaods.2preneodkladnéopatreniejerozhodujúcistavvčase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

16. Podľa § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto

povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

17. Podľa § 336 ods. 2 CSP súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania
vo veci samej.

18. Podľa § 336 ods. 3 CSP súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba
nebola v lehote podaná.

19. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie
môže súd nariadiť v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak

je obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež
po jeho skončení. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný
urýchlený zásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávneného účastníka.
Vzhľadom na charakter neodkladných opatrení, pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup
určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To

však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných
skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť
bezodkladná ochrana. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, ak sú tvrdenia, z ktorých
sa vyvodzuje opodstatnenosť nároku aspoň osvedčené. Účelom neodkladného opatrenia je zvyčajne
dočasnezabezpečiťochranuporušenýchaohrozenýchprávúčastníkov,atodočasudefinitívnejprávnej

ochrany.Vkonaníonariadenieneodkladnéhoopatreniaspočívapovinnosťtvrdeniaapovinnosťtvrdenia
osvedčiť na jeho navrhovateľovi, ktorý musí ponúknuť súdu také dôkazy, ktoré opodstatňujú naliehavosť,
primeranosť a nevyhnutnosť vydať neodkladné opatrenie.

20. V prejednávanej veci sa navrhovateľka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle

ustanovení § 325 ods. 2 písm. g/ a h/, ktorým by súd uložil odporcovi, aby nekontaktoval navrhovateľku
a aby sa nepribližoval k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 m.

21. Neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného práva
do doby využitia procesných mechanizmov, slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bez

ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého žalujúca strana žiada. Zákaz alebo
obmedzenie komunikácie (§ 325 ods. 1 písm. g/ CSP) ako menej závažný zásah do osobných slobôd
je ex lege podmienený tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa
mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť však musí navrhovateľ pred nariadením neodkladného opatrenia
osvedčiť. Ustanovenia § 325 ods. 2 písm. g/ a písm. h/ CSP vyžadujú na nariadenie týchto neodkladných

opatrení iba možnosť ohrozenia integrity, zvýrazňujúc subjektivitu vnímania chránenej osoby.

22. V prejednávanej veci bolo podľa názoru odvolacieho súdu (navyše pri nespornosti skutkových
tvrdení navrhovateľky, keďže žalovaný sa k odvolaniu a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
nevyjadril, resp. skutkové tvrdenia navrhovateľky nepoprel) dostatočne osvedčené násilné správanie

odporcu proti navrhovateľke, a to s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu. Násilie predstavuje
zdroj bezmocnosti obete a súčasne prejav prežívania moci páchateľa nad svojou obeťou. Je ním
každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo,
čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou,
pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môže mať rovnako silné následky. Psychické

násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Násilím je aj
nezabránenie násiliu (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15.12.2012, sp. zn. 5
M Cdo 10/2012).23. V posudzovanej veci súd prvej inštancie rozporuplne vyhodnotil skutkové okolnosti prípadu, keď
na jednej strane mal za osvedčené, že odporca navrhovateľku aj počas manželstva aj po ukončení
manželstva ponižuje, vulgárne jej nadáva či v súkromí alebo na verejnosti, bez ohlásenia chodil do

domu patriacemu navrhovateľke a ani po opakovaných výzvach nevrátil navrhovateľke kľúče; odporca
navrhovateľku vyhľadáva aj na jej pracovisku, kde sa k nej správa vulgárne aj pred kolegami a
zákazníkmi a vyhráža sa jej, že ju zlikviduje a na základe takto osvedčeného skutkového stavu
dospel k záveru, z popisu skutkových okolností uvádzaných v návrhu, ako aj z obsahu čestných
prehlásení, nevyplývajú také skutočnosti, z ktorých bolo možné vyvodiť ohrozenie psychickej integrity

navrhovateľky, a teda by boli dôvodom pre okamžitú úpravu pomerov zo strany súdu, pričom súd
nemôže riešiť každý vzťahový konflikt nariadením neodkladného opatrenia spočívajúceho v zákaze
priblíženia a kontaktovania navrhovateľa. S týmto záverom sa odvolací súd nestotožňuje, pretože pokiaľ
z osvedčeného skutkového stavu nepochybne (a nesporne) vyplýva, že odporca sa opakovane i verejne
navrhovateľke vyhráža fyzickou likvidáciu, a to bez ohľadu na to, že násilné správanie odporcu voči
navrhovateľke pretrváva dlhé roky, nemožno takého skutočnosti považovať za bežný vzťahový konflikt.

Naopak, z predložených dôkazov (čestných prehlásení sestry, krstnej matky detí navrhovateľky a dvoch
kolegýň), i zo skutkových tvrdení navrhovateľky (ktoré boli navyše v odvolacom konaní nesporné),
bolo dostatočne osvedčené, že návrh bol podaný dôvodne, keďže tu je dôvodná obava z opakovania
násilného správania odporcu voči navrhovateľke. Vzhľadom na charakter rozhodnutia o neodkladnom
opatrení, dokazovanie sa nevykonáva v rozsahu vyžadovanom v základom konaní vo veci samej.

Postačujúce je dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti o rozhodujúcich skutočnostiach z hľadiska
hmotného a procesného práva.

24. Podľa názoru odvolacieho súdu má navrhovateľka v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka právo
na ochranu svojej osoby, a to života, zdravia ako aj súkromia, a ak považuje vzhľadom na osvedčené

skutočnosti násilného správania zo strany odporcu jeho priblíženie a kontaktovanie za zásah do svojej
vlastnejintegrityaneželásihovobaveosvojezdraviezdôvodu,ževzájomnýkontaktjepreňunásilného
charakteru, je uvedené postačujúce preto, aby bol vydaný zákaz priblíženia odporcu k navrhovateľke a
rovnako tak zákaz kontaktovania navrhovateľky odporcom.

