Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 16, 2026

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 47C/77/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1725204193
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Matúšová
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2026:1725204193.1

Uznesenie

OkresnýsúdPezinokvsporežalobcu:Tatrabanka,a.s.sosídlomHodžovonámestie3,81106Bratislava
1, IČO: 00 686 930, právne zastúpeného RASLEGAL, s. r. o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava
– Staré Mesto, IČO: 36 855 561, proti žalovanej: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXXX/
XX, XXX XX F. B., o návrhu na nariadenie neodkladaného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd nariaďuje toto neodkladné opatrenie:

Súd zakazuje žalovanej nakladať so spoluvlastníckym podielom nadobudnutým od p. G. H.,
nar. XX.XX.XXXX na základe Dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnostiam podľa I./XXXX zo dňa 25.09.2025 na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v okrese
G., obci F. B., katastrálnom území F. B., zapísaným na LV č. XXXX ako: rodinný dom so súpisným číslom
XXXX, postavený na pozemku parcele registra „C“, parc. č. XXXX/XXX, pozemok parcela registra „C“,

parcelné číslo XXXX/XXX o výmere 432 m2, druh pozemku Zastavaná plocha a nádvorie, pozemok
parcela registra „C“, parcelné číslo XXXX/XXX, o výmere 144 m2, druh pozemku Zastavaná plocha
a nádvorie, a to najmä previesť vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam kúpnou zmluvou, darovacou
zmluvou, zámennou zmluvou, vložiť tieto nehnuteľnosti ako nepeňažný vklad do základného imania
obchodnejspoločnostialebodružstva,zaťažiťtietonehnuteľnostizáložnýmprávom,vecnýmbremenom,

zriadiť zabezpečovací prevod vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam, tieto nehnuteľnosti prenajať,
vypožičať, odstrániť, zničiť, poškodiť, urobiť neupotrebiteľnými alebo nakladať s nehnuteľnosťami iným
spôsobom, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

II. Vo zvyšnej časti súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.12.2025 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že voči

žalobcovi je neúčinný právny úkon – dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva,
zapísaná v katastri nehnuteľností v rámci konania č. V – XXXX/XXXX, k nehnuteľnostiam vedeným
J. K. G., katastrálnym odborom, nachádzajúcim sa v okrese G., obci F. B., katastrálnom území F. B.,
zapísaným na LV č. XXXX ako:
- rodinný dom so súpisným číslom XXXX, postavený na pozemku parcele registra „C“, parc. č. XXXX/
XXX,

- pozemok parcela registra „C“, parcelné číslo XXXX/XXX o výmere 432 m2, druh pozemku Zastavaná
plocha a nádvorie,
- pozemok parcela registra „C“, parcelné číslo XXXX/XXX, o výmere 144 m2, druh pozemku Zastavaná
plocha a nádvorie (ďalej spoločne aj ako „Nehnuteľnosti“).

Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 19.05.2023 ako veriteľ uzavrel so spoločnosťou TYRA Design,

s.r.o., so sídlom Továrenská 1305, 908 01 Kúty, IČO: 36 243 795 ako dlžníkom (ďalej aj ako „dlžník“)
a p. G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX F. B. ako ručiteľom (ďalej aj ako „ručiteľ“)zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX a v nej inkorporovanú Dohodu o ručení. Na základe
predmetnej zmluvy bol dlžníkovi poskytnutý úver v celkovej výške 15.000,00 €. Nakoľko si dlžník
povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy neplnil riadne a včas, pristúpil žalobca k vyhláseniu mimoriadnej

splatnosti úveru. Dlžníka a ručiteľa žalobca osobitnými výzvami vyzval na vrátenie dlžnej sumy spolu
vo výške 11.533,89 €. Dlh však nebol splatený ani len čiastočne. Žalobca si nároky voči dlžníkovi a
ručiteľovi uplatnil aj súdnou cestou, návrhom na vydanie platobného rozkazu, ktorá vec sa vedie na
OkresnomsúdeBanskáBystricapodsp.zn.19Up/1543/2025.Vpredmetnomkonaníboldňa03.12.2025
vydaný platobný rozkaz, ktorým súd zaviazal dlžníka a ručiteľa k úhrade istiny vo výške 10.958,14 €,

