Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 11, 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/11/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3823221602
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:3823221602.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej

a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Petry Lackovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza ako
kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka: C. D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. XXX, zastúpená
právnou zástupkyňou JUDr. Ing. Vierou Kolačanskou, advokátkou, so sídlom Nám. Sv. Anny 7269/20A,
Trenčín a otec: H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. J. J., H. G. XXX, zastúpený právnou zástupkyňou
JUDr. Dašou Taschovou, advokátkou, so sídlom Prievidza, M. Mišíka I. 2752/4A, o úpravu rodičovských
práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti výrokom I., II., III. IV. rozsudku Okresného

súdu Prievidza č. k. 13P/79/2023-218 zo dňa 19. septembra 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v časti napadnutého výroku I., vo výrokoch II., III., IV. a v závislom výroku
VI. o trovách prvoinštančného konania p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. zveril maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX do osobnej
starostlivosti matky C. D. E., nar. XX.XX.XXXX s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloletého A.
zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

Podľa výroku II. otec H. B., nar. XX.XX.XXXX je povinný prispievať na výživu maloletého A. B., nar.
XX.XX.XXXX sumou 220,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2024 naďalej, ktoré je povinný platiť
najneskôr do posledného dňa v mesiaci, ktorý predchádza mesiacu, za ktoré sa výživné poskytuje k
rukám matky.
PodľavýrokuIII.zameškanévýživnéotcaH.B.,nar.XX.XX.XXXXnamaloletéhoA.B.,nar.XX.XX.XXXX
predstavuje za obdobie od 01.09.2024 do 30.09.2025 sumu 1.560,- Eur, ktorú povolil otcovi zaplatiť
matke v splátkach vo výške 65,- Eur mesačne spolu s bežným výživným s účinnosťou od mesiaca

nasledujúceho po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť až do úplného zaplatenia s tým,
že nezaplatením jednej splátky riadne a včas sa stáva splatný celý dlh.
Podľa výroku IV. otec je oprávnený stretávať sa s maloletým A.:
- v čase od stredy v párnom kalendárnom týždni od 19.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a v nepárny
týždeň vo štvrtok v čase od 15:00 hod. do 18:00 hod. s tým, že maloletého si prevezme otec pred
bydliskom maloletého v čase na to určenom a odovzdá v čase na to určenom pred bydliskom maloletého
matke,

- počas vianočných sviatkov každý párny kalendárny rok v čase od 22.12. od 18.00 hod. do 25.12. do
10.00 hod. a každý nepárny kalendárny rok v čase od 01.01. od 18.00 hod. do 06.01. do 18.00 hod.
a v čase od 25.12. od 10.00 hod. do 01.01. nasledujúceho roka do 18.00 hod. s tým, že maloletého siprevezme otec pred bydliskom maloletého v čase na to určenom a odovzdá v čase na to určenom pred
bydliskom maloletého matke,
- počas jarných prázdnin každý párny kalendárny rok v čase od piatka predchádzajúceho začiatku

jarných prázdnin od 18.00 hod. do stredy jarných prázdnin do 18.00 hod. a každý nepárny kalendárny
rok v čase od stredy jarných prázdnin od 18.00 hod. do nasledujúcej nedele do 18.00 hod. s tým, že
maloletého si prevezme otec pred bydliskom maloletého v čase na to určenom a odovzdá v čase na to
určenom pred bydliskom maloletého matke,
- počas veľkonočných sviatkov každý párny kalendárny rok v čase od stredy pred Veľkonočným piatkom

od 18.00 hod. do Veľkonočnej nedele do 18.00 hod. a každý nepárny kalendárny rok v čase od
Veľkonočnej nedele od 09.00 hod. do nasledujúceho utorka do 18.00 hod. s tým, že maloletého si
prevezme otec pred bydliskom maloletého v čase na to určenom a odovzdá v čase na to určenom pred
bydliskom maloletého matke,
- počas letných školských prázdnin v čase od 15.07. od 20.00 hod. do 31.07. do 20.00 hod. a v čase
od 15.08. od 20.00 hod. do 31.08. do 20.00 hod. s tým, že maloletého si prevezme otec pred bydliskom

maloletého v čase na to určenom a odovzdá v čase na to určenom pred bydliskom maloletého matke.
Počas osobitnej úpravy stretávania sa otca s maloletým A. sa všeobecná úprava stretávania sa otca s
maloletým neuplatňuje.
Výrokom V. zrušil uznesenie Okresného súdu Prievidza zo dňa 20.09.2024 č. k. 13P/79/2023-104 vo
výroku I. s účinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

O nároku na náhradu trov konania účastníkov rozhodol výrokom VI. tak, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania.
Výrokom VII. vyslovil, že o náhrade trov konania štátu rozhodne samostatným rozhodnutím po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na návrh matky maloletého dieťaťa,
na obsah vyjadrenia otca k návrhu, správy zo šetrenia kolíznym opatrovníkom, rozsah vykonaného
dokazovania, a to výsluchom rodičov, Znaleckým posudkom č. 2/2025, výsluchom znalkyne, maloletého
A., listinnými dôkazmi a z nich zistený skutkový stav, ktorý právne posúdil za aplikácie § 36 ods.1, §
62 ods.1, 2, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine a rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti

svojho rozsudku.

3. Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že maloletý A. B. sa narodil dňa
XX.XX.XXXX zo vzťahu matky C. D. E., nar. XX.XX.XXXX a otca H. B., nar. XX.XX.XXXX. Rodičia a
maloletý A. bývali spoločne na adrese H. G. XXX, I. J. J., v rodinnom dome v osobnom vlastníctve otca.

Rodičia v súčasnosti nežijú v spoločnej domácnosti. Matka sa spolu s maloletým A. odsťahovala zo
spoločnej domácnosti k svojej matke do obce F. po tom, čo jej otec maloletého A. neumožnil bývať v
jeho rodinnom dome počas tohto konania a matkinej práceneschopnosti.

4. Okresný súd poukázal na návrh matky, ktorým sa domáhala zverenia maloletého A. do svojej osobnej

starostlivosti s tým, že obaja rodičia by boli oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.
Výživné žiadala určiť na sumu 240,- Eur mesačne, pričom táto suma na jednej strane zohľadňuje
potreby maloletého a na druhej strane zodpovedá schopnostiam a možnostiam otca, pri zohľadnení jeho
zvýšených výdavkov na cestovanie za maloletým. Matka nenamietala rozšírenú formu stretávania otca
s maloletým. Návrh odôvodnila najmä tým, že je v najlepšom záujme maloletého, zohľadňuje jeho názor,

pôsobí stabilizačne na výchovné prostredie maloletého a zároveň je v súlade s odporúčaniami znalkyne
a vyjadrením psychologičky.
V čase začatia súdneho konania bola zamestnaná v spoločnosti K. L. K. F., F., E. XXX/XX, I. L., s
priemerným mesačným príjmom cca 900,- Eur netto. Od augusta 2024 do uzavretia nového pracovného
pomeru dňa 31.01.2025 bola práceneschopná a jej príjem pozostával z nemocenských dávok vo

výške cca 850,- Eur mesačne. Od 31.01.2025 je matka v štátno-zamestnaneckom pomere na funkcii
samostatný radca na Okresnom úrade v M. J. M., kde dosahuje aktuálny príjem cca 800,- až 850,- Eur
mesačne. S maloletým A. žije vo F., mesačné výdavky sú: strava 200,- Eur, poistka 47,83 Eur, telefón
35,- Eur, oblečenie, obuv, hygiena pre ňu a syna cca 150,- Eur mesačne. Má výdavky na cestovné do
práce 100,- Eur mesačne.

Maloletý (ďalej aj „mal.“) A. začal od septembra 2025 navštevovať 4. ročník ZŠ F.. Matka v škole hradí
5,- Eur mesačne režijné náklady na jedáleň a raz za školský rok ZRPŠ v sume 20,- Eur a výdavky za
pracovné zošity a pomôcky v sume 60,- Eur. Ďalej hradí poistku pre mal. A. v sume 25,41 Eur, lieky avitamíny v sume 30,- Eur. Maloletý A. navštevuje krúžok karate s poplatkom 120,- Eur/polročne. Matka
mu hradí uskladnenie pupočníkovej krvi v sume 90,- Eur/ročne.

