Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 13, 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/89/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125010695
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6125010695.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ivany Datlovej a sudcov
JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD. a JUDr. Štefana Nováka, LL.M., na verejnom zasadnutí konanom dňa
13. januára 2026 v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., stíhaného pre zločin
ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. c)
Trestného zákona, prejednal odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica,

pracovisko Brezno sp. zn. 3T/65/2025 zo dňa 13. októbra 2025 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného A. B.
z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom sp. zn. 3T/65/2025 zo dňa 13. októbra 2025 samosudkyňa Okresného súdu
Banská Bystrica, pracovisko Brezno, po úprave skutkovej vety, uznala obžalovaného A. B. za vinného

zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na §
138 písm. c) Trestného zákona, ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že

v presne nezistenom čase od 19.00 h. dňa 29. 03. 2025 do 13.58 h. dňa 30.03.2025 v C., na ul. Cesta
osloboditeľovprizastávkeMHDvobjekteopustenéhodrevenéhostánku,fyzickynapadolA.C.tak,žeho
minimálne 2 krát udrel do tváre, a keď spadol na zem kopal ho najmä do oblasti chrbta, pričom na ňom aj

kľačal,podpálilmubundu,ktorúnáslednezahasil,čímmutaktospôsobilmnohopočetnépomliaždeninya
odreninyhlavysokuliarovýmhematómom,vnútrolebečnékrvácanienaviacerýchmiestach–subdurálny
čelovo-temennozáhlavnej oblasti vľavo a záhlavno- temennej oblasti vpravo, pomliaždenie mozočka
vpravo a spánkového laloka mozgu vpravo s krvácaním, tržnú ranu ľavej ušnice, objemný pneumotorax
vľavo, hemotorax vpravo, emfyzém krku a chrbta vľavo, sériovú zlomeninu 3.-5. rebra vpravo s posunom
a 10.-12. rebra vľavo, zlomeninu priečneho výbežku 4. krčného stavca vľavo, zlomeninu priečneho

výbežku 2., 3. a 4. driekového stavca vľavo, popáleninu chrbta s nekrózou III. stupňa 15x10 cm, početné
hlboké odreniny horných a dolných končatín obojstranne, ako následok útoku na hlavu, hrudník, driek
a končatiny opakovanými údermi päsťou a kopnutím vysokej intenzity, ktoré si vyžiadali dobu liečenia
najmenej 3 mesiace a závažné obmedzenia v obvyklom spôsobe života v trvaní 8 týždňov, čím došlo
k poškodeniu životne dôležitých orgánov, mozgu a pľúc poškodeného A. C..

Za uvedený trestný čin bol obžalovaný podľa § 155 ods. 2 Trestného zákona, v spojení s § 38 ods. 2,
ods. 3, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 6
rokov a šesť mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradený do
ústavusostrednýmstupňomstráženia.Zároveňmubolapodľa§287ods.1 Trestnéhoporiadkuuložená
povinnosť zaplatiť poškodenému A. C. škodu (bolestné) vo výške 21 031, 20 Eur a Dôvere, zdravotnej
poisťovni, a.s. škodu vo výške 122,42 Eur a podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku bol poškodený A.

C. odkázaný so zvyškom jeho nároku na náhradu škody na civilný poroces.Na základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní výsluchom obžalovaného, svedka-
poškodeného A. C., svedkyne D. C. – matky poškodeného, znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie chirurgia, traumatológia A. E. E., čítaním jeho znaleckého posudku č. 54/2025 (č.l. 129-153)

ohľadom popisu zranení poškodeného, mechanizmu ich vzniku, dĺžky jeho liečenia a práceneschopnosti
a vplyvu zranení na jeho obvyklý spôsob života, znaleckého posudku znalca z odboru Zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie psychiatria A. F. G. č. 52/2025 (č.l. 106-126) ohľadom posúdenia závislosti
obžalovaného odalkoholuainýchnávykovýchlátokaznaleckéhoposudkuKEUPZČES:PPZ-KEU-SL-
EXP—2025/794 (č.l. 178-180) ohľadom posúdenia zaistenej chemickej stopy č. 3 a ostatných dôkazov,