úroku vo výške 493,02 €, úroku z omeškania vo výške 82,73 €, úroku z omeškania 11,15 % ročne zo
sumy 10.958,14 € od 25.06.2025 do zaplatenia, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške
40,00 € a k úhrade trov konania vo výške 1.030,53 €. Nad rámec uvedeného eviduje žalobca podľa
jeho vyjadrenia voči ručiteľovi aj ďalšie pohľadávky, ktoré zatiaľ neboli uplatnené v súdnom konaní, a to
pohľadávku z podnikateľského úveru dlžníka, za ktorý sa zaručil ručiteľ, čerpaného dňa 18.02.2022 vo
výške 11.000,00 € s aktuálnym zostatkom 5.971,81 €, kde bola mimoriadna splatnosť vyhlásená dňa

19.06.2025; pohľadávku z podnikateľského úveru dlžníka, za ktorý sa zaručil ručiteľ, poskytnutého dňa
10.07.2024 vo výške 8.000,00 € s aktuálnym zostatkom 6.903,31 €, kde bola mimoriadna splatnosť
vyhlásená dňa 19.06.2025; pohľadávku z bezúčelového úveru č. XXXXXXXXXX, ktorý bol ručiteľovi
poskytnutý ako fyzickej osobe dňa 23.11.2022 vo výške 11.150,00 € s aktuálnym zostatkom 8.949,63
€, kde bola mimoriadna splatnosť vyhlásená dňa 07.10.2025; pohľadávku z bezúčelového úveru č.

XXXXXXXXXX, ktorý bol ručiteľovi poskytnutý ako fyzickej osobe dňa 07.11.2023 vo výške 13.000,00
€ s aktuálnym zostatkom 11.813,67 €, kde bola mimoriadna splatnosť vyhlásená dňa 06.10.2025;
pohľadávku ručiteľa z nákupov kreditnou kartou v približnej výške 3.370,00 € a neuhradené splátky
hypotéky ručiteľa vo výške 2.456,00 €, ktoré sú skoro rok po splatnosti. Žalobca tak voči ručiteľovi
celkovo eviduje pohľadávky približne vo výške 50.000,00 €. Žalobca poukázal na skutočnosť, že

žalovaná vystupuje na účtoch ručiteľa ako disponentka. Žalobca na portáli katastra nehnuteľností
zaevidovalskutočnosť,žeručiteľsavnadväznostinanepriaznivéaneúspešnépodnikanie,ktorévyústilo
do neuhrádzania poskytnutého úveru, pravdepodobne zbavil Nehnuteľností v prospech žalovanej, ktorá
je podľa žalobcovi známych indícií, družkou ručiteľa. Žalobca pritom poukázal na list vlastníctva č.
XXXX vedený pre katastrálne územie F. B., na ktorom je žalovaná evidovaná ako výlučná vlastníčka

Nehnuteľností a ako jeden z titulov nadobudnutia je evidovaná Dohoda o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva k Nehnuteľnostiam, podľa I./XXXX zo dňa 25.09.2025. Na základe
predmetnej dohody tak žalovaná nadobudla od ručiteľa spoluvlastnícky podiel k Nehnuteľnostiam, a to
pravdepodobne bez toho, aby si strany poskytli adekvátne protiplnenia. Žalovaná je pritom blízkou
osobou ručiteľa, jeho družkou, a preto sa jej vedomosť o ukracujúcom úmysle ručiteľa prezumuje.

Žalobca sa domnieval, že touto dohodou chcel ručiteľ vyňať Nehnuteľnosti z dosahu svojich veriteľov.
Nakoľko ručiteľ nedisponuje podľa všetkého žiadnym iným či exekvovateľným majetkom, z ktorého by
vedel uspokojiť svoje záväzky.