5. Okresný súd poukázal na stanovisko otca, podľa ktorého nie je v záujme maloletého jeho zverenie
do starostlivosti matky. Maloletý bol vytrhnutý z výchovného prostredia, v ktorom vyrastal deväť rokov,
pričom otec je spôsobilý sa o maloletého postarať. Z dokazovania vyplývalo, že maloletý lepšie
reaguje na otca a potrebuje mužský vzor. Otec bol presvedčený, že názory maloletého boli ovplyvnené
matkou a práve on má vytvorené lepšie podmienky na výchovu maloletého. Matke navrhol striedavú

starostlivosť s tým, že by maloletého vozil do školy v F., nakoľko striedavá starostlivosť sa mu javí ako
najlepšia alternatíva v záujme maloletého. Výživné navrhované matkou vo výške 240,- Eur považoval
za neprimerané, vzhľadom na matkou prezentované výdavky maloletého vo výške 300,- Eur mesačne,
ako i na zvýšené výdavky otca spojené s cestovaním za maloletým. Za primerané výživné považoval
sumu 150 Eur mesačne.
Výdavky mesačné otec špecifikoval ako splátky hypotéky 152,34 Eur s tým, že bola navyšovaná za

účelom kúpenia bezpečnejšieho auta a bude splácaná do roku 2043, SPP 120,- Eur, voda 15,- Eur,
elektrina 50,- Eur, spotrebný úver 50,- Eur, internet 15,- Eur, Orange 43,- Eur, televízia 15 Eur, poistenie
domácnosti 16,67 Eur (po úprave poistky 50 Eur štvrťročne), sporenie 100,- Eur, strava otec 240,- Eur,
oblečenie pre syna 50,- Eur, sporenie pre maloletého 150,- Eur, oblečenie a hygiena otec 50 Eur, lieky,
vitamíny 30 eur, cestovné - pohonné hmoty 250 Eur, PZP poistenie 260,- Eur ročne, čo je 22,- Eur

mesačne, krmivo pre psa 50,- Eur a daň z nehnuteľnosti a komunálny odpad po prepočte 11,- Eur
mesačne.Zvýpisuzúčtuokresnýsúdzistil,žedaňznehnuteľnostispoluspoplatkomzapsapredstavuje
40,13 Eur. Otec dosahuje priemerný čistý mesačný príjem cca 1690,- Eur.

6. Kolízny opatrovník trval na tom, že je nevyhnutné, aby rodičia maloletého nevystavovali konfliktom

lojality. Z vykonaného dokazovania a znaleckého posudku videl kolízny opatrovník najvhodnejšie
zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky a určenie primeraného výživného vo výške 200,-
Eur mesačne, vzhľadom na aktuálne potreby maloletého a zvýšené výdavky otca pri zabezpečovaní
stretávania sa s maloletým.

7. Okresný súd zistil, že maloletý A. navštevoval Základnú školu s materskou školou v I. J. J., kde
dosahoval dobré výsledky a predpísané učivo zvládal. Maloletému bola diagnostikovaná porucha
pozornosti spojená s hyperaktivitou, na základe ktorej zle znáša vypätá situácie a má problémy v oblasti
emočnej kontroly. V súčasnosti maloletý navštevuje 4. ročník Základnej školy vo F., kde sa cíti stabilne.

8. Zo znaleckého posudku, ako i z výsluchu znalkyne mal okresný súd za preukázané, že maloletý
je napriek inteligencii a šikovnosti vnútorne zneistený, najmä vo vzťahu k rodičom, spôsobeným
jeho zaťahovaním do rodičovských konfliktov a prenášaní zodpovednosti rodičov na maloletého.
Vzhľadom na ADHD maloletého a jeho správanie je potrebné zastabilizovať jeho výchovné prostredie
a nadstaviť pravidelný režim. Znalkyňa momentálne neodporúča žiadne opätovné rázne zmeny, hlavne

s prihliadnutím na vek maloletého. Momentálna situácia tak, ako je nadstavená maloletému vyhovuje
a síce je v jeho záujme zotrvať v režime bývania s matkou a naďalej pokračovať v rozšírenom styku s
otcom. Znalecké dokazovanie nevylúčilo možnú zmenu v budúcnosti, ktorá bude podmienená potrebou
výraznejšieho otcovského vzoru v súvislosti s pubertou maloletého, avšak len za predpokladu, že sa
rodičia naučia spolu komunikovať a prestanú maloletého zaťahovať do svojich konfliktov.

9. Na základe vykonaného dokazovania dospel okresný súd k záveru, že návrh matky je dôvodný.
Po ukončení vzťahu rodičov sa matka spolu s maloletým presťahovala ku svojim rodičom do obce F..
Starostlivosť o maloletého v súčasnosti zabezpečuje matka na základe rozhodnutia okresného súdu zo
dňa20.09.2024 č.k.13P/79/2023-104vspojenísuznesenímKrajskéhosúduvŽilinezodňa18.12.2024

sp. zn. 13CoP/242/2024, ktorým neodkladným opatrením dočasne zveril maloletého A. do osobnej
starostlivosti matky, otca zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 100,- Eur mesačne, styk otca s
maloletým určil na každý párny týždeň od piatku 15:00 hod. do nedele 18:00 hod., a to do právoplatného
skončenia konania o úprave rodičovských práv a povinností. Súd dal ďalej súhlas za otca so zápisom
maloletého na povinnú dochádzku v Základnej škole s materskou školou F. a návrh otca na nariadenie

neodkladného opatrenia zamietol. Rodičia sa zúčastňovali psychologicko-poradenského procesu za
účelom zlepšenia ich vzájomnej komunikácie a oddelení rodičovských a vzťahových konfliktov, avšak
nepodarilo sa im odstrániť nezhody, do ktorých v značnej miere zaťahujú aj maloletého, pričom však boli
sami schopní dohodnúť sa na rozšírení styku otca s maloletým, čo okresný súd vníma veľmi pozitívne.Pokiaľ otec trval na zverení maloletého do jeho osobnej starostlivosti, eventuálne do striedavej osobnej
starostlivosti rodičov, okresný súd to však za danej situácie nepovažoval za vhodné riešenie. Stotožnil
sa s názorom kolízneho opatrovníka, ako aj s výsledkom znaleckého dokazovania, podľa ktorých je

nateraz kľúčové zastabilizovať výchovné a emočné prostredie maloletého, najmä s prihliadnutím na jeho
diagnózu ADHD. Maloletý sa v novom prostredí dobre adaptoval, nemá problém v školskom procese
a našiel si aj kamarátov. Vodné pólo bolo nahradené inými aktivitami (napr. karate) a u maloletého
sa neprejavili negatívne dôsledky ukončenia návštevy tohto krúžku. Momentálna situácia tak, ako je
nastavená, maloletému vyhovuje a je v jeho záujme, podľa názoru okresného súdu, zotrvať v režime

bývania s matkou a naďalej pokračovať v pravidelnom a dostatočne intenzívnom styku s otcom. Maloletý
pre svoj zdravý fyzický a psychický vývoj potrebuje vplyv a výchovu oboch rodičov, preto rozhodol o
rozšírenej forme styku otca s maloletým, ktorá sa už osvedčila ako vhodná.

10. Okresný súd nevylúčil možnú zmenu v budúcnosti, ktorá bude podmienená potrebou výraznejšieho
otcovského vzoru v súvislosti s pubertou maloletého, avšak len za predpokladu, že sa rodičia

naučia spolu komunikovať a prestanú maloletého zaťahovať do svojich konfliktov. Žiadne nedostatky
výchovného prostredia matky okresný súd nezistil a zároveň neboli preukázané nijaké negatívne dopady
na maloletého spôsobené sťahovaním, zmenou školy alebo ukončením krúžku vodného póla. Rovnako
nepovažoval za vhodné opäť meniť výchovné prostredie maloletého a podrobovať ho ďalším zmenám v
krátkom období po jeho aktuálnej adaptácii. Vzhľadom na vek, prežívanie maloletého, bolo podľa názoru

okresného súdu v najlepšom záujme maloletého rozhodnúť vo veci tak, ako bolo vyhlásené.