ktorých obsah podrobne popísal v odôvodnení napadnutého rozsudku, považoval za preukázané
konanie obžalovaného opísané v skutkovej vete jeho rozsudku. Pritom dospel k záveru, že obžalovaný
minimálne v nepriamom úmysle spôsobil poškodenému ťažkú ujmu na zdraví, a to závažnejším
spôsobom konania, pretože jeho zranenia spočívali v poškodení životne dôležitých orgánov - pľúc
a mozgu a vyžiadali si liečbu v trvaní najmenej 3 mesiace s obmedzením poškodeného v jeho obvyklom
spôsobe života v trvaní 8 týždňov a čin vykonal surovým, trýznivým spôsobom tým, že poškodeného

intenzívne kopal do celého tela, vrátane hlavy a hrudníka vyššou silou a poškodenému tiež podpálil
bundu, v dôsledku čoho utrpel na chrbte popáleniny III. stupňa. Jeho konanie právne kvalifikoval tak, ako
bolo vo výroku prvostupňového rozsudku uvedené. Obhajobe obžalovaného neuveril, pretože v čase
skutku sa na mieste činu zdržiavali len obžalovaný a poškodený a preukázané zranenia poškodeného
boli čerstvé.

Hoci obžalovanému, ktorý bol doposiaľ 14 krát súdne trestaný, ukladal trest za opätovne spáchaný
zločin, teda vychádzal z upravenej trestnej sadzby podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona (7 rokov
a 4 mesiace – 12 rokov), uložil mu ho pod jej dolnou hranicou, a to vo výmere 6 rokov a šesť
mesiacov v súlade s § 39 ods. 3 písm. d) Trestného zákona. V prospech obžalovaného podľa § 39

ods. 1 Trestného zákona zohľadnil, že vykonal úkony smerujúce k včasnému poskytnutiu lekárskej
pomoci poškodenému, bez ktorej by poškodený zraneniam podľahol (okolnosti prípadu) a tiež pomery
obžalovaného, ktorý, ak nie je vo výkone trestu, žije rovnakým spôsobom života ako poškodený
v komunite bezdomovcov, s každodenným požívaním alkoholu.

Pretože obžalovaný spôsobil trestným činom škodu, na ktorej náhradu si poškodení uplatnili svoj nárok
riadne a včas, k jej náhrade v nesporne preukázanej výške obžalovaného zaviazal vo vzťahu k obom
poškodeným a v prevyšujúcom rozsahu poškodeného C. s jeho nárokom na náhradu škody odkázal
na civilný proces.

Protitomutorozsudkupodalvčasvočivšetkýmjehovýrokomodvolanieobžalovaný,atoprostredníctvom
svojej obhajkyne podaním doručeným okresnému súdu dňa 27.10.2025, ktoré písomne odôvodnila
podaním zo dňa 28.10.2025 a obžalovaný podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 24.11.2025.
Napadnutý rozsudok považoval za nezákonný a neodôvodnený, pretože skutkový stav nebol zistený
úplne,pretrvávajúpochybnostioskutkovýchokolnostiachdôležitýchprepreukázanievinyobžalovaného

a skutok nebol správne právne posúdený.

Obžalovanýnamietal,ževkonanínebolobezpochybnostípreukázané,ževšetkyzraneniapoškodeného
vznikli priamo následkom konania obžalovaného. Argumentoval, že znalec založil svoje závery výlučne
na sekundárnej dokumentácii bez osobného vyšetrenia poškodeného a tiež pripustil, že niektoré

zranenia poškodeného mohli vzniknúť aj pádom alebo vlastným pričinením poškodeného, čo súd
nevyhodnotil v jeho prospech a nesprávne sa stotožnil so závermi znaleckého posudku A. E.
E.. Zopakoval, že poškodenému mohol spôsobiť hematómy na tvári a na tele a že mu spôsobil
popáleninu chrbta, avšak poranenie hlavy, pneumotorax, zlomeniny rebier a stavcov mu nespôsobil,
pričom poukázal na výpovede svedka-poškodeného, ktorý si nepamätal žiadnu bolesť z incidentu