2. Zároveň s podaním žaloby vo veci samej žalobca podal aj návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd žalovanej zakázal nakladať s Nehnuteľnosťami, a to najmä
previesť vlastnícke právo k týmto Nehnuteľnostiam kúpnou zmluvou, darovacou zmluvou, zámennou
zmluvou, vložiť tieto Nehnuteľnosti ako nepeňažný vklad do základného imania obchodnej spoločnosti
alebodružstva,zaťažiťtietoNehnuteľnostizáložnýmprávom,vecnýmbremenom,zriadiťzabezpečovací
prevod vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam, tieto Nehnuteľnosti prenajať, vypožičať, odstrániť,

zničiť, poškodiť, urobiť neupotrebiteľnými alebo nakladať s Nehnuteľnosťami iným spôsobom, a to
až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
žalobca odôvodnil tým, že skutkové tvrdenia, ktorými odôvodnil svoju žalobu nasvedčujú okrem iného
tomu, že v budúcnosti môže dôjsť k ďalšiemu nakladaniu s Nehnuteľnosťami, prípadne, že žalovaná
sa bude chcieť zbaviť Nehnuteľností v úmysle zamedziť žalobcovi alebo iným veriteľom získať späť

to, čo neoprávnene ušlo z majetku ručiteľa. Z doterajšieho vývoja veci podľa žalobcu vyplýva, že
účastníci dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva konajú na základe vopred
pripraveného plánu a jednotlivé kroky vykonávajú koordinovane a medzi stranami sporu je nevyhnutné
bezodkladne upraviť pomery. Žalobca uviedol, že na zabezpečenie jeho nárokov nevie využiť inštitút
zabezpečovacieho opatrenia, keďže žalovaná nie je jeho dlžníkom, a preto navrhoval, aby súd vo veci

nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakáže žalovanej Nehnuteľnosti previesť na ďalšie osoby až do
skončenia prebiehajúceho konania, čím sa zabezpečí možnosť, aby sa žalobca v budúcnosti mohol
uspokojiť z majetku, ktorý z ich pohľadu ušiel z dispozície ručiteľa. Vzhľadom na špecifickosť konania je
podľa žalobcu potrebné dbať na zachovanie ochrany veriteľov garantovanej v ust. § 42a a nasl. Zákonač. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“). Žalobca ďalej uviedol, že odporovateľnosti
právneho úkonu sa dá domáhať jedine za situácie, kedy je osoba, ktorá z ukrátenia mala prospech, stále
vlastníkomušlejveci.Akniejemožnéuspokojiťsazušléhomajetku(napríkladpreto,žebolmedzičasom

prevedený do dispozície inej osoby), právo sanovať sa z majetku, ktorý ušiel zaniká a je nahradené
právom žalovať peňažnú náhradu podľa ust. § 42b ods. 4 vety za bodkočiarkou OZ, čo znamená,
že žaloba veriteľa bude prevodom zmarená. Už samotné konanie o odporovateľnosti právneho úkonu
zakladá v zmysle rozhodovacej praxe súdov dôvodnosť potreby dočasnej úpravy pomerov, o to viac,
ako bola vec odporovaným právnym úkonom prevedená na blízku osobu veriteľovho dlžníka, ako tomu

bolo aj v tomto prípade. Pre posúdenie dôvodnosti a opodstatnenosti dočasnej úpravy pomerov nie je
v prípade odporovateľnosti právnych úkonov podstatné pomerovanie výšky vymáhateľnej pohľadávky
k hodnote veci, ktorej sa má neodkladné opatrenie týkať, ale podstatný je samotný predmet konania.
Vzhľadom na špecifickosť predmetu konania nie je v zmysle rozhodovacej praxe súdov na prekážku
nariadenieneodkladnéhoopatrenia,akžalujúcastrananeosvedčilazámeržalovanejstranysdotknutými
nehnuteľnosťami nakladať, nakoľko na toto osvedčenie nemožno vyčkávať, pretože zvlášť pri zámere

