Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, December 12, 2025

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 47C/92/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1724204329
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Matúšová

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2025:1724204329.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Matúšovou v spore žalobkyne: 1/ A. B., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, XXX XX D., E. F. a 2/ C. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H.
XXX/X, XXX XX D., E. F., obaja právne zastúpení JUDr. Barborou Roštárovou, advokátkou, so sídlom
Radničné námestie 1, 902 01 Pezinok, proti žalovaným: 1/ B. I. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
H. XXX/X, XXX XX J. a 2/ K. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX/X, XXX XX J., o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam vedeným Okresným úradom
Pezinok, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXX, pre okres B., obec J., k. ú. L. J., ako:

- pozemok, parcela registra „C“, parc. č. XXXX, o výmere 289 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha
a nádvorie,
- pozemok, parcela registra „C“, parc. č. XXXX, o výmere 1591 m2, druh pozemku: Záhrada,
- pozemok, parcela registra „C“, parc. č. XXXX/X, o výmere 916 m2, druh pozemku: Ostatná plocha,
- stavba so súp. č. XXX, druh stavby: rodinný dom, ktorá stojí na pozemku s parc. č. XXXX.

II. Súd nariaďuje predaj nehnuteľností vedených Okresným úradom Pezinok, katastrálnym odborom na

liste vlastníctva č. XXXX, pre okres B., obec Šenkvice, k. ú. L. J., ako:
- pozemok, parcela registra „C“, parc. č. XXXX, o výmere 289 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha
a nádvorie,
- pozemok, parcela registra „C“, parc. č. XXXX, o výmere 1591 m2, druh pozemku: Záhrada,
- pozemok, parcela registra „C“, parc. č. XXXX/X, o výmere 916 m2, druh pozemku: Ostatná plocha,
- stavba so súp. č. XXX, druh stavby: rodinný dom, ktorá stojí na pozemku s parc. č. XXXX
a výťažok z predaja rozdeľuje medzi strany sporu podľa výšky spoluvlastníckych podielov strán sporu
na predmetných nehnuteľnostiach, a to žalobkyni 1/ v podiele 1/8 k celku, žalobcovi 2/ v podiele 1/8

k celku, žalovanému 1/ v podiele 1/2 k celku a žalovanej 2/ v podiele 1/4 k celku.

III. Súd priznáva žalobkyni 1/ a žalobcovi 2/ voči žalovanému 1/ a žalovanej 2/ povinným spoločne a
nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.12.2024 domáhali, aby súd zrušil podielové
spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam zapísaným Okresným úradom Pezinok, katastrálnym
odborom pre okres: B., obec J., k. ú.: L. J., na liste vlastníctva č. XXXX, ako:

- pozemok, parcela registra „C“, parc. č. XXXX, o výmere 289 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha
a nádvorie;
- pozemok, parcela registra „C“, parc. č. XXXX, o výmere 1591 m2, druh pozemku: Záhrada;
- pozemok, parcela registra „C“, parc. č. XXXX/X, o výmere 916 m2, druh pozemku: Ostatná plocha;- stavba so súp. č. XXX, druh stavby: rodinný dom, ktorá stojí na pozemku s parc. č. XXXX (ďalej spolu
aj ako „Nehnuteľnosti“),
a nariadil predaj Nehnuteľností s tým, že výťažok z predaja bude rozdelený medzi strany sporu podľa

výšky spoluvlastníckeho podielu. Žalobcovia zároveň žiadali, aby im súd priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%.

2. Svoju žalobu odôvodnili žalobcovia tým, že už 06.03.2020 podali návrh na zrušenie podielového
spoluvlastníctva k Nehnuteľnostiam na Okresný súd Pezinok, na základe čoho sa na predmetnom súde

viedlo konanie pod sp. zn. 43C/11/2020. Následne však žiadali predmetné konanie zastaviť z dôvodu, že
v danom období opatrenia v Českej republike súvisiace s bojom s pandémiou koronavírusu neumožnili
žalobcom cestovať a žalobcovia stratili zamestnanie, a preto nebolo v ich možnostiach uhradiť súdny
poplatok za podanú žalobu. Okresný súd Pezinok následne vydal dňa 04.05.2020 uznesenie o zastavení
konania.
Žalobcovia súdu ozrejmili, že žalobcovia a žalovaný 1/ nadobudli spoluvlastnícke podiely na

Nehnuteľnostiach na základe uznesenia Okresného súdu Pezinok č. k. 40D/246/2018, právoplatného
dňa 13.11.2018, ktorým bola schválená dohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva po poručiteľovi I.
G. zomrelom XX.XX.XXXX. Predmetom dedičského konania bola len časť Nehnuteľností vo veľkosti
3/4 k celku. Žalovaná 2/ nadobudla svoj spoluvlastnícky podiel k Nehnuteľnostiam o veľkosti 1/4
k celku na základe kúpnej zmluvy zo dňa 02.01.2014. Žalobcovia žijú trvale v Českej republike.