s obžalovaným a uviedol ...„Cez zimu som chodil po vchodoch, aj tam ma niekedy zbili“, ... „Zbili ma aj
na Západe, to vtedy, keď som mal šnúru, ale kedy to bolo, to neviem. To bolo ešte pred A.. Či som aj
spadol, to nemôžem povedať, ja keď sa ožeriem ako kôň potom spím. Odreniny a modriny na nohách
mám stále. Lebo ma zrazilo aj auto minulý rok, ale to som bol triezvy.“

Namietal tiež, že okresný súd skutok nesprávne právne posúdil podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm.
a) s poukazom na § 138 písm. c) Trestného zákona. Tvrdil, že súd sa dôsledne nevysporiadal
so subjektívnou stránkou konania obžalovaného, ktorá nebola naplnená, pretože jeho úmysel
spôsobiť poškodenému ťažkú ujmu na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona nebol vykonanýmdokazovaním preukázaný. Argumentoval, že nestačí, aby páchateľ vykonal niečo, čo spôsobilo ťažkú
ujmu na zdraví, ale je potrebné, aby jeho úmysel smeroval k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví. Oporu vo
vykonanom dokazovaní nemajú ani úvahy súdu, že obžalovaný konal „surovo a trýznivo“, hoci priznal,

že poškodenému zapálil bundu a následne ju zahasil. Tvrdil, že jeho konanie bolo reakciou na útok
poškodeného, ktorý ho fyzicky napadol kachličkou. Nemal úmysel ublížiť mu na zdraví, konal v afekte
a v obave o svoj život, čo zodpovedá stavu nutnej obrany alebo jej prekročenia podľa § 25 Trestného
zákona, ktorá nie je trestná v rovnakom rozsahu ako úmyselný útok. Išlo o nedbanlivostné konanie po
konflikte dvoch osôb pod vplyvom alkoholu s prípadným ťažkým následkom v zmysle § 156 ods. 3 písm.

c)Trestnéhozákona,ktorýmujemožnépričítaťlenvprípadejehopreukázania,akjehoúmyselskutočne
smeroval k ublíženiu na zdraví. Obžalovaný konal v afekte, pod vplyvom alkoholu. U obžalovaného
nešlo o vedomé „pálenie“ s cieľom spôsobovať bolesť poškodenému, obžalovaný konal v zmätku, nie
s úmyslom trýzniť.

V nadväznosti na uvedené namietal aj uložený trest ako neprimerane prísny a nezohľadňujúci zásady

ukladania trestov v zmysle § 34 Trestného zákona. Tvrdil, že rozsudok trpí vnútornými rozpormi, keď
okresný súd síce uznal, že obžalovaný po čine prejavil ľútosť a sám privolal matku poškodeného, avšak
uvedené nevyhodnotil ako zásadnú poľahčujúcu okolnosť a neprihliadol ani na priznanie jeho viny,
spoluprácupriobjasnenískutkuažeprispelkzáchraneživotapoškodeného.Vyjadrilnázor,ževzhľadom
na osobnostný profil obžalovaného by bolo vhodnejšie uložiť mu miernejší trest.

Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. b), c), d), e), f)
Trestného poriadku a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vrátil vec súdu prvého stupňa na nové
prejednanie a rozhodnutie alebo, aby sám vo veci rozhodol podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku
tak, že skutok uvedený v obžalobe právne posúdi ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.

1 Trestného zákona, obžalovanému uloží miernejší, prípadne podmienečný trest odňatia slobody a
poškodeného odkáže s jeho nárokom na náhradu škody na zdraví (bolestné) na civilný proces, pretože
dokazovaním nebolo bez pochybností preukázané, že všetky zranenia poškodeného vznikli priamo
následkom konania obžalovaného.

