Decision was made at the court Krajský súd Trenčín
Judgement was issued by Mgr. Ján Odnoga
Legislation area – Trestné právo – Poriadok vo verejných veciach
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/126/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3825011036
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Odnoga
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2026:3825011036.1
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Odnogu a sudcov JUDr.
Romana Hargaša a JUDr. Tomáša Brinčíka v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.X.XXXX
v C., trvale bytom D. E. A., F. XXX/X, t.č. vo výkone väzby v ÚVV Ilava, stíhanému pre prečin marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 29.
januára 2026 prejednal odvolanie prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 1.
decembra 2025, sp. zn. 0T/27/2025 a takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 1. decembra 2025, sp. zn. 0T/27/2025, bol obžalovaný
A. B. uznaný vinným zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1
písm. d) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že „napriek tomu, že mu bol Trestným rozkazom Okresného
súdu Trenčín, pracovisko Považská Bystrica sp. zn. 2T 40/2025 zo dňa 09.09.2025, právoplatným dňa
07.10.2025, okrem iných druhov trestu uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého
druhu v trvaní 5 (päť) rokov 8 (osem) mesiacov, ktorý plynul od 03.12.2024, viedol dňa 02.11.2025 v
čase okolo 09.05 hodine motorové vozidlo značky Seat Alhambra s evidenčným číslom E., ktoré je v
jeho vlastníctve, a to v meste Prievidza po Košovskej ceste, kde bol na odstavnej ploche pri betonárke
zastavený a kontrolovaný hliadkou Policajného zboru na základe neplynulej jazdy.“
Za to bol okresným súdom obžalovaný odsúdený podľa § 348 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36
písm. l) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods.
2 písm. a) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 61
ods. 1, ods. 2 Tr. zák. mu bol uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu
v trvaní 30 mesiacov.
Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože prokurátor podal proti nemu
odvolanie čo do výroku o treste v neprospech obžalovaného ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice
o hlavnom pojednávaní. Prokurátor následne podané odvolanie odôvodnil nasledovne:
„Uvedeným rozsudkom bol obžalovaný uznaný vinným (po prijatom vyhlásení o uznaní viny) zo
spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona,
ktorého sa mal dopustiť tak, že
- napriek tomu, že mu bol Trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín, pracovisko Považská Bystrica
sp. zn. 2T 40/2025 zo dňa 09.09.2025, právoplatným dňa 07.10.2025, okrem iných druhov trestu uložený
aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní 5 (päť) rokov 8 (osem) mesiacov,
ktorý plynul od 03.12.2024, viedol dňa 02.11.2025 v čase okolo 09.05 hod. motorové vozidlo značky
Seat Alhambra s evidenčným číslom E., ktoré je v jeho vlastníctve, a to v meste Prievidza po Košovskejceste, kde bol na odstavnej ploche pri betonárke zastavený a kontrolovaný hliadkou Policajného zboru
na základe neplynulej jazdy.
V rámci výroku o treste súd následne obžalovanému podľa § 348 ods. 1, § 38 ods. 2, § 36 písm. I)
Trestného zákona uložil nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace so zaradením
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2, písm. a) Trestného zákona
a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu podľa § 61 ods. 1, ods. 2, § 38 ccs 2, §
36 písm. I) Trestného zákona vo výmere 30 (tridsať) mesiacov.
Súd však neakceptoval návrh prokurátora na uloženie aj trestu prepadnutia veci - vozidla zn. Seat
Alhambra s evidenčným číslom E., v hodnote 500.- eur, čo považujem za neprimerane mierne a dokonca
nebezpečné. Súd neuloženie tohto druhu trestu odôvodnil hypotézami (mimo rámca dokazovaného
a dokázaného), ktoré neprezentoval ani sám obžalovaný počas svojho výsluchu (až jeho obhajca v
záverečnej reči), asíce úvahami o vyživovacej povinnosti, úvahami o možnosti vozidlo predať a hradiť
z toho výživné, úvahami o používaní vozidla rodičmi obvineného a pod. V odôvodnení napadnutého
rozsudku súd dokonca vyslovil nepravdu, že „..motorové vozidlo je jeho jediným majetkom...“, čo je
v rozpore s realitou a vykonaným dokazovaním, keďže už počas väzobného výsluchu sám obvinený
uvádzal, že pracuje v zahraničí a že príjem má dostatočný. Takže tvrdenie, že vozidlo v hodnote 500,-
eur je jeho jediným majetkom, nie je pravdivé.