25. Žalobkyňa v danom type konania tak hodnoverne osvedčila dôvodnosť a trvanie chráneného nároku,
ako aj potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktoré zákonom stanovené predpoklady boli v posudzovanej
veci splnené. V posudzovanej veci bolo osvedčené, že k neželanému násilnému správaniu odporcu
voči navrhovateľke reálne, opakovane a dlhodobo dochádza. Keďže bolo osvedčené násilné správanie
žalovaného voči žalobkyni a tiež nie je možné v súčasnosti vylúčiť opakovanie psychických (či fyzických)

útokov voči žalobkyni, bola osvedčená potreba neodkladnej úpravy pomerov, a preto odvolací súd
napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.

26. Vzhľadom na skutočnosť, že bolo vyhovené návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred
začatím konania vo veci samej a tiež vzhľadom na charakter obmedzenia práv odporcu, bolo namieste

zaoberať sa otázkou potreby uloženia (žalobnej) povinnosti podať v určitej lehote žalobu vo veci samej.
Hoci odvolací súd dospel k záveru o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia, musel súčasne
pristúpiť i k vymedzeniu doby trvania nariadeného neodkladného opatrenia. V danom prípade totiž
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí byť nasledovaný žalobou a vydané neodkladné
opatrenie nekonzumuje vec samu. Skutočnosť, či nariadeným neodkladným opatrením je alebo nie je

možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, je pritom nutné v každom prípade posudzovať
individuálne, a to s prihliadnutím na špecifické skutkové okolnosti prípadu.

27. V prípade neodkladného opatrenia nariadeného v zmysle § 325 ods. 2 písm. g/ a h/ CSP potom do
úvahy pripadá podanie žaloby vo veci samej o ochranu osobnosti podľa § 11 a 13 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. Obmedzenie odporcu neodkladným opatrením nariadeným v zmysle § 325 ods. 2 písm. g/
a h/ CSP totiž nemôže nahradiť rozhodnutie vo veci samej za situácie, keď súd v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia v rámci zákonných lehôt vychádza len zo skutočností osvedčených stranami
sporu, teda nie z riadne vykonaného dokazovania, ktoré je vlastné konaniu vo veci samej. Odvolací súd
aj v tomto prípade zastáva názor, že je potrebné, aby pomery strán sporu boli podrobené dokazovaniu

a zisteniu relevantných skutočností pre rozhodnutie súdu, či vo vzťahu k navrhovateľke je duševná
(prípadne i telesná) integrita konaním odporcu tak ohrozená, že je to potrebné konštatovať súdnym
rozhodnutím v rámci konania o veci samej, keď až rozhodnutím vo veci samej je možné dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov. Z uvedených dôvodov odvolací súd v nadväznosti na neodkladné opatrenie nariadenév zmysle § 325 ods. 2 písm. g/ a h/ CSP uložil navrhovateľke povinnosť podať na súd prvej inštancie
proti odporcovi žalobu o ochranu osobnosti, a to v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia
odvolacieho súdu.

28. Vzhľadom na potrebu výslovnej úpravy časového limitovania doby trvania neodkladného opatrenia
vo výrokovej časti rozhodnutia, s poukazom na princíp proporcionality a vyváženú ochranu práv a
oprávnených záujmov strán, bol daný dôvod na vymedzenie doby trvania neodkladného opatrenia
nariadeného v zmysle § 325 ods. 2 písm. g/ a h/ CSP do právoplatného skončenia konania vo veci

samej o ochranu osobnosti.

29. Keďže súd nariadil neodkladné opatrenie pred začatím konania a navrhovateľke uložil povinnosť
podať žalobu podľa § 336 ods. 1 CSP, neprichádzalo do úvahy poučenie strany podľa § 337 ods. 1
a 2 CSP o následnej žalobe protistrany. Ak žaloba špecifikovaná vyššie v stanovenej lehote nebude
navrhovateľkou (žalobkyňou) podaná, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší podľa

§ 336 ods. 3 CSP. Tým zároveň dôjde k proporcionálnemu obmedzeniu doby trvania neodkladného
opatrenia, kedy navrhovateľka v záujme preukázania opodstatnenosti svojho návrhu bude musieť
vynaložiť žalobnú iniciatívu. Počas trvania účinkov neodkladného opatrenia sa tiež môže protistrana
domáhať jeho zrušenia pre odpadnutie dôvodov, ktoré pôvodne viedli k jeho nariadeniu (§ 334 CSP).

30. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie zmenil v znení uvedenom vo výroku I. uznesenia odvolacieho súdu a súčasne výrokom II. uložil
žalobkyni povinnosť iniciovať konanie vo veci samej v zmysle § 336 ods. 1 CSP. Pre úplnosť odvolací
súd uvádza, že vo výroku I. súčasne aj upravil v záujme vykonateľnosti rozhodnutia (ktorú úpravu môže
vykonať súd aj sám) navrhovaný petit tak, že v prípade zákazu priblíženia vymedzil vo výroku aj výnimky

z tohto zákazu.

31. V dôsledku zmeny uznesenia súdu prvej inštancie, odvolací súd rozhodoval aj o nároku na náhradu
trov konania na súde prvej inštancie. O nároku na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania
odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 a 2 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods.

1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnej navrhovateľke priznal proti odporcovi nárok na
náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania v plnom rozsahu, a to z dôvodu, že strana, ktorá
mala plný úspech vo veci (navrhovateľka), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov
proti strane, ktorá vo veci úspech nemala (odporca), keď odvolací súd nevidel (ani strany netvrdili) dôvod
pre aplikáciu ust. § 257 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do

60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

32. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboje dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na
príslušenstvo sa neprihliada,
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).