Obžalovaný sám namietal hodnotenie jeho výpovede ako účelovej a tvrdil, že okresný súd sa
nevysporiadal so všetkými skutočnosťami, majúcimi vplyv na spravodlivé konanie. Poukázal na to, že pri
jeho zadržaní boli porušené základné zásady trestného konania a ust. § 201 ods. 4 Trestného poriadku,
pretože bol nútený vypovedať tak, ako to chceli policajti. Bol vypočúvaný cca 8 hodín, mal abstinenčné
príznaky a pitie, strava a pridelenia advokáta mu bolo prisľúbené až po jeho priznaní. Preto priznal, že

poškodeného kopol 10 krát a dal mu 7 faciek a podpísal zápisnicu s uvedeným obsahom, hoci sa s ním
nestotožňoval. Namietal tiež, že okresný súd sa nezaoberal jeho záverečnou rečou, inak by nemohol
skutok právne kvalifikovať podľa § 155 Trestného zákona, pretože nemohlo ísť o úmyselné ublíženie na
zdraví, čo bolo potvrdené aj výpoveďami svedkov. Súd mal jeho konanie posúdiť ako konanie v nutnej
obrane, pretože prvý ho napadol poškodený kachličkou a on sa len snažil odvrátiť jeho ďalšie útoky.

G. mu vyrazil, dal mu pár faciek, nepamätá si, či tam boli aj nejaké kopance, ale ak boli, určite neboli
takej intenzity, aby mu spôsobil vnútrolebečné krvácanie a zlomeniny. Konal v afekte, nemal úmysel
poškodenému ublížiť, bundu, ktorú mu zapálil, zahasil vlastnou dlaňou. Ak by poškodeného opakovane
udieral päsťami a kopnutiami vysokej intenzity, na jeho tele by museli byť znaky po takom útoku, ktoré
fotodokumentáciou jeho tela po čine neboli preukázané. Tvrdil, že poškodený bol pod silným vplyvom

alkoholu, a preto si zistené zranenia mohol spôsobiť sám na predmetoch, ktoré sa na mieste činu
nachádzali.

Prokurátor sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací skôr, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť
podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote
ustanovenej v § 309 ods. 1 Trestného poriadku, odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s §
307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo
k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, a preto odvolací

súd nepostupoval podľa § 316 Trestného poriadku.

Vo veci nariadil verejné zasadnutie, ktoré za splnenia procesných predpokladov vykonal v neprítomnosti
poškodenéhoajehosplnomocnenca,zaúčastiprokurátora,obžalovanéhoajehoobhajkyne.Poškodenýv písomnom podaní zo dňa 12.01.2026 považoval napadnutý rozsudok za vecne správny s tým, že
rozsah jeho zranení a mechanizmus ich vzniku bol v konaní preukázaný znaleckým dokazovaním.

Obhajkyňaobžalovanéhosavrámcisvojhokonečnéhonávrhupridržiavalaobsahupodanéhoodvolania.
Zdôraznila, že nebola preukázaná subjektívna stránka žalovaného trestného činu a rozsah zranení,
ktoré boli poškodenému spôsobené, a preto namietala právnu kvalifikáciu konania obžalovaného
a uložený trest považovala za neprimeraný. Navrhla, aby odvolací súd rozhodol v súlade s odvolacím
petitom.

Krajský prokurátor považoval napadnutý rozsudok za zákonný a vecne správny vo všetkých jeho
výrokoch a navrhol, aby odvolací súd odvolanie obžalovaného zamietol ako nedôvodné.

Obžalovaný sa pridržiaval obsahu podaného odvolania a jeho odôvodnenia.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací orgán odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1, pričom také chyby nezistil. Po uvedenom procesnom postupe

dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nebolo dôvodné.

Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd
konštatuje, že pokiaľ ide o napadnutý výrok o vine, treste a náhrade škody, okresný súd, pri
dodržaní procesného postupu a rešpektovaní práva obžalovaného na obhajobu, rozhodol na hlavnom

pojednávaní v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania, ktoré vykonal v rozsahu nevyhnutnom pre
jeho rozhodnutie. Odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá obsahu vykonaných dôkazov, je zrozumiteľné,
logické a presvedčivé. V súlade s § 168 ods. 1 Trestného poriadku okresný súd v odôvodnení rozsudku
podrobne uviedol, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, ktoré skutočnosti vzal za dokázané
(str. 3-7) a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom

odporovali a tiež ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného (str. 8-9), teda sa dôsledne vysporiadal so
všetkými podstatnými okolnosťami vo vzťahu k otázke viny obžalovaného, ako aj vo vzťahu k otázke
trestu (str. 9-10) a náhrade škody (str. 10-11). V podrobnostiach krajský súd vo vzťahu k napadnutým
výrokom prvostupňového rozsudku poukazuje na jeho odôvodnenie, s ktorým sa v celom rozsahu
stotožnilaktoréhodôvodyniejepotrebnéaaniúčelnéopakovať,pretožeprvostupňovéadruhostupňové

rozhodnutia tvoria jeden celok.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam obžalovaného týkajúcim sa podkladov pre vypracovanie znaleckého
posudku A. E. a jeho záverov ohľadom početnosti, závažnosti, možného pôvodu zranení poškodeného
a právnej kvalifikácie konania, ktoré mu bolo obžalobou kladené za vinu odvolací súd uvádza, že tieto

neboli spôsobilé spochybniť skutkové závery okresného súdu vo vzťahu k vine obžalovaného a ani ich
právnu kvalifikáciu. Išlo o námietky, ktoré obžalovaný v rámci svojej záverečnej reči a záverečnej reči
svojho obhajcu prezentoval už pred prvostupňovým súdom a s ktorými sa okresný súd v potrebnom
a dostatočnom rozsahu vysporiadal. Jeho úvahy pri hodnotení vykonaných dôkazov, aj s ohľadom na
uvedené obhajobné námietky, mali oporu v obsahu vykonaných dôkazov jednotlivo aj v ich súhrne a

netrpeli žiadnou logickou chybou.

Pokiaľ znalec A. E. pred vypracovaním znaleckého posudku poškodeného osobne nevyšetril, tomuto
postupu nie je čo vytknúť. Jeho úlohou bolo popísať zranenia/poškodenia zdravia poškodeného,
ktoré boli zistené po jeho privezení do NsP Brezno na urgentný príjem po tom, ako bol nájdený

na mieste činu, vyjadriť sa k mechanizmu ich vzniku, určiť dĺžku jeho liečenia, práceneschopnosti
a zodpovedať otázku, či a po aký dlhý čas bol v ich dôsledku obmedzený v obvyklom spôsobe života,
teda vyšetrenie aktuálneho zdravotného stavu poškodeného v čase pred vyhotovením znaleckého
posudku bolo irelevantné, a preto nemohla takto formulovaná odvolacia námietka obžalovaného obstáť.
Znalec správne vychádzal zo zdravotnej dokumentácie poškodeného nachádzajúcej sa v trestnom spise

(prepúšťacia správa z anesteziologicko – resuscitačného oddelenia NsP Brezno zo dňa 03.04.2025
- č.l. 156,157, prepúšťacia správa z chirurgického oddelenia NsP Brezno zo dňa 10.04.2025 - č.l.
163-165, odborné vyjadrenie ošetrujúceho lekára – chirurga zo dňa 04.04.2025), ktorá bola pre účely
podania znaleckého posudku dostatočná. V znaleckom posudku a následne pri jeho výsluchu nahlavnom pojednávaní zodpovedal zrozumiteľne, logicky a presvedčivo všetky nastolené otázky, a to
v súlade so zisteniami vyplývajúci z trestného spisu, a preto nemal ani odvolací súd žiadne pochybnosti
o správnosti jeho znaleckých záverov. Uviedol, že poškodený po napadnutí inou osobou utrpel akútne