Držiac sa striktne faktov a dôkazov poukazujem na to, že obžalovaný B. bol
1. krát odsúdený Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T 68/14 zo 04.07.2014, právoplatným
dňa 04.07.2014, za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona,
ktorým mu bol uložený podmienečný trest 3 mesiace so skúšobnou dobou 14 mesiacov a trest zákazu
činnosti v trvaní 14 mesiacov, u ktorého odsúdenia sa aktuálne na neho hľadí, akoby nebol odsúdený.
Následne bol obžalovaný B.
2. krát odsúdený Trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2T 40/2025 z 09.09.2025,
právoplatným dňa 07.10.2025, opäť pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289
ods. 1 Trestného zákona, ktorým mu bol uložený podmienečný trest 4 mesiace so skúšobnou dobou 12
mesiacov, trest zákazu činnosti v trvaní 68 mesiacov (5 rokov 8 mesiacov), obmedzenie spočívajúce v
zákaze požívania alkoholu a návykových látok v skúšobnej dobe.
U aktuálneho skutku bol obžalovaný B.
3. krát súdený a to za skutok zo dňa 02.11.2025, ktorý spáchal ani nie 1 mesiac od právoplatnosti
predchádzajúceho odsúdenia, pričom opätovne ide o trestný čin v súvislosti s vedením vozidla, ktoré
viedol v čase súdom uloženého zákazu činnosti a v čase plynutia skúšobnej doby. Z hľadiska závažnosti
a nebezpečnosti pre spoločnosť je daný prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia dokonca prísnejší
akoprečinohrozeniapodvplyvomnávykovejlátky,keďžezákonodarcazaňumožňujeuložiťtrestodňatia
slobody až na 2 roky (u prečinu § 289 Tr. zákona len do 1 roka).
Okrem vyššie uvedeného ešte z výpisu ústrednej evidencie priestupkov obžalovaného B. vyplýva, že bol
od roku 2020 až 7-krát priestupkovo postihnutý, a to výlučne za priestupky v oblasti cestnej premávky,
konkrétne
dňa 14.12.2020 postihnutý blokovou pokutou 20,- eur za prekročenie rýchlosti,
dňa 04.05.2021 postihnutý blokovou pokutou 30,- eur za narušenie celistvosti a ohnutie tabuľky s EČ,
dňa 19.05.2022 postihnutý blokovou pokutou 10,- eur za použitie vozidla v zlom technickom stave,
dňa 24.06.2022 postihnutý blokovou pokutou 40,- eur za prekročenie rýchlosti,
dňa 15.02.2023 postihnutý blokovou pokutou 10,- eur za jazdu bez bezpečnostných pásov,
dňa 29.03.2024 postihnutý blokovou pokutou 20,- eur za zlý technický stav vozidla,
dňa 03.11.2024 blokovou pokutou 10,-eur za nenosenie potrebných dokladov.
Zastávam právny názor, že predmetné zaistené vozidlo nie je majetkom, ktorého prepadnutie by
akýmkoľvek spôsobom malo existenčný vplyv, či už na samotného obžalovaného alebo na jeho rodinu,
resp.najehodieťa,vovzťahuku..ktorémumávyživovaciupovinnosť.Právenaopak,ponechanievozidla
vo vlastníctve a teda v dispozícii obžalovaného bude okolnosťou, ktorá pri jeho povahových črtách a
pri doterajšom ignorovaní a porušovaní nielen všeobecných noriem, ale aj rozhodnutí orgánov verejnej
moci, len zvyšuje riziko z ďalšieho jeho protiprávneho konania prostredníctvom vedenia tohto vozidla,
čo v konečnom dôsledku môže mať fatálne následky pre spoločnosť.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti preto navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne podľa § 322
ods. 2 Trestného poriadku vrátil vec bez zrušenia prvostupňového rozsudku súdu I. stupňa a nariadil,
aby o chýbajúcom výroku o treste prepadnutia veci podľa § 328 ods. 1 Trestného poriadku na verejnom
zasadnutí doplňujúcim rozsudkom rozhodol tak, že obžalovanému bude uložený aj trest prepadnutia
veci - motorového vozidla podľa § 60 ods. 1, písm. a) Trestného zákona, ktorého vlastníkom sa podľa
§ 60 ods. 5 Trestného zákona stáva štát.“Obžalovaný sa prostredníctvom svojho obhajcu k podanému odvolaniu prokurátora písomne vyjadril
nasledovne:
„Rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi sp.zn. 0T/27/2025 zo dňa 01.12.2025 bol obžalovaný, A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, uznaný vinným zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa
ust. § 348 ods.l písm. d.) Tr. zákona a bol mu podľa ust. § 348 ods. 1, § 38
ods. 2, § 36 písm. 1/ Tr. zák. uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace
so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a.)