Dňa 28.10.2024 zaslali žalobcovia žalovaným prostredníctvom svojej právnej zástupkyne výzvu na
mimosúdne vyriešenie veci, na ktorú žalovaní nijakým spôsobom nereagovali. Žalobcovia uviedli,
že Nehnuteľnosti neužívajú ani užívať neplánujú a podľa ich vedomostí Nehnuteľnosti neužívajú ani
žalovaní a tieto Nehnuteľnosti si budú v budúcnosti vyžadovať značné náklady na údržbu prípadne
rekonštrukciu. Žalovaní sa podľa žalobcov už v minulosti vyjadrili, že Nehnuteľnosti užívať ani vlastniť

nechcú. Isté obdobie žalovaná 2/ skúmala svoje finančné možnosti ohľadom vyplatenia podielov
žalobcov v prípade jednej parcely, neskôr však od tohto úmyslu upustila. Žalobcovia uviedli, že
rodinný dom považujú bez predchádzajúcej investície a prestavby za reálne nedeliteľný a rozdelenie
pozemkov na 4 časti považujú za neefektívne, pričom žiadna zo strán sporu nemá záujem Nehnuteľnosti
vlastniť, užívať ich a hospodáriť s nimi. Pre použitie ďalšieho zákonom preferovaného spôsobu

vyporiadania podielového spoluvlastníctva je nevyhnutné posúdenie solventnosti strán sporu. Nakoľko
obajažalobcoviasúobčanmiČeskejrepubliky,trvalosatamzdržiavajú,pracujútamaúzemieSlovenskej
republiky nenavštevujú, bolo by nespravodlivé od nich požadovať, aby nadobudli vlastnícke právo
k Nehnuteľnostiam, o ktoré nemajú záujem. Žalovaní do podania žaloby tiež neprejavili záujem o výlučné
vlastníctvo Nehnuteľností. Žalobcovia rovnako uviedli, že im nie sú známe okolnosti hodné osobitného

zreteľa podľa § 142 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“), pre
ktoré by mal súd návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zamietnuť. Na základe
uvedeného žalobcovia žiadali, aby súd rozhodol o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
strán sporu k Nehnuteľnostiam, a to nariadením ich predaja a následným rozdelením výťažku z predaja
medzi strany sporu.

3. Žaloba bola žalovanej 2/ doručená do vlastných rúk dňa 10.03.2025. Žalovaná 2/ sa k žalobe nijakým
spôsobom nevyjadrila a v konaní zostala nečinná. Žalovanému 1/ súd žalobu doručil do vlastných rúk
dňa 12.03.2025. Žalovaný 1/ sa k žalobe písomne nevyjadril.

4. Súd vo veci nariadil predbežné prejednanie sporu na deň 28.05.2025, na ktoré sa dostavila právna
zástupkyňa žalobcov a žalovaný 1/. Žalovaná 2/ sa na predbežné prejednanie sporu nedostavila
napriek tomu, že predvolanie mala riadne doručené dňa 10.04.2025. Prítomné strany sporu uviedli,
že si vedia predstaviť vyriešenie sporu mimosúdne. Žalovaný 1/ uviedol, že nemá záujem o to, aby
boli Nehnuteľnosti prikázané do jeho výlučného vlastníctva a uviedol, že ako spôsob vyporiadania

podielového spoluvlastníctva prichádza do úvahy predaj Nehnuteľností. Ďalej uviedol, že žalovaná 2/,
ktorá je jeho matkou, sa vyjadrila, že mu jej podiel prenechá. Žalobcovia požiadali o časový priestor,
aby mohli spor urovnať mimosúdne.

