Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, January 27, 2026

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9Cdo/108/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616207470
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2026:1616207470.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkýň 1/ P.. P. W., narodenej X. E. XXXX, W., X. X, 2/
W.. X. C., narodenej XX. X. XXXX, W., S. XX, oboch zastúpených spoločnosťou LÖWY & LÖWY s. r.
o., Bratislava, Slowackého 56, IČO: 47 236 230, proti žalovaným 1/ P. X., narodenému X. X. XXXX,
W., W. X, zastúpeného advokátkou JUDr. Danielou Ježovou, PhD., LL.M., Bratislava, Javorinská 13, 2/
X. H., narodenej XX. T. XXXX, N. XXX, zastúpenej advokátkou JUDr. Dagmar Farkašovou, Bratislava,

Lermontovova 15, o určenie vlastníckeho práva, vedenom na Okresnom súde Malacky, pod sp. zn.
27C/135/2016, o dovolaní žalovaného 1/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 26. novembra
2024 sp. zn. 8Co/49/2023, o návrhu žalovaného 1/ na odklad vykonateľnosti, takto

r o z h o d o l :

Návrhu na odklad vykonateľnosti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 26. novembra 2024 sp. zn.
8Co/49/2023 n e v y h o v u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Malacky (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 27C/135/2016-540 z 15. júna
2022 určil, že nehnuteľnosti parcelného č. 151/2 o výmere 205 m2, pozemky registra „C“, zastavané
plochy a nádvoria a stavba - rodinný dom, súpisného č. XXX, postavený na pozemku parcelného č. XXX/
X, zapísané na liste vlastníctva (ďalej len ,,LV“) č. XXXX, okres P., obec N., k. ú. N., patria do dedičstva
po poručiteľovi U. C., narodenom XX. P. XXXX a zomrelom XX. E. XXXX v podiele 1; určil, že žalobkyňa
2/ je vlastníčkou nehnuteľnosti parcelného č. XXX/X o výmere 205 m2, pozemky registra „C“, zastavané

plochy a nádvoria a stavby - rodinný dom, súpisného č. XXX, postavený na pozemku parcelného č. XXX/
X, zapísané na LV č. XXXX, okres P., obec N., k. ú. N., v podiele 1; žalobkyniam 1/ a 2/ priznal nárok
na náhradu trov konania voči žalovaným 1/ a 2/ v rozsahu 100 %.

2.KrajskýsúdvBratislave(ďalejlen„odvolacísúd“)rozsudkomz26.novembra2024sp.zn8Co/49/2023
potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie; žalobkyniam 1/ a 2/ priznal voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na

náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný 1/ (ďalej len „dovolateľ“) dovolanie,
ktorého prípustnosť vyvodzoval z ustanovenia § 420 písm. f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,CSP“).

4. Podaním zo 14. marca 2025 dovolateľ predložil návrh na odklad vykonateľnosti napadnutého
rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý odôvodnil prebiehajúcim konaním o vyporiadanie bezpodielového
manželstva (ďalej len „BSM“) medzi žalovaným 1/ a žalovanou 2/, vedeným pod sp. zn. 30Pc/50/2017,
pričom v danom konaní bolo vydané uznesenie o pokračovaní v konaní. Argumentoval tým, že výsledok
dovolania má mať zásadný vplyv na rozhodnutie vo veci vyporiadania BSM, keďže nehnuteľnosť, ktorej
vlastnícke právo je predmetom dovolania je zahrnutá do masy BSM. Pokiaľ by bol dovolateľ úspešný v

dovolaní nemohol by napraviť už rozsudok o vyporiadaní BSM, keďže nie je možné pojednávať alebo
začať konanie o dodatočné BSM, ale v rámci konania o vyporiadania BSM je potrebné vyporiadať všetokmajetok, ktorý patrí do masy BSM. Čiže náprava právneho stavu by nebola možná. Uvedené považoval
za dôvod hodný osobitného zreteľa. Ďalej poukázal na to, že žalovaní 1/ a 2/ nadobudli predmetné
nehnuteľnosti do svojho vlastníctva kúpnou zmluvou ešte v roku 2014, t. j. za trvania manželstva.