11. Okresný súd dospel k záveru, že v objektívnych možnostiach a schopnostiach otca je platiť výživné v
sume 220,- Eur mesačne. Pri určovaní výšky výživného bral do úvahy majetkové pomery oboch rodičov,
ich príjmy a opodstatnené potreby maloletého dieťaťa, vzhľadom na jeho vek, záujmy a zdravotný stav.

Súčasne bral do úvahy skutočnosť otcových zvýšených výdavkov súvisiacich s cestovaním otca pri
realizácii styku s maloletým, ako aj právo maloletého zúčastňovať sa na zvýšenej životnej úrovni toho
rodiča, ktorý má vyšší príjem. Otec je zamestnaný v spoločnosti K. L. K. F. F. ako testovací inžinier vo
vývojovom centre, pričom podľa lustrácii, vyjadrení otca a predložených výplatných pások otca okresný
súd vychádzal z otcovej priemernej čistej mesačnej mzdy vo výške 1.690,- Eur. Matka pracuje na

Okresnom úrade M. J. M., kde podľa listinných dôkazov a jej vyjadrenia dosahuje príjem 800,- Eur
mesačne. Výdavky deklarované otcom, ktoré okresný súd nepovažoval za sporné predstavujú mesačne
sumu približne 1.300,- Eur, pričom ide o sumu, ktorá zahŕňa aj otcom deklarovanú sumu sporenia pre
maloletého A.. Matka síce nepreukázala všetky výdavky na maloletého, ale z činnosti súdu je známe,
že nie je možné zdokladovať absolútne všetky výdavky na maloletého, preto na ne prihliadal komplexne

a primerane. Pri príjme otca približne 1.690,-Eur mesačne tak určené výživne predstavuje 13 % tohto
príjmu. V zmysle Metodiky Ministerstva spravodlivosti SR pre výpočet výživného k deťom, tzv. tabuľkové
výživné by malo výživné otca predstavovať 20 % jeho príjmu (1 dieťa na I. stupni a pri prechode na
II. stupeň až 22 % príjmu povinného rodiča), čo by bolo v danom prípade výživné vo výške 338,- Eur
mesačne.

S prihliadnutím na zdravotný stav matky okresný súd považoval za vhodné rozhodnúť tak, že maloletého
bude výlučne preberať a odovzdávať otec v mieste bydliska maloletého. Najmä túto skutočnosť
zohľadnil, ak určil otcovi výživné v sume 220,- Eur mesačne a nie v sume 338,- Eur mesačne,
ktoré usporiadanie považoval za spravodlivé aj s ohľadom na finančné možnosti a schopnosti otca,
skutočnosť, že otec je vlastníkom motorového vozidla, čo matka nie je a rovnako je to v záujme

bezpečnosti maloletého A..

12. Zároveň rozhodol o zameškanom výživnom otca na maloletého A., ktoré za obdobie od 01.09.2024
do 30.09.2025 predstavuje sumu 1.560,- Eur ((220-100) x 13 mesiacov = 120 x 13= 1560,- Eur),
ktorú povolil otcovi zaplatiť matke v splátkach vo výške 65,- Eur mesačne spolu s bežným výživným

s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť až
do úplného zaplatenia s tým, že nezaplatením jednej splátky riadne a včas sa stáva splatný celý dlh.
Pri určovaní výšky splátok rozhodol tak, že celé zameškané výživné by sa splatilo za dva roky s tým,
že nepovažoval za vhodné, vzhľadom na výšku výživného, aby sa požadovalo jeho splatenie v období
jedného roka tak, ako to vyžaduje judikatúra súdov vyššej inštancie a súdnych autorít a poskytol tak

otcovi výrazne dlhší čas aj s ohľadom na zvýšené výdavky otca súvisiace s preberaním maloletého v
jeho bydlisku.13. Súd prvej inštancie zrušil uznesenie Okresného súdu Prievidza zo dňa 20.09.2024 č. k.
13P/79/2023-104 vo výroku I., ktorým boli neodkladným opatrením upravené práva a povinnosti rodičov
k maloletému dieťaťu na čas do rozhodnutia vo veci samej. Neodkladné opatrenie zrušil s účinnosťou

od právoplatnosti tohto rozsudku v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu v konaní vedenom na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 13P/79/2023.

14. trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania. O trovách konania štátu rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej podľa § 58 ods. 2 CMP.

15. Proti tomuto rozsudku, a to výrokom I., II., III., IV., v zákonnej lehote podal odvolanie otec maloletého
dieťaťa prostredníctvom právnej zástupkyne z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e), f) CSP s dôrazom
jeho rozporu so záujmami maloletého dieťaťa. Otec poukázal na to, že rodičia maloletého nikdy
neboli manželmi, ale ako partneri žili v rodinnom dome v I. J. J., L. H., ktorý je výlučným vlastníctvom

otca maloletého, kde maloletý býval od svojho narodenia, až do vydania neodkladného opatrenia a
starostlivosť o neho zabezpečovali obaja rodičia v rovnakom rozsahu. V čase, keď medzi rodičmi
začali vznikať konflikty, navrhol matke, aby sa z rodinného domu odsťahovala a vyhli sa tak napätej
situácii v domácnosti, ktorá nemala na citlivú povahu maloletého pozitívny vplyv, na čo matke poskytol
dostatočný časový priestor, bol jej nápomocný v hľadaní nájomného bývania v blízkosti maloletého,

resp. v okrese N., kde mala v tom čase aj zamestnanie, aby mohli zabezpečovať maloletému striedavú
osobnú starostlivosť. Bol ochotný poskytnúť matke mesačný príspevok na bývanie v snahe, aby neboli
citové väzby medzi matkou a synom pretrhnuté, a aby mohla byť realizovaná striedavá starostlivosť bez
tak vážnej zmeny, akou zmena školského prostredia bezpochyby je. Nikdy nemal záujem brániť matke
byť s maloletým a snažil sa, aby rozpad vzťahu medzi rodičmi mal na maloletého čo najmenší dopad.

Od zamietnutia návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia došlo k zmene pomerov, keď sa
matka bez súhlasu otca a s ohľadom na maloletého rozhodla presťahovať k svojim rodičom do F. do
okresu A. – vzdialenosť cca 40 km od bydliska otca a maloletého, napriek ponúknutej pomoci otca.
Podľa otca matka systematicky so svojimi rodičmi pracovala na tom, aby ovplyvnila názor maloletého
a ovplyvnila jeho „rozhodnutie“, kde chce bývať a chodiť do školy, čo opakovane maloletý pred otcom

verbalizoval, avšak pred matkou svoje vyjadrenia negoval a popieral zo strachu pred matkou a jej
sklamaním. Maloletý je, podľa odborných vyjadrení, problematický v oblasti emočnej kontroly, a to
hlavne v náročných situáciách a aj zo správy z diagnostického vyšetrenia, ktoré maloletý absolvoval
s oboma rodičmi v septembri 2023, vyplynulo, že zásadná zmena prostredia, čo do bydliska a školy
nie je v záujme maloletého. Zrejme ani sama matka zmenu prostredia nevnímala pozitívne, keď po

odsťahovaní začala mať zdravotné problémy. Podľa otca, vychádzajúc z vyjadrení maloletého, rástol
tlak vyvíjaný na maloletého, súvisiaci so zlým zdravotným stavom matky, ktorá bola hospitalizovaná v
nemocnici pre infarkt. Je prirodzené, že maloletý citlivo vnímal a vníma zdravotné problémy matky, o
matku sa prirodzene bál a tento strach bol u neho podporovaný matkou aj starými rodičmi. Maloletý bol
vmanipulovaný do postavenia „maminho záchrancu“, keď mu neustále opakuje, že je vážne chorá, že

ho potrebuje.... . V tomto čase matka podala návrh na ďalšie neodkladné opatrenie a v tomto časovom
horizonte prebehol u kolízneho opatrovníka rozhovor s maloletým, ktorý pod vplyvom aktuálnych
okolností/zdravotný stav matky a tlak vytvorený na jeho psychiku a najmä príchod na rozhovor kolízneho
opatrovníka s matkou z matkinho prostredia/verbalizoval, že chce byť s matkou. Vyjadrenie maloletého
bolo v tom čase potrebné vyhodnotiť aj s prihliadnutím na skutočnosť, ako bol ovplyvnený prostredím,