5.Dňa11.09.2025doručiližalobcoviasúdunávrhnaprerušeniekonaniapodľa§163zákonač.160/2015

Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako „CSP“) z dôvodu, že medzi stranami sporu prebiehali
stále rokovania o mimosúdnom vyriešení sporu. Žalovaní súdu návrh na prerušenie konania nedoručili
a z toho dôvodu právna zástupkyňa žalobcov mailom zo dňa 25.09.2025 súdu oznámila, že návrhžalobcov na prerušenie konania je bezpredmetný z dôvodu, že žalovaní návrh na prerušenie konania
ani súhlas s prerušením konania nedoručili.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 12.12.2025, na ktoré sa dostavila právna zástupkyňa
žalobcov, ktorá mala predvolanie na pojednávanie riadne vykázané. Žalovaný 1/ a žalovaná 2/
mali predvolanie na pojednávanie vykázané náhradným spôsobom dňa 28.10.2025. Žalovaní sa na
pojednávanie nedostavili a svoju neprítomnosť nijakým spôsobom neospravedlnili, a tak súd rozhodol,
že bude pojednávať v ich neprítomnosti. Právna zástupkyňa žalobcov uviedla, že napriek pokusom

k uzavretiu mimosúdnej dohody medzi stranami sporu neprišlo. So žalovaným 1/ bola naposledy
v kontakte, keď chceli prerušiť konanie, k čomu však neprišlo, keďže žalovaný 1/ návrh na prerušenie
konania súd neposlal a odvtedy neposkytol žiadnu ďalšiu súčinnosť. Po tom, ako sa v spore konalo
predbežné prejednanie sporu sa so žalovaným 1/ snažili, aby mu žalovaná 2/ udelila plnomocenstvo
na jej zastupovanie v spore, avšak žalovaná 2/ sa mala podľa žalovaného 1/ vyjadriť, že nesúhlasí
s predajom Nehnuteľností ani so žiadnym iným spôsobom riešenia. Žalobcovia uviedli, že ich pokusy

o mimosúdne vyriešenie sporu hodnotia ako nadštandardné, s tým, že súčinnosť žalovaných bola
minimálna a pokiaľ ide o žalovanú 2/ žiadna. Z toho dôvodu žalobcovia zotrvali na tom, aby súd rozhodol
v zmysle nimi podanej žaloby.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, a to najmä listom vlastníctva

č. XXXX vedeným pre k. ú. L. J., uznesením Okresného súdu Pezinok č. k. 40D/246/2018-60, Dnot
226/2018 zo dňa 26.10.2018, listom zo dňa 28.10.2024 – pokusom o vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva dohodou adresovaným žalovaným a ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým
materiálom, pričom zistil nasledovný skutkový stav vo veci.

8. Žalovaná 2/ nadobudla svoj spoluvlastnícky podiel k Nehnuteľnostiam o veľkosti 1/4 k celku na
základekúpnejzmluvypodVXXXX/XXXXzodňa02.01.2014.SpoluvlastníckypodielkNehnuteľnostiam
vo veľkosti 3/4 k celku bol predmetom dedičského konania po poručiteľovi I. G. nar. XX.XX.XXXX
a zomr. XX.XX.XXXX a tento bol rozdelený medzi žalobcov a žalovaného 1/ nasledovne: žalobkyňa 1/
nadobudla spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/8 k celku, žalobca 2/ nadobudol spoluvlastnícky podiel

o veľkosti 1/8 k celku a žalovaný 1/ nadobudol spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 k celku. Predmetné
spoluvlastnícke podiely nadobudli žalobcovia a žalovaný 1/ na základe uznesenia Okresného súdu
Pezinok č. k. 40D/246/2018-60, Dnot 226/2018 zo dňa 26.10.2018, právoplatného dňa 13.11.2018,
ktorým bola schválená dohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva po poručiteľovi. Žalobcovia žijú trvale
vČeskejrepublike.Nehnuteľnostižiadnazosporovýchstránneužíva.Žalobcoviaviacnemajúzáujemna

zotrvanívspoluvlastníckomvzťahuaztohodôvoduosloviližalovanýchzaúčelomuzavretiamimosúdnej
dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, a to listami zo dňa 28.10.2024. Žalovaní
na list žalobcov zo dňa 28.10.2024 nijakým spôsobom nereagovali.