Teda ide o rovnakú otázku s akou sa vyporadúva súd v tomto konaní a tou je otázka vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti, až po vyriešení ktorej je oprávnený vec zahrnúť alebo nezahrnúť do masy BSM.
Mal za to, že uvedené otázky z dôvodu právnej istoty nemôžu rozhodovať súdy v dvoch konaniach,
keďže by sa mohli dostať do vzájomného rozporu. Podaním z 18. novembra 2025 dovolateľ doložil do
spisu uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým bolo právoplatne rozhodnuté o náhrade trov konania a v

nadväznosti na toto rozhodnutie opätovne požiadal o odklad vykonateľnosti.

5. Žalobkyne 1/ a 2/ sa vo vyjadrení k dovolaniu nevyjadrili k návrhu žalovaného 1/ na odklad
vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia.

6. Žalovaná 2/ vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že dovolateľ žiadal o odklad vykonateľnosti napádaných

rozsudkov, pričom ho odôvodnil prebiehajúcim konaním o vyporiadanie BSM. Uviedla, že konanie o
vyporiadanie BSM prebieha viac ako 8 rokov a vyporiadavajú sa v ňom iba pôžičky a úvery. Dovolateľ
podľa nej odkladom vykonateľnosti opätovne sleduje, aby sa vyporiadanie BSM predĺžilo. Nakoľko práve
žalovaná 2/ do dnešného dňa spláca všetky úvery a pôžičky (dovolateľ zaplatil na pôžičkách, ktoré
sú predmetom vyporiadania sumu 1 000 eur oproti žalovanej 1/, ktorá už zaplatila viac ako 50 000

eur). Súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd dôsledne zistili skutkový stav a bol to práve dovolateľ,
ktorý predlžoval konanie. Dovolateľ počas manželstva s žalovanou 1/ nezarábal a práve žalovaná 1/
musela byť zamestnaná a prežívali aj pomocou úverov, pričom po pár mesiacoch, ako bola prevedená
na žalovaných 1/ a 2/ sporná nehnuteľnosť v Závode, sa dovolateľ odsťahoval, lebo už v tom čase
mal známosť s inou ženou. Už z rozvodového rozsudku bolo zrejmé, že žalovaní 1/ a 2/ nikdy rodičom

žalovanej 2/ nezaplatili kúpnu cenu za nehnuteľnosť v N., preto súhlasila s vrátením predmetu kúpy.
Poukázala na to, že predpokladom rozhodnutia súdu o priznaní odkladného účinku je, že výkonom
napadnutého rozhodnutia hrozí závažná ujma a priznanie odkladného účinku nemôže byť v rozpore
s dobrými mravmi. Ak dovolateľ má dojem, že vynaložil nejaké svoje vlastné prostriedky do uvedenej
nehnuteľnosti, mal možnosť domáhať sa takéhoto neoprávneného majetkového prospechu od žalobkýň

1/ a 2/. Žalovanej 2/ však nebola známa skutočnosť, okrem tých skutočností, ktoré som uviedla vo
svojich vyjadreniach v konaní o určenie vlastníctva, koľko a za akých okolností bolo z našej strany do
nehnuteľnosti vložených. Žalovaná 2/ nesúhlasila s odložením vykonateľnosti a žiadala návrh zamietnuť,
aby sa v konaní o vyporiadanie BSM mohlo pokračovať.

7. Podľa § 444 ods. 1 CSP dovolací súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia,
ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa.

8. Odklad vykonateľnosti právoplatného rozhodnutia má mimoriadny charakter, pretože dovolací súd
ním pred rozhodnutím o dovolaní prelamuje právne účinky dovolaním napádaného (právoplatného)

rozhodnutia. Zároveň však má aj charakter dočasný a predbežný. Z účelu, ktorému má slúžiť
odklad vykonateľnosti možno vyvodiť, že predpokladom pre rozhodnutie dovolacieho súdu o odložení
vykonateľnosti rozhodnutia je, že dovolanie má všetky predpísané náležitosti, bolo podané včas
oprávneným subjektom, je procesne prípustné a zároveň môže byť úspešné. Dôvodný je odklad
vykonateľnosti napríklad vtedy, keď z pohľadu predbežných úvah dovolacieho súdu existujúcich v čase

posudzovania návrhu na odklad vykonateľnosti doterajší priebeh dovolacieho konania nevylučuje, že
dovolateľmôžebyťvdovolacomkonaníúspešný.Cieľomodkladuvykonateľnostirozhodnutiajezabrániť
výkonu exekúcie počas dovolacieho konania, v dôsledku čoho by strane, ktorá dovolanie podala, v
prípade jej úspechu v dovolacom konaní, mohla vzniknúť škoda. Rozhodnutie o návrhu na odklad
vykonateľnosti dovolaním napádaného, resp. aj účinne napadnutého rozhodnutia neprejudikuje konečný