(čerstvé) ťažké zranenia v rozsahu ako boli uvedené v skutkovej vete prvostupňového rozsudku.
Z hľadiska mechanizmu ich vzniku išlo o tupé poranenia zasahujúce mnoho telesných oblastí, a preto je
nepravdepodobné, že by si ich poškodený spôsobil sám, s tým, že tieto mohli vzniknúť spôsobom útoku,
ktorý obžalovaný popísal pri výsluchu v procesnom postavení podozrivého a obvineného. Poranenia
hlavy vznikli opakovaným úderom päsťou a pravdepodobne aj opakovaným kopnutím min. 2 krát,

pretože vnútrolebečné krvácanie v rozsahu ako bolo zistené, obvykle po údere päsťou nevzniká.
Zlomenina krčného stavca vznikla pravdepodobne po prikľaknutí poškodeného. Viacpočetné zlomeniny
rebier obojstranne s pneumotoraxom, hemotoraxom a podkožným emfyzémom vznikli opakovaným
kopnutím do hrudníka vysokej intenzity, min. 2 krát - do ľavej aj pravej polovice hrudníka. Minimálne
jedno kopnutie smerovalo do ľavej driekovej oblasti a spôsobilo zlomeniny výbežkov driekových stavcov.
Niekoľko úderov a kopov smerovalo aj do končatín, avšak pomliaždeniny neboli v dokumentácii bližšie

popísané. Popálenina chrbta vznikla od horiaceho oblečenia. Uzavrel, že išlo o útok vysokej intenzity,
pričom útok na oblasť hlavy a hrudníka bol, vzhľadom na jeho intenzitu a spôsob prevedenia, útokom
na životne dôležité orgány, (mozog a pľúca) a je len vecou náhody, že poškodený pri masívnom
pneumotoraxe v kombinácii s opitosťou neumrel na udusenie. S ohľadom na spôsob a intenzitu
útoku bol aj rozsah vnútrolebečných poranení nezlučiteľný so životom a opäť je len vecou náhody,

že poškodený v ich dôsledku nezomrel. Pretože závažnosť zistených zranení sa navzájom potencuje,
obvyklá doba liečby a PN je viac ako 42 dní, predbežne cca 3 mesiace, pričom poškodený bol
obmedzený v obvyklom spôsobe života závažným spôsobom 8 týždňov a menej závažným spôsobom
12 týždňov.

V zmysle § 123 ods. 2 Trestného zákona je ťažkou ujmou na zdraví poškodenie dôležitého orgánu
(písm. e), aj porucha zdravia trvajúca dlhší čas (písm. i), teda porucha, ktorá si vyžiadala liečenie, príp. aj
pracovnú neschopnosť v trvaní min. 42 kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý
spôsob života poškodeného (ods. 4). Poškodenie dôležitého orgánu je taký chorobný stav, ktorý spočíva
v porušení niektorého z telesných orgánov s možným smrteľným následkom alebo s iným závažným

dlhotrvajúcim alebo trvalým následkom.

V nadväznosti na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že nebola dôvodná ani námietka
obžalovaného, že nemohol poškodenému spôsobiť všetky zistené zranenia, pretože tieto zodpovedajú
spôsobu a intenzite útoku, ktorý v čase skutku obžalovaný voči poškodenému viedol. Zranenia boli

čerstvé, preto je vylúčené, aby vznikli v čase pred skutkom, zasahovali mnoho telesných oblastí, čím
je vylúčené, aby si ich poškodený spôsobil sám a v čase skutku sa na mieste činu nenachádzali osoby
odlišné od obžalovaného a poškodeného, čo bolo preukázané ich výpoveďami a nahrávkami z kamier
v blízkosti miesta činu, teda zistené zranenia mohol poškodenému spôsobiť len obžalovaný. Pokiaľ
obžalovaný tvrdil, že pri výsluchu v procesnom postavení podozrivého popísal útok na poškodeného

tak, ako to chceli policajti, odvolací súd jeho tvrdeniu neuveril a považoval ho len za spôsob jeho obrany,
pretože uvedené tvrdenie nijako nepreukázal, podpísal zápisnicu z jeho výsluchu, a to bez akýchkoľvek
výhrad, čím potvrdil správnosť jej obsahu. Naviac, mechanizmus vzniku zranení poškodeného, ktorý je
odbornou znaleckou otázkou, zodpovedá ním uvedenému spôsobu útoku, a preto nemožno uveriť, že
policajti obžalovaného v popise spôsobu útoku na poškodeného usmerňovali práve v zhode s následne