9. Podľa § 136 ods. 1 a 2 OZ vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je

podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

10. Podľa § 137 ods. 1 OZ podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach
a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

11. Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na
návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci.
Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,

súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

12. Podľa § 142 ods. 2 OZ z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada
spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

13. Spoluvlastníctvo znamená pluralitu subjektov vlastníckeho práva k tej istej veci, t. j. situáciu, kedy
vlastnícke právo k tej istej veci patrí viacerým osobám. Každý zo spoluvlastníkov má zásadne tie isté
práva, aké má jediný vlastník, avšak výkon týchto vlastníckych práv je obmedzený tým, že rovnaké
oprávnenia majú aj ostatní spoluvlastníci. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstvavlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek
spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie.
Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v

spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto
smere obsahuje len ust. § 142 ods. 2 OZ, ktoré výnimočne umožňuje zamietnutie návrhu na zrušenie
spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Ak o zrušení
a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje súd autoritatívne rozsudkom, musí pri procesnom postupe
dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva,

ktoré sú preň záväzné a nie je viazaný návrhmi ani vzájomnými návrhmi strán sporu, pokiaľ ide o formu
vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych
vzťahov je rozdelenie veci medzi jednotlivých spoluvlastníkov podľa výšky ich spoluvlastníckych
podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia podielového spoluvlastníctva však je, že sa
musí jednať o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a jej rozdelenie musí byť aj funkčne opodstatnené.
Tento spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva tak prichádza do úvahy vtedy, keď rozdelením

veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá
ich povahe a spoločenskému poslaniu. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší zo
spôsobov zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Tento spôsob vyporiadania spoluvlastníctva však prichádza do
úvahy len vtedy, keď aspoň jeden zo spoluvlastníkov prejavuje o celú vec záujem. Primeranou náhradou

tomu spoluvlastníkovi, ktorému vec nebola prikázaná do vlastníctva, má byť všeobecná cena, za ktorú
by sa nehnuteľnosť mohla predať v mieste, kde sa nachádza, a v čase nadobudnutia vlastníctva, teda
cena určená podľa ponuky a dopytu. Napokon, ak nie je reálne rozdelenie spoločnej veci dobre možné
a žiadny zo spoluvlastníkov nemá o ňu záujem, prichádza do úvahy tretí zo spôsobov zrušenia a
vyporiadania spoluvlastníctva, a to nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku medzi spoluvlastníkov

podľa podielov.

14. Po preskúmaní okolností daného prípadu súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že boli
splnené podmienky, za ktorých môže rozhodnúť o zrušení podielového spoluvlastníctva strán sporu
k Nehnuteľnostiam. V danom spore podali žalobu na zrušenie podielového spoluvlastníctva žalobcovia,

ktorí ako uviedli v žalobe a v priebehu pojednávania konaného dňa 12.12.2025, nemajú záujem na
ďalšom trvaní podielového spoluvlastníctva k Nehnuteľnostiam. Nakoľko ich snaha o uzavretie dohody
spoluvlastníkov bola pre správanie sa žalovaných neúspešná, žiadali, aby o zrušení a vyporiadaní
ich podielového spoluvlastníctva k Nehnuteľnostiam rozhodol súd. Každý zo žalobcov je podielovým
spoluvlastníkom Nehnuteľností s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1/8. Žaloba bola podaná proti

žalovanému 1/, ktorý je podielovým spoluvlastníkom Nehnuteľností s veľkosťou spoluvlastníckeho
podielu 1/2 a proti žalovanej 2/, ktorej spoluvlastnícky podiel predstavuje 1/4 k celku. Z uvedeného
vyplýva, že stranami sporu, boli všetci podieloví spoluvlastníci Nehnuteľností.

15. Žalovaná 2/ zostala v priebehu celého konania nečinná, k žalobe, ktorá jej bola riadne doručená do

vlastných rúk sa nijakým spôsobom nevyjadrila, na predbežné prejednanie sporu, na ktoré bola riadne
predvolaná sa nedostavila a nedostavila sa ani na pojednávanie konané dňa 12.12.2025. Žalovaný
1/ sa k žalobe, ktorá mu bola riadne doručená do vlastných rúk, písomne nevyjadril. Zúčastnil sa na
predbežnom prejednaní sporu dňa 28.05.2025, avšak na pojednávanie konané dňa 12.12.2025 sa bez
ospravedlnenia nedostavil. Nikoho nemožno nútiť, aby bol aktívny v priebehu súdneho konania. Ak

bola strana sporu o začatí konania riadne upovedomená doručením žaloby a na pojednávania riadne
predvolaná a rozhodla sa konania nezúčastniť, nevyužiť prostriedky procesnej obrany, je to jej právo,
ktoré je sankcionované stratou sporu. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, že daný spor prejednal
na pojednávaní v neprítomnosti žalovaného 1/ a žalovanej 2/ a rozhodol v predmetnom spore.