ukrátiť splnenie pohľadávky veriteľa stáva sa zámer zjavný až po jeho realizovaní, teda neskoro na to,
aby mu bolo možné zabrániť Samotné podanie žaloby o neúčinnosť právneho úkonu tak bez ďalšieho
v zmysle rozhodovacej praxe súdov odôvodňuje potrebu bezodkladne upraviť pomery. V prípade
nenariadenia neodkladného opatrenia existuje podľa žalobcu dôvodná obava, že žalovaná prevedie
Nehnuteľnosti na ďalšie osoby s cieľom vytvoriť zdanie dobromyseľnosti nových nadobúdateľov, čím

nenávratne dôjde k zmareniu uspokojenia pohľadávky žalobcu. Taktiež to zmarí úspešnosť žalobcom
podanej žaloby a bude nevyhnutné zmeniť žalobu na žalobu na plnenie z titulu náhradovej pohľadávky
v dôsledku zmeny okolností v majetkovej sfére žalovanej.

3. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pred začatím

konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

4. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

5. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 325 ods. 2 CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo

závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne

podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne

nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

7.Podľa§326ods.1CSPvnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

8. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.9. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

10. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

11. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

12. Podľa § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá
právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku

rozhodnutej veci.

13. Účelom nariadenia neodkladného opatrenia je bezodkladná úprava pomerov strán, ktoré sú
narušené resp. riešenie obavy, že exekúcia bude ohrozená. Podmienkou pre nariadenie neodkladného
opatrenia je osvedčenie, že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany

sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ohrozené, prípadne, žeby bola
ohrozená exekúcia. Pri nariadení neodkladného opatrenia súd vychádza z naliehavosti a nutnej
potreby bezodkladnej úpravy pomerov, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých
konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje,
v dôsledku ktorých sa strana, ktorá návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podáva, môže dôvodne

obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Zmyslom neodkladného
opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenej strane sporu a zabrániť zhoršovaniu jej postavenia,
a to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav. Splnenie predpokladov pre nariadenie
neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, ale tieto je potrebné
aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že je potrebné nadobudnúť dôvodné presvedčenie o ich

pravdivosti, keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia pred
požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

14. Súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia
strán a bez nariadenia pojednávania na základe skutočností osvedčených z predložených listín, čo

súvisí so zjednodušeným a skráteným procesom rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia v zákonom vymedzenej lehote. Riadne dokazovanie podľa ust. § 185 a nasl. CSP sa
nevykonáva a súd môže neodkladné opatrenie nariadiť len v tom prípade, ak sú splnené základné
podmienky podľa ust. § 325 ods. 1 CSP.
15. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom strany, pričom

musí starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Súd pri rozhodovaní o nariadení
neodkladného opatrenia musí prihliadať nielen na ochranu oprávnených záujmov toho, kto o nariadenie
neodkladného opatrenia žiada, ale na druhej strane tiež musí prihliadnuť na ochranu toho, proti komu
má navrhované neodkladné opatrenie smerovať. Pokiaľ je neodkladné opatrenie spojené so zásahom
do vlastníckeho práva, potom podľa článku 20 ods. 4 Ústavy SR je možné vlastnícke právo obmedziť

iba v nevyhnutnej miere. Neodkladné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná
úprava strán sporu. Neodkladné opatrenie nie je možné nariadiť bez toho, aby boli náležite osvedčené
aspoň základné skutočnosti o základe nároku v spore samom, o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov
strán sporu alebo o akútnej hrozbe, že exekúciu nebude možné vykonať.

16. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či nie je možné dosiahnuť žalobcom sledovaný účel
zabezpečovacím opatrením, pričom dospel k záveru, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
v danom prípade neprichádza do úvahy, nakoľko žalovaná nie je dlžníčkou žalobcu a nakoľko účelom
žalobcom podaného návrhu je zabezpečiť, aby sa mohol v prípade úspechu v spore vo veci samej
uspokojiť pri vymáhaní pohľadávky voči ručiteľovi z majetku, ktorý z jeho majetku ušiel.