výsledok dovolacieho konania. Pokiaľ dovolací súd odloží vykonateľnosť rozhodnutia, neznamená to, že
dovolanie musí byť v konečnom dôsledku (pri rozhodovaní o veci samej) považované za opodstatnené
(dôvodné). Pri rozhodovaní o odklade vykonateľnosti musí dovolací súd zohľadniť tak ujmu, ktorá môže
dovolateľovi vzniknúť v prípade, že nebude odložená vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ako aj
prípadnú ujmu protistrany, spočívajúcu v tom, že táto strana sporu

sa v dôsledku odkladu vykonateľnosti rozhodnutia dočasne musí zdržať realizácie práv (oprávnení),
ktoré jej vyplývajú z už právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.9. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,najvyšší súd“) príslušný na rozhodnutie o dovolaní (§
35 CSP) pri posudzovaní (ne)dôvodnosti návrhu žalovaného 1/ na odklad vykonateľnosti dovolaním
napádaného rozhodnutia, zohľadnil skutkové okolnosti danej veci, týkajúce sa existencie možnej ujmy

hroziacejžalovanému1/vprípadenevyhovenianávrhu.Predovšetkýmprihliadalnato,žeakbyajsúddo
rozhodnutia o dovolaní stihol právoplatne rozhodnúť o vyporiadaní BSM, tak v prípade novoobjaveného
majetku by v danej veci nastala nevyvrátiteľná právna domnienka podľa § 149 ods. 5 zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, podľa ktorej o nehnuteľných veciach
a majetkových právach (nezahrnutých do dohody) treba mať obdobne za to, že sú v podielovom

spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké (sp. zn. 4Cdo/147/2011). K návrhu na
odkladvykonateľnostivnadväznostinarozhodnutieonáhradetrovkonaniažalovaný1/neuviedolžiadne
dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali návrhu na odklad vykoanteľnosti vyhovieť.

10. Odloženie vykonateľnosti rozhodnutia v rámci dovolacieho konania predstavuje vážne narušenie
vlastností právoplatného rozhodnutia súdu, ktorými sú nezmeniteľnosť, záväznosť a nimi založené

právne istoty. Zároveň však platí, že ide o rozhodnutie dočasné a predbežné a odloženie vykonateľnosti
bude dôvodné v tých prípadoch, keď priebeh dovolacieho konania vedie k záveru, že v ňom dovolateľ
môže mať úspech a odložením vykonateľnosti sa predíde následnej reparácii už vykonanej exekúcie
(m. m. R 90/2000).

11. Rozhodnutie o odklade vykonateľnosti predstavuje len dočasné a predbežné obmedzenie oprávnení
v spore úspešného účastníka konania, ktoré môže byť v prípade účinnej obrany dovolateľa uplatnenej v
záujme ochrany jeho práv odstránené meritórnym rozhodnutím o podanom dovolaní (I. ÚS 357/2012).
Jeho cieľom je tiež zabrániť uskutočneniu exekúcie v takom prípade, kde by mohol byť zmarený účinok
rozhodnutia o opravnom prostriedku. Návrh na odklad je preto dôvodný vtedy, ak doterajšie výsledky

konania osvedčujú predpoklad úspešnosti dovolania (I. ÚS 369/2012).

12. Vzhľadom na uvedené dôvody najvyšší súd nevyhovel návrhu na odklad vykonateľnosti dovolaním
napádaného rozhodnutia v súlade s § 444 ods. 1 CSP. Po zohľadnení všetkých relevantných okolností
na strane dovolateľa, nebolo preukázané, že by bol daný dôvod hodný osobitného zreteľa, keďže nebola

preukázaná priama súvislosť medzi (ne)vyhovením návrhu na odklad vykonateľnosti a vznikom škody
príp. nemajetkovej ujmy na strane žalovaného 1/. Na základe skutočností uvedených v návrhu na odklad
vykonateľnosti nebolo preukázané, že ujma hroziaca dovolateľovi v prípade neodloženia vykonateľnosti
napadnutého rozhodnutia by bola väčšia, ako prípadná ujma žalobkýň 1/ a 2/ alebo žalovanej 2/ (sp. zn.
6Cdo/148/2022, 4Obdo/36/2017, 3Obdo/4/2020).

13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.