z ktorého prišiel na výsluch na ÚPSVaR. K vykonanému pohovoru nebol prizvaný psychológ, napriek
tomu, že kolízny opatrovník konštatoval na stretnutí dňa 24.9.2024, že správanie sa maloletého je
dôsledkom citového a psychického tlaku. Slová, ktoré maloletý použil v pohovore a ktoré kolízny
opatrovník citoval vo svojom vyjadrení, zjavne nezodpovedajú jeho veku a psychickej vyzretosti. Podľa
mediátorky, ktorú obaja rodičia maloletého navštívili na odporučenie ÚPSVaR - výstup mediátora zo

dňa 23.8.2024 - a ktoré vyjadrenie citovala v znaleckom posudku aj znalkyňa : „Podľa mediátorky, otec
má jediný záujem, má rád syna, chce byť súčasťou jeho života tak, ako doteraz a je ochotný urobiť
maximum ústupkov a kompromisov, aby ho mohol mať v striedavej osobnej starostlivosti“, matka hľadala
akékoľvek možnosti, ako to znemožniť. Takémuto prístupu matky k záujmom maloletého bola okresným
súdom poskytnutá súdna ochrana, pretože vydal dňa 20.9.2024 uznesenie o nariadení neodkladného

opatrenia, ktorým maloletého dočasne zveril do matkinej osobnej starostlivosti, bez ohľadu na záujem
maloletého, opierajúc sa len o matkou ovplyvnenú výpoveď maloletého. Uvedené uznesenie bolo
vydané v prospech matky a nie v prospech maloletého. Záujem otca ostal úplne nepovšimnutý. Zásah
do integrity maloletého bol o to výraznejší, že maloletý nastúpil v septembri 2024 do školy, ktorúnavštevoval dovtedy - v I. J. J., teda v bydlisku otca a na základe nariadeného neodkladného opatrenia
bol maloletý zo dňa na deň matkou odvedený do nového prostredia, do novej školy, medzi nových
ľudí. Až po nariadení neodkladného opatrenia sa maloletý podrobil znaleckému dokazovaniu. Jedným z

konštatovaní znalca je, že : ,,Maloletý nie je pripravený na zmenu, ktorá nastala rozlukou rodičov/zmena
trvalého pobytu/. Zmene nerozumie, prijíma ju ako fakt a zmenu nemá vôľovo a citovo spracovanú,
reaguje potláčaním prežívania“.... . Pokiaľ znalkyňa konštatuje, že zmena trvalého pobytu sa nejavila
a ani nejaví perspektívne v prospech maloletého, tak v prípade zverenia maloletého do striedavej
osobnej starostlivosti, by nešlo o zmenu, ale o návrat do prostredia, v ktorom sa maloletý narodil a

býval, kým ho matka z neho nevytrhla. Otec ďalej v odvolaní citoval závery znalkyne v znaleckom
posudku, ktorá o.i. konštatuje, že ...,,nevylučuje striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov v staršom
školskom veku“..., ktorý podľa otca bude o 1-2 roky a možno predpokladať, že vzťah otca a maloletého
sa úpravou styku v rozsahu, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozsudku, zmení a otec nebude
mať dostatočný výchovný vplyv na svojho syna. Otec je presvedčený, že dieťa potrebuje oboch rodičov,
preto bol ochotný urobiť všetko pre to, aby maloletý oboch rodičov naozaj mal. Matka neurobila ani

jeden ústupok, nepodala jediný návrh, ktorý by otca, ako rovnocenného rodiča akceptoval, neurobila
nič pre naplnenie práva maloletého na oboch rodičov v rovnakej miere, ničoho sa nevzdala, nevyšla zo
svojej komfortnej zóny, nepracuje na tom, aby boli uspokojené emočné potreby maloletého vo vzťahu
k otcovi, skôr naopak. Otec v priebehu konania navrhol ďalšie riešenie, a to uzavretie rodičovskej
dohody, v zmysle ktorej by obaja rodičia maloletého A. vykonávali striedavú osobnú starostlivosť v

týždenných intervaloch, a to v rodinnom dome vo vlastníctve otca maloletého na adrese I. J. J., H.
G. XXX, s tým, že v čase starostlivosti jedného rodiča sa druhý rodič nebude v rodinnom dome
zdržiavať a zasahovať, bez predchádzajúcej dohody s druhým rodičom do jeho starostlivosti. Súčasťou
rodičovskej dohody by bol aj návrat maloletého do známeho školského prostredia tak, že maloletý by
navštevoval základnú školu v I. J. J., na ktorý matka reagovala negatívne a bez uvedenia dôvodu.

Nakoľko nebol v tom čase známy postoj maloletého k takejto forme starostlivosti, boli obaja rodičia
kontaktovaní kolíznou opatrovníčkou, že v CDR bude dňa 1.9.2025 vykonaný pohovor s maloletým,
ktorého sa majú zúčastniť obaja rodičia a maloletý, nakoľko je potrebné kolíznym opatrovníkom zistiť
názor dieťaťa na navrhnutý spôsob striedavej osobnej starostlivosti, pričom v deň, kedy mal byť pohovor
vykonaný, kontaktovala kolízneho opatrovníka matka maloletého s tým, že A. „sa zrútil“ a na pohovor

ísť nechce. Podobné správanie maloletého matka už verbalizovala aj predtým, ale otec u A. to nikdy
nezažil. Maloletý je u otca pokojný a šťastný, nikdy u otca neplakal. Správanie sa maloletého u otca
a u matky je zjavne rozdielne. Podľa otca zo strany kolízneho opatrovníka neboli včas vykonané
nevyhnutné úkony k tomu, aby bol spôsobilý chrániť záujmy maloletého v tomto konaní. Otec nemal inú
možnosť, aby zistil nestranné stanovisko maloletého, len navrhnúť, aby výsluchom maloletého konajúci

sudca zistil jeho stanovisko k navrhnutému spôsobu striedavej osobnej starostlivosti vykonávanej v
rodinnom dome v H., ktorý pohovor s maloletým okresný súd vykonal, avšak po jeho oboznámení,
na ostatnom pojednávaní, na ktorom rozhodol, tento nebol vykonaný na zistenie názoru maloletého
na navrhovaný spôsob striedavej osobnej starostlivosti, bol vedený len k zisteniu, či je maloletý vo
F. spokojný. Ani okresný súd a ani kolízny opatrovník sa maloletého na jeho postoj k navrhnutému

spôsobu striedavej osobnej starostlivosti nespýtal, o takejto možnosti tak maloletý nemá vedomosť.
Otec predniesol aj návrh na realizáciu striedavej osobnej starostlivosti v týždenných intervaloch, aj za
rešpektovania návštevy ZŠ vo F. (bydlisku matky), teda bez zmeny školského prostredia s tým, že by
zabezpečil maloletému dennú dochádzku do školy, aj zo školy zo svojho trvalého bydliska, navrhoval
aj ďalší spôsob realizácie striedavej osobnej starostlivosti, ktorú považuje za najvhodnejšiu a v záujme

maloletého, a to, aby maloletý navštevoval ZŠ v I. L., kedy by bolo možné realizovať aj striedavú
osobnú starostlivosť oboch rodičov, s rovnakou časovou náročnosťou pre oboch rodičov, kde by mohol
navštevovať aj školsky klub detí, s ktorými návrhmi sa okresný súd ani na pojednávaní, ani v odôvodnení
napadnutého rozsudku nezaoberal. Považoval za nespravodlivé, že napriek svojej snahe, ktorá nie je
účelová, ako konštatuje aj znalec v znaleckom posudku, nedokáže dosiahnuť dostupnosť svojho práva

rovnako sa podieľať na výchove svojho dieťaťa. Ak okresný súd uvádza v odôvodnení rozhodnutia, že
vychádzal z riadne zisteného skutkového stavu veci a vyhodnotil všetky vykonané dôkazy, tak počas
výsluchu maloletého na navrhnutý spôsob striedavej starostlivosti mu nebola položená ani jedna otázka
týkajúca sa zistenia jeho názoru na uvedené, preto tento objektívne nie je možné považovať za riadne
vykonaný dôkaz. Prekvapivo znie aj záverečná reč kolízneho opatrovníka, ktorý sa bez odôvodnenia

a najmä bez zisteného názoru maloletého vyjadril, že je v prospech maloletého, aby bol v osobnej
starostlivosti matky.
Okresným súdom určený rozsah styku s maloletým je pre otca časovo aj finančne náročný a veľa zo
spoločného času otec s maloletým strávia „presunmi v aute“ a má tiež vplyv na plnenie pracovnýchpovinností otca. Pri určovaní vyživovacej povinnosti otca voči maloletému považoval za potrebné
zohľadniť, že si maloletého preberá a tiež ho po styku vracia matke v mieste jej trvalého pobytu,
teda matka s cestovaním maloletého za otcom, nemá žiadne výdavky, preto navrhol, aby vyživovacia

povinnosť otca, v prípade zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matky, bola znížená na sumu
180,- Eur mesačne. Navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť v zmysle odvolacieho petitu, alternatívne
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