znalcom určeným možným mechanizmom ich vzniku. Tvrdenie obžalovaného, že pri takom útoku
by musel mať stopy aj na svojom tele, nebolo spôsobilé vyvrátiť skutkové závery, ku ktorým dospel
okresný súd hodnotením všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo a aj vo vzájomných súvislostiach a vo
svojej podstate bolo len nesúhlasom obžalovaného so skutkovými závermi okresného súdu, ktorý bez
konkrétnych vecných argumentov ohľadom chyby v hodnotení vykonaných dôkazov (je nelogické alebo

nezodpovedá ich obsahu) nepostačuje na spochybnenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia.

Nedôvodná bola aj námietka o nesprávnej právnej kvalifikácii konania, ktoré bolo obžalovanému
kladené za vinu pre absenciu úmyslu obžalovaného spôsobiť poškodenému ťažkú ujmu na zdraví,
pretože nemala oporu v zistenom skutkovom stave veci a platnej právnej úprave, hoci odvolací súd

nespochybňuje, že subjektívna stránka tohto trestného činu spočíva v úmyselnom zavinení páchateľa
vo forme priameho alebo nepriameho úmyslu, ktoré sa musí vzťahovať k spôsobeniu ťažkej ujmy
na zdraví. Okresný súd správne právne kvalifikoval konanie obžalovaného ako trestný čim ublíženia
na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. a) s poukazom na § 138 písm. c) Trestného zákona,pretože vykonaným dokazovaním bolo v nadväznosti na už vyššie uvedené nepochybne preukázané,
že obžalovaný v priamej príčinnej súvislosti s uvedeným konaním spôsobil poškodenému ťažkú ujmu
na zdraví, a to bez ohľadu na to, akým spôsobom došlo k jej vzniku (objektívna stránka daného

trestného činu). S ohľadom na charakter jeho konania z hľadiska intenzity útoku, času jeho trvania
(cca 10 minút), fyzickej dispozície obžalovaného a poškodeného, miest útokov na telo poškodeného,
či početnosť atakov okresný súd správne konštatoval, že ju spôsobil úmyselným konaním, a to min.
vo forme nepriameho úmyslu, ktorý sa vzťahoval k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví. Obžalovaný totiž
poškodeného, ktorý bol pod silným vplyvom alkoholu a o 20 rokov starší než obžalovaný (v čase skutku

mal poškodený 58 rokov), opakovane atakoval údermi päsťou a kopancami vysokej intenzity do oblasti
hlavy, hrudníka, drieku a končatín, prikľakol poškodeného, podpálil mu bundu, ktorú mal oblečenú
a spôsobil mu ťažké, aj život ohrozujúce zranenia v rozsahu uvedenom v skutkovej vete rozsudku. Išlo
pritom aj o útoky na hlavu a hrudník, teda na životne dôležité orgány. Je potom dôvodné a správne
konštatovať,žeobžalovanýbolminimálneuzrozumenýstým,že poškodenému môžespôsobiťzranenia
aspoň takej intenzity, ktoré je nutné označiť za ťažkú ujmu na zdraví a je nepodstatné, či išlo práve o tie

zranenia, ktoré mu jeho konanie privodilo. O uvedenom okrem intenzity, početnosti a spôsobu vedenia
útoku svedčí aj časť jeho (ďalšej - zmenenej) výpovede zo dňa 04.04.2025, kde uviedol: „...do hlavy
som ho nekopal, to viem, že je riskantné“, teda si uvedomoval, že svojím konaním môže porušiť/ohroziť
záujem spoločnosti na ochrane ľudského zdravia a spôsobiť poškodenému ťažkú ujmu na zdraví a pre
prípad, že ju spôsobí, bol s tým uzrozumený.