16. Pokiaľ ide o spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu, súd
sa v prvom rade zaoberal otázkou, či nie je možné podielové spoluvlastníctvo strán sporu
k Nehnuteľnostiam zrušiť a vyporiadať rozdelením Nehnuteľností, pričom dospel k záveru, že tento
spôsobvyporiadanianeprichádzadoúvahy.Žalobcoviaužvnimipodanejžalobetvrdili,žeNehnuteľnosti
sa nedajú rozdeliť a žalovaní uvedené skutkové tvrdenie žalobcov nijakým spôsobom nerozporovali.

Žalovaný 1/ ani v priebehu predbežného prejednania sporu, ktorého sa zúčastnil, uvedené skutkové
tvrdenie žalobcov nerozporoval. Súd, vychádzajúc z nesporných skutkových tvrdení strán sporu, dospel
k záveru, že reálne rozdelenie Nehnuteľností nie je možné tak, aby vznikli samostatné veci, ktoré by
mohli slúžiť ich vlastníkom spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému účelu. Na základeuvedeného prvý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu ustanovený zákonom
neprichádzal v danom prípade do úvahy.

17.Pokiaľideodruhýzákonomupravenýspôsobvyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctvastránsporu,
ktorým je prikázanie Nehnuteľností do výlučného vlastníctva niektorému z podielových spoluvlastníkov
za primeranú náhradu, tento v danej veci neprichádzal do úvahy z dôvodu, že žalovaný v priebehu sporu
neprejavil svoju vôľu Nehnuteľnosti nadobudnúť do svojho výlučného vlastníctva a ani nepreukázal,
žeby disponoval dostatočnými finančnými prostriedkami, na vyplatenie žalobcov. Vzhľadom na to, že

nikomu nemožno proti jeho vôli nútiť, aby sa stal vlastníkom veci, prikázanie Nehnuteľností do výlučného
vlastníctva žalovaného 1/ alebo žalovanej 2/ neprichádzalo do úvahy. V danej veci neprichádzalo do
úvahy ani prikázanie Nehnuteľností do vlastníctva žalobcov alebo jednému z nich, nakoľko žalobcovia
v priebehu konania neprejavili záujem nadobudnúť Nehnuteľnosti do ich vlastníctva, nakoľko žijú na
území Českej republiky, kde aj pracujú a nemali záujem vlastniť Nehnuteľnosti na území Slovenskej
republiky.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, majúc pritom na zreteli zásadu, že nikoho
nemožno nútiť, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve proti jeho vôli, že v danom prípade je
možné podielové spoluvlastníctvo strán sporu k Nehnuteľnostiam zrušiť a vyporiadať len ich predajom
a následným rozdelením výťažku z predaja medzi podielových spoluvlastníkov podľa veľkosti ich

spoluvlastníckych podielov, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Navyše žalovaný 1/ v priebehu predbežného prejednania sporu uvádzal, že má záujem na tom, aby
sa Nehnuteľnosti predali a prejavil záujem na usporiadaní sporu mimosúdne. K uzavretiu mimosúdnej
dohody a k predaju Nehnuteľností však neprišlo, nakoľko žalovaní po predbežnom prejednaní sporu
neposkytli žalobcom potrebnú súčinnosť na usporiadanie ich vzťahov mimosúdne.

19. Žalobcovia ani žalovaní v priebehu konania netvrdili, žeby existovali dôvody hodné osobitného
zreteľa, ktoré by bránili tomu, aby súd mohol rozhodnúť o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva strán sporu ich prikázaním niektorému zo spoluvlastníkov za primeranú náhradu resp.
ich predajom.

20. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

22. Súd priznal žalobcom v súlade s ust. § 255 CSP nárok na náhradu trov konania vo výške
100%, nakoľko s ohľadom na to, že súd žalobe žalobcov vyhovel, mali žalobcovia plný úspech
v predmetnom spore. Žalobcovia boli nútení podať žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k Nehnuteľnostiam pre správanie žalovaných, ktorí s nimi o uzavretí mimosúdnej

dohody nekomunikovali, resp. žalovaný 1/ síce v priebehu predbežného prejednania sporu záujem na
uzavretí mimosúdnej dohody deklaroval, avšak k jej uzavretiu nakoniec z dôvodov na strane žalovaných
neprišlo, keďže títo sa v komunikácii odmlčali. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa ust. § 262
ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie písomne v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Pezinok.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.