17. Súd po oboznámení sa s okolnosťami daného prípadu dospel k záveru, že návrh žalobcu
na nariadenie neodkladného opatrenia je čiastočne dôvodný. Žalobca sa žalobou vo veci samej
domáha určenia neúčinnosti právneho úkonu – dohody o zrušení a vyporiadaní podielovéhospoluvlastníctva k Nehnuteľnostiam uzavretej medzi ručiteľom a žalovanou, predmetom ktorej bolo
zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva k Nehnuteľnostiam a spoluvlastnícky podiel ručiteľa na
Nehnuteľnostiach bol prevedený na žalovanú. Účelom inštitútu odporovateľnosti právnych úkonov

upraveného v ust. § 42a a nasl. OZ je pritom zaistenie občianskoprávnej ochrany veriteľa pred
právnymi úkonmi dlžníka, ktorými dôjde k ukráteniu veriteľa. Pri odporovateľnom právnom úkone
je preto potrebné pristupovať k podmienkam pre nariadenie neodkladného opatrenia špecificky z
dôvodu, že ak by došlo k ďalšiemu prevodu resp. k inému zaťaženiu dotknutých nehnuteľností,
situácia žalobcu ako veriteľa by bola podstatne sťažená tým, že by mu bolo takpovediac znemožnené,

po prípadnom vyslovení neúčinnosti právneho úkonu, uspokojiť sa v exekučnom konaní priamo z
majetku, ktorý bol odporovateľným úkonom dotknutý, t. j. ktorý z majetku dlžníka takto „ušiel“ a
žalobcovi by ostal len nárok na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech. Preto nie je
podľa názoru súdu na prekážku nariadenia takéhoto neodkladného opatrenia neosvedčenie zámeru
žalovanej s dotknutými nehnuteľnosťami nakladať, keďže na osvedčenie takéhoto zámeru v takomto
prípade vyčkávať nemožno, pretože sa, zvlášť pri zámere ukrátiť splnenie pohľadávky veriteľa, stáva

spravidla zjavný až po jeho realizovaní, teda neskoro na to, aby mu toto bolo možné zamedziť. Pri
neodkladných opatreniach, ktorými majú byť obmedzené určité dispozičné úkony, nemôže súd v tomto
štádiu procesu vyžadovať dôsledné preukázanie úmyslu osoby, proti ktorej má neodkladné opatrenie
smerovať, nakladať s nehnuteľnosťami. Úmysel ako bezprostredný vnútorný vzťah osoby k určitému
právnemunásledkujezadanýchokolnostíosvedčiteľnýibavovýnimočnýchprípadochasnepomernými

ťažkosťami a trvanie na tejto požiadavke by mohlo mať ad absurdum za následok, že neodkladné
opatrenie s preventívnym účinkom nebude možné dosiahnuť. V prípade súkromnoprávnych úkonov je
úmysel konajúcej osoby väčšinou rozpoznateľný až v štádiu, keď už tomuto úkonu nemožno zabrániť,
pretože jeho právne účinky medzičasom nastali alebo k nim dôjde v bezprostrednej časovej nadväznosti.
Dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu, je teda

daná tým, že bez jeho nariadenia žalobcovi hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa
mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Spravidla teda ide o prípady, keď sa žalobca
prostredníctvom podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia domáha, aby súd uložil
žalovanému ako vlastníkovi nehnuteľnosti povinnosť nenakladať s nehnuteľnosťou. Účelom takéhoto
neodkladného opatrenia je predovšetkým efektívne zastabilizovať právny stav počas konania vo veci

samej, a to prostredníctvom obmedzujúcej poznámky, zapísanej na príslušnom liste vlastníctva v katastri
nehnuteľností.