16. K doručenému odvolaniu otca maloletého dieťaťa sa písomne vyjadril kolízny opatrovník (č.l. 234

spisu), ktorý uviedol, že od rozhodnutia okresného súdu sp. zn. 13P/79/2023 zo dňa 19.9.2025 v
rodine maloletého naďalej vykonáva opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, pričom
rodine je poskytovaná pomoc a podpora pri riešení situácie maloletého dieťaťa aj prostredníctvom
realizovaného odborného poradenstva v Centre pre deti a rodiny N. (ďalej len „centrum“). Z vyjadrenia
centra okrem iného vyplýva, že rodičia v požadovanom rozsahu spolupracujú s centrom, zúčastňujú sa
stanovených termínov intervencií. Maloletý v priebehu intervencií prostredníctvom realizovaných aktivít

okrem iných skutočností vyjadroval pozitívnu citovú väzbu k obom rodičom. Nevyjadroval preferencie
žiadneho z rodičov. Centrum vníma, že rodičia citlivo pristupujú k rodičovskej zodpovednosti, vyjadrujú
záujem do budúcnosti plne reflektovať potreby maloletého v jeho najlepšom záujme. Informácie z centra
týkajúce sa priebehu vykonávaných opatrení doručených e-mailom, pripojil. Bol názoru, že v najlepšom
záujme maloletého je, aby sa situácia v rodine stabilizovala, aj vzhľadom na ADHD maloletého s tým,

že do budúcna nie je vylúčená striedavá osobná starostlivosť. K zlepšeniu vzťahov medzi rodičmi môže
prispieť aj aktuálne realizované odborné poradenstvo pre rodinu v centre.

17. K doručenému odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka prostredníctvom právnej zástupkyne
(č.l. 236 - 238 spisu). Poukázala na to, že otec dieťaťa v odvolaní uvádza celý predmet konania, od

roku 2023, kedy sa s matkou maloletého rozišiel. Opomína uviesť, že od rozchodu s matkou dieťaťa
túto neustále staval do pozície, že ona je tá, čo má odísť z jeho domu bez dieťaťa, s ktorým sa
môže stretávať cez víkendy, iné riešenie nechcel akceptovať. Iné návrhy na formu starostlivosti začal
produkovať až počas konania, po zverení maloletého do starostlivosti matky neodkladným opatrením,
pričom tieto preferovali len a výlučne potreby a záujem otca a nie dieťaťa, či jeho bývalej partnerky –

matky maloletého. Pokiaľ uvádza, že zabezpečovali starostlivosť o maloletého v rovnakom rozsahu, toto
matka od začiatku konania dôrazne popiera, a zotrváva na svojich vyjadreniach, že takmer celá miera
starostlivosti o dieťa bola na nej, pričom otec sa venoval predovšetkým sebe. Rovnako nie je pravdou,
že by dobrovoľne opustila domácnosť otca, pretože z tejto odišla po tom, ako otec dieťaťa zistil, že
bude dlhodobo PN, tak jej následne zrušil trvalý pobyt, na čo síce právo ako vlastník nehnuteľnosti mal,

no na pojednávaní sa vyjadril, že matku dieťaťa bude vo svojej nehnuteľnosti tolerovať a pobyt tam jej
umožní. Keďže svoj sľub nedodržal, bola nútená opustiť spoločnú domácnosť. To, že neakceptovala
žiadne návrhy otca dieťaťa – kde sa má odsťahovať, ako má žiť, kde má bývať, kto jej to má platiť
– čo jej otec dieťaťa vytýkal a toto podrobne rozpisuje, jej nemôže byť na ujmu. Matka po celý čas
hľadela na záujmy dieťaťa, vždy chcela, aby mali s otcom kvôli synovi korektný vzťah, otcovi v stretávaní

sa so synom nikdy nebránila, ani na dlhšie časové obdobie. Nie sú pravdou vyjadrenia otca, že by
na syna mal byť vyvíjaný tlak súvisiaci s jej zlým zdravotným stavom. Je prirodzené, že sa syn o
matku bál, nikto však u neho tento strach nepodporoval a nikto ho do žiadnej „záchranárskej pozície“
nemanipuloval. V konaní bol vypracovaný Znalecký posudok č. 2/2025, kde sa žiadne manipulácie, či
tlačenie dieťaťa do ochranárskej pozície nepreukázali. Naopak, znalkyňa zistila, že maloletý preberá a

napodobňuje správanie otca, ktoré je však voči matke znehodnocujúce, čo nie je v záujme maloletého
dieťaťa. To, že sa otec k matke chová nadradene a znehodnocujúco, vidno aj z formy a spôsobu
popisovania osoby matky dieťaťa v odvolaní. Znalkyňa ako v posudku, tak vo svojej výpovedi na
pojednávaní zotrvala na záveroch znaleckého posudku, v zmysle ktorých nie je v záujme maloletého
A. v súčasnosti opätovne meniť výchovné prostredie, no zároveň nevylúčila, že v budúcnosti bude v

záujme maloletého úprava výchovného prostredia. Maloletý sa dlhodobo vyjadroval, že mu stav, že je
u matky vyhovuje, že sa cíti dobre a na tomto nechce nič meniť, čo však otec dieťaťa neakceptoval.
Rodičia sa i s dieťaťom zúčastnili mnohých terapií, ktoré k ukľudneniu situácie neprispeli. Čo spôsobili,
bolo len prehĺbenie nedôvery maloletého v inštitúcie a nárast jeho odporu zúčastňovať sa stretnutí
či sedení so psychológmi, či inými pracovníkmi ÚPSVaR. Ak otec vytýka ako súdu, tak aj kolíznemu

opatrovníkovi, že riadne nezistili názor dieťaťa, či jeho názor na navrhnutý spôsob striedavej osobnej
starostlivosti, tak pohovor s maloletým okresný súd na návrh otca riadne vykonal, s takto vykonaným
pohovorom otec dieťaťa zas nebol spokojný, keďže podľa jeho názoru pohovor nebol vykonávaný k
spôsobu striedavej osobnej starostlivosti, ale mal byť a bol vedený len k zisteniu, či je maloletý vo F.spokojný. Považovala za zarážajúce, že otec nedokáže akceptovať názor vlastného dieťaťa a fakt, že
dieťasaneidentifikujesjeho(otcovým)domomvH.,alesľuďmiaprostredím,ktorémuvytvárajú životnú
pohodu. Ako uvádza aj znalkyňa vo svojom posudku, maloletý vníma aktuálne domov tam, kde je jeho

matka. Otec dieťaťa trvá na tom, že striedavá starostlivosť je pre „jeho“ dieťa najvhodnejším modelom
starostlivosti, nezaoberá sa, ale tým, či takáto starostlivosť zodpovedá najlepšiemu záujmu dieťaťa,
ktorý musí byť hlavným a určujúcim hľadiskom. Rovnako je potrebné prihliadnuť k názoru dieťaťa, ktoré
preferuje starostlivosť matky, k záveru znalkyne, ktorá aktuálne striedavú starostlivosť nedoporučuje,
za vhodnejšiu považuje stabilizáciu dieťaťa v starostlivosti matky. Okresný súd pri rozhodovaní zvážil aj