Tr. zák. a zároveň mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu po dobu
30 (tridsať) mesiacov podľa § 61 ods. 1, ods. 2, § 38 ods. 2, § 36 písm. 1) Tr. zákona.
Okresný súd nevyhovel návrhu prokurátora na uloženie aj trestu prepadnutia veci a to motorového
vozidla zn. Seat Alhambra, ev. č. E., v hodnote 500,-6, Čo súd zdôvodnil tým, že takýto trest by nesplnil
svoj prevýchovný účel a podľa názoru súdu by išlo o dvojnásobné potrestanie obžalovaného a to
tak nepodmienečným trestom odňatia slobody a zároveň trestom prepadnutia veci, čom prvostupňový
súd považoval za neprimerane prísne. Zároveň poukázal na tú skutočnosť, že obžalovaný má určenú
vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére a teda sa javí výhodnejšie toto vozidlo speňažiť a finančné
prostriedky použiť na výživu maloletej dcéry.
S týmto názorom nesúhlasil prokurátor a preto proti rozsudku Okresného súdu Prievidza podal v
neprospech obžalovaného, proti výroku o treste z dôvodu absencie trestu prepadnutia veci odvolanie,
ktoré zdôvodnil tým, že nebolo preukázané, že prepadnutie zaisteného motorového vozidla by malo
existenčný vplyv, či už na samotného obžalovaného alebo na jeho rodinu, resp. na jeho dieťa, vo
vzťahu ku ktorému má vyživovaciu povinnosť. Z toho dôvodu navrhol, aby Krajský súd v Trenčíne podľa
ust. § 322 ods. 2 Tr. por. vrátil vec, bez zrušenia prvostupňového rozsudku, súdu prvého stupňa a
nariadil, aby o chýbajúcom výroku o treste prepadnutia veci podľa § 328 ods. 1 Tr. por. na verejnom
zasadnutí doplňujúcim rozsudkom rozhodol tak, že obžalovanému bude uložený aj trest prepadnutia
veci - motorového vozidla podľa ust. §60 ods. 1 písm. a.) Tr. zák., ktorého vlastníkom sa podľa ust. §
60 ods. 5 Tr. zák. stane štát.
V zastúpení obžalovaného podávam k podanému odvolaniu prokurátora nasledovné vyjadrenie.
Okresný súd v Prievidzi pri posudzovaní otázky uloženia či neuloženia trestu prepadnutia veci u
obžalovaného správne vychádzal z toho, že prípadné uloženie trestu prepadnutia veci a to motorového
vozidla bude mať v každom prípade negatívny vplyv na majetkové pomery obžalovaného, pretože
býva v domácnosti so svojimi rodičmi a nedisponuje v podstate žiadnym iným hnuteľným majetkom,
okrem dotknutého staršieho opotrebovaného motorového vozidla. Je síce pravdou, že pred spáchaním
trestného činu pracoval v zahraničí, avšak v rámci pracovného pomeru uzatvoreného so slovenským
zamestnávateľom, a teda jeho príjem z pracovného pomeru nebol nejaký nadštandardný a bol
porovnateľný s príjmami dosahovanými na slovenskom pracovnom trhu. Treba však poukázať na
tú skutočnosť, že v dôsledku uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovaný stratí
pravidelný príjem z pracovného pomeru a aj naďalej bude povinný platiť určené mesačné výživné a z
prípadného príjmu z pracovnej činnosti vo výkone trestu nebude schopný určené výživné v plnej výške
uhrádzať. Z tohto pohľadu potom závery prvostupňového súdu o tom, že prípadný predaj zaisteného
motorového vozidla pre účely platenia výživného na maloletú dcéru majú svoje opodstatnenie a teda
uloženie trestu prepadnutia tohto motorového vozidla by v každom prípade ovplyvnilo majetkové pomery
obžalovaného a malo aj vplyv aj na plnenie jeho vyživovacej povinnosti voči maloletej dcére.