Ani odvolací súd neuveril tvrdeniu obžalovaného, že konal v nutnej obrane, pretože poškodený sa mal
sa na neho zahnať kachličkou, ktorá skutočnosť jednak okrem výpovede obžalovaného nevyplynula zo
žiadnych iných dôkazov a berúc do úvahy vyššie uvedené skutočnosti a fyzickú prevahu obžalovaného
by aj v prípade jej preukázania išlo o obranu zjavne neprimeranú tvrdenému útoku poškodeného. Tejto

obhajobnej argumentácii obžalovaného nesvedčili ani závery znaleckého posudku znalca z odvetvia
psychiatria A. G., z ktorého vyplynulo, že v čase skutku bol obžalovaný (aj poškodený) pod vplyvom
alkoholu, čo u obžalovaného môže v kombinácii s jeho osobnostnou štruktúrou (emočná nestabilita,
disocialita) odbrzďovať jeho sklony k impulzívnym reakciám, čo sa prejavuje opakovaným páchaním
trestnej činnosti.

Právna kvalifikácia konania obžalovaného bola správna aj pokiaľ okresný súd konštatoval, že
obžalovaný inému (poškodenému C.) spôsobil ťažkú ujmu na zdraví závažnejším, surovým a trýznivým
spôsobom konania, čomu nasvedčoval jednak spôsob útoku obžalovaného voči poškodenému (vysoko
agresívny, údery päsťou a kopance do mnohých oblastí tela, vrátane hlavy a hrudníka vysokou

intenzitou, prikľaknutie poškodeného so spôsobením zlomeniny...) a následné úmyselné zapálenie
odevu poškodeného, ktorý pasívne ležal dobitý na zemi (vyplynulo z výpovede obžalovaného), ktorý
prekračuje štandardný spôsob páchania obdobných trestných činov.

Odvolací súd preto uzavrel, že súhrn vykonaných dôkazov vyznievajúcich v neprospech obžalovaného,

ktoré na seba nadväzovali a dopĺňali sa, berúc do úvahy ich rozsah a dôkaznú silu, nielenže vyvrátil
obhajobu obžalovaného, ale zároveň spoľahlivo preukázal, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako
bol ustálený, tento bol správne právne kvalifikovaný a obžalovaný je zaň trestne zodpovedný, keďže
znaleckým dokazovaním A. F. G., znalca z odvetvia psychiatria (č.l. 106 – 126) neboli zistené žiadne
okolnosti, ktoré by vylučovali jeho trestnú zodpovednosť. V čase skutku nemal alkohol na neho chorobný

účinok.

Odvolací súd nemohol prisvedčiť ani odvolacej námietke o neprimerane prísnom treste, pretože okresný
súd, vychádzajúc zo správnej (upravenej) trestnej sadzby v dostatočnom rozsahu zohľadnil skutočnosť,
že obžalovaný prispel k záchrane života poškodeného tým, že zavolal jeho mame, ktorá na miesto

činu privolala policajtov a následne bol poškodený prevezený do nemocnice, a tiež oľutovanie jeho
konania, a to uložením trestu odňatia slobody pod jej dolnou hranicou (o 10 mesiacov) vo výmere 6
rokov a 6 mesiacov. Obžalovaný sa k spáchaniu skutku tak, ako mu bol kladený za vinu, nepriznal a ani
iným spôsobom nenapomáhal OČTK, preto ani odvolací súd nevzhliadol žiadny iný dôvod na zníženie
uloženého trestu odňatia slobody.

Rozhodnutie okresného súdu bolo vecne správne aj vo výroku o povinnosti obžalovaného nahradiť
poškodeným škodu, ktorej výška bola preukázaná vykonaným dokazovaním (bolestné a náklady na
zdravotnú starostlivosť), pretože túto si poškodení uplatnili riadne a včas. Výška bolestného v bodochbola určená na základe preukázaných zranení poškodeného a jeho finančné vyjadrenie zodpovedá
platnej právnej úprave tak, ako to správne uviedol okresný súd. Odvolacia námietka týkajúca sa náhrady
škody tak nebola dôvodná.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Z dôvodov vyššie uvedených rozhodol odvolací súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia,
ktoré bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne (§ 163 ods. 4 v spojení s

§ 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.