18. Aplikujúc vyššie uvedené na predmetný spor mal súd za to, že v danom prípade bola osvedčená
potreba neodkladne upraviť pomery strán. Zo žalobcom podanej žaloby vo veci samej je zjavné, že

sa domáha určenia neúčinnosti právneho úkonu uzavretého medzi ručiteľom a žalovanou a že žaloba
bola podaná v rámci zákonom stanovenej trojročnej prekluzívnej lehoty. Ručiteľ je pritom dlžníkom
žalobcu, keď tento v žalobe uviedol, že má voči ručiteľovi vymáhateľnú pohľadávku v celkovej výške
cca. 50.000,00 €, pričom časti uhradenia tejto pohľadávky vo výške 10.958,14 € s príslušenstvom
sa už domáha v upomínacom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn.

19Up/1543/2025. Žalobca súdu rovnako osvedčil, že ručiteľ ako jeho dlžník na základe dohody o zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k Nehnuteľnostiam podľa I./XXXX zo dňa 25.09.2025
previedol svoj spoluvlastnícky podiel k Nehnuteľnostiam na žalovanú, ktorá je podľa jeho vedomostí
blízkou osobou ručiteľa. Za daných okolností sa pritom predpokladá vedomosť žalovanej ako blízkej
osoby ručiteľa o tom, že predmetným právnym úkonom malo dôjsť k ukráteniu veriteľov ručiteľa.

Preukázanie splnenia vyššie uvedených podmienok nad všetky pochybnosti, ktoré je potrebné na
vyhovenie odporovacej žalobe, bude pritom predmetom dokazovania vo veci samej, ktoré presahuje
rámec konania o nariadení neodkladného opatrenia. Za daného stavu, kedy z návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia podaného žalobcom, možno vyvodiť, že rozhodnutie vo veci samej potenciálne
môže založiť možnosť žalobcu uspokojiť sa pri vymáhaní svojej pohľadávky voči ručiteľovi z pôvodného

spoluvlastníckeho podielu ručiteľa na Nehnuteľnostiach, mal súd za to, že na ochranu žalobcu ako
veriteľa je nevyhnutné nariadiť neodkladné opatrenie tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia. V danej veci je potrebné až do rozhodnutia súdu vo veci samej zastabilizovať pomery
strán, a tak predísť tomu, aby bola odporovacia žaloba podaná žalobcom zmarená ďalším prevodom
spoluvlastníckeho podielu k Nehnuteľnostiam na tretie osoby. Napriek tomu, že žalobca v návrhu žiadal,

aby súd zakázal žalovanej nakladať s Nehnuteľnosťami ako celkom, tomuto návrhu nebolo možné
v celom rozsahu vyhovieť, nakoľko zo skutkových okolností daného prípadu osvedčených žalobcom
vyplynulo, že z majetku ručiteľa ušiel len spoluvlastnícky podiel ručiteľa na Nehnuteľnostiach, ktorého
výšku žalobca nešpecifikoval. Len tento spoluvlastnícky podiel žalovaná od ručiteľa nadobudla nazáklade dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k Nehnuteľnostiam a len z tejto
častisamôžežalobcavprípadejehoúspechuvsporeuspokojiť.Zuvedenéhodôvodusúdnávrhžalobcu
na nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšnej časti zamietol.

19. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia súd vzal do úvahy aj rozsah navrhovaných
obmedzení žalovanej, pričom dospel k záveru, že nariadením neodkladného opatrenia nebude
neprimeranezasiahnutédoprávžalovanej,nakoľkonariadenýmneodkladnýmopatrenímbudežalovaná
obmedzená len vo vzťahu k nakladaniu so spoluvlastníckym podielom na Nehnuteľnostiach, ktoré však

bude aj naďalej oprávnená užívať.

20. Vzhľadom na to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný súčasne so žalobou vo
veci samej, rozhodnutie o neodkladnom opatrení nie je končeným rozhodnutím, a preto súd o trovách
neodkladného opatrenia rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Pezinok.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.