Obhajoba taktiež poukazuje na ust. § 60 ods. 6 písm. b) Tr. zákona, podľa ktorého súd neuloží trest
prepadnutia veci v prípade, že hodnota veci je v zjavnom nepomere k miere závažnosti prečinu. Toto
ustanovenie zakotvuje obmedzenie pre ukladanie trestu prepadnutia veci v prípade spáchania prečinu,
kedy by také rozhodnutie súdu nebolo účelné a vzhľadom na závažnosť trestného činu by bolo pre
páchateľa neprimerane prísne, čo vo svojom rozsudku konštatoval aj prvostupňový súd. Obhajoba teda
zastáva ten právny názor, že prvostupňový súd správne vyhodnotil zistené skutočnosti pri skúmam
podmienok pre uloženie trestu prepadnutia veci u obžalovaného a návrh prokurátora na uloženie tohto
trestu prepadnutia veci posúdil ako nedôvodný.
S prihliadnutím na uvedené skutočnosti navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne v súlade s ust. § 319 Tr.
poriadku odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol.“
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prokurátora prokurátor navrhol rozhodnúť v zmysle
podaného odvolania. Obžalovaný a jeho obhajca navrhli s poukazom na písomné vyjadrenie odvolanie
prokurátora zamietnuť ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por.Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por., na podklade
podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1
Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku okresného súdu o uloženom treste,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd
okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej
povinnosti v uvedených zákonných medziach, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora
nie je dôvodné.
Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním napadnutého
výroku rozsudku okresného súdu o treste, z obsahu odvolania a jeho dôvodov vyplýva, že v podanom
odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom odvolací súd nezistil
v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní nevytýkaných, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por.
Na základe preskúmania veci odvolací súd zistil, že obžalovaný A. B. urobil na hlavnom pojednávaní
vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., ktoré vyhlásenie okresný súd prijal podľa § 257 ods. 7
Tr. por. Na základe tohto postupu okresný súd rozhodol napadnutým rozsudkom o vine obžalovaného,
ktoré rozhodnutie o vine je nenapadnuteľné odvolaním. Preto prieskumná povinnosť odvolacieho súdu
sa v tomto prípade nemohla vzťahovať na výrok o vine obžalovaného.
Pokiaľ ide o identifikáciu dôvodov odvolania prokurátora z hľadiska zákonných podmienok pre zrušenie
rozsudku, uvedených v ustanovení § 321 ods. 1 Tr. por., z obsahu písomných dôvodov odvolania
prokurátora vyplýva a to napriek tomu, že prokurátor formálne navrhoval rozhodnúť podľa § 322 ods.
2 Tr. por., aby bola vec vrátená okresnému súdu bez zrušenia napadnutého rozsudku, aby rozhodol
o chýbajúcom výroku, že sa domáha zrušenia rozsudku okresného súdu v napadnutých výrokoch
o uloženom treste podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por., teda z dôvodov neprimeranosti uloženého trestu.
Pokiaľ prokurátor navrhoval v petite písomných dôvodov odvolania postup podľa § 322 ods. 2 Tr.
por., podľa ktorého ak napadnutý rozsudok je chybný len v tom, že niektorý výrok v ňom chýba
alebo je neúplný, môže odvolací súd bez zrušenia napadnutého rozsudku vec okresnému súdu
vrátiť s nariadením, aby o chýbajúcom výroku rozhodol alebo neúplný výrok doplnil, odvolací súd
poukazuje na to, že na postup podľa tohto ustanovenia neboli splnené zákonné podmienky. Z citovaného
ustanovenia podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že jeho aplikácia prichádza do úvahy iba v prípade
obligatórneho výroku, o ktorom okresný súd nerozhodol, ale rozhodnúť mal. Jeho aplikácia je vylúčená
v tomto prípade pokiaľ ide o ukladania trestu prepadnutia veci, nakoľko tento ako súčasť výroku o treste
musí byť posudzovaný z hľadiska nielen zákonnosti, ale aj primeranosti ukladaného trestu a z hľadiska
individuálnej ako aj generálnej prevencie. Hoci z ustanovenia § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. vyplýva, že súd
uloží trest prepadnutia veci, ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu, zároveň odsek 6 citovaného
ustanovenia vylučuje uloženie trestu prepadnutia veci, ak hodnota veci je v zjavnom nepomere k miere
závažnosti prečinu. Z uvedeného vyplýva, že súd neukladá trest prepadnutia veci, ktorá bola použitá
na spáchanie trestného činu automaticky, ale musí pri ukladaní tohto trestu prihliadnuť na primeranosť
uloženého trestu.
Podstata odôvodnenia odvolania prokurátora podľa názoru odvolacieho súdu spočíva v tom, že žiadal
uloženie aj trestu prepadnutia veci – motorového vozidla obžalovanému, na ktorého uloženie podľa
názoru prokurátora boli splnené všetky zákonné podmienky.