ďalšie špecifické okolnosti, t.j. či by vzhľadom na diagnostikované ADHD u maloletého, nepredstavovala
SOS pre dieťa nadmernú záťaž, rovnako sa vysporiadal aj s ďalšími faktormi, ako sú stále komunikačné
problémy medzi rodičmi, logistická a adaptačná náročnosť. Správne hľadal najlepší záujem dieťaťa, so
snahou o minimalizáciu negatívnych dôsledkov pre maloletého. Mala za to, že okresný súd sa riade
vysporiadal s nastolenými otázkami, riadne vyhodnotil všetky dôkazy.
Pri určení výšky vyživovacej povinnosti okresný súd správne zobral do úvahy majetkové pomery

oboch rodičov, ich príjmy a opodstatnené potreby maloletého dieťaťa, vzhľadom na jeho vek, záujmy a
zdravotný stav. Vyšiel z príjmu otca, ktorý podľa lustrácii súdu, vyjadrení otca a predložených výplatných
pások má priemernú čistú mesačnú mzdu vo výške 1.690,- Eur a pri takomto príjme v zmysle Metodiky
Ministerstva spravodlivosti SR pre výpočet výživného k deťom, tzv. tabuľkové výživné by malo výživné
otca predstavovať 20 % z jeho príjmu, čo by bolo v danom prípade výživné vo výške 338,- Eur mesačne.

Správne zobral do úvahy aj náklady na cestovné otca za synom, možné zvýšené náklady na syna v
čase, kedy je v domácnosti otca a určil výživné v sume 220,- Eur mesačne, pričom takto je akceptované
aj právo maloletého zúčastňovať sa na zvýšenej životnej úrovni toho rodiča, ktorý má vyšší príjem.
Matka poukázala na to, že v konaní bolo vykonávané rozsiahle dokazovanie za účelom zistenia
skutočnej situácie, vrátane vzťahu, potrieb a želaní maloletého A. a považovala za správne, že po dvoch

rokoch uzavrel konanie, ktoré bolo stresujúce a traumatizujúce hlavne pre maloletého. Maloletý A. je v
aktuálnom nastavení spokojný, zvyknutý, nie je žiadúce u dieťaťa spôsobovať ďalšiu traumatizáciu.
Podľa matky nie je pre maloletého vhodné, aby opätovne menil spôsob stretávania s otcom, keďže v
súčasnosti je už zvyknutý na stretávanie s otcom od štvrtka 15:00 do nedele 18:00, ako rodičia podpísali
dohodu u psychológa a k tomuto režimu má nastavené aj krúžky a ďalšie aktivity.

Navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch ako vecne a právne správny potvrdiť.

18. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 12.12.2025, bolo vyjadrenie matky a kolízneho
opatrovníka doručené otcovi prostredníctvom právnej zástupkyne (doručenka na č.l. 242 rub spisu)
s možnosťou sa k nim v lehote 10 dní písomne vyjadriť, ktorú nevyužil.

19. Postupom okresného súdu, a to podaniami zo dňa 19.12.2025, bolo vyjadrenie kolízneho
opatrovníka doručené matke prostredníctvom právnej zástupkyne a vyjadrenie matky doručené
kolíznemu opatrovníkovi na vedomie (doručenky na č.l. 242 rub spisu).

20. Ďalšie podania do momentu konania a rozhodovania krajským súdom nenasledovali.

21. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), na základe odvolania podaného v
zákonnej odvolacej lehote osobou oprávnenou, a to otcom maloletého dieťaťa (ďalej aj ,,otec“),
postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, keď nebolo potrebné

zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to ani dôležitý verejný záujem, za aplikácie
ust. § 65, § 66 CMP posúdil rozsudok okresného súdu v odvolaním dotknutých výrokoch a rozsudok
okresného súdu v časti napadnutého výroku I., vo výrokoch II.,III. IV. a v závislom výroku VI. o trovách
prvoinštančného konania potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP.
Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

22. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie podané otcom maloletého
dieťaťa bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k.
15CoP/11/2026-248 zo dňa 02.02.2026, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením,

v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 03.02.2026 a na webovej stránke Krajského
súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským
súdom.23. Za rešpektovania ust. § 65, § 66 CMP krajský súd uvádza, že základom pre jeho konanie bolo
odvolanie podané otcom proti rozsudku okresného súdu v časti výroku I. o zverení maloletého dieťaťa
do osobnej starostlivosti matky, vo výroku II. o určenom výživnom, výroku III. o zameškanom výživnom

a výroku IV. o úprave styku otca s maloletým dieťaťom.

24. Pokiaľ išlo o časť výroku I., výroky V. a VII. otec maloletého dieťaťa ich nenamietal, a to výrok
o oprávnení rodičov zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok v bežných veciach, nenamietal
ani rozhodnutie o zrušení výroku I. uznesenia Okresného súdu Prievidza zo dňa 20.09.2024

č. k. 13P/79/2023-104 dňa 20.09.2024 s účinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej,
o rozhodnutí, podľa ktorého o náhrade trov konania štátu rozhodne samostatným rozhodnutím po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, tieto výroky neboli napadnuté jeho odvolaním, preto v tomto
rozsahu rozsudok okresného súdu zostal nedotknutý. Odvolací súd len k úplnosti dodáva k ostatným
odvolaním otca nenapadnutým výrokom, že nezistil ani ich nesprávnosť.

25. Podstatou odvolania otca boli námietky, že okresný súd nedostatočne zhodnotil vykonané
dokazovanie, ak namiesto zverenia dieťaťa do striedavej starostlivosti rozhodol o jeho zverení do
osobnej starostlivosti matky. Nestotožnil sa s určenou výškou vyživovacej povinnosti, ak okresný súd
nezohľadnil výdavky otca spojené s preberaním a odovzdávaním maloletého v mieste bydliska matky,
s úpravou bežného styku, a to v určenej hodine začiatku styku v týždni a v dni nepárneho týždňa, a

tým nesprávne právne vec posúdil.

26. Krajský súd uvádza, že pokiaľ išlo o odvolanie otca voči časti výroku I., výrokom II., III., IV. rozsudku
okresného súdu a v ňom tvrdené skutočnosti, následné vyjadrenia, tak na rozhodnutie krajského súdu,
ako súdu odvolacieho, v zmysle podaného odvolania nebolo potrebné k uvádzaným skutočnostiam

nariadiť pojednávanie, pretože bolo postačujúce, aby bolo odvolacím súdom rozhodnuté na základe
celého obsahu spisového materiálu a v ňom doložených listín. Odvolateľ nevzniesol žiaden presvedčivý
dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania, nasledujúca po výmene ich písomných podaní
po rozhodnutí okresným súdom, by mohla zaručiť spravodlivé konanie (rozhodnutie Európskeho súdu
pre ľudské práva zo dňa 25.04.2002 č. 64336/01 vo veci LINO CARLOS VARELA ASSALINO proti

Portugalsku; rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 218/2009, sp. zn. 3Cdo 51/2011, sp. zn.
3Cdo 186/2012, sp. zn. 7Cdo 56/2011).

27. Primárne krajský súd vo vzťahu k napadnutej časti výroku I., výrokom II., III. a IV. rozsudku
okresného súdu uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia ust. § 387 ods. 2 CSP, pretože

sa stotožňuje s rozsudkom okresného súdu v tejto časti a odôvodnením k nemu sa viažucim, na ktoré
v podrobnostiach odkazuje. Práve z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie je potrebné a ani žiaduce,
aby v odôvodnení rozsudku krajského súdu boli zopakované tie skutkové a právne závery, s ktorými
sa krajský súd stotožňuje, pretože je postačujúce na ne len odkázať. Uvedené vyplýva z toho, že
odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovanie, pretože

prvoinštančné a odvolacie konania z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok. Za aplikácie ust. §
387 ods. 3 veta druhá CSP sa však krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku vysporiadal s podstatnými
tvrdeniami odvolateľa uvedenými v podanom odvolaní.

28. Krajský súd, ako odvolací súd, po posúdení veci na základe odvolania otca, vo väzbe k odvolaciemu

dôvodu o nedostatočne zistenom skutkovom stave uvádza, že tento nebol relevantný.

29. V súvislosti s námietkou nedostatočne zisteného skutočného stavu veci v spojení s vykonaním
dokazovania a jeho zhodnotenia krajský súd poukazuje na to, že právomoc konať o veci, ktorej sa návrh
týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť, či a aké dôkazy na zistenie skutočného stavu sú potrebné a

akým spôsobom sa zabezpečí ich vykonanie. Posúdenie, akým spôsobom budú dôkazy vykonané
je vždy vecou súdu (§ 188 CSP), a nie účastníkov konania. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri
ktorej hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, pričom procesná
právna úprava vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, majúcej základ v ústavnom princípe
nezávislosti súdov. Odvolací súd skúmal, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v

dokazovaní, avšak takéto vady v procese dokazovania nezistil. Z okolností preskúmavanej veci vyplýva,
že okresný súd v rámci zisťovania skutočného stavu veci postupoval v súlade so základnými princípmi
civilného mimosporového konania. Okresný súd sa v odôvodnení preskúmavaného rozsudku vyporiadal
so všetkou relevantnou argumentáciou účastníkov, ktorú vzniesli v priebehu prvoinštančného konania,dokazovanie vykonal v dostatočne potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci, ak aj zo Zápisnice
o pojednávaní zo dňa 19.09.2025 (č.l. 206-216 spisu) vyplývalo, že po vykonaní dokazovania listinnými
dôkazmi, prečítaním ich podstatného obsahu okresným súdom bolo uvedené ,,Bez pripomienok“ a ďalej

bolo uvedené, že ,,Účastníci konania nemajú ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania“.

30. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu bolo podstatné vyhodnotiť, či vykonané dokazovanie dalo základ
pre záver okresného súdu o zverení maloletého A. do osobnej starostlivosti matky, o otcovi určenej
vyživovacejpovinnosti,akoajourčenejúpravestykuotcasmaloletým.Krajskýsúdmázato,žesúdprvej

inštancie dôsledne pristupoval k riešeniu danej súdnej veci, posudzoval všetky skutočnosti, ktoré v rámci
konania vyšli najavo s prihliadnutím na doložené správy, závery znaleckého dokazovania, vyjadrenia
maloletého dieťaťa, odporúčania kolízneho opatrovníka.

31. Vo všeobecnosti v súvislosti s rozhodovaním v otázke zverenia maloletého dieťaťa do starostlivosti
odvolací súd zvýrazňuje, že v prípade, ak sa rodičia nevedia dohodnúť, je to práve súd, komu prináleží

vyhodnotiť obsah pojmu najlepší záujem dieťaťa komplexne so zohľadnením všetkých individuálnych
okolností toho-ktorého prípadu. Krajský súd poukazuje na to, že vo veciach starostlivosti o maloleté
deti sú súdy povinné prihliadať predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, nie na záujem rodičov.
Dieťa je prioritou. Ustanovenie § 24 ods. 5 Zákona o rodine aplikovateľné cez ust. § 36 ods. 1
Zákona o rodine ukladá súdu, aby pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností sledoval

predovšetkým záujem maloletého dieťaťa s ohľadom na jeho citové väzby, vývinové potreby, a tiež
schopnosť rodičov dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa a dbať, aby bolo rešpektované právo
dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov. Pri posudzovaní najlepšieho záujmu
dieťaťa nemožno postupovať podľa vopred danej schémy, keď striedavá starostlivosť nemôže byť
paušálne využívaná ako forma „spravodlivého“ rozdelenia starostlivosti o dieťa medzi oboch rodičov.

Záujem a potreby konkrétneho dieťaťa je preto potrebné posudzovať v každom jednotlivom prípade
osobitne a so snahou o minimalizáciu negatívnych dôsledkov pre dieťa.

32. Medzi hmotnoprávne predpoklady na rozhodnutie súdu o striedavej osobnej starostlivosti, ktoré
musia byť kumulatívne splnené, patrí v zmysle § 24 ods. 3 Zákona o rodine jednoznačný záujem

dieťaťa na zverení do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, možnosť zaistenia potrieb
dieťaťa pri tomto spôsobe osobnej starostlivosti ako pri výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov,
spôsobilosť oboch rodičov dieťa vychovávať, záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa
alebo súhlas aspoň jedného z rodičov so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. Je
nesporné, že súd musí rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom

rodičom a vždy musí prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako aj schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove
a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Pri rozhodovaní o jej vhodnosti je však vždy prioritný záujem
dieťaťa, až potom právo rodiča. Vhodnosť a možnosť striedavej osobnej starostlivosti pre to-ktoré
dieťa, ako aj pre rodiča, závisí od mnohých faktorov - veku a osobnosti dieťaťa, jeho psychického

nastavenia, povahových vlastností a vývojových možností, adaptovateľnosti, citových väzieb dieťaťa
k rodičom, výchovných schopností a povahových vlastností rodičov, ich životných a materiálnych
pomerov, vzdialenosti medzi oddelenými bydliskami rodičov, stability budúceho výchovného prostredia,
schopnosti rodičov vzájomne komunikovať na úrovni záležitostí dieťaťa a pod.. Záujem a potreby
konkrétneho dieťaťa je preto potrebné posudzovať v každom jednotlivom prípade osobitne a so snahou

o minimalizáciu negatívnych dôsledkov pre dieťa.

33. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie otázku zverenia maloletého dieťaťa posúdil
z vyššie uvedených hľadísk a správne, vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania, časťou
výroku I. rozsudku maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky. Krajský súd v zhode so

záverom okresného súdu vyjadreným v odseku 20. odôvodnenia napadnutého rozsudku, na ktorý
v podrobnostiach odkazuje, v otázke osobnej starostlivosti o maloleté dieťa považoval v konkrétnostiach
súdenejvecizapodstatnéprimárnezastabilizovaťvýchovnéaemočnéprostrediemaloletého,atonielen
s ohľadom na jeho diagnózu ADHD, ale aj na stanovisko znalca, že ...,,vzhľadom na aktuálne vývinové
potreby maloletého a jeho poruchy pozornosti spojené s hyperaktivitou sa z psychologického hľadiska

t.č. javí zmena pobytu maloletého v prospech jeho socioemočnej stabilizácie a režimového pravidelného
nastavenia, nakoľko averzívne napätie medzi rodičmi, ktorého bol svedok najmä na jar a leto 2024
neprispelo k jeho vývinovej prosperite a emočnej istote“.... I keď znalkyňa uviedla na jednej strane to,
že ...,,perspektívne sa nejaví v prospech maloletého formálna zmena trvalého pobytu za matkou...,“na strane druhej konštatovala, že ... ,,maloletý vníma aktuálne domov tam, kde je jeho matka“, ako aj,
že ...,,emočne ju preferuje“. Znalkyňa skonštatovala, že maloletý zmene, ktorá nastala rozlukou rodičov
nerozumie, nemá ju spracovanú, reaguje emočnou destabilizáciou. Považovala za možné predpokladať,

že matka v neskoršom veku maloletého nemusí zvládať jeho emočné nároky, avšak ...,,dovtedy je
vzhľadomnaaktuálnezistenýstavzpsychologickéhohľadiskavhodné,abybolmaloletýemočnenaďalej
stabilizovaný v starostlivosti matky a školoval sa v menšom triednom kolektíve, kde je možný osobnejší
prístup“. S ohľadom na závery znalkyne o emočnej nepripravenosti maloletého na zmenu, ktorá u jeho
rodičov nastala a aj k veku maloletého, správne postupoval okresný súd, ak v rámci rozhovoru konajúcej

sudkyne s maloletým (nahrávka Zápisnice o výsluchu zo dňa 12.9.2025) bol u dieťaťa opakovane,
na základe rôzne formulovaných otázok a v rôznych súvislostiach zisťovaný jeho postoj k (novému)
prostrediu, kde žije, sociálnym väzbám, škole, z ktorého vyplynulo, že sa stabilizoval. Nebolo žiaduce,
s dôrazom práve na narušenú bazálnu istotu maloletého, aby mu boli kladené otázky týkajúce sa
vyjadreniajehopostojakformestarostlivostitak,akopožadovalotec(išlobyopreneseniezodpovednosti
na maloletého, čo nie je namieste) za stavu, že maloletý intenzívne prežíval a prežíva rodičovský konflikt