Podľa názoru odvolacieho súdu argumentácia okresného súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku
v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. poriadku poskytuje jasné a zrozumiteľné odpovede ohľadom
všetkých podstatných skutkových a právnych okolností významných pre rozhodnutie o uloženom treste,
ako aj o neuložení trestu prepadnutia veci obžalovanému.
Odvolací súd ďalej uvádza, že okresný súd v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. pri ukladaní trestu správne
prihliadol na to, že sa obžalovaný priznal k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutoval a na
skutočnosť, že obžalovaný urobením vyhlásenia o vine, ktoré okresný súd prijal. Túto okolnosť je
nevyhnutné aj podľa názoru odvolacieho súdu významným spôsobom zohľadňovať pri ukladaní trestu.Okresný súd mal naviac z dôvodu urobenia vyhlásenia o vine na hlavnom pojednávaní priznať
obžalovanému aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák.
Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd pri ukladaní trestu dôsledne vyhodnotil všetky okolnosti
svedčiace nie len v neprospech (na ktoré poukazoval prokurátor v podanom odvolaní konkrétne
spáchanie viacerých dopravných priestupkov a spáchanie stíhanie skutku krátko po začatí plynutia
skúšobnej doby podmienečného odkladu výkonu trestu), ale aj v prospech obžalovaného (že spáchaný
skutok priznal a oľutoval, urobil vyhlásenie o vine, má stanovenú vyživovaciu povinnosť, uloženie trestu
prepadnutia veci ako tretieho trestu by malo negatívny a už neprimeraný dopad na majetkovú sféru
obžalovaného aj vo vzťahu k plneniu vyživovacej povinnosti). Pokiaľ ide o prihliadnutie na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie a pohnútku, podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd
správne prihliadol na všetky podstatné skutočnosti a okolnosti daného prípadu.
Odvolací súd naviac dodáva, že obžalovanému je po prvýkrát ukladaný najprísnejší trest a to
nepodmienečný trest odňatia slobody. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu
odňatia slobody, nie je možné u neho predpokladať, že by jeho výkon nebol spôsobilý splniť zákonom
sledovaný účel, ktorým je náprava obžalovaného. Obžalovaný je naviac v predmetnej veci stíhaný
väzobne a hoci väzba nie je trestom, nemožno jej uprieť určitý výchovný vplyv, najmä u osôb, ktoré
doposiaľ neboli vo výkone trestu. Preto v zhode s okresným súdom ani podľa názoru odvolacieho súdu
nebolo z hľadiska dosiahnutia účelu trestu potrebné na obžalovaného pôsobiť okrem nepodmienečného
trestu odňatia slobody a uloženého trestu zákazu činnosti aj v poradí tretím trestom a to trestom
prepadnutiaveci–motorovéhovozidla,ktorýbynaviacpriuloženíuždvochinýchtrestovuobžalovaného
nezodpovedal kritériám primeranosti pre ukladanie tohto trestu uvedeným § 60 ods. 6 písm. b) Tr. zák.
Okresný súd tiež správne pri úvahách o neuložení tohto trestu prihliadal na zásadu personality trestu
uvedenú v ustanovení § 34 ods. 3 Tr. zák., podľa ktorého trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol
zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Okresný súd dospel k správnym
záverom, že motorové vozidlo môže používať aj rodina obžalovaného, prípadne môže byť speňažené,
zktoréhovýťažkumôžeobžalovanýplniťvyživovaciupovinnosťsprihliadnutímajnajehovýpadokpríjmu
počas výkonu trestu odňatia slobody.
Z uvedených dôvodov sa odvolací súd nestotožnil s názorom prokurátora o potrebe zrušenia
napadnutého rozsudku vo výrokoch o treste z dôvodov podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por., pretože
nezistil, že by bol trest uložený obžalovanému neprimerane mierny.
Nazákladepreskúmaniasprávnostiodvolanímnapadnutýchvýrokovrozsudkuokresnéhosúduodvolací
súd nezistil ani chyby odvolaním prokurátora nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
dovolanie možno podať, ak
a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,
b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,
d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na
to neboli splnené zákonné podmienky,
e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť
vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,
g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,
h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý
zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,
i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom
použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť,
j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo
zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu,
že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,
m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote
uvedenej v § 364 ods. 3,
n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné
prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.
Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. S poukazom na vyššie
uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Preto rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.