a je vo vzťahu k rodičom, ku ktorým obom má blízky vzťah, v konflikte lojality (možná strata priazne
ktoréhokoľvek rodiča). Podstatným bolo zistiť, k čomu zo strany okresného súdu došlo, že maloletý sa
v aktuálnom prostredí adaptoval a je spokojný. Predsa pre zdravý vývoj maloletého nie je žiaduce, aby
bol vystavený konfrontácii so svojimi vyjadreniami, čo by naopak mohlo vyvolať u neho emocionálny
tlak. Uvedené pritom nie je ani v najmenšom rozpore s tým, že maloletý má rovnako k obidvom rodičom

a aj k otcovi pozitívny vzťah, vníma ich ako dôležité osoby v jeho živote. Odvolací súd citlivo vníma
vzťah otca k maloletému, jeho návrhy a snahu sa o maloletého starať, podieľať sa na jeho výchove,
avšak podstatným v tomto smere nie je ,,prianie“ rodiča (druhého), ale práve najlepší záujem maloletého
dieťaťa, ktorým aktuálne je, aby bol jeho stav stabilizovaný, aby sa zbavil vnútornej neistoty a postupne
prijal zmenu, ktorá nastala bez toho, aby bol vystavený konfliktu lojality. Z uvedeného aktuálne nebolo

preukázané, že by zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti bolo v jeho záujme, ale
naopak v záujme maloletého dieťaťa bolo jeho zverenie do osobnej starostlivosti matky a nastavenie
modelupravidelnéhostykuotcasmaloletým,ktorýzabezpečízachovaniejehovzťahuktomutodruhému
rodičovi a umožní naďalej rozvíjanie ich vzájomných citových väzieb. Ani v odvolacom konaní nebolo
otcom tvrdené, že by matka maloletého dieťaťa nespĺňala zákonom stanovené predpoklady pre osobnú

starostlivosť o maloleté dieťa a v jej starostlivosti neboli zistené žiadne vážne nedostatky, ktoré by bránili
zvereniu maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti, čo odporučil aj kolízny opatrovník.

34. Pokiaľ išlo o rozsah okresným súdom určenej vyživovacej povinnosti otca k maloletému A., tak otec
v podanom odvolaní len namietal nezohľadnenie výdavkov spojených s odovzdávaním a preberaním

maloletého v rámci úpravy styku v bydlisku matky. Krajský súd túto námietku nepovažoval za dôvodnú.
Vo vzťahu k určeniu výživného na maloleté dieťa, okresný súd postupoval v súlade s kritériami v ust.
§ 62 a § 75 Zákona o rodine a rozhodol vecne správne. Okresný súd vykonal dokazovanie a podľa
zistení, ktoré popísal v odsekoch 14., 15., odporúčania kolízneho opatrovníka v odseku 16. odôvodnenia
napadnutého rozsudku posúdil schopnosti, možnosti, majetkové pomery oboch rodičov a odôvodnené

potrebydieťaťa,čovyjadrilvodseku26.odôvodnenianapadnutéhorozhodnutia.Podľanázorukrajského
súdu z titulu aplikácie ustanovenia § 387 ods. 2 CSP nebolo potrebné a ani žiaduce, aby opätovne
zopakoval položkovito príjmy a výdavky rodičov, výdavky na strane dieťaťa, ktoré ako dôvodné a
preukázané na základe výsledkov dokazovania ustálil okresný súd, preto krajský súd len odkázal na
odseky rozsudku okresného súdu, ktoré túto konkretizáciu obsahujú. V otázke výživného krajský súd

dospel k záveru, že otec maloletého dieťaťa s poukazom na jeho schopnosti, možnosti a náklady
s ohľadom na potreby dieťaťa a prihliadnuc na tzv. tabuľkové výživné je schopný okresným súdom
určené výživné v sume 220,- Eur mesačne platiť, a to práve za stavu zohľadnenia zvýšených nákladov
otca spojených s preberaním a odovzdávaním maloletého v mieste jeho bydliska (bydlisko matky).

35. Okresný súd zameškané výživné za obdobie od 01.09.2024 do 30.9.2025 správne ustálil v sume
1.560,-Eur, obdobie a výšku, ktorého nedoplatku otec v odvolaní ani nespochybnil, ktorý povolil zaplatiť
v splátkach po 65,-Eur splatných spolu s bežným výživným (§ 232 ods. 3 CSP). Aj podľa názoru
odvolacieho súdu je v schopnostiach a možnostiach otca v okresným súdom určenej lehote zameškané
výživné uhradiť.

36.RozsahúpravystykupodľavýrokuIV.rozsudkuokresnéhosúdukrajskýsúdpovažovalzadostatočný
a nevidel dôvod pre otcom navrhovanú zmenu v úprave hodiny začiatku styku a dni v nepárnom týždni,
ku ktorej neuviedol ani relevantný dôvod. Bezprostredne s týmto konštatovaním dáva do pozornostirodičom, že súdne rozhodnutie o stretávaní sa rodiča s maloletým dieťaťom, ktoré nemá v osobnej
starostlivosti, predstavuje len základný/povinný rámec. Je vecou vzájomnej dohody rodičov akákoľvek
prípadná modifikácia stretnutí rešpektujúca aktuálne pomery a širšie súvislosti na strane toho-ktorého

rodiča, či maloletého dieťaťa (napr. oslava v rodine niektorého z rodičov, možnosť využitia predĺženého
víkendu, ochorenie dieťaťa, či školská alebo mimoškolská aktivita aj počas víkendu a pod.). Súdom
prvej inštancie upravený styk otca s maloletým dieťaťom sleduje legitímny cieľ, ktorým je udržiavanie
a prehlbovanie vzťahov dieťaťa s jeho otcom, pričom určeným rozsahom úpravy styku sa dosiahlo,
čo najoptimálnejšie usporiadanie výkonu rodičovských práv. Vymedzený rozsah a intenzita stretnutí

umožňuje naďalej rozvíjať a prehlbovať vzájomný vzťah otca s maloletým dieťaťom. Je vždy v najlepšom
záujme maloletého dieťaťa, aby malo vybudovaný pozitívny vzťah s obidvoma rodičmi, pričom ten rodič,
ktorému bolo zverené do osobnej starostlivosti (matka), nemá voči maloletému väčšie práva ako druhý
rodič.

37. Krajský súd zdôrazňuje, že maloleté dieťa má pozitívne väzby k obom rodičom, a preto apeluje

na rodičov, aby napriek rozpadu ich partnerského vzťahu obaja aktívne pristupovali k udržiavaniu a
rozvíjaniu emočných (rodičovských) väzieb nielen k svojej osobe, ale aj k osobe druhého rodiča. Hoci ich
partnerský vzťah v konečnom dôsledku nebol ,,úspešný“, naďalej zostávajú rodičmi maloletého dieťaťa
a ich (ešte viac prirodzenou morálnou, než právnou) povinnosťou je správať sa tak, aby maloleté dieťa,
čo najmenej pocítilo fakt, že nevyrastá v spoločnej domácnosti s oboma svojimi rodičmi. Je potrebné si

uvedomiť, že dieťa má rado oboch rodičov rovnako a ak nie je možné, aby žili všetci spoločne, tak potom
je nevyhnutné maloleté dieťa viesť a prispievať k rozvíjaniu vzťahu s druhým rodičom, nevťahovať dieťa
do rodičmi nevyriešených vzťahov, pretože opačným konaním by svojmu dieťaťu len ubližovali. Nestačí,
ak sa rodičia správajú korektne a s láskou k svojmu dieťaťu, ale je nevyhnutné, aby sa správali korektne
aj k sebe navzájom.

38. Na základe preskúmania rozsudku okresného súdu v dotknutých výrokoch v spojení s ich
odôvodnením odvolací súd nezistil okolnosti, ktoré by viedli k záveru o ich vecnej nesprávnosti,
preto rozsudok okresného súdu v časti napadnutého výroku I., výrokoch II., III., IV. v spojení so
závislým výrokom VI. o trovách prvoinštančného konania potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa

§ 387 ods. 1 a 2 CSP.

39.Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniakrajskýsúdrozhodolpodľa§396ods.1CSPvspojení
s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže nebol
zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z jeho aplikácie.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva

táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania

pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.